Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. júl 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/90/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709205711
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8709205711.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu I.. S.

G., H. G., B. XX, pr. zast. JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom AK Košice, Štúrova 20, proti žalovanej
G. M. - I. D. G., G. G. H., C. X, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím,
takto

I.

r o z h o d o l :

I.Odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľovisumu5.000,-eurdo3dníodprávoplatnostirozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou dňa 16.6.2009 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcovi
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.061,24 eur spolu sú rokom z omeškania z titulu
vynaložených trov obhajoby, sumu 162,65 eur spolu s úrokom z omeškania z titulu náhrady ušlej mzdy
a sumu 165.969,59 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.

Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 12.12.2005 S. I. podala oznámenie o porušení
občianskoprávnych vzťahov, adresované I. Ú. D. G., Y. Ú. D. C., Obvodnému oddeleniu PZ vo G.e a
Okresnej prokuratúre D. C., pričom v uvedenom oznámení uviedla a tvrdila nepravdivé skutočnosti.
ProkurátoromOkresnejprokuratúryvPopradebolopredmetnépodaniepostúpenéÚJKPORPZPoprad.
Bez toho, aby bol navrhovateľ v prípravnom konaní vypočutý, dňa 3.3.2006 vyšetrovateľ Okresného
riaditeľstva PZ, ÚJKP Poprad vydal uznesenie, ktorým podľa ust. § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol voči
navrhovateľovi obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. e) Tr.

zák., ktoré odôvodnil tak, že skutku sa mal navrhovateľ dopustiť voči svojej matke Z. G. obmedzovaním
prístupu k jej majetku.
Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia bolo navrhovateľovi doručené dňa 22.3.2006, kedy sa o
6.15 hod. do miesta trvalého bydliska navrhovateľa dostavili príslušníci Obvodného oddelenia PZ Svit,
ktorý mu oznámili, že majú príkaz na predvedenie jeho osoby ako aj jeho manželky na ÚJKP Poprad.
V čase predvádzania nemal navrhovateľ vedomosť o dôvodoch tohto predvedenia ani o tom, že voči
nemu bolo vznesené obvinenie. V čase, kedy sa hliadka Obvodného oddelenia PZ Svit dostavila

do bydliska navrhovateľa, aby predviedla navrhovateľa a jeho manželku na ÚJKP Poprad, v dome
navrhovateľa zostal sám 6-ročný, ťažko zdravotne postihnutý syn po náročnom operačnom zákroku,
pričom predvedenie navrhovateľa a jeho manželky bolo napriek tejto skutočnosti, s ktorou bola
hliadka Obvodného oddelenia PZ oboznámená, vykonané. Navrhovateľ s manželkou boli predvedenína Obvodné oddelenie PZ Svit, kde po viac ako hodinovom čakaní boli odovzdaní ÚJKP Poprad
vyšetrovateľovi I.. N., ktorý o predvedenie žiadal. Následne vyšetrovateľ navrhovateľovi doručil fotokópiu
uznesenia o vznesení obvinenia a tvrdil, že navrhovateľ bol predvedený z dôvodu nepreberania zásielok.

Predmetné uznesenie bolo navrhovateľovi poštou doručené dňa 23.3.2006, pričom si ho prevzal v
úložnej lehote na pobočke pošty vo Svite. Proti rozhodnutiu o vznesení obvinenia podal v zákonnej
lehote sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor vyhodnotil ako neopodstatnenú.

Navrhovateľ namieta, že vyšetrovateľ nedodržal procesný postup, stanovený ust. § 2 ods. 10 Tr. por.

ale procesné úkony vykonával tak, aby účelovo a zmanipulovanými dôkazmi preukázal vinu. Nútil
navrhovateľa,abysakskutkom,zktorýchbolobvinenýpriznalavšetkynavrhovanédôkazynadoplnenie
vyšetrovania odmietol. Napriek tomuto postupu bola na návrh vyšetrovateľa voči navrhovateľovi podaná
obžaloba a vec bola prejednaná súdom.
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 6.5.2008 bol navrhovateľ v plnom
rozsahu podľa ust. § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 6.5.2008.

