Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 20, 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513010262
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3513010262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci

obžalovaného X. O., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., adresa na doručovanie písomností D., Z.
Č..XX,trestnestíhanéhonaslobodepreprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na
hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 20. decembra 2013 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: X. O. W. K. F. X. Č. Í. D., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom D., adresa na doručovanie písomností D., Z. Č.. XX, na slobode, nezamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

ako otec mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX, si v obci D., okr. Nové Mesto nad Váhom, a všade tam, kde
sa zdržiaval, neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu na základe ustanovenia §
62 Zákona o rodine a deklarovanú mu i Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/73/2011-28 zo
dňa 04.07.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 14.07.2011, ktorým ho súd zaviazal platiť výživné
na mal. P. O.Í.D. v sume 60,- Eur mesačne k rukám matky P. I., vždy do 15.dňa každého mesiaca

vopred, s účinnosťou od 01.02.2011 a súčasne mu súd určil dlh na výživnom za obdobie od 01.02.2011
do rozhodnutia súdu vo výške 160,- Eur splácať v mesačných splátkach po 10,-Eur od právoplatnosti
rozsudku, pod následkom straty výhody splátok, pričom si bežnú vyživovaciu povinnosť a uvedený dlh
na výživnom riadne neplnil v období od mesiaca august 2011 vrátane až doposiaľ, s výnimkou platieb
dňa 13.09.2011 v sume 70,- Eur, dňa 11.10.2011 v sume 70,- Eur, dňa 21.11.2011 v sume 70,- Eur,
dňa 28.02.2012 v sume 70,-Eur, dňa 28.03.2012 v sume 70,- Eur, dňa 06.05.2013 v sume 20,- Eur
a dňa 24.05.2013 v sume 40,- Eur, ktoré zasielal poštovými poukážkami P. I., a úhrad poškodenej
prostredníctvom súdnej exekútorky O.. U. I. zo dňa 06.05.2013 v sume 20,- Eur, zo dňa 24.05.2013

v sume 40,- Eur, zo dňa 01.07.2013 v sume 40,- Eur, zo dňa 04.07.2013 v sume 60,- Eur, zo dňa
26.07.2013 v sume 40,- Eur, zo dňa 30.08.2013 v sume 40,- Eur, zo dňa 07.10.2013 v sume 40,- Eur,
zo dňa 08.11.2013 v sume 40,- Eur, zo dňa 09.12.2013 sumu 25,- Eur, čím takto dlhuje za obdobie
mesiaca august 2011 vrátane až doposiaľ na bežnom výživnom P. I. čiastku najmenej 915,- Eur a
na zročnom výživnom čiastku 110,- Eur, pričom počas uvedeného obdobia dňom 01.09.2011 ukončil
podnikanie, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol evidovaný od 14.09.2011 do 18.12.2011, kedy
bol vyradený pre nespoluprácu, v období od 11.06.2012 do 28.08.2012 bol zamestnaný v spol. BAWEX,

s.r.o.,sosídlomKomárno,Slnečná45,IČO:31419658,kdevšaksvojuvyživovaciupovinnosťnenahlásil,
dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky a ani žiadne iné dávky a dôchodky zo sociálnej poisťovne
nepoberal, nie je a nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, a o tieto ani nepožiadal, teda de facto
nevyužil všetky možnosti nájsť si počas celého predmetného obdobia riadne stále zamestnanie, z
ktorého by mal príjem a zabezpečil tak plnenie zákonnej povinnosti,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3, ods. 8 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 3 /tri/ mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného pre výkon trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 08.07.2013 podala Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom pod Pv 718/12 - 24 obžalobu zo
dňa 04.07.2013 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na obžalovaného X. O. pre prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe v obžalobe uvedenom.
Súd vydal dňa 11.07.2013. v predmetnej veci trestný rozkaz, proti ktorému prokurátor podal v zákonnej
lehote odpor.
Následne súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 10.12.2013 a 20.12.2013, na ktoré predvolal

