Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18CbZm/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111233061
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111233061.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: GMI, s.r.o.,

Kukorelliho 60, 066 01 Humenné, IČO: 36 463 833, zastúpeného JUDr. Petrom Barňákom, advokátom,
Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému: ArcelorMittal Tubular Products Karviná a.s., Rudé
armády 471, 733 23 Karviná-Hranice, ČR, IČ: 476 72 781, zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., Tolstého 20, 010 01 Žilina, o zaplatenie
60.000,- USD a 270.000 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 60.000,- USD do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 270.000,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe navrhovateľom predloženej zmenky a jeho písomného návrhu v konaní vedenom na OS
Prešov pod sp. zn. 18 Zm/18/2007( po podaní námietok a preradení veci do registra CbZm pod sp.
zn. 18 CbZm /9/2007) vydal dňa 29.6.2007 tunajší súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 18 Zm/18/2007
- 20 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 31.8.2007, č.k. 18 Zm/18/2007

- 39, ktorým odporcovi uložil, aby do troch dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu
zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 482.089,- USD so 6 % úrokom ročne od 2.1.2007 do zaplatenia,
1.606,96 USD ako
-2- 18CbZm/3/2011

odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy
konania vo výške 811.221,- Sk, alebo aby v tej istej lehote podal u podpísaného súdu odôvodnené

námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu namieta.

Proti platobnému rozkazu podal odporca včas námietky s odôvodnením, v ktorých uviedol, že nikdy
nevystavil a nepodpísal v prospech navrhovateľa platnú a účinnú zmenku ktorú uvádza v návrhu
navrhovateľ, a zmenku s takýmto obsahom, tak ako to vyžaduje zmenkový zákon, nikdy nevystavil. V
prospech navrhovateľa vystavil jedine tzv. biankozmenku spolu s tzv. zmenkovou zmluvou - zmluvou
o zriadení vyplňovacieho práva k tejto biancozmenke zo dňa 30.6.2005, ktorú však navrhovateľ v

návrhu absolútne nespomína a neuvádza. Zmluva o zriadení vyplňovacieho práva k tejto biancozmenke
určovala za akých podmienok môže navrhovateľ vyplniť a použiť túto zabezpečovaciu bianko zmenku.
Biankozmenka mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa ako postupcu voči odporcovi
ako postupníkovi na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 542.089,- USD na základeZmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.5.2005, ktorou navrhovateľ ako postupca postúpil odporcovi
ako postupníkovi svoju pohľadávku voči dlžníkovi SSIM, a.s. Košice. Navrhovateľ bol oprávnený vyplniť
dátum splatnosti zmenky pokiaľ odporca neuhradí odplatu za postúpenie pohľadávky do 10 dní odo

dňa inkasa postúpenej pohľadávky od pôvodného dlžníka SSIM, a.s. Košice. Takáto právna skutočnosť
však nikdy nenastala, a teda navrhovateľovi nikdy nevzniklo právo na vyplnenie zmenky a nemá
ani právo dožadovať sa zaplatenia na základe tejto biankozmenky. Poprel tvrdenia navrhovateľa, že
na žalovanú zmenku navrhovateľovi už zaplatil sumu 60.000,- USD s tým, že uvedenú sumu zaslal
navrhovateľovi nie na zaplatenie zmenkovej sumy, ale na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 26.5.2006, k čomu poukázal aj na dátum úhrady ešte pred dátumom splatnosti zmenky. Napokon
namietol, že biankozmenka mala len zabezpečovaciu funkciu k hlavnému záväzku vyplývajúce zo
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.5.2005, pričom postúpená pohľadávka objektívne právne
neexistuje a ani nikdy neexistovala, a teda nie je možné ani jej inkaso, čo je podmienka na vyplnenie
údaja splatnosti podľa Zmluvy o zriadení vyplňovacieho práva k biankozmenke z 30.6.2005. Predmetom
postúpenia mala byť pohľadávka vzniknutá zo zaniknutej Kúpnej zmluvy - kontraktu č. 02/2004 zo dňa

10.08.2004 uzavretej medzi navrhovateľom a SSIM, a.s. Košice. K plneniu takejto zmluvy - kontraktu
však nikdy nedošlo, a teda nedošlo ani k zániku tejto zmluvy - kontraktu, a teda ani nikdy nemohla
vzniknúť postupovaná pohľadávka a Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná s tým, že navrhovateľ
uviedol odporcu pri uzatváraní zmluvy do omylu, lebo nikdy nebol veriteľom a majiteľom pohľadávky
citovanej v zmluve. Odporca sa o tom dozvedel až keď túto pohľadávku následne odplatne postúpil

na spoločnosť WESTMINSTER TRADIG & CONSULTILG COMPANY LTD, ktorá od zmluvy odstúpila
z dôvodu že na ňu nebola postúpená pohľadávka s dohodnutým obsahom. Vzhľadom na uvedené mal
za to, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy a navrhol, aby súd zmenkový platobný
rozkaz zrušil. Písomným podaním zo dňa 31.3.2008 doručeným súdu 3.4.2008 si odporca následne
vzájomným návrhom uplatnil voči navrhovateľovi právo na vrátenie sumy 60.000,- USD z titulu sumy

vyplatenej na základe neplatnej Zmluvy o postúpení pohľadávok.

-3- 18CbZm/3/2011 - 143

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.3.2010, č.k. 18CbZm/9/2007-194 v spojení s

doplňujúcim rozsudkom zo dňa 13.9.2011, č.k. 18CbZm/9/2007-260 súd Zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Prešov zo dňa 29.6.2007, č.k. 18Zm/18/2007 - 20, v znení opravného uznesenia
Okresného súdu Prešov zo dňa 31.8.2007, č.k. 18 Zm/18/2007 - 39 zrušil v celom rozsahu, s tým,
že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzájomný návrh odporcu na zaplatenie 60.000,- USD vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2012.

V predmetnej veci súd na základe vykonaného dokazovania z obsahu navrhovateľom predloženej
zmenky zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, ktorou sa spoločnosť GMI, s.r.o. ako jej vystaviteľ zaviazala
zaplatiť spoločnosti JÄKL KARVINÁ, a.s. (pôvodné obchodné meno navrhovateľa) ako remitentovi

zmenkovú sumu 542.089,- USD so splatnosťou 1.januára 2007 a miestom platenia Humenné. Ako
miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené KARVINÁ 30. júna 2005. Zmenka doposiaľ
indosovaná nebola. Z nespochybnených tvrdení odporcu resp. zhodných tvrdení účastníkov a Zmluvy o
zriadení vyplňovacieho práva k blankozmenke si pritom súd osvojil, že predmetná zmenka bola skutočne
pri vydaní (vystavení) neúplná a mala slúžiť na zabezpečenie odplaty za postúpenie pohľadávky na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi JÄKL Karviná, a.s. ako postupníkom a GMI, s.r.o. ako
postupníkom. Podľa písomného vyhotovenia tejto zmluvy bol navrhovateľ oprávnený vyplniť dátum
splatnosti zmenky, ak odporca neuhradí odplatu za postúpenie pohľadávky dohodnutú v zmluve o
postúpení pohľadávky z 26.5.2005 do 10 dní odo dňa inkasa postúpenej pohľadávky od pôvodného
dlžníka. Pojem inkasa, jeho spôsob, prípadne rozsah inkasa postúpenej pohľadávky pre vznik práva

na vyplnenie zmenky však v tejto zmluve bližšie uvedený nebol. Pri výklade dojednania o vyplňovacom
práve súd vychádzal jednak z jeho doslovného gramatického výkladu, keď písomná zmluva toto
oprávnenie podmieňuje iba inkasom postúpenej pohľadávky bez určenia prijímajúceho subjektu (kto
musí inkasovať), a prihliadal aj na pravdepodobný účel tohto dojednania, ktorým bolo zrejme viazať
zaplatenie odplaty za postúpenú pohľadávku až ak by dlžník či už dobrovoľne alebo nútene plnil

postúpenú pohľadávku oprávnenej osobe, resp. na získanie akéhokoľvek plnenia v súvislosti s touto
pohľadávkou (podľa vyjadrenia účel obdobný mandátnej zmluve s určením odplaty podľa výsledku). K
tomuto však zatiaľ preukázateľne nedošlo a navrhovateľ tak nebol oprávnený doplniť blankozmenku
o chýbajúci údaj o splatnosti. Iný účel, resp. iný alebo užší výklad tejto podmienky, či už napr. podľazákazu ďalšieho prevodu postúpenej pohľadávky alebo obmedzenia možnosti postupníka splnomocniť
tretiu osobu na jej vymáhanie, nie je zrejmý. Navrhovateľovmu výkladu o podmienke splatnosti odplaty
inkasom postúpenej pohľadávky odporcom (jedine odporcom) od pôvodného dlžníka nesvedčí jednak

slovné vyjadrenie tohto dojednania, v ktorom absentuje výslovné určenie odporcu ako inkasujúceho
(neurčuje že musí inkasovať jedine odporca), a ani zrejmý vyššie uvedený účel tohto dojednania.
Ďalší postupník pri singulárnej sukcesii pritom vstúpil do práv a povinnosti svojho predchodcu, a
preto aj pripadné prijatie inkasa ním by preto mohlo byť považované za prijatie plnenia jeho právnym
predchodcom (odporcom) a v súlade s účelom dohody. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že

postúpením pohľadávky teda nedošlo k zmareniu inkasa, a keďže k inkasu pohľadávky zatiaľ nedošlo
a nedošlo ani k zmareniu tejto odkladacej podmienky, právo na vyplnenie zmenky navrhovateľovi zatiaľ

-4- 18CbZm/3/2011

nevzniklo. Námietka vyplnenia zmenky v rozpore s dohodou je tak dôvodná, a preto súd v súlade s

ust. § 175 ods. 3 O.s.p., bez potreby zaoberať sa ďalšími odporcom vznesenými námietkami napadnutý
zmenkový platobný rozkaz zrušil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzájomný návrh odporcu na zaplatenie sumy 60.000,- USD súd v súlade s ust. § 97 ods. 2 O.s.p. vylúčil
na samostatné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18 CbZm/3/2011.

V konaní o vylúčenom nároku žalobca GMI, s.r.o., Kukorelliho 60, 066 01 Humenné podal dňa
4.9.2013 na tunajší súd návrh - rozšírenie žaloby o zaplatenie 270.000,- EUR proti v tomto konaní
žalovanému ArcelorMittal Tubular Products Karviná, a.s., Rudé armády 471, 733 23 Karviná - Hranice,
Česká republika, ktorý zdôvodnil tým, že v súvislosti s pôvodným konaním vyplatil žalovanému sumu

60.000,- USD v dvoch splátkach po 30.000,- USD a to dňa 31.08.2006 a dňa 28.12.2006 na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2006 v znení dodatkov č.3, 4 a 5. Žalobca zistil, že
uvedená Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná tak ako je to konkretizované pod písmenom C/
zmenkových námietok a z toho dôvodu požadoval predmetným vzájomným návrhom vrátenie tejto sumy
60.000,- USD od žalovaného. K dôvodom neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol ,

že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2005 v znení dodatkov žalovaný ako postupca
postúpil odplatne na žalobcu ako postupníka svoju pohľadávku vo výške na istine 774.413,25-USD s
príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými voči dlžníkovi SSIM, a.s. Košice, za dohodnutú
odplatuvovýške542.089,00-USD.Žalobcaakopostupníkneskôrzistil,žetakátopostúpenápohľadávka
objektívne právne neexistuje a ani nikdy neexistovala. O tejto skutočnosti žalovaný - postupca vedel

už v čase postúpenia tejto fiktívnej pohľadávky. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky z 26.05.2005
je predmetom postúpenia pohľadávka voči dlžníkovi SSIM,. a.s. Košice ktorá pozostáva z čiastky
774.413,25 USD ako plnenie zo zaniknutej kúpnej zmluvy - kontrakt č. 02/2004 uzavretý dňa 10.8.2004
medzi JÄKL Karviná, a.s. ako kupujúcim a SSIM, a.s. ako predávajúcim. Predávajúci SSIM, a.s.
tovar dodal bez kópie dovoznej licencie, a preto bolo možné dodaný tovar uložiť len ako dočasne

uskladnený. Tovar musel byť uchovaný v nezmenenom stave, tak aby sa nezmenil jeho vzhľad a
technická charakteristika, z čoho vyplýva, že bol pre spoločnosť JÄKL Karviná, a.s, nepoužiteľným čim
sa potvrdzuje, že nedodanie vývoznej licencie na tovar, ktorý bol predmetom kontraktu, bolo závažný
porušením zmluvy. JÄKL Karviná, a.s. preto v súlade s ust. § 345 obchodného zákonníka od zmluvy
odstúpil dňa 10.11.2004.

Podľa § 351 obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
zmluvných strán. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie
vrátiť. JÄKL Karviná, a.s. vrátil plnenie SSIM, a.s., čo dokladuje prehľad o pohybe predmetného tovaru
do Českej republiky a späť na Slovensko. SSIM, a.s. uznal písomne záväzok vo výške 774.413,25 USD

a písomne sa zaviazal na jednaní konanom dňa 11.11.2004 v Liptovskom Mikuláši, poskytnuté peňažné
plnenie na zrušený kontrakt č. 02/2004 z 10.8.2004 vrátiť na účet JÄKL Karviná, a.s. do 28.11.2004.
Dlžník doteraz nevrátil čiastku 774.413,25 USD. Preto postupca postupuje postupníkovi túto pohľadávku
vo výške
-5- 18CbZm/3/2011 - 144

774.413,25 USD vrátanie príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Konkrétne vo vyššie
uvedenej Zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný - postupca špecifikuje postupovanú pohľadávku ako
pohľadávku vzniknutú zo zaniknutej Kúpnej zmluvy - kontraktu č.02/2004 zo dňa 10.08.2004 uzavretejmedzi žalovaným a SSIM. a.s. Košice. K plneniu takejto zmluvy - kontraktu však nikdy nedošlo a teda
nedošlo ani k zániku tejto zmluvy - kontraktu a teda ani nikdy nemohla vzniknúť postupovaná pohľadávka
a Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdí, že kontrakt č. 02/2004 je rámcovou zmluvou na dodávku
materiálu pod bodom č.l. Konkrétna špecifikácia objednaného materiálu bola obsahom „dokumentu pod
č. SS/JAKL/04/01,,. Tento dokument mal byť iba špecifikáciou predmetu dodávky. S týmto tvrdením
nesúhlasí, pretože je účelové a je v rozpore s listinnými dôkazmi. Z predložených listín vyplýva,

že spoločnosť JAKL a.s. (terajší žalovaný) a spoločnosť SSIM a.s. zrealizovali obchod o kúpe a
predaji tovaru na základe kontraktu - zmluvy č. SS/JAKL/04/01, v ktorom si zmluvné strany dojednali:
„dodávku tovaru Oceľový zvitok valcovaný za studená a tepla v množstve 1350t v cene 754 500 USD,
vnútorný priemer zvitku 700 +- 50mm, po dohodnutej obchodnej parite CPT Košice, platba za tovar L/
C dokumentárny akreditív .... Na základe tohto kontraktu SSIM a.s. vystavil faktúru č. MMK/SS/JAKL-
08.04/01 na čiastku 159 451,60 USD a faktúru č. MMK/SS/JAKL- 08.04/02 na čiastku 614 961,65 USD.

Na každej faktúre je uvedené, že faktúra bola vystavená na základe kontraktu č. SS/JAKL/04/01 ako
aj dodacie podmienky CPT Košice a číslo L/C dokumentárneho akreditívu. Dokonca JAKL a.s. otvoril
dva dokumentárne akreditívy pod č. 458833 a č. 458834 a v časti 45A sa odkazuje na zmluvu SS/
JAKL/04/01.“

Podľa kontraktu č. 02/2004 mal byť dodaný tovar Oceľový pás valcovaný za studená a tepla v množstve
2700t, vnútorný priemer zvitku 508, 610, 762, 850 mm, za cenu 1 509 000,- USD, po dohodnutej
obchodnej parite EX WORKS Košice podľa INCOTERMS 2000, platba za tovar bude realizovaná tak,
že JAKL a.s. otvorí v prospech SSIM L/C dokumentárny akreditív v počte 4x.

Porovnaním obidvoch kontraktov je zrejmé, že medzi tými istými právnymi subjektmi došlo k uzavretiu
dvoch rozličných kúpnych zmlúv s iným druhom tovaru, iného množstva a kvality, inej ceny a iných
podmienok dodania. Zo žiadnych dokumentov nevyplýva, že kontrakt č.04/01 je čiastkovým plnením
kontraktu č. 02/01, ktorý zase na druhej strane nie je žiadnym rámcovým a všeobecným dojednaním,
pretože sú v ňom dohodnuté všetky podmienky stanovené Obchodným zákonníkom. Naviac samotný

žalovaný tvrdí, že medzi zmluvnými stranami nešlo o opakujúce sa plnenia, pri ktorých by bola
možná nejaká rámcová zmluva o univerzálnych obchodných podmienkach. Obidve zmluvy majú všetky
náležitosti samostatných kúpnych zmlúv podľa ustanovení § 409 - 475 Obchodného zákonníka.

Žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel až keď túto pohľadávku následne odplatne postúpil na

spoločnosť WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD, so sídlom : The Post House,
Barracloughs Lane, Barton upon Humber, DNI8 5BB, United Kingdom, avšak táto spoločnosť odstúpila
od tejto zmluvy o postúpení pohľadávky a to
-6- 18CbZm/3/2011

práve z vyššie uvedeného dôvodu, že na ňu nebola postúpená pohľadávka s dohodnutým obsahom,
pretože takáto pohľadávka z kúpnej zmluvy č.02/2004 objektívne neexistuje.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.06.2006 v znení dodatku č.2 zo dňa 16.06.2006 a
dodatkuč.3zodňa10.08.2006žalobcaakopostupcapostúpilnaspoločnosťWESTMINSTERTRADING

& CONSULTING COMPANY LTD ako na postupníka pohľadávku vo výške istiny 774.413,25 USD
vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Postúpenie pohľadávky bolo podľa čl. III bod
3.1. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky dojednané za odplatu vo výške 642.089,- USD.

