Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 5, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/790/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221494
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Komárne v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom

Bratislava, Pribinova 25, (zn: 6556- ISTINA RS) zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlom Bratislava, Gösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, Bratislava, Župné nám. 13, (zn: 34325/2014/34) o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody 2037,60

Eur a nemajetkovej ujmy v sume 407,52 Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou), pretože Okresný súd Nové Zámky o žiadosti
na vydanie poverenia vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX XXXXX/XXXX rozhodol
po viac ako 294 dňoch a to zamietnutím žiadosti. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Išlo o konanie proti povinnému: V. T.. K rozsiahlemu
návrhu dodal, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že žalobca má exekučný titul no nemôže ho
uplatniť na exekučnom súde, tento stav zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Exekučnému

súdu neprináleží preskúmavať právoplatné rozhodnutie v takom rozsahu ako ho preskúmal. Žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnil u žalovaného doposiaľ však odpoveď
neobdŕžal. Dodal, že nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.2.2014 žiadala žalobu zamietnuť. V prvom
rade poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či žalobca
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Žalovaný mal súčasne
za to, že žaloba je podaná predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo

6 mesiacov. Žalovaná informovala, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné
prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu
ho žalobca nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalovaná v súvislosti s posúdením, či došlo alebonedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázala na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež namietala, že žalobca

nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať
lenÚstavnýsúdSR,apretoniejepreukázanýaninesprávnyúradnýpostup.Ďalejnamietalaajvyčíslenie
materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní
je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však žalobca nepreukázal. Pokiaľ

ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha
podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si

náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia).

Dňa 30.4.2014 doručil právny zástupca navrhovateľa emailom na tunajší súd ospravedlnenie z neúčasti
na pojednávaní nariadenom dňa 5.5.2014 a požiadal o odročenie pojednávania na iný vhodný termín
z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie na Okresnom súde Levice v právnej

veci navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o. proti
odporcovi SR- Ministerstvo spravodlivosti SR v senáte 16C na 5.5.2014. Uviedol, že trvá na účasti
splnomocneného advokáta na pojednávaní a vylučuje substitúciu. Požiadal súd, aby sa nekonalo
pojednávanie v ich neprítomnosti.

Súd poukazuje na § 119 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je potrebné, aby dôvod na odročenie pojednávania
bol súdu oznámený bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel a je potrebné,
aby v návrhu na odročenie pojednávania bol uvedený deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd
konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo tunajšiemu súdu doručené
včas a k žiadosti o odročenie pojednávania nedoložil žiaden dôkaz o tom, že vo veci Okresného súdu

Nitra bolo vytýčené skôr pojednávanie ako v predmetnej veci tunajšieho súdu. Zároveň súd poukázal
na splnomocnenie zo dňa 20.9.2012 udelené navrhovateľom právnemu zástupcovi navrhovateľa na
zastupovanie v predmetnej veci, v ktorom navrhovateľ súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť
ustanovila za seba zástupcu.

Súd z uvedených dôvodov žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania
neakceptoval. Právny zástupca navrhovateľa hodnoverným spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania.

Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012 zo dňa 14.5.2013. Najvyšší

súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve
podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka
alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie
pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu

dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol,
že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať len na základe tých
okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým
je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp.zn. 3Cdo 294/2006, z 24.

novembra 2008 sp.zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp.zn. 5Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010
sp.zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie
hodnovernepreukázaná,zostávažiadosťúčastníkakonaniaavnejuvádzanýdôležitýdôvodibavrovine
nepodložených tvrdení.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, fotokópiou spisu OS Nové Zámky číslo
XEr/XXXX/XXXX a zistil tento skutkový a právny stav veci:
Dňa 13.10.2010 súdny exekútor I.. O. T. doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: V. T. o vymoženie 478 Euro s prísl. Predložil zápisnicu
spísanú na exekútorskom úrade dňa 3.8.2010 s tým, že exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03776/10. Dňa 5.5.2011 uznesením XEr/XXXX/XXXX-X bola žiadosť

exekútorazamietnutázdôvodu,žeišloozmenkuaStályrozhodcovskýsúdakoajOkresnýsúdvNových
Zámkoch nie sú príslušné súdy na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek. Proti tomuto rozhodnutiu
nepodal odvolanie oprávnený a teda stalo sa právoplatným.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 1 zákona č.514/2003 Z.z. ( účinný k 31.12.2012 - ďalej len tento zákon) tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. §-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 odsek 1) písmeno a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17odsek1),2),3)5)zák.číslo514/2003Z.z.uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnýmzadosť učinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) Osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) Závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť

požadovanú výšku úhrady podľa ods. 1 a 2. Tento predpoklad žalobca nesplnil, teda neuviedol v žiadosti
výšku úhrady.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný
súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Podľa ust. §-u 25 ods.1

zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone
osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu (sp. zn. I.ÚS 16/02) kde sa konštatuje, že“ pri
posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone (sp. zn. II.ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa
totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného ust. Ústavy. Z uvedeného
vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to,
že sa tieto týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Vyjadrenie právneho názoru súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia a ktorá žiadosť
bola v danom prípade pôvodne zamietnutá, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup
ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného
rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhodujeonáhradeškody,jeviazanýrozhodnutímtohtoorgánu.Podľaods.2právopodľaods.1možno

priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

Súd považuje za potrebné uviesť, že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo

k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných
rokov všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľa podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu
spotrebiteľských úverov Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je

predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu.

Podľa ust. §-u 44 ods.1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. v znení účinnom (od 1.6.2010 do 31.5.2011) v čase
začatia exekučného konania Okresného súdu Nové Zámky, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. znel: „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm.
d) Ex. por. uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR.
Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len

explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.

Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a §
41 ods. 2 písm. d) Ex.por. sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v lehote 7 mesiacov,

čo je primeraná lehota vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 44 ods. 2 Ex.por. účinného do 1.6.2011,
15 dňová lehota neplatila v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,d/, v danom prípade
rozhodcovský rozsudok. Podľa dôvodovej správy k ex. poriadku do tejto skupiny patrili aj rozhodcovské
rozsudky.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi

normami. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych.

Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto ju treba chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku (k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, nevznikla by ani škoda.

Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je
právne irelevantná, pretože Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor žalobcu o tom, že 15 dňová

lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

Súd podľa žalobkyne by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť
o udelenia poverenia pôvodne zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu
neprináleží. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní

súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalobca mal možnosť domáhať sa
ochrany svojich práv v súlade s § 127 ods. 1 Ústavy SR.Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci súd mal za to, že žaloba nebola
podaná dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému domáhal v zmysle § 15 ods.
1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu

škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula (žiadosť o predbežné prerokovanie
bola podaná dňa 25.9.2012), avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia
predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Žalobca však nesplnil ani
podmienky uvedené v § 17 ods. 5 zák.č. 514/2003 Z.z. - doteraz túto skutočnosť žiadnym dôkazom
nepreukázal. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v

dôsledku nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., skutočnosť,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,

resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky
súd pre ľudské práva.

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci.

Súd mal za to, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad
postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň

aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu ( ako spoločnosti s negatívnou povesťou, ktorá využíva neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobkyni mohol namietaný
nesprávny úradný postup spôsobiť. Žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej

nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla si
zavinila sama a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv
a najmä už je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a nepreukázané čiastky v podobe majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy.

Absenciou rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka
pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri
výkoneverejnejmoci,apretosasúd vkonaníexistenciouďalšíchpredpokladovzodpovednostizaškodu
(t.j. protiprávne konanie, vznik škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody

a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný

úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci
úspech nemal, pretože jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (42 ods.3 O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p.).