Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312207200
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Valachová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4312207200.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: Z. T., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XX, XXX XX R.,
v konaní zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Andreou Chorváthovou Nagyovou, advokátkou so
sídlom Kozárovce 632, 935 22, proti odporcovi: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku; o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla ako rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu nariadenie
predbežného opatrenia to, že navrhovateľ dňa 05.06.2008 uzatvoril s odporcom Zmluvu o úvere č.
7725336508, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi úver vo výške 3.319,39 eura. Spočiatku
navrhovateľ svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o úvere plnil riadne a včas, ale po čase sa dostal

do finančných problémov a prestal si plniť svoju povinnosť načo následne odporca podal dňa 04.04.2011
žalobu na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Dňa
26.03.2012 bol navrhovateľovi doručený rozhodcovský rozsudok, v ktorom bol navrhovateľ zaviazaný
povinnosťou uhradiť odporcovi istinu v sume 2.717,05 eura s príslušenstvom. Navrhovateľ podal na
tunajšom súde žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku a určenia neprijateľnosti
niektorých zmluvných podmienok.

V zmysle čl. IV podmienok úveru sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátil
na zamestnávateľa navrhovateľa - Poľnohospodárske družstvo vo Vrábľoch a domáhal sa, aby mu
bolo prostredníctvom zrážok zo mzdy navrhovateľa umožnené uhradenie pohľadávky. Zamestnávateľ
navrhovateľa žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy považoval za neobsahujúcu zákonné náležitosti a
preto túto vrátil odporcovi a do dnešného dňa zrážky zo mzdy navrhovateľa nevykonáva.

Ustanovenie § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uvádza, že uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Odsek 2 predmetného ustanovenia
uvádza, že proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi
dohoda predložila.

Článok IV. v bode 4.8 Zmluvy o úvere č. 7725336508 uvádza, že navrhovateľ s odporcom uzatvárajú
v zmysle ustanovenia § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Pri
uzatváraní Zmluvy o úvere išlo o vopred určenú zmluvnú podmienku vo formulárovom zmluvnom type,
ktoré navrhovateľ musel akceptovať. Na základe uvedeného navrhovateľ považuje dohodu o zrážkach
zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho

zákonníka, uvádza, že je vo výrazne horšom postavení a výkonom zrážok zo mzdy by prišiel o svoj
majetok.Nakoľko odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátil na zamestnávateľa navrhovateľa
- Poľnohospodárske družstvo vo Vrábľoch a dožadoval sa, aby mu bolo prostredníctvom zrážok zo

mzdy navrhovateľa umožnené uhradenie pohľadávky, navrhovateľ sa domáha prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne ochrany súdnou cestou a žiada, aby súd zakázal zamestnávateľovi navrhovateľa
- Poľnohospodárskemu družstvu vo Vrábľoch vykonávať svojmu zamestnancovi (navrhovateľovi v
predmetnom konaní) zrážky zo mzdy v zmysle článku IV. v bode 4.8 Zmluvy o úvere č. 7725336508 a
to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. 25 Cdo 140/2006 uvádza :
„ Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako
aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho
mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po
splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané.

Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je
účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať od tej doby
zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky
nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom
rozsahu znížiť.

Ustanovenie § 551 OZ teda zamestnávateľovi dlžníka úplne jasne ukladá povinnosť vykonávať zrážky
zo mzdy svojho zamestnanca a poukazovať ich veriteľom potom, čo mu bola dohoda predložená, bez
toho, že by bolo treba tento záväzok veriteľa a dlžníka akoukoľvek formou akceptovať a bez toho, že
by prípadný nesúhlas platcu mzdy s dohodou, resp. právnou povinnosťou stanovenou mu zákonom,
vyvolal akékoľvek účinky či zmenu v rozsahu či obsahu zákonných práv a povinností.

Keďže uvedené ustanovenie ukladá platcovi mzdy povinnosť zrážky vykonávať, a to v správnej výške,
nesiezodpovednosťzaneplnenietejtozákonnejpovinnostiazavykonávaniezrážokvnesprávnejvýške,
naviac všetku túto činnosť nesie na svoje náklady s tým spojené.“
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pred začatím konania môže súd
nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak

je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

V zmysle § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa prvej vety § 75 ods. 8, veta prvá OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez
vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Ako vyplýva z tohto
procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu
práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Nevyhnutným predpokladom na nariadenie
predbežného opatrenia je osvedčenie jeho potrebnosti, naliehavosti a primeranosti.

Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Rozhodnutie súdu o nariadení predbežného
opatrenia musí vychádzať zo spoľahlivo zistených procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktoré sú
sporné medzi účastníkmi konania a ktorého dokazovanie má povahu osvedčenia všetkých predpokladov

na nariadenie predbežného opatrenia. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie, pričom vykonávanie dôkazov je obmedzené dosiahnutím účelu
inštitútu predbežného opatrenia. Dôkazy, ktoré nemôžu byť súdom vykonané ihneď, nie sú vhodné
na osvedčenie, nakoľko preukazovanie hodnovernosti určitej okolnosti nie je viazané na predpisy

upravujúce dôkazné konanie.

Nevyhnutným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie jeho potrebnosti,
naliehavosti, nakoľko sa predpokladá, že bez okamžitej, hoci len dočasnej úpravy právnych pomerovby bolo právo účastníka ohrozené a primeranosti z toho pohľadu, či navrhované predbežné opatrenie
je na jednej strane primerané ochrane práv oprávneného a na druhej strane či nadmerne neobmedzuje
povinného.

Podľa viet prvej a druhej § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej.

Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané
nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými
okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna
obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia predbežného opatrenia bude toto právo navrhovateľa

ohrozené, súd nemôže nariadiť predbežné opatrenie.

Podmienkou vydania predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi navrhovaným
predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Z uvedeného
tiež vyplýva, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s

konečnou platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej a účastníkmi tohto konania sú tí, ktorí sú
účastníkmi konania vo veci samej. Medzi účastníkmi konania musí jestvovať právny vzťah a okrem
tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je
ohrozované alebo porušované. Navrhovateľ musí rovnako v návrhu preukázať, že na predbežnom
opatrení má právny záujem, tj. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa takýmto rozhodnutím
neprimerane nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, pričom takýto zásah musí byť
primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Rovnako
musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutému účastníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy

a z iných príjmov bola uzatvorená podľa § 551 OZ, táto slúži ako zabezpečovací inštitút pri záväzkových
vzťahoch sa zabezpečenie veriteľovho poskytnutého plnenia. Úver vo výške 3.319,39 eura (100.000
slovenských korún) odporca navrhovateľovi reálne poskytoval a písomnou dohodou o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov (uvedenou v článku Článok IV. v bode 4.8 Zmluvy o úvere č. 7725336508) si odporca
zabezpečil svoje finančné prostriedky v prípade, že by si navrhovateľ svoju povinnosť vyplývajúcu mu

zo Zmluvy o úvere - na vrátenie úveru vo výške 3.319,39 eura - dobrovoľne neplnil. Navrhovateľ si
svoju povinnosť počase prestal plniť a poskytnuté finančné prostriedky odporcovi nevrátil a ten pristúpil
k uplatneniu si práva vyplývajúceho mu z článok IV. - bod 4.8 Zmluvy o úvere č. 7725336508 a žiadal
zamestnávateľa navrhovateľa, aby mu bolo prostredníctvom zrážok zo mzdy navrhovateľa umožnené
uhradenie pohľadávky. Zamestnávateľ navrhovateľa žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy považoval

za neobsahujúcu zákonné náležitosti a preto túto vrátil odporcovi a do dnešného dňa zrážky zo mzdy
navrhovateľa nevykonáva. Z uvedeného je zrejmé, že odporcovi bezprostredne hroziaca ujma nehrozí
a zároveň aj v prípade vykonávania zrážok zo mzdy v budúcnosti tieto nesmú byť väčšie než by boli
zrážky pri výkone rozhodnutia a navrhovateľ by tak neprišiel o svoj majetok, ako v návrhu uvádza, ale by
iba istou časťou svojej pravidelnej mzdy - vo forme pravidelných mesačných splátok- vracal odporcovi

poskytnuté finančné prostriedky, ktoré mu odporca požičal.

Z uvedeného vyplýva, že neboli osvedčené všetky predpoklady o potrebe, naliehavosti a primeranosti
navrhnutého predbežného opatrenia, a preto súd rozhodol tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené a
návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Leviciach v 2 písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie