Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201103
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej, členov

senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: T E S L A Liptovský Hrádok,
a.s., so sídlom Pálenica 53/79, Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, právne zastúpená JUDr. Petrom
Jančim, advokátom, so sídlom W. XXX, L. M., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k.
1100308/1/473567/2013 zo dňa 02.10.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovýmrozhodnutímč.k.9515401/5/2844983/2013zodňa17.06.2013DaňovýúradŽilina(ďalej
len „správca dane“) vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2009 v sume 4.823,11 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt v rozpore
s § 49 ods. 7 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov odpočítal daň z faktúry č. 10258 zo dňa
03.02.2009 vo výške 19% sumu 142,37 € za služby súvisiace s nájmom dvoch osobných automobilom
Škoda Superb, ev.č. BA 761 TD a Škoda Octavia, ev.č. BA 762 TD. Daňový subjekt mal predmetné
automobily prenajaté podľa rámcovej zmluvy pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 712 zo dňa

10.01.2008, uzavretej medzi prenajímateľom BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. a žalobcom. Suma
bez DPH je na každej faktúre rozčlenená na dve čiastky, a to na čiastku za nájom a čiastku za služby s
nájmom súvisiace. Daň z pridanej hodnoty zo samotného nájmu si daňový subjekt neodpočítal. Výška
mesačnej platby za prenechanie vozidla do užívania, ako aj za služby súvisiace s týmto poskytované, je
uvedená v nájomnej zmluve na základe položiek uvedených v bode 4.2.1. Položky, ktoré nie sú zahrnuté
do výšky mesačnej platby a hradí si ich nájomca, sú uvedené v bode 4.2.2. zmluvy. Na faktúrach je v
zmysle bodu 4.2.4. mesačná platba rozdelená na časť pokrývajúcu prenechanie vozidla na užívanie a na

časť pokrývajúcu s tým súvisiace služby. Cieľom plnenia pre zákazníka pri prenájme motorového vozidla
je prenájom ako hlavné plnenie, keď ostatné služby spojené s týmto nájmom, napr. náklady spojené
s dodaním vozidla, poistné na povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, náklady na cestnú daň,
na údržbu, pravidelný servis, výmena súčiastok a pneumatík, nemajú určujúci charakter, ale sú len
prostriedkom na využitie hlavného plnenia.

Správca dane rozhodoval skorším rozhodnutím Daňového úradu Liptovský Mikuláš, a to dodatočným

platobným výmerom č. 660/230/67384/2011/Kand zo dňa 30.11.2011 (ďalej len „skoršie prvostupňové
rozhodnutie“), ktoré žalovaný potvrdil rozhodnutím č. 1040510/339117/2012/5141 zo dňa 16.03.2012
(ďalej len „skoršie druhostupňové rozhodnutie“), v ktorom zhodne s preskúmavaným rozhodnutím
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty.Uvedené rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu v konaní pred Krajským súdom v Žiline
č.k. 21S/47/2012. V tomto konaní krajský súd rozsudkom č.k. 21S/47/2012 zo dňa 28.11.2012 skoršie
rozhodnutie žalovaného vo veci zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie (ďalej len

„skoršie rozhodnutie súdu“).

V skoršom rozsudku krajský súd konštatoval, že nakoľko v predmetnej leasingovej zmluve účastníci
nedefinovali charakter služieb, ktoré sú v súvislosti s nájmom poskytované, bude potrebné, aby vo
vzťahu k jednotlivým položkám účtovaných služieb správny orgán vykonal dokazovanie a vyslovil záver,

či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla súvisí a bez ktorej by prevádzka vozidla
nemohla byť realizovaná alebo sa jedná o iný druh služby.

V zmysle tohto skoršieho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vykonal správca dane dokazovanie, a to
vypočutím svedka Ing. J.N.. Poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 17.05.2013, v ktorej
sa svedkyňa vyjadrila k predmetu konania a uviedla, že predmetné faktúry boli vystavené v súlade s

dohodnutými zmluvnými podmienkami, z uvedených článkov predmetnej rámcovej zmluvy vyplýva, že
mesačná platba je celok, ktorý je rozdelený tak, ako je uvedené v jej ďalších ustanoveniach a ďalej
konštatovala, že:
ad 1) Predmetné faktúry boli vystavené v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami.
ad 2) Z uvedených článkov predmetnej rámcovej zmluvy (Ďalej RZ) vyplýva, že mesačná platba tvorí

celok, ktorý je rozdelený na časti, tak ako je zmluve uvedené v jej ďalších ustanoveniach.

ad3)Kotázkecharakteruslužiebsasplnomocnenázástupkyňaprenajímateľauviedla,ževšetkypoložky
mesačnej platby dohodnuté v zmluve súvisia s prenájmom, avšak niektoré z nich môžu byť poskytované
aj samostatne.

ad4)SpoločnosťBUSINESSLEASESLOVAKIAs.r.o.rozdelilapoložkymesačnejplatbyvzmyslečlánku
14.5, kde nájomca prejavil vôľu rozdeliť splátku stanoveným spôsobom pri podpise rámcovej zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že mesačná platbu možno rozdeliť, na základe požiadavky nájomcu. Mesačná
platba bola v zmysle podmienok rozdelená tak ako sa zmluvné strany dohodli. Pojem nerozdeliteľná
znamená, že mesačnú platbu tvoria tie položky, ktoré boli v zmysle zmluvnej dokumentácie

charakterizované, a teda pojem mesačná platba je jasne charakterizovaný.
ad 5) Služby fakturované na faktúre ako súčasť celkovej výšky mesačnej platby za leasing s nájmom
súvisia, ale niektoré z nich môžu mať aj samostatný prevádzkový charakter.
ad 6) Bod 14.4. týkajúci sa zodpovednosti prenajímateľa za škodu spôsobenú nesprávnym vystavením
faktúry, a to rozdelením mesačnej platby na časť pokrývajúcu platbu za prenechanie vozidla na užívanie

a časť pokrývajúcu platbu za služby súvisiace s prenechaním vozidla do užívania na základe požiadavky
nájomcu bol pridaný pre prípadné možné spory, ktoré by vznikli v súvislosti s nesprávne vypočítanou
DPH resp. v súvislosti s požiadavkou rozdelenia mesačnej platby. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či išlo v
čase uzavretia uvedenej zmluvy o štandardný bod v iných rámcových zmluvách.
ad 7) Keďže požiadavka o rozdelení mesačných platieb bola špecifikovaná v čase uzavretia rámcovej

zmluvy, spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. predpokladala, že nájomca otázku rozdelenia
prekonzultoval, tak ako to uvádza bod. 14.4.
ad 8) Spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. predkladá podrobné Rozpisy fakturovaných
položiek „nájom" a „služby" TESLA Liptovský Hrádok pre obe vozidlá za obdobie január - december
2009.

Správca dane konštatoval, že pre správne posúdenie balíka služieb je teda dôležité určiť, či ho možno
považovať za jednu transakciu alebo je pre účely DPH potrebné balík rozdeliť na viaceré služby.
ESD určil, že balík služieb je možné považovať za jednu transakciu, ak jeden druh služby v balíku
je hlavný - podstatný, zatiaľ čo druhý typ služby je skôr doplnkový -pomocný. Služba je doplnková v

tom prípade, ak jej poskytnutie nepredstavuje pre klienta podstatnú požiadavku. Jej poskytnutie nie
je pre klienta cieľom, ale skôr prostriedkom pre využívanie hlavného plnenia poskytovateľa za lepších
podmienok. To znamená, že doplnková služba sama osebe by pre klienta nemala význam, ten má len
v spojení s hlavnou službou.
V tejto súvislosti konštatoval správca dane, že v predmetnej rámcovej zmluve a predmetných nájomných

zmluvách uzavretých medzi prenajímateľom BUSINESS LEASE SLOVAKIA s. r.o. a nájomcom T E
S L A Liptovský Hrádok a.s. je jednoznačne stanovené, že prenajímateľ poskytuje nájomcovi nájom
motorových vozidiel a s tým súvisiace služby (čl. 1.3). Nájomca je ako protihodnotu povinný
prenajímateľovi zaplatiť celkovú mesačnú platbu, ktorou sa rozumie platba za prenechanie vozidla naužívanie a poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Rozdelenie mesačnej platby na časti nemá vplyv
na plnenie povinností súvisiacich s mesačnou platbou. Obe časti mesačnej platby tvoria spolu
a nerozdeliteľne mesačnú platbu.

Čo sa týka účinku skutočnosti, že niektoré služby by v zásade mohli poskytnúť tretie osoby, uviedol,
že existencia takejto možnosti nie je sama osebe určujúca. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva
možnosť, aby boli časti jediného plnenia za iných okolností poskytnuté oddelene, vyplýva z koncepcie
jediného zloženého plnenia. Predmetná rámcová zmluva jasne stanovuje, ktoré konkrétne služby
(všetky položky a) až 1)) tvoria mesačnú platbu, a teda, že všetky tieto služby budú jednoznačne

poskytovanéprenajímateľomBUSINESSLEASESLOVAKIAs.r.o.,čímjevpredmetnomnájmevylúčené
ich poskytnutie iným dodávateľom resp. zabezpečenie si uvedených služieb samotným nájomcom T E
S L A Liptovský Hrádok a.s..
V zmysle predmetnej rámcovej zmluvy a príslušných nájomných zmlúv služby v súvislosti
s nájmom poskytované prenajímateľom BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. sú s nájmom tak úzko
prepojené, že tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené.

Plnenie pozostávajúce z jediného plnenia nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila funkčnosť
systému DPH, pretože na takéto vedľajšie
plnenia sa vzťahuje rovnaký daňový režim ako na hlavné plnenie. Podľa správcu dane je dôležité
hľadať charakteristické prvky predmetného plnenia preto, aby sa určilo, či prenajímateľ odovzdá svojmu
nájomcovi viacero hlavných rôznych plnení alebo jediné plnenie.

Konštatoval, že predmetný nájom a s ním súvisiace konkrétne služby jednoznačne a nepochybne úzko
súvisia, pretože každá jedna z predmetných s nájmom súvisiacich služieb (položky d) až 1)) je v zmysle
konkrétnejRZč.A712naviazanánakonkrétneprenajatévozidlovzmyslekonkrétnychnájomnýchzmlúv
č. 5568/2/2 a 5651/1/3 a v zmysle záväzných podmienok tak ako sa na nich zmluvné strany dohodli.

Hlavným cieľom nájmu vozidiel nájomcom T E S L A Liptovský Hrádok a.s. neboli služby s nájmom
spojené ale nájom samotný, pretože ani jedna zo služieb - položky d) až 1) by samostatne pre nájomcu
nemali význam, pretože ten mali len v spojení s hlavnou službou nájmom. Služby - položky d) až 1)
neboli pre T E S L A Liptovský Hrádok a.s. cieľom, ale len prostriedkom pre využívanie prenajatých
vozidiel od BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. za lepších podmienok. Prenajímateľ BUSINESS LEASE

SLOVAKIA s.r.o. odovzdal nájomcovi T E S L A Liptovský Hrádok a.s. jediné plnenie - operatívny nájom
motorových vozidiel riadne vymedzený a podrobne špecifikovaný v jedinej rámcovej zmluve č. A712 a
v konkrétnych nájomných zmluvách pre vozidlo ŠKODA SUPERB, EČV: BA761TD a č. 5651/1/3 a pre
vozidlo ŠKODA OCTAVIA, EČV: BA762TD.
Poukázal na bod 14.5 RZ, v ktorom sa uvádza Zmluvné strany sa dohodli, že rozdelenie

mesačných platieb v zmysle článku 4.2.4 RZ (OBE ČASTI MESAČNEJ PLATBY TVORIA SPOLU
A NEROZDELITEĽNE MESAČNÚ PLATBU. ROZDELENIE MESAČNEJ PLATBY NA ČASTI NEMÁ
VPLYV NA PLNENIE POVINNOSTÍ SÚVISIACICH S MESAČNOU PLATBOU.) sa má realizovať
nasledovne:
katalógová cena

náklady spojené s dodaním vozidla
kalkulovaná amortizácia
Položky a) až c) sú určené, že v príslušnej faktúre majú byť uvedené v časti Nájom.
poistné na povinné zmluvné poistenie (zákonné)
poistné na havarijné poistenie

úrazové poistenie prepravovaných osôb
náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky
h) úroková miera počas obdobia nájmu (úrok)
i) správny poplatok (poplatok za správu)
j) náklady na údržbu, pravidelný servis/opravy podľa pokynov výrobcu, výmenu oleja, údržbu ako aj

výmenu súčiastok a pneumatík, ak je to potrebné vzhľadom na bežný spôsob používania vozidla
k) predplatné na náhradné vozidlo
1) asistenčná služba (služba cestnej asistencie).
Položky d) až 1) sú určené, že v príslušnej faktúre majú byť uvedené v časti Služby.

V jednotlivých predmetných kalkuláciách a nájomných zmluvách je uvedené Leasingová splátka zahŕňa
nasledovné položky:
Odpisy, úrok a zľava (zahrnuté) -položky a),b),c),h)
Poistenie (zahrnuté)- položky d),e),f)Dane a poplatky (zahrnuté) - položka g)
Údržba, opravy a pneumatiky (zahrnuté) - položka j)
Cestná asistencia (zahrnuté) - položka 1)

Správny poplatok (zahrnuté) - položka i)
Platba za náhradné vozidlo (666,99 Sk + 416,30 Sk, t.j. 35,96 EUR) - položka k)

V konkrétnych kalkuláciách a konkrétnych nájomných zmluvách č. 5568/2/2 a 5651/1/3 je jasne
stanovené, že celkovú mesačnú splátku tvoria všetky položky a) až 1), bez akéhokoľvek rozdielu a

rozdelenia na nejaké časti.
Rozdelenie mesačnej platby určenej v konkrétnych NZ bolo stanovené len v bode 4.2.4., a to na základe
písomnej požiadavky nájomcu a len ako možnosť rozdelenia vo faktúre. V druhom odseku bodu 4.2.4.
je však jasne stanovené, že - Obe časti mesačnej platby tvoria spolu a nerozdeliteľne mesačnú platbu.
Vyjadrenie prenajímateľa - spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., že niektoré z položiek d)
až 1) môžu byť poskytované aj samostatne resp. môžu mať samostatný prevádzkový charakter resp.

by mať mohli nemá v tomto konkrétnom prípade žiadny význam, pretože v zmysle predmetnej rámcovej
zmluvy a predmetných nájomných zmlúv ho v skutočnosti nemali a v zmysle zákonných povinností
prenajímateľa ani mať nemohli (§ 22 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona o DPH).
Čiastka za služby súvisiace s prenájmom bola dohodnutá v nájomnej zmluve a fakturovaná mesačne

vo vopred dohodnutej výške. Jednalo sa o náklady prenajímateľa vynaložené v súvislosti s prenájmom
predmetnýchvozidielnájomcovi,ktorébolivšetkyvopredzmluvnedohodnutéazahrnuté(všetkypoložky
a) až 1) z bodu 4.2.1 RZ) do celkovej mesačnej splátky. Tieto náklady bol prenajímateľ povinný zahrnúť
do základu dane za nájom práve v zmysle § 22 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
Záver, že všetky položky d) až 1) označené len na predmetných faktúrach ako služby v súvislosti

s nájmom poskytované tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie potvrdzuje analýza jednotlivých
položiek d) až 1):
1. Položky - d) poistné na povinné zmluvné poistenie (zákonné),
poistné na havarijné poistenie,
úrazové poistenie prepravovaných osôb,

náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky
Správca dane uviedol, že úvaha o ich samostatnosti je irelevantná, pretože v tom prípade by ich musel
prenajímateľ fakturovať v zmysle ich charakteru ako oslobodené - bez dane, a nájomca by si z nich
nemohol uplatňovať žiadnu daň. Do celkovej mesačnej platby zahrnuté boli, a teda bez akýchkoľvek
pochýb s týmto konkrétnym nájmom súvisia.

2. Položky - h) úroková miera počas obdobia nájmu (úrok),
i) správny poplatok (poplatok za správu)
s nájmom konkrétnych osobných motorových vozidiel súvisia bez akýchkoľvek pochybností. Položka h)
je absolútne neoddeliteľná od predmetného nájmu, položka i) je poplatkom za náklady prenajímateľa

v súvislosti s týmto predmetným nájmom a bez vzniku tohto nájmu by nevznikli prenajímateľovi žiadne
poplatky za správu konkrétneho nájmu.
3. Položky- k) predplatné na náhradné vozidlo
1) asistenčná služba (služba cestnej asistencie)
by možno mohli byť považované za samostatné, ale to len výhradne z pohľadu toho, že nájomca sa

môže rozhodnúť, či mu tieto majú byť poskytované alebo nie. V zmysle konkrétnej RZ sa nájomca T E
S L A Liptovský Hrádok a.s. rozhodol, že mu majú byť poskytované prenajímateľom BUSINESS LEASE
SLOVAKIA s.r.o., do celkovej mesačnej platby zahrnuté boli, a teda s týmto konkrétnym nájmom sú
nepochybne službami súvisiacimi.
4. Položka - j) náklady na údržbu, pravidelný servis/opravy podľa pokynov

výrobcu, výmenu oleja, údržbu ako aj výmenu súčiastok a pneumatík, ak je to potrebné vzhľadom na
bežný spôsob používania vozidla.
Vychádzajúc z podstaty operatívneho leasingu, že prenajímateľ je po celú dobu prenájmu vlastníkom
predmetných vozidiel, tak správca dane mal za to, že uvedená položka by za samostatnú nemohla byť
považovaná, pretože leasingová spoločnosť po ukončení operatívneho prenájmu tieto vozidla predáva

a je logicky vylúčené, že by sa ako majiteľ predmetných vozidiel vzdala svojho vplyvu na dodržiavanie
opráv a údržby vozidiel podľa inštrukcií výrobcu vozidla, čo je zdôraznené aj v samotnej RZ v či. VI -
Opravy a údržba vozidla. V zmysle tejto konkrétnej RZ táto položka do celkovej mesačnej platby bola
jednoznačne zahrnutá, a teda bez akýchkoľvek pochýb s týmto konkrétnym nájmom súvisí.Žiadna z jasne špecifikovaných položiek d) a 1) nemohla vzniknúť (nemohla byť prenajímateľom
BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. poskytnutá nájomcovi

T E S L A Liptovský Hrádok a.s.) bez konkrétneho nájmu konkrétnych osobných motorových vozidiel
ŠKODA SUPERB, EČV: BA761TD a ŠKODA OCTAVIA, EČV: BA762TD, a preto správca dane po
vykonanom dokazovaní vyslovil názor, že všetky položky d) až 1) s užívaním týchto konkrétnych
osobných motorových vozidiel súvisia.

