Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713214239
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7713214239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd Q., sudca X.. W. B., v právnej veci žalobcu: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, W.,

zastúpeného X.. Z. Z., advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie K.. R. 1, Q., proti žalovanému:
1/ P. S., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, W., 2/ Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, W.,
obaja zastúpení X.. W. Z., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie V. 1, Z., o ochranu osobnosti a
zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX ,- €, takto

r o z h o d o l :

I. G. z a m i e t a .

II. O trovách konania súd rozhodne do XX dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

G. podal na tunajší súd dňa XX.X.XXXX žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1.

a 2. rade povinnosť ústne sa ospravedlniť žalobcovi, a zároveň ich zaviazal zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne sumu vo výške XX.XXX ,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. W. žalobu
odôvodnil tým, že žalovaná v 2. rade podala dňa XX.X.XXXX na OO PZ W. trestné oznámenie vo
veci zločinu znásilnenia žalovanej v 1. rade proti žalobcovi, pričom po podaní trestného oznámenia
žalované v 1. a 2. rade ústne a verejne rozširovali nepravdivé tvrdenia v meste W. a okrese W., že
žalobca znásilnil žalovanú v 1. rade. I. spôsobom bol žalobca poškodený na dobrom mene v meste
W. a v celom jeho okrese. I. stíhanie voči žalobcovi bolo ukončené rozsudkom R. súdu Q. v spojení

s uznesením S. súdu v S., ktorým bol oslobodený spod obžaloby. W. mal za preukázané, že tvrdenia
žalovanej v 1. rade sa nezakladali na pravde, a uvedené tvrdila iba z dôvodu strachu pred svojím
priateľom a z obavy, že sa prezradí pred svojimi rodičmi, a vyznie v zlom svetle. G. bol v období X,X
roka neustále pod tlakom verejnosti a rodiny. Po podaní trestného oznámenia ukončil pracovný pomer
so spoločnosťou nepravidelná preprava osôb G. Q. z dôvodu, že nebolo vhodné, aby osoba podozrivá
zo zločinu znásilnenia pracovala naďalej ako taxikár. G. sa ľudia v W. obávali. K. informácie poškodili
česť a dôstojnosť žalobcu, zasiahli nepriaznivo do jeho súkromného, rodinného a spoločenského života,

žalobca stratil zamestnanie, rozpadol sa mu intímny život s priateľkou, ktorá ho opustila. Na krátku dobu
sa žalobca zamestnal ako taxikár v Q., ale pod tlakom zamestnávateľa a žalovanej v 1. a 2. rade, ktoré
tvrdili, že znásilňuje dievčatá v Q., ukončil aj tam zamestnanie a bol evidovaný ako nezamestnaný na
úrade práce. G. prežil traumu z trestného oznámenia, mal psychické problémy a navštívil psychológa.
G. mal zato, že k zníženiu dôstojnosti jeho osoby a jej vážnosti v spoločnosti došlo vzhľadom na povahu,
intenzitu, opakovanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku v značnej miere. G. a vyváženie
nemajetkovej ujmy preto nemožno napraviť inak ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme

peňažného plnenia.

V. podaním zo dňa X.XX.XXXX sa k žalobe vyjadril právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý
uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že práve v dôsledku konania žalovaných mu vzniklanemajetková ujma, pričom sumu vo výške XX.XXX ,- € nijako nepodložil. K. je pravdou, že žalovaná v 1.
a 2. rade rozširovali nepravdivé informácie o žalobcovi a očierňovali ho v očiach verejnosti. V. naopak,
celá rodina žalovaných sa snažila túto vec nepripomínať a čo najskôr na ňu zabudnúť. V. šírenie a

opisovanie skutočností by malo opačné následky na ich život. Z tohto dôvodu žalované nárok žalobcu
neuznávajú, pretože na takýto nárok nie je základ.

NapojednávanídňaX.X.XXXXnavrholžalobca,abysúdpripustilzmenužalobytak,ženavrhuje,abysúd
uložilžalovanýmv1.a2.radepovinnosťospravedlniťsažalobcovipísomnouformouospravedlňujúceho

listu,vktoromuvedú,žeľutujú,žeožalobcovinepravdivotvrdili,žeznásilnilžalovanúv1.rade,azároveň
ich zaviazal zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške XX.XXX ,- € ako náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

T. vyhláseným na pojednávaní dňa X.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v znení navrhovanom
žalobcom.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a prečítaním
listinných dôkazov.

G. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaná v 1. rade ako aj žalovaná v 2. rade na neho podali
trestné oznámenie za trestný čin znásilnenia taktiež aj trestný čin vydierania, pričom konanie sa viedlo
na tunajšom súde pod sp. zn. XT/ XX/XXXX, pričom z týchto trestných činov bol žalobca právoplatne
oslobodený. G. v 1. rade si tento trestný čin vykonštruovala, a pred políciou, a pred súdom, nehovorila
pravdu. Z. po podaní trestného oznámenia sa začalo šíriť po celom meste W., že ju žalobca znásilnil. I.

informácie rozširovala žalovaná v 1. rade, žalovaná v 2. rade, P. B. a taktiež kamaráti žalovanej v 1. rade.
Z. to vedela polícia v Q. a zamestnávateľka žalobcu. G. mal s tým problémy, nakoľko zamestnávateľkin
syn mu povedal, že ak to pôjde takto ďalej, bude s ním musieť ukončiť pracovný pomer. G. postupne
prichádzal o zákazky, nakoľko nikto nechcel ísť s ním taxíkom. I. bol žalobca napadnutý ako aj jeho
priateľka Q. P.. G. mal taktiež poškodené auto. B. k tomu, že žalobca ako taxikár nemal zákazky, ukončil

s I. službou pracovný pomer. V dôsledku toho, že žalobca nemal finančné prostriedky na nájom, vlastník
bytumuvypovedalnájomnúzmluvu. Vdôsledkuvšetkýchtýchtoudalosti,žalobcunaXmesiaceopustila
jeho priateľka Q. P. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. I. mal žalobca z toho aj psychické
problémy. V. ako bol žalobca napadnutý, musel navštíviť psychiatra. V., ako žalobca skončil v I. službe
v W., išiel pracovať ako taxikár do Q.. V tom čase sa už viedlo trestné konanie pred súdom a vtedy

žalovaná v 2. rade na pojednávaní pri výsluchu ako svedkyňa povedala, že má takú vedomosť, že
žalobca pracuje v Q. ako taxikár, a že znásilňuje ďalšie dievčatá. K. potom, ako bol žalobca oslobodený
tunajším súdom, mal žalobca v W. incident s miestnymi policajtmi pre nejaký priestupok a na druhý deň
mal žalobca na aute poprepichované pneumatiky. I. žalobcovi telefonoval majiteľ I. služby v Q., že vraj
mu volal nejaký chlapec, že žalobca asi pred týždňom obťažoval v aute jeho frajerku. K. počas trestného

konania žalobcu neustále obťažovala pohraničná polícia , ktorá ho zastavovala niekedy aj XX krát za
deň a kontrolovala ho. V. takéto problémy s pohraničnou políciou žalobca nemal.

G. v 1. rade pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že ona nešírila žiadne informácie o žalobcovi po meste
W., ani po škole. G. nemala žiaden dôvod šíriť takéto reči, nakoľko ani ona nechcela, aby tieto veci niekto

vedel. G. to povedala iba svojím rodičom a svojej kamarátke B. R..

G. v 2. rade pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že nie je pravdou, žeby ona alebo jej dcéra šírili medzi
ľuďmi o žalobcovi veci súvisiace s trestným konaním. I. veci povedala žalovaná iba svojej rodine, napr.

svojím bratom. T. to však nešírila ďalej iným osobám, napr. v robote alebo cudzím ľuďom, dokonca to
nepovedala ani rodine z manželovej strany. G. ani nemala dôvod šíriť tieto informácie, nakoľko sa snažila
upokojiť svoju dcéru, ktorá bola v zlom psychickom stave.