Dňa 20.6.2008 navrhovateľ odporcovi v súlade s ust. §15 ods. 1 Zák.č.514/2003 Z.z. podal žiadosť na
predbežnéprerokovanienároku,vzniknutéhozrušenímnezákonnéhorozhodnutiaovzneseníobvinenia.
Listom zo dňa 23.7.2008 odporca navrhovateľovi oznámil, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

v časti týkajúcej sa uznesenia prokurátora OP Poprad postúpil na vybavenie Generálnej prokuratúre
SR. Listom zo dňa 4.9.2008 Generálna prokuratúra SR navrhovateľovi oznámila, že nezistila zo strany
konajúcichprokurátorovžiadneporušeniezákonaažiadosťonáhraduškodyodmieta.Odporcaprípisom
zo dňa 21.11.2008 navrhovateľovi oznámil, že nie je možné jeho žiadosti vyhovieť.

V konaní si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody z titulu nákladov obhajoby, ktoré musel v
dôsledku začatia trestného stíhania voči jeho osobe vynaložiť, uplatnil si nárok na náhradu mzdy za čas
strávený na vyšetrovacích úkonoch a taktiež si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
ust. § 17 ods. 2 Zák. č.514/2003 Z.z.

O postupe vyšetrovateľa navrhovateľ informoval aj odbor inšpekčnej služby IV. Inšpekčného oddelenia
odporcu, ktorý v uznesení zo dňa 3.3.2009 konštatoval, že konanie vyšetrovateľa bolo inšpekčným
odborom posúdené ako disciplinárne previnenie, nakoľko na predvedenie navrhovateľa a jeho manželky
nebol daný zákonný dôvod, zásielky mu doručované riadne preberal a prevzatie poštovej zásielky
nemožno žiadnym spôsobom vynucovať.

Navyše vyšetrovateľ predvolanie na výsluch podal na poštovú prepravu dňa 22.3.2006, teda v deň,
kedy inicioval predvedenie navrhovateľa a jeho manželky za účelom výsluchu. Toto konanie nemožno
považovať za zákonné ani primerané. Vyšetrovateľ teda nepostupoval v súlade s trestným poriadkom.

Odporca sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že v prípade zodpovednosti orgánov verejnej

moci za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola
spôsobená škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Podľa názoru odporcu vyšetrovateľ v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia rozhodol na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu zabezpečených podkladov vzniesť obvinenie bola jeho zákonná
povinnosť, a na základe dovtedy vykonaného vyšetrovania bolo preukázané dôvodné podozrenie zo

spáchania trestného činu.
Ďalej namietol, že prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť rozhodnutí a aj
za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa resp. policajta pred začatím trestného stíhania a v
prípravnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní postupujú s úradnej povinnosti tak, aby bol náležite
zistený skutkový stav vecí v rozsahu nevyhnutnom pre ich rozhodnutie. Dôkazy hodnotia podľa svojho

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Namietol tiež, že v danom prípade nie sú splnené podmienky stanovené zákonom pre priznanie náhrady
škody, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že došlo zo strany vyšetrovateľa k vydaniu nezákonného
rozhodnutia. Podľa odporcu v zmysle ust. § 553 ods. 1 Tr. por. trovy nevyhnutné na vykonanie trestného
konania, vrátane trov vykonávacieho konania, znáša štát, neznáša však vlastné trovy obvineného ani

výdavky spojené so zvolením obhajcu. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Rozsudkomzodňa22.3.2010súdžalobevčastionáhraduškodyztitulutrovobhajoby,ušlejmzdyačasti
uplatnenej nemajetkovej ujmy vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. Proti uvedenému rozsudku podalodvolanie odporca a rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.4.2011 bol rozsudok súdu I. stupňa
v časti priznanej nemajetkovej ujmy zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na opätovné prejednanie a
rozhodnutie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu mal súd I. stupňa doplniť dokazovanie vo vzťahu k