V zmysle článku V ( osobitné dojednania) bod 5.2. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.6.2006

v znení dodatku č. 3, článku III zo dňa 10.08.2006 sa zmluvné strany dohodli, že postupník, t.j.
spoločnosť WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD má právo od zmluvy o
postúpení pohľadávky odstúpiť v prípade, ak by sa nestal namiesto postupcu (žalobcu) veriteľom
pohľadávky s dohodnutým obsahom (špecifikovanej v čl. II predmetnej zmluvy).

Žalobca a spoločnosť WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD sa ďalej dohodli, že
v prípade, ak dôjde k takémuto odstúpeniu od zmluvy, je žalobca povinný uhradiť postupníkovi zmluvnú
pokutu vo výške 1/3 -tiny ceny odplaty za postúpenie pohľadávky dojednanej v čl. Hl. bod 3.1. zmluvy o
postúpení pohľadávky, t.j. vo výške istiny 214 029,66 USD a ušlý zisk vo výške istiny 132 329,- USD.Nakoľko na postupníka, t.j. na spoločnosť WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD
pohľadávka s dohodnutým obsahom nebola postúpená, pretože takáto pohľadávka z kúpnej zmluvy č.

02/2004 objektívne neexistovala, žalobca dňa 21.12.2006 odstúpil od predmetnej zmluvy o postúpení
pohľadávky. O neexistencii postúpenej pohľadávky sa postupca, t.j. žalobca dozvedel až po postúpení
tejto pohľadávky na žalobcu.

Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD

sa z vyššie uvedeného dôvodu nestala veriteľom pohľadávky v predmetnom odstúpení od zmluvy zo
dňa 21.12.2006 zároveň vyzvala žalobcu na úhradu dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške istiny 214
029,66 USD plus príslušenstvo a ušlého zisku vo výške istiny 132 329,- USD plus príslušenstvo.

Na základe predmetnej výzvy nedošlo zo strany žalobcu k úhrade požadovaného nároku. Keďže
žalobca a spoločnosť WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD mali záujem na

mimosúdnom vyporiadaní, pristúpili dňa 7.9.2009 po predchádzajúcich rokovaniach k uzavretiu dohody
o urovnaní.

Na základe predmetnej dohody o urovnaní sa žalobca so spoločnosťou WESTMINSTER TRADING &
CONSULTING COMPANY LTD dohodli, že si vzájomné práva a povinnosti urovnajú tak, že nárok na

zmluvnú pokutu vo výške istiny 214 029,66 USD plus príslušenstvo, splatný dňa 21.12.2006 a ušlý zisk
vo výške istiny 132 329,- USD
-7- 18CbZm/3/2011 - 145

plus príslušenstvo, splatný dňa 21.12.2006, sa uzavretím tejto dohody v plnom rozsahu nahrádzajú

novým nárokom spoločnosti žalobcu vo výške 270.0000,- EUR, teda nový nárok spoločnosti
WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD podľa predmetnej dohody o urovnaní
predstavoval celkovo sumu 270.000,- Eur (slovom dvestosedemdesiattisíc eur).

V zmysle článku III bod 4 predmetnej dohody o urovnaní sa žalobca so spoločnosťou WESTMINSTER

TRADING & CONSULTING COMPANY LTD dohodli, že nový nárok spoločnosti WESTMINSTER
TRADING & CONSULTING COMPANY LTD špecifikovaný v bode 2 tejto dohody bude uhradený do
30.9.2009, a to na jej bankový účet.

K úhrade vyššie uvedeného peňažného záväzku žalobcom (pôvodne zmluvnej pokuty a ušlého zisku)

spoločnosti WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD vo výške 270.000,- Eur, ktorý
v konečnom dôsledku vznikol z dôvodu objektívnej neexistencie pôvodne postupovanej pohľadávky z
tvrdenej kúpnej zmluvy č.02/2004, došlo dňa 29.12.2009, a to na účet spoločnosti WESTMINSTER
TRADING & CONSULTING COMPANY LTD.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že vedomým konaním žalovaného, t.j. uvedením žalobcu do omylu
v otázke týkajúcej sa existencie postupovanej pohľadávky vznikol žalobcovi voči žalovanému okrem
nároku na zaplatenie 60.000,- USD taktiež aj nárok na náhradu škody vo výške 270.000,- EUR.

Žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok, pretože žalobcovi postúpil neexistujúcu pohľadávku a žalobcu

vedome uviedol do omylu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla okrem čiastočného finančného plnenia za
postúpenie neexistujúcej pohľadávky vo výške 60.000,- USD aj ďalšia škoda vo výške 270.000,- Eur.
Žalovaný teda zodpovedá za porušenie svojho záväzku voči druhej zmluvnej strane, t.j. žalobcovi aj v
tom smere, že porušenie zmluvnej povinnosti a protiprávny úkon mal dopad do právnej ako aj finančnej
sféry žalobcu pri následnom nakladaní s pôvodne postúpenou pohľadávkou, o ktorej neexistencii

žalobca nemal vedomosť.

Žalovaný s pôvodným vylúčením nárokom ako aj s rozšírením žaloby nesúhlasil, posúdil ho ako
bezpredmetný a nedôvodný. Ako uviedol vo svojom písomnom vyjadrení predmetným návrhom sa
žalobca domáha rozšírenia žalobného návrhu o jeho údajný nárok na náhradu škody, ktorý mu mal

vzniknúť v dôsledku toho, že žalobca dňa 16.06.2016 uzatvoril so spoločnosťou WESTMINSTER
TRADING and CONSULTING COMPANY, LTD. (ďalej len „ WTCC“) Zmluvu o postúpení pohľadávky
(ďalej len „Zmluva“), od ktorej neskôr spoločnosť WTCC odstúpila. Pre tento prípad bola v Zmluve
dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1/3 ceny za postúpenie pohľadávky t.j. vo výške 214.029,66,-USD aušlý zisk vo výške 132.329,-USD. Dohodou o urovnaní zo dňa 07.09.2009 (ďalej len „Dohoda“) bol (resp.
mal byť) záväzok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a ušlého zisku nahradený jeho povinnosťou
zaplatiť spoločnosti WTCC sumu 270.000,-EUR v lehote do 30.09.2009, pričom k úhrade tejto sumy

malo dôjsť dňa 29.12.2009. Túto sumu žalobca považuje za škodu, ktorej zaplatenia sa chce domáhať
voči žalovanému.

-8- 18CbZm/3/2011

Žalovaný v prvom rade v žiadnom prípade neuznáva akýkoľvek nárok žalobcu na náhradu škody.
Objektívne totiž neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za naplnenie
predpokladov pre vznik takéhoto nároku, t.j. zavinené porušenie povinnosti na strane žalovaného, vznik
škody na strane žalobcu a príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a údajnou škodou.

Žalobca v tejto súvislosti ako základný dôvod pre uplatňovanie jeho nároku uvádza, že žalovaný mal na

neho postúpiť neexistujúcu pohľadávku, ktorú následne žalobca postúpil na spoločnosť WTCC. Takéto
tvrdenia považuje žalovaný za nepravdivé a účelové.

Jepotrebnépoukázaťnato,žetakýmtospôsobomsažalobca(vpostavenížalovaného)bránilajvkonaní
o zaplatenie zmenkovej sumy vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: 18CbZm/9/'200, v rámci

ktorého bol podaný aj jeho protinávrh, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaný už v zmenkovom
konaní ako aj na poslednom pojednávaní v tejto veci dňa 10.09.2013 predložil relevantné dokumenty,
z ktorých vyplýva nepravdivosť tvrdení žalobcu. Okrem samotnej Kúpnej zmluvy ide najmä o Zmluvu
o postúpení pohľadávky, Odstúpenie od kúpnej zmluvy, Záznam z rokovania zo dňa 11.11.2004 a
najmä Uznanie záväzku zo dňa 27.06.2005. Z ich obsahu vyplýva, že všetky zúčastnené subjekty

od samého počiatku vedeli nielen to, na akom skutkovom základe je pohľadávka založená, ale aj to,
že pohľadávka skutočne vznikla. Poukázal najmä na skutočnosť, že pri špecifikovaní pohľadávky v
jednotlivých dokumentoch, a to najmä v Zmluve o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a žalobcom,
sa zúčastnené subjekty odvolávajú vždy na rovnaké dokumenty, ktorými sú:

- kontrakt zo dňa 10.08.2004 Commercial invoice z 30.08.2004 na 159.451,60,-USD Commercial invoice
z 30.08.2004 na 614.961,65,-USD
- Výpis z účtu (EUR) JAKL Karviná, a.s. u ReiffeisenBANK zo dňa 03.09.2004 - úhradal 59.451,60,-USD
a úhrada 614.961,65,-USD včítane úhrady poplatku za realizáciu transakcie vo výške 1.261,71,-EUR
- Výpis z účtu JAKL Karviná (CZK) u ReiffeisenBANK zo dňa 03.09.2004 - úhrada poplatku za realizáciu

transakcie vo výške 9.307,43,-CZK
- Nákladné listy - dovoz do ČR
- Nákladné listy - vrátenie tovaru spoločnosťou JAKL Karviná predávajúcemu

Z tohto je možné vyvodiť záver, že bez ohľadu na označenie samotného kontraktu (či už číslom 02/2004

alebo číslom SS/JAKL/04/01), sa pri špecifikácii pohľadávky zúčastnené strany odvolávali vždy na
rovnaké skutkové okolnosti.

