Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/180/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108219119
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5108219119.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: P. I.,

bytom M. XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom so sídlom Národná
7, Žilina, proti žalovanému : IZOTERM, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 8, Žilina, IČO 36420565, právne
zastúpeného Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, v
konaní o zaplatenie 7.620,10 Eur (229.563,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne Advokátska kancelária
Andrea Havelková, s.r.o., náhradu trov konania reprezentovaných náhradou trov právneho zastúpenia

vo výške 2.607,27 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 25.10.2010 doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.11.2010 sa žalobca domáhal zaplatenia
229.563,- Sk (7.620,10 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 20.195 Sk za obdobie
od 24.9.2007 do 2.10.2007 a zo sumy 229.563,- Sk za obdobie od 3.10.2007 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 1.8.2006 právna predchodkyňa žalobcu M.
vykonávala pre žalovaného činnosť obchodného zástupcu a z tejto činnosti M. fakturovala žalovanému
zaplatenie 20.195,- Sk faktúrou č. 51/2007 splatnou dňa 24.9.2007 a zaplatenie 209.368,- Sk faktúrou
č. 53/2007 splatnou dňa 2.10.2007 (ďalej tiež ako „predmetné“ faktúry - pozn. súdu). M. previedla

pohľadávku z týchto predmetných faktúr na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 12.3.2008.
Žalobca vyzval žalovaného na úhradu predmetnej pohľadávky, ten však odpoveďou právneho zástupcu
s touto úhradou nesúhlasil a táto suma dosiaľ nebola uhradená.

Vovecisavyjadrilžalovanývpodanízodňa19.9.2008tak,že(Ad1/)namietolabsolútnunejasnosťpodľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi právnou predchodkyňou

žalobcu a žalobcom, keďže nebol určený predmet zmluvy. V tomto zmysle v ustanovení zmluvy v čl. II.
v bode označenom ako 2.2., pričom takýto bod predmetná zmluva neobsahuje, sa uvádza, že postupca
týmto postupuje postupníkovi pohľadávku špecifikovanú v bode 2.1. tejto zmluvy vo výške 185.000,- Sk.
Následne v ďalšom bode označenom ako v bode 2., ktorý zmluva obsahuje, je uvedené, že na základe
tejto zmluvy je postupník oprávnený vymáhať na výplatu sumy vo výške 229.563,- Sk podľa faktúry č.
51/2007 a č. 53/2007. Okrem toho žalovaný (Ad 2/) namietol, že predmetné faktúry č. 51/2007 a 53/2007
boli vystavovateľovi M. - ALIMART vrátené, lebo nebol doložený súpis realizovaných a zaplatených

zákaziek, ani iný doklad, na základe ktorého by bolo zrejmé, na základe čoho došlo k stanoveniu
výšky fakturovaných súm. Faktúry sú iba daňovým dokladom, nezakladajú samotné právo na zaplatenie
peňažnej sumy. Žalobu vo veci samej navrhuje zamietnuť, lebo návrh žalobcu je nepreukázaný a
neopodstatnený.Podaním zo dňa 11.7.2011 žalobca v jeho prílohe predložil tabuľkové podklady k faktúre č. 53/2007 (57

- 70 spisu dvojmo, resp. 57 - 63 spisu), s tým, že sa mu tohto času nepodarilo spojiť s M. a ak sa to
nepodarí, bude žiadať o vykonanie daňovej kontroly u žalovaného.

Podaním zo dňa 2.2.2012 sa žalovaný dodatočne písomne vyjadril tak, že východiskové faktúry podľa

prehľadupredloženéhožalobcom(vsúvislostisozlýmstavomúčtovníctvažalovaného)napokoneviduje,
ale samotný fakt, že M. vykonávala pre žalovaného činnosť obchodného zástupcu, nepreukazuje, že by
mala právo na províziu z konkrétnych obchodov. Samotný žalovaný vypracoval tabuľku k faktúre M. č.
51/2007, podľa ktorej táto zahŕňa 3 objednávky B., ktoré neboli uhradené, ako aj obchod s Prima invest,
s.r.o., na ktorom sa ale M. nepodieľala a zo všetkých nich právo na províziu nevyplýva, resp. vyplýva vo
výške0,-Sk.Pokiaľžalobcapredložiltabuľkovépodkladykfaktúreč.53/2007,takžalovanýjednoznačne

