Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/360/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217765
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312217765.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Levice dňa 28.09.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia

majetkovej škody v sume 175,- eur, nemajetkovej ujmy v sume 1.051,08 eura a trov konania. V
žalobe uviedol, že pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere dlžníkom (povinným) navrhol vykonať exekúciu podaním návrhu súdnemu exekútorovi. Súdny
exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu exekučný súd
udelil. Žalobca ďalej podal návrh na zmenu exekútora, o ktorom exekučný súd nerozhodol zákonom
stanovenom v čase 30 dní. Nečinnosťou exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková škoda vo výške

175,- eur, ktorá pozostáva z účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,- eur, na udržiavanie
a správu informačného systému v sume 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom v sume 50,- eur a na administratívne spracovanie textov v sume 15,- eur. Zároveň
si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je dôsledkom nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Zároveň žiadal, aby nadriadený súd rozhodol po prikázaní veci inému súdu,
pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 19.10.2012 č.k. 5NcC/606/2012-12 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súdeLevice pod sp.zn. 12C/391/2012 a vec prikázal na rozhodnutie Okresnému súdu Nitra. Okresný súd
Levice vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 30.11.2012.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.02.2014 uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. V podaní uviedla námietky voči náležitostiam návrhu a tiež k nesplneniu podmienky
uplatnenia nároku na súde až po uplynutí 6-mesačnej lehoty po podaní žiadosti na predbežné
prerokovanie. Namietala, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred

dňom23.04.2009uplatnilanámietkupremlčania.Žalovanáďalejnamietalavznikškody,vyčíslenieškody
a vznik nemajetkovej ujmy.

Žalobcovi bol termín pojednávania oznámený cestou právneho zástupcu, na pojednávanie sa nedostavil
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu mal doručenie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, listom
doručeným súdu faxom dňa 03.06.2014 svoju neúčasť písomne ospravedlnil, zároveň žiadal, aby súd
pojednávanie odročil na iný termín z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené termíny pojednávania v
právnej veci žalobcu voči žalovanej pred Okresným súdom Levice senát 11C 02.06.2014 v čase od 8,15

hod. do 14,30 hod., pričom klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu.
Kolíziu pojednávania tohto istého účastníka v tom istom termíne a na rôznych súdoch, o ktorej sa
právny zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, ako dôvod na odročenie pojednávania,
nemožno považovať za akceptovateľnú (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 68/1998 zo
dňa 13.01.1999).

Zo spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie súdu, ktoré sa konalo dňa
03.06.2014 prevzal dňa 25.03.2014. Pokiaľ už v tom čase mal vedomosť o konaní iného pojednávania,
bol oprávnený požiadať o odročenie pojednávania, ale v dostatočnom predstihu, a nie v deň
konania pojednávania súdu. Pokiaľ v tom čase ešte nemal vedomosť o konaní iného pojednávania,
nebol dôvod na žiadosť o odročenie v tejto veci, ale mohol (v dostatočnom predstihu) požiadať o

odročenie pojednávania vo veci, v ktorej sa termíne pojednávania dozvedel neskôr. Súd tiež poukazuje
nato, že je všeobecne (mediálne) známe, že žalobca podal veľký počet žalobných návrhov na
začatie konania, v ktorých splnomocnil na zastupovanie toho istého právneho zástupcu, ktorý udelené
plnomocenstvo prijal, preto je zodpovedný za personálne zabezpečenie zastupovania žalobcu na
jednotlivých pojednávaniach.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že dôvod uvedený právnym zástupcom žalobcu nespĺňa
náležitosti podľa § 119 OSP, nakoľko ide o kolíziu pojednávaní, o ktorej sa právny zástupca vedel
v dostatočnom časovom predstihu a tiež neobstojí tvrdenie o nesúhlase klienta so substitučným
zástupcom, keď podľa pripojenej dohody o plnomocenstve žalobca súhlasil, aby si jeho právny zástupca
ustanovil za seba zástupcu, ak ich ustanoví viac súhlasil s tým, aby každý z nich konal samostatne.

Osobitne však súd poukazuje na skutočnosť, že pojednávanie súdu sa konalo dňa 03.06.2014 a
pojednávania nariadené Okresným súdom Levice, ktoré mali byť dôvodom žiadosti o odročenie
pojednávania, sa konali dňa 02.06.2014.
Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.

Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý doručil E.. P. T., súdnej exekútorke dňa 14.04.2005.
Súdna exekútorka podala dňa 25.04.2005 na Okresný súd Levice žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Vec bola vedená na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 9Er/228/2005. Exekučný
súd vydal dňa 27.04.2005 poverenie, ktorým súdnu exekútorku poveril vykonaním exekúcie. Žalobca

podal návrh na zmenu exekútora, ktorý doručil exekučnému súdu dňa 25.05.2009. Exekučný súd zaslal
návrh na zmenu exekútora na vyjadrenie súdnej exekútorke a zároveň ju vyzval, aby v lehote 10
dní predložila súdu exekučný spis spolu s vyúčtovaním doterajších trov exekúcie. Súdna exekútorka
listom doručeným exekučnému súdu dňa 13.09.2010 exekučnému súdu zaslala exekučný spis avyúčtovanie trov exekúcie. Exekučný súd uznesením zo dňa 04.01.2011 č.k. 9Er/228/2005-19 žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 315,05 eura. Odvolací súd svojim uznesením zo

dňa 18.01.2012 č.k. 5CoE/6/2012-36 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Exekučný súd opätovne rozhodol uznesením zo dňa 26.02.2013 č.k. 9Er/228/2005-48, ktorým
žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 315,05 eura.
Odvolací súd svojim uznesením zo dňa 19.12.2013 č.k. 9CoE/224/2013-75 uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil.

Žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 25.02.2012.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vzniklipoškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

Exekučný poriadok) (v znení účinnom do 31.08.2005), ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a
súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva

na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom
stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno preukázania základných
predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že
poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne
existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú
aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže
spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v

nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti),
či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne
nevydanie rozhodnutia vôbec. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej
povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné
preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávneho

konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že
ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému

domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1.
zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na súde
uplatnený predčasne, to znamená, či sa žalobca obrátil so svojim nárokom na náhradu škody napríslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné
prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd mal zo zoznamu podaní, ktorý je uložený na správe súdu pod Spr/1001/2012, preukázané, že
žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.02.2012. Z toho vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok
na súde po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď žalobný návrh bol

doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012.

Následne súd skúmal či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to
protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 175,- eur a nemajetkovej
ujmy v sume 1.051,08 eura z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v 30-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi. Ide teda o nárok zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom súdu, ako orgánu verejnej moci.

Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže mať za následok vznik
zodpovednostipodľazákonač.514/2003Z.z.vprípadeporušeniapovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, v prípade nečinnosti orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci a v prípade zbytočných prieťahov v konaní.

Súd poukazuje na to, že v danej veci bolo exekučné konanie je začaté doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorého si oprávnený vybral, dňa 14.04.2005. V zmysle ustanovení
Exekučného poriadku je na uvedenú vec potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.08.2005, nakoľko podľa prechodných ustanovení k zákonu č. 341/2005 Z.z. sa konania
začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2

neustanovuje inak, pričom odsek 2 ustanovenie § 44 výslovne neuvádza. Exekučný poriadok v znení
účinnom ku dňu začatia exekučného konania zákonnú lehotu pre rozhodnutie súdu o zmene exekútora
nestanovuje, preto Okresný súd Levice nemohol neporušiť povinnosť vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote.

Čo sa týka žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu v prípade nečinnosti orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, súd mal vykonaným dokazovaním pripojenou kópiou exekučného
spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 9Er/228/2005 preukázané, že medzi podaním návrhu na zmenu
exekútora dňa 25.05.2009 (č.l. 11 pripojenej kópie exekučného spisu) a rozhodnutím exekučného súdu
o zmene exekútora dňa 04.01.2011 (č.l. 19 pripojenej kópie exekučného spisu), síce uplynula pomerne

dlhá doba, počas uvedenej doby však exekučný súd nebol nečinný, keď návrh na zmenu exekútora súd
odoslal na vyjadrenie súdnemu exekútorovi s výzvou, aby v lehote 10 dní predložil súdu exekučný spis
spolu s vyúčtovaním doterajších trov exekúcie.

Rozhodovacia činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný súd rozhoduje o právach a

právom chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé
rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu. Aj keď zákonodarcom nie je stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, súd je
povinný postupovať bez zbytočných prieťahov.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nezistil.
Postup exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o návrhu na zmenu exekútora po
prvý krát dňa 04.01.2011 po doručení všetkých podkladov potrebných pre rozhodnutie (exekučného
spisu a vyúčtovania), napriek tomu, že zákon mu nestanovoval žiadnu zákonnú lehotu na rozhodnutie.
Nakoľko v danej veci bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora a zastavení

exekúcie,jeuvedenálehotaprimeraná,vzhľadomnazložitosťveciazávažnosťrozhodnutiaexekučného
súdu. Skutočnosť, že žalobca s uvedeným rozhodnutím súdu nie je spokojný, nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom na prijatie záveru, že úradný postup exekučného súdu je nesprávny. Ani zrušenie prvéhorozhodnutia exekučného súdu v rámci odvolacieho konania ešte neznamená, že zo strany exekučného
súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako to má na mysli zákon č. 514/2003 Z.z.

Otázku zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie v danej veci a tiež otázku postupu exekučného
súdu, súd riešil vyššie. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd
konštatuje, že prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty automaticky neznamená postup súdu
so zbytočnými prieťahmi. Vo vzťahu k namietanému postupu exekučného súdu, ktorý podľa žalobcu

postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd poukazuje na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je oprávnený skúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd
pritom vychádza z platnej právnej úpravy, podľa ktorej existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný
súd Slovenskej republiky skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s

ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa troch základných kritérií, a
to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/12). Postup súdu z hľadiska zbytočných
prieťahov, teda súdne konanie, nie je oprávnený preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo

viacero orgánov oprávnených v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by všeobecný súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného
súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecný súd by preskúmaval postup iného
všeobecného súdu, pričom zároveň by mohlo dôjsť k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, keď
vecne príslušné na prejednanie a rozhodovanie sporov o náhradu škody sú okresné súdy, ale súdy, ktoré

môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu
byť aj súdy vyššieho stupňa, napr. krajské súdy, alebo aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Všeobecný
súd môže priznať náhradu škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že o existencii
zbytočných prieťahov bolo rozhodnuté na to oprávneným orgánom, ktorým je Ústavný súd Slovenskej
republiky.

V danej veci je nesporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu v
exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo, preto sa súd otázkou porušenia práva
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nezaoberal.

Ako už bolo uvedené základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávny úkon (ktorý
spočíva v konaní alebo opomenutí) súd nezistil, keď uzavrel, že postup exekučného súdu bol v súlade
so zákonom, ktorý rozhodol o návrhu na zmenu exekútora v primeranej lehote po doručení všetkých

podkladov (exekučného spisu a vyúčtovania). Vo vzťahu k zbytočným prieťahom súd konštatoval, že
tieto z pozície všeobecného súdu nie je oprávnený skúmať, keď uvedené oprávnenie prináleží len
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, pričom v konaní nebolo sporné, že žiadne konanie, v ktorom
by bol posudzovaný postup exekučného súdu v exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov
sa neviedlo. Pokiaľ nie je preukázané splnenie prvého, základného predpokladu zodpovednosti za

škodu, a to protiprávny úkon, nie je, podľa názoru súdu, potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, teda vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody, nakoľko vznik škody, ako zmenšenie majetku poškodeného je predpokladom zodpovednosti len
ak škoda bola priamo a nesprostredkovane spôsobená výlučne konaním (opomenutím), ktoré bolo vo
vzťahu k zmenšeniu majetku poškodeného rozhodujúce, to znamená, že ak nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu, majetok žalobcu sa nemohol zmenšiť.

Napriek vyššie uvedenému názoru súdu, súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu o vzniku škody vo výške
175,- eur postupom exekučného súdu, v konaní preukázané nebolo.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že až do rozhodnutia o zmene exekútora, je povinný
vykonávať nevyhnutné úkony v prospech oprávneného pôvodný exekútor, z čoho je zrejmé, že doba
do rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora, neplynie márne a aj z tohto dôvodu nemôže
žalobcovi vzniknúť žiadna škoda. Pokiaľ exekučné konanie prebieha, žalobca v procesnom postaveníoprávneného, ako každý iný oprávnený, svoju pohľadávku eviduje spôsobom, aký uzná za vhodný, a
to bez ohľadu na to, či exekučné konanie v budúcnosti skončí vymožením pohľadávky alebo iným
spôsobom. Pokiaľ žalobca na evidenciu svojich pohľadávok potrebuje, pravdepodobne s ohľadom na

veľké množstvo týchto pohľadávok, osobitný informačný systém, zamestnancov a vedenie osobitnej
administratívy, je to jeho náklad súvisiaci s výkonom podnikateľskej činnosti, a nie škoda, ktorá
mu vznikla v dôsledku postupu súdu. Tvrdenie žalobcu o možných následkoch neskoro vydaného
rozhodnutia spočívajúcich v tom, že mohlo nastať riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného, by bolo možné považovať za významné

len v prípade, že by takéto následky skutočne nastali. Žalobca však tieto možné následky uvádzal len
všeobecne a hypoteticky a ani netvrdil, že skutočne nastali, preto ich súd nebral do úvahy, ako dôkaz,
že žalobcovi vznikla reálna škoda.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003

Z.z. súd uvádza, že nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k porušeniu práva,
ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V
nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ súd konštatoval, že nesprávny úradný postup exekučného súdu
nezistil a rovnako ani vznik škody na strane žalobcu v konaní preukázaný nebol, nebolo dôvodné,

aby sa nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď pre
rozhodnutie o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je základným predpokladom vznik ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Na základe vyššie uvedených skutkových okolnosti a ich právneho vyhodnotenia súd, dospel k záveru,
že žalobný návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

Obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko neuplynula

šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, pričom žalobca na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí neposkytol žiadnu súčinnosť, súd nepovažoval za dôvodnú. Ako už bolo vyššie
konštatované žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.02.2012, čoho vyplýva, že žalobca uplatnil
svoj nárok na súde po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď žalobný

návrh bol doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)
z dôvodu, že žalovaná mala v konaní plný úspech, ale nepriznal jej náhradu trov konania, pretože si

žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)