Správca dane ďalej uviedol, že samotný daňový subjekt medzi služby, bez ktorých by podľa jeho
názoru mohla byť prevádzka osobných motorových vozidiel realizovaná, pri ústnom pojednávaní č.
9515401/5/2446939/2013 zo dňa 04.06.2012 neuvádza položku h) úroková miera, ktorá však do časti
služby s nájmom súvisiace bola v zmysle rámcovej zmluvy č. A712 zaradená, tak ako aj položky d),
e), í), g), h), i), j), k), 1) a DPH z nej bola daňovým subjektom uplatňovaná v rozpore s § 49 ods. 7 v
nadväznosti na § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, tak ako aj DPH

z položiek d), e), f), g), h), i), j), k), 1).

Správca dane konštatoval, cenou plnenia nájmu osobného vozidla je celková fakturovaná cena - vrátane
DPH. Platiteľ mal teda postupovať pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) Zákona o DPH.

Ďalej správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt ďalej v rozpore s § 49 ods.
2 cit. zák. odpočítal DPH pri dovoze tovaru z jednotného colného dokladu č. 0524210907841 zo dňa
08.04.2009 vo výške 3422,11 €, pričom poukázal na závery rozsudku KS v Žiline č.k. 20S/52/2012-39
z 25.09.2012.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím
č.k. 1100308/1/473646/2013 zo dňa 02.10.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V
odôvodnení žalovaný uviedol, že čo sa týka odpočítania DPH za služby spojené s nájmom motorových
vozidiel, súčasťou ceny za poskytnutú služby, okrem nájmu, boli aj položky podľa bodu 4.2.1. rámcovej
zmluvy, ku ktorej poskytovateľ služby - leasingová spoločnosť uplatnila daň. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o

DPH základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu
plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby. Aj keď v Zákone o DPH nie je definované
zložené plnenie, práve z cit.ust. vyplýva, čo je cenou za takto poskytované plnenie. V danom prípade
takýmto plnením bolo, okrem ceny nájmu, aj cena za jednotlivé služby podľa položky 4.2.1. rámcovej
zmluvy. Tieto služby predstavujú plnenie úzko súvisiace s nájmom motorových vozidiel, na ktoré sa

vzťahuje daňový režim hlavného plnenia. Poskytnutie týchto služieb bez nájmu motorových vozidiel by
nemalo opodstatnenie.

Žalovaný konštatoval, že veľmi dôležitým faktom je skutočnosť, že sa jednalo o operatívny prenájom,
počasktoréhojepocelúdobuprenájmumajiteľomvozidielprenajímateľ-BUSINESSLEASESLOVAKIA

s.r.o., z čoho vyplýva nespochybniteľná skutočnosť, že položky d) až 1) nemohli byť ani hypoteticky
poskytnuté resp. zabezpečené nikým iným ako majiteľom vozidla, teda prenajímateľom. Jediná
hypotetická možnosť by bola, ktoré konkrétne položky prenajímateľ poskytne, čo v danom prípade jasne
vyplýva z riadne zmluvne dojednanej rámcovej zmluvy. Vychádzajúc z podstaty operatívneho leasingu,
žeprenajímateľjepocelúdobuprenájmuvlastníkompredmetnýchvozidiel,takžalovanýmalzato,žeani

len položka j) by za samostatnú nemohla byť považovaná, pretože leasingová spoločnosť po ukončení
operatívneho prenájmu tieto vozidla predáva a je logicky vylúčené, že by sa majiteľ predmetných vozidiel
vzdal svojho vplyvu na dodržiavanie servisných opráv a údržby vozidiel podľa inštrukcií výrobcu vozidla,
čo je zdôraznené aj v samotnej rámcovej zmluvy v či. VI - Opravy a údržba vozidla. V zmysle tejto
konkrétnej rámcovej zmluvy do celkovej mesačnej platby boli jednoznačne zahrnuté všetky položky d)

až 1), a teda bez akýchkoľvek pochýb s týmto konkrétnym nájmom súvisia.
Uviedol, že tvrdenie daňového subjektu, že správca dane nevykonal dokazovanie tak ako ho zaviazal
krajský súd, keď mal preveriť, či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla súvisí
a bez ktorej by prevádzka vozidla by nemohla byť realizovaná, nie je dôvodné, pretože dôkazom,
že správca dane súdom a odvolacím orgánom dokazovanie v požadovanom rozsahu vykonal, je

uskutočnenie svedeckej výpovede zo dňa 17.05.2013 a získanie nového dôkazu potvrdzujúceho názor
správcu dane - podrobné rozpisy, ktorými boli jasne a vyčerpávajúco vysvetlené položky tvoriace
časť „SLUŽBY". Konštatoval, že na základe dostatočného zistenia skutkového stavu - vyjadrením
prenajímateľa BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. a predovšetkým ozrejmením špecifikácie položiek,ktoré tvoria časť „SLUŽBY" uvedených vo faktúre mal správca dane za preukázané, že položky d) až
1) s užívaním konkrétnych osobných motorových vozidiel súvisia, a že nejedná sa o žiadny iný druh
služieb resp. o žiadne iné služby, ktoré by s nájmom konkrétnych vozidiel nesúviseli.

Čo sa týka neuznania odpočtu DPH pri dovoze tovaru, odvolací orgán uviedol, že podľa § 49 ods.
1 Zákona o DPH platiteľovi vzniká právo odpočítať daň v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe
vzniká daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do colného
režimu voľný obeh. V predmetnom prípade daňový subjekt zaplatil daň z dovozu tovaru, náklady na

obstaranietovaruniesúnákladmiplatiteľa,alesúnákladmispoločnostiMotionNetworksa.s.Bratislavaa
tieto náklady sa nepremietnu do ceny uskutočnených zdaniteľných obchodov platiteľa. Preto daňovému
subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane pri dovoze tovaru, keďže daňovým subjektom nebola
splnená podmienka na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného žalobca podal v zákonnej lehote žalobu. Tvrdil, že čo sa týka

neuznania odpočtu DPH z faktúry zo dňa 02.09.2009 ohľadne platieb za prenájom motorových vozidiel
Škoda Superb a Škoda Octavia, napriek dôvodom uvádzaným v skoršom rozsudku Krajského súdu
v Žiline vydanom v konaní 20S/52/2012, správca dane a žalovaný nevykonali dostatočné zistenie
skutkového stavu za účelom riadneho zistenia skutočností, na ktoré poukázal súd. Ich rozhodnutie
navyše vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január - december 2009,
výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 31.10.2011 č. 660/320/61669/2011/And v znení jeho dodatku
zo dňa 22.11.2011, ktorý prerokoval so žalobcom dňa 24.11.2011. Kontrolou za uvedené zdaňovacie
obdobie správca dane zistil, že:

a) žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 7 v nadväznosti na § 22 ods. 1 a 2 v tom čase platného
zákona číslo 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH") uplatnil nárok
na odpočítanie dane z došlej faktúry číslo 10258 zo dňa 03.02.2009 za služby súvisiace s nájmom
dvoch osobných automobilov Škoda SUPERB, EČV: BA761TD a Škoda OCTAVIA EČV: BA762TD od
dodávateľa BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava

b) žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH odpočítal daň z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru
- vypínače a spínače do rozvodných skríň z dokladu interné č. 990004, jednotný colný doklad č.
0607710900137 zo dňa 28.02.2009 DPH vo výške 236,59 €, nakoľko prijatý tovar nepoužil na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ.

V uvedených bodoch a) a b) napadol rozhodnutie žalovaného, keď správca dane pri posudzovaní
oprávneností odpočtu DPH neuznal odpočet DPH pri výdavkoch týkajúcich sa nakupovaných služieb:
úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka, poplatok za správu, náklady na údržbu,
opravy a pneumatiky, predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie, ročné prehliadky
vozidla s tvrdením, že uvedené služby nemajú určujúci charakter, ale sú len prostriedkom na využitie

hlavného plnenia.
Žalobca z dôvodu zníženia nákladov na administráciu vlastných vozidiel si zabezpečil operatívny
prenájom vozidiel od spoločnosti Business Lease Slovakia, s.r.o., kde okrem prenájmu vozidla
požadoval od tejto spoločnosti zabezpečenie aj iných služieb týkajúcich sa prevádzkovania vozidla.
Medzi tieto služby patrili služby typu: úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka,

poplatok za správu, náklady na údržbu, opravy a pneumatiky, predplatné na náhradné vozidlo a
služba cestnej asistencie, ročné prehliadky vozidla (ďalej len „posudzované služby“). Všetky tieto
samostatné prevádzkové služby boli fakturované jednou čiastkou s prislúchajúcou DPH a fakturačne
neboli vykazované spolu so samotným prenájmom vozidla, ktorý bol fakturovaný samostatne aj s
prislúchajúcou DPH.