obžalovaného, poškodenú P. I. a o termíne hlavného pojednávania upovedomil okresnú prokuratúru.
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko obžalovaný sa na hlavné
pojednávanie osobne nedostavil, včas a riadne svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal o
odročenie hlavného pojednávania. Obžalovanému bola obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad
Váhom pod Pv 718/12 - 24 zo dňa 04.07.2013 doručená do vlastných rúk dňa 29.07.2013, predvolanie

na hlavné pojednávanie prevzal dňa 07.11.2013 (spolu s výzvou na úhradu zameškaného výživného
a poučenie podľa § 86 Trestného zákona a podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona) a 15.12.2013.
Obžalovaný bol upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti v predvolaní
na hlavné pojednávanie, lehotu na prípravu mal zachovanú, o skutku, ktorý je predmetom obžaloby,
bol obžalovaný už vyšetrovateľom v prípravnom konaní vypočutý dňa 11.04.2013 ako obvinený. Bolo

dodržané ustanovenie o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo doručené dňa 11.03.2013. Obžalovaný sa
nevzdal práva na preštudovanie vyšetrovacieho spisu, dňa 17.06.2013 bol upovedomený o termíne
preštudovania vyšetrovacieho spisu. V danom prípade nejde o konanie, za ktoré zákon ustanovuje trest
odňatia slobody s hornou hranicou viac ako 10 rokov, v čase konania hlavného pojednávania obžalovaný
nebol vo výkone trestu odňatia slobody ani vo výkone väzby, nešlo ani o prípad povinnej obhajoby a tiež

ani nemal zvoleného obhajcu. O práve na obhajobu bol riadne poučený a obhajcu si nezvolil. Súčasne
súd dospel k záveru, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez
prítomnosti obžalovaného.
Súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítal podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku
výpoveď obžalovaného X. O. z prípravného konania, bol vykonaný výsluch poškodenej P. I. a boli

prečítané listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec a osobu obžalovaného.
Z výpovede obžalovaného X. O. zo Zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 11.04.2013, prečítanej na
hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2013, vyplynulo, že zo spolužitia s poškodenou sa im dňa 15.05.2007
narodila dcéra P.. Do 12.11.2010, kedy odišla zo spoločnej domácnosti v D., žili v spoločnej domácnosti.
Po jej odchode jej posielal 30,- Eur mesačne výživné. Súd určil, že dcéra bude u poškodenej a jemu

súd určil výživné vo výške 60,- Eur mesačne a rozdiel k sume 30,- Eur, čo posielal, že ešte má zaplatiť
160,- eur a to po 10,- Eur mesačne spolu so sumou 60,- Eur, teda mesačne celkovo 70,- Eur, ktoré
zasielal,keďmalpeniaze.Bolživnostník,vaugusteroku2011živnosťvrátil,následnesihľadalprácu.Bol
zahlásený na úrade práce asi tri mesiace, ale bol vyradený pre nespoluprácu, lebo sa načas nedostavil
na určený termín. Od 07.10.2012 do 14.03.2013 bol vo výkone väzby v Nitre, kde si nahlásil vyživovaciu

povinnosť, ale vo väzbe nepracoval. Od augusta 2011 chvíľu pracoval vo firme BAWEX s.r.o. Komárno,
odkiaľ odišiel, lebo nemal veľkú rezačku na keramickú dlažbu. Okrem uvedených troch mesiacov nebol
vedený na úrade práce. Na úrad práce ide opäť dňa 16.04.2013. Dávku v hmotnej núdzi, dávky v
nezamestnanosti ani nemocenského dávky za toto obdobie nepoberal. Stále si hľadal zamestnanie.
Je si vedomý, že svojho dlhu i toho, že sa to považuje za trestný čin. Výživné neplatil z dôvodu, že

nemal peniaze. Nevedel sa zamestnať pred nástupom do väzbe a ani potom. Nie je vlastníkom žiadnejnehnuteľnosti, ani motorového vozidla. Fajčí tabak, ktorý si šúľa, po návrate z väzby nepije, ani neužíva
drogy ani nehrá hazardné hry. Je voči nemu vedená exekúcia u O.. I.Š.D. ohľadne výživného. Žije v
prenajatom byte, svoj dlh chce uhradiť, prácu si hľadá. S dcérou nie je v kontakte. Je mu to veľmi ľúto,

nakoľko je to jeho dcéra.
Z výpovede svedkyne poškodenej P. I.Č. na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2013 vyplynulo, že s
obžalovaným má dcéru P. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorej otcom je X. O., s ktorým bývala tri roky v Komárne
a od ktorého odišla pre jeho pitie alkoholu a agresivitu. Od začiatku septembra 2011 bývala s dcérou
u priateľa Z. D.P.Č. v D.. Okresný súd Trenčín na jej návrh rozhodol Rozsudkom č. k. 30P/73/2011 -

