Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Cb/236/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710213197
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5710213197.24

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: INVEST
FINANCE COMPANY s. r. o. so sídlom Lichardova 8508/34, 010 01 Žilina, IČO: 45 969 931,
právne zastúpená JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom Štúrova ul. 1, 010 01 Žilina, proti
žalovanému: Mesto Martin, S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, právne zastúpená
Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s. r. o. so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina,

IČO: 36 855 278 v konaní o zaplatenie 3 mil. 638 053,51 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. O trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca spoločnosť SIOS, s. r. o. so sídlom Komenského 5, 911 01 Trenčín, IČO: 34 131 752 sa

domáhal žalobou podanou na tunajší súd dňa 5.11.2010 vo vzťahu k žalovanému zaplatenia sumy 3 mil.
638053,51eurspoluspríslušenstvom,akoajnáhradytrovykonania.Pôvodnýžalobcažalobuodôvodnil
tým, že medzi ním a K.. E.. R. Y., ako mandatármi na jednej strane a žalovaným ako mandantom na
strane druhej bola dňa 6.11.2006 uzavretá Mandátna zmluva ( ďalej len „ mandátna zmluva“). Táto
bola uzavretá na dobu určitú od 6.11.2006 do 31.12.2007. Dňa 14.11.2006 bol uzavretý Dodatok č. 1 k
mandátnej zmluve, dňa 1.10.2007 bol uzavretá Dodatok č. 2 k mandátnej zmluve. Podľa č. I ods. 1,

resp.čl.IIods.2mandátnejzmluvymalžalobcaprežalovanéhozariadiťzadohodnutúodplatuobchodnú
záležitosť spočívajúcu v manažovaní a realizácii odpredaja nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného,
tvoriacich areál bývalých skladov intendačného materiálu ( SIM) na ul. Sučianskej v Martine, a to
pre jedného alebo viacerých investorov. Podľa čl. I ods. 2, resp. čl. II ods. 2 mandátnej zmluvy mal
žalobca pre žalovaného zariadiť za dohodnutú odplatu aj ďalšiu obchodnú záležitosť spočívajúcu v
manažovaní a realizácii odpredaja pozemkov určených na vybudovanie východného priemyselného

parkuMartinpodľaurbanistickejštúdiespracovanejÚtvaromhlavnéhoarchitektaMestaMartinvmesiaci
júl 2001. Vychádzajúc z účelu a predmetu mandátnej zmluvy mandatár mohol pre mandanta dohodnutú
záležitosť, spočívajúcu v manažovaní a realizácii odpredaja pozemkov určených na vybudovanie
východného priemyselného parku zrealizovať len v tom prípade, keby mu zo strany mandanta bola
poskytnutá potrebná súčinnosť podľa mandátnej zmluvy, inak to nebolo možné. Mandatár nemohol plniť
tento záväzok z mandátnej zmluvy, ak mu mandatár neodovzdal platné zmluvy o budúcich kúpnych

zmluvách s majiteľmi pozemkov a ani v prospech mandatára nevystavil plnomocenstvo na to, aby
takéto zmluvy v mene mandanta mohol pripraviť a uzavrieť mandatár. Rovnako mandatár nemohol plniť
tento záväzok z mandátnej zmluvy, ak mu mandant nevystavil plnomocenstvo oprávňujúce mandatára
rokovať s investormi, dohodnúť si s nimi konkrétne podmienky odpredaja pozemkov a vo vzťahu k
investorom sa zaväzovať k určitým, konkrétnym plneniam. Z uzatvorenej mandátnej zmluvy podľa
pôvodného žalobcu jednoznačne vyplýva záväzok mandatára vykonať odpredaj pozemkov určených

pre vybudovanie východného priemyselného parku Martin, t.j. vykonať určité právne úkony, a to na účet
mandanta. Mandátna zmluva, ktorá zakladá zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami, nenahrádza vovzťahu k tretím osobám plnú moc. Predloženie plnej moci ako základnú podmienku ďalšieho postupu
požadovalivšetciinvestori,ktoríokúpupozemkovpriemyselnéhoparkuprejavilizáujem.Mandatársvoje
zmluvné povinnosti riadne plnil a splnil ich v maximálnej možnej miere. K ďalšiemu plneniu záväzkov

z jeho strany nedošlo a nemohlo dôjsť len v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti mandanta počas
platnosti mandátnej zmluvy, spočívajúcej v poskytnutí potrebnej súčinnosti a vystavení potrebných
plnomocenstiev. Mandant požadovanú súčinnosť a požadované plné moci, na ktorej poskytnutie, a
na ktorých vystavenie bol podľa mandátnej zmluvy povinný a poskytnutie a vystavenie, ktorých bolo
pre plnenie záväzkov žalobcu z mandátnej zmluvy nevyhnutné, žalobcovi neposkytol a plné moci

neudelil, resp. dokonca splniť výslovne odmietol. Mandant pri plnení záväzkov týkajúcich sa predaja
pozemkov, tvoriacich územie východného priemyselného parku Martin, evidentne porušil základné
zmluvné povinnosti a tým znemožnil mandatárovi naplnenie zmluvy vo vzťahu k investorom, ktorí
najskôr prejavili záujem o kúpu pozemkov v danej lokalite. Je celkom evidentné a naplno sa to
prejavilo pri plnení iných záväzkov z tej istej mandátnej zmluvy - pri rokovaní so záujemcom o kúpu
nehnuteľností tvoriacich areál bývalých skladov indentačného materiálu ( SIM) v Martine - spoločnosťou

PRO MOTORY, s. r. o . Tu zo strany žalovaného už bola poskytnutá potrebná súčinnosť a došlo k
uzavretiu Dodatku č. 2 k mandátnej zmluvy, bolo vystavené potrebné plnomocenstvo. Až na základe
týchto skutočností žalobca mohol dojednávať s investorom konkrétne zmluvné podmienky a vec doviesť
do štádia, kedy po schválení prevodu vlastníckeho opráva mestským zastupiteľstvom, mal nasledovať
už podpis samotnej kúpnej zmluvy. Z konania žalovaného, ktorý počas platnosti mandátnej zmluvy

oznamoval žalobcovi prehodnocovanie zámerov s budovaním priemyselného parku, o tomto zámere
rokoval s inými subjektmi a spoluprácu s inými subjektmi formálne schválil prostredníctvom uznesenia
mestského zastupiteľstva, je zrejmé, že požadovanú súčinnosť žalobcovi poskytnúť nechcel. Podstatné
a relevantné je to, že žalovaný požadovanú súčinnosť, na ktorej poskytnutie bol podľa mandátnej
zmluvy povinný, a poskytnutie ktorej bolo pre plnenie záväzku žalobcu z mandátnej zmluvy nevyhnutné,

žalobcovi neposkytol, resp. dokonca poskytnúť výslovne odmietol. Toto porušenie zmluvných povinností
má právny následok spočívajúci vo vzniku nároku na náhradu škody na strane žalobcu. Uplatnená
náhrada škody predstavuje ušlý zisk žalobcu vo výške dohodnutej odmeny žalobcu podľa mandátnej
zmluvy,t.j.vsume,oktorúbolazvýšenástanovenávýkupnácenapozemkovvýchodnéhopriemyselného
parku Martin ( 305,00 Sk/m2 ) v ponukách záujemcov, resp. v zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzavretej

so záujemcom o kúpu týchto pozemkov ( 360,- Sk/m2). Keďže celková výmera predmetných pozemkov
predstavuje 1 mil. 720 000 m2 rozdiel medzi výkupnou cenou 524 mil. 600 000,- Sk a záväzne
ponúkanou cenou 619 200 000,- Sk predstavuje odmena žalobcu, resp. jeho ušlý zisk vo výške 94 mil.
600 000 Sk, t.j. 3 mil. 140 144,73 eur. Skutočnosť, že žalovaný počas platnosti a účinnosti mandátnej
zmluvy uzavretej so žalobcom rokoval s inými subjektmi o tom, čo bolo predmetom plnenia podľa

mandátnej zmluvy, pričom spoluprácu s iným subjektom žalovaný aj formálne schválil prostredníctvom
uznesenia mestského zastupiteľstva, predstavuje okrem neposkytnutia súčinnosti, ďalšie porušenie
mandátnej zmluvy zakladajúcej právo žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške
497 908,78 eur ( 15 mil. Sk ). Žalovaný žalobcovi požadovanú náhradu škody, resp. zmluvnú pokutu
nezaplatil, hoci nárok ňu žalobcovi zanikol a pred podaním žaloby na ich uhradenie žalovaného vyzval,

čím sa stali uplatnené nároky splatnými a žalovaný sa dostal do omeškania, a preto žalobca žiada
žalovaného zaviazať aj k zaplateniu úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške. Zaplatenie
náhrady škody žalobca od žalovaného požadoval listom zo dňa 12.12.2007, ktorý bol žalovanému
doručený 17.12.2007, resp. faktúrou v jeho prílohe, platnou dňa 31.12.2007, preto žalobca požaduje
úroky z omeškania zo sumy uplatnenej náhrady škody od 1.1.2008. Zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca

požadoval od žalovaného listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.12.2008, preto žalobca požaduje
úroky z omeškania zo sumy uplatnenej zmluvnej pokuty od 1.1.2009. Mandatárom ako zmluvnou
stranou mandátnej zmluvy zo dňa 6.11.2006 v znení jej dodatkov bol pôvodný žalobca a K.. E.. R. Y..
Právne nároky, ktoré sú uplatnené žalobou, pôvodne patrili obom subjektom, ktorí spoločne vystupovali
na strane mandatára. Z povahy záväzku podľa mandátnej zmluvy vyplýva, že subjekty vystupujúce

spoločne na strane mandatára boli vo vzťahu k mandantovi zaviazané, resp. oprávnené spoločne a
nerozdielne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na čl. IV ods. 1 mandátnej zmluvy, kde v dôsledku
zrejmej chyby v písaní sú nesprávne uvádzaní mandanti, správne malo byť uvedené mandatári. Ing.
arch. Jozef Masaryk svoj podiel na všetkých plneniach, na ktoré mal nárok podľa mandátnej zmluvy
od mandanta, postúpil na žalobcu na základe spoločného a nerozdielneho oprávnenia oboch subjektov

vystupujúcich na strane mandatára vo vzťahu k mandantovi, resp. na základe postúpenia podielu na
plneniach z mandátnej zmluvy na žalobcu, a preto je pôvodný žalobca samostatne legitimovaný k
uplatneniu nárokov podľa tejto žaloby.Podaním doručeným súdu 19.9.2011 ( č.l. 188 súdneho spisu) pôvodný žalobca podal návrh na zmenu
účastníka, a to tak, aby do konania na jeho miesto vstúpila ako nový žalobca obchodná spoločnosť
INVEST FINANCE COMPANY, s.r.o. so sídlom Lichardova 8508/34, 010 01 Žilina, IČO: 45 969 931.

