Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Friday, March 7, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209213
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312209213.4

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľky: E. Č., nar.
XX.X.XXXX, bytom Č., K..W..Š. XXXX/XX právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA
s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne , Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501 , zast. konateľom JUDr.
Ivanom Škerdom proti odporkyni K.. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., V. XXX/XX, právne zastúpenej
JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Čadca, Palárikova 1449 o zaplatenie

4.487,87.- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Základ nároku navrhovateľky na doplatenie mzdy , doplatenie náhrady mzdy za dovolenku a
doplatenie odstupného podľa zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce je daný .

II. Základ nároku navrhovateľky na doplatenie mzdy , doplatenie náhrady mzdy za dovolenku a
doplatenieodstupnéhopodľazák.č.62/2013Z.z.ominimálnychmzdovýchnárokochsestierapôrodných

asistentiek nie je daný.

III. O výške nároku , trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozsudkom súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom došlým súdu dňa 13.9.2012 sa navrhovateľka voči odporkyni domáhala zaplatenia
sumy 4.487,87.- € s prísl., vrátane trov konania, ktorá suma pozostávala z doplatenia mzdy od mesiaca

august 2009 až do mesiaca máj 2012 v sume 3.776,68.- € , doplatku náhrady mzdy za dovolenku
319,60.- € , doplatenie odstupného vo výške 391,59.- €. Doplatenie mzdy za mesiac apríl a máj 2012,
doplatenie dovolenky za mesiac máj 2012 a taktiež aj doplatenie odstupného za mesiac apríl a máj 2012
si navrhovateľka uplatnila podľa zákona č. 62/2012 Z.z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a
pôrodných asistentiek.
Podanie návrhu odôvodnila tým, že pracovala u odporkyne na základe pracovnej zmluvy v období

od 1.5.2005 do 31.5.2012. Vykonávala ako druh práce detskú zdravotnú sestru v detskej ambulancii
odporcu. V pracovnej zmluve ju odporkyňa zaradila do druhého stupňa náročnosti práce a dohodla si
s ňou mzdu 9.000.- Sk mesačne. Na základe dodatku č. 1 k pracovnej zmluve odporca s ňou dohodol
mesačnú hrubú mzdu vo výške 12.000.- Sk (398,33.- €) , ktorú jej uhrádzal až do skončenia pracovného
pomeru.Podľanáročnostipráce,ktorúvykonávala malodporcaakozamestnávateľpriradiťpracovnému
miestu, ktoré vykonávala stupeň náročnosti zodpovedajúci štvrtému stupňu podľa § 120 ods. 3, prílohy

č. 1 písm. d) Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu sa domáhala doplatenia mzdy, náhrady mzdy a
odstupného do výšky príslušného minimálneho mzdového nároku za obdobie troch rokov spätne.
Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila dňa 19.11.2012 (č.l. 61-63) .
Vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s podaným návrhom a neuznáva uplatnený nárok v celom
rozsahu. Navrhovateľka súhlasila so zmluvne dohodnutou mzdou, ako aj so zaradením do druhého
stupňa náročnosti práce a nárok , ktorý požaduje sa javí ako nedôvodný a v rozpore s dobrými

mravmi. Tvrdenie navrhovateľky, že práca zdravotnej sestry z dôvodu jej náročnosti zodpovedá štvrtému
stupňu náročnosti práce nie je opreté o žiadne ustanovenie právneho predpisu. Je potrebné rozlišovaťnáročnosť práce detskej sestry v detskej ambulancii s prácou zdravotnej sestry na oddelení ústavného
zdravotníckeho zariadenia alebo prácou zdravotnej sestry v špecializovanej odbornej ambulancii, ktoré
zodpovedajú inému stupňu náročnosti, ako práca detskej sestry v detskej ambulancii, kde prevažná

väčšina práce spočíva v nenáročných administratívnych činnostiach, čo zodpovedá zaradeniu do
druhého stupňa náročnosti práce. Prácu navrhovateľky nemožno považovať za poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, pretože poskytovať zdravotnú starostlivosť v SR je oprávnený len poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydaného
príslušným samosprávnym krajom a danom prípade bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ona.

Navrhovateľka nevykonávala ani ošetrovateľskú starostlivosť a jej prácu nemožno považovať ani za
vykonávanie odborných činností v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí z dôvodu, že práca
zdravotnej sestry v detskej ambulancii nie je spojená so zodpovednosťou za zdravie ľudí. Zodpovednosť
za zdravie ľudí - pacientov v detskej ambulancii nesie lekár - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti(t.j.
ona).Okremuvedeného jepotrebnévziaťdoúvahynielenkvalitatívnehodnotenie adruhvykonávaných
činností ale aj kvantitatívne hodnotenie a to ktoré činnosti v rámci celkového objemu práce prevažujú ,

čo ma vplyv na určenie stupňa náročnosti práce. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a žiadnym
spôsobom súdu nepreukázala, že vykonávala práce 4. stupňa náročnosti v prevažnej miere, ako to
vyžaduje Zákonník práce. Z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania voči uplatnenému nároku.
Zároveň poukázala na to, že zákon č. 62/2013 Z.z. stratil platnosť a na základe neplatného zákona nie
je možné navrhovateľke za uvedené obdobia nej nárok priznať.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že:
- navrhovateľka s odporkyňou dňa 29.4.2005 uzatvorila pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce
1.5.2005. Druh práce bol uvedený detská zdravotná sestra v I.DA , príprava pacientov k vyšetreniu,
zakladanie zdravotnej dokumentácie ..... Dohodli sa na mzde 9.000.- Sk brutto, s tým, že navrhovateľka
bola zaradená do 2 tarifnej triedy a výplatný termín bol 14. deň v mesiaci, ustanovený týždenný pracovný

čas bol dohodnutý 40 hod. a odporkyni patrila dovolenka za kalendárny rok vo výmere 5 týždňov (č.l.
12 - Pracovná zmluva ) .
- Dodatkom č . 1 k zmluve (č.l. 14 ) s platnosťou zmeny od 1.1.2008 bola navrhovateľka zaradená do
1,2 stupňa náročnosti práce s výškou hrubej mzdy 12.000.- Sk (398,33.- €) s výplatným termínom 14.
deň v mesiaci, týždenný pracovný čas 40 hod., dovolenkou za kalendárny rok 25 dní

- Navrhovateľka s odporkyňou dňa 17.5.2012 uzatvorila dohodu o skončení pracovného pomeru (č.l.
42) ,podľa ktorej sa pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dňom 31.8.2012
Medzi účastníkmi bolo sporné , že :
A) pohľadávka navrhovateľky voči odporkyni je premlčaná
B) nárok uplatnený navrhovateľkou je v rozpore s dobrými mravmi

C) pracovnému miestu, ktoré navrhovateľka vykonávala podľa pracovnej zmluvy podľa najnáročnejšej
pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od navrhovateľky ako zamestnanca vyžadoval v rámci druhu práce
dohodnutého v pracovnej zmluve zodpovedá štvrtý stupeň náročnosti práce
D) navrhovateľka ma nárok na doplatenie mzdy za apríl a máj 2012 , náhrady mzdy za dovolenku za
máj 2012, a doplatku odstupného za toto obdobie podľa zák.č. 62/2013 Z.z.

Podľa § 152 ods. 1, 2 O.s.p.
(1) Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej
uznesením.
(2) Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom

rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Rozhodnutie o základe veci podľa § 152 ods. 2 O.s.p. je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe
sporu (skutkovom deji) , ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a od neho sa odvíja právo na
posúdenie základu veci, ak nie je základ nároku skutkovo preukázaný, nie je ho možné posúdiť ani
právne. Súd považoval za potrebné medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o otázke premlčania nároku,

o námietke rozporu s dobrými mravmi , priradenia pracovnému miestu, ktoré navrhovateľka vykonávala
stupeň náročnosti zodpovedajúci štvrtému stupňu podľa § 120 ods. 3, prílohy č. 1 písm. d) ZP , a či
na uplatnený nárok je za obdobie apríl a máj 2012 aplikovať ustanovenie zák. č. 62/2013 Z.z. nakoľko
od tohto zaradenia a zákona sa odvíjajú nároku uplatňované navrhovateľkou v tomto konaní. Takýto
postup je v súlade so zásadou hospodárnosti, rýchlosti konania a rozsah ďalšieho dokazovania sa v

prípade právoplatnosti tohto konania obmedzí iba na určenie výšky uplatneného nároku.
S poukazom na uznesenie NS SR č.k. 5 Obdo 5/2011 sa súd v odôvodnení medzitýmneho rozsudku
zaoberá aj námietkou odporcu, že pohľadávka navrhovateľky je premlčaná a taktiež vyjadrením
odporkyne, že podanie návrhu zo strany navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi.I.
Pohľadávka navrhovateľky voči odporkyni je premlčaná

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce
(4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 129 ods. 1,3 ZP
(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie , a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak.
(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné

obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom
termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
V pracovnej zmluve zo dňa 29.4.2005 a dodatku č. 1 k pracovnej zmluve si účastníci dohodli výplatný
termín 14. deň v mesiaci. Podľa § 129 ods. 1 ZP je mzda splatná mesačne pozadu . Navrhovateľka
si uplatnila doplatenie mzdy splatnej odo dňa 14.9.2009 až do 15.6.2012 a doplatenie náhrady

mzdy za dovolenku od 14.1.2010 do 14.6.2012 a doplatenie doplatku za odstupné splatného dňa
14.6.2012. Návrh na zaplatenie doplatku mzdy, náhrady mzdy za dovolenku a doplatku odstupného
navrhovateľka podala na súde dňa 13.9.2012. Zákonník práce premlčacie lehoty osobitne neupravuje,
preto s poukazom na ustanovenie § 1 ods.4 ZP, § 101 OZ súd dospel záveru, že na doplatenie nároku
navrhovateľky sa vzťahuje trojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť u každého uplatneného

nároku jednotlivo. Nakoľko návrh bol na súde podaný dňa 13.9.2012 a navrhovateľka si uplatnila
doplatok za mzdu, dovolenku a odstupné až odo dňa 14.9.2009 (t.j. v lehote troch rokov spätne) , jej
nárok premlčaný nie je.

II.
Nárok uplatnený navrhovateľkou je v rozpore s dobrými mravmi

§ 103 ods. 2 ZP
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave, zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke

povolanie, členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, zamestnancov
súkromných bezpečnostných služieb a profesionálnych športovcov sa spravujú týmto zákonom, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 13 ods. 3, 4 ZP
(3)Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s

dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4)Zamestnanecmáprávopodaťzamestnávateľovisťažnosťvsúvislostisporušenímzásadyrovnakého

zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odseku 3; zamestnávateľ je
povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od
takého konania a odstrániť jeho následky.
(5)Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže

sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon).
Podľa § 17 ods. 1 ,3 ZP(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.
Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju

nahradiť.
Súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že konanie navrhovateľky, ktorá vyslovila súhlas so mzdou
12.000.- Sk (t.j. 398,33.- €) a počas celej doby, čo ju zamestnávala , nikdy nenamietala výšku mzdy ,
tak ako bola dohodnutá dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve a taktiež nikdy nenamietala ani to, že bola
zaradená do 1,2 stupňa náročnosti práce a po skončení pracovného pomeru dohodou sa domáha

doplatenia mzdy, doplatku za dovolenku a doplatku odstupného je v rozpore s dobrými mravmi , nakoľko
ak aj navrhovateľka súhlasila s výškou hrubej mesačnej mzdy a zaradením do 1,2 stupňa náročnosti
práce, jednalo sa o právny úkony, ktorým sa navrhovateľka vopred vzdala svojho nároku na zákonom
určenú sumu minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce , ktorú vykonávala.
Tento právny úkon bol na škodu navrhovateľky , nie odporkyne. Zaradiť navrhovateľku do správneho
stupňa náročnosti práce bolo povinnosťou odporkyne (§ 120 ods. 1 ZP). Nesprávnym zaradením

navrhovateľky do príslušného stupňa náročnosti práce vznikla navrhovateľke škoda , ktorá spočíva
v znížení jej mzdy, náhrady mzdy za dovolenku a odstupného a túto škodu je jej povinná odporkyňa
nahradiť.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatnené navrhovateľkou podľa § 517 ods. 2 OZ , táto si odvodzuje
právo na zaplatenie istiny vrátane príslušenstva voči odporkyni na základe pracovnoprávneho vzťahu,

na ktorý právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie Zákonníka práce. Podľa § 1 ods. 4 ZP ak
tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné
ustanovenia Občianského zákonníka. Všeobecné ustanovenia OZ sú upravené v prvej časti v prvej až
deviatej hlave v § 1 až 122. Zákonník práce, ktorý je kogentným zákonom, neobsahuje ustanovenie
o omeškaní s plnením peňažného dlhu , preto je potrebné aplikovať podporne ustanovenia OZ, avšak

len jeho všeobecnú časť. Nároky z omeškania dlžníka(úroky z omeškania sú upravené v VIII. Časti
(záväzkové právo) v § 517 ods. 2 OZ, ktorý však s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 4 ZP sa na právne
vzťahy nepoužije a teda podľa tohto ustanovenia nie je možné ani odporkyni úroky z omeškania priznať.

III.

Pracovnému miestu, ktoré navrhovateľka vykonávala podľa pracovnej zmluvy podľa najnáročnejšej
pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od navrhovateľky ako zamestnanca vyžadoval v rámci druhu práce
dohodnutého v pracovnej zmluve zodpovedá štvrtý stupeň náročnosti práce

Podľa § 119 ods. 1 ZP mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

Podľa § 120 ods. 1 , 3, 4 ZP
(1) Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je
povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre
stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca
v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne

zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového
nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
(3) Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa
druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť
každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných

miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca
vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
(4) Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej
mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za
mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom,

a koeficienta minimálnej mzdy,
----------------------------------------------------------
Stupeň Koeficient minimálnej mzdy
----------------------------------------------------------
1 1,0

2 1,2
3 1,4
4 1,6
5 1,86 2,0
-------------------------------------------------

Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov
CHARAKTERISTIKY STUPŇOV NÁROČNOSTI PRACOVNÝCH MIEST
Pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca
vymedzené týmito charakteristikami:
a) pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných,

prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,
b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených
obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov
alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých
remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných,
kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo

ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov,
c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých
odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých
agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne
zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou

námahousprípadnouzodpovednosťouzazdravieabezpečnosťinýchosôbalebozaťažkoodstrániteľné
škody,
d) pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné
zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických
prác spojený so zvýšenou duševnou námahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti

v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých
procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a
zdravie iných osôb,
e) pracovné miesto zodpovedajúce piatemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon
špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou

námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov
v rámci systému; výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej
starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých
procesov a systémov vrátane voľby a optimalizácie postupov a spôsobov riešenia,
f) pracovné miesto zodpovedajúce šiestemu stupňu náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie

úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za
škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; výkon špecializovaných a certifikovaných činností v
zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia
najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými
nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením

najširšej skupiny osôb.
Námietky odporkyne:
Navrhovateľka ako zdravotná sestra v detskej ambulancii:
- zdravotnú starostlivosť neposkytovala,
- Nevykonávala odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí, nakoľko zdravotnú

starostlivosť poskytuje a za zdravie ľudí zodpovedá v detskej ambulancii lekár, nie zdravotná sestra
Podľa zák.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších zmien
Podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) cit. zákona tento zákon ustanovuje
a) podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti 1) (ďalej len ,, zdravotná starostlivosť,,) fyzickými osobami a právnickými osobami,

b) podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vrátane podmienok uznávania dokladov o vzdelaní
na výkon zdravotníckeho povolania
Podľa § 2 cit. zák. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon
zdravotníckeho povolania (§31)
Podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) , ods. 4 písm. a) cit. zák.

Zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činnosti, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník (§27) pri
a) poskytovaní zdravotnej starostlivosti
c) ochrane zdravia ľudí3) Výkon zdravotníckeho povolania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je činnosť bezprostredne
nevyhnutná na ochranu života a zdravia ľudí.
4 písm. a) zdravotnícke povolanie sa vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom

pracovnom vzťahu.
Podľa § 27 ods. 1 písm. d) zák.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
Zdravotnícky pracovník je fyzická osoba vykonávajúci zdravotnícke povolanie sestra.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b),c), ods. 2, 3 zák.č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon
zdravotníckeho povolania .

Odborná spôsobilosť na výkon pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra
(1) Odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností sa získava nadobudnutím
a) vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra ,
b) vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v bakalárskom študijnom odbore ošetrovateľstvo
c) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore
ošetrovateľstvo, ktoré nadväzuje na získanie vzdelania podľa písmena b)

2) Odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností sa získava špecializačným
štúdiom v špecializačných odboroch uvedených v prílohe č. 3 časti D písm. a), a b)
3) Odborná spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností sa získava certifikačnou prípravou
v certifikovaných pracovných činnostiach uvedených v prílohe č. 3 časti D písm. c) a d).
Podľa § 12 ods. 1 zák.č. 296/2010 Z.z.

(1) Sestra, ktorá získala odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností, samostatne
vykonáva odborné pracovné činnosti spojené s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti, 12) ktoré
zodpovedajú rozsahu a obsahu získaného vzdelania.
(2) Sestra, ktorá získala odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností,
samostatne vykonáva špecializované pracovné činnosti podľa akreditovaného špecializačného

študijného programu 6) príslušného špecializačného odboru spojené s ošetrovateľskou starostlivosťou,
ochranou, podporou a udržiavaním zdravia a špecializované pracovné činnosti v oblasti výchovy k
zdraviu, vzdelávania a výskumu spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
(3) Sestra, ktorá získala odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností, samostatne
vykonáva certifikované pracovné činnosti ošetrovateľskej starostlivosti 12) podľa akreditovaného

certifikačného študijného programu 6) príslušnej certifikovanej pracovnej činnosti.
Podľa § 28 ods. 1 zák.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
(1) Rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne, samostatne na základe indikácie
lekára a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou
samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
Týmto vykonávacím predpisom je Vyhláška MZ SR č. 364/2005 Z.z. ktoru sa určuje rozsah
ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom.
V ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) až v), vyhlášky sa uvádza, že pri výkone ošetrovateľskej praxe sestra
zaregistrovaná podľa § 62 až 64 zákona poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť v súlade s právnymi

predpismi v rozsahu štúdiom a odbornou praxou získaných vedomostí a zručností podľa osobitného
predpisu, štandardmi a lekárskou diagnózou, ak osoba potrebuje lekársku starostlivosť , a samostatne
pri činnostiach uvedených pod písm. a) až v) vyhlášky a samostatne tiež pri výkone činnosti uvedených
v ods. 2 písm. a) až g) vyhlášky. Činnosti uvedené v ods. 4 vyhlášky pod písm. a) až i) vykonáva sestra
na základe indikácie lekára samostatne.

Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky - pri výkone ošetrovateľskej praxe sestra registrovaná podľa § 62 až 64 zákona
samostatne poskytuje aj ošetrovateľskú starostlivosť deťom vrátane novorodencov.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 5 zák.č. 578/2004 Z.z.
1) Registrácia je zapísanie zdravotníckeho pracovníka do registra a vydanie potvrdenia o registrácii.
5) Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (§46) registruje zdravotníckych pracovníkov, ktorí

vykonávajú povolanie sestry a pôrodnej asistentky.

Podľa Výnosu MZ SR č. 09812/2008-OL z 10.septembra 2008 o minimálnych požiadavkách
na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych
zariadení - Prílohy č. 1, I. časť B - Všeobecná ambulancia pre deti a dorast - 1: Personálne zabezpečenie

tvoria a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria (ďalej len pediater) , b) sestra alebo
sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii

Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 576/2004 Z.z.o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov1) Zdravotnou starostlivosťou je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícky pracovníci,
vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života
fyzickej osoby (ďalej len osoba) , zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií,

zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum.

Podľa § 31 ods. 1 písm. c) zák.č. 578/2004 Z.z. podmienky na výkon zdravotníckeho povolania sú:
odborná spôsobilosť (§ 33 až 35)

Podľa § 33 ods. 1 zák.č. 578/2004 Z.z.
1) Odborná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania podľa tohto zákona je odborná spôsobilosť
na výkon odborných pracovných činností , odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných
činností a odborná spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností
Podľa § 2 ods. 3 zák.č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania
3/Odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckych povolaniach

uvedených v odseku 1 písm. a) sa získava na vysokej škole v skupine študijných odborov zdravotníctvo
alebo na strednej zdravotníckej škole