Správca dane vo svojom prvom protokole nesprávne uviedol, že v tejto fakturácii sú náklady spojené
s dodaním vozidla a jeho doplnkov, odpisy a úroky. V prípade takýchto položiek súhlasíme, že by si
žalobca nemohol, v zmysle vtedy platného zákona, uplatňovať nárok na odpočet DPH. Táto skutočnosť
však nenastala.
Uvedené služby podľa názoru žalobcu, ako aj viacerých daňových poradcov zapadajú medzi

služby s priamo určujúcim a samostatným charakterom, nakoľko sa jedná o služby, ktoré sú len
prevádzkovéhocharakteru,súoddelenéodprenájmuapriamosnímnesúvisia.Štandardnýmspôsobom
je zabezpečenie týchto služieb buď vlastnými prostriedkami, alebo formou subdodávok od vybraného
poskytovateľa, ktorý je často krát aj v úlohe prenajímateľa predmetného vozidla.Pri zabezpečovaní daných služieb prenajímateľom môže byť súčasťou služby aj nákup PHM na palivové
karty prenajímateľa, ktorý na základe mesačného čerpania PHM fakturuje výdavky v jednej položke
spolu aj so službami úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka, poplatok za správu,

náklady na údržbu, opravy a pneumatiky, predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie,
ročné prehliadky vozidla. Pri zachovaní logiky posudzovania správnosti odpočtu DPH správcom dane,
by ani v danom prípade rovnako u výdavkov v rámci pohonných hmôt, nebol nárok na odpočet DPH,
s čím sa hlboko nestotožňujeme.
Pri zabezpečovaní daných služieb priamo nájomcom vozidla ako sú nákup napr.: PHM, náklady na

údržbu, opravy a pneumatiky, ročné prehliadky vozidla by správca dane nenamietal odpočet DPH, čo je
v rozpore s logikou princípu rovnosti nárokovania DPH uvedenou v protokole.
V tomto prípade pri čerpaní PHM žalovaný uvádza, že je nárok na odpočet DPH. Zároveň žalovaný
nenamietal kúpu vody do ostrekovačov pre predmetné vozidlá. Toto potvrdzuje fakt, že žalobca mal
nárok na odpočet DPH pri prevádzkových nákladoch ako je náklady na údržbu, opravy a pneumatiky,
predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie, ročné prehliadky vozidla a iné spomenuté

prevádzkové náklady.
Nakoľko žalobca z dôvodu zjednodušenia administrácie, ohľadom predmetných vozidiel, požadoval,
aby spoločnosť Business Lease Slovakia zabezpečovala tieto služby, tak nevznikol zákonný dôvod na
posúdenietýchtoprevádzkovýchnákladovakosúčasťprenájmu,alemalsaposudzovaťakosamostatná
služba so samostatným prevádzkovým charakterom, kde ie nárok na odpočet DPH. Je vždy len na

zvážení nájomcu, či si tieto služby bude vykonávať sám, alebo si ich zabezpečí subdodávateľským
spôsobom, pričom musí byť zachovaný rovnaký princíp posudzovania oprávnenosti odpočtu DPH, čo je
priamo potvrdené aj v Rozsudku Európskeho súdneho dvoru C-408/98.

Žalovaný pri zisťovaní nárokovateľnosti odpočtu uvádza, že poskytnuté služby nemajú význam bez

prenájmu vozidiel. S uvedeným tvrdením sa žalobca nestotožnil. Uviedol, že ani kúpa pneumatík, PHM,
vody do ostrekovača, opravy vozidla a všetky ostatné veci a služby súvisiace s prevádzkou vozidla nemá
význam obstarať, ak nie je obstarané vozidlo. Nikto si uvedené služby neobstará, lebo sa bezprostredne
viažu k vozidlu bez ktorého prítomnosti nemajú význam. Žalovaný, ale neodpovedá na otázku Krajského
súdu v Žiline, ktorý poveril správcu dane zistiť, či prevádzka vozidla môže byť realizovaná bez týchto

služieb. V prípade logického odpovedania na túto otázku, by správca dane musel dospieť k záveru, že
prevádzka vozidla môže byť a je realizovateľná bez týchto služieb od Business Lease Slovakia. Tieto
služby sa dajú štandardne zaobstarať vlastnými prostriedkami alebo od iných spoločností poskytujúcimi
služby rovnakého charakteru.
Pre posúdenie konkrétnej situácie a vyvolanie záverov o možnosti alebo nemožnosti odpočtu DPH z

daných služieb, je nutné vychádzať z relevantného rozhodnutia Súdneho dvoru ES, ktorý sa opieral o
to, čo je účelom a zámerom služby, aký je cieľ oslobodenia od dane a či služba tomuto cieľu zodpovedá
úplne alebo čiastočne. V prípade C-353/85 Komisia proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a
Severného Írska rozhodla, že ide o dve odlišné plnenia a odlišné zdanenia. Predmetom sporu bolo
posúdenie postupu členského štátu pri definovaní úzkeho vzťahu k službe zdravotnej starostlivosti.

Rovnako v prípade kliniky, kde je možné priplatiť si za lepšiu izbu, sa rozhodovalo, či ide o plnenie úzko
spojené so zdravotnou starostlivosťou (spojené veci C-394/04 a C-395/04 Diagnostiko & Therapeftiko
Kentro Athinon-Ygeia AE). Súdny dvor ES však rozhodol, že poskytovanie služieb, ktoré prispievajú
k zvýšeniu komfortu a pohode hospitalizovaných osôb, vo všeobecnosti nepatrí pod oslobodenie
stanovené v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice. O iný prípad ide len vtedy, ak sú tieto služby

nevyhnutné na dosiahnutie terapeutických cieľov služieb nemocničnej a lekárskej starostlivosti, v rámci
ktorých boli poskytované.
V prípade, že žalobca by si dané služby zabezpečoval od iného subjektu a nie od Business Lease, tak
správca dane by nenamietal ich odpočet.
V prípade správnosti názoru žalovaného a uplatnenia jeho logiky v danom prípade, by vznikol veľmi

nebezpečný precedens platiaci len v SR, kde by bol zákaz odpočtu nároku DPH pre všetkých
autoservisoch a všetkých nákupoch, ktoré sa týkajú prevádzkových nákladov vozidiel, kde sa mohol
uplatniť nárok na odpočet DPH.
Ustanovenie § 22 zákona o DPH, na ktoré sa odvoláva správca dane, sa vzťahujú len na náklady a
súvisiace služby, ktoré zvyšujú obstarávaciu hodnotu prenajatej alebo kúpenej veci a nie na služby

súvisiace s prevádzkou veci samotnej.
Čo sa týka neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru - spínačov a vypínačov do
rozvodných skríň, materiály boli dovezené na územie SR a následne colným úradom SR prepustené do
voľného obehu v zmysle colného sadzobníka. Žalobca daný materiál spracoval podľa technologickýchvýkresov a postupov a zároveň ďalej použil vo svojom výrobnom procese ako súčasť svojich výrobkov
prezahraničnéhoodberateľa.Podokončenívýrobyvýrobkov,ktorýchsúčasťoubolajdovezenýmateriál,
žalobca vo svojej výslednej predajnej cene v plnej hodnote zohľadňoval a fakturoval všetky náklady

spojené s obstaraním dovezeného materiálu ako sú náklady na colnú deklaráciu, náklady na likvidáciu
technologických zvyškov predmetných dovezených materiálov a tiež náklady na samotné mechanické
spracovanie predmetného materiálu a zisk. V svojej predajnej cene mal žalobca zahrnuté náklady, ktoré
priamo a bezprostredne súviseli s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami, čo priamo vyvracia tvrdenia
žalovaného, že v súvislosti s predmetným tovarom nevznikli nákladové položky a teda sa ani nemohli

uplatniť u platiteľa na výstupe.
Žalovaný bez relevantného odôvodnenia popiera fakt ohľadom vzniku priamych nákladových položiek
súvisiacich s materiálom ako sú náklady na colnú deklaráciu a náklady na likvidáciu technologických
zvyškov predmetných dovezených materiálov.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nemohol nakladať s tovarom ako vlastník, nemohol tento
tovar predať inej spoločnosti, alebo použiť na výrobu pre iných odberateľov, žalobca uviedol, že sa

jednalo o dovoz v zmysle § 2 ods.1 písm. d) zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, kde dovoz
je definovaný ako nadobudnutie tovaru z iného ako členského štátu EU. Zo záveru z definície dodania
tovaru podľa § 8 ods.1 písm. a) Zákona o DPH, kde sa uvádza podmienka splnenia vlastníctva tovaru
na možnosť odpočtu DPH, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie § 8 ods.1 písm. a)
Zákona o DPH sa nevzťahuje na predmet daného sporu, nakoľko v danom prípade sa jedná o dovoz

tovaru na ktorý sa vzťahuje § 12 Dovoz tovaru.
Pridanomtype„dovozutovaru"zoštátovmimoEU,bolprikaždomdodanívystavenýColnýdokladCMR,
kde ako príjemca bola Colným úradom uvedená spoločnosť TESLA Liptovský Hrádok, a.s.. V zákonnej
lehote bola zaplatená DPH, ktorá bola vyrubená colným úradom na základe uvedeného dokladu a v
zmysle §12 Zákona o DPH.