Zmena účastníka bola navrhovaná z dôvodu, že po začatí konania došlo k prevodu práv, teda k
postúpeniu pohľadávok, o ktorých sa koná na túto spoločnosť. Táto spoločnosť vyslovila súhlas so
zmenou účastníka konania v podaní doručenom súdu 27.9.2011 ( č.l. 200). Pri rozhodovaní o tomto
procesnom úkone súd vychádzal z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.8.2011 ( č.
l. 204) a zároveň pôvodný žalobca spoločnosť SIOS, s.r.o. súdu doložil listinný dôkaz preukazujúci, že

oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému, a to listom zo dňa 14.9.2011 ( č.l. 189). Keďže boli splnené
formálne podmienky určené v § 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) , súd
návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Súd v tomto prípade skúma,
či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práv alebo povinností,
o ktorých v konaní ide. Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené na iného,
existujú alebo, či prešli na iného, alebo boli prevedené, sa súd zaoberá až v rozhodnutí vo veci samej,

nie pri skúmaní procesného nástupníctva.

Podaním doručeným súdu 13.10.2011 ( č. l. 212 spisu) zaslal žalovaný vyjadrenie vo veci, v ktorom
namietol platnosť mandátnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným žalobcom ( SIOS, s. r. o.) a
žalovaným. Poukázal na to, že funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne

primátor Mesta Martin - žalovaného znamená výhradné oprávnenie konať menom obce ( mesta )
navonok, t.j. prejavovať vôľu mesta tretím osobám. Táto funkcia však nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie
vytvárať takúto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených
na základe uvedeného oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j., či resp., aký právny
úkon obec urobí, je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo.

Mestské zastupiteľstvo v Martine podľa ust. § 6 a § 11 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí na svojom zasadnutí 9.3.1995 prijalo Všeobecne
záväzné nariadenie ( „VZN“) č. 30 o hospodárení s majetkom mesta, kde v § 10 citovaného VZN bol
podkladom pre právny výklad rozsahu práv a povinnosti v intenciách zákona z hľadiska ich platnosti,
či neplatnosti, teda aj vo vzťahu k spôsobilosti porušiť záväzkový vzťah. Vo vzťahu k § 10 citovaného

VZN zo dňa 9.3.1995 žalovaný stojí na právnom názore, že pre daný právny názor žalobcu o údajnom
porušení povinnosti, v rozsahu ktorých vytvoril základ právneho nároku, absentoval základný hmotno-
právny aspekt, a to vytvorenie vôle k takémuto právnemu úkonu, ktorý mohlo vytvoriť len mestské
zastupiteľstvo a len schvaľovacím uznesením. Bez takto vytvorenej vôle nebola žiadna konajúca osoba
oprávnená prejaviť akúkoľvek vôľu, k uzavretiu akéhokoľvek právneho úkonu, týkajúceho sa dispozície

s majetkom mesta ( žalovaného ). Navyše pri logickom výklade § 10 VZN žalovaného zo dňa 9.3.1995 a
z jeho gramatickej interpretácie vyplýva, že hypotetickú zodpovednosť subjektívne vykladanú žalobcom
nemožno vyvodzovať z uvedenej mandátnej zmluvy pri použití § 10 VZN Zákona č. 369/1990 Zb.z. s
použitím zákona č. 138/1991 Zb s tým, že v tomto prípade sa nejednalo o údržby majetku mesta a
nejednalo sa ani o nakladanie s majetkom mesta tak, ako vyplýva z citovanej právnej orientácie. Zároveň

poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, s tým, že konajúci súd môže platnosť právneho úkonu
- mandátnej zmluvy posúdiť prejudiciálne.
V druhom okruhu námietok žalovaný spochybnil platnosť právneho úkonu Zmluvy o odplatnom
postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. OSP medzi postupcom K.. E.. R. Y. a postupníkom
spoločnosťou SIOS, s.r.o., a to vo vzťahu k aktívnej legitimácii. Poukázal na ust. § 525 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), vychádzajúc z čl. IV bod 1 mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
zo dňa 6.11.2006, z ktorého vyplýva, že žiaden z mandantov nie je stranou tejto zmluvy samostatne, a
teda nie je ani samostatným nositeľom práv a povinností, ktoré vyplývajú mandantovi z tejto zmluvy.
Ďalej žalovaný uvádzal, že postupca spoločnosť SIOS, s.r.o. nemohla postúpiť pohľadávku, ktorá bola
neexistujúca, a to bez vplyvu na ďalšie námietky žalovaného jej neidentifikáciou v zmysle záväzných

právnych predpisov, existencia pohľadávky a jej spôsobilosť na jej postúpenie i vo vzťahu k jej
platnosti i spôsobilosti je podmienená existenčnou verifikovateľnosťou v zmysle zákonných povinností
vzťahujúcich k jej existencii.
K samotnej merite veci a k základu údajného porušenia povinnosti žalovaného z mandátnej zmluvy
žalovaný vo vyjadrení okrem iného uviedol, že plnou mocou, ktorá oprávňuje konať v mene žalovaného

a plnou mocou od vlastníkov pozemkov žalobca disponoval.. Predmetné splnomocnenie - poverenie
na zabezpečenie odpredaja areálu priemyselného parku v Martine bolo plne dostačujúce pre takéto
rokovanie a bolo udelené štatutárnym zástupcom žalovaného, bývalým primátorom Mesta Martin.
Podľa čl. III, bod 2 mandátnej zmluvy v rámci vykonávaného dokazovania je dôvodné predpokladať, žepôvodnýžalobcaakomandatáranináznakomdôkazu, čiinejvecnej,čiprávnejskutočnosti nepreukázal
ani náznak možnosti splnenia povinnosti získania budúceho kupujúceho, ktorý by poskytol formou
úverového prísľubu, či iným právne akceptovateľným prejavom, finančný prísľub poskytnutia bezúročnej

finančnej pôžičky Mestu Martin, teda žalovanému za účelom vykúpenia predmetných pozemkov Mestom
Martin - žalovaným, ktorý uzavrelo zmluvy o budúcich zmluvách s vlastníkmi pozemkov, a tieto
odovzdalo žalobcovi Žalobca okrem zmlúv o budúcich zmluvách, geometrických plánoch a ďalších
predpokladoch preukázateľne disponoval poverením úradne overeným na zabezpečenie odpredaja
predmetu areálu budúceho priemyselného parku. Totožne s čl. III. bod 3 mandátnej zmluvy mandatár

nepreukázal,resp.pôvodnýžalobcaneuviedolažalovanýdôvodnepredpokladá,ženemalzabezpečenú
ani len finančnú kontinuitu s prípadným eventuálnym, nezáväzným prísľubom, že by ktorýkoľvek z
deklarovaných záujemcov - údajných investorov poskytol finančné prostriedky mandatárovi na výkup
týchto pozemkov pre mandanta - žalovaného so záručným právom investorov. Na základe uvedených
vecných a právnych dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15Cb/236/2010-403 zo dňa 24.9.2012 a žalobu v celom rozsahu
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca
odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd uznesením č. k. 14Cob/327/2012-457 zo dňa 19.4.2013
a rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení
krajský súd uviedol, že okresný súd v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, podľa zváženia

zopakuje, či doplní v potrebnom rozsahu dokazovanie a v novom rozsudku vo veci sa primárne zameria
na prejudiciálne otázky platnosti dotknutých dojednaní mandátnej zmluvy; pri ich vyhodnocovaní za
aplikácie výkladových pravidiel podľa § 35 OZ a § 266 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na
prijaté závery opätovne posúdi aktívnu legitimáciu žalobcu. Vo vecno-právnej rovine posudzovania
aktívnej legitimácie žalobcu sa okresný súd vysporiada i s právnym vzťahom pôvodných mandatárov

medzi sebou a samostatným vzťahom medzi mandatármi a mandantom. Len pri zistení existencie
aktívnej legitimácie žalobcu, dokazovanie ďalej zameria na otázku vzniku existencie, rozsahu a
dôvodnosti uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva. Svoje rozhodnutie okresný súd náležite odôvodní
za rešpektovania ust. § 157 ods. 2 OSP a vyššie uvedeného záväzného právneho názoru odvolacieho
súdu.

Vsúladesprávnymnázorom,ktorývyslovilkrajskýsúd,súdpokračovalvkonanídoplnenímdokazovania
na nariadených pojednávaniach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu,

výsluchom žalobcu, žalovaného zastúpeného primátorom mesta Martin, ako aj viceprimátorom mesta
Martin, ich právnych zástupcov, ďalej vykonal výsluch svedkov: Y. L., K.. E.. R. Y., F. T.M. Y. Y. K.. L. F.,
K.. E.. Š. U., Y.. Š. E. R.. R.. Po vykonanom dokazovaní dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu
posúdeniu veci.

Prvou námietkou, ktorou sa súd prejudiciálne zaoberal v rámci konania bola platnosť Mandátnej zmluvy
uzavretej dňa 6.11.2006 medzi spoločnosťou SIOS, s. r. o., IČO: 34 131 752 Opatovská cesta 53,
911 01 Trenčín a K.. E.. R. Y., IČO: 30 349 125, r. č. 540505/3203 ako mandátarmi a žalovaným
ako mandantom ( č. l. 10). Mandátna zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 262 ods. 1 a § 566 a
nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. II bod 1 a bol

ním záväzok mandatára pre mandanta v jeho mene a na jeho účet odpredať záujemcovi - investorovi
areál SIM, ktorý je majetkom Mesta Martin za najnižšiu stanovenú cenu 750,- Sk/m2, t.j. pozemky a
objekty. Vlastnícky vstup investora a jeho následná činnosť v predmetnom areály bude pred samotnou
kúpou podliehať schváleniu Mestom Martin a aktivity investora budú realizované v súlade s platnými
zákonmi a právnymi normami odsúhlasenými a odkonzultovanými Mestom Martin. V čl. II ods. 2 bol

stanovený ďalší záväzok pre mandatára, a to manažovať a zabezpečiť investorov na odkúpenie územia
určeného na vybudovanie východného priemyselného parku v Martine, a to podľa záujmu investorov
po častiach alebo v celku. Za týmto účelom sa mandant zaväzuje odovzdať mandatárovi všetky
zmluvy o budúcich zmluvách s majiteľmi pozemku, vrátane geometrických plánov, ktoré Mesto Martin
predjednalo, pripravilo, prípadne uzatvorilo s majiteľmi pozemkov. Mesto Martin v zastúpení primátorom

