Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/98/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110211619
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8110211619.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: V. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A., M. X, zastúpenej IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26, Košice, IČO: 36588041,
proti žalovaným: 1/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., Š. XX, zastúpenej v konaní JUDr.
Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
takto

r o z h o d o l :

žalované v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n é zaplatiť žalobkyni 10.000,- eur, pričom plnením jednej
zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhej žalovanej, v lehote do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.5.2010 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovaným v 1. a v 2.rade zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 33.333,- eur a nahradiť trovy právneho

zastúpenia. V znení zmeny návrhu prednesenej na pojednávaní dňa 18.3.2014 si uplatnila zaplatenie
na žalovanej v 1. a 2.rade 33.333,- eur tak, že v prípade plnenia jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhej žalovanej.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa bola matkou maloletého O. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
dňa 7.5.2008 zomrel na následky dopravnej nehody zo dňa 22.5.2007, ktorú zapríčinila žalovaná v
1.rade pri vedení motorového vozidla Fiat Brava, ev. č. A. XXX Y., povinne zmluvne poisteného u

žalovanej v 2.rade. Príčinná súvislosť medzi smrťou maloletého a konaním žalovanej bola v priebehu
trestnéhokonaniapreukázanáznaleckýmposudkomč.1/2009zodňa26.1.2009.Žalovanáv1.radebola
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.4.2009 sp. zn. 33T 55/08 uznaná vinnou zo spáchania
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona.

Vo veci sa písomne vyjadrila žalovaná v 1.rade prostredníctvom právneho zástupcu a uviedla, že o
danej skutočnosti informovala poisťovňu, u ktorej mala poistené motorové vozidlo, uplatňovaný nárok

neuznáva. V priebehu konania poukázala, že išlo o nedbanlivostný trestný čin a mala za to, že toto je
kryté povinným zmluvným poistením. Uviedla, že samotná uplatňovaná suma by bola pre ňu likvidačná
a bola v trestnom konaní potrestaná.Žalovaná v 2.rade sa vo veci písomne vyjadrila a namietala svoju pasívnu legitimáciu poukazujúc na
to, že nie je daný právny základ povinnosti žalovanej v 2.rade, ustanovením §823 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) v spojení s ust.

§ 4 ods. 2 písm. a) a § 15 Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnkov. Vychádzajúc
z vyššie uvedených ustanovení mala žalovaná za to, že do rozsahu plnení nie je zahrnutá náhrada
nemajetkovej ujmy. Žalovaná v 2.rade uviedla, že povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je
osobne spätá s osobou, ktorá sa neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dopustila

a touto osobou je žalovaná v 1.rade. Žalovaná v 2.rade sa nedopustila neoprávneného zásahu do
osobnostných práv žalobcu a nemôže niesť zodpovednosť podľa § 13 OZ a túto zodpovednosť nemôže
ani odvodiť od zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, ktorú mala žalovaná v 1.rade so žalovanou v
2.rade uzatvorenú a ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky pre poistenie povinnosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetnou poistnou zmluvou bol ustanovený rozsah
poistenia výlučne za škodu, nie však za ujmu na osobnostných právach. S poukazom na uvedené,

žalovaná v 2.rade zastávala názor, že nemá pasívnu legitimáciu v danej právnej veci a na podporu toho
poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. 24 Co 67/2008 a navrhla žalobu vo vzťahu k nej
zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom úmrtným listom maloletého O. G. zo

dňa 9.5.2008, osvedčením o evidencii motorového vozidla A. XXX Y., Fiat Brava 1.9 TD, rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 33T 55/08-307 zo dňa 22.4.2009, znaleckým posudkom č. 1/2009 O.. O. C.,
znaleckým posudkom O.. A. S. č. XXX/XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu č. 3T 159/2003-228 zo dňa
19.8.2004, rozsudkom Krajského súdu v Prešov č.k. 5To 58/04-252 zo dňa 19.8.2004, rozsudkom
tunajšiehosúduč.k.24P471/05-88,rozsudkomKrajskéhosúduvPrešove14CoP1/08-106,potvrdením

o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, žiadankou o vyšetrenie magnetickou rezonanciou,
prepúšťacou správou, lekárskou správou zo dňa 18.1.2010, oznámením o výške poistného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vydaného žalovaným v 2.rade,
zmluvou o poistení poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo
dňa 26.11.2010, kópiami poštových poukážok, potvrdením ÚPSVaR A. C., potvrdením o FNsP zo dňa