Žalobca na základe zaplatenia správcovi dane použil pri jej nárokovaní späť § 49 ods. 2 písm. d)
Zákona o DPH. Následne si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods.1, písm. d)
Zákona o DPH. Z uvedeného zákona vyplýva, že vlastníctvo viažuce sa k predmetnému materiálu nie
je podmienkou ani predmetom práva uplatnenia odpočtu DPH a posudzovanie podľa § 8 ods.1 písm. a)
je nesprávne pre danú skutočnosť, nakoľko na zdaniteľný obchod sa viaže § 12 Dovoz tovaru.

Poukazoval na skutočnosť, že v prípade aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia vzniká
úplne rovnaká situácia so spracovaním materiálu, kde spracovateľ rovnako nenadobúda vlastnícke
právo, a materiály neúčtuje v nákladových položkách a podľa odôvodnenia žalovaného ani nepoužije
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Napriek uvedenému faktu má v zmysle zákona o DPH právo na
uplatnenie odpočtu dane. Uvedené ustanovenia zákona priamo vyvracia tvrdenie žalovaného a dáva za

pravdu žalobcovi v otázke možnosti odpočítania DPH.
Žalobca poukázal na ďalší paradox v prípade platnosti zákazu odpočítania DPH. V danom prípade by
štát získal daň z pridanej hodnoty na tovar, ktorý v rovnakom colnom režime prišiel a odišiel zo SR
do pôvodného štátu. Uvedeným spôsobom sa štát v rozpore so zákonom a logikou o DPH obohatil
na právnickej osobe - platcovi DPH na dani z pridanej bez jedinej racionálnej opory v zákone o DPH

a zákonom platiacim v rámci celej EU a to tak, že vyrubil DPH na tovar, ktorý bol na krátku dobu
„prepožičaný a vrátený" z iného štátu mimo EU.
Z hľadiska hlbšej analýzy daného problému bol s danou otázkou oslovený aj FR SR v Banskej Bystrici a
otázku zameranú na daný problém. Na základe uvedeného verejného portálu bol vygenerovaný dopyt
pod číslom 66364, v ktorom bol dopytovaný na riešenie daný problém. Dňa 11.10.2013 o 12:34 prišla

odpoveď na daný dopyt z kompetenčného centra finančných operácii FR SR v Banskej Bystrici, kde sa
cituje nasledovné: V zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane
je, že platiteľ dane prijme tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb, ktoré
podliehajú dani na výstupe (príp. sú oslobodené od dane s nárokom na odpočet, t. j. plnenia oslobodené
od dane iné ako sú uvedené v § 28 až 42 zákona o DPH). Podľa § 49 ods. 2 písm. d) platiteľ môže

odpočítať len takú daň, ktorú platiteľ zaplatil colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Z uvedeného
vyplýva, že ak platiteľ nakupuje tovar z tretích štátov, potom nemá povinnosť samozdanenia tovaru,
nakoľko pri dovoze vyrubí daň colný orgán. Ak platiteľ zaplatil daň colnému orgánu v tuzemsku, môže si
za podmienok a v rozsahu podľa § 49-51 zákona o DPH uplatniť odpočítanie dane. Právo odpočítania
dane môže platiteľ dane podľa §51 ods.1 Zákona o DPH uplatniť v prípade, ak pri dovoze tovaru má

platiteľ dovozný doklad potvrdený colným orgánom.
Na základe uvedeného žalobca mal za žo, že rozhodnutie a postup žalovaného je v rozpore so zákonom,
resp. je nezákonné a žalobca bol takýmto rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, resp.
bol poškodený. Rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci azistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie je nesprávne a v rozpore s obsahom spisov,
pričom takéto zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Navrhol, aby krajský súd
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.01.2014. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych
záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu

podľa § 247 a nasl. O.s.p. v rozsahu žalobných námietok (§ 250j ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné a žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

Z obsahu pripojeného správneho spisu súd mal preukázané, že žalobca ako podnikateľ uzavrel
s obchodnou spoločnosťou BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava (ďalej len leasingová
spoločnosť) rámcovú zmluvu pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 712 a to dňa 10.01.2008 (ďalej

len "leasingová zmluva). Predmetom leasingu bol nájom motorových vozidiel na základe objednávky
nájomcu, v ktorej nájomca uvedie požadovaný typ vozidla a jeho výbavu. V konaní nebolo sporné, že
sporná faktúra vystaviteľa - leasingovej spoločnosti - odberateľa žalobcu sa vzťahuje na nájom vozidiel
podľa leasingovej zmluvy. Z obsahu leasingovej zmluvy súd zistil, že účastníci dojednali v článku IV
mesačnú platbu, v ktorej vo bode 4.2.1 dohodou určili výšku mesačnej platby za prenechanie vozidla

do užívania, ako aj za služby v súvislosti s tým poskytované, na základe položiek, špecifikovaných
pod písm. a) až i), ako a) katalógová cena, b) náklady spojené s dodaním vozidla, c) kalkulovaná
amortizácia, d) poistné na povinné zmluvné poistenie, e) poistné na havarijné poistenie, f) úrazové
poistenie prepravovaných osôb, g) náklady na cestnú daň a koncesionárske poplatky, h) počas obdobia
nájmu úroková sadzba, stanovenie úrokovej sadzby na 12-mesačný BRÍBOR + BLS prirážku, i) správny

poplatok, j) náklady za údržbu, pravidelný servis, opravy podľa pokynov výrobcu, výmena oleja, údržba,
výmena súčiastok a pneumatík, predplatné na náhradné vozidlo, i) náklady za služby poskytnuté v
medzinárodnej24-hodinovejasistenčnejslužbe.Súčasnevbode4.2.2účastnícizmluvydohodlináklady,
ktoré nebudú zahrnuté do výšky mesačnej platby a hradí ich nájomca pod písm. a) umývanie, leštenie
a garážovanie vozidla, b) náklady na opravu, náhradné diely, vrátane výmeny pneumatík, ak tieto sú

podľa informácie prijímacieho technika spôsobené nešetrným zaobchádzaním s vozidlom zo strany
nájomcu, alebo sa nájomca primerane o vozidlo nestará, c) náklady za používanie diaľnic a rýchlostných
komunikácií, d) ostatné dane, vzťahujúce sa na vozidlo a jeho používanie spolu s poplatkami a platbami
s tým súvisiace, s výnimkou cestnej dane a nákladov spojených s prihlásením vozidla do evidencie
motorových vozidiel v súlade s platnou právnou úpravou. S poukazom na článok XII bod 14.5 leasingovej

zmluvy, body 4.2.1 a), b), c) boli určené ako nájom, body d) až l) ako služby.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia bolo nesporné, že v spornej faktúre dodávateľa - leasingovej
spoločnosti č. 10258 zo dňa 03.02.2009 bola vyúčtovaná cena za nájom a služby, špecifikovaná v
kalkulácii, vystavenej leasingovou spoločnosťou, kde leasingová splátka zahŕňa podľa špecifikácie

odpisy,úrokazľavu,poistenie,daneapoplatky,údržba,opravyapneumatiky,cestnáasistencia,správny
poplatok.

V konaní nebolo sporným, že v predmetnej faktúre vo fakturovanej čiastke bol zahrnutý tak nájom
ako aj služby, všetko položky, ktoré sú upravené v bode 4.2.1 (článok IV leasingovej zmluvy). V

leasingovej zmluve si účastníci dohodli, že k mesačnej platbe sa účtuje DPH vo výške platnej v čase,
keď sa služby vykonali (bod 4.2.3 leasingovej zmluvy) a v leasingovej zmluve (v bode 4.2.4 leasingovej
zmluvy) je dohodnuté, že na základe písomnej požiadavky nájomcu možno mesačnú platbu, určenú v
leasingovej zmluve, rozdeliť vo faktúre, na časť pokrývajúcu prenechanie vozidla na užívanie a časť
pokrývajúcu s tým súvisiace služby. V oddiele XII bode 14.5 leasingovej zmluvy účastníci dohodli

rozdelenie mesačných splátok na jednotlivé položky tak, že: položky bodov 4.2.1 písm. a), b), c) majú
predstavovať dohodnutý nájom ako časť mesačnej platby (pokrývajúce prenechanie vozidla na užívanie)
a položky bodov 4.2.1 pod písm. d) až l) majú byť subsumované do časti mesačnej platby, pokrývajúcej
služby súvisiace s prenechaním vozidla na užívanie.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2009, právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) cit.zák., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa§49ods.7písm.a)cit.zák.,platiteľnemôžeodpočítaťdaňprikúpeanájmeosobnéhoautomobilu;

osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1,
26)

Podľa § 22 ods. 1 cit.zák., základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu,
ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo
služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal

alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) cit.zák., do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj iné dane, clá a
poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,

Podľa § 22 ods. 2 písm. b) cit.zák., do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj súvisiace
náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia
požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) cit. zákona, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru

do colného režimu voľný obeh.