eviduje - dá k dispozícii mandatárovi, t.j. spoločnosti SIOS, s.r.o. Trenčín v zastúpení K.. Y. L. E. K..
E.. Y. všetky hore uvedené zmluvy a už spracované dokumenty a zároveň sa zaväzuje byť súčinné
pri poskytovaní podkladov súvisiacich s predmetom tejto zmluvy a taktiež sa zaväzuje byť súčinné pri
rokovaniach so štátnymi orgánmi a organizáciami, ako aj pri zabezpečovaní prípadných štátnych dotáciía dotácii zo štrukturálnych fondov. Podľa čl. II ods. 3 mandátnej zmluvy mandant je povinný vystaviť
mandatárovi plnú moc, ktorou splnomocní na všetky úkony v rozsahu vymedzenom v čl. II bod 1 a 2 tejto
zmluvy. Mandant sa súčasne zaväzuje na požiadanie vystaviť mandatárovi aj ďalšie plnomocenstvá,

ktoré budú nevyhnutne potrebné na plnenie záväzku z tejto zmluvy. V ďalšom článku bola upravená
odplata, práva a povinnosti zmluvných strán, trvanie zmluvy, ako aj záverečné ustanovenia. Mandátna
zmluva bola podpísaná mandátarmi - za SIOS, s.r.o. konateľom Y. L., K.. E.. R. Y. a za Mesto Martin
podpísal predmetnú zmluvu primátor Mesta Martin v tom čase K.. L. F.. Mandátna zmluva bola doplnená
Dodatkom č. 1 zo dňa 14.11.2006 ( č. l. 15) a Dodatkom č. 2 zo dňa 1.10.2007 ( č. l. 17), riadne

podpísanými zmluvnými stranami

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ( účinný v čase uzavretia predmetnej
mandátnej zmluvy) samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce
a) orgánmi obce
b) hlasovaním obyvateľov obce

c) verejným zhromaždením obyvateľov obce

Podľa § 4 ods.3 písm. j) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä vykonáva
vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a
rozvoja obce.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať
nariadenia, nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
zákonmi a medzinárodnými zmluvami, z ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom
obce je starosta.

Podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona o obecnom zriadení starosta vykonáva obecnú správu, c) zastupuje

obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, d) rozhoduje vo všetkých veciach
správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Podľa § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom v majetkovo-právnych
vzťahoch obce a pracovno-právnych vzťahoch zamestnancov obce. V administratívnych vzťahoch je

správnym orgánom.

Podľa § 10 VZN č. 30 o hospodárení s majetkom obce ( VZN nachádzajúce sa na internetovej stránke
www.martin.sk ) primátor mesta môže na základe mandátnych zmlúv uzavretých
z fyzickými alebo právnickými osobami poveriť tieto osoby úkonmi, ktoré budú vykonávať v mene mesta

ohľadom údržby a nakladania s majetkom mesta za podmienok dohodnutých v mandátnej zmluve.

Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na absolútnu neplatnosť mandátnej zmluvy z dôvodov rozporov
s ust. § 11, 13, 14 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v spojení s ust. § 7 a nasl. zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Žalovaný konajúci primátorom mesta Martin mal porušiť VZN č.

30 o hospodárení s majetkom mesta tým, že túto zmluvu podpísal primátor bez súhlasu mestského
zastupiteľstva a na druhej strane argumentuje vo svojom vyjadrení, že ust. § 10 predmetného VZN č. 30
nie ja aplikovateľné na účely podpísania tejto zmluvy, nakoľko sa nejednalo o údržbu majetku Mesta
Martin, a ani o nakladanie s majetkom mesta. Žalobca na pojednávaniach ( č. l. 235, 572) trval na tom,
že mandátna zmluva bola platne uzavretá, a pokiaľ ust. § 10 VZN č. 30 nie je aplikovateľné na zmluvný

vzťah, primátor mesta Martin bol oprávnený takúto mandátnu zmluvu podpísať titulom ust. § 4, § 13
ods. 1, 4 písm. b), c), d) zákona o obecnom zriadení.
Súd mal za to, že žalovaný konajúci primátorom Mesta Martin, ako štatutárnym orgánom, tento bol
oprávnený titulom ust. § 4, § 13 ods. 1 a § 13 ods. 4 písm. b), c), d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v spojení s § 10 VZN č. 30 mandátnu zmluvu uzavrieť. Primátor Mesta Martin ako štatutárny

orgán bol oprávnený v súvislosti so záväzkom, ktorý bol uvedený v čl. II bod 1 mandátnej zmluvy, poveriť
mandatárov nakladaním s majetkom mesta v súlade s citovaným § 10 v spojení s § 5 VZN, kde sa hovorí,
že primátor mesta môže na základe mandátnych zmlúv uzavretých s právnickými osobami poveriť tieto
osoby úkonmi, ktoré budú vykonávať v mene mesta ohľadom údržby majetku a nakladania s majetkommesta. Čo sa týka záväzku, ktorý bol dohodnutý v mandátnej zmluve v čl. II bod 2 bol oprávnený primátor
k podpísaniu mandátnej zmluvy v súvislosti s týmto záväzkom v súlade s citovaným § 13 ods. 1, ods. 4
písm. b), c), d), ako aj v súlade s § 4 ods. 3 písm. j). Vybudovanie priemyselného parku patrí do rozvoja

obce. Druhý záväzok v rámci mandátnej zmluvy sa netýka hospodárenia s majetkom mesta a nebolo
potrebné aplikovať naň VZN č. 30, konkrétne jeho § 10. Podľa názoru súd bola mandátna zmluva platne
uzavretá, ako aj jej Dodatky č. 1, 2.

Ďalší okruh námietok, ktorý bol vznesený zo strany žalovaného, bolo spochybnenie platnosti právneho

úkonu Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 1.9.2008, ktorá mala byť uzavretá podľa § 524
a nasl. OZ medzi postupcom Ing. arch. Jozefom Masarykom a pôvodným žalobcom ako postupníkom
- SIOS, s. r. o.. Podľa žalovaného ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ s poukázaním
na ust. § 525 OZ vychádzajúc z čl. 4 bodu 1. mandátnej zmluvy. Podľa žalovaného postupca Ing. arch.
Jozef Masaryk pohľadávky, ktoré postúpil, neevidoval, išlo o neexistujúce pohľadávky. Žalovaný na
pojednávaní, ktoré sa konalo 1.2.2011 ( č. l. 237) uviedol, že účastníkom mandátnej zmluvy ako jeden

z mandátarov bol Ing. Arch. Jozef Masaryk vystupujúci pod IČO, a preto K.. E.. R. Y. nebol oprávnený
postúpiť len ako fyzická osoba vystupujúca pod rodným číslom. Keďže podľa žalovaného nedošlo k
platnému postúpeniu pohľadávky na pôvodného žalobcu, nie je tým daná aktívna legitimácia žalobcu
v tomto konaní.

Žalobca po doplňujúcom vykonanom dokazovaní mal za to, že je daná jeho aktívna legitimácia v konaní.
Svoje právne dôvody a argumentácie uviedol v ďalších podaniach vo veci ( č. l. 511, 549 súdneho spisu).
Podľa žalobcu Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 1.9.2008 je platný právny úkon, ktorý založil
aktívnu legitimáciu na uplatňovanie nárokov v tomto konaní pôvodnému žalobcovi - spoločnosti SIOS,
s. r. o., a ktoré následne prešli na žalobcu. Žalobca vo vyjadrení ( č. l. 369, 570) poukázal na to, že

uvedenie IČO u K.. E.. R. Y. v mandátnej zmluve nemá vplyv na aktívnu legitimáciu žalobcu, spôsob
označenia K.. E.. R. Y. v mandátnej zmluve bol výlučne vôľou zmluvných strán. Tieto skutočnosti mal
potvrdiť aj svedok Y. L. na pojednávaní dňa 12.3.2012, ktorý uviedol, citujem: „ Čo sa týka pána Ing.
Masaryka, tak mal firmu Archprojekt, Mierové námestie 32. On však v rámci uzatvorenia tejto mandátnej
zmluvy nechcel vystupovať ako firma. Čo sa týka IČA, tak sa to tam dostalo nejakým nedopatrením.

Chcel vystupovať len ako fyzická osoba pod rodným číslom“. Pokiaľ by konajúci súd posúdil definovanie
Ing. arch. Masaryka v záhlaví mandátnej zmluvy ako neurčité, vzhľadom na ust. § 41 OZ je dojednanie
o existencii ďalšieho účastníka v uvedenej časti, ktorá je oddeliteľná od ďalšieho obsahu mandátnej
zmluvy, sankcionované absolútnou neplatnosťou, z čoho vyplýva aj absolútna neplatnosť dojednania
v čl. 4 bodu 1 mandátnej zmluvy. V takom prípade by bola jediným účastníkom mandátnej zmluvy na

strane mandatára spoločnosť SIOS, s.r.o., a bez ohľadu na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 1.9.2008. Táto spoločnosť by bola priamo nositeľom aktívnej legitimácie v tomto konaní, ktorá
následne prešla na žalobcu.