popiera, že by tieto tabuľky vypracoval. Tam zahrnuté východiskové faktúry žalovaný eviduje s nižšou
sumou, než z akej vychádza M. pri výpočte práva na províziu, najvyšší rozdiel sa objavuje u spoločností
Rimaterm a Dianiška, ide o stálych klientov žalovaného, týchto sa týka ustanovenie zmluvy o spolupráci,
upravujúce právo na započítanie obratu až nad 200.000,- Sk pre účely práva na províziu. M. pri výpočte
práva na províziu u týchto klientov porušila ustanovenie zmluvy o spolupráci, podľa ktorého „Faktúra

môže zahŕňať iba predajné faktúry uhradené klientmi. Podmienkou zaplatenia faktúry je preukázanie
všetkých mesačných predajných analýz“. Zároveň za predmetné obdobie vystavila M. ďalšie faktúry
č. 1/2006 (september), 4/2006 (rok 2006), 5/2006 (december), 6/2007 (január) a 7/2007 (február),
ktoré zahŕňajú i časť provízie, ktorú M. postúpila na žalobcu. Spolupráca s M. (8/2006 - 2/2007) trvala
7 mesiacov, M. mala titulom paušálnej odmeny vo výške 15.000,- Sk mesačne právo na zaplatenie

105.000,- Sk, ale celá suma fakturovaná Martinou Kyselovou vo výške 125.000,- Sk jej bola vyplatená,
t.j. aj vo výške 20.000,- Sk za sprostredkovanie, pričom obdobia, za ktoré vyplatené faktúry M. vystavila,
sa prekrývajú s obdobím predmetných faktúr v tomto konaní.

Podaním zo dňa 22.5.2012 sa žalovaný písomne vyjadril k vykonanému dokazovaniu a doložil
vlastné dôkazy - odovzdanie účtovníctva, podľa jeho obsahu bez pretrvávajúcich záväzkov obchodnej
spoločnosti.

Podaním zo dňa 16.12.2013 sa žalovaný písomne vyjadril k vykonanému dokazovaniu, najmä tak, že
základ pre právo žalobcu nie je daný, osobitne s prihliadnutím na nedostatočný obsah osobnej výpovede
jeho právnej predchodkyne Martiny Kysleovej.

Vo veci sa konali pojednávania (tu uvedené iba nezrušené) dňa 29.6.2011, 11.1.2012, 9.5.2012,
20.6.2012, 26.9.2012, 30.3.2013 a 18.12.2013, na ktorých sa účastníci konania pridržiavali svojich
základných postojov, argumentovali a vyjadrovali sa k dôkazom.

Žalobca osobne alebo v právnom zastúpení v priebehu konania ťažiskovo namietal, že (Ad 1/) zmluva o
postúpení pohľadávky medzi jeho právnou predchodkyňou a ním je platným právnym úkonom, keďže sú
dostatočne identifikovaní postupca, postupník, aj postúpená pohľadávka, jej výška a dôvod vzniku. Ak
by sa aj v zmluve o postúpení pohľadávok vyskytovali nejaké chyby v písaní či v počítaní, nemajú vplyv
na platnosť postúpenia. Zmyslu právnej úpravy týkajúcej sa postupovania pohľadávok sa neprieči, aby

identifikácia postupovanej pohľadávky bola uskutočnená len odkazom na čísla faktúr. (Ad 2/) Čo sa týka
existencie samotnej postúpenej pohľadávky z vystavených faktúr právnej predchodkyne žalobcu M.,
argumentácia žalovaného ohľadom neexistencie základu postupovaných pohľadávok je účelová. M. si
uvádzala pri svojom obchodnom mene rovnakú adresu ako bolo sídlo žalovaného v čase existencie ich
spolupráce Tichá 4, Žilina, bola tiež v tom čase vedená na internetovej stránke IZOTERM.sk ako hlavný

