Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 16, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/235/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233378
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112233378.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinovaulicač.25,81109Bratislava,IČO:35807598,
právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a
nestranný súd zamieta.

Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125 Eur a na náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 330,- Eur zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal súdneho výroku, v
ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie z titulu majetkovej škody sumu
125 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 330,- Eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Žilina. Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom
konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu
navrhoval vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX dlžníkom N. N., J.. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil exekučnej veci sp. zn. EX XXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu
Žilina a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec

ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu (tak návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom)
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 9.4.2009 a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 6 mesiacov). Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľovi vznikla

majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancapomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné

a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konanie na exekučnom súdu sumu
15 Eur. Celkovo vynaložil navrhovateľ výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne
sumu 125 Eur. Táto suma by navrhovateľa nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a
pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.
Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s odôvodnením, že samotné

konštatovanie, porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu

dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sa satisfakcia vo výške
20.000,- Sk, to je cca 660 Eur. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie

jeho práva, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom exekučného súdu) sumu
330 Eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotný pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu,

teda660Eurzarok:12mesiacovvroku=55Eurzamesiac.Zároveňnavrhovateľuviedol,žepostupoval
podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žiadosti na žiadosť pozitívne
nereagoval.

Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods.1 Zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V priebehu konania na výzvu súdu navrhovateľovi, aby predložil žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody s príslušným orgánom spolu so správou o výsledku predbežného
prerokovania, navrhovateľ v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným odporcovi, ktorý by navyše obsahoval

vyznačený dátum podania. Navrhovateľ podal originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody odporcovi osobne do podateľne, pričom odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu
spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Navrhovateľ
nevyhotovil printový rovnopis návrhu z dôvodu hospodárnosti, aby nedošlo v spojení s nesprávnym
úradným postupom štátu k navýšeniu materiálnej škody na jeho strane. Zároveň však súdu oznámil, že

súdu bola predložená príloha potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodyvinýchobdobnýchžalobách.Jednotlivéžaloby,ktorébolipodané
na Okresnom súde Žilina následne odkazujú na tieto konania.

Súd zo spisu tunajšieho spisu XXC/XXX/XXXX zabezpečil odpoveď z Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky na výzvu súdu - oznámenie ohľadom predbežného prerokovania nároku, v ktorej
Ministerstvo spravodlivosti uvádza, že Ministerstvu spravodlivosti SR bolo v rozmedzí od 23.04.2012
do 25.09.2012 doručených viac ako 43000 žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. MS SR neviedlo osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale nakoľko tieto žiadostiboli doručené so sprievodnými listami v dňoch 23.04.2012, 27.04.2012, 30.04.2012, 25.05.2012,
30.05.2012, 25.09.2012 (k dátumu 25.09.2012 boli MS SR doručené dva sprievodné listy so žiadosťami)
riešilo osobitne jednotným postupom objem žiadostí doručených spoločne k tomu istému dňu. Na

základe tohto kritéria bolo vytvorených 8 spisov, predmetom ktorých boli žiadosti uvedené v ôsmich
sprievodnýchlistoch,ktoréboliMSSRdoručenévyššieuvedenýmdňom.VpríloheMSSRzaslaltabuľku
ním vytvorenú pre jeho interné potreby, ktorá obsahuje zoznam žiadostí doručených odporcovi, v ktorých
si žiadateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od pochybenia Okresného súdu Žilina. Z pripojenej
tabuľky pod č. XXXX je uvedené: N. N., majetková škoda 125 Eur, nemajetková ujma 332 Eur, spolu

457 Eur.
Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že navrhovateľ si za účinnosti Zákona č.
514/2003 Z.z. (do 31.12.2012) uplatnil nárok na predbežné prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a/, kedy
oprávneným za štát konať je Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní, žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v zákonnej
lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má za to, že

vzhľadomnaoznačeniaobdobiadoručovaniažiadostí(poslednédoručeniedňa25.09.2012)avzhľadom
na dátum rozhodovania na súd, zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti nepochybne uplynula,
a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez ohľadu na skúmanie,
či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná odporcom. Je totiž nepochybné, že nárok na
náhradu škody alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, pričom

navrhovateľ sa domáhal na súde tohto nároku z totožného titulu. Teda podmienka pre súdne konanie
bola splnená.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 16.12.2013. Na vytýčené pojednávanie sa navrhovateľ a odporca
nedostavili. Doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané.