Vzhľadom na ust. § 513 OZ , čl. 4 bodu 1. mandátnej zmluvy podľa žalobcu ide aktívnu solidaritu

zmluvných strán na strane veriteľa, v tom istom záväzku patrí jedno plnenie viacerým veriteľom tak, že
každý z nich má právo požadovať od žalovaného ako dlžníka celé plnenie s účinkami zániku záväzku
vočiostatnýmveriteľom.Každýjednotlivýveriteľniejeobmedzenývdisponovanístakoutopohľadávkou,
ďalej s ňou nakladať, a môže ju aj previesť, o to viac, ak sa základe ich vzájomného konsenzu sa
jedná o prevod na druhého z takýchto veriteľov. Dojednanie v čl. 4 ods. 1 mandátnej zmluvy je treba

posudzovať v kontexte s ust. § 574 ods. 2 OZ, podstatou a zmyslom uvedeného dojednania bolo
definovať určitý stupeň ochrany medzi mandatármi, že budú spoločne a koordinovane pôsobiť vo svojej
činnosti podľa mandátnej zmluvy a neobmedziť dispozičnú autonómiu mandatárov byť nositeľom nároku
vyplývajúcich z tejto zmluvy. Logicky nemožno predsa nútiť niekoho, aby bol nositeľom aktíva bez jeho
vôle, čo by bolo popretím práva veriteľa disponovať s majetkom, medzi ktorý pohľadávka, ako aktívum

jednoznačne patrí. Výklad ust. čl. 4 ods. 1 mandátnej zmluvy, ktorý by popieral dispozičnú autonómiu
oboch mandatárov v spoločnom rozhodnutí, že jeden z nich sa de facto dobrovoľne vzdáva svojej
pohľadávky z mandátnej zmluvy v prospech druhého mandatára, je práve tou zákonom netolerovanou
skutočnosťou, ktorá by znamenala vzdanie sa práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Teda práva
jedného z mandatárov vzdať sa pohľadávky v prospech druhého mandatára, ako to predpokladá zmluva

o postúpení pohľadávky. Podľa ust. § 35 ods. 3 OZ treba posudzovať každý právny úkon podľa vôle
účastníkov predmetného právneho vzťahu. Skutočnú vôľu zmluvných strán definuje taktiež ust. čl. 4 ods.
6 mandátnej zmluvy. Vôľou zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky bolo vzdať sa
dispozíciespohľadávkouIng.E..R.Y.vprospechspoločnostiSIOS,s.r.o.bezohľadunadefiníciu názvutakéhoto právneho úkonu, teda, či sa jedná o formu postúpenia pohľadávky, resp. vzdania sa práva už
vzniknutého. Pokiaľ zákon priznáva jednému zo solidárnych veriteľov status disponenta s pohľadávkou
v rozsahu jej inkasovania, neexistuje logický argument odôvodňujúci, prečo by výkladom zákona malo

byť obmedzené inak s touto pohľadávkou nakladať. Predmetná otázka však nie je podľa názoru žalobcu
pre konanie relevantná, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo prejavom vôle oboch mandatárov. Je
irelevantné, ktorý z nich bol v pozícii postupcu, a ktorý v pozícii postupníka. Vôľa zmluvných strán bola,
aby ďalším nositeľom pohľadávky a nárokov voči mandantovi bola výlučne spoločnosť SIOS s. r. o. ,
čo potvrdili aj svedkovia Ing. E.. Y. E. Y. L.. V súvislosti s preukazovaním skutočnej vôle zmluvných

strán pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky svedok K.. E.. Y. ako postupca uviedol: „ Chcel
som mať s ním pokoj, a preto som to ukončil“. Ďalej uviedol: „ Ja som bol v tom, keď som rozpúšťal
združenie a podpisoval zmluvu o postúpení pohľadávok na spoločnosť SIOS, s.r.o. bol som v tom, že
sa ho zbavujem aj po právnej stránke, že zanikajú moje právne nároky vyplývajúce z mandátnej zmluvy,
že prechádzajú na neho. Na otázku právneho zástupcu žalobcu na svedka Y. L., či bola vôľa pána K..
E.. Y. byť naďalej vlastníkom pohľadávok voči Mestu Martin, ako je to uvedené v zmluve o odplatnom

postúpení pohľadávky z 1.9.2008, odpovedal jednoznačne: „ Nebola“. Žalobca nepovažuje za právne
akceptovateľný výklad žalovaného, podľa ktorého mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na akúkoľvek
tretiu osobu, avšak nie na postupníka SIOS, s.r.o. V prípade, ak by postupovali pohľadávku Ing. arch.
Masaryk spoločne so spoločnosťou SIOS, s.r.o. na tretiu jednalo by sa rovnako o písomný prejav
vôle oboch subjektov previesť pohľadávku z nich dvoch, ako tomu bolo v prípade zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 1.9.2008, iba s tým rozdielom, že by sa jednalo o tretí subjekt na strane postupníka
a v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky sa jednalo o spoločnosť SIOS, s.r.o. Žalobca len podotýka,
že v oboch prípadoch by sa jednalo o konsenzuálny prejav vôle previesť pohľadávku so súhlasom oboch
mandatárov. Žalobca k výpovedi svedka K.. L. F. - bývalého primátora Mesta Martin v čase podpisovania
mandátnej zmluvy, uviedol, že buď tento svedok nechápal zmysel ust. čl. 4 ods. 1 v kontexte na čl.

4 ods. 6 mandátnej zmluvy v čase podpisu mandátnej zmluvy, alebo toto nechápal po prečítaní na
pojednávaní dňa 8.7.2013, alebo si jednoducho nepamätal zmysel a podstatu predmetného dojednania
mandátnej zmluvy. V prípade, ak by tento svedok nechápal podstatu a zmysel čl. 4 ods. 1 v kontexte
na čl. 4 ods. 6 mandátnej zmluvy v čase podpisu mandátnej zmluvy, tak by sa mohlo prípadne jednať
o nezhodu vôle a prejavu, čo by zakladalo absolútnu neplatnosť predmetných dojednaní oddeliteľných

od ostatného obsahu mandátnej zmluvy. Pokiaľ by bolo možné obe citované dojednania mandátnej
zmluvy považovať za absolútny neplatný právny úkon, ktorý však nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako
takej, nakoľko je samostatne oddeliteľný od jej zvyšného obsahu, zakladalo by to právny stav, ktorý by
absolútne nebránil postúpeniu pohľadávky, tvoriacej predmet tohto konania. V prípade, ak by svedok
toto nechápal po prečítaní na pojednávaní dňa 8.7.2013, tak by sa mohlo jednať o dojednanie neurčité

a z tohto dôvodu v súlade s ust. § 39 OZ neplatné v oboch prípadoch, čo by opätovne nemalo nijaký
vplyv na platnosť ostatných dojednaní mandátnej zmluvy. V prípade, ak by si tento svedok jednoducho
nepamätal zmysel a podstatu predmetného dojednania mandátnej zmluvy, nemá to nijaký vplyv na vôľu
zmluvných strán pri koncipovaní čl. 4 ods. 1 v kontexte na čl. 4 ods. 6 v čase podpisu mandátnej zmluvy,
a teda jeho výpoveď treba považovať v tejto súvislosti za plne právne irelevantnú a podľa názoru žalobcu

treba v tejto súvislosti zobrať do úvahy výlučne výpovede svedkov K.. E.. Y. E. Y. L., ktorí jednoznačne
potvrdili možnosť previesť práva z mandátnej zmluvy na tretiu osobu, ako aj záujem K.. E.. Y. previesť
všetky práva z mandátnej zmluvy na spoločnosť SIOS, s.r.o. Podľa žalobcu treba posudzovať zmluvu
o postúpení pohľadávky v kontexte ust. § 513 OZ, ako aj ust. čl. 4 bod 1 mandátnej zmluvy, ide o
tzv. aktívnu solidaritu zmluvných strán. Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa predpoklad písomnosti

právneho úkonu a pre ďalšie právne posudzovanie daného úkonu by mal súd postupovať v súlade s
ust. § 35 ods. 3 OZ, teda prihliadať na skutočnú vôľu toho, kto právny úkon urobil. Ak teda mandatári,
ako zmluvné strany mali spoločný záujme dosiahnuť stav, aby naďalej bol veriteľom pohľadávky voči
žalovanému výlučne právny predchodca žalobcu, súd by mal posudzovať daný právny úkon v súlade
s takto cieleným úmyslom zmluvných strán.

V podaní doručenom súdu 18.11.2013 ( č. l. 342 ) zaslal žalovaný vyjadrenie k dokazovaniu, ktoré súd
vykonal, rešpektujúc právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Žiline. Uviedol, že rozporuje
právny výklad inštitútu aktívnej solidarity veriteľov, ktorý bol prezentovaný žalobcom vo vyjadrení zo dňa
19.9.2003. Má za to, že v zmysle dikcie §513 OZ v prípade existencie pohľadávky voči žalovanému by

bola eventuálne založená aktívna solidarita na strane veriteľov na základe čl. 4 mandátnej zmluvy zo
dňa 6.11.2006, teda v zmysle zákonného ustanovenia na základe zmluvy. Potom každý z spoluveriteľov
je oprávnený požadovať celé plnenie od dlžníka, pričom právo ostatných spoluveriteľov na uspokojenie
zanikne, len čo bol uspokojený jeden z veriteľov. Pre vzťah viacerých spoluveriteľov voči dlžníkovi jerozhodujúce to, že záväzok spoločný pre niekoľkých veriteľov, je jediným záväzkom, pričom nejde o
toľko záväzkov, koľko je veriteľov. Veriteľov spája identita pohľadávky, avšak právo na uplatnenie majú
nezávisle. Z ust. § 513 OZ potom vyplýva zákonné splnomocnenie pre toho spoluveriteľa, ktorý prvý

požiada dlžníka o splnenie, aby prijal plnenie od dlžníka v mene a na účet ostatných spoluveriteľov. Tento
veriteľ vystupuje ako splnomocnený zástupca všetkých veriteľov s právom uplatnenia pohľadávky a
dlžník má povinnosť plniť jemu s právnymi účinkami splnenia dlhu pre všetkých spoluveriteľov. Právnym
dôsledkomuplatneniapohľadávkyjednýmzospoluveriteľovniejetedakoncentráciapohľadávkyvosobe
tohto spoluveriteľa, ale iba koncentrácia vymáhateľnosti dlhu. Výklad aktívnej solidarity veriteľov žalobcu

o disponovaní s pohľadávkou jedným zo spoluveriteľov spôsobom možnosti prevodu pohľadávky na tretí
subjekt je v rozpore so zmyslom, účelom a významom ust. § 513 OZ, ktorý dáva spoluveriteľovi právo
na uplatnenie dlhu a nie na prevod, resp. postúpenie celej pohľadávky spoluveriteľov jedným z veriteľov.
V konkrétnom prípade údajnej pohľadávky voči žalovanému by uvedený postup okrem rozporu s ust. §
513 OZ, právneho úkonu postúpenia pohľadávky jedným zo spoluveriteľov, bol v rozpore taktiež s ust. §
525 ods. 2 OZ, kde je upravený tzv. zákaz postúpenia pohľadávky, kedy nemožno postúpiť pohľadávku v

prípade,akbypostúpenieodporovalodohodesdlžníkom.Žalobcanajednejstranevyvodzujeuplatnenie
§ 513 OZ z čl. 4 bod 1 mandátnej zmluvy, podľa ktorej sú mandatári stranou tejto zmluvy a nositeľmi
práv a povinností vždy a len spoločne a nerozdielne, žiaden z mandatárov nie je stranou tejto zmluvy
samostatne, a teda nie je ani samostatne nositeľmi práv a povinností, ktoré vyplývajú mandatárovi z
mandátnej zmluvy uzavretej so žalovaným, ako údajným dlžníkom a na strane druhej popiera takúto

dohodu s dlžníkom a tvrdí, že aj jeden zo spoluveriteľov je oprávnený nakladať s právami, teda je
oprávnený na postúpenie pohľadávky, v prípade jej existencie, vzniknutej z mandátnej zmluvy. Žalovaný
má za to, že takáto zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá jedným zo spoluveriteľov v rozpore s ust.
§ 525 ods. 2 OZ je absolútne neplatná podľa § 39 OZ. V takomto prípade by eventuálny postupník,
na ktorého postupca previedol svoju pohľadávku, nebol chránený, ani ak by o dohode s dlžníkom

obmedzujúcej postúpenie pohľadávky nevedel, teda konal v dobrej viere. Z tohto dôvodu žalovaný trval
na tom, že je potrebné zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

Súd z listinného dôkazu - Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky ( č. l. 53) zistil, že táto mala byť
uzavretá medzi postupcom K.. E.. R. Y., s uvedením rodného čísla, trvalého pobytu a postupníkom

spoločnosťou SIOS, s.r.o. dňa 1.9.2008. V čl. I predmetnej zmluvy bolo uvedené, že postupca a
postupník súhlasne vyhlasujú, že majú spoločne uzavretú Mandátnu zmluvu zo dňa 6.11.2006, vrátane
Dodatku č. 1 zo dňa 14.11.2006 s mandantom Mesto Martin. Predmetom tejto zmluvy je odpredaj
areálu SIM Martin a príprava pozemkov spojená s následným odpredajom budúcim investorom v areáli
Východného priemyselného parku Martin. Predmetnú zmluvu zmarilo Mesto Martin tak, že účel tejto

zmluvy nemohol byť naplnený.
V čl. II zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky bolo uvedené, že postupca eviduje voči dlžníkovi
Mesto Martin tieto pohľadávky: - zmluvnú pokutu vo výške 15 mil. Sk s príslušenstvom s lehotou
splatnosti 31.3.2008, škodu vo forme ušlého zisku vo výške 94 mil. 600 000,- Sk s lehotou splatnosti
20.4.2008, ako aj ostatné nároky, ktoré sú bližšie nešpecifikované a vyplývajú alebo len vyplynú z

predmetnej mandátnej zmluvy aj voči tretím osobám.
Podľa čl. III zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky Mesto Martin predmetné pohľadávky ku
dnešnému dňu neuhradilo, nakoľko tieto pohľadávky neuznáva, a tieto budú predmetom nastávajúceho
súdneho sporu.
Podľa čl. IV zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky postupca postupuje pohľadávky v bode II tejto

zmluvy postupníkovi, a to dňom podpísania tejto zmluvy, t.j. dňom 1.9.2008.
Podľa čl. V zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky postupca sa zaväzuje oznámiť dlžníkovi Mesto
Martin do 19.9.2008 postúpenie týchto pohľadávok. Táto zmluva bola podpísaná zo strany zmluvných
strán.

Z listinného dôkazu - ( č. l. 56) súd zistil, že Ing. arch. Jozef Masaryk oznámil listom zo dňa 1.9.2008
Mestu Martin ako svojmu dlžníkovi, že písomne uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
1.9.2008 postúpil všetky jeho pohľadávky, ktoré voči nemu eviduje z Mandátnej zmluvy uzavretej medzi
nimi dňa 6.11.2006, vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 14.11.2006, a to spoločnosti SIOS, s.r.o. Z uvedených
dôvodov sú povinní dlh, ktorý majú voči nemu, splatiť novému veriteľovi. Postúpenie pohľadávok je

urobené v súlade s § 526 OZ.

Súd mal za to, že mandátnu zmluvu na strane jedného z mandátarov uzavrel K.. E.. R. Y. ako fyzická
osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, aj napriek týmto skutočnostiam, že naviacerých dokumentoch - mandátnej zmluve, dodatkoch č. 1, 2 k mandátnej zmluve nebol riadne
označený obchodným menom, miestom podnikania. Z ostatných údajov na týchto listinách bolo zrejmé,
že vystupuje ako podnikateľský subjekt podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, nakoľko

v mandátnej zmluve je uvedené jeho IČO, v dodatku č. 1 je takisto uvedené IČO, v dodatku č. 2 je
uvedené jeho IČO, ale aj miesto podnikania, v akom registri je zapísaný ako podnikateľský subjekt. Aj z
ďalších listín, ktoré boli odložené v rámci konania, nepochybne vyplýva, že K.. E.. R. Y. vystupoval ako
podnikateľský subjekt, či ide o preberací protokol z 19.12.2006 ( č. l. 38), splnomocnenie z 29.8.2007
( č. l. 61), ktoré vystavilo Mesto Martin pre obidvoch mandátarov na plnenie predmetu mandátnej zmluvy,

kde splnomocňuje Ing. arch. Jozefa Masaryka, ako podnikateľského subjektu, definovaného obchodným
menom, IČO, miestom podnikania. Uvedené je zrejmé aj zo splnomocnenia, ktoré vystavil osobne K..
E.. Y. pre Y. L. v súvislosti s plnením mandátnej zmluvy, v ktorom sám uviedol IČO, označil register
( č. l. 503a). Z výpisu zo živnostenského registra K.. E.. R. Y. vyplynulo jeho obchodné meno: K.. E..
R. Y. - ARCHPROJEKT. Nepresné označenie zmluvnej strany, nespôsobuje samo o sebe neplatnosť
mandátnej zmluvy, výkladom obsahu právnych úkonov je zrejmé že účastníkom na strane mandátarov

uzavretej mandátnej zmluvy bol K.. E.. R. Y. - ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského
oprávnenia a spoločnosť SIOS, s. r. o. . Výpoveď Y. L. o tom, že K.. E.. Y. chcel vystupovať nie
ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba označená rodným číslom na základe vykonaného dokazovania
neobstojí, súd poukazuje aj na obsah výpovede K.. E.. Y. ( č. l. 301), ktorý sám, uviedol, že išlo o
obchodno-právny vzťah so spoločnosťou SIOS, s. r. o. pri vzniku mandátnej zmluvy.

Na základe uvedeného mal byť zmluve o odplatnom postúpení pohľadávky správne označený ako
postupca K.. E.. R. Y. ako fyzická osoba podnikajúca pod IČO, s miestom podnikania, nakoľko malo ísť
o záväzky vzniknuté z jeho podnikateľskej činnosti v spojení s uzavretou mandátnou zmluvou. Tento
však bol označený rodným číslom, bytom. Nesprávne označenie nemalo však vplyv na platnosť zmluvy

o odplatnom postúpení pohľadávky z hľadiska dodržania formy právneho úkonu.

Podľa §35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa §262 ods. 1 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy

uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa §262 ods. 2 ObZ dohoda podľa ods. 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 266 ods. 1 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol

strane, ktorej je prejav vôle určenej známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 ObZ v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá a prejav
vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle
určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v

tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 ObZ pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, čítanie rokovanie o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

Podľa § 266 ods. 4 ObZ prejav vôle, ktorý obsahu výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 566 ods. 1 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet

zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť o uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.Podľa § 566 ods. 2 ObZ, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára,
predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Podľa čl. 4 označeného názvom „Práva a povinnosti zmluvných strán“ bod 1. mandátnej zmluvy
mandanti sú stranou tejto zmluvy a nositeľmi práv a povinností z tejto zmluvy vždy a len spoločne a
nerozdielne. Žiaden z mandantov nie je stranou tejto zmluvy samostatne a teda nie je ani samostatne
nositeľom práv a povinností, ktoré vyplývajú mandantovi z tejto zmluvy.

Ako už bolo vyššie konštatované mandátna zmluva bola uzavretá medzi mandatármi spoločnosťou
SIOS,s.r.o.aIng.arch.Masarykom,podnikajúcimnazákladeživnostenskéhooprávneniaamandantom,
teda žalovaným Mesto Martin, za ktoré bol oprávnený konať primátor mesta, v tom čase K.. L. F..
Mandátna zmluva bola uzavretá v súlade s s ust. § 262 ods. 1 ObZ, kde si výslovne strany dohodli, že
ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, nakoľko nespadal pod vzťahy uvedené v §
261 ods. 2 ObZ. Táto dohoda vyžadovala písomnú formu a bola pojatá do mandátnej zmluvy, konkrétne

do čl. 6 bod 1 mandátnej zmluvy.

V súlade s vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Žiline v uznesení 14Cob/327/2012 sa súd
primárne zameral na prejudiciálne otázky platnosti vyššie citovaných dotknutých dojednaní mandátnej
zmluvy čl. 4 bod 1., čl. 4 bod 6. a pri ich vyhodnocovaní aplikoval výkladové pravidlá podľa § 35

Občianskeho zákonníka a § 266 Obchodného zákonníka. Pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov
sú obsiahnuté v OZ v § 35 ods. 2 a 3. Osobitné ( lex specialis) interpretačné pravidlá pre obchodné
vzťahy obsahuje § 266. Občiansky zákonník uprednostňuje jazykový prejav a vôľa, ktorá bola prejavená,
má doplňujúci podporný význam (§ 35 ods. 2 OZ). Navyše Občiansky zákonník pri interpretácii rozlišuje
medzi právnymi úkonmi vyjadrenými slovami § 35 ods. 2 a právnymi úkonmi vyjadrenými inak, než

slovami § 35 ods. 3. Obchodný zákonník pri úprave nerozlišuje medzi právnymi úkonmi a upravuje
kritéria pre všetky právne úkony rovnako. Obchodný zákonník v § 266 ods. 1 ak rozhodujúce akceptuje
iné kritérium, ako Občiansky zákonník, a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom.
Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam. vyžaduje sa,
aby úmysel bol strane, ktorej je určený známy alebo jej musel byť známy. Nakoľko medzi mandátarmi

a mandantom vznikol titulom uzavretia mandátnej zmluvy a voľby Obchodného zákonníka obchodno-
záväzkový vzťah, súd sa predovšetkým zameral na osobitné interpretačné pravidlá pre obchodné
vzťahy, ktoré obsahuje § 266 ObZ.

Článok 4 mandátnej zmluvy upravoval práva a povinnosti zmluvných strán - mandátarov a mandanta.

V článku 4 bod 1. mandátnej zmluvy bolo uvedené, že ide o práva a povinnosti mandantov, čo sa
týkalo označenia zmluvnej strany. Pôvodný žalobca v čl. 4 žaloby poukázal na to, že v čl. 4 bod 1.
mandátnejzmluvyvdôsledkuzrejmejchybyvpísanísúnesprávneuvádzanímandanti,alesprávnemalo
byť uvedené mandatári. Svedok Y. L., konateľ spoločnosti SIOS, s.r.o. ktorá bola jedným z mandatárov
mandátnej zmluvy na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.3.2012, opätovne uviedol, že sa jedná o

preklep, pretože by to bolo nelogické k obsahu zmluvy. Aj z obsahu prednesu výpovede žalovaného ako
mandanta, ďalšieho z mandátarov K.. E.. Y. vyplynulo, že článok 4 bod 1. mandátnej zmluvy upravoval
práva a povinností mandátarov, a nie mandanta, taká bola ich vôľa pri dohadovaní článku 4 bod 1.