obchodný zástupca pre Žilinský kraj s fotografiou, menom a priezviskom. Bolo by nepravdepodobné,
že by žalovaný nevedel o aktivite svojho obchodného zástupcu sídliaceho priamo na jeho adrese.
Žalobca preukazuje oprávnenosť existencie postupovaných pohľadávok tabuľkami prehľadu provízií
za jednotlivé mesiace. Faktúry z obchodov, za ktoré vznikol právnej predchodkyni žalobcu nárok naprovíziu, boli zrejme platené priamo žalovanému, takže musí vedieť, aké zmluvy pre neho pôvodný
veriteľ sprostredkoval. Taktiež tieto platby sú v daňovej alebo v účtovnej zostave spoločnosti IZOTERM,
s.r.o. Na účelovosť a nepoctivosť konania žalovaného poukazuje správanie žalovaného, ktorý právnej

predchodkyni žalobcu vrátil vystavené faktúry až listom zo dňa 11.2.2008, t.j. až približne pol roka po
tom, ako uplynula lehota ich splatnosti. Je nespochybniteľné, že právna predchodkyňa žalobcu vykonala
v zmysle zmluvy o spolupráci dojednanú činnosť, za ktorú jej prináležala dojednaná odmena - provízia
zo zrealizovaných obchodov. Rozsah tejto činnosti bol a je žalovanému zrejmý a musí mu s prihliadnutím
na všetky okolnosti byť aj zrejmé, že jej za vykonanú činnosť prináleží aj náležitá odmena. Žalobca nemá

dôvod pátrať po tom, aká okolnosť narušila vzťahy medzi jeho právnou predchodkyňou a žalovaným.
Tabuľky, ktoré boli v konaní žalobcom predložené, vypracúval samotný žalovaný, žalobca ich má od
svojej predchodkyne M..

Žalovanývprávnomzastúpenívpriebehukonaniaťažiskovonamietal,žeM.bolasamostatnezárobkovo

činnou osobou, podnikala vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a aj podľa zmluvy o spolupráci
jej vyplývala povinnosť preukázať opodstatnenosť ňou vystavených faktúr, kde v čl. 4 odsek 9 sa v druhej
veta uvádza, že „ faktúra môže zahŕňať iba predajné faktúry uhradené klientmi. Podmienkou zaplatenia
faktúry je preukázanie všetkých mesačných predajných analýz“. Argumentácia žalobcu, že žalovaný
mal mať vedomosť o obchodných aktivitách M., neobstojí. Pokiaľ žalobca vyčítal žalovanému určitú

nepoctivosť v obchodných vzťahoch, tak žalovaný zase vyčíta určitú nepoctivosť jeho predchodkyni M.,
ktorá podľa zmluvy o spolupráci mala vystavovať faktúry k 10-temu dňu v mesiaci, ktorá bude splatná do
15-teho dňa v mesiaci, ale obdobie pokrývajúce august 2006 až február 2007 fakturovala inak. Faktúry
č. 51/2007 a č. 53/2007 vystavené právnou predchodkyňou žalobcu žalovaný neeviduje v účtovníctve,
čo potvrdzuje aj správa nezávislého audítora, ktorú si dal žalovaný vypracovať. Predmetné faktúry

pochádzajúzobdobia,kedyvmenežalovanéhokonalLeszekLatosinski,účtovníctvožalovanéhoztohto
obdobia je v dezolátnom stave. Predmetné faktúry vrátil spätne M. práve bývalý konateľ žalovaného L.
a navyše tento pri odovzdávaní firmy podpisoval správu, v ktorej prehlasuje, že ku dňu odovzdania firmy
Izoterm nie sú nevysporiadané žiadne záväzky. Navyše žalovaný eviduje faktúry, ktorých obdobia sa
prekrývajú s obdobím, za ktoré si plnenie uplatňuje žalobca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právnej predchodkyne žalobcu M., svedkyne M. a
listinnými dôkazmi.

Žalobca vo veci osobne vypovedal tak, že M. v predmetnej veci fakturovala uvedeným spôsobom
po dohode s L., ktorý vychádzal z toho, že IZOTERM bude M. vyplácať až potom, ako im prídu
peniaze na účet a na základe toho M. fakturovala neskôr. Faktúry boli vždy predkladané s prílohami
a zamestnankyne žalovaného na týchto prílohách škrtali to, ktoré z tých obchodov sú vyplatené a

ktoré nie, a podľa toho potom vyplácali, resp. počítali províziu M. V zoznamoch, ktoré predložil, sú aj
rukou vyhotovené zásahy zamestnankyne žalovaného, ktorú v konaní označil za svedkyňu. Čo sa týka
námietky časového prekrývania sa východísk pre takúto fakturáciu, tak M. pre žalovaného takýchto
obchodov uzatvárala viac a pri väčšom množstve takýchto obchodov je možné, aby tieto obchody boli
vykonávané v jednom mesiaci, alebo aj rôzne obchody v jeden deň, preto zaplatenie napr. faktúry č.

