Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513213596
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513213596.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovaným: 1. K. Z., nar. X.X.XXXX,
bytom E. S. XXX, 2. P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. S.B. XXX, v konaní o zaplatenie XXX,- eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaní v1.a2.radesú pov i nní spoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovisumu344,79euraspolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 3.1.2010 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce
zo súdneho poplatku v sume 12,99 eura a trov právneho zastúpenia v sume 39,85 eura, všetko do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenie sumy 549,- eura spolu s ročným úrokom

z omeškania vo výške 9% zo sumy 549,- eura od 3.1.2010 do zaplatenia a trovy konania titulom dlžoby
na úvere.

Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur), a že o veci možno
rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne

vyhlásil dňa 31.3.2014.

Žaloba, uznesenie zo dňa 8.11.2013 (ktorým boli žalovaní vyzvaní na vyjadrenie sa k žalobe, obsahujúce
poučenie podľa § 114 ods. 2,3, a 5 OSP) ako aj poučenie o procesných právach a povinnostiach im boli
doručené do vlastných rúk žalovanému - Stanislavovi Mikovi dňa 29.11.2013 a žalovanej - Ivete Mikovej
- 2.12.2013 a zostali v tomto konaní nečinní. Keďže sa jedná o drobný spor, súd vo veci bez nariadenia
pojednávania a dňa 31.3.2014 verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Súd vyhodnotil dokazovanie, na základe čoho právne uzatvára:

Žalobca uzatvoril dňa 17.12.2008 so žalovaným v 1. rade zmluvu o revolvingovom úvere na základe
ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných
splátkach v sume 24,36 eura. Celková suma, ktorú mali žalovaní zaplatiť, tak činila 730,80 eura. Zo
zmluvy tiež vyplýva, že požičanú sumu mali žalovaní vrátiť so 68,98% zmluvným úrokom a RPMN bola vsadzbe66,74%apritejtoúrokovejsadzbebyčinilacelkováčiastkaurčenánavráteniesumu526,59eura
a mesačná splátka 17,55 eura. Ak mali žalovaní pri korektne dojednanom úroku vrátiť sumu 526,59 eura
a zaplatili 181,80 eura, dlh činí 344,79 eura, ktorú súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne.

Z obsahu žaloby je tiež zrejmé, že ku dňu podania žaloby žalovaní zaplatili celkovú čiastku 181,80 eura.

Niet sporu o tom, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah spotrebiteľského charakteru, založeného

zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 17.12.2008.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z

nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Hlavný právny vzťah založený zmluvou o revolvingovom vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý
je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah síce podlieha režimu spotrebiteľských
úverov podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj podlieha aplikácii všeobecných ustanovení ochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej
úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda

úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi
tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. Občiansky
zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento
určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva
všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď
nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere

spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnostiúčastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej
praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti

prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách
sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob

aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných
pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20,
číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č.
45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658

ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky
v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška
dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.

Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a
teóriou),žezásadazmluvnejvoľnostivsúkromnompráveniejeabsolútnaanachádzasvojeobmedzenie
(z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi.
Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom
zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v

súkromnom práve.

Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s
doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento
princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k

naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.

Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavov.

V danom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v decembri 2008 bola
10,96% (približne 11%), no v zmluve o úvere je uvedená sadzba 68,98%. Je všeobecne známe, že
je prípustné, ak subjekty, poskytujúce úvery obyvateľstvu z vlastných zdrojov vyžadujú úroky vyššie
než v obchodných bankách v danom čase, čo je pôsobené najmä tým, že vybavenie nie je až tak

administratívne náročné - sú rýchlejšie, obyčajne sa od spotrebiteľa nevyžaduje zabezpečenie. Miera,
v akej ale takéto úroky sú akceptovateľné, nesmie prekročiť rámec korektívu dobrých mravov a podľa
ustálenej judikatúry súdov je to miera, ak nepresahuje úroveň 100% nad priemernú úrokovú sadzbu
obchodných bánk v danom čase, nie viac.

Súd však zisťuje, že úrok uvedený v zmluve 68,98% je potrebné považovať za úroky dojednané v
rozpore s dobrými mravmi. Pohybujúc sa v tolerancii udržateľných úrokov, ktoré by mohli v tomto prípade
dosiahnuť úroveň maximálne 22% ročne.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Vprejednávanomprípade súdnemalpochybnostiotvrdeniachžalobcuvovzťahukistinevsume344,79
eura, ktoré listinnými dôkazmi aj náležite preukázal. Z uvedeného dôvodu mu súd priznal istinu výške
344,79 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania (v prvý deň omeškania bola sadzba ECB 1%).

Žalobca bol v konaní prevažne úspešný (úspech bol v pomere 62,80% k 37,20% neúspechu pričom
od rozsahu úspechu je rozsah neúspechu nutné odrátať), preto súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Súd
priznal žalobcovi zo sumy 344,79 eura súdny poplatok v sume 12,99 eura ( 20,69 eura mínus 37,20%

čo predstavuje sumu 7,70 eura) a trovy právneho zastúpenia v sume 39,85 eura (za dva úkony á 26,59
eura za: 1/ prípravu a prevzatie zastúpenia, 2/ podanie žaloby t.j. 2 x 26,59 (53,18 eura) + 2 x 7,81 eura
režijný paušál, t.j. 15,62, čo spolu predstavuje sumu 68,80 eura. Žalobca bol neúspešný v 37,20% čo
predstavuje sumu 25,59. Po odrátaní rozsahu neúspechu činia trovy právneho zastúpenia sumu 33,21
eura, čo s 20% DPH činí 39,85 eura. Trovy konania celkom 52,84 eura.

Poučenie:

p o u č e n i e: proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na
podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3
OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.