V čl. 4 bode 1 mandátnej zmluve súd konštatuje, že ide o protirečivosť prvej a druhej vety tohto bodu.

V prvej vete bodu 1. je uvedené, že mandanti sú nositeľmi práv a povinností vždy a len spoločne
a nerozdielne. Takéto dojednanie znamená solidárne postavenie mandátarov voči žalovanému ako
mandantovi. Naopak druhá veta hovorí, že žiaden z mandatárov nie je stranou tejto zmluvy samostatne,
a teda nie je ani samostatne nositeľom práv a povinností, ktoré vyplývajú mandantovi z tejto zmluvy.
Súd preto v ďalšom posudzoval, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy, čo sa týka

rozporného čl. 4 bod 1 mandátnej zmluvy, aby mohol dostatočne vyhodnotiť toto dojednanie v kontexte
celej mandátnej zmluvy v spojení s právnou úpravou v ust. § 512 a nasl. OZ.

Z prvého výsluchu konateľa spoločnosti SIOS, s. r. o. Y. L. ( č .l. 253 ), ktorá vystupovala ako jeden z
mandatárov vyplynulo, že zmysel a účel toho čl. 4 bod. 1 mandátnej zmluvy bol taký, že budú SIOS, s.

r. o. konať s K.. Y. ako mandátari spoločne, čiže nerozdielne voči mandantovi vo všetkých záležitostiach,
ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Ďalší z mandatárov K.. E.. R. Y. pri prvom výsluchu na pojednávaní
dňa 21.5.2012 ( č. l. 300 ) jednoznačne uviedol, že to chápal tak, že museli konať vždy spolu, čiže
nemohli konať samostatne, tieto úkony by boli neplatné.Aj z doplnenej výpovede svedka Y. L. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.8.2013 ( č. l. 483)
bolo podľa názoru súdu preukázané, že úmysel zmluvných strán pri kreovaní a uzatváraní predmetnej

mandátnej zmluvy v súvislosti s čl. 4 ods. 1, ktorý riešil spôsob, akým boli oprávnení a povinní mandatári
vovzťahukmandantovi,bol,žemalikonaťvždyspolu,čiužvovzťahumedzisebou,ajvovzťahukMestu
Martin. Svedok Y. L. uviedol, že to chápe tak, že nemôže samostatne rozhodovať pri veciach, ktoré
sú predmetom mandátnej zmluvy, pracuje spoločne s druhým mandátarom. Návrh samotnej mandátnej
zmluvy vypracoval on ako konateľ, ale jej schváleniu predchádzali viaceré rokovania zo strany Mesta

Martin, kde sa dávali jednotlivé pripomienky, ktoré sa zapracovali následne do tohto návrhu. K článku čl..
4 bod 1 uviedol, že mu rozumel tak, že nemôže samostatne vylúčiť K.. E.. Y. E. K.. E.. Y. nemôže vylúčiť
jeho, keďže chceli prácu robiť spoločne. Nemôže niečo svojvoľne robiť tak, aby spoločníka neoklamal,
nepodviedol. Úkon na ktorý boli poverení, budú robiť spoločne, čiže iba vždy spolu, či vo vzťahu medzi
sebou, aj vo vzťahu k Mestu Martin. Ďalej pán L. uviedol na otázku právneho zástupcu žalobcu, že či vie
v súvislosti s uzavretím mandátnej zmluvy všeobecne vysvetliť, aké boli práva mandatára, ten uviedol,

že môže nastať situácia, že bolo tu právo spoločnosti SIOS, s.r.o., ktorá by chcela odísť z tejto zmluvy,
predať všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z tejto mandátnej zmluvy na tretiu osobu, t.j. napr. na
inú firmu. Ďalej na otázku právneho zástupcu žalovaného na tohto svedka, či ako kreátor predmetnej
zmluvy bol záujem nejakým spôsobom obmedziť postupiteľnosť práv a povinností zo zmluvy, svedok
uviedol, že pri podpisovaní tejto zmluvy na začiatku určite nie.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.8.2013 ( č. l. 488) súd opätovne vypočul druhého z mandátarov
K.. E.. R. Y., ktorý uviedol, že mandátna zmluva bola postavená tak, že ani on, ani spoločnosť SIOS, s.
r. o. zastúpená konateľom Y. L. nemohli konať samostatne, ale napriek tomu pán L. konal samostatne.
Tento svedok uviedol, že konanie podľa čl. 4 bod 1. si vysvetľoval tým spôsobom, že keď mali byť

rokovania s partnermi v súvislosti s realizáciou mandátnej zmluvy, tak mali vždy konať spoločne.

Súd ďalej vykonal výsluch K... L. F., ktorý v čase uzavretia mandátnej zmluvy vystupoval ako primátor
Mesta Martin. Tento svedok na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 8.7.2013 ( č. l. 475) uviedol, že
nerozlišoval ani jedného, ani druhého mandatára. Pre Mesto Martin to bol jeden developer, ktorý má

zabezpečiť to, čo bol dohodnuté v mandátnej zmluvy, a to bola spoločnosť SIOS, s.r.o., čiže bralo sa
to ako jeden právny subjekt. Tento svedok ďalej uviedol, že ani jeden, ani druhý z mandatárov nemohli
konať samostatne, ako oni konali v rámci s. r. o. to už boli medzi nimi. Pre neho existoval len jeden
právny subjekt, a tým bola spoločnosť SIOS, s.r.o., ktorú považoval ako mandatára v rámci mandátnej
zmluvy. Tento svedok ďalej uviedol, že návrh mandátnej zmluvy predkladala spoločnosť SIOS, s.r.o.,

ale predtým ešte prebehli rokovania, kde sa stanovili určité pravidlá v rámci uzavretej zmluvy. Na
otázku samosudkyne, aby sa vyjadril tento svedok, akým spôsobom konali mandatári, keď v mandátnej
zmluve sú uvedení dvaja mandatári, svedok uviedol, že konala alebo mandatárom bola len firma, ktorý z
konateľov mal chodiť zastupovať sa nevie vyjadriť, ale vie, že chodili obidvaja konať za firmu. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, či v čase pôsobnosti tohto svedka, ako primátora uzatváral jeden z

solidárnych mandatárov zmluvy samostatne, tento svedok uviedol, že to chápe tak, či uzatváral K.. Y.
E. T. L., odpovedal, že nie, o tom nič nevie.

K otázke určitosti, zrozumiteľnosti, výkladu čl. 4 bod 1 mandátnej zmluvy, súd vypočul aj súčasného
primátora Mesta Martin - Y.. E.. E. Q. - štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý na pojednávaní, ktoré

sa konalo dňa 8.7.2013 uviedol, že podpisoval dodatky k predmetnej mandátnej zmluve a ako mandatári
vystupovali dve osoby, dve identifikačné čísla, brali to ako dve firmy s tým, že na každé rokovanie
chodili páni Y. L. E. K.. E.. Y. spoločne a tvrdili, že budú aj konať spoločne. Poukázal aj na poverenia,
ktoré vydal bývalý primátor, kde na základe tohto poverenia boli poverení obidvaja títo páni. Aj z toho
poverenia vyplývalo, že museli konať spoločne.

Po vykonanom dokazovaní - výsluchu svedkov, štatutárneho zástupcu žalovaného ( primátora )
- osôb, ktoré boli prítomní pri kreovaní a uzatváraní mandátnej zmluvy a jej dodatkov, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi , pri vyhodnocovaní dotknutého dojednania mandátnej zmluvy čl. 4 bod 1 za
aplikácie výkladových pravidiel podľa § 35 OZ a § 266 ObZ súd mal za to, že na základe mandátnej

zmluvy, čo sa týka dojednania práv a povinností medzi zmluvnými stranami, bol jednoznačne úmysel
strán, že mandátari mali konať spoločne, žiaden z mandátarov nebol stranou zmluvy samostatne, a
teda ani nebol samostatne nositeľom práv a povinností, ktoré im vyplynuli z mandátnej zmluvy. Uvedené
súd vyložil v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Súd sa nestotožnils argumentáciou žalobcu , že v rámci uzavretej mandátnej zmluvy boli mandatári nositeľmi práv a
povinností vždy a len spoločne a nerozdielne, a teda išlo o aktívnu solidaritu mandátarov ako veriteľov v
rámci práv, ktoré mali vzniknúť z mandátnej zmluvy. Všetci svedkovia pri svojej výpovedi jednoznačne

uviedli, že mandatári mali konať spoločne, ani jeden z týchto svedkov nechápal tie práva a povinnosti
zmluvných strán spoločne ako solidaritu, či už aktívnu alebo pasívnu na strane mandatárov, t. j., že každý
z mandátarov mohol samostatne konať, samostatne uplatňovať práva a samostatne plniť povinnosti z
mandátnej zmluvy. Po zhrnutí výpovedí je preukázané, že bývalý primátor Mesta Martin K.. F. považoval
za mandatárov len jednu firmu, nerozlišoval ani jedného, ani druhého mandatára, pamätal si len to, že

išlo o jedného developera, bralo sa to ako jeden právny subjekt, ani jeden, ani druhý nemohli konať
samostatne. Z výpovede konateľa Y. L., spoločnosti SIOS, s.r.o. bolo zrejmé, pri tvorbe čl. 4 ods. 1
mandátnej zmluvy bol úmysel taký, že bude konať s K.. Y. spoločne, nerozdielne voči mandantovi vo
všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Druhý z mandatárov K.. E.. Y. jednoznačne
uviedol, že to chápal tak, že museli konať vždy spolu, čiže nemohli konať samostatne, tieto úkony by
boli neplatné. Aj súčasný primátor, ktorý uzavieral dodatky k mandátnej zmluve potvrdil, že mandátari

konali spoločne, tak boli vystavené aj následne plné moci. Aj z ďalších úkonov (následné správanie
sa zmluvných strán), ktoré boli robené v súvislosti s uzavretou mandátnou zmluvou, z toho je možné
dôvodiť, že žiaden z mandatárov nebol stranou zmluvy samostatne a nebol ani samostatne nositeľom
práv a povinností, ktoré vyplynuli mandátarom z mandátnej zmluvy. Z poverenia zo dňa 11.10.2006 ( č.
l. 277) súd zistil, žs Mesto Martin v súvislosti z uzavretou mandátnou zmluvou poverilo K.. E.. R. Y.

a firmu SIOS, s.r.o. v zastúpení Y. L. zabezpečením odpredaja areálu SIMU v Martine. Z poverenia
zo dňa 18.10.2006 ( č. l. 349) súd zistil, že primátor Mesta Martin poveril Ing. arch. Jozefa Masaryka
a firmu SIOS, s.r.o. v zastúpení Y. L. zabezpečením odpredaja areálu priemyselného parku v Martine
v súvislosti s realizáciu predmetu mandátnej zmluvy. Obsahovo išlo o plné moci, ktoré boli vystavené
podľa článku 2 bod. 3 mandátnej zmluvy v súlade s ust. § 568 ods. 3 ObZ, podľa ktorého, ak zariadenie

záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta je mandant povinný vystavil včas
mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Tieto poverenia boli vystavené zo strany mandanta
následne po uzavretí mandátnej zmluvy, tieto prejavy vôle je možné vykladať v spojení s § 266 ods.
1, ods. 3 ObZ, mandant Mesto Martin považoval obidvoch mandatárov, že konajú spoločne a žiaden z
nich nie je stranou tejto zmluvy samostatne, a teda ani nie je samostatne nositeľom práv a povinností.