4/06 M. nemá vplyv na úhradu faktúr M. predmetných v tomto konaní.

Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2012 vypovedala svedkyňa M. (pôv. C.) tak, že u žalovaného -
spoločnosti IZOTERM pracovala od mája 2005 do r. 2008, na materskú dovolenku odišla v novembri

2008. M. u žalovaného vykonávala činnosť obchodného zástupcu, táto spočívala vo vyhľadávaní nových
klientov a starala sa o doterajších klientov. Odmenu mala z toho, že takýmto klientom boli dodané
okná, ktoré klienti museli zaplatiť a doklady o tom spolu s vlastnými faktúrami mohla M. predkladať
žalovanému. Čo sa týka predmetných faktúr, M. mala ich fakturovať mesačne, čiže nie za dlhé obdobie,
ako je uvedené na faktúre (čl. 7 spisu - pozn. súdu) a mala uviesť, o ktoré obdobie sa jedná, a za

ktorých klientov, nielen že je to sprostredkovanie (ako na čl. 6 spisu- pozn. súdu). Ona - svedkyňa
vie, že M. predmetné faktúry vystavila a vie, že jej boli vracané, lebo tieto boli bez podkladov, ktoré
k tomu mali byť. Vie, že ona - svedkyňa potom tie podklady už od M. nedostala. K odmeňovaniu na
základe zmluvy medzi M. a žalovaným si pamätá, že pôvodne bola M. vyplácaná paušálne a potombola s konateľom dohodnutá aj inak, ale toto už presnejšie nevie, lebo ona - svedkyňa pri uzatváraní
takej zmluvy nebola. Vždy k fakturácii M. mala predložiť podklady, teda či sa jedná o platiacich klientov.
Ako to bolo s paušálnou odmenou, ona - svedkyňa nevie. Podklady (čl. 57 až 70 spisu - pozn. súdu) si

mala vypracovať samotná M.. Pôvodcom takýchto podkladov aj bola samotná M.. Aj konkrétne sumy u
jednotlivých klientov podľa týchto podkladov si mala vypočítať sama M., ona sama vie, aká suma vyplýva
z konkrétnych objednávok daného klienta. Úlohou jej - svedkyne iba bolo, aby tieto sumy netto, ktoré
boli základom pre výpočet odmeny, odkontrolovala. Nepamätá si, že by kontrolovala tieto podklady a
nepamätá si, že by kontrolovala podklady v takomto veľkom množstve. Väčšinou keď ona - svedkyňa

podklady skontrolovala, tak na ne perom uviedla, že sú skontrolované a podpísala sa. Mohlo sa stať, že
by podklady neskontrolovala, ale vtedy by tam mal byť podpísaný konateľ. Opakovane uvádzaní klienti v
podkladoch (čl. 57 až 70 spisu - pozn. súdu) RIMATERM, K. boli stáli klienti, určite v danom období mali
objednávky a keď je uvedená C., tak ide o to, že sa jedná o objednávku niektorého jej nového klienta,
a vtedy sa do takéhoto výkazu označila ona sama. K výške objednávok tých klientov v danom období
sa ona - svedkyňa vyjadriť nevie. Po pripomenutí časových okolností o výkazoch v uvedenom období

od augusta 2006 do februára 2007 to bolo naozaj tak, že M. mala mať čísla faktúr a ona - svedkyňa
jej to potvrdzovala a na základe toho si M. robila tabuľkový prehľad, ale ona - svedkyňa si pamätá, že
v inej podobe, jednalo sa o inú tabuľku z programu Excel, než sú predložené v tomto prípade, vždy
sa jednalo iba asi o obdobie jedného mesiaca alebo dvoch. Keď namiesto uvedených čísiel faktúr sú
uvedené priezviská, pravdepodobne ide o nových klientov M. a toto mohlo byť zaúčtované napr. keď bola