28 zo dňa 04.07.2011, právoplatný dňa 14.07.2011, o zverení dcéry do jej starostlivosti a určil výživné
obžalovanému 60,- Eur mesačne k jej rukám vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a tiež mu bolo určené
platiť zročné výživné v sume 160,- Eur v splátkach po 10,- Eur za obdobie od 01.02.2011 do 04.07.2011.
Výživné platil len párkrát a to dňa 29.07.2011, 13.09.2011, 11.10.2011, 21.11.2011, 28.02.2012 a
28.03.2012 vždy 70,- Eur poštovou poukážkou. Nezaplatil za mesiace august a december 2011, január
2012 a apríl 2012 až doteraz, pričom si podala návrh na vykonanie exekúcie na vymáhanie výživného,

pričom platby prebiehajú cez súdnu exekútorku, ktorá jej posiela platby na účet. Keďže si obžalovaný
neplní vyživovaciu povinnosť, požiadala o náhradné výživné, ktoré jej poskytuje Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, ktoré jej poskytuje vo výške 60,- Eur mesačne a zakaždým, keď dostane nejakú
platbu od súdnej exekútorky, túto vracia úradu práce. Raz za pol roka úrad prehodnocuje poskytovanie
náhradného výživného a ak niečo v priebehu pol roka obžalovaný zaplatil, jednou sumou to vracia úradu.

K termínu hlavného pojednávania obdržala od obžalovaného približne 260,- eur a dlžné výživné robí
približne 300,- Eur. Obžalovaný sa o dcéru nezaujíma, nekontaktuje sa s ňou, nenavštevuje ju, odkedy
má rozhodnutie o výživnom, odvtedy ju nevidel. Neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo na dcéru
nejaké trvalo nepriaznivé následky, pretože dcéru vyživuje a stále sa snaží byť zamestnaná a zarábať
peniaze. V starostlivosti o dcéru P. jej pomáha priateľ, so všetkými výdavkami sa delia, správa sa k

nej ako otec.
Z prečítanej výpovede svedkyne G. O. vyplynulo, že jej syn platil výživné na svoju dcéru P. O.X.Č.
a aj svedkyňa v mene syna X. O. viackrát zaplatila výživné na vnučku, čo bolo kolo 500,- Eur. Syn
po prepustení z väzby býva u sestry a zatiaľ je nezamestnaný. Svedkyňa spolu s manželom nevedia
uhradiť zaostalé výživné.

Z prečítanej výpovede svedkyne Z. D. vyplynulo, že býva s poškodenou v D. a jej dcérou P. O.Í., ktorej
pomáhal, keď prišla k nemu bývať, hospodária spoločne ako rodina.
Z Rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/73/2011 - 28 zo dňa 04.07.2011, právoplatný dňa
14.07.2011, o zverení dcéry do jej starostlivosti a určil výživné obžalovanému 60,- Eur mesačne k jej
rukám vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a tiež mu bolo určené platiť zročné výživné v sume 160,- Eur

v splátkach po 10,- Eur za obdobie od 01.02.2011 do 04.07.2011.
Podľa Rodného listu Matričného úradu Komárno zo dňa 21.05.2007 sa dňa 15.05.2007 narodila P. O.,
dcéra rodičov P. I. a X. O..
Podľa súdnej exekútorky O.. U. I. zo dňa 13.05.2013 vedie exekučné konanie v prospech mal. P. O.,
zast. matkou P. I., proti povinnému X. O., pod sp. zn. EX1508/2012. Dňa 25.04.2013 zaslal na účet