23.2.2011 A. C., potvrdením o liečbe v súvislosti s autonehodou vydaného O.. F. C., kópiou príkazu na
úhradu, potvrdením o splácaní úveru vo výške 118,10 eur, splátkovým kalendárom, faktúrou za mobilný
telefón, kópiami SIPO, potvrdenie o vyplatených príjmoch za obdobie od 1.2.2010 do 12-teho mesiaca
2010 A. C., daňovým priznaním žalovanej za rok 2010, potvrdením o príjmoch vydaného 18.1.2011,
listinnými dôkazmi zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 33T 55/08 tunajšieho súdu a to výpoveďou svedkyne

M.U. M. a výpoveďou svedkyne M. M. (trestného spisu), výpoveďou O. O., výpoveďou svedkyne B.
O., výpoveďou svedka R. M., správou JVS s.r.o., výsluchom účastníkov konania a svedkyne V. G. a
ostatným obsahom spisu, a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C 98/10 - 198 zo dňa 13. 10. 2011.

Týmto rozhodnutím uložil žalovanej v 1.rade povinnosť zaplatiť žalobkyni 10.000,- eur v lehote do

šesťdesiatichdníodprávoplatnostirozsudku,vprevyšujúcejčastižalobuzamietol,vovzťahukžalovanej
v2.radežalobuvcelomrozsahuzamietol.Protitomutorozhodnutiu vzákonomstanovenejlehotepodala
odvolanie žalovaná v 1.rade a namietala výrok rozsudku súdu prvého stupňa zaplatiť žalobkyni sumu
10.000,- eur, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie poukázala na to, že nárok žalobkyne patrí do roviny vzťahov

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s
na základe platne uzatvorenej poistnej zmluvy, ktorú v tom čase mala so žalovanou v 2.rade uzatvorenú.
Ako neprijateľný záver súdu prvého stupňa hodnotila výrok o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2.rade.
Proti napadnutému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa a to proti
výroku o zamietnutí časti žaloby voči žalovanej v 1.rade a proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej

v 2.rade.

Odvolací súd vo veci rozhodol uznesením zo dňa 14.11.2013 č.k. 17Co 10/2012 - 305, ktorým zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolací súd vyjadril právny záver a poukázal na to že ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zakladá priamy nárok poškodeného proti poisťovni, poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poistiteľovi a poškodená ako obeť dopravnej nehody máneobmedzený priamy nárok na plnenie voči poistiteľovi. Poistiteľ vykonávajúci povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti má rovnaké právne postavenie ako priamy škodca. Poškodená môže
uplatňovať náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj od poisteného škodcu, teda

od žalovanej v 1.rade. A to samostatne voči každému alebo spoločne žiadať plnenie aj proti poistiteľovi
aj proti škodcovi, pričom plnenie môže dostať len raz. Keďže žalobkyňa si uplatňuje nárok voči obom
týmto subjektom, ich vzájomný vzťah je taký, že v rozsahu v akom plnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh
a tým aj povinnosť druhého. Majú postavenie samostatných spoločníkov nevzniká medzi nimi pasívna
solidarita a jedným rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na splnenie celého dlhu veriteľovi,

avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah (že plnením jedného z nich zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého).

Odvolací súd poukázal na to, že bolo judikované Súdnym dvorom EÚ, dvoma rozsudkami -
otázka zodpovednosti žalovaných za vzniknutú nemajetkovú ujmu a týmito rozsudkami bola riešená
prejudiciálna otázka položená Krajským súdom v Prešove, ktorá sa týka náhrady nemajetkovej ujmy

v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Podľa týchto rozsudkov
pod pojmom ujma na zdraví je potrebné rozumieť akoukoľvek ujmu, ak jej náhrada vyplýva na základe
zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola
spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ako psychickú traumu. Súdny dvor
dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť patrí aj

nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať, podľa vnútroštátneho práva.
Keďže zodpovednosť žalovaných vyplýva z ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, táto
zodpovednosť unikla na základe dopravnej nehody, potom platí, že povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe

zodpovednosti poisteného na škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej

Odvolací súd poukázal, že s rozhodnutím súdneho dvora EÚ je možné, v celom rozsahu súhlasiť a
vykladať zodpovednosť žalovaných najmä žalovanej v 2.rade eurokomfortne.