Súd konštatuje, že predmetná leasingová zmluva je operatívnym leasingom, ktorý je rozvinutý najmä
v obchodných záväzkových vzťahoch a jeho hlavným ekonomickým účelom je umožniť príjemcovi
leasingu (žalobcovi) časovo neobmedzené užívanie, resp. prevádzkovanie ním určenej veci, či

majetkovej hodnoty za úplatu (v danom prípade žalobcom určených konkrétnych osobných motorových
vozidiel). Z ekonomickej podstaty operatívneho leasingu vyplýva, že ide o vzťah, ktorý pojmovo
zodpovedá vzťahu nájomnému. Leasingovú zmluvu treba považovať za inominátnu zmluvu, uzavretú v
súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Treba konštatovať, že leasingové zmluvy majú a môžu mať znaky jednak zmluvy o kúpe prenajatej veci,
upravené v § 489 a nasl. Obchodného zákonníka a zmluvy o nájme dopravného prostriedku, upravené
v § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci sa však jedná o operatívny leasing.
Posudzovanú leasingovú zmluvu je potrebné posudzovať aj podľa ust. § 630 zák.č. 513/1991 Zb..

Ako vyplýva z ust. § 269 ods. 2 zák.č. 516/1991 Zb. (Obchodného zákonníka účinného ku dňu
31.12.2010), predmetná leasingová zmluva je inominátnou zmluvou, k jej uzavretiu je potrebné, aby jej
účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov.

V prípade operatívneho leasingu podľa názoru krajského súdu, ako aj ustálenej praxe, obsahom

leasingovej zmluvy musí byť zrozumiteľné označenie predmetu leasingu, doby leasingu a dojednania o
leasingovej splátke tak, aby bola zrejmá jej špecifikácia a spôsoby jej platby, prípadne dohoda o platbám
mimoleasingovýchsplátok.Zhľadiskaprávnejistotyjevhodné,abyúčastnícileasingovejzmluvyupravili
svoje práva a povinnosti v prípade zodpovednosti za vady predmetu leasingu a tiež dôsledky porušenia
rôznych zmluvných povinností.

O obsahu leasingovej zmluvy rozhoduje predovšetkým dohoda jej účastníkov. Aj vo vzťahu k jej
podstatnej náležitosti - dojednanie výšky leasingovej splátky, ktorá obvykle sa dojednáva ako mesačná
platba-mesačnásplátka,niejevôľaúčastníkovleasingovejzmluvypriurčovanívýškyaspôsobuurčenia
leasingovej splátky, obmedzená kogentnými ust. Obchodného zákonníka. To znamená, že je na výlučnej

vôli účastníkov leasingovej zmluvy, akým spôsobom si leasingovú splátku, obvykle dojednanú vo forme
mesačnej splátky, dojednajú nielen čo do výšky, ale čo do jej špecifikácie. Teda je na vôli účastníkov
leasingovej zmluvy, ktoré jednotlivé zložky subsumujú do obsahu leasingovej splátky.Súd poukazuje, že pokiaľ je leasingová splátka dojednaná ako celok a z jej obsahu je jednoznačné,
že je to forma platenia leasingu vo forme platby mesačne, niet pochýb, že celá leasingová platba je
účastníkmi zmluvy dohodnutá a určená ako platba za užívanie predmetu leasingu.

K predmetnej leasingovej zmluve súd konštatuje, že mesačná platba, označená v článku IV, je v bode
4.2.1ješpecifikovanáakomesačnáplatba,vktorejsúobsiahnuté(včastiplatby)nákladyzaprenechanie
vozidla do užívania (tzv. nájom) a v časti platby náklady za služby v súvislosti s tým poskytnuté. Súčasne
účastníci leasingovej zmluvy dohodli, že položky 4.2.1 bod a), b), c) sú položky, ktoré predstavujú v

mesačnej platbe časť za prenechanie vozidla do užívania a d) až l) cit.ust. sú subsumované do časti
mesačnej platby, označenej ako služby v súvislosti s užívaním poskytované, platené nájomcom.

Všeobecne treba konštatovať, že leasingová splátka - mesačná platba leasingu by mala obsahovať aj
náklady na prevádzku vozidla a všetko to, čo s prevádzkou motorového vozidla bezprostredne súvisí a
bez ktorého by prevádzka motorového vozidla nemohla byť realizovaná.

V posudzovanej veci bolo potrebné, aby vo vzťahu k jednotlivým položkám účtovaných služieb správny
orgán vykonal dokazovanie a vyslovil názor, či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla
súvisí a bez ktorej by prevádzka vozidla nemohla byť realizovaná, alebo sa jedná o iný druh služby.

K tejto otázke sa správca dane vyjadril v prvostupňovom rozhodnutí, keď konštatoval, že položky bodu
4.2.1leasingovejzmluvypodpísmenomd)poistnénapovinnézmluvnépoistenie,e)poistnénahavarijné
poistenie, f) úrazové poistenie prepravovaných osôb, g) náklady na cestnú daň, koncesionárske
poplatky, bez akýchkoľvek pochybností s nájmom súvisia. Konštatoval, že úvaha o ich samostatnosti
je irelevantná, pretože v tomto prípade by ich musel prenajímateľ fakturovať, v zmysle ich charakteru,

ako oslobodené - bez dane, a nájomca by si z nich nemohol uplatňovať žiadnu daň.

Položky h) - úroková miera počas obdobia nájmu (úrok), položka i) - správny poplatok (poplatok za
správu), podľa tvrdení správcu dane s nájmom konkrétnych osobných motorových vozidiel súvisia bez
akýchkoľvek pochýb, keď položka h) je absolútne neoddeliteľná od predmetného nájmu a položka i) je

poplatkom za náklady prenajímateľa, v súvislosti s týmto predmetným nájmom a bez vzniku tohto nájmu
by nevznikli prenajímateľovi žiadne poplatky za správu konkrétneho nájmu.

Položky k) predplatné na náhradné vozidlo a l) asistenčná služba (služba cestnej asistencie) podľa
správcu dane mohli byť považované za samostatné, ale to len výhradne z pohľadu toho, že nájomca sa

môže rozhodnúť, či mu tieto majú byť poskytované prenajímateľom alebo nie. V zmysle posudzovanej
leasingovej zmluvy sa nájomca - žalobca rozhodol, že mu majú byť poskytované prenajímateľom, do
celkovej mesačnej platby teda zahrnuté boli a s týmto konkrétnym nájmom sú nepochybne súvisiacimi
službami. Čo sa týka položky j) - náklady na údržbu, pravidelný servis, opravy, podľa pokynov výrobcu,
výmena oleja, údržba alebo aj výmena súčiastok a pneumatík, ak je to potrebné, vzhľadom na bežný

spôsob používania vozidla, konštatoval správca dane, že z podstaty operatívneho leasingu vyplýva,
že prenajímateľ je po celú dobu prenájmu vlastníkom predmetných vozidiel, tak správca dane má za
to, že uvedená položka by za samostatnú nemohla byť považovaná, pretože leasingová spoločnosť
po ukončení operatívneho prenájmu tieto vozidlá predáva a je logicky vylúčené, že by sa ako majiteľ
predmetných vozidiel vzdala svojho vplyvu na dodržiavanie opráv a údržby vozidiel podľa inštrukcií

výrobcu vozidla, čo je zdôraznené aj v samotnej leasingovej zmluve v časti VI. Opravy a údržba vozidla.
Podľa správcu dane táto položka, bez akýchkoľvek pochýb, s predmetným nájmom bezprostredne
súvisí.

Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že správca dane a žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so skorším

rozsudkom krajského súdu, keď podľa jeho názoru, ani správca dane ani žalovaný, v dôvodoch
rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadali s jednotlivými položkami, ktoré boli predmetom posúdenia
ako položky bodu 4.2.1 písm. d), e), f), g), h), i), j), k), l).

Podľa názoru krajského súdu, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho

orgánu je dostatočné a argumenty k jednotlivým uvádzaným položkám správcu dane a žalovaného,
ktorý sa s týmito argumentmi správcu dane stotožnil, sú logické a osvojil si ich aj krajský súd. Preto
sa krajský súd nestotožnil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a v tej súvislostiaj prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené a že žalovaný sa dôsledne neriadil skoršie
vysloveným názorom krajského súdu.