Pokiaľ plná moc je daná niekoľkým splnomocnencom spoločne, ako bolo v danom prípade, tak ide o tzv.
kolektívne plnomocenstvo a v prípade kolektívneho plnomocenstva, ak nie je určené inak, musia všetci
splnomocnenci konať spoločne, t.j. musia urobiť obsahovo zhodný prejav vôle. Že mandátari konali len
spoločne vyplýva aj z ďalších listinných dôkazov, ktoré boli doložené do konania, či to boli ponukové listy,
predžalobný pokus o zmier, rokovania z Mestom Martin ( č. l. 27, 28,29,30, 311, 316) ). V preberacom

protokole sú uvedení obidvaja mandatári, čo sa týkalo realizácie predmetnej mandátnej zmluvy ( č. l.
38), list, ktorý bol adresovaný primátorovi mesta Martin je podpísaný obidvoma mandatármi ( č.l. 39).
Takisto aj v súvislosti s rokovaniami, ktoré prebehli ohľadne realizácie mandátnej zmluvy 22.3.2007,
10.4.2007 ( č. l. 40, 41) sú prítomní spolu obidvaja mandatári. Súd poukazuje aj na plnomcenstvo, ktoré
vystavil jeden z mandátarov pre druhého mandátara, aby ho v prípade potreby mohol zastupovať ( č.

l. 503a). Ak by bola vôľa byť samostatne nositeľom práv a povinností, nebola by potreba vystavenia
takejto plnej moci.

Podľa § 512 ods. 1 OZ, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom, a ak ide o deliteľné plnenie, môže
každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody nie, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľom

rovnaký diel.

Podľa §512ods.2OZ,akideoplnenieviacerýchveriteľom,ktoréjenedeliteľné,jedlžníkoprávnenýplniť
ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne.
Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov.

Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy.

Podľa § 513 OZ, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona,
podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnený spoločne a nerozdielne, môže
ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie

požiada prvý.

Na základe uvedených zákonných ustanovení sa pluralita subjektov na veriteľskej strane môže
prejavovať vo formea) delenej pohľadávky
b) solidárnej pohľadávky
c) nerozlučnej pohľadávky

Nakoľko súd dospel k záveru, že pri uzatváraní mandátnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
žiaden z mandatárov nie je stranou tejto zmluvy samostatne, teda nie je ani samostatným nositeľom
práv a povinností, takáto dohoda preto neumožňovala žiadnemu z mandátarov samostatnú disponibilitu
s akýmkoľvek právom, povinnosťou. Preto pohľadávky, ktoré mali prípadne vzniknúť mandátarom v

súvislosti s uzavretou mandátnou zmluvou neboli solidárne pohľadávky. Podľa názoru súdu v danom
prípade by išlo o nerozlučnú pohľadávku, ,pri ktorej je dlžník povinný plniť všetkým veriteľom a
ktorýkoľvek môže vyžadovať plnenie iba v prospech všetkých. Účastníci právneho vzťahu si dohodli v
čl. 4 ods. 1 druhá veta mandátnej zmluvy, že za nedeliteľné budú považovať i deliteľné plnenie (peňažné
pohľadávky).

Pohľadávka je nerozlučná, ak je dlžník povinný plniť všetkým veriteľom a ktorýkoľvek veriteľ môže
vyžadovať plnenie iba v prospech všetkých. Predmetom nerozlučnej pohľadávky je nedeliteľné plnenie
a jeho prijatie vyžaduje súčinnosť všetkých veriteľov. Dlžník tu nie je povinný plniť jednému zo
spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov.

Ust. § 512 ods. 2 predpokladá pluralitu veriteľov a nedeliteľnosť predmetu plnenia, ktorá spája
oprávnenieviacerýchveriteľov.Nedeliteľnosťpredmetuplneniatunezakladásolidarituveriteľovaneplatí
tu ani právo postihu medzi spoluveriteľmi ako je to v prípade aktívnej solidarity. Veritelia môžu žiadať
od dlžníka nedeliteľné plnenie buď zároveň všetci spoločne alebo po vzájomnej dohode určiť jedného,
komu sa má plniť. Uplatniť pohľadávku proti dlžníkovi na súde môžu len všetci veritelia spoločne.

Že išlo o nerozlučné pohľadávky vyplýva aj z ďalších ust. mandátnej zmluvy, konkrétne čl. 3, ktorý
upravuje odplatu za výkon činnosť mandatára a v čl. 3 bod 1 sa žiadnym spôsobom nešpecifikuje,
že jednému mandatárovi treba vyplatiť nejaký podiel, druhému mandatárovi nejaký podiel. Hovorí sa
len o mandatárovi, čiže o vyplatení finančnej čiastky na účet mandatára. Celá mandátna zmluva bola

uzatváraná a kreovaná s tým, že ponímala mandatára aj napriek tomu, že boli dvaja, ako jeden subjekt.

Podľa čl. 4 bod 6. mandátnej zmluvy mandant nie je oprávnený postúpiť alebo inak previesť na tretiu
osobu práva alebo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto zmluvy. Mandatár je oprávnený postúpiť alebo
inak previesť na tretiu osobu práva alebo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto zmluvy. Za plnenie svojho

mandátu však zodpovedá mandatár.

Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo

ho odchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 524 ods. 1 OSP veriteľ môže svoju pohľadávku, aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo, a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávka, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmeniť. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 525 ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

Čo sa týka ďalšieho dojednania v mandátnej zmluve, a to čl. 4 bod 6 mandátnej zmluvy, úmysel

zmluvných strán bolo totožný s jazykovým prejavom, čiže v priebehu konania nebolo sporné, že
mandatári boli oprávnení postúpiť alebo inak previesť na tretiu osobu práva alebo povinnosti, ktoré
im vyplynuli z tejto zmluvy. Za plnenie svojho mandátu však zodpovedali mandatári. Rovnako nebolosporné toto dojednanie z hľadiska výkladu, že mandant, teda mesto Martin nebolo oprávnené postúpiť
alebo inak previesť na tretiu osobu práva alebo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto zmluvy.

Z výsluchu svedka Y. L., konateľa spoločnosti SIOS, s.r.o. a K.. E.. R. Y. vyplynulo, že v roku 2008
došlo k tomu, že začala viaznuť komunikácia medzi obidvoma mandatármi v súvislosti s tým, že jeden
z mandatárov spoločnosť SIOS, s.r.o. mala za to, že mandant si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce
z mandátnej zmluvy a z dôvodu porušenia týchto povinností mal vzniknúť mandatárom nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, ako ja nárok na náhradu škody. Nakoľko druhý mandatár už nemal záujem

na spolupráci, malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi obidvoma mandatármi, a
to dňa 1.9.2008. Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je, aby išlo o
a) existujúcu pohľadávku
b) určitú pohľadávku
c) obligačnú pohľadávku
d) identifikovanú pohľadávku

e) pohľadávku, ktorá nie je vylúčená z postúpenia

Súd preskúmal predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávku uzavretú medzi mandatármi navzájom a
dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 OZ, ako aj podľa § 37 OZ,
§ 525 OZ.

Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonuvznikápriamozozákona,dovolávaťsajejmôžektokoľvek.Okrem
účastníkov právneho úkonu každý, ktorý má na tom právny záujem. Absolútna neplatnosť je dôsledkom
najzávažnejších vád právnych úkonov, ako je rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom
alebo obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi, práve spomínaný § 39 OZ. Nie je potrebné,

aby sa dlžník dovolával absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie,
absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva ex lege a súd je na ňu povinný prihliadať ex offo.

Predmetná zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky je neplatná z viacerých dôvodov. Čo sa týka
predmetu podstúpenia v čl. 2 podľa názoru súdu, pohľadávky, ktoré sú v nej uvedené nespĺňajú kritérium

určitosti, identifikovateľnosti. Pohľadávky - zmluvná pokuta vo výške 15 000,- Sk s prísl. s lehotou
splatnosti 31.3.2008, tak táto pohľadávka podľa názoru súdu nie je ani určitá, ani identifikovaná, nakoľko
niejezrejmé,oakúpohľadávkuide,nazákladčohotátopohľadávkavznikla,prečojeslehotousplatnosti
31.3.2008. Rovnako je to tak aj pri ďalšej pohľadávke, a to škode vo forme ušlého zisku vo výške 94 mil.
600 000,- Sk s lehotou splatnosti 20.4.2008, čo je v rozpore s faktúrou, ktorú vystavil jeden z mandatárov

pre mandanta, teda žalovaného, kde si uplatnil túto škodu s lehotou splatnosti 11.12.2007 ( č. l. 310).
Ak predmetom postúpenia sú ostatné nároky, ktoré sú bližšie nešpecifikované a vyplývajú z predmetnej
mandátnej zmluvy aj voči tretím osobám, tak je neplatná zmluva o postúpení pohľadávky podľa §
37 ods. 1 OZ z dôvodu neurčitosti, nakoľko z textu takéhoto ustanovenia nemôže byť postupníkovi
zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky sú postupované a z identifikačných znakov zvolených účastníkmi

tejto zmluvy je pochybné, ktoré pohľadávky sú predmetom cesie. Aj napriek tomu, že je tam odkaz
na mandátnu zmluvu, skutočná identifikácia pohľadávky slúži aj na to, aby medzi zmluvnými stranami
nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postupovaná. Na základe pravidiel
podľa § 35 ods. 2 OZ nemožno dospieť k spoľahlivému záveru, ktoré pohľadávky boli na základe tejto
zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky postúpené medzi postupcom a postupníkom. Postupovaná

pohľadávka v súlade s názorom súdnej praxe musí byť označená dostatočne určito, teda tak, aby nebola
zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi. V tomto smere súd poukazuje aj
na to, že predmetné pohľadávky, ktoré sú predmetom zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky sú
podľa názoru súdu aj neexistujúce pohľadávky, čo vlastne vyplynulo z výpovede jedného zo svedkov,
ktorý bol zároveň postupcom týchto pohľadávok, a to z výpovede K.. E.. Y., ktorý uviedol na pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 21.5.2012 ( č. l. 305): „ S týmito pohľadávkami som nedisponoval, tieto pohľadávky
som nemal. Podpisoval som zmluvu z tohto dôvodu, že v tom čase sa ukončovala spolupráci s pánom
L. a chcel som mať už od neho pokoj“.
V súvislosti s preukazovaním skutočnej vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o postúpení
pohľadávky svedok Ing. arch. Masaryk ako postupca ďalej uviedol: „ Chcel som mať s ním pokoj, a preto

som to ukončil“. Ďalej uviedol: „ Ja som bol v tom, keď som rozpúšťal združenie a podpisoval zmluvu
o postúpení pohľadávok na spoločnosť SIOS, s.r.o. bol som v tom, že sa ho zbavujem aj po právnej
stránke, že zanikajú moje právne nároky vyplývajúce z mandátnej zmluvy, že prechádzajú na neho.Čo sa týka určitosti identifikovateľnosti týchto pohľadávok súd poukazuje aj na nezrozumiteľnosť a
neurčitosť v súvislosti s výpoveďou svedka pána L., ktorý uviedol v súvislosti s uzavretou zmluvou o
postúpení pohľadávok, že predmetom postúpenia bola celá pohľadávka, všetky nároky vyplývajúce z

mandátnej zmluvy, čo je v príkrom rozpore s predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi K.. Y. a
spoločnosťou SIOS, s.r.o. Rovnako čo sa týka určitosti a identifikovateľnosti pohľadávky súd poukazuje
na tú skutočnosť, že je v rozpore a vyplýva to aj z výsluchu konateľa spoločnosti SIOS, s.r.o., že došlo k
postúpeniu pohľadávku, ktorá je tam identifikovaná ako náhrada škody, keď podľa konania spoločnosti
SIOS, s.r.o. táto náhrada škody bola fakturovaná faktúrou so splatnosťou 12.12.2007, kde ju fakturovala

táto spoločnosť samostatne a následne v septembri 2008 bola postúpená zo strany druhého mandatára
K.. E.. R. Y. ako postupcu. Z obsahu výpovede K.. E.. R. Y. na pojednávaní, ktoré sa konalo 23.8. 2013
( č. l. 491) vyplynulo, že túto zmluvu o postúpení pohľadávok urobil z toho dôvodu, že došlo k ukončeniu
vzťahu medzi ním a spoločnosťou SIOS, s.r.o. na základe rozpustenia združenia. Súd mal v konaní
preukázané, že medzi SIOS, s. r. o. a K.. E.. R. Y. ako fyzickou osobou bola uzavretá Zmluva o združení
( č. l. 322). Nakoľko nedošlo k jej realizácií, čo sa týkalo vykupovania pozemkov pre Kaufland v Martine,

ako uvádzal svedok K.. E.. R. Y., tak mimo tejto zmluvy o združení, sa mali dohodnúť SIOS, s. r. o. a
Ing. Arch. Jozef Masaryk na inej spoločnej činnosti v rámci uzatvorenej mandátnej zmluvy s mandantom
Mestom Martin, kde bol presne špecifikovaný predmet zmluvy, ktorý mali realizovať mandátari. Táto
spoločná činnosť v rámci mandátnej zmluvy sa nedotýkala ich ďalšej spoločnej činnosti v rámci zmluvy o
združení, preto ustanovenia zmluvy o združení súd neaplikoval na vzťahy medzi mandátarmi, vzniknuté

z mandátnej zmluvy. Išlo o iný obchodno-právny vzťah medzi K.. E.. R. Y. a spoločnosťou SIOS, s. r.
o. v spojení s uzavretou mandátnou zmluvou. Svedok K.. E.. R. Y. uviedol, že mal za to, že ak podpíše
zmluvu o postúpení pohľadávok po právnej stránke zanikajú všetky jeho nároky vyplývajúce z mandátnej
zmluvy, a že prechádzajú na spoločnosť SIOS, s.r.o. Tento svedok opätovne uviedol na pojednávaní,
že nebolo jasné, či pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia sú alebo nie sú. Súd poukazuje na

tú skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávok došlo 1.9.2008 a k rozpusteniu združenia neskôr, čiže aj
toto preukazuje, že vzťahy medzi mandátarmi navzájom sa riadili len ust. mandátnej zmluvy, zmluva o
združení upravovala inú spoločnú činnosť.

Pre platnosť každého právneho úkonu sa podľa § 37 ods. 1 OZ vyžaduje, aby tento právny úkon

bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Prvé dve podmienky platnosti právneho úkonu
sa týkajú vôle konajúcej osoby. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov, a preto sa na ich vznik
vyžaduje danosť vôle. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle.
Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej
judikatúry súdov nie je právny úkon urobený vážne ( skutočne ) vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že

konajúci nechce svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú
normy občianskeho práva. Existenciu vážnej vôle k právneho úkonu možno usudzovať z objektívnych
skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bo urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú
pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľa privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom
vôle spája. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti

prípadu na ich základe a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je potrebné potom urobiť príslušný
záver. Vôľa, ktorá nie je vážna ( nesleduje právne následky, nemôže byť vôbec základom právneho
úkonu, a preto ide o absolútne neplatný ( neexistenčný právny úkon ). V prípade nedostatku vážnosti
vôle nenastanú následky právneho úkonu a na miesto nich nastupujú zodpovednostné následky. Z
vykonaného odkazovania, t. j. po vyhodnotení všetkých dôkazov, je zrejmé, že Ing. Arch. Jozef Masaryk

pri uzavieraní zmluvy o postúpení pohľadávky, bez ohľadu na jej formu, obsah, nemal vôľu postúpiť
nejaké pohľadávky, jeho vôľou bolo ukončiť obchodno-právny vzťah so spoločnosťou SIOS, s. r. o.,
ukončiť spoluprácu z dôvodu vyhrotených konfliktných vzťahov. Aj z tohto dôvodu predmetná zmluva
ako právny úkony je absolútne neplatná.

Podľa § 525 ods. 2 OZ možno postúpenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi tretej osobe ( postupníkovi )
vylúčiť osobitnou dohodou medzi dlžníkom a veriteľom. Na základe tejto dohody možno dohodnúť zákaz
postúpenie pohľadávky vôbec alebo na určitú dobu, alebo v prospech určitej osoby, alebo i takým
spôsobom, že veriteľ bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku nepostúpi inému. Takéto dojednanie môže
byť obsiahnuté v pôvodnej zmluve medzi veriteľom a dlžníkom alebo ho možno dojednať i dodatočne a

môže sa týkať akejkoľvek pohľadávky. Ak došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore s dohodou dlžníka,
tak zmluva o postúpení pohľadávky je uzatvorená v rozpore s ust. § 525 OZ a je absolútne neplatná
podľa § 39 OZ.Nakoľko súd dospel k záveru pri výklade čl. 4 bod 1 mandátnej zmluvy, že toto dojednanie v kontexte
celej mandátnej zmluvy neumožňovalo žiadnemu z mandatárov samostatnú disponibilitu s akýmkoľvek
právom a povinnosťou, tak uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi mandatármi navzájom, kde

jeden bol v pozícii postupcu a druhý v pozícii postupník a je v rozpore s predmetným čl. 4 bod 1 druhá
veta, t. j. je v rozpore s dohodou medzi mandátarmi ( veriteľmi) a mandantom ( dlžníkom). Súdu nie
je teda zrejmé, čo sa postupovalo, čo bolo predmetom postúpenia, keďže ani jeden z mandatárov
nemohol samostatne disponovať s akýmikoľvek pohľadávkami , t. j. že mohli disponovať s nerozlučnými
pohľadávkami len spoločne, nakoľko takáto bola vôľa zmluvných strán pri uzatváraní mandátnej zmluvy.

Súd mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávok pre jej neurčitosť, neidentikovateľnosť pohľadávok,
neexistenciu týchto pohľadávok, rozpor s dohodou s dlžníkom, nedostatkom vážnosti vôle je absolútne
neplatný právny úkon. Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodným žalobcom, teda
spoločnosťou SIOS, s.r.o. a súčasným žalobcom je takisto podľa názoru súdu absolútne neplatná,
pretože mandatári mohli postúpiť pohľadávky na tretiu osobu, ale keďže nemali samostatnú disponibilitu,
mohli postúpiť len spoločne v zmysle dohody s dlžníkom ( čl. 4 bod 1. mandátnej zmluvy), a toto sa

nestalo.

Ustanovenie § 574 OZ upravuje zánik záväzku vzdaním sa práva, či odpustením dlhu na základe
dohody veriteľa a dlžníka, ktorou sa veriteľ so súhlasom dlžníka vzdáva svojho práva, resp. dlžníkovi
dlh odpúšťa. Podľa názoru zmluvu o postúpení pohľadávky medzi Ing. R. Y. a firmou SIOS, s. r. o. ,

nie je možné posudzovať podľa tohto ustanovenia, nakoľko toto ustanovenie hovorí o písomnej dohode
medzi dlžníkom a veriteľom. Ak by sa však mandátari spoločne dohodli s mandantom, že sa jeden z
nich vzdáva spoločného nerozlučného práva, takáto dohoda by bola v súlade s ust. §574 OZ, k takejto
dohode však nedošlo.

Nakoľko súd posúdil prejudiciálne prvotnú zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky uzavretú medzi
Ing. Jozefom Masarykom a firmou SIOS, s. r. o. ako absolútne neplatný právny úkon, malo to vplyv
na platnosť následnej Zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto pôvodný žalobca ako postupca uzavrel so
súčasným žalobcom ako postupníkom dňa 2.8.2011 v rozpore s čl. 4 bod 1druhá veta mandátnej zmluvy
v spojení s ust. §§ 39, 525 OZ, táto zmluva je teda absolútne neplatným právnym úkonom, čím nie je

daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré boli navrhnuté v podaní žalobcu zo dňa 15.6.2012
doručenom súdu 20.6.2012 ( č. l. 354), išlo o výsluchy svedkov k otázkam týkajúcim sa vzniku,
existencie, rozsahu a dôvodnosti uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva, súd v celom rozsahu

zamietol. Vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné, nakoľko súd zamietol žalobu pre nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu.

O trovách konania súd rozhodol, že bude o nich rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku vo veci samej v súlade s ust. § 151 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.