Navrhovateľ e-mailovým podaním zo dňa 12.12.2013 podal návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Poukazoval na
to, že už v podanom návrhu na začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený
sudca poverený systémom súdneho menežmentu prejednaním a rozhodnutím veci. Navrhovateľom

označené skutočnosti sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného
súdu z prejednávania a rozhodovania vo veci. Navrhovateľovi bolo doručené uznesenie krajského
súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Žilina nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s týmto
rozhodnutímnavrhovateľzásadnenesúhlasí.Tvrdí,žesúobjektívnedanédôvodynavylúčenievšetkých
sudcov Okresného súdu Žilina. Rozhodnutie krajského súdu hodnotí ako nesprávne zakladajúce

zásah do jeho základných práv. Z dôvodu dosiahnutia ochrany práv navrhovateľa podal navrhovateľ
sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú zároveň v prílohe predložil. Z dôvodu, že doposiaľ nebolo ústavne
konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie
a rozhodnutie nestrannému súdu navrhol, aby súd zrušil nariadené pojednávanie až do konečného
ústavne konformného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v prejednávaní

veci nepokračoval. Vzhľadom na podanú sťažnosť na ústavný súd v konaní, o ktorej sa rozhoduje o
otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa ust.
§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. navrhol, aby súd predmetné konanie prerušil
a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej

predmetomjerozhodnutieoporušeníprávanavrhovateľanazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednaním veci.

Odporcasvojuneúčasťnapojednávanípísomneospravedlnilpodanímdoručenýmsúdudňa16.12.2013

z dôvodu zachovania hospodárnosti konania. Zároveň zaslal súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu, na
ktoré v celom rozsahu odkázal.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, nárok navrhovateľa považoval za
právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok. Namietal,

že ide o predčasne uplatnený nárok, keď žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola doručovaná
23.4.2012 a už dňa 27.9.2012 boli podané žaloby na súd; navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal a preto žiaden z uplatnených nárokovnavrhovateľa uspokojený nebol. K uplatnenému nároku na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že
navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje

ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Poukázal na ustanovenie exekučného poriadku § 44 ods. 2 s účinnosťou
pred a po 1.6.2011 v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d), z ktorých ustanovení jednoznačne
vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského

súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho
úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach
začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone; ak bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciepodanápo1.6.2011nároknavrhovateľajevtejtočastineopodstatnený.Zosamotnej
dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď

súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem exekučného titulu
podľa § 14 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí
a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky

prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. F..Ú. XX/XX, F..Ú. XX/XX) a zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Odporca zároveň v súvislosti s uplatnenou náhradou škody navrhovateľom „nesprávnym úradným

postupom“ vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009
(t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
Pokiaľ ide k samotnej uplatnenej náhrady materiálnej škody v navrhovateľom uplatnenej výške odporca
uviedol, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody a nároky, ktoré si uplatňuje je

možné považovať za hypotetické. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniuškodyzostranynavrhovateľa(akotomujeajvtomtoprípade)apreskúmaniepredmetného
nároku je znemožnené. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto zo strany
navrhovateľa nie je preukázaná, navrhovateľ nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by

sa mala jej náhrada poskytovať v peniazoch..

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu
a odporcu.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené len z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania
nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Súd dôvod na odročenie pojednávania v dôsledku procesného
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.
Podanie návrhu na prerušenie konania nie je spôsobilým dôvodom pre odročenie pojednávania, keď

o takomto návrhu možno rozhodnúť priamo na pojednávaní a ak sa navrhovateľ a jeho právny
zástupca na pojednávanie nedostavili a nepresvedčili sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jeho
žiadosti o odročenie, musí znášať sám aj následky svojej neprítomnosti. Väčšina procesných oprávnení
a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní. Svoje oprávnenia
môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania zúčastní. Tým, že sa navrhovateľ a jeho

právny zástupca z vlastného rozhodnutia pojednávania nezúčastnili sami si zmarili možnosť realizovať
na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom a tvrdeniam, právo na poučenie podľa § 118 ods. 2 O.s.p..., ktoré sa realizujú
spravidla na pojednávaní ( vo vzťahu k prítomným účastníkom ).

Dôvod pre odročenie pojednávania a prerušenie konania bol založený na tvrdení, že sú dané objektívne
dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Žilina a že doposiaľ nebola táto skutočnosť vo
veci nestranného zákonného sudcu vyriešená ústavne konformným spôsobom a že navrhovateľ podalsťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú v prílohe predložil avšak bez preukázania, že ju na Ústavný súd
SR podal a doručil.

V predmetnej veci posudzoval opodstatnenosť možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti zákonného
sudcu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci
podľa § 14 O.s.p., na základe oznámenia zákonnej sudkyne podľa § 15 ods.1 O.s.p., ku ktorému
zároveň v zmysle ust. § 15 ods.2 O.s.p. zákonná sudkyňa pripojila aj vyjadrenia všetkých sudcov
Okresného súdu Žilina, nadriadený Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením č.k.X J. XXX/XXXX-XX

zo dňa 12.2.2013 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Žilina JUDr. Gabriela Dúbravková nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. XC XXX/
XXXX. O tejto otázke teda nadriadený súd právoplatne rozhodol, pričom ide o otázku, ktorú sú
súdy v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. oprávnené posudzovať. Prerušenie občianskeho súdneho
konaniajesvojoupovahouvýnimočnýmrozhodnutímsúdu,oktoromsúdrozhodnezasplneniazákonom
predpokladaných podmienok aj bez návrhu účastníka, ak má za to, že na takýto postup existujú

konkrétne dôvody, pričom prihliada k základným zásadám občianskeho súdneho konania - zásadu
rýchlosti, hospodárnosti, efektívnosti a na druhej strane na práva účastníka na súdnu ochranu a
na princíp právnej istoty. Súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa
ustanovenia § 109 ods.1 písm. b) O.s.p., nakoľko otázka zákonného sudcu je vyriešená rozhodnutím
krajského súdu, ktoré je rozhodnutím konečným, ktoré zákonná sudkyňa rešpektuje a teda rozhodnutie

súdu vo veci samej nezávisí od žiadnej otázky, ktorú by súd nebol v tomto konaní oprávnený riešiť.
Rozhodovanieoprerušeníkonaniapredôvodypodľa§109ods.2písm.c)O.s.p. je vedenévpodstatnej
miere zásadou občianskeho súdneho konania vyjadrenou v § 6 O.s.p., teda zásadou hospodárnosti
konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak prebieha iné konanie
(nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. Z

citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“), že prerušenie konania z tohto dôvodu
nie je obligatórne, je fakultatívne, teda súd nie je povinný konanie prerušiť. Podľa záveru súdu nie je
dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Predmetom konania o rozhodnutí
o ústavnej sťažnosti ( ktorú navrhovateľ ani nepreukázal, že na Ústavný súd SR podal ) nie sú vecné
otázky konkrétneho sporu, ale skúmanie či nedošlo v danom konaní a rozhodnutí súdu k porušeniu

ústavou zaručených základných práv alebo slobôd účastníka. Preto pokiaľ aj ústavná sťažnosť bola
zo strany navrhovateľa podaná, začatie konania pred ústavným súdom v tomto prípade nepredstavuje
konanie, v ktorom sa riešia konkrétne vecné otázky, ktoré má na mysli ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..
Na základe uvedených dôvodov súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s pripojeným spisom sp.zn. XX D. XXX/
XXXX, nakoľko účastníci iné dôkazy neoznačili ani nenavrhli vykonať, zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako oprávnený podal dňa 20.2.2009 do zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom
JUDr. V. H., v Exekútorskom úrade v Bratislave návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému: N.

N. na vymoženie pohľadávky 294,52 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy
713,01 Eur , ktorý vyčíslil v sume 347,59 Eura, trov konania 270,83 Eur, trov exekúcie 205,42 Eur, a
to na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava , zo dňa 14.10.2008 sp.zn. N. XXXXX/XX. Pred
súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. Ex XXX/XX.

Dňa 20.3.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom doručená žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd dňa 9.4. 2009 vydal Poverenie súdneho exekútora JUDr. V. H. pod č. XXXX XXXXXX.