Naviac krajský súd uvádza, že pojem nájom alebo užívanie motorového vozidla nemožno chápať len
ako reálne fyzické používanie konkrétneho motorového vozidla. Podľa krajského súdu treba ho ponímať
v širšom kontexte, kde súčasťou fyzického používania motorového vozidla, jeho samotnej prevádzky, je
treba rozumieť jeho používanie, nájom, v súlade aj s platnou legislatívou.

Platná legislatíva v čase zdaniteľného plnenia v zákone č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky
vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách upravovala v § 21 ods. 2 povinnosti prevádzkovateľa
vozidiel - povinnosť, že prevádzkovateľ vozidla nesmie v premávke na pozemných komunikáciách
prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ak sa vyžaduje podľa osobitného predpisu s odkazom na ustanovenia zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodou spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z
tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že súčasťou prevádzky motorového vozidla je aj
dojednanie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Naviac krajský súd poukazuje, že pokiaľ by žalobca ako nájomca nebol v osvedčení k vozidlu
uvedený ako jeho držiteľ, nemohol by povinné zmluvné poistenie s poisťovacou spoločnosťou dojednať

a teda bola by kompetencia len prenajímateľa takúto zmluvu s poisťovacou spoločnosťou uzavrieť, s
poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.

Naviac z obsahu posudzovanej leasingovej zmluvy nebolo preukázané, že by predmetná zmluva bola
uzatvorenáakonájomnázmluvasprávomkúpyprenajatejveci, spoukazomnačl.Vleasingovejzmluvy.

Preto záver správnych orgánov, že položka 4.2.1 písm. d) bezprostredne s prevádzkou vozidla súvisí,
je správny.

Účelom leasingu pri prenájme motorového vozidla v súvislosti s jeho prevádzkou je spojené aj

reálne riziko poškodenia prenajímaného vozidla v súvislosti s jeho prevádzkou, teda dopravnými
nehodami alebo rôznymi škodovými udalosťami. Štandardom, s poukazom na skutočnosti, ktoré sú
súdu všeobecne známe (§ 120 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), je pre prípad
vzniku takejto škody vozidla alternatívou riešenia škodových udalostí, dojednanie havarijného poistenia.
Práve havarijné poistenie a s ním súvisiace úrazové poistenie osôb vo vozidle, sa bezprostredne

viaže k prevádzke motorového vozidla a zabezpečuje prenajímateľovi kompenzáciu všetkých škôd na
vozidle, teda škôd vecných ako aj na osobách, ktoré sa zúčastnili jeho prevádzky. Je preto logické, že
prenajímateľdonákladovnaprevádzkumotorovéhovozidlazahrnulajpoložkyuvedenévbode4.2.1pod
písm. e), f) a pokiaľ správca dane a žalovaný konštatoval, že tieto položky bezprostredne s prevádzkou
prenajímaných vozidiel súvisia, tak tento záver správnych orgánov je logický a správny.

Vo vzťahu k položke pod písm. g) - náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky, krajský súd dodáva,
že podmienky platenia dane z motorových vozidiel (predtým cestnej dane) sú upravené v Zákone o
miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady (zákon č. 582/2004 Z.z.), kde v 11. časti
je upravená daň z motorových vozidiel. § 85 ods. 1 cit. normy definuje pojem daňovníka. Daňovníkom

je fyzická alebo právnická osoba alebo ich organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá
pod písm. a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla.

Podľa názoru krajského súdu, žalobca status daňovníka v zmysle ustanovenia
§85zákonač.582/2004Z.z.predaňzmotorovýchvozidielbynemalajvprípade,žebybolopreukázané,

že nebol zapísaný ako držiteľ vozidla v dokladoch vozidla. Prenajímateľ bol daňovníkom tejto dane a
bolo úplne logické, keď túto položku zahrnul do služieb súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla
práve z dôvodu, že žalobca predmetné vozidlo používal na podnikanie. Pokiaľ správca dane položku
písm. g) leasingovej zmluvy považoval za službu bezprostredne súvisiacu s prevádzkou prenajímaných
motorových vozidiel, tak tento názor považuje krajský súd za správny.

Obdobne sa stotožnil s argumentáciou správcu dane, ktorý položky h), i) - úroková miera počas obdobia
nájmu a správny poplatok, považoval za položky bezprostredne súvisiace s nájmom a s argumentáciou,že bez prenajímania vozidla by prenajímateľovi ani uvedené poplatky za správu konkrétneho nájmu a
súvisiace s úrokovou mierou obdobia nájmu, nevznikli, sa krajský súd stotožnil.

Vo vzťahu k položke j) - náklady na údržbu, pravidelný servis, opravy, podľa pokynov výrobcu, výmena
oleja, údržbu ako aj výmena súčiastok, pneumatík, ak je to potrebné, vzhľadom na bežný spôsob
používania vozidla, krajský súd konštatuje, že táto položka zhodne s názorom žalovaného a správcu
danesprevádzkouprenajatéhovozidlasúvisí,lebopodmienkouprevádzkymotorovýchvozidielvsúlade
so zákonnou úpravou, a to § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z. je povinnosť prevádzkovateľa

vozidla, udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave, podľa pokynov na obsluhu a údržbu vydaných
výrobcov. Tieto služby s prevádzkou súvisia, lebo súvisia s povinnosťami, v súvislosti s premávkou na
pozemných komunikáciách.

Vo vzťahu k položkám pod písm. k) predplatné na náhradné vozidlo a l) asistenčná služba (služba
cestnej asistencie) sa obdobne krajský súd stotožňuje s argumentáciou správcu dane a žalovaného.

Pokiaľ správca dane zahrnul aj uvedené položky do služieb súvisiacich bezprostredne s prevádzkou,
prenájmom a užívaním predmetných vozidiel, tak predmetné služby bezprostredne, aj podľa krajského
súdu, s prevádzkou prenajatých vozidiel súvisia z dôvodu, že predmetom leasingu užívania - nájmu je
nájom vozidla a v prípade jeho poruchy, škodovej udalosti, poškodenia, je na mieste, aby žalobcovi ako
podnikateľovi bolo zabezpečené náhradné vozidlo, resp. v súvislosti s dopravnou nehodou, škodovou

udalosťou, asistenčná služba. Pokiaľ tieto položky boli zahrnuté do mesačnej platby nájmu ako položky
súvisiace s prevádzkou vozidla (službu cestnej asistencie poskytujú aj mnohé poisťovne na základe
pripoistenia k havarijnému poisteniu), tak krajský súd má za to, že uvedené položky s prevádzkou
motorového vozidla bezprostredne súvisia.

Posudzované služby boli priamo upravené v obsahu leasingovej zmluvy, keď účastníci v nájme upravili
jednak podmienky opravy a údržby vozidla - čl. VI, poškodenia a krádeže a tým aj čl. VII, podmienky
predplatného na náhradné vozidlo - čl. VIII, práve obsah uvedených ustanovení leasingovej zmluvy,
ktoré sa týkali užívania predmetného vozidla, povinností, ktoré súvisia s týmto užívaním, boli potom
pretransformované do jednotlivých položiek, ktoré tvorili výšku mesačnej platby a teda aj posudzovaných

služieb. Aj táto skutočnosť dotvrdzuje, že posudzované služby nielenže boli špecifikované v obsahu
výšky mesačnej platby pod písm. d) až k) bodu 4.2.1, ale ich špecifikácia obsiahnutá v kalkulácii výšky
mesačnej platby vychádzala z obsahu nájomnej zmluvy, ktorej obsahom bolo prenechanie predmetných
motorových vozidiel do užívania a v súvislosti s tým zabezpečenie plnenia povinností v súvislosti s
opravou a údržbou vozidla, poškodením a krádežou vozidla, predplatného na náhradné vozidlo.

Naviac krajský súd poukazuje, že v posudzovanej leasingovej zmluve jej účastníci dojednali dohodou
všetky položky, ktoré mesačnú splátku leasingu určujú. Neboli obmedzovaní kogentnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a pokiaľ v leasingovej zmluve určili cenu nájmu, a to výšku mesačnej platby
leasingu v bode 4.2.1, ktorú rozčlenili v tomto bode na položky pod písm. a) až l), tento ich postup bol v

súlade so zákonnou úpravou ustanovení Obchodného zákonníka, pričom z obsahu leasingovej zmluvy
je jednoznačne preukázané, že všetky uvedené položky tvoria výšku mesačnej platby. S poukazom
na prvú vetu bodu 4.2.1. konštatovali účastníci leasingovej zmluvy, že rozdelenie mesačnej platby na
časť pokrývajúcu prenechanie vozidla a s tým súvisiace služby, tvoria celkovú mesačnú platbu, pričom
sami definovali, že v prípade rozdelenia mesačnej platby sa jedná o rozdelenie mesačnej platby na

nájom a služby, ktoré súvisia so samotným nájmom. To znamená, dohodou v bode 4.2.1, s poukazom
na bod 4.2.4., určili, že celková mesačná splátka, ktorá predstavuje nájom a služby s týmto nájmom
súvisiace, tvorí ako celok mesačnú platbu na základe leasingovej zmluvy, ktorú bol povinný žalobca
ako nájomca prenajímateľovi poskytovať. Naviac v bode 4.2.2 účastníci leasingovej zmluvy osobitne
definovali náklady, ktoré do mesačnej platby nie sú zahrnuté. Aj takéto gramatické vyjadrenie vôle

účastníkov leasingovej zmluvy, okrem vyššie uvedených skutočností, dotvrdzuje indíciu, že došlo k
dojednaniu jednej mesačnej splátky, ktorá predstavuje položky bodu 4.2.1 a) až l) leasingovej zmluvy.