exekútorského úradu sumu 50,- Eur, z ktorej preposlali oprávnenej sumu 20,- Eur.
Podľa Správy Ústavu na výkon väzby Nitra zo dňa 06.02.2013 obžalovaný je umiestnený vo väzbe od
07.10.2012, pri nástupe do výkonu väzby nenahlásil vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru, do práce
nebol zaradený, preto nemá žiadny príjem, z ktorého by boli realizované zrážky.
PodľaVýpisuzoživnostenskéhoregistraObvodnéhoúraduKomárnozodňa12.09.2012 bolobžalovaný

vedený ako živnostník od 06.04.2009 do 01.09.2011. K zániku živnostenského oprávnenia došlo dňa
31.08.2011 oznámením o ukončení podnikania.
Zo Správy Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, zo dňa 06.09.2012 vyplynulo, že obžalovaný nie
je v informačnom systéme poisťovne registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, v období
od 01.11.2011 bol registrovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa BAWEX Komárno spol. s.r.o. od

11.06.2012 do 28.08.2012, nepoberá dávky v nezamestnanosti, nemocenské a úrazové dávky a ani ako
poberateľa dôchodku.
Podľa Správy spoločnosti BAWEX Komárno spol. s.r.o. zo dňa 15.01.2013 obžalovaný pracoval v tejto
spoločnosti od 11.06.2012 do 28.08.2012 ako obkladač, ako zamestnanec nenahlasoval vyživovaciu
povinnosť.

Podľa Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 24.09.2012 bol obžalovaný v
evidencii nezamestnaných 14.09.2011 do 18.12.2011 kedy bol vyradený pre nespoluprácu s úradom
a podľa správy zo dňa 20.05.2013 je od 27.03.2013 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
menovanému nebolo ponúknuté vodné zamestnanie.Podľa Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 03.09.2012 a 14.05.2013
obžalovaný od 01.11.2011 nie je ani nebol poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a doteraz
nemá podanú žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi.

Podľa Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 15.05.2013 obžalovaný nie je
poberateľom štátnych sociálnych dávok - prídavku na dieťa, rodičovský príspevok.
Podľa Správy mesta Komárno zo dňa 22.01.2013 obžalovaný á trvalý pobyt mesto D. a nebol uznaný
vinným zo spáchania priestupku.
Ďalej boli na hlavnom pojednávaní vykonané ďalšie listinné dôkazy uvedené v zápisnici z hlavného

pojednávania.
* * * * *
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si zákonnú vyživovacou
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o rodine voči dcére mal. P. v období od mesiaca august 2011
(čo vyplýva z trestného oznámenia a výpovede poškodenej) až doposiaľ, t.j. do 20.12.2013, kedy bol
vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122 ods. 13 Trestného zákona), riadne, t. j. v súdom určenej

výške, a včas, t. j. mesačne do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám oprávnenej matky P. I., neplní a to
napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplýva z § 62 Zákona o rodine a bola mu deklarovaná i v Rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/73/2011 - 28 zo dňa 04.07.2011, právoplatný dňa 14.07.2011. Ako
vyplynulo z prečítanej výpovede obžalovaného, obžalovaný si je svojej vyživovacej povinnosti veľmi
dobre vedomý. Jeho vedomosť tiež vyplýva z citovaného súdneho rozhodnutia o určení výživného vo

výške 60,- Eur mesačne. Na svoju obranu obžalovaný v podstate neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré
by ho po subjektívnej alebo objektívnej stránke zbavovali trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný
skutok. Obžalovaný odôvodnil svoju neschopnosť platiť výživné nedostatkom finančných prostriedkov
a tým, že je nezamestnaný. O jeho negatívnom postoji k plneniu vyživovacej povinnosti na svoju
maloletú dcéru a úmysle neplatiť na ňu výživné, ale aj o jeho postoji k predmetnej veci, svedčí nezáujem

nájsť si riadne a stále zamestnanie, nezáujem obžalovaného zúčastniť sa hlavného pojednávania,
keď sa na hlavné pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal o odročenie
hlavného pojednávania a hoci bol poučený orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj súdom o
účinkoch účinnej ľútosti podľa § 86 Trestného zákona o zániku trestnosti trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, v priebehu prípravného konania a ani konania pred

súdom nedoložil žiadne ďalšie doklady preukazujúce splnenie celej vyživovacej povinnosti alebo jej
čiastočné splnenie. Obžalovaného zo žalovaného skutku usvedčuje výpoveď poškodenej P. I., z ktorej
výpovede jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť plnil len čiastočne a o
dcéru sa nezaujíma. Z dokazovania vykonaného výpoveďou poškodenej, svedkyne G. O. a poštovými
poukážkami tiež vyplynulo, že obžalovaný poškodenej uhradil výživné dňa 29.07.2011 (teda za mesiac

júl 2011), dňa 13.09.2011, dňa 11.10.2011, dňa 21.11.2011, dňa 28.02.2012 a dňa 28.03.2012 vždy
70,- Eur poštovou poukážkou, pričom však z výpovede svedkyne G.C.P. O. vyplynulo, že viackrát
platila výživné v mene syna, pričom však s manželom nevedia dlh svojho syna splniť. Z poštových
poukážokpredloženýchobžalovanýmspolusodporomvočitrestnémurozkazuvyplynulo,žeobžalovaný
uhradil súdnemu exekútorovi O.. U. I.F.K. dňa 23.04.2013 sumu 50,- Eur, dňa 14.05.2013 sumu 50,-

Eur, dňa 17.06.2013 sumu 50,- Eur a dňa 03.07.2013 sumu 50,- Eur. Z výpisov z účtu poškodenej
súd zistil, že súdna exekútorka O.. U. I. vyplatila na bankový účet poškodenej od obžalovaného ako
povinného tieto sumy - dňa 06.05.2013 sumu 20,- Eur, dňa 24.05.2013 sumu 40,- Eur, dňa 01.07.2013
sumu 40,- Eur, dňa 04.07.2013 sumu 60,- Eur, dňa 26.07.2013 sumu 40,- Eur, dňa 30.08.2013 sumu
40,- Eur, dňa 07.10.2013 sumu 40,- Eur, 08.11.2013 sumu 40,- Eur, 09.12.2013 sumu 25,- Eur.

Uvedené sumy predstavujú čiastočnú úhradu výživného, ktoré reálne boli uhradené poškodenej. K
tvrdeniu obžalovaného v trestnom rozkaze, že neplnenie vyživovacej povinnosti na dcéru nemalo pre
ňu trvalo nepriaznivé následky, je potrebné uviesť, že to nie je zásluhou obžalovaného, ale naopak,
pričinila sa o to samotná poškodená a svedok Z. D., čo vyplýva z ich výpovedí. Výšku vyživovacej
povinnosti,ktorábolaurčenáobžalovanémuvyššiecitovanýmrozhodnutímcivilnéhosúdu,považujesúd

zaprimeranúsprihliadnutímnavekdieťaťa,odôvodnenýmpotrebámmaloletej,alereflektujeizárobkové
možnosti a schopnosti obžalovaného. Obžalovaný je zdravý človek, ktorý netrpí žiadnymi zdravotnými
problémami, ktoré by znižovali jeho pracovnú schopnosť. Nedostatok finančných prostriedkov, ktoré
deklaruje obžalovaný, ho nezbavuje vyživovacej povinnosti ani trestnoprávnej zodpovednosti za
spáchaný skutok. Súd podotýka, že obžalovaný nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu povinnosť

k maloletej dcére majú obaja rodičia, ktorá im nezanikla, pričom matka dieťaťa si plní svoju vyživovaciu
povinnosť, zabezpečuje prostriedky na výživu svoju i svojej dcéry a plní si ju aj výkonom osobnej
starostlivosti o maloletú P.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný neposkytuje dcére
osobnú starostlivosť, nepodieľa sa na jej výchove, neplní vyživovaciu povinnosť náhradným spôsoboma tak sa jeho vyživovacia povinnosť obmedzila len na plnenie vyživovacej povinnosti v peniazoch,
ktorú si plní čiastočne. Vyživovacia povinnosť na maloleté deti má prednosť pred inými vedľajšími
výdavkami. Povinnosť vyživovať iného nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v

