Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Ivana Heinrichová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213855
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114213855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1. P. Q., nar. X.X.XXXX, bytom A. - I., X. XXX/XX, 2. Q.

Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A.- I., X. XXX/XX, 3. G. P., nar. X.X,XXXX, bytom Q., M. XXXX/XX, všetci
zast. JUDr. Peter Koscelanský, advokát, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 24, proti odporcom: 1. Ing. W. Q.,
bytom C. M. XX, 2. P. Q., bytom Q. I., A. XXX, 3. U. Q., bytom Q., D. XXXX/XX, 4. Q. P., bytom Q., D.
XXXX/XX, 5. U. P., bytom Q., X. N. XXXX/XX, 6. U. P., bytom Q., D. XXXX/XX, 7. P. C., bytom Q., D.
XXXX/XX, 8. B. P., bytom M., X. E. XXXX/X, 9. G. Q., bytom O., W. XXXX/XX, 10. F. Q., bytom W., F.
XXXX/XX, zastúpený odporkyňou v 12. rade: L. P., bytom Q., A. O.. A. XXX/XX, 11 Q. L., bytom Q. P.,
ul. L. XXX/XX, 12. L. P., bytom Q., A. O.. A. XXX/XX, 13. P. L., bytom XXX B. Dr. B., E. XXXXX, X. štátny

americké, zastúpený odporkyňou v 12. rade: L. P., bytom Q., A. O.. A. XXX/XX, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že P. Q., rod. Q., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX a Q. Q., rod. P., nar. XX.X.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXX sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere
82m2 a parc. č. XXXX/X, vinica o výmere 483m2 v celosti a parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere
77m2 a parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere 195m2 v podiele 1/2-ica a G. P., rod. P., nar. X.X.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXX je výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere 82m2 a parc. č. XXXX/

X, vinica o výmere 484m2 v celosti a parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere 77m2 a parc. č. XXXX/X,
zast. plochy o výmere 195m2 v podiele ? -ica, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v obci Q., kat. územie
Q. a sú vytvorené z pôvodnej PKN parc. č. XXXX-vinica a pivnica v hone T. o výmere 5.827m2 a sú
zakreslené v geometrickom pláne č. X/XXXX úradne overenom pod. č. XXX/XX zo dňa 26.2.2008, ktorý
tvorí neoddeliteľnú časť tohto rozsudku.

Navrhovateľom v 1. - 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom zo dňa 7.5.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere
82m2 a parc. č. XXXX/X, vinica o výmere 483m2 v celosti a parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere
77m2 a parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere 195m2 v podiele 1/2-ica čo sa týka navrhovateľov v 1.
a 2. rade, že sú ich bezpodielovými spoluvlastníkmi a že navrhovateľ v 3. rade je výlučným vlastníkom
parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere 82m2 a parc. č. XXXX/X, vinica o výmere 484m2 v celosti a parc.
č. XXXX/X, zast. plochy o výmere 77m2 a parc. č. XXXX/X, zast. plochy o výmere 195m2 v podiele 1/2-
ica, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v obci Q., kat. územie Q., a sú vytvorené z pôvodnej PKN parc.

č. XXXX-vinica a pivnica v hone T. o výmere 5.827m2, pričom sú zakreslené v geometrickom pláne č. X/
XXXX úradne overenom pod. č. XXX/XX zo dňa 26.2.2008. Svoj návrh odôvodnili tým, že nehnuteľnosti
ako sú zakreslené v geometrickom pláne užívajú od roku 1971 ako svoje vlastné, odkúpili ich na základe
písomnejkúpnejzmluvyzodňa31.12.1971,vyplatilikúpnucenu.Nehnuteľnostikupovalivprírodereálnevyčlenené s hranicami, ktoré rešpektovali všetci ostatní susedia a užívajú ich tak doteraz. Keď sa
začal v katastri Q. robiť ROEP, boli upozornení, že nemajú vinicu majetkovoprávne usporiadanú. Titulom
vydržania sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností už dňom 1.1.1992, keď ich mali v oprávnenej

držbe od roku 1971 nepretržite minimálne 10 rokov pred 1.1.1992.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu. Uviedol, že
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam navrhovatelia nadobudli titulom vydržania. Na prelome
rokov 1971/1972 odkúpili od dediča pôvodného pozemno-knižného vlastníka nehnuteľnosti, ktoré boli v

prírode reálne vyčlenené a tak ich aj v dobrej viere užívajú. Podelili si ich medzi sebou ako je popísané
v návrhu. To, ako navrhovatelia nehnuteľnosti užívajú, všetci tu prítomní vedia. Problém nastal v čase,
keď sa vo Vrábľoch robil ROEP. Odporcovia v 9. a 10. rade nechceli v rámci ROEP-u spolupracovať.
Navrhovatelia nemajú inú možnosť, len podať takýto návrh, keďže si svoje vlastnícke právo chcú dať do
poriadku. Nikto neužíva nič iné, len to, čo mu patrí. Právne nástupníctvo odporcov je popísané v návrhu,
pripojené sú dedičské rozhodnutia.

Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že vinicu kúpili v decembri 1971 od dediča po W. L..
V dedičskom rozhodnutí z r. 1964 zdedil 2/3-iny z parcely č. XXXX zapísanej v PKV XXXX. W. L. mal
troch synov, O. bol najmladší, on bol ich predávajúci. Riadne uzatvorili kúpnu zmluvu, nehnuteľnosti boli
ohodnotené. Zmluva bola podpísaná predávajúcim aj kupujúcimi, kúpna cena bola vyplatená. Zmluva

sa registrovala na MNV, platili daň za nehnuteľnosti. V roku 1972 robili rekonštrukciu pivnice, vinohrad
bol starý, vlastne sa nanovo založili na tejto nehnuteľnosti. Vedel aké nehnuteľnosti kupuje, predávajúci
mu ich ukázal, z geodézie dostal výpis. Nehnuteľnosti boli vyznačené v teréne brázdami. Bolo to blízko
cesty, nie je tam svah. Nikdy sa nestretol so žiadnymi problémami, námietkami čo sa týka užívania
nehnuteľnosti. Problém sa objavil, keď sa robil ROEP.

Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní potvrdila to, čo uvádzal navrhovateľ v 1. rade, nehnuteľnosti
kúpili v r. 1972, odvtedy sa na nich stále pracuje. Nikto nikdy žiadne námietky voči tomu nemal.

Navrhovateľ v 3. rade na pojednávaní súhlasil s tým, čo uviedli navrhovatelia v 1. a 2. rade. Za celé

obdobie, čo nehnuteľnosti užívali, sa nikto neobjavil. Nikto nemal proti tomu nič.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosti dedila po otcovi U. Q., zomr. v r. 2000.
Navrhovatelia sú naši susedia, majú pozemok vedľa nás, kúpili ho. To čo užívajú v súčasnosti užívajú
od času čo si ja pamätám, čo môže byť od môjho veku asi 10 rokov. Nepočula som, nestretla som sa

so žiadnymi problémami.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že odporkyňa v 1. rade je jeho sestra. Tak ako ona,
zdedil pozemky po otcovi. Pripomienky voči návrhu nemal, navrhovatelia užívajú to, čo si on pamätám.
Nepočul, že by niekto proti tomu protestoval.

Odporcav3.radenapojednávaníuviedol,ženavrhovateliapozemoktakakohomajúužívali.Ožiadnych
problémoch nevedel.

Odporkyňa v 4. rade na pojednávaní uviedla, že jej svokrovci užívali a boli susedmi predmetnej vinice.

Pomáhala im vo vinici robiť a vždy na spornej vinici videla pracovať navrhovateľov. Za celé desaťročia
nikdy nikoho iného nevidela pracovať vo vinici, okrem navrhovateľov.

Odporca v 5. rade na pojednávaní uviedol, že zdedil vinohrad po svojom otcovi U. P., zomr. v r. 2006.
Vie sa vyjadriť k situácii od konca 70-tych rokov, kedy chodieval s rodičmi do vinohradu. V priestore

navrhovateľov nikdy iného nevidel, len navrhovateľov.

Odporca v 6. rade na pojednávaní uviedol, že keď sa zastavil na svojej vinici sám alebo aj s rodičmi,
nikdy na spornej nehnuteľnosti nevidel nikoho iného pracovať alebo užívať ju, okrem navrhovateľov. Ani
nepočul, že by si niekto iný na spornú vinicu robil nárok.

Odporkyňa v 7. rade na pojednávaní uviedla, že zdedila nehnuteľnosti po svojej starej mame P. C., zomr.
XXXX. Nevie, kde sa pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu, ani pozemok, ktorý zdedila, nachádza.
Navrhovateľov nepozná. Výhrady voči podanému návrhu nemala.Odporca v 11. rade na pojednávaní uviedol, že O. L. - predávajúci bol jeho otec. On nehnuteľnosti zdedil,
vinicu vyporiadal, bratov vyplatil. Otec v r. 1971 vinicu predal navrhovateľom. Z predaja nehnuteľnosti

dal nejaké peniaze mame. Od r. 1969 na spornej vinici nebol. Nepracoval na nej. Vie, že navrhovatelia
to kúpili, patrí im. Nemá na nič nárok, ani si ho nerobí.

