Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/428/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241495
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112241495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AnnouVargovouvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:

35807598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421
so sídlom Bratislava, Grösslingová 4 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR,IČO:00166073sosídlomBratislava,Župnénámestie13onáhraduškodyanemajetkovejujmytakto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal vo vzťahu k žalovanému náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného

súdu Vranov nad Topľou), ktorý zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom)
vznik škody na strane žalobcu, keď v exekučnej veci nevykazujúcej prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadujúcej si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, zamietol žiadosť o udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej
zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd pritom nerešpektoval právne relevantný exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu, ako rovnocenného exekučného titulu zároveň zakladajúceho prekážku
právoplatne rozhodnutej veci a tým porušil princíp právnej istoty. Z dôvodu nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny
a príslušenstvo v konkrétnych sumách a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu
vychádzajúcu z uplatňovanej istiny s príslušenstvom vo výške 20 %.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení vzniesol procesné

námietky a namietal pochybenia žalobcu spočívajúce v zmätočnosti jeho podania. Žalobca síce
uviedol časť dôkazov, predovšetkým odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Žalovaný
ďalej namietol, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu predmetných
exekučných konaní, vznik skutočnej škody a majetkovej ujmy a vzniesol námietku premlčania vo
vzťahu ku uplatneným nárokom, pri ktorých došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pred 23.04.2009 (teda pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku). Žalovaný ďalej zdôraznil, že podmienkou úspešného uplatnenia
nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je existencia nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi prvými dvoma. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Za nesprávny úradnýpostup žalobca považuje nevydanie rozhodnutia v zákonnej 15-dňovej lehote a tiež zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Namieta tak dva nesprávne úradné postupy. K
žalobcomnamietanémupostupusúduzamietnutímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

je potrebné uviesť, že vnútroštátne súdy majú povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku (exekučný titul v predmetných exekučných konaniach) a preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. K nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcemu v nedodržaní 15-dňovej lehoty žalovaný uviedol, že zo samotnej dikcie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Z pohľadu žalovaného sa 15-dňová lehota týka prípadu,
keď súd poverenie vydá. V opačnom prípade 15-dňová lehota neplatí, pretože v prípade zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nezákonnému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že pre takéto
posúdenie je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o

opravnom prostriedku, a v danom prípade táto podmienka nepochybne splnená nie je. K prieťahom v
konaní žalovaný odkázal na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a v kontexte s tým poukázal na to, že
žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP, či právoplatné rozhodnutie US SR. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR,

sp.zn. 1ÚS 16/2002 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré
sú uvedené v Ústave, alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na

lehoty uvedené v zákone. K žalobcom vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že
uplatnená suma je len hypotetická, nezodpovedá kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je teda vyčíslená na základe nesprávnej právnej
úvahy. Záverom žalovaný akcentoval na aspekt prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu
s prihliadnutím na poškodenú osobu, pričom v tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a

predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V poslednom období všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na
ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä podnikateľská činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Praktiky žalobcu

sú verejnosťou vnímané negatívne, boli predmetom záujmu „Európskej komisie“, súdy konštatovali
porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov.
Súd vec prejednal v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým doručil predvolanie na súdne pojednávanie
riadne a včas, napriek tomu žalobca žiadal o odročenie pojednávania pre kolíziu termínov, ktoré súdu

náležite neupresnil. Súd však dospel k záveru, že žalobca nepostupoval v zmysle ust. § 119 O.s.p., keď
predvolanie na súdne pojednávanie si prevzal tak žalobca, ako aj právny zástupca žalobcu 14.05.2014
(vytýčený termín súdneho pojednávania 29.07.2014 o 9:00 hod.), žalobca súdu doručil žiadosť o
odročenie 28.07.2014, teda len deň pred súdnym pojednávaním. Keďže žalobca podal na Okresné
súdy v SR veľké množstvo žalôb, mal si byť vedomý tej skutočnosti, že súdy budú vytyčovať súdne

pojednávania, na ktoré bude žalobca predvolávaný. Žalobca nepostupoval v súlade s ust. § 119 O.s.p.,
nepreukázalexistenciudôležitéhodôvodupreodročeniesúdnehopojednávania,pretosúdvecprejednal
a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, navrhol vec
prejednať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, písomným vyjadrením žalovaného,

spisovým materiálom Okresného súdu Vranov nad Topľou spisových značiek 10Er 995/10, 3Er 352/10,
3Er 367/10, 3Er 353/10, 10Er 604/10, 7Er 717/10, 11Er 951/10, 3Er 907/10, 7Er 737/10, 10Er 629/10,
8Er 349/10, 12Er 198/11, 10Er 523/10, znaleckým posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity
Bratislava č. 1/2004, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Prešov prejednáva v tomto konaní spojené veci, ktoré pôvodne napadli na Okresný súd