Pokiaľ platiteľ dane poskytuje svojmu zákazníkovi plnenie pozostávajúce z viacerých prvkov, je potrebné
vykonať analýzu týchto plnení, pozrieť sa na cieľ, ktorý predstavujú jeho jednotlivé prvky pre zákazníka

a stanoviť, či ide o jedno plnenie, na ktoré sa vzťahuje daňový režim hlavného plnenia alebo či
ide o samostatné plnenie alebo dokonca, či ide o plnenie, ktoré má komplexný charakter. Tiež je
potrebné definovať, či ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. V zmysle uvedených skutočností v
prejednávanej veci aj správca dane a žalovaný postupoval a analyzoval jednotlivé „sporné“posudzovanéslužby a jednoznačne dospel k záveru, že tvoria bezprostredný súvis s hlavným plnením a teda súvisia
s nájmom, užívaním, t.j. s prevádzkou predmetného vozidla.

Krajský súd poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora v spojených veciach C-231/94, v ktorom ESD
konštatoval, že o jedno plnenie ide vtedy, keď dve alebo viaceré plnenia poskytnuté platiteľom dane
sú tak úzko prepojené, že tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo
neprirodzené. Plnenie pozostávajúce z jediného plnenia nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila
funkčnosť systému DPH. V rozhodnutí C-308/96 a C-94/97 Madgett and Baldwin, v ktorom Súdny dvor

ES konštatuje, že každé plnenie má byť považované za odlišné a nezávislé. Za určitých okolností však
viaceré formálne odlišné plnenia, ktoré môžu byť poskytnuté oddelene, sa musia, ak nie sú nezávislé,
považovaťzajednoplnenie.Plneniemusíbyťpovažovanézavedľajšiekhlavnémuplneniu,najmävtedy,
ak pre zákazníka nepredstavuje cieľ, ale je prostriedkom lepšieho využitia hlavného plnenia. Skutočnosť,
že je platená jedna cena nie je rozhodujúca, i keď jedna cena môže navodiť, že ide o jednu službu,
fakturácia celkovej sumy môže byť len indíciou.

V rozsudku C-173/88 Súdny dvor poukazuje, že nájom nehnuteľností, ktorý je oslobodený od
dane nevyhnutne tiež zahŕňa okrem nájmu nehnuteľností, ktorá je hlavnou transakciou nájom celej
nehnuteľnosti, ktorá je jej príslušenstvom, pričom v posudzovanom prípade nájom priestorov a miest
na parkovanie vozidiel nebol, podľa názoru Súdneho dvoru, vylúčený od oslobodenia dane, ak tento

nájom je úzko spojený s nehnuteľnosťou, za účelom použitia, na účely, ktorý je sám o sebe oslobodený
od dane, napr. bývanie a dva nájmy tvoria jednu ekonomickú transakciu. V tomto rozhodnutí Súdny
dvor konštatoval, že nájom parkovacích miest nepredstavoval pre nájomcu cieľ, ale len lepšie využitie
hlavnej transakcie, ktorou bol samotný nájom nehnuteľnosti, pričom parkovacie miesta boli zriadené na
pozemku, nájom ktorého je spojený s nájmom nehnuteľnosti. Konštatoval, že keďže nájom parkovacích

miest je vedľajšou službou k hlavnej službe, ktorou je nájom budovy, oslobodenie od dane sa uplatní
na celé plnenie.

Podľa názoru krajského súdu aj závery tohto rozhodnutia podporne aplikujú záver, že posudzované
služby, ktoré boli súčasťou obsahu plnenia v leasingovej zmluve nemožno vyhodnocovať ako

samostatnú službu, so samostatným prevádzkovým charakterom, pri ktorej je daný nárok na odpočet
DPH.

Pre posúdenie veci je podstatné, či „posudzované služby“ s prevádzkou - užívaním vozidla
bezprostredne súvisia. K tejto časti sa krajský súd v tomto rozsudku vyjadril vyššie, preto pre posúdenie

veci nie je relevantné, či si jednotlivé posudzované služby mohol žalobca ako nájmoca zabezpečiť sám
alebo u inej obchodnej spoločnosti (u BUSINESS LEASE SLOVAKIA, s.r.o.). Súd aj preto neakceptoval
argument žalobcu, že postup správcu dane a žalovaného spôsobuje cenovú diskrimináciu žalobcu, ktorú
žalobca videl v tom, že nesmie si pri týchto službách (od prenajímateľa) nárokovať odpočet DPH, ale od
iných spoločností poskytujúcich dané služby áno, čo podľa názoru žalobcu spôsobuje vysoký cenový

rozdiel.

V žalobe žalobca nenamietal, že posudzované služby neboli dodané, preto v zmysle uvedených záverov
krajského súdu, v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu, súd dospel k záveru, že v tejto časti je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.

Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne neuznania odpočtu DPH z dovozu vypínačov a spínačov,
krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného správneho orgánu uvedenom v napadnutom
rozhodnutí. Bolo preukázané, že konkrétne tovary, napr. pásy z polyuretánu, určené na výrobu
klimatizačných zariadení, boli fyzicky prepravované do SR do spoločnosti TESLA, kde sa na nich

vykonávajú určité operácie a určitý tovar TESLA Liptovský Hrádok a.s. fakturuje prevažne späť
odberateľovi Mountair AG, Švajčiarsko, v prípade Horizon Technology ako zahraničnému dodávateľovi
ich fakturovali odberateľovi Motion Networks a.s., Bratislava. Dovezený základný materiál k spracovaniu
sa nestáva vlastníctvom spoločnosti TESLA a.s., ale TESLA a.s. vykoná konkrétne práce - služby
súvisiace s tvárnením, úpravou a podobne podľa rámcovej zmluvy a aj podľa ďalších požiadaviek

kupujúceho a konkrétnej technicky jasnej objednávky. Ďalej žalobca tovar zašle a vyfakturuje ho podľa
dispozície odberateľa buď nazad do Švajčiarska alebo inému odberateľovi. Colný dlh pri dovoze tovaru
zapredmetnýtovaruhrádza TESLA LiptovskýHrádoka.s..Samotnýtovar,vyrobenýžalobcom,žalobca
fakturuje zahraničnému odberateľovi v dohodnutých cenách.Vychádzajúc z definície dodania tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení účinnom ku dňu
zdaňovacieho obdobia september 2009, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom

akovlastník,aktentozákonneustanovujeinak.Zuvedenéhovyplýva,žeabyboltovardodaný,jepotrené
splniťpodmienkunakladaťshmotnýmtovaromakovlastník,t.j.vkonečnomdôsledkujepotrebnýprevod
vlastníckeho práva na daňový subjekt. Len vtedy možno do základu dane zahrnúť v zmysle § 22 ods. 2
cit.zák. aj iné dane, clá a poplatky, vzťahujúce sa na tovar alebo službu a súvisiace náklady (výdavky).
Uvedené vyplýva z dikcie § 22 ods. 1 cit.zák., kde je uvedené, čo je základom dane pri dodaní tovaru

alebo služby. V danom prípade bolo však preukázané, že tovar, ktorý bol dovážaný a prepustený do
režimu voľný obeh, nebol dovážaný ako tovar, ktorý by sa stal vlastníctvom žalobcu, t.j. nebol dodaný v
zmysle definície § 8 ods. 1 písm. a) Zák. o DPH. Jednotný colný doklad bol vystavený len na colné účely
- nie je titulom na prevod vlastníckeho práva na žalobcu. Predložená faktúra, ktorá bola podkladom pre
výpočet colného dlhu, bola taktiež vystavená len na colné účely. O nej žalobca neúčtoval a neuhradil
ju dodávateľovi. Taktiež v zápisnici zo dňa 09.08.2011 zástupcovia žalobcu uviedli, že takto dovezený

tovar sa nestával vlastníctvom žalobcu. Teda aj keď žalobcovi vznikla daňová povinnosť pri dovoze
tovaru (§ 12 v spojení s § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z.) v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) cit.zák.,
týmto spôsobom sa ešte nestal vlastníkom tohto tovaru. Z hodnoty tohto tovaru nemôže odpočítať DPH,
pretože nie je splnená podmienka § 49 ods. 2 cit.zákona.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že čo sa týka odpočítania dane zo služieb, ktoré boli žalobcom
realizované pri spracovaní tohto tovaru do hotových výrobkov, správca dane uznal odpočítanie DPH,
keďže náklady na tieto služby boli súčasťou nákladov, ktoré sa odrazili v cene výrobku a teda aj vo výške
DPH z tejto ceny.

Krajský súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je rozhodnutie žalovaného zákonné.

Žalobca v konaní úspech nemal. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniklo právo na
náhradu trov konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.