Odporkyňa v 12. rade na pojednávaní uviedla, že r. 1971 jej otec O. L. so svojimi bratmi už boli
vysporiadaní čo sa týka vinice. Užíval vinicu sám. Od mamy sa dozvedela, že vinica sa predáva. Otec

dal mame peniaze. Viac sa o to nezaujímali, ani v dedičskom konaní po otcovi vinica už nefigurovala,
bola riadne predaná. Na vinicu si nárok nerobím. Vyjadrila sa aj za odporcov v 10. a 13. rade, ktorí o
tejto záležitosti nemajú vedomosti, ani oni nemajú voči návrhu žiadne námietky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a
to návrhom, splnomocnením, dokladmi z prílohovej obálky, geometrickým plánom, PKV XXXX, kúpnou

zmluvou, ocenením nehnuteľnosti, dedičskými rozhodnutiami sp.zn. D 1501/85, D 2555/00, D 1458/81,
28 D 460/2006, D 1522/96, D 1557/64, D 202/01, D 1982/97, čestnými prehláseniami, úmrtným listom P.
Q., G. P., P. C., úmrtný list O. L., vyjadrením odporkyne v 8. rade a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 31.12.1971 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim O. L. a kupujúcimi P. Q. a jeho

manželkou Q. Q. - navrhovateľmi v 1. a 2. rade a G. P. - navrhovateľom v 3. rade, na základe ktorej
navrhovatelia v 1. a 2. rade nadobudli nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
podiele 2/3 a navrhovateľ v 3. rade podiel 1/3 - ina k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Kupujúci uzavreli dňa 1.2.1972 dodatok ku kúpnej zmluve, podľa ktorého navrhovateľ v 3. rade

nadobudol podiel k predmetným nehnuteľnostiam vo výške ? - ina a navrhovatelia v 1. a 2. rade rovnako
nadobudli podiel ? - ina.

Kupujúci zaplatili za predmetné nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu 13.168,-Kčs, ktorá bola stanovená
znaleckým posudkom Ing. Q. P..

Začiatkom roku 1972 si navrhovatelia medzi sebou nehnuteľnosti rozdelili tak, že niečo užívajú výlučne
a niečo spoločne. S poukazom na geometrický plán parc.č. XXXX/X užívajú výlučne navrhovatelia v 1.
a 2. rade, parc.č. XXXX/X užíva výlučne v prírode
vyčlenenú sám navrhovateľ v 3. rade, parc.č. XXXX/X a XXXX/X užívajú spoločne tak, že 1/2-icu užívajú

navrhovatelia v 1. a 2. rade a druhú polovicu navrhovateľ v 3. rade, tieto parcely
nemajú medzi sebou reálne rozdelené. V prírode predstavujú malý viničný domček a plochu na
odkladanie náradia, ľudovo nazývanú ako tzv. "sliváš". Vinicu č. XXXX/X ako reálne vydelenú užívajú
navrhovatelia v 1. a 2. rade a vinicu č. XXXX/X užíva ako v prírode reálne
vyčlenenú navrhovateľ v 3. rade.

Nehnuteľnosti navrhovatelia užívajú od roku 1971, keďže ich nadobudli na základe kúpnej zmluvy od
predávajúceho O. L. a kupovali ich v takomto stave ako boli v prírode reálne vyčlenené a užívajú ich tak
doteraz. Vyplýva to z výpovedí navrhovateľov ako aj z výpovedí odporcov v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 11.,
12. rade, ktorí sa na pojednávaní vyjadrili v tom zmysle, že nemajú námietky voči podanému návrhu a

potvrdili, že to, čo si navrhovatelia kúpili, na to majú nárok a to aj užívajú. Odporkyňa v 12. rade vyjadrila
súhlas s podaným návrhom aj za odporcov v 10. a 13. rade.

Odporkyňa v 8. rade sa k podanému návrhu vyjadrila písomne, uviedla, že navrhovateľov nepozná,
nie je medzi nimi spor, namietala nedostatky petitu návrhu, na základe predložených dôkazov nemôže

práva navrhovateľov ani popierať, ani rešpektovať. Predpokladá, že kúpna zmluva navrhovateľov z roku
1971 je neúčinná, nepredpokladá, že by odporcovia súhlasili s podaným návrhom, vydržanie bolo v
rozpore so zák. č. 323/1992 Zb.

Pôvodne boli nehnuteľnosti, konkrétne sa jedná o vinicu spolu s viničným domčekom, zapísané v

pkn.vl.č. XXXX pod B30 na W. L. v podiele 60/120 ín, ktorý bol otcom predávajúceho O. L.. W. L. polovicu
predmetnej vinice nadobudol v roku 1934, ďalšia časť tejto vinice bola taktiež v prírode reálne vydelená
a užívaná ostatnými
spoluvlastníkmi, ktorí sú v pkn. vložke zapísaní.Nehnuteľnosti sú zapísané v geometrickom pláne č. X/XXXX úradne overenom dňa 26.2.2008 pod č.
XXX/XX ako parc.č. XXXX/X - zast. pi. vo výmere 82 m2, parc.č. XXXX/X - zast. pl. vo výmere 82 m2,

parc.č. XXXX/X - zast. pl. vo výmere 77 m2, parc.č. XXXX/X - zast. pl. vo výmere 195 m2, parc.č. XXXX/
X - vinica vo výmere 483 m2 a parc.č. XXXX/X - vinica vo výmere 484 m2pre obec Q., kat.úz. Q. a
parcely tak ako sú tam zakreslené
a v prírode navrhovateľmi dlhodobo reálne užívané vznikli z pôvodnej pkn.parc.č. XXXX - vinica a pivnica
v hone T. vo výmere 5827 m2, ktorá je zapísaná v pkn.vl.č. XXXX pre kat. úz. Q..

Navrhovatelia v návrhu uvádzali, že W. L. zomrel dňa XX.X.XXXX a predmetných 60/120-ín po ňom
zdedili jeho dvaja synovia O. L. /predávajúci/ v podiele 2/3-iny a D. L. v podiele 1/3-ina, ktorý si dal z
vlastnej vôle zmeniť priezvisko na L.. Podľa dedičského rozhodnutia podiel 60/120 - ín bol dedený v
podieloch 2/3 -iny a 1/3 - ina, ale dedičia sa dohodli tak a rozdelili si podiel 60/120-ín medzi seba na
polovicu. O. L. užíval v prírode reálne vydelenú vinicu, ktorá predstavovala podiel 30/120-ín a jeho brat

D. L. užíval v prírode reálne vydelenú vinicu, ktorá reprezentovala podiel 30/120-ín.

Z predložených dedičských rozhodnutí, osvedčení o dedičstve mal súd za preukázanú pasívnu
legitimácia odporcov, ktorí v konaní vystupovali ako právni nástupcovia po svojich právnych
predchodcoch.

Konkrétne odporcovia v 1. až 3. rade sú dedičmi po P. Q. zapísanej v pkn.vl.č. XXXXpod B10, B16, B21,
B26, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX ako to vyplýva z dedičského rozhodnutia D 117/68, jej dedičom sa
stal U. Q., ktorý bol zapísaný v pkn.vl.č. XXXX pod B32, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX a tieto nehnuteľnosti
zdedil na základe dedičského rozhodnutia D 1501/85 syn U. Q., ktorý zomrel dňa 4.10.2000 a jeho

dedičmi sú odporcovia na 1. až 3. mieste.

Odporcovia v 4. až 6. rade sú dedičmi po pozemnoknižnom vlastníkovi zapísanom pod B27 G. P. / G.
P./0 ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho právnymi nástupcami boli jeho deti, ktoré sú zároveň v tejto pkn.
vložke zapísané ako majitelia pod B31a, 31b, 31c a to G. P., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, jeho dedičkou

bola jeho manželka W. P., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX a na základe dedičského rozhodnutia D
1458/81 dedičom tohto majetku sa stal syn U. P., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a na základe dedičského
rozhodnutia 28D 460/2006 dedičmi tohto majetku sú odporcovia v 4. až 6. rade.

Odporkyňa v 7. rade je dedičkou po P. C., rod. P. zapísanej pod B31b, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX

ako vyplýva z dedičského rozhodnutia D 1522/96.

Odporkyňa v 8. rade je zapísaná pod B31c ako B. W..

Odporcovia v 9. a 10. rade sú právnymi nástupcami po W. L. zapísanom pod B30, ktorý zomrel dňa

31.1.1945, na základe dedičského
rozhodnutia D 1557/64 dedili predmetný podiel 60/120-ín jeho synovia D. L.
a O. L.. D. L. zomrel dňa X.X.XXXX a na základe dedičského rozhodnutia
D 1031/74 po ňom dedili odporkyňa v 9. rade a jej sestra O. Q., ktorá zomrela dňa
X.XX.XXXX a na základe dedičského rozhodnutia 1D 3/2010, jej dedičom je

odporca v 10. rade.

Odporcovia v 11. až 13. rade sú právnymi nástupcami po O. L., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, dedičstvo
bolo pôvodne po ňom prejednané pod sp.zn. D
1488/89, novoobjavený majetok bol po ňom prejednávaný pod sp. zn. D 202/01 OS Nitra,

kde dedičmi sú odporcovia v 11. až 13. rade. V pôvodnom dedičskom konaní D 1488/89
dedila výlučne jeho manželka Q. L., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, dedičstvo po
nej bolo prejednané pod č. D 1982/97 OS Nitra, kde dedičmi sú taktiež odporcovia v 11. až
13. rade.

Podľa § 129 ods.1 O.z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.Podľa § 130 ods.1 O.z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. O.z., do doby podľa odseku1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods.1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu.
K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto
zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2.
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom

stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie
práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávanie
práva tieto paria. Subjekt, ktorý sa dovolá súdnej ochrany musí okrem iného tvrdiť, resp. preukázať
okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti
právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie

- psychický stav. Narušenie dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom,
keď sa stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne
vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Ďalšou podmienkou vydržania nehnuteľnosti je
nepretržitá držba po dobu 10 rokov. Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že

mu vec patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej
držby tej istej veci. V takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba.

Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska
osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno

vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností, z ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje.Okolnosti,zktorýchmožnousudzovaťnaexistenciudobromyseľnosti,musívsporepreukázať
držiteľ veci. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná
právna domnienka - že držba je oprávnená. Strata dobrej viery držiteľa veci nastáva okamihom,
keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska oprávneného posudzovania museli u neho

dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Predmetom dokazovania môžu byť
skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,
tedaokolností,zktorýchmožnodôvodiťpresvedčenienadobúdateľaodobromyseľnosti,žemuvecpatrí.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,ženávrhnavrhovateľovbolvcelomrozsahupodaný

dôvodne, petit návrhu bol správny, úplný a zrozumiteľný a teda v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 O.s.p.
a súd nezistil žiadne vady petitu návrhu. Na určení vlastníckeho práva majú navrhovatelia naliehavý
právny záujem v súlade s § 80 písm. c/ O.s.p., pretože sa stali titulom vydržania vlastníkmi nehnuteľností
a keďže nie sú zapísaní ako vlastníci na liste vlastníctva, je potrebné dať do súladu stav správny so
stavom skutkovým a to je možné jedine takýmto súdnym konaním a súdnym rozhodnutím. Súd dospel

k záveru, že navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a preukázali jednoznačne a bez pochybností, že sa
stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností titulom vydržania, pretože splnili všetky zákonom stanovené
podmienky uvedené v § 129, §130 a § 134 Občianskeho zákonníka. Sporné nehnuteľnosti nadobudli
kúpnou zmluvou v roku 1971, svedčí o tom predložená kúpna zmluva zo dňa 31.12.1971 a jej dodatok
zo dňa 1.2.1972. Kúpu vinice navrhovateľmi a jej predaj potvrdili aj právny nástupcovia po predávajúcom

O. L. - odporcovia v 11. a 12. rade. Navrhovatelia za nehnuteľnosti vyplatili kúpnu cenu. Následne si
navrhovatelia medzi sebou kúpené nehnuteľnosti rozdelili a užívajú ich takto rozdelené od roku 1972.
Nehnuteľnosti kúpili v prírode reálne vyčlenené, s hranicami, ktoré rešpektovali vlastníci susedných
pozemkov a užívajú ich tak do dnešného dňa. Nehnuteľnosti užívali, nakladali s nimi ako s vlastnými.
Ani jeden z odporcov nenamietal užívanie vinice navrhovateľmi, naopak užívanie vinice navrhovateľmi

potvrdili, takžeztohosúdvyvodilzáver,ženavrhovatelianadobudlinehnuteľnostivroku1971,rozdelilisi
ich medzi sebou v roku 1972, od tejto doby ich užívajú v dobrej viere ako svoje vlastné, keďže ich získali
na základe kúpnej zmluvy, sú dobromyseľní, nikým neboli za celý čas užívanie rušení, užívajú len to,
čo si kúpili a splnili aj podmienky nepretržitého užívania po dobu 10 rokov. S poukazom na rozhodnutieNS SR č. R 83/2002 sa navrhovatelia stali vlastníkmi nehnuteľnosti počnúc dňom 1.1.1992, pretože
vlastníkom nehnuteľnosti sa počnúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej
držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992,

do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom a navrhovatelia mali
v oprávnenej držbe nehnuteľnosti viac ako 10 rokov pred 1.1.1992.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.tak,žeúspešnýmnavrhovateľomsúdnepriznal
náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnili.

Poučenie:

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.