Preto, podľa vyjadrenia odvolacieho súdu v tejto časti prvostupňový súd pochybil, keď pri rozhodovaní o
zodpovednom subjekte uvedené okolnosti nevzal do úvahy, uložil súdu prvého stupňa opätovne nárok
žalobkyne prejednať a riadiť sa v súlade s ustanovením § 226 O.s.p. v právnym názorom odvolacieho
súdu a opätovne o nároku žalobkyne zákonným spôsobom rozhodnúť.

Voveciopätovnesúdprvéhostupňarozhodol vneprítomnostižalovanéhov2.rade,ktorýsaospravedlnil
z neúčasti na pojednávaní podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 33T 55/2008-308, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.5.2009 mal súd
zistené, že žalovaná v 1.rade bola uznaná vinnou, že dňa 22.5.2007 v čase o 15.25 hod., v Prešove,

viedla v ľavom jazdnom pruhu ulice Arm. Gen. Svobodu, osobné motorové vozidlo zn. Fiat Brava, ev. č.:
A. XXX Y. v čase, keď priechodom pre chodcov riadenom svetelnými signálmi stáli v pravom jazdnom
pruhu vozidlá s červeným svetlom „STOJ“, s vozidlom nezastavila a zrazila chodca mal. O. G., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal cez priechod pre chodcov z pravej strany v smere jazdy vozidla, pričom
chodec utrpel mozgovo-lebečné poranenie, pozostávajúce z mnohopočetných pomliaždení mozgu,

krvácania pod tvrdú plenu mozgovú a vpáčenej zlomeniny ľavej spánkovo-temennej kosti a úrazový
šok ťažkého stupňa a v dôsledku týchto poranení dňa 7.5.2008 zomrel a teda inému z nedbanlivosti
spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, čím spáchala prečin usmrtenia podľa §
149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest podľa § 149 ods. 2 Trestného
zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36

písm. j) Trestného zákona a neexistencie priťažujúcich okolností odňatia slobody v trvaní 2 rokoch, ktorý
bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov, pričom mala aj uložený trest zákazu
činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní 7 rokov. Ďalej bola žalovaná v 1. rade
zaviazaná žalobkyni nahradiť škodu vo výške 621,64 eur.

Z výpovede žalobkyne mal súd zistené, že maloletý O. G. sa narodil ako tretie dieťa žalobkyne z
manželstva žalobkyne a Š. G., ktoré bolo uzatvorené dňa 13.10.1983. Manželstvo bolo od počiatku
problematické, nakoľko bývalý manžel žalobkyne požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje a pod ich
vplyvom sa vyznačoval agresívnym správaním, čo mal súd zistené aj z oboznámenia sa s rozsudkomOkresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2004 sp. zn. 3T 159/03, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa 19.8.2004 sp. zn. 5To 58/04, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 1 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol dokonca

uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne, ako aj ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou. V trestnom konaní bolo preukázané, že bývalý manžel žalobkyne psychicky týral
žalobkyňu, ako aj ich tri deti a najmenej od doby roku 1999 do apríla 2003. U maloletého O. G. bol z
toho dôvodu zistený neurotický syndróm prejavujúci sa pomočovaním a neurózou.

RozsudkomOkresnéhosúdPrešovzodňa28.6.2005sp.zn.25P308/2004bolO.G.zverenýdoosobnej
starostlivosti žalobkyne. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa zdravotný stav maloletého O. zlepšil.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 31.10.2007 sp. zn. 24P 471/05 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.2.2008 sp. zn. 14Cop 1/2008 bol otcovi zakázaný styk s mladším
synom O.. V priebehu tohto konania došlo k dopravnej nehode ako je vyššie uvedené, po ktorej ostal
maloletý O. G. hospitalizovaný 351 dní a vo veku 9,5 roka zomrel.