Podľa § 78 ods. 3 písm. a) zák.č. 296/2010 Z.z.
Za získanie odbornej spôsobilosti na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní

sestra sa považuje aj nadobudnutie
a) Úplného stredného odborného vzdelania na strednej zdravotníckej škole v študijných odboroch zubná
sestra, zdravotná sestra, detská sestra, ženská sestra alebo všeobecná sestra, ktorého získavanie sa
začalo podľa predpisov účinných do 30. apríla 2004
Zdravotnícky pracovník a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - obe kategórie charakterizujú subjekty,

ktoré sú za podmienok stanovených zákonom oprávnené poskytovať zdravotnú starostlivosť a služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Za zdravotníckeho pracovníka sa považuje len
fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie (§ 27 zák.č. 578/2004 Z.z.).
Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 4 zák.č. 578/2004 Z.z. môže byť ako fyzická tak
ajprávnická osoba. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže poskytovať zdravotnú starostlivosť , len

ak získa povolenie (vydáva príslušný orgán verejnej správy), licenciu(vydáva ju príslušná komora) alebo
živnostenské oprávnenie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka je zdravotníckym pracovníkom ,
získala odbornú spôsobilosti na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra
o čom svedčí vysvedčenie o maturitnej skúške zo dňa 12.6.1987 (č.l. 44) kde sa uvádza, že ako

absolventka strednej zdravotníckej školy je spôsobilá na výkon povolania detskej sestry vo všetkých
zariadeniach preventívnej a liečebnej starostlivosti v ČSSR. Z potvrdenia o zápise do registra sestier
Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (čl. 127) zo dňa 29.4.2005 vyplýva, že navrhovateľka
je zapísaná do uvedeného registra pod registračným číslom 29032. Z čoho vyplýva, že spĺňa zákonné
podmienky na výkon ošetrovateľskej praxe a môže samostatne poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť

deťom vrátane novorodencov. Ako zdravotnícky pracovník pri plnení pracovných úloh na pozícii
detská sestra poskytovala zdravotnú starostlivosť a vykonávala odborné činností v zdravotníctve so
zodpovednosťou za zdravie ľudí.
Pokiaľideozodpovednosťvzdravotníctve, právnanáukarozoznávaniekoľkodruhovzodpovednostiato
a)-trestnoprávnu,b)občianskoprávnu,c)pracovnoprávnu,d)správnu,e)disciplinárnu(vočiprofesijným

komorám) a f) zmluvnú.
Zákonník práce a ani iný právny predpis bližšie nešpecifikuje o aký druh zodpovednosti za zdravie ľudí
sa jedná. Najzávažnejším druhom zodpovednosti je trestnoprávna zodpovednosť , ktorú upravuje zák.č.
300/2005 Z.z. -Trestný zákon, pretože v rámci nej súd rozhoduje o osobnej slobode obžalovaného. Pri
výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k spáchaniu rôznych trestných činov , ako je napríklad

usmrtenie, nedovolené prerušenie tehotenstva, účasť na samovražde, ublíženie na zdraví, poškodenie
zdravia , neposkytnutie pomoci, ohrozenie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami
a potrebami, ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky a pod.) Ak je zdravotnícky pracovník uznaný
vinným v trestnom konaní, je výrok súdu o vine dostatočným dôkazom i pre vznik občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu i porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce. Navrhovateľka pri

výkone zdravotníckeho povolania má plnú trestnoprávnu zodpovednosť za zdravie ľudí pri poskytovaní
odborných činností v zdravotníctve a zodpovedá za zdravie ľudí .
Pracovnoprávna zodpovednosť je zodpovednosť vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov. V prípade
tohto druhu zodpovednosti ide o vzťah medzi zamestnávateľom, ktorý je poskytovateľom zdravotnejstarostlivosti na jednej strane a zamestnancom tohto poskytovateľa na druhej strane.Ak by zamestnanec
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spôsobil pri výkone svojho zamestnania alebo v súvislosti s
ním škodu pacientovi alebo inému subjektu odlišnému od zamestnávateľa , zodpovedať za ňu priamo

poškodenému nebude priamo zamestnanec ale zamestnávateľ. V tomto prípade pri vyvodzovaní
zodpovednosti pôjde o občianskoprávny vzťah a aplikuje sa § 420 ods. 2 OZ. Zamestnávateľ má
následne právo požadovať od zamestnanca náhradu - tzv. regres do výšky 4-násobku priemerného
mesačného zárobku zamestnanca- (jedná sa o pracovnoprávnu zodpovednosť podľa Zákonníka práce),
ktorú náhradu si zamestnávateľ voči zamestnancovi môže uplatňovať aj v občianskom súdom konaní.

Pokiaľ ide o zodpovednosť občianskoprávnu (napr. náhrada škody z titulu náhrady škody na zdraví),
resp. pracovnoprávnu- jedná sa o nároky odvodené, ktoré so zodpovednosťou za zdravie ľudí priamo
nesúvisia.
Procesným dokazovaním súd zisťoval, ktorému stupňu náročnosti v žalovanom období zodpovedali
navrhovateľkou vykonávané pracovné činnosti. Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest
sú prílohou Zák. práce (zák.č. 311/2001 Z.z.) . Slovne sa nimi všeobecne popisuje náročnosť prác

zodpovedajúca príslušnému stupňu. Stupňujúca sa náročnosť prác je rozlíšená pomocou kritérii
zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce. Podľa názoru súdu pracovné miesto navrhovateľky
zodpovedá štvrtému stupňu náročnosti práce, nakoľko navrhovateľka ako zdravotnícky pracovník
poskytovala ako zdravotná sestra zdravotnú starostlivosť a vykonávala odborné činnosti v zdravotníctve
so zodpovednosťou za zdravie ľudí. Zákonník práce a ani iné zákony , vyhlášky či vykonávacie

predpisy v zdravotníctve nerozdeľujú výkon odborných pracovných činností u sestry pracujúcej v
ambulancii či na lôžkových oddeleniach, rozdeľuje len výkon pracovnej činnosti u sestry, ktorá získala
odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností, na výkon špecializovaných pracovných
činností a na výkon certifikovaných pracovných činností, od získaných odborných, špecializovaných a
certifikovaných sa odvíja aj zaradenie do príslušného stupňa náročnosti práce. Pokiaľ ide o vyjadrenie

odporcu, že práca navrhovateľky ako detskej sestry pracujúcej v ambulancii je menej namáhavá
ako práca sestry pracujúcej na lôžkovom oddelení a preto jej neprináleží priradenie do štvrtého
stupňa náročnosti práce, súd poukazuje na to, že ustanovenie § 120 ods. 1 ZP upravuje povinnosť
zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku
určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak aj práca zdravotnej sestry

pracujúcej v ambulancii je menej namáhavá , prináleží jej mzda najmenej v sume minimálneho
mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, nič nebráni
zamestnávateľovi u ktorého pracuje sestra na lôžkovom oddelení , ktorá je zaradená do rovnakého
stupňa, aby jej zamestnávateľ platil mzdu vyššiu ako je minimálna mzda . Minimálna mzda upravená v
§ 120 ZP slúži na ochranu zamestnancov v pracovnom pomere, aby im bola zo strany zamestnávateľov

vzhľadom na druh práce, stupeň náročnosti práce za vykonanú prácu poskytnutá primeraná minimálna
mzda.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 15.1.2014 a odporkyne na pojednávaní dňa 21.2.2014
mal súd preukázané, že navrhovateľka v žalovanom období u odporkyne ako zamestnávateľa si
plnila pracovné povinnosti sestry v detskej ambulancii a ako sestra bola zaradená do kategórie

zdravotníckych pracovníkov. V pracovnej zmluve a k dodatku č. l k pracovnej zmluve bola navrhovateľka
zaradená do 1,2 stupňa náročnosti práce. Pri zaradení navrhovateľky do uvedeného stupňa nebola
táto skutočnosť s navrhovateľkou konzultovaná a o zaradení navrhovateľky do uvedeného stupňa
rozhodla účtovníčka odporkyne, ktorú odporkyňa poverila vypracovaním dodatku č. 1 . Táto uviedla,
že zaradenie navrhovateľky ústne konzultovala s ostatnými účtovníčkami, ktoré vykonávajú účtovnú

agendu pre detské ambulancie a aj iné druhy amabulancii (viď vyjadrenie svedkyne Eleny Chrastinovej
č.l.146), ktoré vykonávajú účtovné práce pre iných lekárov a zhodli sa na tom, že stupeň náročnosti
podľa druhu vykonávanej práce u zdravotnej sestry zodpovedá stupňu náročnosti 2) . Pracovné
povinnosti navrhovateľky boli len približne špecifikované v pracovnej zmluve . Z výsluchu navrhovateľky
súd zistil, že táto za menej náročné práce , ktoré vykonávala, považovala evidenčné činnosti a

to vystavovanie zdravotných kariet, vypisovanie sprievodných lístkov, pričom musela poznať odborné
výrazy, názvy vakcín, šarže a iné. Vykonávala selekciu pacientov podľa závažnosti ochorenia, musela
zvážiť, ktorí pacienti pôjdu k detskej lekárke prednostne. Asistovala aj pri vyšetrení pacienta a to takým
spôsobom, že položila pacienta na lôžko , pokrčila mu kolená, keď zvracal , podala mu misku. Keď
doktorka vyšetrila pacienta a poslala ho na odborné vyšetrenia, vysvetlila mu , kde má ísť. V prípade,

ak doktorka naordinovala pacientovi lieky, poučila ho, ako má lieky užívať. Pri vysokých teplotách ho
poučila o zábaloch a ak mu bola odporučená diéta, tak ho poučila, ako má diétu dodržiavať. Podľa
potreby vyšetrovala moč pacientov lakmusovými papierikmi aj činidlom. Ak bol pozitívny, poslal sa
pacient na ďalšie vyšetrenia. Robila výtery z nosa, hrdla, konečníka, ktoré bolo potrebné následneoznačiť a vyplniť príslušnú žiadanku. Asistovala doktorke pri odbere krvi a to takým spôsobom, že
doktorka krv odoberala a ona dieťa držala. Aj osobne ona sama pri preventívnych prehliadkach väčším
deťom 11 až 17 ročným krv odoberala po indikácii doktorky. Jej ďalšou povinnosťou bolo udržiavanie

hygieny v ambulancii, dezinfekcia niektorých pomôcok a prostredia ambulancie. Robila aj vykazovanie
týždenných a mesačných hlásení. Za náročné práce, ktoré vykonávala považuje poradňu a plánovanie
poradní. Celý systém poradní riadila ona a to akým spôsobom majú byť deti očkované, odstupy medzi
jednotlivými očkovaniami , zabezpečovala dodanie vakcín z lekárne, uskladnenie vakcín v chladiacom
zariadení , sledovala expiračné doby vakcín. Keď doktorka dieťa prehliadka a dieťa bolo zdravé, tam

ho po pokyne doktorky zaočkovala. Injekciu musela aplikovať správne a to vybrať správne miesto pri
aplikácii, aspiráciu, aby netrafila žilu. Taktiež injekčne po pokyne lekárky podávala aj lieky a rôzne
vitamíny. Keď chodili na vyšetrenia staršie deti, zisťovala ich váhu, výšku, ostrosť zraku. Pri vyšetrení
zraku sa používali tzv. optotypy. Pracovné činnosti, ktoré vykonávala boli spojené aj so zvýšenou
duševnou námahou v tom smere, že pri vpichovaní injekcie alebo vakcíny musela ich aplikovať správne.
Keď vykonávala činnosti s najmenšími deťmi často tieto boli nepokojné a musela ich upokojovať .

Čo sa týka poradne doktorka poučila mamičky detí o veciach odborných a ona ich poučila o veciach
praktických . Jej náplňou bolo aj ošetrenie malých rán u detí, napr. ošetrenie pupku. Niekedy ošetrila
pupok ona a niekedy zas doktorka, pričom ona jej pri tom asistovala. Náročnosť svojej práce pociťovala
aj v tom, že v posledných rokoch bolo veľa zmien, čo sa týka vakcín. Keď prišli nejaké nové vakcíny
musela si naštudovať, čo vakcína obsahuje, aké komplikácie môžu po ich aplikácii nastať, aby o týchto

skutočnostiach mohla pacientov poučiť.
Podľa vyjadrenia navrhovateľky 60 % jej práce boli práce administratívne, avšak aj tieto práce patria do
náplne zdravotnej sestry, nakoľko tieto práce súviseli s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Podľa
vyjadrenia navrhovateľky priemerne mesačne realizovala 30 až 40 očkovaní. Počas výkonu práce u
odporkyne využívala svoje odborné znalosti, ktoré nadobudla počas štúdia na strednej škole.

Odporkyňa čo sa týka pracovnej náplne navrhovateľky na pojednávaní dňa 21.2.2014 uviedla, že
prevažnou väčšinou práce, ktorú navrhovateľka vykonávala, boli práce administratívne. Jediná odborná
činnosť, ktorú navrhovateľka vykonávala, bolo očkovanie, ktoré je úplne jednoduchý úkon, ktorý môže
vykonávať aj absolventka zdravotnej školy, či zdravotnícky asistent, pretože očkovacie látky sú už
pripravené na priamu aplikáciu. V jej ambulancii neaplikovali žiadne vitamíny , pretože tieto sa používajú

v sirupovej alebo tabletkovej forme. Denne navrhovateľka zaočkovala v priemere 1 dieťa. Očkovacích
vakcín používali asi 6, čo nie je taký rozsah, aby si ich priemerný človek nedokázal zapamätať. Šarže
si navrhovateľka nemusela pamätať, lebo sú nalepené na vakcíne. Prevenciu a osvetu vykonávala ona
a taktiež poučila matku, ako má dieťaťu lieky podávať. Pokiaľ navrhovateľka vypisovala žiadanky, tak
tieto jej diktovala ona a tiež jej diktovala aj diagnózy.

Svedkyňa K.. K. Š., ktorú navrhla vypočuť odporkyňa uviedla, že očkovanie považuje za rutinný
úkon, ktorý po poučení je schopná vykonať spôsobilá fyzická osoba, rovnako aj vyšetrenie moču. Ďalej
uviedla, že čo sa týka týždenných a mesačných hlásení tieto je schopná vypísať osoba, ktorá má bežné
vzdelanie, nie je k tomu potrebné vzdelanie zdravotnícke. Uvedená svedkyňa rovnako ako odporkyňa
je detskou lekárkou, ktorá zamestnáva detskú zdravotnú sestru, ktorá je rovnako ako navrhovateľka

zaradená do I., II. stupňa náročnosti práce.
Je zrejmé, že svedkyne, ktoré boli navrhnuté zo strany odporkyne vypovedali v prospech odporkyne,
nakoľko svedkyňa E. P. spracuváva účtovnú evidenciu odporkyne a sama navrhovateľku v dodatku č. 1
zaradilado1,2stupňanáročnostipráceasvedkyňaK..K.Š.jerovnakoakoodporkyňadetskoulekárkou,
ktorá zamestnáva detskú zdravotnú sestru, ktorá je zaradená do 1. a 2. stupňa náročnosti práce.

Navrhovateľka ako listinný dôkaz na preukázanie dôvodnosti svojho nároku súdu predložila vyjadrenie
MZ SR ( v mailovej forme) čl. 86 spisu zo dňa 12.3.2013, podľa ktorého vyjadrenia výkon zdravotníckeho
povolania sestra a pracovných činností sestry (či už ide o sestru, ktorá vykonáva povolanie sestry
v zdravotníckom zariadení ambulantnej alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti zodpovedá štvrtému
stupňu náročnosti práce - výkon odborných pracovných činností sestry alebo piatemu stupňu náročnosti

práce (výkon odborných a špecializovaných pracovných činností sestry v príslušnom špecializovanom
odbore). Týmto listinným dôkazom však súd nebol viazaný.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že na výkon odborných zdravotníckych činností sa
navrhovateľka pripravila štúdiom na strednej odbornej škole, ktoré ukončila maturitnou skúškou. Podľa
zák.č. 578/2004 Z.z.na výkon povolania sestry sa vyžaduje získanie odbornej spôsobilosti podľa

príslušných právnych predpisov. Z potvrdenia o zápise do registra sestier Slovenskej komory sestier
a pôrodných asistentiek (č.l. 127) vyplýva, že navrhovateľka je evidovaná v registri pod č. 29032.Z
vyjadrenia ku vzdelaniu MZ SR č.l. 129 spisu súd zistil, že navrhovateľka je spôsobilá na výkon
zdravotníckeho povolania sestra na území SR. Úroveň získanej odbornej kvalifikácie zodpovedá čl.11 písm. b) ods. ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady o uznávaní odborných kvalifikácii.
Podľa rozhodnutia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek zo dňa 23.11.2010 (č.l. 130)
navrhovateľka splnila podmienky hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v

povolanísestra.Zuvedenéhovyplýva,ženavrhovateľkajeodbornespôsobilánavýkonpovolaniasestry.
Prácu sestry v detskej ambulancii bez absolvovania štúdia na strednej odbornej škole , ktorým získala
úplne stredné odborné vzdelanie by nemohla vykonávať. K tomu, aby odporkyňa ako poskytovateľ
ambulantnejzdravotnejstarostlivostipredetiadorast mohlatútočinnosťvykonávať,muselaambulanciu
personálne zabezpečiť sestrou alebo sestrou so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská

starostlivosť v pediatri z čoho je zrejmé, že na túto prácu sa vyžadovali odborné znalosti a nemôže ju
vykonávať zdravotnícky asistent či sanitár.
Podľa § 120 ods. 3 Zákonníka práce pracovnému miestu sa priraďuje stupeň náročnosti podľa
najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce
dohodnutého v pracovnej zmluve. Pracovné činnosti, ktoré mala navrhovateľka u odporkyne vykonávať
v pracovnej zmluve a ani v dodatku č. 1 podrobne špecifikované neboli. Podľa vyjadrenia navrhovateľky

a taktiež aj odporkyne za najnáročnejšiu činnosť, ktorú navrhovateľka vykonávala možno považovať
očkovanie. V rámci asistencie odporkyni ale aj pri vykonávaní samostatných úkonov pri očkovaní,
zabezpečovaní dezinfekcie, hygieny, odoberaní biologického materiálu (výterov z úst, nosa , konečníka ,
moču) mala navrhovateľka zodpovednosť za zdravie pacientov prichádzajúcich či už na ošetrenie,
prípadne len do poradne bez ohľadu na ich počet. V rámci svojich odborných vedomostí musela byť

pripravená poskytnúť v prípade nepredvídateľných situácii prvú pomoc. Pracovné miesto navrhovateľky
v sledovanom období zodpovedalo stupňu 4) a to i vzhľadom na kritérium kvalifikačnej náročnosti práce,
ktorá bola vyjadrená stupňom vzdelania a to úplným stredným odborným vzdelaním. Navrhovateľka
poskytovala zdravotnú starostlivosť a vykonávala odborné činnosti pri vykonávaní ktorých zodpovedala
za zdravie ľudí a pracovnému miestu podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce

zodpovedá štvrtému stupňu náročnosti. Záveru, že pracovnému miestu navrhovateľky nezodpovedá
stupeň náročnosti 1 a ani 2 nasvedčuje i to, že v zdravotníctve 2/ stupňu náročnosti práce zodpovedá
výkon sanitárnych pracovných činností . Výkon pracovných činností navrhovateľky ako sestry v detskej
ambulancii nie je výkonom sanitárnych pracovných činností, okrem udržiavania hygieny v ambulancii,
ktorá však nie je najnáročnejšou činnosťou.

IV.

Doplatenie mzdy za apríl a máj 2012 , náhrady mzdy za dovolenku za máj 2012, a doplatku odstupného
za toto obdobie podľa zák.č. 62/2013 Z.z.
Pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatnený nárok na doplatenie mzdy za mesiac apríl a máj roku 2012,

zaplatenie doplatku náhrady mzdy za dovolenku od 15.6.2012 do zaplatenia a zaplatenia doplatku
za odstupné za toto obdobie podľa zákona č. 62/2012 Z.z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier
a pôrodných asistentiek nárok na doplatenie podľa tohto zákona nie je daný. Nálezom ÚS SR č.k.
PL.ÚS 13/2012-90 zo dňa 19.júla 2013 rozhodol, že tento zákon nie je v súlade s čl. 20 ods. 1 v
spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V bode 141. (str.) 46 Ústavný súd ešte v záujme právnej istoty doplnil,

že predmetný nález nie je titulom na žiadne kompenzácie medzi zamestnávateľmi a sestrami v dobe
pozastavenia účinnosti napadnutého zákona (PL.ÚS 109/2011, bod 65). Podľa čl. 65 nálezu ÚS SR
z 11. Júla 2012, sp. zn. PL.ÚS 109/2011-48 ústavný súd zdôraznil, že tento nález nezakladá nárok na
vrátenie alebo náhradu zaplatených súdnych poplatkov podľa napadnutej položky. Všetky právoplatné
rozhodnutia , ktorými bola predmetná poplatková povinnosť stanovená, zostávajú v zmysle § 41b ods.

2 zákona i ústavnom súde nedotknuté. Tým samozrejme nie je vylúčená možnosť domáhať sa ich
zrušenia zákonom ustanovenými procesnými prostriedkami. Povinnosti zaplatiť tento poplatok, ktoré
neboli splnené, však po vyhlásení tohto nálezu v Zbierke zákonov nemožno nútene vymáhať.
V bode 144 ÚS uviedol, že bude úlohou národnej rady do 6 mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke
zákonov SR uviesť zákon č. 62/2012 Z.z. do súladu s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy . Ak to

národná rada v tejto lehote neurobí , stratí označený zákon po uplynutí tejto lehoty platnosť. Nakoľko
zo strany národnej rady v lehote 6 mesiacov od zverejnenia nálezu ÚS SR nedošlo k uvedeniu zákona
č. 62/2012 Z.z. do súladu s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy stratil tento zákon platnosť.
Na základe neplatného zákona nie je možné navrhovateľke ňou uplatnené nároky podľa zákona č.
62/2012 Z.z. priznať.

O výške nároku, trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným rozsudkom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v

Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.