Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/132/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613206047
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3613206047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov

JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky J. A., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., V. Y.
XXX/XX, a otca T. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., H. XXXX/XX, toho času bytom C., S. XX,
o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 25. septembra 2013, č.k. 1P/45/2013-51, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k

maloletému Q., ktorým otec žiadal zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 130 Eur na sumu 40 Eur
mesačne počnúc dňom 01.07.2013 dôvodiac, že výživné, ktoré mu bolo naposledy určené rozhodnutím
súdu, nie je schopný platiť. Otec poukazoval na to, že pracuje ako skladník - montážnik v spoločnosti
F. C., prevádzka C., jeho hrubý mesačný príjem predstavuje sumu 465 Eur. V apríli 2013 bol nútený
kúpiť si nové osobné motorové vozidlo K. E. B., nakoľko sa mu staré pokazilo a jeho oprava by bola
drahšiaakohodnotaceléhovozidla,pričomtotovozidlonevyhnutnepotrebujenaprepravudopráce,keď
miesto jeho pracoviska je vzdialené od jeho terajšieho bydliska asi 5 km a po skončení pracovnej doby

mu už nejde žiaden spoj mestskej hromadnej dopravy. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti je nedôvodný. Konštatoval, že
k zmene pomerov na strane otca síce došlo, avšak táto zmena neodôvodňuje zníženie vyživovacej
povinnosti. Otec maloletého je zamestnaný, jeho priemerná mesačná čistá mzda bola zistená v sume
603,72 Eur. Skutočnosť, že otec maloletého má výdavky spojené so splácaním úveru, poistením
vozidla, benzínom, platením mobilného telefónu, výživným na syna C. a výživným na syna Q. nie je
dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému Q., a to jednak vzhľadom k jeho príjmu,

ako aj vzhľadom k tomu, že si mohol dovoliť zakúpiť nové osobné motorové vozidlo za sumu 16.775
Eur, ktoré musí momentálne splácať. Dal do pozornosti, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek
inými výdavkami rodičov a skutočnosť, že otec maloletého si zakúpil nové motorové vozidlo, s čím má
spojené zvýšené výdavky, pred súdom neobstojí. Pri svojom rozhodovaní prihliadol predovšetkým na
opodstatnené potreby maloletého, ktorý je žiakom 8. ročníka základnej školy, neustále sa vyvíja, veľa zje
a rastie. Maloletý je alergik, s čím sú nepochybne spojené ďalšie výdavky na lieky. Vzhľadom na to súd
považoval aktuálnu výšku vyživovacej povinnosti voči maloletému za primeranú na to, aby aj s pomocou

nej boli uhrádzané výdavky spojené so štúdiom a voľnočasovými aktivitami maloletého. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby odvolací súd
rozsudokprvostupňovéhosúduzmeniltak,žejehovyživovaciupovinnosťznížipočnúcdňom01.07.2013
na sumu 75 Eur mesačne. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutiu prvostupňového súdu je

nezákonné, a aj keď súd skutkový stav zistil v podstate správne, nesprávne ho právne posúdil. Z
odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, aké sú celkové mesačné náklady na syna Q., keď
súd iba poukazuje na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W.. Súd neuvádza, aké náklady
sú spojené s ošatením a stravou maloletého, no vo vyjadrení matky k návrhu matka uvádzala náklady
spojené s ošatením rodiny v sume 40 Eur a stravou rodiny v sume 300 Eur, z čoho na maloletého

Q. pripadá suma 85 Eur, z ktorej polovica predstavuje sumu 42 Eur. Teda celkové mesačné náklady
spojené s výživou maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby predstavujú sumu 150 Eur
mesačne, z čoho polovica predstavuje sumu 75 Eur. Vyslovil názor, že neexistuje dôvod, prečo by
mal byť zaviazaný na plnenie výživného vo vyššej sume, ako je polovica preukázaných nákladov na
dieťa. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že matka maloletého si plní vyživovaciu povinnosť predovšetkým
osobnoustarostlivosťouomaloletéhoQ.,keďpoukázalnato,žetakmerkaždýdruhývíkendsiberiesyna

k sebe a počas tohto obdobia mu zabezpečuje stravu, poskytuje bývanie a občas kupuje aj oblečenie.
Okrem toho mu dáva mesačne vreckové v sume 15 Eur. Pokiaľ teda súd otázku vyčíslenia nákladov
na výživu maloletého vyriešil len konštatovaním, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej
zmene v jeho príjmoch a v príjmoch matky maloletého, považuje to za nesprávne, a to aj s poukazom
na jeho vyjadrenie na pojednávaní, že s predchádzajúcou výškou výživného v sume 130 Eur mesačne

súhlasil len preto, lebo bolo pred Vianocami, ktoré chcel stráviť aj so synom Q. a chcel mať od jeho
matky pokoj a istotu, že ho na Vianoce k nemu pustí. Pritom súd pri poslednej úprave ani neskúmal
oprávnené potreby dieťaťa, pretože došlo k rodičovskej dohode. Od napadnutého rozhodnutia súdu sa
jeho výdavky zvýšili, pretože dňom 01.10.2013 na žiadosť priateľky jej prispieva na úhradu nákladov
spojených s bývaním sumou 150 Eur mesačne. Okrem toho si platí mesačne životnú poistku v sume

36,50 Eur. Vyslovil názor, že jeho povinnosťou nie je prispievať na výživu celej rodiny, ale na výživu
maloletého Q. a túto povinnosť si plní v rozsahu, v akom mu to dovoľujú jeho finančné možnosti. Bude
tomu tak aj naďalej, no v súčasnosti naozaj nie je schopný platiť na jeho výživu sumu 130 Eur mesačne.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny

potvrdiť. Uviedla, že otec maloletého si nemusel kupovať také drahé auto, aj napriek tomu, že do práce
dochádza 5 km. Pochopila by to v prípade, ak by motorové vozidlo slúžilo ako zdroj jeho príjmu, čo
neslúži,pričompoukázalanato,žeotecvosvojomodvolaníuvádza,ženemalžiadnenasporenépeniaze
a na kúpu motorového vozidla si zobral pôžičku v ČSOB banke a čerpá aj peniaze z kreditnej karty,
z ktorej jej dokonca vyplácal výživné na maloletého syna. Taktiež s nákladmi spojenými s motorovým

vozidlom musel otec počítať skôr, ako motorové vozidlo kupoval. Pokiaľ otec uvádza v odvolaní, že
s výživným v sume 130 Eur mesačne súhlasil len preto, lebo bolo pred Vianocami, ktoré chcel stráviť
aj so synom a chcel mať od nej pokoj a istotu, že ho na Vianoce pustí, poukázala na to, že nikdy
sa nestalo, že by otcovi odoprela styk so synom, dáva mu ho pravidelne a načas v zmysle súdneho
rozhodnutia.Čosatýkajehonákladovspojenýchsbývanímvsume150Eurmesačne,nestačípreukázať

čestné prehlásenie jeho priateľky. Vzhľadom k tomu, že otec uviedol, že s touto priateľkou spoločne
nehospodária a ani nemajú spoločnú domácnosť a býva v podnájme, nech preukáže nájomnú zmluvu
uzatvorenú medzi ním a jeho priateľkou a aj doklad o prihlásení na príslušnom Daňovom úrade, že mu
prenajíma izbu. Na záver podotkla, že otec maloletého si svojvoľne od júla 2013 bez rozhodnutia súdu
znížil výživné na sumu 60 Eur mesačne, s tým, že pokiaľ má otec maloletého vedomie, že suma 75 Eur

je dostatočná na všetky potreby syna, či sa to týka už jeho základných potrieb alebo ostatných potrieb,
má možnosť požiadať súdnou cestou o zverenie maloletého do svojej opatery a ona mu bude prispievať
sumou podľa právoplatného rozhodnutia súdu.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie

odvolacieho súdu.

V zmysle ust. § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť ajbez návrhu, ak sa zmenia pomery. Súd môže zmeniť predošlé rozhodnutia o výživnom, ak sú splnené
hmotnoprávne predpoklady na túto zmenu podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného
rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre
určenie vyživovacej povinnosti uvedený v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým

schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine),
s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa ust. § 62 resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový
stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že síce došlo k zmene pomerov na strane otca, avšak jedná sa o takú zmenu
pomerov, ktorá neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti. Správne konštatoval, že od poslednej

úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa
30.11.2012, č.k. 5P/147/2012-48, kde bola uzavretá rodičovská dohoda, v ktorej sa otec maloletého
zaviazal platiť na výživu maloletého sumou 80 Eur s účinnosťou od 01.11.2012 a sumou 130 Eur s
účinnosťou od 01.05.2013, uplynul veľmi krátky čas, od ktorého nedošlo k zmene pomerov na strane
otca závažnejším spôsobom.

Zo spisu totiž vyplýva, že pomery účastníkov sú v podstate rovnaké ako boli v čase uzavretia rodičovskej
dohody v r. 2012. Otec maloletého vtedy dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok v sume 562,31
Eur mesačne, matka maloletého priemerný mesačný zárobok v sume 369,44 Eur mesačne. Maloletý
Q. bol žiakom 7. ročníka základnej školy. V čase, kedy rozhodoval súd prvého stupňa o návrhu otca

na zníženie výživného, bol príjem otca iba nepatrne vyšší, v sume 603,72 Eur mesačne, príjem matky
nepatrne vzrástol na sumu 381,83 Eur mesačne. Maloletý Q. bol žiakom 8. ročníka základnej školy.

Záver prvostupňového súdu, že vzhľadom na uvedené nedošlo k závažnejšej zmene pomerov na strane
ani jedného z účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, bol

pretosprávny.Zistenázmenanastraneotca,spočívajúcavtom,žeotecsizakúpilzdôvodudochádzania
do zamestnania nové osobné motorové vozidlo K. E. B. za sumu 16.775 Eur, z ktorého dôvodu si otec
zobral úver z ČSOB banky vo výške 3.700 Eur, ktorý mesačne spláca vo výške 90,25 Eur a zvyšok
splátkyčerpalzkreditnejkarty,akoajžemávysoképoplatkyspojenéskúputohovozidla,niejedôvodom
pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Tak ako správne uviedol súd prvého stupňa, otec je totiž

povinný v zmysle ust. § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine plniť si predovšetkým svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu a až potom hradiť ostatné svoje výdavky. Je pritom zrejmé, že otec
maloletého, pokiaľ sa aj rozhodol zakúpiť si nové osobné motorové vozidlo namiesto ojazdeného, mohol
si zakúpiť osobné motorové vozidlo nižšej triedy, v nižšej hodnote, s ktorým by nemal také vysoké
výdavky.

Otcom tvrdenej novej skutočnosti, ktorá mala nastať po rozhodnutí prvostupňového súdu, a to, že dňom
01.10.2013 začal prispievať svojej priateľke na úhradu nákladov spojených s bývaním sumou 150 Eur
mesačne,očompriložilčestnéprehláseniepriateľky,odvolacísúdneuveril.Vysvetlenieotcamaloletého,
že svojej priateľke (s ktorou podľa tvrdenia otca spoločne nehospodária a nemajú spoločnú domácnosť),

doterazneprispievalnaúhradunákladovspojenýchsbývanímpreto,žebolvzlejfinančnejsituácii,avšak
po rozhodnutí súdu prvého stupňa jej prispievať začal, z dôvodu, že keď súd dospel k názoru, že má
dostatok finančných prostriedkov, priateľka ho automaticky požiadala, aby prispieval na úhradu týchto
nákladov, sa javilo odvolaciemu súdu ako nevieryhodné a ťažko uveriteľné. Pokiaľ totiž otec v priebehukonania tvrdil, že po zaplatení všetkých mesačných výdavkov mu nezostávajú prostriedky potrebné na
platenie výživného pre mal. syna, nemal by finančné prostriedky ani na úhradu nákladov spojených s
bývaním svojej priateľke v uvádzanej sume.

Dôvodný nebola ani námietka otca, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne
nezaoberal odôvodnenými potrebami maloletého. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na zníženie výživného, dostatočne odôvodnil, pričom úlohou
súdu v takomto konaní nie je podrobne zisťovať všetky potreby maloletého, ale zisťovať, či od poslednej

úpravy výživného došlo k závažnej zmene pomerov, odôvodňujúcej zmenu pôvodného rozhodnutia, u
niektorého z účastníkov konania. Preto sa súd už nemohol zaoberať zisťovaním toho, či v čase, keď
otec v r. 2012 uzavrel rodičovskú dohodu na výšku výživného v sume 130 eur, náklady dieťaťa takéto
výživné odôvodňovali, pretože by súd preskúmaval už právoplatne skončené konanie a vykonal by tak
neprípustnú reparáciu pôvodného rozhodnutia. Napokon, otec sa k takejto výške výživného v r. 2012
zaviazal dobrovoľne, preto výšku výživného na maloletého musel považovať za opodstatnenú.

Z uvedených dôvodov námietky otca uvádzané v odvolaní neboli dôvodné.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .