Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217380
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217380.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde žaloby, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v

exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP) alebo
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené ZE).

Uznesením č. 11C/112/2012-6 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené na
návrh žalobcu pod sp. zn. 11C/112/2012, 11C/121/2012, 11C/150/2012, 11C/179/2012, 11C/182/2012,
11C/192/2012, 11C/194/2012, 11C/216/2012, 11C/217/2012, 11C/218/2012, 11C/240/2012,

11C/247/2012, 11C/251/2012, 11C/293/2012, 11C/302/2012, 11C/309/2012, 11C/320/2012,
11C/322/2012 a 11C/342/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 11C/112/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu
konal tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej, postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho

komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom
okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom

rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí
rozhodcovskýchsúdovniejemožnévyužiťdodatočnepotom,čotakýtoprostriedokužnemožnouplatniť.
Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a
dlžníkom. Na jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na

strane druhej nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského
rozsudku je založená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania.
Majetkovúškodusižalobcavtýchtožalobáchuplatnilspravidlavovýškenáhradyistinyspríslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom

konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.
Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny
úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva
žalobcu. V tomto prípade išlo o žaloby 11C/112/2012, 11C/121/2012, 11C/150/2012, 11C/182/2012 ,

11C/192/2012, 11C/194/2012, 11C/218/2012, 11C/240/2012, 11C/247/2012 a 11C/251/2012.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- Eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Išlo o
žaloby 11C/293/2012, 11C/302/2012, 11C/322/2012 a 11C/342/2012.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný

súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanieexekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo

veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia

vo výške cca 660,- Eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- Eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobami označenými žalobcom ako NP boli
11C/216/2012, 11C/217/2012 a 11C/320/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v

rámci exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu
nedošlo v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. Jednalo sa
o žaloby 11C/179/2012 a 11C/309/2012. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Postup

exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútoraarozhodnutímoňomvovýške

175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri určovaní výšky ktorej
vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88
eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené
dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani

jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Uviedol síce časť dôkazov, najmä však poukazuje na exekučný
spis a teda v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahovv konaní, poukázal na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách
týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu
"žiadostí o informáciu o stave konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval

k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd
SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a
teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne

uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely

zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd vkonaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín 20.6.2013, pričom účastníci konania sa na pojednávanie
nedostavili. U oboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na
pojednávanie bola u účastníkov zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na
pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o

zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu
v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2NcC/45/2012-12 zo dňa 22.10.2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania
veci bolo rozhodnuté predmetným rozhodnutím Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie

je právoplatné a je záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na
uvedené, súd pojednávanie odročil a o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol uznesením č.
11C/112/2012-56 zo dňa 22.8.2013, a to tak že ho zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením 4Co/299/2013-79 zo dňa 14.11.2013
rozhodnutie súdu 1. stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil. Následne súd vytýčil

termín pojednávania na 26.2.2014, kde žalobca opätovne žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania
do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci, pričom požiadal
i o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach uvedeného vyššie. Súd nepovažoval žalobcom uvedený
dôvod za dôležitý dôvod odročenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle §

101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na
obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného a
exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v
jednom prípade platobný rozkaz a v jednom prípade bola exekučným titulom notárska zápisnica. Spolu

so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul a prevažne aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo
všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z uznesenia tunajšieho súdu 8Er/278/2010-17 zo dňa 3.8.2010 (pripojeného k sp. zn.11C/112/2012)

bolo zistené že na tunajší súd bola podaná žiadosť o vydanie poverenia súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého. Predmetom bol výkon exekúcie oprávneného voči povinnému P. I. pre vymoženie
214,- Eur s prísl. a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
23086/09 zo dňa 21.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.2.2010. Citovaným uznesením tunajší súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 12.5.2011

exekučné konanie zastavil, pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol
v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.5.2011.Z uznesenia tunajšieho súdu 8Er/424/2009-12 zo dňa 27.1.2010 (pripojeného k sp. zn.11C/121/2012)
bolo zistené že na tunajší súd bola podaná žiadosť o vydanie poverenia súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého. Predmetom bol výkon exekúcie oprávneného voči povinnému C. I. pre vymoženie

294,79Eur s prísl. a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 00895/09 zo dňa 12.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.6.2009. Citovaným uznesením tunajší
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pre nezákonnosť exekučného titulu,
ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2010, po tom čo bolo potvrdené uznesením Krajského

súdu v Košiciach.

Z uznesenia tunajšieho súdu 8Er/853/2009-9 zo dňa 15.1.2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/150/2012)
bolo zistené že na tunajší súd bola podaná žiadosť o vydanie poverenia súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého. Predmetom bol výkon exekúcie oprávneného voči povinnému Z. O. pre vymoženie
733,64 Eur s prísl. a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

SR 09565/09 zo dňa 16.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.8.2009. Citovaným uznesením tunajší
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pre nezákonnosť exekučného titulu,
ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2010, a následne uznesením 8Er/853/2009-24 zo dňa
22.7.2010 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/249/2003 (pripojeného k sp. zn. 11C/179/2012) bolo
zistené, že dňa 25.4.2003 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala, Exekútorský úrad Košice na vykonanie exekúcie proti povinnému T. V. pre vymoženie sumy
307,71 Eur (9270,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu

tunajšieho súdu 1Rob778/02 zo dňa 10.10.2002. Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného tunajšiemu
súdu dňa 22.11.2010 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a
sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť
poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a
zaslanie exekučného spisu. Súdny exekútor - pôvodný svoje vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie

predložil súdu 21.12.2010 . Uznesením 8Er/24/2003-13 zo dňa 19.1.2011 vyhovel žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so
sídlom Bratislava, Záhradnícka 60. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.1.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn.8Er/848/2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/182/2012) súd

zistil, že dňa 4.11.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. O. pre vymoženie 774,53
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 07131/10 zo dňa 31.8.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 22.12.2010. Dňa 28.12.2010 bola žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 8Er/848/2010-10 zamietnutá pre nezákonnosť
exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a následne
uznesením zo dňa 22.2.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.2.2011.

Z uznesenia tunajšieho súdu 8Er/23/2010-10 (pripojeného k sp. zn.11C/192/2012) bolo zistené že
na tunajší súd bola podaná žiadosť o vydanie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Predmetom bol výkon exekúcie oprávneného voči povinnému B. Y. pre vymoženie 680,45 Eur s prísl.
a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 16360/09 zo
dňa 2.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.12.2009. Citovaným uznesením tunajší súd žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával
nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný. Proti tomuto rozhodnutiu
podal odvolanie oprávnený, pričom toto bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach
3CoE/209/2010-26 zo dňa 21.5.2010. Uznesením 8Er/23/2010-30 zo dňa 22.7.2010 bolo exekučné
konanie zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn.8Er/825/2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/194/2012) súd
zistil, že dňa 5.10.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému B. J. pre vymoženie 25,18Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 04252/10 zo dňa 23.8.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010. Dňa 14.12.2010 bola žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 8Er/825/2010-10 zamietnutá pre nezákonnosť
exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a následne
uznesením zo dňa 18.1.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.5.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 8Er/9/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/216/2012) súd zistil, že
dňa 17.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému A. C. pre vymoženie 139,41 Eur (4200,-
Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 09729/08 zo dňa 7.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009. Tunajší súd uznesením zo

dňa 13.1.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho
zastúpenia oprávneného v exekúcii zamietol a zároveň vydal na zvyšok nároku 14.1.2009 poverenie.
Uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.2.2009. Exekučné konanie bolo následne v tejto časti zastavené uznesením zo
dňa 2.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2009. Následne prípisom zo dňa 3.6.2009 bol

oprávnený vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli
súdu doručené dňa 21.9.2009. Potom bol súdny exekútor prípisom zo dňa 25.9.2009 a zo dňa 6.4.2011
vyzvaný na oznámenie či došlo k vymoženiu dlžnej čiastky a v akej výške, načo on reagoval vyjadrením
dňa 22.10.2009 a zo dňa 20.4.2011. Prípisom zo dňa 26.4.2011 bol vyzvaný na predloženie exekučného
spisu spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Po ich doručení uznesením zo dňa 3.6.2011 bolo exekučné

konanie zastavené. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd
uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil a tak toto nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2011.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu 8Er/12/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/217/2012) súd zistil, že
dňa 20.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. C. pre vymoženie 252,94 Eur (7620,-

Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 08166/08 zo dňa 2.9.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009. Tunajší súd uznesením zo
dňa 13.1.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho
zastúpenia oprávneného v exekúcii zamietol a zároveň vydal na zvyšok nároku 14.1.2009 poverenie.

Uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.2.2009. Exekučné konanie bolo následne v tejto časti zastavené uznesením zo
dňa 2.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.9.2009. Následne prípisom zo dňa 9.9.2009 bol
oprávnený vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli
súdu doručené dňa 1.2.2010. Po ich preskúmaní bolo dňa 5.4.2011 vydané uznesenie, ktorým bola

exekúcia v časti v ktorej bola v rozpore so zákonom zastavená. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.9.2011.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn.8Er/534/2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/218/2012) súd
zistil, že dňa 13.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. C. pre vymoženie 891,50

Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 02285/10 zo dňa 19.4.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 16.8.2010. Dňa 19.8.2010 bola žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 8Er/534/2010-10 zamietnutá pre nezákonnosť
exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto

uznesenie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý ho následne zobral späť a preto bolo
odvolacie konanie uznesením Krajského súdu v Košiciach 14 CoE/101/2010-25 zo dňa 31.1.2011
zastavené. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu 8Er/534/2010-28 zo dňa
29.3.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn.8Er/459/2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/240/2012) súd
zistil, že dňa 3.7.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému B. Š. pre vymoženie 1514,97
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 01801/09 zo dňa 27.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 6.8.2009. Keďže podkladom pre
rozhodnutie bola úverová zmluva, výzvou zo dňa 7.8.2009 súd požiadal oprávneného o jej predloženie

spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Po ich doručení dňa 28.1.2010 bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 8Er/459/2009-12 zamietnutá pre nezákonnosť
exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto
uznesenie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom uznesením Krajského súdu v Košiciach
2 CoE/141/2010-22 zo dňa 30.3.2010 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn.8Er/143/2011 (pripojeného k sp. zn. 11C/247/2012) súd
zistil, že dňa 4.11.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. M. pre vymoženie 747,33
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 11702/10 zo dňa 7.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 16.3.2011. Dňa 23.3.2011 bola žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 8Er/143/2011-10 zamietnutá pre nezákonnosť
exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a následne
uznesením zo dňa 5.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné znesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.5.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn.8Er/84/2011 (pripojeného k sp. zn. 11C/251/2012) súd zistil,
že dňa 27.1.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Q. C. pre vymoženie 1407,83 Eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

10232/10 zo dňa 27.10.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 17.2.2011. Dňa 22.2.2011 bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením 8Er/84/2011-9 zamietnutá pre nezákonnosť exekučného
titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a následne uznesením zo
dňa 5.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

20.5.2011.

Z uznesenia tunajšieho súdu 8Er/440/2010-11 (pripojeného k sp. zn.11C/293/2012) bolo zistené že
na tunajší súd bola podaná žiadosť o vydanie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Predmetom bol výkon exekúcie oprávneného voči povinnému N. J. pre vymoženie 1777,27 Eur s prísl.

a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00928/10 zo
dňa 22.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.4.2010. Citovaným uznesením tunajší súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával
nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný. Uznesením 8Er/440/2010-30
zo dňa 12.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 19.5.2011.0000000000000000

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn.8Er/162/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/302/2012) súd
zistil, že dňa 7.3.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. O. pre vymoženie 499,92

Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 10072/08 zo dňa 15.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 6.4.2009. Výzvou zo dňa 8.4.2009
žiadal súd právneho zástupcu oprávneného na špecifikáciu uplatnených trov konania a následne keďže
podkladom pre rozhodnutie bola úverová zmluva, výzvou zo dňa 6.5.2009 súd požiadal oprávneného

o jej predloženie spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Ich predloženie bolo urgované dňa
22.5.2009 a 8.7.2009. Po ich doručení bolo exekučné konanie zastavené uznesením 8Er/162/2009-22
pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2009.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/92/2005 (pripojeného k sp. zn. 11C/309/2012) bolo
zistené, že dňa 26.4.2005 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Mgr. Vladimíra
Cipára, Exekútorský úrad Bratislava na vykonanie exekúcie proti povinnému M. Y. na vymoženie sumy
418,24Eur (12600,- Sk) a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice spísanej u JUDr.Ondreja Ďuriača v Partizánskom N 208/2005, NZ 2740/05 zo dňa 22.1.2005. Listom zo dňa 5.10.2010
doručenéhotunajšiemusúdudňa6.10.2010požiadaloprávnenýtunajšísúdozmenusúdnehoexekútora
a oznámil meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 18.10.2010 tunajší súd

zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie
sumy, ktorá bola dovtedy vymožená. Následne dňa 18.11.2010 bol súdny exekútor požiadaný o
vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Keďže na výzvu nereagoval bol dňa 3.12.2010
urgovaný. Súdny exekútor - pôvodný svoje vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a exekučný spis
predložil súdu 20.12.2010. Uznesením zo dňa 22.2.2011 súd zamietol žiadosť oprávneného na zmenu

súdneho exekútora po tom, čo vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu
podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd potvrdil rozhodnutie vo výroku a
neprípustnosti exekúcie a jej zastavení a odmietol odvolanie vo výroku o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 8Er/595/2008 (pripojeného k sp. zn. 11C/320/2012) súd zistil, že

dňa 29.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. C. pre vymoženie 636,- Eur (19160,-
Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 07356/08 zo dňa 5.8.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 18.11.2008. Tunajší súd uznesením zo

dňa 20.11.2008 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho
zastúpenia oprávneného v exekúcii zamietol a zároveň vydal na zvyšok nároku 2.12.2008 poverenie.
Uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.12.2008. Exekučné konanie bolo následne v tejto časti zastavené uznesením zo
dňa 13.1.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.1.2009. Následne prípisom zo dňa 21.5.2009 bol

oprávnený vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli
súdu doručené dňa 21.9.2009. Po ich preskúmaní bolo dňa 10.2.2011 vydané uznesenie, ktorým bola
exekúcia v časti v ktorej bola v rozpore so zákonom zastavená. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 2.3.2011.

Z uznesenia tunajšieho súdu 8Er/785/2010-9 (pripojeného k sp. zn.11C/322/2012) bolo zistené že
na tunajší súd bola podaná žiadosť o vydanie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Predmetom bol výkon exekúcie oprávneného voči povinnému M. O. pre vymoženie 1404,19 Eur s prísl.
a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04954/10 zo
dňa 15.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.7.2010. Citovaným uznesením tunajší súd žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával
nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný. Uznesením 8Er/785/2010-33
zo dňa 25.10.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.10.2011.

Z uznesenia tunajšieho súdu 8Er/685/2010-37 (pripojeného k sp. zn.11C/342/2012) bolo zistené že
na tunajší súd bola podaná žiadosť o vydanie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Predmetom bol výkon exekúcie oprávneného voči povinnému P. K. pre vymoženie 152,- Eur s prísl.
a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03899/10 zo
dňa 20.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.6.2010. Citovaným uznesením tunajší súd žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pre nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával
nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný. Uznesením 8Er/685/2010-39
zo dňa 15.8.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.8.2011.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie

je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 22.2.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 10.4.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom,
že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne
zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného

sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne
práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v
Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšiehosúduvdanejveci.RozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.2NcC/45/2012-12zodňa

22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskejrepubliky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých

uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. Preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom

uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.
V konaniach vedených pôvodne pod č. 11C/112/2012, 11C/121/2012, 11C/150/2012, 11C/182/2012 ,
11C/192/2012, 11C/194/2012, 11C/218/2012, 11C/240/2012, 11C/247/2012 a 11C/251/2012 žalobca
namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod č. 11C/293/2012, 11C/302/2012,

11C/322/2012 a 11C/342/2012 v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť
až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol
dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z

exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v jednom
prípade v novembri 2009 a u ostatných v priebehu roku 2010 a 2011, kedy aj boli rozhodnutia
doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom súde
podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaní sp. zn. 11C/179/2012 a 11C/309/2012, v ktorých žalobca namietal neskoré rozhodnutie o
jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi. V oboch prípadoch sa tak udialo v priebehu
roku 2011 a teda aj v tomto prípade žalobný návrh bol podaný včas. V konaní pôvodne vedenom
pod sp. zn. 11C/216/2012, 11C/217/2012 a 11C/320/2012 žalobca namietal nesprávny úradný postup

spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. V konaní
8Er/9/2009 (11C/216/2012), bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 13.1.2009, ktorým bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho zastúpenia oprávneného
v exekúcii zamietnutá a zároveň bolo vydané na zvyšok nároku dňa 14.1.2009 poverenie. Rovnakásituácia bola i v konaní 8Er/12/2009 (11C/217/2012), kde tiež tunajší súd uznesením zo dňa 13.1.2009
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho zastúpenia
oprávneného v exekúcii zamietol a zároveň vydal na zvyšok nároku 14.1.2009 poverenie i v konaní