zásahu do spoločenského, pracovného a rodinného života navrhovateľa.
Rozsudkom zo dňa 9.3.2012 súd žalobe v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vyhovel a odporcu
zaviazal na úhradu sumy 16.600,- eur. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca a uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.10.2013 bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vec vrátená súdu
I. stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu mal súd I. stupňa

opakovane skutkovo vymedziť nároky navrhovateľa, tieto právne odôvodniť a posúdiť primeranosť
priznaného zadosťučinenia.

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie vyjadreniami účastníkov opätovne vyhodnotil svedecké
výpovede a listinné dôkazy založené v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Pôvodným predmetom konania bolo uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.061,24 eur spolu sú rokom z omeškania z titulu vynaložených trov obhajoby, sumu 162,65 eur spolu s
úrokom z omeškania z titulu náhrady ušlej mzdy a sumu 165.969,59 eur z titulu náhrady nemajetkovej
ujmy.
Na pojednávaní dňa 20.1.2012 zobral navrhovateľ žalobu v časti nemajetkovej ujmy prevyšujúcej sumu

16.600,- eur späť a žiadal konanie zastaviť. V časti uplatnenej sumy 2.061,24 eur z titulu vynaložených
trov obhajoby a sumy 162,65 eur z titulu náhrady ušlej mzdy rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť
a bolo odporcom plnené.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v

trestnom konaní vo forme uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, Úrad justičnej
a kriminálnej polície Poprad č. ČVS: B.-XX/X-B.-C.-XXXX z 3.3.2006 o vznesení obvinenia. Má za to,
že základ tohto nároku je daný, nakoľko bol v trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu v Poprade
č. k. XT/XX/XXXX-XXX z 6.5.2008 spod obžaloby oslobodený, čo svedčí o jeho nevine a zároveň o
nezákonnom vznesení obvinenia proti nemu.

Ak je trestné stíhanie zastavené, alebo dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, je potrebné vychádzať z
toho, že občan trestný čin nespáchal a uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť preto vydané. Preto,
podľa názoru súdu, zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby (s výnimkou, že
obvinenie si spôsobil občan sám, takže trestné stíhanie bolo zastavené len preto, že za spáchaný trestný

čin nie je trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že bol trestný čin amnestovaný)
má rovnaký význam ako zrušenie alebo zmena uznesenia o vznesení obvinenia.
Z výsledkov vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby. So
zreteľom na uvedené, treba vyvodiť, že oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. v platnom znení rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre

nezákonnosť. Náhrada škody spočíva v náhrade sumy 16.600,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.

Predovšetkým vypočutí svedkovia J. R., N.. S. G., Z. C., potvrdili vedomosť o problémoch navrhovateľa v
súvislosti s matkou a sestrou, ako aj možnosť oboznámenia sa so skutočnosťou, že proti navrhovateľovi
je vedené trestné stíhanie. Svedkyne Mgr. C. H. a Bc. Z. Y. zase potvrdili, že so žiadosťou o

charakteristiku navrhovateľa doručenú vyšetrovateľom Mestskému úradu Svit malo možnosť oboznámiť
sa značné množstvo zamestnancov úradu.
Z výsluchu svedka I.. N. I., ambulantného ortopéda, pôvodne ošetrujúceho lekára maloletého syna
navrhovateľa, súd zistil, že navrhovateľ spolu s maloletým synom svedka navštevoval v ambulancii
od októbra roku 2005 do decembra roku 2008. Zdravotný stav maloletého syna navrhovateľa bol

ovplyvnený, nakoľko maloletý bol po operácii ľavého bedrového kĺbu, ktorú vykonal ortopéd v Brne a
jeho pohyblivosť bola výrazne limitovaná a tým aj obmedzená sebaobsluha. Pacient v tomto stave je
mobilný len s použitím nemeckých barlí. Ochorenie, pre ktoré bol maloletý syn navrhovateľa liečený, v
podstate podľa svedka zničí hlavu stehnovej kosti, pričom u u maloletého zostali po operácii následky.
Po vykonanej operácii bola maloletému založená sadrová fixácia tzv. vysoká sadrová spika, ktorá začína