V čase pred dopravnou nehodou bol život žalobkyne a syna O. G. značne komplikovaný vzhľadom
na týranie zo strany otca, ktorý bol za tento čin právoplatne odsúdený. Žalobkyňa poukázala na to, že
maloletý bol od nehody pred svojou smrťou hospitalizovaný 351 dní, pričom bol úplne narušený obvyklý
spôsob života žalobkyne. Synov stav si vyžadoval jej sústavnú pozornosť a rodičovskú opateru, aj z

toho dôvodu žalobkyňa sa v tomto čase ani nezamestnala, vzhľadom na synov zdravotný stav, ktorému
kládla väčšiu prioritu a vynaloženie čo možno najväčšieho úsilia na jeho zlepšenie práve v nádeji, že
sa ich spoločný život zlepší.

Žalobkyňa uvádzala, že potom ako sa jej podarilo vymaniť spod nepriaznivého životného vplyvu jej

bývalého manžela, tešila sa na usporiadaný a pokojný život v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi,
no najmä so synom O., s ktorým trávila najviac času a ktorý bol jej najväčšou psychickou oporou.
Poukazovala na to, že s jej najmladším synom sa práve počas tohto obdobia vytvorilo neobvyklé
pevné puto a silné sociálne, morálne a citové väzby. Predstava harmonického spolužitia matky a
jej detí tvorila silnú motiváciu žalobkyne v boji s ich neľahkým životným údelom. Práve v čase, keď

bol takmer na dosah a nič nemalo predstavovať zrejmú preukážku, došlo k dopravnej nehode v
dôsledku tejto k smrti maloletého O. G., v dôsledku ktorej prežívala žalobkyňa pocity úzkosti, smútku,
zúfalstva, ako aj nezvratnú možnosť viesť so svojim synom súkromný život. Túto stratu prekonávala s
výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Uvádzala, že protiprávnym konaním žalovanej v 1.rade došlo
k nenávratnej deštrukcii týchto interpersonálnych väzieb tvoriacich základný rámec súkromného života

žalobkyne a tým intenzívnemu zásahu do osobnostných práv a práva na súkromie a rodinný život
žalobkyne, následky ktorého nebolo možné úplne odstrániť len morálnou satisfakciou, keďže žiadna
forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala k tomu, aby bola riadne vyvážená a zmiernená
vzniknutá majetková ujma na osobnosti žalobkyne. Žalobkyňa uvádzala, že v čase dopravnej nehody
mala zlomeninu ruky, následne po tejto nehode sa však bola nútená zmobilizovať celý rok počas

hospitalizácie maloletého chodievala za ním do nemocnice, následne v dôsledku aj svojich zdravotných
problémov bola uznaná aj čiastočne invalidnou. Poukazovala na to, že maloletý O. hlboko inklinoval k
viere, chodieval pravidelne aj sám na bohoslužby, bol hlboko veriaci.

Žalovaná v 1.rade vo veci uvádzala, že hlboko ľutuje udalosť, ktorá sa stala, sama je matkou a ťažko

sa vyrovnáva s danou situáciou a poukazovala na to, že nešlo o úmyselné zabitie. Uvádzala, že
nebola predtým nikdy postihnutá za žiadny dopravný priestupok. Uvádzala, že odo dňa nehody sama
trpí depresiami, musela zmeniť prostredie, odišla pracovať do zahraničia, po nehode navštevovala
psychológa a poukazovala najmä na to, že požadovaná suma, by pre ňu bola finančne likvidačná. Každý
druhý mesiac pracuje ako opatrovateľka na území Nemeckej republiky s príjmom 1.300,- eur, počas

druhého mesiaca vykonáva živnosť na území SR, ako prevádzkovateľka opravovne odevov. Čo sa týka
jej majetkových pomerov, býva v trojizbovom byte na Š. ulici v A., spolu s manželom a dvoma plnoletými
deťmi, pričom dcéra sama nie je schopná sa živiť, študuje, syn je zamestnaný, manžel má príjem od
300,- eur do 400,- eur mesačne, inak nevlastní iné hodnotnejšie hnuteľné, či nehnuteľné veci.

SúdvovecivykonaldokazovanievýsluchomsvedkyneV.G.,zktorejvýpovedemalzistené,žežalobkyňa
od dopravnej nehody zle znášala danú situáciu, čo zhoršovalo aj to, že maloletý syn bol hospitalizovaný
v Košiciach, pričom bola nútená dochádzať za ním. Ocitla sa preto v zlej aj finančnej situácii. Naviac
nemala oporu ani u bývalého manžela. Potvrdila, že vzťah žalobkyne so synom bol veľmi dobrý, častok nej chodievala na návštevu, brávala syna so sebou, dodnes má jeho kresby, uvažovala o tom, že raz
možno bude kňazom, sama žalobkyňa je hlboko veriaca. Svedkyňa poukázala najmä na to, že situácia
bola zlá, z toho dôvodu že zdravotný stav maloletého bol raz lepší a raz horší. tieto zmeny vplývali na

žalobkyňu, avšak veľmi si želala, aby mal. O. vyzdravel.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa to § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa to § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,

dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa to § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi /20/ a je

povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

V danom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná zavinila pri dopravnej nehode smrť
syna žalobkyne a tým neoprávnene zasiahla do jej súkromia chráneného v ustanovení § 11 OZ.

Súčasťou súkromia ja aj rodinný život, zahŕňajúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a
rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci naplňovať vlastnú osobnosť. Tento rodinný život sa rozvíja
tak v manželstve, ako aj medzi rodičmi a deťmi, a z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov
tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho ostatných členov. Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ je preto primeraným prostriedkom obrany proti

neoprávnenému zásahu.

Určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle ust. § 13 ods. 3 OZ taxatívne
stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo. Závažnosťvzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo, najmä so zreteľom na jej intenzitu, ako aj na dĺžku jej trvania a okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy teda nie je jediným a výlučným

faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch.

Podľa ustálenej judikatúry povinnosť prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
je stanovená zámerne, veľmi všeobecne, ako vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj vo vzťahu
k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Preto, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného

zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť
k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak
bola naplnená požiadavka, zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú
ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.

Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd,

publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach publikovaného pod č. 120/1976 Zb. vyplýva, že nikto nesmie byť vystavený
svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie a každý má
právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Právo na súkromie v rôznych poňatiach

môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, listové tajomstvo, ako aj ochranu cti,
povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o osobe.
V článku 16 Ústavy Slovenskej republiky - nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená,
obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V článku 19 ods. 2, 3 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním
alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne,

morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromnéhoarodinnéhoživota,môžeporušením
práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb.
Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu
účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho
citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú,

ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma.

Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme
šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Súdy už v
celom rade rozhodnutí konštatovali, že občianskoprávne sankcie za zásah do osobnosti fyzickej osoby

(spočívajúci v usmrtení blízkej osoby pri dopravnej nehode, ako je to v danej právnej veci) sú dané, a
to priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Neboli však dostatočne jasne ustálené pravidlá, v rámci ktorých by sa mala pohybovať výška tejto
peňažnej náhrady.

Súd vychádzal preto z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) konkrétne
v prípade Kontrová proti Slovenskej republike. V predmetnom rozhodnutí ESĽP priznal sťažovateľke
nemajetkovú ujmu v sume 25.000,- eur, pričom neoprávneným zásahom (nekonaním štátnych orgánov,
ktoré v konečnom dôsledku viedlo k nezabráneniu trestnému činu) do jej osobnostných práv bolo

usmrtenie jej oboch maloletých
detí.

Súd sa rozhodol pre toto rozhodnutie pre totožnosť ujmy v rodinných, emocionálnych vzťahoch, kde je
prakticky nedosiahnuteľné bližšie vymedzenie všeobecnejších kritérií.

Hodnota usporiadaného rodinného života, resp. hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných
vzťahov úmrtím/usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch.Rovnakojevšakpochopiteľné,ževýškanáhradyzanemajetkovúujmuzhľadiskahornejhranicenemôže
byť neobmedzená. Pri úmrtí dieťaťa sa javí za prípustné prihliadnuť na jeho vek. Pri staršom dieťati sa
dá vychádzať z toho, že sa vzájomný vzťah s rodičom rozvinul v celej šírke vzájomných väzieb, a teda

strata tohto blízkeho človeka a s tým súvisiace utrpenie a bolesť sú veľmi výrazné. Pre zobjektivizovanie
je možné uviesť, že vzhľadom na dlhšie trvanie vzťahu mal rodič možnosť naplniť svoje rodičovské
uspokojenie (uvedené hodnotenia zrejme vyznievajú hrubo avšak súd musí nájsť rozumné východiska
pri ustálení výšky nemajetkovej ujmy). Pri menších deťoch je možné vážnosť zásahu zdôrazňovať
absolútnou stratou možnosti naplniť vzťah rodiča a dieťaťa.

Ako už bolo vyššie uvedené, náhrada nemajetkovej ujmy priznaná ESĽP v uvedenom prípade za zásah
do práva na súkromie, zahŕňajúci právo na rodinný život, predstavovala sumu 25.000,- eur. Išlo pritom o
zásah spočívajúci v absolútnom rozvrátení a rodinného života poškodenej, nakoľko došlo k súčasnému
usmrteniu oboch (jediných) jej detí. Vo vzťahu k jednému dieťaťu, by sa jednalo o čiastku 12.500,- eur.

Súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v tejto právnej veci, prihliadol, že žalobkyňa má dcéru
a staršieho syna, ktorí aj keď nenahradia stratu maloletého syna, jej pomáhajú prekonať spomínanú
ujmu. Pri zohľadnení týchto skutočností súd ustálil výšku nemajetkovej ujmy na sumou 10.000,- eur,
považujúc ju aj za primeranú, ako už bolo uvedené, rozsudok nemôže byť likvidačný pre žalovanú, aj
keď v zmysle vyjadreného právneho záveru odvolacieho súdu sa podieľa na úhrade žalovaná v 2. rade.

V konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť aj to, že určitá satisfakcia bola daná aj právoplatným
trestnýmrozsudkom,ktorýmbolažalovanáuznanávinnouzprečinuusmrtenia.Dôležitájeajskutočnosť,
že sa nejednalo o úmyselný, ale nedbanlivostný trestný čin, ktorého spáchanie žalovaná úprimne
ľutuje a ťažko sa vyrovnáva s jeho dôsledkami. Žalovaná nemala požité alkoholické nápoje, avšak

nevenovala riadeniu motorového vozidla dostatočnú pozornosť, na druhej strane opäť súd pripomína,
že nemajetková ujma nemá reparačnú funkciu, hodnota ľudského života sa nedá vyčísliť a preto v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Čo sa týka uplatňovaného nároku vo vzťahu k žalovanej v 2.rade ako poisťovni, ktorá bola účastníkom

poistného vzťahu zo zodpovednosti za spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tu súd poukazuje
na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu v rozhodnutí č.k. 17.10.2012 - 305 zo dňa 14.11.2013,
kde bolo uvedené, že priamy nárok poškodeného proti poisťovni sa zakladá v ustanovení § 15 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a teda, že poškodená ako obeť dopravnej nehody, má neobmedzený priamy nárok

na plnenie voči poistiteľovi.

Bolo preukázané, že poistný vzťah medzi žalovanou v 1.rade a žalovanou v 2.rade v čase vzniku
dopravnej nehody existoval, išlo poistný vzťah z titulu povinného zmluvného poistenia.

Odvolací súd poukázal na to, že rozsudkami Súdnym dvorom EÚ, bolo konštatované, že pod pojmom
ujma na zdraví je potrebné rozumieť akúkoľvek ujmu, ak teda jej náhrada vyplýva na základe
zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľné ho v danom spore, ktorá
bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú traumu, musia
sa z povinného zmluvného poistenia nahradiť. Keďže zodpovednosť žalovanej v 1.rade vyplýva z

ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, táto zodpovednosť vnikla na základe dopravnej nehody,
potom platí, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obeti usmrtených pri dopravnej
nehode.

Keďžeplneniepoškodenámôžedostaťlenraz,aideonárokprotidvomsubjektom,ktorímajúpostavenie
samostatných spoločníkov, čím nevzniká pasívna solidarita, súd zaviazal žalovanú v 1.rade aj 2.rade na
splnenie celého dlhu, avšak vo výroku rozhodnutia uviedol, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde v zložitých prípadoch najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môžerozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie
§ 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.