Vranov nad Topľou pod sp.zn. 5C 423/2012, v ktorej boli spojené veci pod spisovými značkami 5C
423/2012, 5C 424/2012, 5C 425/2012, 5C 426/2012, 5C 427/2012, 5C 428/2012, 5C 429/2012, 5C
430/2012, 5C 431/2012, 5C 433/2012, 5C 434/2012, 5C 435/2012 a 5C 436/2012. Uznesenie o spojení
veci nadobudlo právoplatnosť 20.11.2012.Zo spisového materiálu 10Er 995/2010 (EX 15871/10) proti povinnej A. K. si žalobca uplatnil náhradu
škody 1.561,05 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 312,21 Eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že
súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia 22.12.2010 a dňa 26.01.2011 súd

uznesením žiadosť zamietol pre neplatnú rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 3Er 352/10 (EX 3140/10) proti povinnej V. M. si žalobca uplatnil náhradu škody
1.212,76 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 242,55 Eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že súdu žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia doručená 26.04.2010. Listom zo dňa 05.05.2010 bol vyzvaný
oprávnený na podanie informácie ohľadom výšky úrokov z omeškania a bola mu poskytnutá lehota 7 dní.

Na uvedenú výzvu nereagoval. Uznesením zo dňa 07.12.2010 súd zamietol žiadosť o vydanie poverenia
pre neplatnú rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 3Er 367/10 (EX 2574/10) proti povinnej Q. I. si žalobca uplatnil náhradu škody
964,37 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 192,87 Eur. Súd zistil, že žiadosť o vydanie poverenia bola
doručená 29.04.2010, listom z 05.05.2010 bol vyzvaný oprávnený na objasnenie úroku 0,25 % s
poskytnutou lehotou 7 dní. Na výzvu nereagoval. Uznesením zo dňa 07.12.2009 súd žiadosť o udelenie

poverenia zamietol pre neplatnú rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 3Er 353/10 (EX 1728/10) proti povinnej B. J., titulom ktorého konania si žalobca
uplatnil škodu 240,33 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 48,07 Eur súd zistil, že žiadosť o vydanie
povereniaboladoručená26.04.2010,dňa05.05.2010bolvyzvanýoprávnenýnaobjasnenievýškyúroku
s poskytnutou lehotou 7 dní, na čo nereagoval. Uznesením zo dňa 07.12.2010 súd žiadosť o udelenie

poverenia zamietol pre neplatnú rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 10Er 604/10 (EX 10943/10) voči povinnej M. C., titulom ktorého konania si
žalobca uplatnil náhradu škody 1.766,11 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 353,22 Eur súd zistil, že
žiadosť o vydanie poverenia bola doručená 30.09.2010 a uznesením zo dňa 26.01.2011 bola žiadosť
zamietnutá pre neplatnú rozhodcovskú doložku.

Zo spisového materiálu 7Er 717/10 (EX 10950/10) proti povinnej Ľ. C., titulom ktorého konania sa
žalobca domáha náhrady škody 4.880,96 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy 976,19 Eur bola súdu
žiadosť o vydanie poverenia doručená 07.10.2010. Uznesením zo dňa 02.12.2010 bola žiadosť
zamietnutá pre neplatnú rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 11Er 951/10 (EX 3582/10) proti povinnej M. M., titulom ktorého konania sa

žalobca domáha náhrady škody 3.333,06 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy 666,61 Eur bola žiadosť o
vydanie poverenia súdu doručená 29.11.2010 a uznesením zo dňa 21.12.2010 zamietnutá pre neplatnú
rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 3Er 907/10 (EX 11187/10) proti povinnému B. L., titulom ktorého konania si
žalobca uplatňuje náhradu škody 6,708,63 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 1.341,73 Eur bola súdu

doručená žiadosť o vydanie poverenia 07.10.2010 a uznesením zamietnutá dňa 07.01.2011 z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky.
Zo spisového materiálu 7Er 737/10 (EX 12741/10) proti povinnému B. A., titulom ktorého konania si
žalobca uplatnil náhradu škody 1.651,11 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 312,22 Eur bola súdu žiadosť
o vydanie poverenia doručená 13.10.2010 a uznesením zo dňa 02.12.2010 zamietnutá pre neplatnú

rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 10Er 626/10 (EX 11024/10) proti povinnému M. C., titulom ktorého konania
si žalobca uplatnil náhradu škody 4.586,93 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 917,39 Eur bola súdu
žiadosť o vydanie poverenia doručená 07.10.2010 a uznesením z 28.01.2011 zamietnutá pre neplatnú
rozhodcovskú doložku.

Zo spisového materiálu 8Er 349/10 (EX 2778/10) proti povinnej Z. K., titulom ktorého konania si žalobca
uplatnil náhradu škody 789,41 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 157,88 Eur bola súdu žiadosť o vydanie
poverenia doručená 26.04.2010. Listom zo dňa 05.05.2010 bol oprávnený vyzvaný na objasnenie výšky
uplatneného úroku s poskytnutím lehoty 7 dní. Na výzvu oprávnený nereagoval. Uznesením zo dňa
01.12.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol pre neplatnú rozhodcovskú doložku.

Zospisovéhomateriálu12Er198/11(EX2860/11)protipovinnejEveValašíkovej,titulomktoréhokonania
si žalobca uplatnil náhradu škody 2.813,39 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 562,68 Eur bola súdu
žiadosť o vydanie poverenia doručená 28.02.2011 a uznesením zo dňa 14.06.2011 zamietnutá pre
neplatnú rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 10Er 523/10 (EX 10105/10) proti povinnému Q. I., titulom ktorého konania

sa žalobca domáhal náhrady škody 2810,03 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy 562,01 Eur bola súdu
žiadosť o vydanie poverenia doručená 30.08.2010 a uznesením z 24.01.2011súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia pre neplatnú rozhodcovskú doložku.Je nepochybné, že dôvodom zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia vo všetkých vyššie
uvedených rozhodnutiach bola neplatná rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy,
ktorá potom, ako ju súd podrobil súdnej kontrole dospel k záveru, že táto je neplatná z dôvodu

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zároveň súd upriamuje pozornosť na nerešpektovanie výzvy
zasielanej oprávnenému (POHOTOVOSŤ s.r.o.) vo viacerých konaniach, ktoré tiež viedlo k predlženiu
súdneho konania.
Žalobca doručil Okresnému súdu Prešov znalecký posudok č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ

s.r.o., ktorý bol na tunajší súd doručený ku konaniu sp.zn. 13C 413/2012. V bode 2 Úvodnej časti
znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdneho konania, avšak nie je
v ňom bližšie špecifikované, akého súdneho konania. Nakoľko ide o všeobecný znalecký posudok a
nejedná sa o posudok, ktorý by bol vypracovaný na konkrétnu právnu vec, súd na neho neprihliadal.
Znalecký posudok bol spracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci
stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola spôsobená nesprávnymi

úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných
konaniach. Záver posudku je taký, že na základe nesprávneho úradného postupu súdov a zbytočnými
prieťahmi pri rozhodovaní o žiadosti o zmene súdneho exekútora, znalci vyčíslili majetkovú škodu pre
každý jednotlivý prípad vo výške 31,68 Eur. Pri výpočte tejto škody v konkrétnej právnej veci však z
tohto znalecký posudok nevychádzal. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o

všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci sa
navyše vyjadrujú k právnym otázkam čo im vôbec neprináleží.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa

osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Prioritne súd vyhodnocoval vznesenú námietku premlčania žalovaným, proti nároku na náhradu škody
vzniknutom pred 23.04.2009 vo vzťahu k zamietaným žiadostiam o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pred týmto dátumom, avšak v tomto prípade boli všetky rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia až z roku 2010, preto nebolo možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania

a súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

Zo znenia zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. nepochybne vyplýva, že zákon
ukladásúdurozhodnúťv15-dňovejlehotelenvprípade,aknezistírozporexekučnéhotitulusozákonom.
Naopak, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako k tomu došlo v predmetných konaniach.
Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1,2 cit. zák. umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku, alebo exekučné konania, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský

rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už vtedy právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom
konaní, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ďalšou dôležitou

okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 psím. b/, c/ zákona
o rozhodcovskom konaní.Vychádzajúc z vysloveného názoru Ústavného súdu SR v uznesení II. ÚS 545/2010-15 zo dňa
09.12.2010 je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie.

Ďalej k namietaným prieťahom v predmetných exekučných konaniach v tejto súvislosti je potrebné
konštatovať, že zo spisu nevyplýva, žeby v predmetných exekučných konaniach došlo k sťažnostiam na
prieťahy v konaní, disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti, k vydaniu právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.
Ako na to poukazuje dôvodová správa k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 01.01.2013,
pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v
súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v I. stupni zásadne okresné

súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť
aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov
dopustil napr. Najvyšší súd SR, jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je
zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdom konaní sú oprávnené iba
zákonom poverené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť

súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a s účinnosťou od 01.01.2013. Žalobca
si tak nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a súdu nepreukázal, kedy a
ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní. Len
na ilustráciu súd poukazuje na posudzovanie otázky zbytočných prieťahov v rozhodnutí Ústavného súdu

SR IV. US 606/2012 týkajúce sa s ťažnosti žalobcu v obdobnej veci, keď žiadosť o vydanie poverenia
bola podaná 15.08.2011, súd vyzýval na predloženie rozhodcovskej zmluvy výzvou z 16.04.2012 a
tá bola predložená 04.05.2012. Uznesením zo dňa 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá, napriek tomu Ústavný súd vyslovil závery, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ

(žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, neprimerane zaťažoval súd v rovnakom
čase väčším počtom podaní a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na
strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je
ústavné a akceptovateľné.

V danej právnej veci má súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadostiach o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie konal, úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané
v súlade s exekučným poriadkom. Ako už súd uviedol, 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku neplatí pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Súd nemal v konaní preukázané
žiadne prieťahy v exekučnom konaní, nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z

predpokladov na vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a jeho
tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky zavinením súdu je nesprávne.

Žalobca nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá
je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca sa mohol so svojim nárokom obrátiť na civilný

súd, teda prostredníctvom súdneho rozhodnutia, ktoré by podrobilo prísnej súdnej kontrole samotný
základ uplatneného nároku. V neposlednom rade žalobca by musel súdu jednoznačne preukázať, že
aj v prípade vydania poverenia by došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky, čo by preukazoval len
veľmi ťažko. Ani nárok na nemajetkovú ujmu nepovažoval súd za dôvodný, nepostačuje paušálne
vyčíslenie nemajetkovej ujmy stanovené žalobcom vo všetkých konaniach na 20 % z nevymoženej istiny

s príslušenstvom, dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy je potrebné náležite zdôvodniť. Znalecký
posudok je ako dôkaz v konaní neakceptovateľný.

Nakoľko neboli splnené základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobnej pri
výkone verejnej moci, ktoré musia byť splnené kumulatívne, keďže predovšetkým nebola splnená

podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci s poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody a ani samotný vznik škody, resp. ujmy. Je nadbytočné a nepotrebné v rozpore so zásadouhospodárnosti občianskehosúdnehokonaniaskúmaťexistenciuaprípadnúvýškuškodyanemajetkovej
ujmy pokiaľ nie je splnený už i len jeden predpoklad vyvodenia zodpovednosti za škodu, pretože by
to nemalo vplyv na výsledok súdneho konania. Pokiaľ žalobca nedisponoval spôsobilým exekučným

titulom, nemohol sa v rámci exekúcie vôbec domôcť nároku od povinného z rozhodcovského rozsudku
ako nulitného aktu v exekučnom konaní a nemôže s ním spájať vznik akejkoľvek škody, či nemajetkovej
ujmy pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie podľa zásady „na nepráve nemožno stavať právo“.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď náhrada trov konania by
prináležala úspešnému žalovanému, ten si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.