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že už v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn.: 10Cbm/12/2004 o zaplatenie pohľadávky (774.413,25,-USD) proti SSIM, a.s., Košice (pôvodný

navrhovateľ žalovaný, neskôr, po postúpení pohľadávky, žalobca) žalovaný (SSIM) nijakým spôsob
nenamietal existenciu samotnej pohľadávky. Žalovaný (SSIM) dokonca potvrdil, že predmetný tovar
dodal a následne ho aj prevzal späť. V tomto

-9- 18CbZm/3/2011 - 146

konaní sa žalovaný (SSIM) bránil v zásade len poukazom na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky
na spoločnosť GMI malo dôjsť v rozpore s dobrými mravmi.

Z uvedeného je zrejmé, že predmetná pohľadávka bola pohľadávkou existenčnou, platnou, a dokonca

výslovne písomne uznanou žalobcom. Akékoľvek tvrdenia ojej neexistencii je teda nutné považovať za
účelové a bezpredmetné.Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v dôsledku žalobcom uvádzaných skutočností mu nikdy
nemohlaplatnevzniknúťpovinnosťnazaplateniezmluvnejpokutyvdôsledkutoho,žespoločnosťWTCC
odstúpila od zmluvy.

Ako vyplýva z ust. § 544 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustáleného výkladu tohto ustanovenia a
k nemu sa vzťahujúcej judikatúry, zmluvná pokuta môže byť, pokiaľ ide o dôvod, obmedzená len na
porušenie určitej povinnosti. Toto ustanovenie má kogentnú povahu. Preto nemožno zmluvnou pokutou
„sankcionovať“ výkon práva, ktoré prislúcha účastníkovi právneho vzťahu podľa zákona alebo zmluvy. Aj

judikatúra súdov k tomu uvádza, že ..dojednanie ( dohoda zmluva) o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu
pre prípad výkonu práva (odstúpenie od zmluvy) a nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je v
rozpore s účelom inštitútu zmluvnej pokuty (§ 544 a nasl. OZ). a teda pre rozpor s účelom zákona je
neplatné podľa § 39 OZ“ ( Ro NS ČR z 25.06.2002, sp. zn.: 25 Cdo 182/2001).

Pokiaľ sa teda žalobca pri vymedzení jeho údajného nároku voči žalovanému odvoláva na ustanovenie

Zmluvy (bod 5.2. v znení Dodatku č. 3, čl. III.), podľa ktorého mala žalovanému vzniknúť povinnosť
na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku toho, že spoločnosť WTCC odstúpila od Zmluvy, je zrejmé,
že takýto nárok je absolútne nedôvodný. Ak žalobca uvedenú „zmluvnú pokutu“ skutočne uhradil,
poskytol spoločnosti WTCC plnenie bez právneho dôvodu, a teda bolo jeho právom domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti WTCC. V žiadnom prípade však v tejto súvislosti nemohol

žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody voči žalovanému.

Pre prípad, že by súd aj napriek vyššie uvedenému bol z akéhokoľvek dôvodu toho názoru, že
žalobcovi vznikol voči žalovanému uplatňovaný nárok na náhradu škody, žalovaný vzniesol námietku
jeho premlčania.

Z skutočností tvrdených žalobcom totiž jednoznačne vyplýva, že k údajnému porušeniu povinností
žalovaného malo dôjsť v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril žalobca so
žalovaným, Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou WTCC,
odstúpením od tejto Zmluvy a následným zaplatením sumy vo výške 270.000,-EUR na základe Dohody

o urovnaní.

Všetky vyššie označené zmluvy a Dohoda, ako aj vzťahy z nich vyplývajúce sa pritom riadia
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ by teda pripustil existenciu pohľadávky žalobcu na náhradu škody (ktorú zásadne popiera), s
poukazom na skutočnosť, že k tvrdenej úhrade sumy 270.000,-EUR malo
-10- 18CbZm/3/2011

dôjsť dňa 29.12.2009 a žalobca si zaplatenie tejto sumy titulom náhrady škody uplatnil na súde podaním
doručeným dňa 4.9.2013, je zrejmé, že § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka si tento (údajný) nárok
uplatnil po uplynutí lehoty.

Vo vzťahu k argumentácii žalobcu k predloženým listinným dôkazom poukázal na to, že ide o miernu

"dezinpretáciu" toho, čo je v týchto listinách uvedené. Je pravdou, že konatelia žalovaného predložili
predmetné čestné vyhlásenia ešte v konaní zmenkovom, ale ich obsahom nie je to, že by potvrdzovali,
že existovali nejaké 2 kontrakty. Ich obsahom je to, že jeden z tých kontraktov, resp. zmluva, ktorá
mala existovať mala v rámcovej zmluvy, na základe ktorej bola podpísaná ďalšia zmluva. Pokiaľ ide
tú časť predmetu sporu, ktorá spočíva v zaplatení 60.000 USD, ktorú si žalobca uplatňuje titulom

vydania bezdôvodného obohatenia má za to, že v tomto prípade je návrh absolútne nedôvodný.
Takisto, ako aj vo zvyšku vo výške 270 000 eur, ktorý si uplatňuje titulom náhrady škody. Pokiaľ
žalobca zaplatil žalovanému sumu 60.000 USD v dvoch splátkach po 30.000 eur, išlo o zaplatenie
sumy alebo časti odplaty za postúpenie pohľadávky, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
žalobcom a žalovaným zo dňa 26.5.2005. Žalovaný predložil do spisu uznanie dlhu, ktorým žalobca

uznáva svoj záväzok na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, ktorý vyplýva z tejto zmluvy o
postúpení pohľadávky. Platí teda fikcia, podľa ktorej sa má za to, že na základe tohto uznania dlhu
tento záväzok trval a je povinnosťou žalobcu preukazovať, že takýto jeho záväzok nevznikol, pričom
nepredložil žiadne relevantné listiny, ktoré by toto preukazovali. V podstate sa žalobca bráni, alebouvádza to, že medzi účastníkmi konania mali byť uzavreté dva kontrakty a teda, že mu žalovaný
postúpil pohľadávka z neexistujúceho kontraktu. Toto pravdou nie je. Poukázal v tejto súvislosti aj
na obsah pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach v konaní 10Cbm/12/2004. Je zrejmé, že

akýkoľvek záväzok medzi zmluvnými stranami nie je vymedzený jeho označením, ale je vymedzený jeho
obsahom a to je konkrétnymi právami a povinnosťami medzi zmluvnými stranami. To je aj tento prípad.
Pohľadávku, ktorú postupoval je potrebné vymedziť skutkovými okolnosťami z ktorých vznikla. Je jasné,
že medzi zmluvnými stranami došlo na základe dohody k dodaniu tovaru od spoločnosti SSIM Košice pre
žalovaného. Toto dodanie tovaru bolo vadné. Na základe toho bol tovar vrátený naspäť spoločnosti SSIM

Košice, keďže už predtým bola vyplatená kúpna cena tohto tovaru vo výške 774.413,25 USD, vznikla
na základe zrušenia tohto kontraktu spoločnosti SSIM Košice povinnosť vrátiť túto sumu žalovanému
v tomto konaní. Takýmto spôsobom teda skutkovo právne a čo do dôvodu výšky je vymedzená tá
pohľadávka, ktorú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.5.2005 postupoval žalovaný žalobcovi .
Toto je nesporné a o tomto vedel aj žalobca v dobe, keď túto pohľadávku kupoval, v dobe keď podpisoval
uznanie dlhu, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej je nesporné, že táto

pohľadávka a jedine táto pohľadávka v tejto výške a z toho právneho dôvodu existovala pôvodne medzi
žalovaným v tomto konaní a spoločnosťou SSIM tak ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach v konaní 10Cbm/12/2004 zo dňa 21.júna 2006. Poukázal taktiež na to, že v odôvodnení na
strane 3 tohto rozsudku sa uvádza, že účastníci konania potvrdili, že tovar doručený kupujúcemu bol im
vrátený a žalovaný ho prevzal. V konaní sa žalovaný bránil tvrdením, že tovar nebolo potrebné colne

odbaviť, pretože prešiel colným konaním na Slovensku. Listinné dôkazy však v stanovenej lehote
-11- 18CbZm/3/2011 - 147

nepredložil. Poukázal taktiež na vyjadrenia samotného konateľa spoločnosti SSIM Košice p. Barakata.
Na pojednávaní dňa 11.1.2006 v tej veci, ktorá sa viedla v Košiciach, kde výslovne konateľ

uvádza "nenamietam pohľadávku spoločnosti JÄKL Karviná ale v tomto konaní chcem uplatniť svoju
pohľadávku". To znamená, že počas celého konania, ani zo strany dlžníka nebola vznesená námietka k
tomu, že by neexistovala ich povinnosť na zaplatenie 774.413,25 USD, teda tej pohľadávky, ktorá bola
postupovaná. Žalovaný v tom konaní, teda spoločnosť SSIM sa bránil len tým, že údajne mal voči,
či už žalovanému v tomto konaní, alebo iným subjektom, ktorí mali byť jeho akcionármi, mal voči tým

subjektom mať nejakú pohľadávku, ktorú si chcel započítavať na túto pohľadávku, ale nie tým, že by
medzi zmluvnými stranami existoval nejaký iný zmluvný vzťah. Aj v rozsudku Krajského súdu v Košiciach
je jasne povedané, že medzi zmluvnými stranami vznikla riadne kúpna zmluva dňa 10.8.2004. Pokiaľ
žalobca zaplatil sumu 60.000 ,- EUR, plnil čo mal, teda plnil časť odmeny za postúpenie pohľadávky,
ktorá existovala a doteraz nepreukázal opak. Pokiaľ ide o uplatnenú škodu, teda nároku na náhradu

škody vo výške 270.000 eur, poukázal na to, že okrem toho, že táto údajná pohľadávka bola uplatnená
po uplynutí premlčacej lehoty, nebol preukázaný ani naplnený ani jeden zo základných znakov, alebo
dôvodov pre vznik takéhoto nároku a to je porušenie povinnosti, vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody. Súčasne poukázal na to, že dohoda o zmluvnej pokute je, či už
v zmluve o postúpení pohľadávky, alebo akejkoľvek inej zmluve je prostriedkom zabezpečenia záväzku,

teda je fakultatívnym ujednávaním, nie je obligatórnou náležitosťou žiadnej zmluvy, teda ak aj postupoval
žalobca túto pohľadávku na ďalšiu osobu, tak je jasné, že nemusel sa dohodnúť takýmto spôsobom na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ sa potom následne dohodol v dohode o urovnaní, že túto pokutu
zaplatí možno v menšej výške ako bolo pôvodne dojednané, je to čisto v jeho dispozícii. Preto nie je
splnený ani ďalší znak, alebo ďalšia podmienka pre vznik nároku na náhradu škody a to je príčinná

súvislosť medzi údajným porušením povinností zo strany odporcu v tomto konaní
a vznikom údajnej škody na strane žalobcu. Pretože ak žalobca zaplatil sumu 270.000 eur, nestalo
sa tak v dôsledku porušenia povinnosti na strane žalovaného, ale stálo sa to na základe dohody s
tretím subjektom a to zmluvou o postúpení pohľadávky a dohodou o urovnaní. Na takúto dohodu nebol
povinný.Pretonemožnopričítaťtútoškodužalovanémuaneexistujepríčinnásúvislosťmedziporušením

povinnosti a vznikom údajnej škody.

Žalobca obranu žalovaného namietol v celom rozsahu. Vo vzťahu ku konaniu a rozsudku Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 10 Cbm 12/2004 konštatoval, že Krajský súd v Košiciach dňa 21.06.2006 pod
č.k. 10 Cbm 12/2004-230 síce vydal rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 774

413,25 USD s prísl. , avšak tento rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.02.2007
pod č.k. 3 Obo 223/06-274 zrušený a konanie bolo zastavené. K zrušeniu rozsudku došlo po zastavení
súdneho konania a pripustení späťvzatia žaloby zo strany vtedajšieho žalobcu potom čo sa oboznámil
s odvolaním spoločnosti SSIM, a.s. a listinnými dôkazmi. Žalobca ďalej zistil, že spoločnosť SSIM,a.s. ako žalovaný v súdnom spore podala dňa 24.7.2006 odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 21.06.2006. Svoje odvolanie odôvodňuje tým, že mu ako účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, že rozhodol v neprítomnosti

klienta prekvapujúco rýchlo bez prezentácie dôkazov.

-12- 18CbZm/3/2011

Svoje odvolanie skutkovo odôvodnil tvrdeniami, ktoré doložil listinnými dôkazmi a to v týchto bodoch:

1.Žalobca JÄKL Karviná, a.s. podal 7.12.2004 žalobu, ktorou uplatňoval svoj nárok z kúpnej zmluvy č.
02/2004, podľa ktorej mu mal byť dodaný tovar, oceľový pás valcovaný za studená v množstve 2700 t
za cenu 1.509.000 USD do dohodnutej obchodnej parity EXW Košice podľa INCONTREMS 2000.

Ako dôkazy v čl. I žaloby predložil konajúcemu súdu kontrakt 02/2004, avízo o otvorení dokumentárneho

akreditívu a obchodné faktúry. Ďalej v čl. II žalobca označil čísla vagónov, ktorými mal byť tovar
dopravovaný.

2. Žalobca JÄKL Karviná, a.s. na kontrakt 02/2004 neotvoril dokumentárny akreditív, preto Žalovaný
žiaden tovar do obchodnej parity EX-WORKS Košice nedodal. Dokumenty, ktorými žalobca prezentuje

svoj nárok a dokazuje svoje tvrdenia, nepochádzajú z právneho vzťahu podľa kontraktu 02/2004.

3.Spoločnosť SSIM, a.s. Košice prekvapuje skutočnosť, že JÄKL Karviná, a.s. ČR Zmluvou o postúpení
pohľadávky z 18.5.2005, doplnenej 20.6.2005 postúpila pohľadávku dlžníka SSIM, a.s. Košice zo
zaniknutej kúpnej zmluvy - kontraktu č. 02/2004 uzatvoreného 10.8.2004. Zmluva č. 02/2004 nikdy

nezanikla, žiadna zo strán tejto zmluvy od nej nikdy neodstúpila, ani ju nevypovedala. Podľa toho
kontraktu hutnícky materiál nebol nikdy dodaný, z toho kontraktu nebola nikdy vykonávaná žiadna
platba.Preto spoločnosti JÄKL Karviná, a.s. ČR nevznikla žiadna pohľadávka, ktorú nemohla ani platne
postúpiť na postupníka GMI, s.r.o. Humenné, ktorý nie je vôbec aktívne legitimovaný na vedenie tohto
sporu.

4. Medzi spoločnosťou JÄKL Karviná, a.s., so sídlom Karviná - Hranice ČR a spoločnosťou SSIM, a. s.
Košice SR ako predávajúcim bol uzavretý Kontrakt č. SS/JAKL/04/01 z 10.8.2004, podľa ktorého mal byť
dodaný hutnícky materiál, a to oceľové závitky o množstve 1350 t a cene 754.500 USD, do obchodnej
parity CPT Košice. Platba mala byť zaistená a vykonaná na základe neodvolateľného dokumentárneho

akreditívu. Dokumentárny akreditív bol otvorený pod č. 458833 a 458834 a v časti 45A odkazoval na
zmluvu č. SS/JAKL/04/01.

Dokumenty, ktoré na preplatenie dokumentárneho akreditívu žalovaný zaslal banke, napr. obchodné
faktúry a iné, žalobca predložil krajskému súdu ako zavádzajúci dôkaz na preukázanie svojho nároku

zo zmluvy č. 02/2004.

Z obchodnej faktúry z 30.08.2004 preloženej žalobcom je jednoznačne zrejmé, že je označená číslom
kontraktu č. SS/JAKL/04/01, že sa týka dokumentárneho akreditívu č. 458833 a 458834 potvrdzuje
dodanie a fakturovanie za iný hutnícky materiál o úplne odlišnom množstve, a to 1 350 t, dodané do

inej obchodnej parity CPt Košice podľa INCONTERMS 2000. Platba z akreditívu za kontrakt č. SS/
JAKL/04/01 bola vykonaná po dodaní tovaru v súlade s článkom 19/Jednotných zvyklostí a pravidiel
( JZP) pre
-13- 18CbZm/3/2011 - 148

dokumentárne akreditívy ( v anglickom jazyku USP, vydané Medzinárodnou obchodnou komorou v
Paríži).

5. Dôkazné bremeno v konaní sp. zn. 10 Cbm 12/04 spočíva na žalobcovi. Tento je povinný ozrejmiť
konajúcemu súdu, z akej kúpnej zmluvy pochádza jeho nárok. Či predmetom právneho vzťahu je nárok

zo zmluvy č. 02/2004, toto v podstate svojou žalobou uplatňuje, alebo zo zmluvy č. SS/JAKL/04/01,
ktorej dokumenty využíva, ako zavadzajúci dôkaz v konaní na krajskom súde.6. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že kontrakt č. SS/JAKL/04/01 v bode 13/ jasne určil,
že prípadné spory medzi zmluvnými stranami má riešiť Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory v Bratislave podľa aktuálneho slovenského právneho poriadku, preto je sporná

kompetencia Krajského súdu na konanie a rozhodovanie.

Aj žalobca ako postupník neskôr zistil, že takáto postúpená pohľadávka objektívne právne neexistuje a
ani nikdy neexistovala. O tejto skutočnosti žalovaný - postupca vedel už v čase postúpenia tejto fiktívnej
pohľadávky.

PodľaZmluvyopostúpenípohľadávkyz26.05.2005jepredmetompostúpeniapohľadávkavočidlžníkovi
SSIM,. a.s. Košice ktorá pozostáva z čiastky 774.413,25 USD ako plnenie zo zaniknutej kúpnej zmluvy
- kontrakt č. 02/2004 uzavretý dňa 10.8.2004 medzi JÄKL Karviná, a.s. ako kupujúcim a SSIM, a.s.
ako predávajúcim. Predávajúci SSIM, a.s. tovar dodal bez kópie dovoznej licencie, a preto bolo možné
dodaný tovar uložiť len ako dočasne uskladnený. Tovar musel byť uchovaný v nezmenenom stave,

tak aby sa nezmenil jeho vzhľad a technická charakteristika, z čoho vyplýva, že bol pre spoločnosť
JÄKL Karviná, a.s, nepoužiteľným čim sa potvrdzuje, že nedodanie vývoznej licencie na tovar, ktorý bol
predmetom kontraktu, bolo závažný porušením zmluvy. JÄKL Karviná, a.s. preto v súlade s ust. § 345
obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil dňa 10.11.2004.

Aj keď žalobca je presvedčený o tom, že postúpená pohľadávka ako pohľadávka vzniknutá zo zaniknutej
kúpnej zmluvy - kontraktu č. 02/2004 zo dňa 10.08.2004 nikdy neexistovala a ani neexistuje (čo
vyplývazlistinnýchdôkazov),zaúčelomvysvetleniaokolnostíuzatváraniavzájomnýchkontraktovmedzi
spoločnosťami JÄKL, a.s. (terajší žalovaný) a spoločnosťou SSIM, a.s. Košice navrhujeme vypočuť ich
vtedajších aj súčasných štatutárnych zástupcov, ktorí uzatvárali pôvodne zmluvy K. a Ing. E.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a práva
na náhradu škody v obchodných vzťahoch žalobca poukázal na to že, vzťahy zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "Občiansky zákonník") a
Obchodného zákonníka sú v súlade s § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka vzťahom lex specialis derogat

legi generalis. Úprava subsidiarity Občianskeho zákonníka voči Obchodnému zákonníku je všeobecným
pravidlom. Pravidlo subsidiarity však neplatí bezvýhradne a teória obchodného práva pozná aj tzv.
komplexnú
-14- 18CbZm/3/2011

úpravu niektorých inštitútov Obchodného zákonníka. O komplexnej úprave môžeme hovoriť v tých
prípadoch, ak niektoré vzťahy sú duálne upravené tak v Obchodnom ako aj v Občianskom zákonníku,
pričom úprava daného vzťahu v Obchodnom zákonníku je úplná, rozumej komplexná, a vylučuje
subsidiáme použitie obdobných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Názory o komplexnosti úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku majú svoju oporu aj v judikatúre
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky.Vzniklavšakotázka,čovšetkojepokrytékomplexnosťouúpravy.
Niet pochýb, že komplexná úprava sa použije v prípadoch, ak Obchodný zákonník má výslovnú úpravu
premlčania pre ten ktorý prípad. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexnú
povahu. V ustanovení § 387 je upravený predmet premlčania, v ustanoveniach § 388 až 390 účinky

premlčania, v ustanoveniach § 391 až 401 začiatok a trvanie premlčacej doby, v ustanoveniach §
402 až 407 spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby a v § 408 všeobecné obmedzenie premlčacej
doby. Skutočnosť, že Obchodný zákonník výslovne neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby a
jej dĺžku, pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, neznamená nutnosť aplikácie
právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale len to, že tieto otázky treba riešiť podľa všeobecných

ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník je v
pomere k Občianskemu zákonníku predpisom osobitným, čo platí aj pre všeobecné ustanovenie
Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie v pomere k ustanoveniu § 107 OZ, platí, že pri riešení
otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa použije
predovšetkým právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Rozhodujúcim kritériom na riešenie

otázky, ktorý právny predpis treba použiť pri posudzovaní premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia je podstata spoločenského vzťahu, v ktorom účastník vystupoval."Žalovaný okrem iného tvrdí, že žalobca si uplatňuje náhradu škody a bezdôvodné obohatenie podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa § 106 a § 107 OZ vzniesol námietku premlčania.

Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného o posúdení premlčacej lehoty v súlade s ustanovením
§ 106 a § 107 OZ, s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého sa Občianskym
zákonníkom riadia vzťahy, ktoré neupravuje Obchodný zákonník. V nadväznosti na to, že v ustanovení
§ 387 ods. 2 ObZ je uvedené, že premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov. Na
základe toho možno konštatovať, že nie je výslovne uvedené, že týmto ustanovením sa riadia vzťahy

vzniknuté len zo zmlúv upravených Obchodným zákonníkom, ale zo záväzkov, teda aj z bezdôvodného
obohatenia. Z uvedených dôvodov sa právo na vrátenie plnenia uskutočneného z titulu bezdôvodného
obohatenia premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa názoru žalobcu, v tomto prípade ide o obchodný vzťah na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka o premlčaní, kde sa uplatní štvorročná premlčacia lehota.

-15- 18CbZm/3/2011 - 149

Súčasný text ustanovenia § 261 ods. 6 ObZ jednoznačne ustanovuje, že zmluvy, ktoré ako zmluvné
typy upravuje len Občiansky zákonník a aplikujú sa na vzťahy medzi osobami uvedenými v § 261 ods.

1 a 2 ObZ (ďalej len "podnikateľmi"), spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type
v Občianskom zákonníku a Obchodným zákonníkom. To znamená, že z Občianskeho zákonníka sa
budú na obchodný vzťah aplikovať len ustanovenia o príslušnom zmluvnom type. Na všetko ostatné, čo
priamo zmluvný typ neupravuje, sa budú aplikovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o
záväzkových vzťahoch, napríklad splnenie záväzku, omeškanie, náhrada škody, premlčanie atď. Toto je

v súlade nielen s textom ustanovenia odseku 6, ale aj so zásadou subsidiarity a zásadou lex specialis
derogat legi generáli, na ktorom je založený vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku
(§ 1 ObZ). Je to v súlade aj s obchodnoprávnou povahou týchto vzťahov. Treba pripomenúť, že uvedené
chápanie jednoznačne vyplýva zo súčasnej dikcie odseku 6, ktorú v tomto zmysle spresnila novela z
roku 2003 (zákon č. 530/2003 Z.z.).

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2005 žalovaný ako postupca postúpil odplatne na
žalobcu ako postupníka svoju pohľadávku voči dlžníkovi SSIM, a.s. Košice za dohodnutú odplatu.
Zmluva bola uzavretá podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Aj keď ide o zmluvný typ podľa Občianskeho
zákonníka je nesporné, že zmluvné strany vstúpili do vzájomného vzťahu ako podnikateľské subjekty a

reálne išlo o obchodný vzťah. Nakoľko je zmluva o postúpení pohľadávky upravená ako zmluvný typ iba
v Občianskom zákonníku, možno na predmetný obchodný vzťah aplikovať len ustanovenia Občianskeho
zákonníka o príslušnom zmluvnom type, t.j. konkrétne ust. § 524-530 Občianskeho zákonníka. Na
všetko ostatné čo priamo zmluvný typ neupravuje sa aplikuje Obchodný zákonník vrátane premlčania
a záväzkových vzťahov.

Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania a poukazuje na to, že nároky sú premlčané s odkazom na
ust.§106a§107Občianskehozákonníka,tietonámietkyniesúdôvodné.Vdanomprípadepriobidvoch
uplatňovaných nárokoch je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní podľa
§ 387 - § 408 Obchodného zákonníka, kde sa uplatňuje štvorročná premlčacia lehota.

Žalobný návrh na zaplatenie sumy 60.000,- USD z titulu bezdôvodného obohatenia bol žalobcom
uplatnený na súde vzájomným návrhom dňa 3.04.2008 a keďže k plneniu žalobcu žalovanému došlo
v dvoch splátkach dňa 31.08.2006 a 28.12.2006, nárok bol uplatnený včas a nemohlo dôjsť k jeho
premlčaniu. K rozšíreniu žaloby o zaplatenie 270.000,- Eur , t.j. k súdnemu uplatneniu nároku žalobcu

na náhradu škody voči žalovanému došlo dňa 4.09.2013 a k samotnej škode na strane žalobcu došlo
dňa 29.12.2009 ( vyplatením ušlého zisku a zmluvnej pokuty spoločnosti WT&CC LTD ). Aj tento nárok
bol uplatnený v lehote stanovenej zákonom, t.j. pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty a taktiež
ani právo na uplatnenie tejto časti nároku nie je premlčané.