od hrudníka a končí spravidla pod kolenom. Pri použití tejto fixácie je pacient schopný zjesť prinesené
jedlo, avšak ďalej je schopný len ležať a vykonávať iné činnosti môže za predpokladu, že mu k ním bude
zabezpečená potrebná starostlivosť. Svedok konštatoval, že niekoľko hodinový výpadok v starostlivosti
o maloletého mohol spôsobiť dehydratáciu organizmu.Podľa ust. § 2 ods. 10 Tr. por. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Zákon č. 514/2003 Z. z. z 28. októbra 2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len
územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu (§ 1).

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej

správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť
podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a
upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ust. § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nárokualebojehoneuspokojenejčastinasúde.Každýjepovinnýbezzbytočnéhoodkladunapožiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre

predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ust. § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za

predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. V žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokuapriuplatnenínárokunasúdejepoškodenýpovinnýuviesťpožadovanú
výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa ust. § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy

právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
V tejto časti uplatneného nároku navrhovateľa už bolo o trovách obhajoby právoplatne rozhodnuté.

Subjektom zodpovednostného vzťahu, ktorý vzniká na základe spôsobenia škody nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, je povinný subjekt - štát, nezodpovedajúci za seba,
ale za škodu spôsobenú jeho orgánom, pričom zodpovednosti sa nemožno zbaviť (cit. ust. § 3 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z.).

Jedným z predpokladov tejto zodpovednosti je zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola škoda

spôsobená. Tento predpoklad je splnený vtedy, ak bolo príslušné právoplatné rozhodnutie zrušené, ak
ide o predbežne vykonateľné rozhodnutie aj vtedy, ak bolo zmenené. Do tejto doby nemožno nárok
na náhradu škody uplatniť. Náhradu škody spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, pokiaľ toto
rozhodnutie nebolo zrušené, možno uplatniť až potom, ako bolo trestné stíhanie príslušnej osoby
zastavené, alebo táto osoba bola spod obžaloby oslobodená. Z hľadiska ustanovenia § 6 zákona č.

514/2003 Z.z. majú tieto spôsoby skončenia trestného konania rovnaký význam ako zrušenie uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia,
ktorýmbolonezákonnérozhodnutiezrušenévznikápoškodenémuprávonanáhraduškodynezákonným
rozhodnutím mu spôsobenú. Vzniká mu teda právo na plnenie.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyplýva, že rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Poprade zo dňa 3.3.2006, ktorým sa
začalo voči navrhovateľovi trestné stíhanie bolo následným rozhodnutím štátneho orgánu zrušené, čím
je súd v tomto konaní viazaný a čím došlo ku splneniu zákonnej podmienky pre možnosť uplatnenia
náhrady škody, a že na strane navrhovateľa nie je zákonná prekážka, ktorá by bránila v uplatnení

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu
je okrem existencie nezákonného rozhodnutia, teda takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym
právom, aj preukázanie existencie škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a preukázanie

príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol
spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá iba ten, kto si obvinenie

zavinil sám. Odporca v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že navrhovateľ si obvinenie zavinil sám, a
teda ak si obvinenie nezavinil sám, potom má zásadne právo na náhradu škody.Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo
zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo
všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho

právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii.
Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť,

na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže
akomylný,zasahujúcidozákladnýchpráv.Vtakejtosituáciiniejerozhodné,akoorgányčinnévtrestnom
konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Súdna judikatúra dôvodila,
že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma

spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená.
Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného
stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody
vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
23. februára 1990 sp. zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk,
ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93
publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994).
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší

výsledok trestného konania. Tieto závery sú stále použiteľné. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, v tomto smere opätovne konštatuje, že navrhovateľ je
exekútorom a býva v rodinnom dome spolu s manželkou a synom. Je to samostatne stojací rodinný dom.