Dňa 23.10.2009 súdny exekútor vrátil exekučnému súdu vydané poverenie s oznámením, že exekučné
konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekučného konania.

Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého
vyvodzoval svoj nárok na náhradu škody a zaplatenie žalovanej sumy je zrejmé, že pre uplatnenie
nároku v súdnom konaní považoval za rozhodujúci postup exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti

o vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, k rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty ( omeškanie viac ako 6 mesiacov ), keď súd konal nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi.

Súd na základe navrhovateľom uvedeného skutkového vymedzenia návrhu základ nároku navrhovateľa

na náhradu škody posudzoval podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti štátu za škodu je predovšetkým existencia nesprávneho
úradného postupu, ďalej existencie škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Všetky zákonné podmienky vzniku tejto
zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť

za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu čo sa rozumie pod nesprávnym úradným
postupom, avšak všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup
vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho

orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou
štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup smeruje.

Podľa § 41 ods. 2, písm. d / Exekučného poriadku, účinného od 01.02.2002 do 31.05.2010 možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.02.2002 do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, abyvykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že o žiadosti o vydanie poverenia doručenej súdu dňa
20.3.2009 bolo rozhodnuté vydaním poverenia dňa 9.4.2009. Je nepochybné, že k vydaniu poverenia
došlo po zákonom stanovenej lehote, s omeškaním 5 dní.
V predmetnej veci exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. V exekučnom konaní

je však súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré
sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS
SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. XMCdo XX/XXXX). Exekučný súd v rámci predmetného exekučného
konania takto postupoval v súlade so zákonom. Oprávnenosť takého skúmania exekučného súdu
vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci U. XX/XX M. Y. N. K. U. V.A. J., podľa
ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu

na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú

doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. (bod 59). Je nepochybné,
že v danom prípade išlo o rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci, v ktorej sa vyžaduje zvýšená
ochrana spotrebiteľa a súd má povinnosť preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Takéto preskúmanie je po skutkovej aj právnej stránke, práve s
poukazom na charakter tejto veci ako spotrebiteľskej, kde je potrebné venovať osobitnú pozornosť
vzhľadom na právne zvýšenú ochranu spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými konaniami,
zložitejšie a náročnejšie, a to aj právnej ako aj po časovej stránke. Súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle
ustanovení smernice rady XX/XX/EHS (čl.3 ods.1 písm.t), každá zložka súdneho procesu je povinná

skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej kvality
života. K. rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie
podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú zasielané súdu. Súd nie je administratívny
orgán, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť exekútora. Ide o súdne rozhodnutie, ktoré
musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd

žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí
súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Pokiaľ teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie,
tieto hodnotil, právne ich posudzoval, išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto
takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako
nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny. Súd poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR XCdom XXX/XX zo dňa 29.06.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup
nezakladajúvadykonania-napríkladzhromažďovaniepodkladovprerozhodnutie,hodnoteniezistených
skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR XCdo XX/XX - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou
normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí

alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR XXCdo XXXX/XX zo dňa 25.08.2009 -
rozhodovaciučinnosť,ktorájepodstatousúdnictva,nemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup).Je
teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci
a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučnýchsúdov,ktorýmiboliskúmanéžiadostiovydaniepovereniaaskúmaniemateriálnejsprávnosti
rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup súdu.

Postup súdu sa prejavil v samotnom rozhodnutí súdu, v konkrétnom veci vydaním poverenia. Vzhľadom
na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nie je
možné dodržanie zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty pre udelenie poverenia. Hoci je táto lehota danázákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné jej
nedodržanie nie je tak závažné, ako by závažné bolo porušenie ochrany spotrebiteľa. Závažnejšie by
tak bolo porušenie povinnosti chrániť spotrebiteľov.

Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup (F..Ú. XX/XX, F..Ú. XX/XX). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi

postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné
porušenie práv sťažovateľa (F..Ú. XXX/XXXX, F..Ú. XX/XX, F..Ú. XXX/XX, F..Ú. XX/XX).
V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov k konaní je významná aj tá skutočnosť,
na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie II. Ú. XXX/XXXX, že navrhovateľ pred okresným
súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce exekučných konaní -

návrhov v typovo obdobných veciach). Ústavný súd konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd
resp. štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné
len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie. Ústavný
súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril vo vzore Európskeho súdu pre ľudského práva na

ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach. Nešlo
teda o situácie keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami podaní prispel k zaťaženosti súdu a
týmto k dlhšej dobe rozhodovania, aj sám. V prípadoch keď jediná spoločnosť iniciovala konanie
v stovkách až tisíckach typov o obdobných veciach , je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to
smerom ku kritériá posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Túto skutočnosť

je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci o ktorej súd koná a kritériá
správania navrhovateľaakoúčastníkasúdnehokonania. Vtakýchtoprípadovjetedamožnéakceptovať
relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou okresného
súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi navrhovateľa, čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie
s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj

ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci
kritérií a významu veci pre navrhovateľa je možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o
osobno-statusový spor, pracovný spor, či spor pre navrhovateľa inak existenčný.
Vzhľadom na vyššie uvedené, prihliadajúc na všetky okolnosti posudzovaného prípadu súd dospel k
záveru,žedĺžkakonaniaodpodanianávrhunavydaniepovereniadovydaniapoverenia, vtrvaní19dní,

pri omeškaní s vydaním poverenia 5 dní nemôže byť považovaná za neprimeranú, ktorú by vyhodnotil
ako zbytočné prieťahy v konaní. Postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní a nakoľko tento základný predpoklad zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom - prieťahov v konaní, nebol naplnený, navrhovateľovi
nevzniklo právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.

Podľa 17 Zák. č. zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012)

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.V súvislosti s nevydaním poverenia v zákonom stanovenej lehote však navrhovateľ vznik škody
(majetkovej ujmy) nepreukázal a na preukázanie svojich tvrdení ani nenavrhol vykonať žiadne
dokazovanie. V tejto súvislosti súd poukazuje, že občiansko právne konanie je ovládané zásadou

prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je
zásadne vecou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne
sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno
neuniesol. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch
bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a

jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a
preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo

skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné
prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Neobjasnené
skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Dôkazné bremeno v danom prípade

bolo na navrhovateľovi ktorý bol povinný preukázať predovšetkým existenciu nesprávneho úradného
postupu,ďalejexistenciuškodyakomajetkovejujmyvyjadriteľnejvpeniazochapríčinnásúvislosť medzi
škodouanesprávnymúradnýmpostupom.Všetkyzákonnépodmienkyvznikutejtozodpovednostimusia
byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Navrhovateľom tvrdené avšak žiadnym spôsobom nepreukázané režijné náklady na správu pohľadávky

nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť
navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v príčinnej súvislosti s
realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Navrhovateľ nepreukázal vznik
týchto nákladov v celkovej výške 125,- Eur.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi
priznať uplatňované peňažné plnenie majetkovú škodu na nim tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal
za preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
nevydania poverenia v zákonom stanovenej lehote. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v
tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobný návrh zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota na

vydanie poverenia.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol
preukázaný.

V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou vo výške 330 Eur viažucou sa k nevydaniu poverenia v
zákonomstanovenejlehotevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,
súd opätovne zdôrazňuje, že zo strany exekučného súdu nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní,
ktoré by bolo možné považovať za nesprávny úradný postup. Ako z vyššie uvedeného odôvodnenia
vyplýva, súd konštatoval nesprávny úradný postup v tom, že nebolo vydané poverenie na vykonanie

exekúcie v 15 - dňovej zákonnej lehote. Avšak ani v tejto časti návrhu navrhovateľ nepreukázal splnenie
predpokladov uvedených v § 17 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z., nepreukázal, že samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradnýmpostupom.Tedasúdskonštatovalporušenieprávanavydaniepovereniavzákonomstanovenej
lehote, ale vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti, ako je dĺžka porušenia, postavenie navrhovateľa

ako podnikateľského subjektu, v neposlednom rade aj na tú skutočnosť, že predmetná exekúcia skončila
vymožením pohľadávky, ako aj a na závažnosť porušenia súdu, súd v rámci svojej úvahy posúdil, že
samotné konštatovanie porušenia práva, že poverenie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote,
je dostatočným zadosťučinením. Z uvedených dôvodov súd návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., o ktorých
súd rozhoduje na návrh. Odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a
zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).