povinnosti zaopatrovať a vyživovať oprávnenú osobu v naturálnej forme - teda poskytovať dieťaťu
stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o zdravie a čistotu a pod, avšak z výpovede obžalovaného
ako aj poškodenej nevyplýva, že by tak obžalovaný robil. Je zrejmé, že obžalovaný nevyužíva všetky
možnosti ako sa zamestnať a získať tak zdroje na plnenie si svojej jedinej vyživovacej povinností. Súd
nezistil žiadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej otázky o

výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Od začiatku neplnenia vyživovacej
povinnosti (01.08.2011) do vyhlásenia tohto rozsudku mal obžalovaný zaplatiť na výživnom spolu 1
560,- Eur (26 mesiacov x 60,- Eur), pričom na dlžnom výživnom uhradil 645,- Eur a na zročnom 50,-
Eur (na zročnom výživnom tak predstavuje dlh 110,- Eur). Pri zohľadnení sumy 645,- Eur, ktoré doposiaľ
obžalovaný uhradil na dlžnom výživnom, zostáva tak obžalovanému uhradiť ku dňu vyhlásenia tohto
rozsudku dlh na výživnom za vyššie uvedené obdobie vo výške 915,- Eur. Do dlžného obdobia súd

nezahrnul obdobie, počas ktorého bol obžalovaný vo výkone väzby, nakoľko obžalovaný si vyživovaciu
povinnosť pri nástupe nenahlásil. V tejto súvislosti nie je bez významu, že vyživovaciu povinnosť si
nenahlásil ani pri nástupe do zamestnania v spoločnosti Bawex s.r.o.
S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je

skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by jeho trestnoprávnu zodpovednosť vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané
dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané
dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o
vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného - vlastné dieťa, riadne a včas neplní vo
vyššie citovanom období svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm.
a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným

v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovaného pritom
spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti
rodiča voči svojim maloletým deťom.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel

trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť,
keďže sa priznal ku skutku. Na strane druhej súd neprihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. m) Trestného zákona, že bol v minulosti odsúdený, i keď súd zistil z odpisu registra trestov, že
obžalovaný bol Okresným súdom v Komárne odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky

so skúšobnou dobou 3 roky. Odsudzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2013. Keďže
trestný čin zanedbania povinnej výživy trvá až do doby, kým prvostupňový súdu vyhlási rozsudok alebo
sa senát odvolacieho súdu odoberie na záverečnú poradu, je logický záver, že obžalovaný dokonal
trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona
vylučuje ukladanie tzv. podmienky na podmienku, v prípade, ak v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia páchateľ spácha úmyselný trestný čin. Keďže súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako
konanie v priamom úmysle, neprichádza do úvahy uloženie ďalšieho podmienečného trestu, nakoľko
ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona sprísňuje sankcionovanie páchateľa trestného činu. Súd
zistil, že uloženie žiadneho alternatívneho trestu v danom prípade neprichádza do úvahy. Nie sú splnené
podmienky pre uloženie peňažného trestu, nakoľko obžalovaný sám deklaruje, že je nezamestnaný a

nepoberá žiadne sociálne dávky ani dávky v hmotnej núdzi, pričom peňažný trest by za týchto okolností
bol zjavne nevymožiteľný a nenaplnil by sa tým účel trestu. Uloženie trestu povinnej práce tiež nie je
možné, nakoľko jeho uloženie je viazané na súhlas obžalovaného, ktorý nedal. Súd však pri určení druhu
a výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný čiastočne uhrádzal výživné, i keď nemožno hovoriť
o celkom dobrovoľnom plnení, keďže na výživné je vedená exekúcia, ktorej podstatou je vymáhanie

povinností, ktoré neboli splnené dobrovoľne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd ukladal
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením pre výkon
trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebol doteraz odsúdený na
trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom v zariadenia ZVJS. Uložený trest považuje súd vzhľadomna osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje
a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle
ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k
tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.
Vzhľadom na vykonané čiastočné úhrady výživného považuje súd za potrebné upozorniť obžalovaného
na ustanovenie o účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Trestného zákona, o ktorej bol v priebehu trestného
konania niekoľkokrát poučovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.