W. Q. E., matka žalobcu, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že začatie trestného stíhania voči

žalobcovi pre trestný čin znásilnenia malo na žalobcu zlý vplyv a bolo pošpinené jeho meno, žalobca
sa nemohol nikde zamestnať, v dôsledku čoho nemohol platiť nájom za byt, a dostal sa do dlžôb. S
kýmkoľvek sa svedkyňa stretla, každý sa jej pýtal, či je pravda, že jej syn také niečo urobil.W. B. R. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že so žalovanou v 1. rade sú kamarátky, a o tom, že mal
žalobca znásilniť žalovanú v 1. rade, sa dozvedela svedkyňa od žalovanej v 1. rade, ktorá jej to povedala
asi X týždne potom, ako sa to malo stať. Od nikoho iného o tomto znásilnení svedkyňa nepočula.

W. Q. P. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trestné stíhanie voči žalobcovi za trestný čin znásilnenia
malo zlý vplyv na žalobcu, ktorý bol z toho celý nervózny, ľudia mu vyvolávali, zle sa na neho pozerali,
rozbili mu auto, a fyzicky ho napadli.

W. X. S., otec žalovanej v 1. rade, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaná v 1. rade a žalovaná
v 2. rade určite nikomu nehovorili informácie ohľadne trestného stíhania žalobcu, nakoľko všetci boli
týmto skutkom ponížení a nemali dôvod takéto veci rozširovať. D. rodina bola z toho traumatizovaná a
žalovaná v 1. rade sa z toho skoro psychicky zrútila.

W. V. I. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že o údajnom znásilnení žalovanej v 1. rade sa dozvedel

tak, že mu to žalovaná v 1. rade povedala. W. o tom ďalej nikomu nehovoril, avšak neskôr, keď sa to
už riešilo na polícii, tak už o tom ľudia vedeli. Y. sa o tom v škole, aj mimo školy. W. nevedel uviesť, od
koho sa to ostatní ľudia dozvedeli.

W. V. Q. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v meste W., keď sedel niekde na káve, počul od

vedľajšieho stola, že žalobca niekoho znásilnil.

W. P. B. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že o údajnom znásilnení žalovanej v 1. rade sa dozvedel
tak, že mu o tom povedal V. I. asi X dni potom, ako sa to malo stať. W. to potom povedal svojej rodine
a ďalším kamarátom.

W. Q. Z. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že o údajnom znásilnení žalovanej v 1. rade sa dozvedela
v jednom bare v W., kde sa o tom bavili nejakí chlapci za vedľajším stolom. U. o mesiac nato, to svedkyňa
opäť počula v inom bare v W., kde sa o tom taktiež bavili zákazníci. W. nepočula, žeby tieto informácie
šírili žalovaná v 1. rade alebo žalovaná v 2. rade.

W. X. G. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobca pracoval v I. službe, ktorú vlastní svedkova
matka, pričom o údajnom znásilnení žalovanej v 1. rade sa svedok dozvedel tak, že mu telefonovala
jeho matka, že žalobca mal znásilniť nejakú zákazníčku. W. sa o tom poradil so svojou matkou, a obaja
sa nakoniec rozhodli, že so žalobcom rozviažu pracovný pomer. V meste W. každý rozprával o tom,

že žalobca mal znásilniť nejakú ženu. P. aj do I. služby volali ľudia a pýtali sa, či žalobca bude ďalej
robiť taxikára. I. sa báli chodiť so žalobcom v taxíku. W. nikdy nepočul, žeby žalovaná v 1. rade alebo
žalovaná v 2. rade rozširovali niečo o žalobcovi ohľadne predmetného znásilnenia.

V. lekárskej správy psychologičky Q.. A. S. zo dňa XX.XX.XXXX je žalobca vystresovaný pretože je

podozrivý zo zločinu znásilnenia, z ktorého ho obvinila známa. B. sa k nemu správa, akoby bol vinný,
pričom on na právnikov nemá peniaze. Zo záveru tejto správy vyplýva, že žalobca trpí postresovou
poruchou.

V. lekárskej správy psychiatra Q.. V. K. zo dňa XX.XX.XXXX žalobca je nervózny, nespí po nociach,

premýšľa,dôvodomjeto,žejeneprávomobvinenýzoznásilnenia,pričomzozáverutejtosprávyvyplýva,
že žalobca trpí inými úzkostnými poruchami. P. pohovor, zatiaľ bez psychofarmakoterapie.

Y. R. súdu Q. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, bol žalobca podľa § 285 písm. a/ I. poriadku
oslobodený spod skutku obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. X písm. b/ Tr. zák.

v jednočinnom súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. X písm. b/ Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť tak, že
prvýkrát od presne nezisteného dňa v mesiaci august XXXX až do presne nezisteného dňa začiatkom
mesiacaseptemberXXXXnapoľnejcestemedzimestomW.aobcouX.anapoľnejcestemedzimestom
W. a obcou Z. v osobnom motorovom vozidle zn. B. E., ev. č. SV XXX AR, ktoré používa na prepravu

osôb, najmenej šesťkrát pod hrozbou násilia proti vôli poškodenej P. S., nar. X.X.XXXX, túto donútil k
súloži, pričom poškodená sa mu vždy z obavy o život a zdravie podvolila, pričom po dokonaní styku jej
povedal, že ak to niekomu povie, tak jej ublíži, pričom lekárskym vyšetrením bolo u poškodenej zistené
porušenie panenskej blany staršieho dáta,pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.

T. S. súdu v S. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XTo/XX/XXXX, bolo o odvolaní okresného prokurátora proti

rozsudku R. súdu Q. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, rozhodnuté tak, že odvolanie okresného
prokurátora bolo zamietnuté.

V. § 11 R. zákonníka (ďalej len O.z.) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V. § X3 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

V. § X3 ods. X O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že

bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V. § 345 I. zákona kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá
sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

V. § X42 ods. 1 R. súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V. § X50 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. W. prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
G. totiž v konaní nijako nepreukázal, že žalované v 1. a 2. rade zasiahli svojím konaním do práva na
ochranu jeho osobnosti spôsobom uvedeným v žalobe. I. žalobcu, že obe žalované rozširovali po meste
W. a v jeho okrese nepravdivé informácie, že znásilnil žalovanú v 1. rade nie je podložené žiadnym z
vykonaných dôkazov. G. túto skutočnosť popierajú a ani jeden z vypočutých svedkov túto skutočnosť

nepotvrdil.

G. v 1. a 2. rade síce podali na žalobcu trestné oznámenie pre zločin znásilnenia, ktorého sa mal
dopustiť žalobca voči žalovanej v X. rade, avšak podanie trestného oznámenia nie je neoprávneným
konaním tak, ako to predpokladá ustanovenie § X3 ods. 1 O.z. S. je totiž oprávnený podať trestné

oznámenie, ak sa dozvie o trestnom čine (oznamovateľ), prípadne, ak mu bolo trestným činom ublížené
na zdraví, spôsobená majetková morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej iné
zákonom chránené práva alebo slobody (poškodený). W., že obžalovaný bol rozsudkom tunajšieho
súdu v spojení s uznesením S. súdu v S. spod obžaloby oslobodený ešte nepreukazuje, že žalovaná v
1. rade klamala a úmyselne chcela žalobcovi uvedením nepravdivých informácii v trestnom oznámení

poškodiť. I. konanie žalovanej v 1. rade by preukazovalo jedine právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým
by bola žalovaná v 1. rade uznaná vinnou z trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 I. zákona. I.
rozhodnutie však žalobca v konaní nepredložil.

B. k tomu, že nebolo preukázané, žeby žalovaná v 1. a 2. rade konali pri podávaní trestného oznámenia

na žalobcu protiprávne, a taktiež, že nebolo preukázané, žeby žalovaná v 1. a 2. rade zasiahli do práva
na ochranu osobnosti žalobcu tým, žeby šírili o ňom nepravdivé informácie, súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodne do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že žalobcovi

bol rozhodnutím D. právnej pomoci zo dňa X.X.XXXX priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, v
dôsledku čoho je potrebné posúdiť, či na strane žalobcu v čase vyhlásenia tohto rozsudku neexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § X50 ods. 1 O.s.p., ktoré by odôvodňovali nepriznanie
náhrady trov konania žalovaným celkom alebo sčasti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v

zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§ 251 ods. 1/.