Predvádzajúcu hliadku mohli vidieť susedia a čo sa týka ďalších osôb, ktoré mohli o začatí trestného
stíhaniavočinavrhovateľovivedieťtaksajednalominimálneozamestnávateľanavrhovateľa,ekonómku,
ktorá preberá všetky zásielky, zamestnanci MsÚ Svit, ktorý spracovali charakteristiku navrhovateľa a
ďalšie osoby v trestnom konaní zúčastnené (zamestnanci ObÚ Poprad). Predovšetkým v zamestnaní a
rodinnom živote bola situácia u navrhovateľa nepríjemná.

Navrhovateľ uviedol, že nepovažuje za bežné, že určitá osoba je trestne stíhaná, pričom spoločenské
nazeranie na trestné stíhanie konkrétnej osoby v stredoeurópskom regióne v štádiu po podaní obžaloby
nepovažuje za vec bežnú a preto také konanie nad mieru bežnú znižuje dôstojnosť takého subjektu.
Nie profesionálny, svojvoľný postup vyšetrovateľa, konštatovaný príslušným odborom inšpekčnej služby
IV. Inšpekčného oddelenia odporcu, teda oprávneným orgánom kontroly odporcu, viedol k hrubému

porušeniu základných práv žalobcu. Postup vyšetrovateľa bol možný len preto, že v jeho postupe
nebol zachovaný legálny postup orgánu činného v prípravnom konaní. Na postupe contra legem sa
podieľali aj ďalšie osoby podieľajúce sa na predvedení navrhovateľa a jeho manželky, ktorými boli
predvádzajúci policajti. Po zistení, že v prípade predvedenia oboch osôb - oboch rodičov zostane
maloleté dieťa bez dohľadu a pomoci dospelej osoby, mala byť odmietnutá požiadavka vyšetrovateľa

na predvedenie a spísaný o tejto skutočnosti úradný záznam, resp. predvedenie sa malo vykonať len
čiastočne predvedením len jedného z rodičov.
Navrhovateľ k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že zodpovednosť odporcu
ako ústredného orgánu titulom zodpovednosti štátu aj v iných právnych prípadoch je často predmetom
súdneho uplatnenia nárokov, by nemal v tomto prípade spochybňovať dôvod požadovanej nemajetkovej

ujmy, keď táto spočíva v zbavení rodičov výkonu dohľadu a pomoci voči vlastnému 6-ročnému
maloletému dieťaťu po náročnom operačnom zákroku, či už v absolútnej sadrovej fixácii po prsia,
alebo čerstvo po jej odstránení. Ústredný orgán štátnej správy nemôže mať záujem na akejkoľvek
obrane. Nedostatok výkonu dohľadu namietaným spôsobom v prípade následku by mal byť dôvodom
k trestnému stíhaniu takého rodiča. Svojvoľným konaním vyšetrovateľa došlo k ohrozeniu zdravia

dieťaťa a navyše vyšetrovateľ vystavil oboch rodičov dieťaťa riziku ich trestného stíhania pre nedostatok
starostlivosti o dieťa. Poukázal na čl. 19 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý poskytuje ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Maloleté dieťa bolo svedkomsamotného aktu predvedenia a spôsobu predvedenia svojich rodičov policajtami a nedobrovoľné
opustenie dieťaťa vyvolalo dôvodné obavy a strach o jeho zdravotný a psychický stav.

