Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 24, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/421/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232553
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112232553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: N.,

I..W..V.., X.: XX XXX XXX, I. I. N. B.. Č.. XX, XXX XX D., N. U. F. N., I..W..V.. Z. X, XXX XX D., proti
odporcovi: I. W., U. K. I. I. W., Ž. R. XX, D., o náhradu majetkovej škoda a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Vo veci sp.zn. 7C/421/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 3768,65 eur z titulu majetkovej škody a sumy 753,73 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z
dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o

žiadostisúdnehoexekútoranavydaniepoverenia,pričomsúdrozhodolotejtožiadostiaždňa29.11.2011
( konanie sa začalo dňa 24.5.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia s
omeškaním o 189 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/422/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 6381,04 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1276,21 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až

dňa 10.03.2011 ( konanie sa začalo dňa 31.5.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 283 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/423/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 4334,87 eur z titulu majetkovej škody a sumy 866,97 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až

dňa 04.03.2011( konanie sa začalo dňa 23.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 347 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/424/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 4188,28 eur z titulu majetkovej škody a sumy 837,66,- eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti

až dňa 21.06.2011( konanie sa začalo dňa 8.4.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 74 dní.Vo veci sp.zn. 7C/425/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 828,11 eur z titulu majetkovej škody a sumy 165,62 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z
dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní v nedodržaní 15- dňovej lehoty na

rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 15.02.2011 ( konanie sa začalo dňa 2.12.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti poverenia,
s omeškaním o viac ako 75 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/426/2012 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu

k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 440 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z
dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní v nedodržaní 15- dňovej lehoty
na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti
až dňa 15.02.2011 a to rozhodnutím o poverení, s omeškaním viac ako 8 mesiacov.

Vo veci sp.zn. 7C/429/2012 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k

zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 275 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 21.01.2009 a to
rozhodnutím o poverení a to s omeškaním viac ako 5 mesiacov.

Vo veci sp.zn. 7C/430/2012 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1100 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 02.12.2011 a to
rozhodnutím o poverení a to s omeškaním viac ako 20 mesiacov.

Vo veci sp.zn. 7C/433/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 531,07 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti

až dňa 22.03.2011( konanie sa začalo dňa 7.6.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 288 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/434/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 1314,77 eur z titulu nemajetkovej

ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 07.05.2012 ( konanie sa začalo dňa 25.5.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia s omeškaním o 713 dní.

Vo veciach 7C/433/2012, 7C/434/2012 a v ich exekučných konaniach súd rozhodol o žiadosti na
vydanie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vo veciach 7C/426/2012,
7C/429/2012, 7C/430/2012 a v ich exekučných konaniach súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia a to rozhodnutím o vydaní poverenia. Navrhovateľ uviedol, že márnym plynutím času
bolireálneohrozenélegitímneočakávaniažalobcu,žesprávnympostupomsúdudôjdekvymoženiujeho

pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu týchto rizík - k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, pričom včasným rozhodnutím exekučného súdu mohol
žalobca uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva,pretožebyvedelžežiadosťoudeleniepovereniabolazamietnutáajepotrebnéuskutočniť
náhradu exekučného titulu. V týchto konaniach si žalobca tiež z dôvodu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak ich
vyčíslenie je rozdielne. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o vydanie poverenia a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v
tomto období: na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou

informačného systému sumu 70 eura; na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 euro;
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania na exekučnom súde sumu
15 euro. Celkovo vynaložil žalobca márne sumu 125 euro. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postupOkresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom
dovýkonumajetkovýchprávžalobcu.Poukázalnačlánok48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyačlánok
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri určovaní primeranej

náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000Sk, t.j. 660 eur ( 55 EUR za každý mesiac omeškania a
to podľa mesiacov omeškania súdu v jednotlivých exekučných konaniach).
Vo veciach 7C/421/2012, 7C/422/2012, 7C/423/2012, 7C/424/2012, 7C/425/2012, v ktorých

pripojených exekučných konaniach súd rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, si žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň
poukazoval na to, že na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského
súdu, ktorý nie je možné zrušiť, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na
druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu

ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského
súdu je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Žalobcovi preto vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo vzťahu založeného
Zmluvou o úver. Keďže nesprávny úradný postup Okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej

činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva
žalobcu, požaduje i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ďalej uviedol, že nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu

mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že
žiadosťoudeleniepovereniabolazamietnutá.Žalobcasiuplatňujeakoprimeranúnáhradunemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, sumu, ktorá predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom.

Žalobca vo všetkých vyššie uvedených veciach postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Uznesenímč.k.7C/421/2012-23zodňa30.07.2013súdspojilnaspoločnékonanievecitunajšiehosúdu

vedené pod sp.zn. 7C/421/2012, 7C/422/2012, 7C/423/2012, 7C/424/2012, 7C/425/2012, 7C/426/2012,
7C/429/2012, 7C/430/2012, 7C/433/2012 a 7C/434/2012 s tým, že ďalej sa konanie bude viesť pod
sp.zn. 7C/421/2012.

Navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, odporca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil
dňa 21.02.2014 ( jeden pracovný deň pred pojednávaním zo dňa 24.2.2014) a žiadal o odročenie
pojednávania na iný termín z dôvodu, že v určenom čase už boli vytýčené pojednávania pred Okresným
súdom Nitra senát 14C a 19C od 08.10 hod. do 14.00 hod. a klient trvá na účasti splnomocneného
advokátaavylučujesubstitúciu.Súdžiadostiprávnehozástupcunavrhovateľaoodročeniepojednávania

nevyhovel, nakoľko toto ospravedlnenie nespĺňalo náležitosti § 119 ods. 1,2 OSP, to znamená, že
účastník súdu neoznámil dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu ako sa o ňom
dozvedel, nakoľko o ním uvádzaných pojednávaniach musel vedieť vopred. Okrem toho ospravedlnenie
ani ničím nepodložil, to znamená nedoložil predvolanie na pojednávanie s potvrdením o tom, kedy sa o
ňom dozvedel. Nakoniec dôvod na odročenie pojednávania, ktorý spočíva v kolízii termínov pojednávaní

právneho zástupcu nie je relevantným dôvodom na odročenie pojednávania, aj vzhľadom na množstvo
pojednávaní s týmto žalobcom na rôznych súdoch. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne

dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežneprerokovaný.Ksamotnémupostupusúduodporcauvádzal,žezpraktickéhohľadiskajelehotanazmenu
exekútora objektívnenedodržateľnávzhľadomnaúkonysúduspojenéstýmtonávrhomakojedoručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas

prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť,
podnet na konanie vo veci a podobne). Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za

to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu
listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal
za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či
iný všeobecný súd nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o
vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u

poškodenej osoby. V tomto prípade odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa
vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo

základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca
mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora
pred dátumom 23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi, vyjadrením žalovanej, list európskej komisie
generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, článok z denníka SME, správa OS Nitra o nápade
v oddelení Er za roky 2009-2012 zo dňa 11.07.2013, pripojený spis OS Nitra 17Er/701/2011 z
neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 21.07.2011,
návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 24.05.2011, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa

16.02.2011, uznesenie 17Er/701/2011-10 zo dňa 07.11.2011, pripojený spis OS Nitra 12Er/264/2010
z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 23.04.2010,
zápisnica zo dňa 23.03.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.01.2010, uznesenie
12Er/264/2010-15 zo dňa 29.12.2010, uznesenie 11CoE/42/2011-32 zo dňa 30.06.2011, pripojený spis
OS Nitra 27Er/416/2011 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený

súdu dňa 16.05.2011, zápisnica zo dňa 08.04.2011, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
08.02.2011, uznesenie 27Er/416/2011-10 zo dňa 30.05.2011, uznesenie 27Er/416/2011-19 zo dňa
29.06.2012, pripojený spis OS Nitra 19Er/581/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 04.08.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
31.05.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18.11.2009, uznesenie 19Er/581/2010-10

dňa 22.02.2011, uznesenie 19Er/581/2010-15 zo dňa 20.07.2011, pripojený spis OS Nitra 12Er/16/2011
z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 14.01.2011,
zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 02.12.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 07.10.2010, uznesenie 12Er/16/2011-12 dňa 18.01.2011, uznesenie 12Er/16/2011-20 zo dňa
06.05.2011, pripojený spis OS Nitra 25Er/803/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 19.10.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
11.08.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.06.2010, poverenie zo dňa 15.02.2011,
pripojený spis OS Nitra 7Er/4/2009 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie doručený súdu dňa 08.01.2009, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 17.12.2008,
rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 07.10.2008, poverenie zo dňa 21.01.2009, pripojený

spis OS Nitra 24Er/531/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
doručený súdu dňa 15.07.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 25.05.2010, rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.09.2010, uznesenie 24Er/531/2010-10 dňa 19.10.2010,
uznesenie 24Er/531/2010-19 zo dňa 06.09.2011, poverenie zo dňa 02.12.2011, pripojený spis OS
Nitra 34Er/525/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený

súdu dňa 15.07.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 07.06.2010, rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 26.03.2010, uznesenie 34Er/525/2010-9 dňa 28.12.2010, uznesenie
34Er/525/2010-16 zo dňa 27.12.2011pripojenýspisOSNitra9Er/530/2010znehonajmä:žiadosťoudeleniapoverenianavykonanieexekúcie
doručený súdu dňa 15.07.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 25.05.2010, rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27.08.2009, uznesenie 9Er/530/2010-14 dňa 24.04.2011 a dospel

k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/701/2011 súd zistil, že dňa 21.07.2011
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 24.05.2011. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 14934/10.
Uznesením č.k. 17Er/701/2011-10 zo dňa 07.11.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/581/2010 súd zistil, že dňa 04.08.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 31.05.2010.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 17705/09. Uznesením č.k.
19Er/581/2010-10 zo dňa 22.02.2011, právoplatný 17.03.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 19Er/581/2010-15 zo dňa 20.07.2011
súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi S.. W. J. náhradu trov konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/264/2010 súd zistil, že dňa 23.04.2010 podal súdny

exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 22.03.2010.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 21368/09. Uznesením č.k.
12Er/264/2010-15 zo dňa 29.12.2010, právoplatné dňa 12.3.2012, súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením KS v Nitre 11CoE/42/2011-32 zo dňa

30.06.2011 súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 12Er/264/2010-15 potvrdil.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/416/2011 súd zistil, že dňa 16.05.2011 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 08.04.2011.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 14791/10. Uznesením č.k.

27Er/416/2011-10 zo dňa 30.05.2011, právoplatný 25.06.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 27Er/416/2011-19 zo dňa 29.06.2012
súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi S.. W. J. náhradu trov konania nepriznal.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra 12Er/16/2011 súd zistil, že dňa 14.01.2011 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 02.12.2010.

Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 09054/10. Uznesením č.k.
12Er/16/2011-12 zo dňa 18.01.2011, právoplatné dňa 11.02.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 12Er/16/2011-20 zo dňa 06.05.2011
súd exekučné konanie zastavil a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/803/2010 súd zistil, že dňa 19.10.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 11.08.2010.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 04731/10. Exekučný súd dňa 15.02.2011
poveril S.. W. J. na vykonanie exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/4/2009 súd zistil, že dňa 08.01.2009 podal súdny exekútor na
súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 17.12.2008. Exekučným
titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 09683/08. Exekučný súd dňa 21.01.2009 poveril S..
W. J. na vykonanie exekúcie, t.j. súd rozhodol 13. deň od podania návrhu.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24Er/531/2010 súd zistil, že dňa 15.07.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 25.05.2010.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 14992/09. Uznesením č.k.
24Er/531/2010-10 zo dňa 19.10.2010, právoplatný dňa 20.7.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 24Er/531/2010-19 zo dňa 06.09.2011
súd exekučné konanie zastavil. Exekučný súd dňa 02.12.2011 N. S.. W. J. na vykonanie exekúcie.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/525/2010 súd zistil, že dňa 15.07.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 07.06.2010.Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 01181/10. Uznesením č.k.
34Er/525/2010-9 zo dňa 28.12.2010, právoplatné dňa 31.3.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 34Er/525/2010-16 zo dňa 27.12.2011
súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 9Er/530/2010 súd zistil, že dňa 15.07.2010 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 25.05.2010.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 12959/09. Uznesením č.k.
9Er/530/2010-14 zo dňa 24.04.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.
ZpísomnejodpovedinažiadosťoposkytnutiesúčinnostiOkresnéhosúduNitravyplýva,ženaOkresnom
súde v Nitre bol celkový nápad oddelenia Er v roku 2009 v počte 15.113, z toho počet vecí spoločnosti
Pohotovosť 464, v roku 2010 bol celkový nápad 14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť

370, v roku 2011 celkový nápad 21.196, z toho Pohotovosť bola 230 vecí a v roku 2012 bol celkový
nápad 24.980 vecí a z nich veci týkajúce sa spoločnosti Pohotovosť v počte 198.
Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného od 1.6.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ pred podaním žaloby v predmetných veciach podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania predmetných žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalovaná sa vyjadrila,
že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty( 1.10.2010).Má za to, že žalobca sa môže domáhať svojho nároku na súde až po uplynutí tejto lehoty, preto považuje
podaný návrh za predčasne uplatnený na súde. K tejto námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh
na súd predčasne uvádza, že aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu

rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v
rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a preto mal súd
za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula. Preto návrh už nemožno považovať
za predčasne podaný.
Súd na základe vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh zamietol.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v tom, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti
na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto,
že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup.
Súd po vykonaní dokazovania dospel k tomu, že vo všetkých vyššie uvedených veciach a z ich

pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nitra bolo zistené, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. d)
zákona č. 233/1995 Z.z. v čase podania týchto návrhov na vydanie poverenia, bolo exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a to podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa
neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd vykonaným
dokazovaním zistil, že exekučné konania v 8 z vyššie uvedených exekučných vecí ( s výnimkou veci sp.
zn. 12Er/264/2010 a veci sp.zn. 7Er/4/2009 ) boli začaté po 1.6.2010, teda v čase účinnosti Exekučného
poriadku, kde v § 44 ods. 2 ( platné po 1.6.2010) je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí

rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Práve vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach bol
exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý súd preskúmaval a nebol povinný v zmysle §
44 ods. 2 EP rozhodnúť o vydaní poverenia v lehote do 15 dní. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva,
že súd o žiadostiach o udelenie poverenia vo vyššie uvedených veciach rozhodol podstatne skôr, teda

v kratšej lehote, ako to uvádza navrhovateľ vo svojich návrhoch.
Vo veci vedenej pod sp.zn. 12Er/264/2010 súd zistil, že dňa 23.04.2010 podal súdny exekútor na
súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn.
I. XXXXX/XX. Uznesením č.k. 12Er/264/2010-15 zo dňa 29.12.2010, právoplatné dňa 12.3.2012, súd

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z uvedeného vyplýva,
že exekučné konanie sa začalo za účinnosti Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010,
kde v § 44 ods. 2 EP je uvedené „súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní

oddoručeniažiadostipísomnepoveríexekútora,abyvykonalexekúciu.“Zdikcie§44ods.2Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia, ale sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Zároveň súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v
konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup. (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00).

Vo veci vedenej pod sp.zn. 7Er/4/2009 súd zistil, že bola dodržaná 15 - dňová lehota na vydanie

poverenia, nakoľko z tohto spisu vyplýva, že dňa 08.01.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť
o udelenie poverenia, pričom exekučný súd dňa 21.01.2009 poveril S.. W. J. na vykonanie exekúcie,
t.j. súd rozhodol 13. deň od podania návrhu. Preto v tejto veci ( 7C/429/2012) bol návrh jednoznačne
nedôvodný.
Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu

v časti istiny ( vo veciach 7C/421/2012, 7C/422/2012, 7C/423/2012, 7C/424/2012, 7C/425/2012, )
súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého je exekučný súd ex offo
povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok označuje za
exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánovverejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v
spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu

ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach je pomerne
časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú a
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Žalobca ako oprávnený vo vyššie uvedených veciach žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas

tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako žalobca nepreukázal, že doba
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí,
viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu
ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté. V postupe Okresného súdu Nitra neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne a bez
prieťahov aj s poukazom na extrémne množstvo exekučných konaní v danom období práve zo strany
navrhovateľa, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom
k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu,

a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní
preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková

ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal ich vznik. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že by
mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Nitra v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho,
aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky

dlžníkov,akýpočetpohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiaval
informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil
povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená
to,ževzniknákladovžalobcuakooprávnenéhovexekučnomkonanínasprávuavymáhaniepohľadávky
niejevpríčinnejsúvislostispostupomOkresnéhosúduNitravdanýchexekučnýchveciach.Navrhovateľ

svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie
výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.
Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na
udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku
insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť

ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého
podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský
súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal
zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Žalobcovi
musela byť všeobecne známa ( vzhľadom na predmet jeho podnikania - poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov
v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda
a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Nitra v
exekučnej veci.Ďalej súd poukazuje aj na to, že vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach bola daná žiadosť
o vydanie poverenia na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe

spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu
úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania skúmať
totorozhodcovskérozhodnutiespoukazomnarozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciP.XX/
XX O. T. I. N. P. W. R., podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti

spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom
stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel
možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide
o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. (bod 59).

S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej stránke a nevyhnutnosť
skúmania rozhodcovského rozhodnutia. Súd nie je len nejaký „štatista“, ktorý automaticky udeľuje
poverenia na žiadosť exekútora. Ide o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia
a posúdenia. Preto i v prípade, keď by súd mal byť viazaný 15- dňovou lehotou na vydanie poverenia,
práve vzhľadom na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej ochrany

spotrebiteľov, nie je možné dodržanie tejto lehoty pre udelenie poverenia. Hoci je táto lehota daná
zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné
jej nedodržanie nie je závažné, resp. nie je tak závažné, ako by závažné bolo porušenie ochrany
spotrebiteľa.

Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím
inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr.
I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku

zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.
K odporcom vnesenej námietke premlčania súd uvádza, že nárok navrhovateľa za premlčaný

nepovažuje, keďže odo dňa, kedy bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené uznesenie, ktorým
bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota 3 rokov ani v jednej z vyššie uvedených vecí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.