Štatutárny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi vysvetlil okolnosti súvisiace s dohodnutými zmluvami
medzi žalovanou spoločnosťou a spoločnosťou SSIM, a.s. Košice, pričom uviedol, predmetný dlh uznal,
avšak bolo to v čase, keď ešte nemal informáciu
-16- 18CbZm/3/2011o pohľadávke, keďže až neskôr sa preukázalo, že takáto pohľadávka je neoprávnená. Z toho dôvodu
došlo zo strany spoločnosti WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD k odstúpeniu

od zmluvy, nie však ako výkon práva ale na základe vopred dohodnutej dohody s konateľom žalobcu,
o tom že ak sa preukáže, že predmetná pohľadávka nie je oprávnená, viaže na seba povinnosť zaplatiť
takúto majetkovú sankciu. Preto sa domáha tých peňazí, ktoré zaplatili žalovanému neoprávnene a
domáha sa náhrady škody titulom zaplatenej zmluvnej pokuty, ktorú taktiež museli zaplatiť. Ako neskôr
zistil medzi žalovanou spoločnosťou a spoločnosťou SSIM, a.s. Košice boli dva kontrakty a to pod

číslom 02/2004 a SS/JAKL/04/11, pričom on nebol informovaný o obidvoch týchto kontraktoch. Bola
im bola postúpená pohľadávka z toho druhé kontraktu, teda nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že
poznali okolnosti a z toho dôvodu uznali záväzok. Naopak tieto skutočnosti vyšli najavo dodatočne, čo
sa preukázalo aj v konaní pred Krajským súdom v Košiciach.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 4. 11. 2013 , č.k. 18CbZm/3/2011-71 súd navrhovanú zmenu

žaloby pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 12. 2003.

Pri posudzovaní nároku po rozhodnutí o pripustení zmeny žaloby ako aj za účelom vyššie uvedených
prednesov účastníkov súd doplnil dokazovanie vykonané vo veci 18 CbZm 9/2007, výsluchom
štatutárneho zástupcu žalobcu, oboznámením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.06.2006,

dodatku č. 2 k zmluve o postúpení pohľadávky, dodatku č. 3 k zmluve o postúpení pohľadávky,
odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2006, Dohody o urovnaní zo dňa 7.9.2009,
výpisu z bankového účtu žalobcu za mesiac december 2009, spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
10Cbm/12/2004 ako aj ostatným spisovým materiálom.

V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatnených nárokov zo strany
žalovaného, pričom dospel k záveru že nie je dôvodná.

Podľa § 1 ods.1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods.2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

-17- 18CbZm/3/2011 - 150

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Ako správne poukázal vo svojom prednese žalobca rozhodujúcim kritériom na riešenie otázky, ktorý
právny predpis treba použiť pri posudzovaní premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

je podstata spoločenského vzťahu, v ktorom účastník vystupoval. V danom prípade vychádzajúc z
ustanovenia § 1 ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého sa Občianskym zákonníkom riadia vzťahy, ktoré
neupravuje Obchodný zákonník, v nadväznosti na ustanovenie § 387 ods. 2 ObZ možno konštatovať,
že nie je výslovne uvedené, že týmto ustanovením sa riadia vzťahy vzniknuté len zo zmlúv upravených
Obchodným zákonníkom, ale zo záväzkov, teda aj z bezdôvodného obohatenia. Predmetná zmluva

o postúpení pohľadávky bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej
činnosti, reálne išlo o obchodný vzťah, teda na ich právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia Obchodného
zákonníka, za podporného použitia ustanovení Občianskeho zákonníka.Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 60.000,- USD z titulu bezdôvodného obohatenia
a to vzájomným návrhom podaným na súde dňa 3.04.2008.Ako vyplýva z predložených listinných
dôkazov k plneniu žalobcu žalovanému došlo v dvoch splátkach dňa 31.08.2006 a 28.12.2006. Nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia bol preto uplatnený v zákonnej štvorročnej lehote, teda včas a
preto nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu. Obdobne k rozšíreniu uplatneniu nároku žalobcu na náhradu
škody voči žalovanému došlo dňa 4.09.2013 , pričom k samotnej škode na strane žalobcu došlo dňa
29.12.2009 ( vyplatením ušlého zisku a zmluvnej pokuty spoločnosti WT&CC LTD ). Preto aj tento
nárok bol žalobcom uplatnený v zákonom stanovenej štvorročnej premlčacej lehote a teda ani právo

na uplatnenie tejto časti nároku nie je premlčané.

Súd po vyhodnotení nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania zameral dokazovanie na posúdenie
oprávnenosti uplatnených nárokov.

Ako vyplýva z predložených listín Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2005 v znení dodatkov

žalovaný ako postupca postúpil odplatne na žalobcu ako postupníka svoju pohľadávku vo výške na
istine 774.413,25-USD s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými voči dlžníkovi SSIM,
a.s. Košice, za dohodnutú odplatu vo výške 542.089,00-USD. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky
z 26.05.2005 je predmetom postúpenia pohľadávka voči dlžníkovi SSIM,. a.s. Košice ktorá pozostáva
z čiastky 774.413,25 USD ako plnenie zo zaniknutej kúpnej zmluvy - kontrakt č. 02/2004 uzavretý

dňa 10.8.2004 medzi JÄKL Karviná, a.s. ako kupujúcim a SSIM, a.s. ako predávajúcim. Predávajúci
SSIM, a.s. tovar dodal bez kópie dovoznej licencie, a preto bolo možné dodaný tovar uložiť len ako
dočasne uskladnený. Tovar musel byť uchovaný v nezmenenom stave, tak aby sa nezmenil jeho vzhľad
a technická charakteristika. Ako poukázal vo svojom prednese žalobca pre spoločnosť JÄKL Karviná,
a.s, sa tento tovar stal nepoužiteľným čim sa potvrdzuje, že nedodanie vývoznej licencie na tovar, ktorý

bol predmetom kontraktu, bolo závažným

-18- 18CbZm/3/2011

porušením zmluvy. JÄKL Karviná, a.s. preto v súlade s ust. § 345 obchodného zákonníka od zmluvy

odstúpil dňa 10.11.2004.

Podľa § 351 obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
zmluvných strán. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie
vrátiť.

Spoločnosť JÄKL Karviná, a.s. vrátila plnenie SSIM, a.s., čo žalobca dokladoval prehľadom o pohybe
predmetného tovaru do Českej republiky a späť na Slovensko. SSIM, a.s. uznal písomne záväzok
vo výške 774.413,25 USD a písomne sa zaviazal na jednaní konanom dňa 11.11.2004 v Liptovskom
Mikuláši, poskytnuté peňažné plnenie na zrušený kontrakt č. 02/2004 z 10.8.2004 vrátiť na účet JÄKL

Karviná, a.s. do 28.11.2004, avšak doteraz čiastku 774.413,25 USD nevrátil. Preto postupca postupuje
postupníkovi túto pohľadávku vo výške 774.413,25 USD vrátanie príslušenstva a všetkých práv s ňou
spojených.

V Zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný - postupca špecifikoval postupovanú pohľadávku ako

pohľadávku vzniknutú zo zaniknutej Kúpnej zmluvy - kontraktu č.02/2004 zo dňa 10.08.2004 uzavretej
medzi žalovaným a SSIM. a.s. Košice.

Žalobca vo svojich prednesoch opakovane poukázal na to, že k plneniu takejto zmluvy - kontraktu
nikdy nedošlo a teda nedošlo ani k zániku tejto zmluvy - kontraktu a teda ani nikdy nemohla vzniknúť

postupovaná pohľadávka a Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.

Žalovaný naopak vo svojich vyjadreniach tvrdil, že kontrakt č. 02/2004 je rámcovou zmluvou na dodávku
materiálu pod bodom č.l. Konkrétna špecifikácia objednaného materiálu bola obsahom „dokumentu pod

č. SS/JAKL/04/01,,. Tento dokument mal byt' iba špecifikáciou predmetu dodávky.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovsúdzistil,žespoločnosťJAKLa.s.aspoločnosťSSIMa.s.zrealizovali
obchod o kúpe a predaji tovaru na základe kontraktu - zmluvy č. SS/JAKL/04/01, v ktorom si zmluvné
strany dojednali:

„dodávku tovaru Oceľový zvitok valcovaný za studená a tepla v množstve 1350t v cene 754 500 USD,
vnútorný priemer zvitku 700 +- 50mm, po dohodnutej obchodnej parite CPT Košice, platba za tovar L/
C dokumentárny akreditív .... Na základe tohto kontraktu SSIM a. s. vystavil faktúru č. MMKJSS/JAKL-
08.04/01 na čiastku 159 451,60 USD a faktúru č. MMK/SS/JAKL- 08.04/02 na čiastku 614 961,65 USD.