8Er/595/2008 (11C/320/2012), kde súd uznesením zo dňa 20.11.2008 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii zamietol
a zároveň vydal na zvyšok nároku 2.12.2008 poverenie. Premlčacia doba mohla začať plynúť
až momentom doručenia uznesenia tunajšieho súdu právnemu zástupcovi oprávneného, pretože
z uvedeného uznesenia sa mohol oprávnený tieto skutočnosti dozvedieť. Písomnosti boli v týchto

prípadoch právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 3.2.2009 u 8Er/9/2012 (11C/216/2012) a
8Er/12/2009 (11C/217/2012) a dňa 15.12.2008 u 8Er/595/2008 (11C/320/2012) , teda v týchto prípadoch
je možné konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože lehota na podanie žaloby po troch rokoch
od doručenia t.j. 4.2.2012 a 16.12.2011, teda ešte pred podaním žaloby dňa 27.9.2012 uplynula

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že

predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom

jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú
vedené pod sp. zn. 11C/112/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/112/2012, 11C/121/2012, 11C/150/2012,
11C/182/2012 , 11C/192/2012, 11C/194/2012, 11C/218/2012, 11C/240/2012, 11C/247/2012 a
11C/251/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, resp. exekučné konanie ako nezákonné zastavil (ISTINA
RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci
samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. V uvedených veciach boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkýchprípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2

zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti

rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu rozhodcovských

rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku

res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých

už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených

veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený vo väčšine týchto

exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných
prostriedkov. Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané len v konaní sp. zn. 8Er/424/2009
(11C/121/2012), 8Er/23/2010 (11C/192/2012) a 8Er/459/2010 (11C/240/2012), kde boli rozhodnutia
súdu 1. stupňa potvrdené a v konaní sp. zn. 8Er/534/2010 (11C/218/2012), kde odvolací súd odvolacie
konanie pre späťvzatie odvolania zastavil.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody
a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/293/2012, 11C/302/2012,
11C/322/2012 a 11C/342/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným

veciam bolo preukázané, že v prípade konania 8Er/440/2010 (11C/293/2012) bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá pre nezákonnosť exekučného
titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a bol nevykonateľný.
V konaní 8Er/162/2009 oprávnený nedoložil úverovú zmluvu potrebnú na preskúmanie zákonnosti
rozhodcovského rozsudku a všeobecné obchodné podmienky sa to napriek opakovaným urgenciám.

Po ich doložení bolo exekučné konanie uznesením 8Er/162/2009-22 zo dňa 26.11.2009 zastavené, pre
nezákonnosť exekučného titulu, ktorý priznával nedovolené plnenie, bol v rozpore s dobrými mravmi a
bol nevykonateľný. Obdobná situácia bola i v konaniach 8Er/785/2010 (11C/322/2012 a 8Er/685/2010
(11C/342/2012),kdebol exekučnýmtitulom rozsudokstálehorozhodcovskéhosúdu.Poichpreskúmaní
boli žiadosti o udelenie poverenia zamietnuté a následne boli exekučné konanie zastavené. V súvislosti

s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to
z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval lenpodľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa

Smernice č. 93/13/EHS. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na
vykonanieexekúcieatedanievprípadochzamietnutiažiadostisúdnehoexekútora,akotobolovovyššie
uvádzaných prípadoch.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave

konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde dňa
30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011.