Čo sa týka rozsahu neoprávneného zásahu, v tomto smere navrhovateľ poukázal na skutočnosť,
že podľa Inštrukcie 8/2006 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 2. mája 2006 s
účinnosťou od 15. mája 2006, podľa čl. 3 ods. 1 písm. e) sa zverejňuje titul, meno a priezvisko
obžalovaného v trestných veciach, ak nie je ustanovené inak. Podľa čl. 1 táto inštrukcia upravovala
postup súdov a ministerstva pri zverejňovaní zoznamov pojednávaných vecí na internete. Podľa čl. 2

ods. 1 zverejňovaním zoznamov pojednávaných vecí na internete sa na účely tejto inštrukcie rozumie
ich sprístupnenie verejnosti a ich aktualizácia prostredníctvom internetovej stránky ministerstva. Podľa
ods. 2 tohto článku, predmetom zverejňovania podľa ods. 1 sú zoznamy pojednávaných vecí okresných
súdov, krajských súdov a špeciálneho súdu v rozsahu ustanovenom touto inštrukciou. Podľa ods. 3 na
účely tejto inštrukcie sa pojednávaním rozumie hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v trestných
veciach a pojednávania alebo verejné vyhlásenie rozsudku v ostatných veciach. Podľa ods. 4 na

účely tejto inštrukcie sú súdy uvedené v odseku 2 povinné zadávať údaje o pojednávaných veciach
prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
Pri každom vytýčení termínu pojednávania či verejného zasadnutia tak verejnosť prostredníctvom
internetu získala vedomosť o trestnom stíhaní navrhovateľa, o trestnom čine, za ktorý je stíhaný.
Taktiež bola zavedená povinnosť zverejňovania rozhodnutí súdov a napriek anonymizácii pri zachovaní

opisu skutku rovnako bola dostupná informácia o právoplatnom rozsudku. Podľa zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch, podľa § 82a - súdy sú povinné zverejňovať svoje rozhodnutia. To, ako uvedené zverejňovanie
trestných a civilných vecí bolo tlačou sledované, je zrejmé z dôkazu, ktorý bol uverejnený v denníku
Sme dňa 2.7.2006 a dňa 5.10.2006. Informáciu médiám poskytol hovorca Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky I. N..

Poukázal ďalej na to, že vlastný zásah, ktorým je konkrétne spôsobenie škody, je nutné hodnotiť vždy
objektívne s prihliadnutím
- na konkrétnu situáciu, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie
objektívneho kritéria),

- ako aj s prihliadnutím na osobu dotknutej fyzickej osoby (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho
kritéria).
Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o zníženie
dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde iba tam, kde
za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, i s

prihliadnutím na dotknutú fyzickú osobu, možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu
vzhľadom na intenzitu a trvanie nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení jej dôstojnosti či
vážnosti v spoločnosti, pociťovala ako závažnú spravidla každá fyzická osoba nachádzajúca sa na
mieste a v postavení dotknutej fyzickej osoby. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7. októbra 2009,
sp. zn. 30 Cdo 4431/2007).

Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním boli preukázané podmienky vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a teda i za nemajetkovú ujmu, náhrada ktorej sa žalobou uplatňuje,
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Nezákonným trestným stíhaním žalobcu, sa vážne zasiahlo

do jeho dobrej povesti a zanechalo negatívne dôsledky v jeho osobnom, rodinnom, spoločenskom a v
neposlednom rade aj v jeho pracovnom živote. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je taktiež v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy stanoviť podmienky, za
ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu, alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky

prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý
sa neskôr ukázal ako nezákonný (II. ÚS 25/2011).
S prihliadnutím na závažnosť ujmy na uvedených právach žalobcu, berúc do úvahy následné reakcie,
ktoré zásah do práv žalobcu vyvolal v jednotlivých sférach jeho osobnosti, obavu o zdravie dieťaťa
a dĺžku trvania trestného stíhania, potom voľnou úvahou súd určil rozsah náhrady nemajetkovej ujmy

sumou 5.000,- eur.

V prípade neoprávneného obmedzenia osobnej slobody, čo bol aj prípad žalobcu, potom vyplýva nárok
žalobcu na odškodnenie nemateriálnej ujmy priamo z čl. 5 ods. 5 Dohovoru. Vnútroštátna právna úpravaje z hľadiska obsahu nároku na náhradu škody užšia, než aká vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva a preto je treba priamo aplikovať čl. 5 ods. 5 Dohovoru, ktorý má v súlade s Ústavou SR
prednosť pred zákonnou úpravou. Avšak ani čl. 5 ods. 5 Dohovoru neupresňuje výšku v akej by malo byť

odškodnenie za materiálnu škodu a morálnu ujmu poskytnuté. Za situácie, keď v právnych predpisoch
neexistujú žiadne kritériá, pre určenie náhrady nemajetkovej ujmy, ani žiadna metodika výpočtu ani
žiadne bodové ohodnotenie, na základe ktorých by sa výška priznávanej náhrady súdom určila, je treba
určiť túto výšku na základe zákona podľa voľnej úvahy súdu. Náhrada by mala byť taká vysoká, aby
mohla splniť úlohu odškodňovaciu, nielen symbolickú. Na druhej strane však nemôže byť táto náhrada

ani neprimerane vysoká.

Predovšetkým súd konštatuje, že ani v súčasnej dobe platný zákon č. 514/2003 Z.z. neupravuje náhradu
škody ako peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu, ale upravuje len mechanizmus určenia
minimálnej výšky nemajetkovej ujmy za dobu pozbavenia osobnej slobody. Zákon č. 514/2003 Z.z.
teda možno použiť len pre určenie minimálnej výšky náhrady. Horná hranica náhrady však nie je

určená, ale je ponechaná na úvahe súdu, no ani určenie výšky nemajetkovej ujmy úvahou súdu nie je
neobmedzené, pretože aj úvaha súdu musí mať vždy podklad v zistení skutočností, ktoré mu umožnia
určité kvantitatívne posúdenie základných súvislostí.
Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal z názoru, že právo domáhať sa takejto
náhrady sa musí priznať každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nezákonného

rozhodnutiaorgánuštátualeboakodôsledoknesprávnehoúradnéhopostuputakéhotoorgánu.Náhrada
škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie" a zahŕňať peňažnú náhradu nemajetkovej
ujmy (morálnu ujmu) ako i iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie
zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.) Morálna ujma zahŕňa ujmu spôsobenú
poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia v

prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody. S ohľadom na uvedené má súd za to, že
priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy je primeraná a odôvodnená.

Za podstatnú skutočnosť pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy súd považoval aj zdravotný
stav maloletého syna navrhovateľa, ktorý bol pripútaný na lôžko bez možnosti sebaobsluhy a bez

zabezpečenej riadnej starostlivosti, ktorú si jeho zdravotný stav vyžadoval. Žiadať od navrhovateľa, aby
bol v dôsledku nesprávneho postupu vyšetrovateľa či predvádzajúcej hliadky v normálnom psychickom
rozpoložení za predpokladu, že vedel o tom, že v jeho domácnosti sa nachádza maloleté dieťa,
neschopné pohybu ani žiadnej bežnej činnosti a tiež neschopné zabezpečiť si stravu a vodu, by bolo
nepochybne nielen v rozpore so zákonmi prírody ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

Práve tento následok nezákonného postupu vyšetrovateľa považoval súd pri rozhodovaní o výške
nemajetkovej ujmy za podstatný. Podľa názoru súdu ponechanie bezvládneho dieťaťa bez jedla a vody
malo na psychiku navrhovateľa a jeho manželky obzvlášť závažný následok, ktorý nepochybne priznanú
výšku nemajetkovej ujmy odôvodňuje. Pokiaľ bolo preukázané, že navrhovateľ so synom absolvoval
lekárske vyšetrenia u I.. I., je nepochybné, že o následkoch ponechania dieťaťa bez starostlivosti, jedla

a vody vedel, a teda toto vedomie v ňom nepochybne zanechalo následky, ktoré nemožno opomenúť.

Navrhovateľom uplatnenú sumu 16.600,- eur súd po opätovnom zvážení podstatných skutočností a
okolností prípadu nepovažuje za primeranú, preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.