Na každej faktúre je uvedené, že faktúra bola vystavená na základe kontraktu č. SS/JAKL/04/01 ako
aj dodacie podmienky CPT Košice a číslo L/C dokumentárneho akreditívu. Dokonca JAKL a.s. otvoril
dva dokumentárne akreditívy pod č. 458833 a č. 458834 a v časti 45A sa odkazuje na zmluvu SS/
JAKL/04/01. “

Podľa kontraktu č. 02/2004 mal byť dodaný tovar Oceľový pás valcovaný za studená a tepla v množstve

2700t, vnútorný priemer zvitku 508, 610, 762, 850 mm, za cenu 1 509 000,-
-19- 18CbZm/3/2011 - 151

USD, po dohodnutej obchodnej parite EX WORKS Košice podľa INCOTERMS 2000, platba za tovar
bude realizovaná tak, že JAKL a.s. otvorí v prospech SSIM L/C dokumentárny akreditív v počte 4x.

Posúdením oboch týchto kontraktov dospel súd k záveru, že medzi tými istými právnymi subjektmi
došlo k uzavretiu dvoch rozličných kúpnych zmlúv s iným druhom tovaru, iného množstva a kvality,
inej ceny a iných podmienok dodania, pričom zo žiadnej z predložených listín nevyplýva, že kontrakt
č.04/01 je čiastkovým plnením kontraktu č. 02/01, ktorý zase na druhej strane nie je žiadnym rámcovým

a všeobecným dojednaním, pretože sú v ňom dohodnuté všetky podmienky stanovené Obchodným
zákonníkom. Žalovaný pritom vo svojich prednesoch sám potvrdil, že medzi zmluvnými stranami nešlo
o opakujúce sa plnenia, pri ktorých by bola možná nejaká rámcová zmluva o univerzálnych obchodných
podmienkach.

Podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Žalobca sa v danom prípade okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhal priznania

nároku na náhradu škody v súvislosti s poskytnutým plnením

Škoda v slovenskom práve znamená ujmu, ktorú jedna osoba - poškodený utrpí na svojom majetku,
majetkových právach, osobnostných právach, alebo na zdraví v dôsledku protiprávneho konania
inej osoby - škodcu. Zodpovednosť za škodu a jej náhrada je upravená v Občianskom zákonníka

a resp. v Obchodnom zákonníku. Všeobecne platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušenímprávnejpovinnosti.Škodcovivznikázáväzokknáhradespôsobenejškody,pričomzákonnými
podmienkami pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu sú vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody ako aj zavinenie - úmyselné alebo z nedbanlivosti.

Úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je založená na objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu
na zavinenie. Oprávnenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana
porušila zmluvnú povinnosť, že poškodenému vznikla určitá škoda a že existuje príčinná súvislosť medzi
porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou.

Žalovaný postúpenímneexistujúcejpohľadávkyporušilsvojzmluvnýzáväzokažalobcuvedomeuviedol
do omylu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda.

-20- 18CbZm/3/2011Žalobca v súvislosti s uzavretou Dohodou o urovnaní zaplatil sumu 270.000,- EUR spoločnosti WT&CC

LTD dňa 29.12.2009 z dôvodu objektívnej neexistencie postupovanej pohľadávky, ktorú mal žalobca
pôvodne získať od žalovaného. Uvedená suma predstavuje náklady, ktoré vynaložil žalobca v dôsledku
škodnej udalosti ( § 380 Obeh. zák.) na zaplatenie zmluvnej pokuty a ušlého zisku zmluvnému partnerovi
poškodenej strany.

Žalovaný v konaní namietal, že žalobcovi nevznikla povinnosť na zaplatenie sumy 270.000,- EUR
spoločnosti WT&CC LTD., pričom poukazoval na ustanovenie § 544 Obchodného zákonníka podľa
ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

Vo svojej argumentácii zdôraznil, že zmluvná pokuta môže byť iba dôsledkom porušenia určitej
povinností a nemôže ísť o sankciu výkonu práva, ktoré prislúcha účastníkovi právneho vzťahu podľa
zmluvy. Pokiaľ žalobca uzavrel dohodu so spoločnosťou WT&CC LTD. na takúto dohodu nebol povinný,
preto že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, a preto ani žalobca nemusel vynaložiť žiadne náklady,
ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného. Poukázal pritom na judikát NSČR

sp. zn. 25 Cdo 182/2001 podľa ktorého: „ dojednanie ( dohoda, zmluva) o povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu pre prípad výkonu práva (odstúpenie od zmluvy) a nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
je v rozpore s účelom inštitútu zmluvnej pokuty ( § 544 a nasl. OZ), a teda pre rozpor s účelom zákona
je neplatné podľa § 39 OZ“.

V dodatku číslo 3 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 6. 2006 uzavretom dňa 10. 8. 1006 sa
v článku III. zmluvné strany dohodli, že postupník má právo od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, ak by
sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom špecifikovanom v článku
II. tejto zmluvy. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dôjde k takémuto odstúpeniu od
zmluvy je postupca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške jednej tretiny ceny odplaty za postúpenie

pohľadávky dojednanej v článku III bod 3.1 zmluvy o postúpení pohľadávky a ušlý zisk vo výške 132.
329 EUR.
Znenie uvedeného článku dodatku číslo 3 vyjadruje vôľu zmluvných strán na uloženie povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu, viazanú na porušenie povinnosti postupcu, ak by sa nestal postupník namiesto
postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom .

Právny názor vyslovený v citovanom rozsudku NS ČR sp. zn. 25 Cdo 182/2001, t.j. že odstúpenie od
zmluvy je výkonom práva a nie porušením zmluvnej povinnosti, v danom prípade zmluvného vzťahu
žalobcu a spoločnosti WT&CC LTD sa vzhľadom na vyššie uvedené na predmetný vzťah účastníkov
nevzťahuje, nakoľko nejde o právnu a skutkovú situáciu popísanú v citovanom judikáte.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na postupníka, t.j. na spoločnosť WESTMINSTER
TRADING & CONSULTING COMPANY LTD pohľadávka s dohodnutým obsahom nebola postúpená,
pretože takáto pohľadávka z kúpnej zmluvy č. 02/2004
-21- 18CbZm/3/2011 - 152

objektívne neexistovala, preto žalobca dňa 21.12.2006 odstúpil od predmetnej zmluvy o postúpení
pohľadávky. O neexistencii postúpenej pohľadávky sa postupca, t.j. žalobca dozvedel až po postúpení
tejto pohľadávky na žalobcu. Spoločnosť WESTMINSTER TRADING & CONSULTING COMPANY LTD
sa z vyššie uvedeného dôvodu nestala veriteľom pohľadávky a v predmetnom odstúpení od zmluvy zo

dňa 21.12.2006 zároveň vyzvala žalobcu na úhradu dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške istiny 214
029,66 USD plus príslušenstvo a ušlého zisku vo výške istiny 132 329,- USD plus príslušenstvo. Na
základe tejto výzvy nedošlo zo strany žalobcu k úhrade požadovaného nároku. Zároveň však zmluvné
strany pristúpili dňa 7.9.2009 po predchádzajúcich rokovaniach k uzavretiu dohody o urovnaní, v
dôsledku čoho žalobca realizoval dohodnuté plnenie.

V súvislosti s porušením povinností a protiprávneho konania žalovaného, žalobca musel vynaložiť
tieto náklady. Za škodu sa v zmysle ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka považuje tiež ujma,
ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnostidruhej strany. Žalovaný teda zodpovedá za porušenie svojho záväzku voči druhej zmluvnej strane, t.j.
žalobcovi aj vtom smere, že porušenie zmluvnej povinnosti a protiprávny úkon mal dopad do právnej
ako aj finančnej sféry žalobcu pri následnom nakladaní s pôvodne postúpenou pohľadávkou, o ktorej

neexistencii žalobca nemal vedomosť. Žalobca ako postupník až neskôr zistil, že takáto postúpená
pohľadávka objektívne právne neexistuje a ani nikdy neexistovala, pričom o tejto skutočnosti žalovaný
- postupca musel vedieť už v čase postúpenia tejto neexistujúcej pohľadávky.

Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a

žalobcovi postúpil neexistujúcu pohľadávku, čím sa dopustil protiprávneho konania v príčinnej súvislosti
s čím žalobcovi vznikla škoda tým, že musel vynaložiť náklady na zaplatenie zmluvných záväzkov
svojmu ďalšiemu zmluvnému partnerovi v sume 270.000,-EUR.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Zaplatením sumy 60.000,- USD z titulu sumy vyplatenej na základe neplatnej Zmluvy o postúpení

pohľadávok žalobcom v prospech žalovaného nadobudol žalovaný v zmysle vyššie uvedeného
bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Preto je povinný v súlade s ustanovením § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka obohatenie vydať.

Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd návrhy na doplnenie dokazovania v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol, a to s poukazom na
zásadu hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí povinnosť
-22- 18CbZm/3/2011

súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu ako aj v
súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p.. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd v zmysle citovaného ustanovenia § 151 O.s.p. rozhodne osobitným uznesením

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musíbyť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsah sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2. O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

-23- 18CbZm/3/2011 - 153

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.