Na uvedené súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom

rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca

a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/216/2012, 11C/217/2012 a 11C/320/2012
žalobca v týchto veciach namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámených exekučných
spisov mal súd preukázané, že v konaní sp. zn. 8Er/9/2009 (11C/216/2012), bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu doručená dňa 9.1.2009 V

konaní bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 13.1.2009, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii zamietnutá a
zároveň bolo vydané na zvyšok nároku dňa 14.1.2009 poverenie. Rovnaká situácia bola i v konaní
8Er/12/2009 (11C/217/2012), kde bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie tunajšiemu súdu doručená taktiež dňa 9.1.2009 a tunajší súd uznesením zo dňa 13.1.2009

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho zastúpenia
oprávneného v exekúcii zamietol a zároveň vydal na zvyšok nároku 14.1.2009 poverenie a obdobne
i v konaní 8Er/595/2008 (11C/320/2012), kde bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu doručená taktiež dňa 18.11.2008 a súd uznesením zo dňa
20.11.2008 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne v časti trov právneho

zastúpenia oprávneného v exekúcii zamietol a zároveň vydal na zvyšok nároku 2.12.2008 poverenie.
Poverenia teda boli v týchto prípadoch vydané exekučným súdom v 15-dňovej lehote od doručenia
žiadosti súdneho exekútora súdu. Navyše v uvedených prípadoch je nutné konštatovať, vzhľadom na
žalovanou vznesenú námietku premlčania, že tu skutočne došlo k premlčaniu nároku žalobcu, tak ako
to bolo odôvodnené vyššie.

V súvislosti s týmito konaniami, súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v uvedených veciach
exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu musí zaoberať aj zmluvami o úvere a všeobecnýmizmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v

čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. V týchto troch exekučných
konaniach bolo postupované plynulo, bez zbytočných prieťahov, podľa toho ako si svoje povinnosti na
predloženie požadovaných dokladov plnil oprávnený.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 11C/179/2012 a 11C/309/2012
malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že súd nerozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich
dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn.
8Er/24/2003 (11C/179/2012) a 8Er/92/2005 (11C/309/2012) bolo zistené, že po podaní návrhu na
zmenu exekútora bola v oboch prípadoch exekučným súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi žiadosť

na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov a predloženie exekučného spisu. Ihneď po predložení
vyjadrenia, exekučného spisu a vyčíslení dovtedy vzniknutých trov exekúcie boli exekučným súdom
vydané uznesenia o zmene súdneho exekútora. V oboch týchto prípadoch bola teda potrebná súčinnosť
pôvodne povereného súdneho exekútora a súd mohol vo veci rozhodnúť až po doložení požadovaných
dokladov.

Zároveň je potrebné poukázať na ust. § 44 ods.8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony v rámci exekučného konania až do právoplatnosti rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora, teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote tak nemohlo dôjsť
k vzniku škody. Tu je však potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu je výsledkom štúdia spisového

materiálu, právnych predpisov, aplikácie právnych noriem na ten ktorý prípad, na čo je potrebný určitý
čas vzhľadom na skutočne veľký počet exekučných konaní s obdobným skutkovým základom toto
rozhodnutie bolo v primeranej lehote. Okrem toho súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 16/02 prieťahy sa posudzujú podľa jednotlivých okolností prípadu a nedodržanie lehoty
sa nepovažuje automaticky za zbytočný prieťah, ktorý by mal spôsobilosť porušiť právo účastníka na

včasné prejednanie a rozhodnutie veci.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca síce v návrhu na zrušenie pojednávania určeného na deň 26.2.2014 predložil

návrh na doplnenie dokazovania s tým, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku na
vyčíslenievzniknutejškodyvdôsledkuvžalobáchopísanýchskutočnostíatoznalcomvodbore330000-
Právnevzťahykcudzine,odvetvie330300-Európskeprávo,ktorýbymalzodpovedaťotázkytýkajúcesa
interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú
judikatúru Súdneho dvora EÚ, avšak tento návrh súdu doručil už aj v iných konaniach dávno predtým,

napr. u konania 11C/120/2012 to bolo dňa 10.5.2013. Napriek tomu, že od dátumu doručenia tohto
podania uplynulo už viac ako deväť mesiacov, žalobca nielen že tento listinný dôkaz súdu nepredložil,
ale nepredložil ani žiadny relevantný dôkaz o jeho zadaní. Na základe uvedeného bol súd toho názoru,
že tvrdenie žalobcu o zadaní znaleckého posudku je účelové a ničím nepodložené a preto tento návrh
na doplnenie dokazovania zamietol. Na záver je nutné uviesť, že znaleckým dokazovaním sa v súdnom

konaní dokazujú veci odborné, na ktoré nemá súd požadovanú kvalifikáciu, tu však ide o otázku právnu
a na právne posúdenie predmetnej veci je kompetentný súd, ktorý vo veci rozhoduje.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani

nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 26.2.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie

len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.