uhradená 100 % záloha, a vtedy nebolo potrebné vystavovať faktúru. Žalovaný najprv sídlil na Tichej 4
a potom sa presťahovali na ul. Kuzmányho, do nových priestorov už s nimi M. nešla, ona - svedkyňa
keď odchádzala na materskú dovolenku, tak v nových priestoroch boli asi rok. Odkedy sa presťahovali,
si nepamätá, že by kontrolovala nejaké podklady M..
NaotázkuPZnavrhovateľa(spredloženímpokladovpredloženýchžalobcomakopodkladykpredmetnej

faktúre č. 53/2007 č.l. 53 - 70 spisu, konkrétne č.l. 64 spisu - pozn. súdu), či konkrétne faktúru č. XXXXX
vystavila, svedkyňa odpovedala, že „ona v tejto spoločnosti prakticky sama faktúry vystavovala, takže
áno“. Na otázku PZ navrhovateľa, či si pamätá, že všetky faktúry vystavila, odpovedala, že „číslovanie
je podľa našej spoločnosti, takže áno“. Po námietke PZ odporcu a po pripomenutí obsahu položenej
otázky uviedla, že si nepamätá žiadne konkrétne číslo faktúry, ktoré by vystavila, vedela by sa vyjadriť k

predloženej faktúre voči jednotlivému klientovi, či je na nej jej podpis. Na otázku PZ navrhovateľa, či ona
sama oznamovala M. čísla faktúr, ktoré sú podkladom pre tieto mesačné výkazy, svedkyňa odpovedala,
žeM.samaodsebaničneoznamovala,uvádzalačíslafaktúrkjednotlivýmobjednávkam,navyšesačísla
faktúr zapisovali do analýz, resp. registra objednávok, do ktorého mohol nahliadnuť každý zamestnanec.
K tabuľkám v úvodnej časti označené výrazom „Platba január 2007“ o 5-tich listinách, (prílohová obálka

č.l. 150 spisu) sa svedkyňa vyjadrila tak, že toto sú excelovské tabuľky, ktoré vo firme mali. Na nich nie
je text dopísaný jej písmom, ale ani nevie, kto ju tam uviedol menom (v závere už v predtlačenej časti
- pozn. súdu), lebo ona som nebola rada, keď ju niekto nazýval Mirka, každopádne sa jedná o interné
firemné tabuľky. Takúto tabuľku vytvoril konateľ a do takýchto tabuliek sa dopisovalo.
K tabuľkám o ďalších 5-tich listinách („excelovské“, resp. podľa následnej otázky „z programu Excel“ č.l.

150 spisu - pozn. súdu) sa svedkyňa vyjadrila tak, že na tých už je dodatočne dopísaný text jej písmom.
Ona takéto tabuľky nevystavovala, ale ich kontrolovala. V jednotlivom riadku keď niečo nie je odfajknuté,
tak to zrejme nebolo uhradené.
K tabuľkovému prehľadu o dvoch listinách na úvod označený výrazom „Provízia“ a na ďalších štyroch
listinách, (6 listín z prílohovej obálky č.l. 150 spisu - pozn. súdu) sa svedkyňa vyjadrila tak, že na týchto

je dodatočne dopisovaný text (kalendárne mesiace a číselný súčet) jej písmom.
K trom zopnutým listinám označeným ako Evidencia pohľadávok (č.l. 150 spisu - pozn. súdu) sa
svedkyňa vyjadrila tak, že nie je text dopísaný jej písmom, pokiaľ vie, je to text M., ale je výtlačok
z počítača žalovaného („nášho“). Ona takúto evidenciu do počítača viedla a na výtlačok to už
nedopisovala.

Na otázku PZ odporcu svedkyňa odpovedala, že keď sa vyjadrovala k listinám zhodne označeným na
úvod ako „Provízia“, kde na boku výkazov ona - svedkyňa perom dopísala obdobie, to neznamená, že
jednotlivé faktúry, ktoré sú v takomto zozname uvedené, boli aj zaplatené, to je len zoznam, ku ktorému
onadopísalaobdobie,zaktoréjednotlivéfaktúryboli.NaotázkuPZnavrhovateľa:„Kdestesavyjadrovali
k tabuľkám z programu Excel a boli začiarknuté fajočkou, tie boli uhradené ?“ svedkyňa odpovedala:

„Áno, tie boli“.Na pojednávaní konanom dňa 26.9.2012 (opätovne) vypovedala svedkyňa M. tak, že listiny „Platba
január 2007“ (5 listín z prílohovej obálky čl. 150 spisu - pozn. súdu) sú excelovské tabuľky žalovaného,
ale netvrdí, že konkrétnu tabuľku doplnila ona. Samotné tabuľky vytvoril p. L. a ďalší zamestnanci ich

mohli vypĺňať. Na listine „ Provízia“ týkajúcej sa sumy netto 869,- € (z prílohovej obálky čl. 150 spisu)
text vyznačujúci obdobia napísala ona, tým ona vyznačila, v ktorom období mala byť jednotlivá faktúra
za konkrétneho klienta vystavená, predmetné obdobia vyznačovala na podnet M.. To, z ktorého obdobia
sú jednotlivé faktúry, jej mohla doplniť z počítača. Ona iba kontrolovala, že takto vystavené boli, ale
či boli zaplatené, ona nekontrolovala. Teraz si myslí, že to by musel tam byť nejaký ďalší jej podpis.

Pokiaľ na minulom pojednávaní vo všeobecnosti odpovedala, ako podklady kontrolovala, nevie, prečo
na listine „Provízia“ nie je jej podpis, oni nemuseli byť uhradené. Spoločnosť IZOTERM účtovala v
programe Omega. S predložením listiny „Evidencia pohľadávok“ o troch listinách (z prílohovej obálky
čl. 150 - pozn. súdu) pokiaľ na minulom pojednávaní v odpovedi na otázku uviedla, že je to výtlačok
z ich počítača, pritom v spodnej časti na takto predložených listinách je uvedené, že sú spracované
programomAlfa-jednoduchéúčtovníctvo,taktentorozporvysvetľujetak,žepredpokladala,žemohlibyť

spracované spomínaným programom Omega na spracovanie podvojného účtovníctva, lebo tie tabuľky
vyzerali tak isto; dodáva, že ona nemala dôvod M. tlačiť takéto veci. Táto tabuľka spracovaná v programe
Alfa teda nemôže byť teda od nej, keď ona pracovala v programe Omega. Tiež pokiaľ na pojednávaní
9.5.2012 vypovedala, že tabuľky kontrolovala a že keď niečo nie je odfajknuté, tak to zrejme nebolo
uhradené alebo s tým bol nejaký problém, tak odfajknutie v niektorých riadkoch je jej písmom a ona si

s odstupom času nie je istá, ale myslí si, že tie riadky, ktoré sú odfajknuté, tak tam je to v poriadku; to
znamená, že sedí suma s objednávkou a bola vystavená faktúra, zároveň to neznamená, že by faktúra
bola uhradená. V konkrétnom prípade (podľa východiskovej faktúry s klientom čl. 111 spisu, zároveň
podľa 4. strany „excelovských“ tabuliek so zoznamom objednávok - pozn. súdu) v zozname sú v stĺpci
čísel faktúr, v konkrétnom prípade 61038 (suma brutto - 75.362, resp. suma netto 63.278,- Sk - pozn.

súdu), na samotnej predloženej faktúre čl. 111 spisu je jej podpis v strednej časti listiny (faktúra na sumu
53.092,50 Sk - pozn. súdu). Je pre ňu otázne, či to teda bolo dokončené alebo nie, prípadne či klient
zrušil objednávku a teraz nevie, či je správna suma podľa faktúry alebo podľa zoznamu. Predpokladá,
že faktúra je správna, lebo bola zaúčtovaná, vidí na faktúre účtovný predpis. Za danej situácie netrvá
na tom, že všetky údaje v excelovskej tabuľke zoznamu objednávok, ktoré boli v danom riadku ňou

„odfajknuté“, sú všetky správne.

Na pojednávaní konanom dňa 20.3.2013 vypovedala svedkyňa M. tak, že predmetné pohľadávky, ktoré
ona žalobcovi postúpila podľa faktúr 51/2007 a 53/2007, vyplývajú z toho, že to boli jej klienti z toho,

ako vykonávala pre žalovaného - spoločnosť IZOTERM obchodné zastúpenie a tieto pohľadávky jej
neboli vyplatené. Ona pri ich vyčíslení vychádzala na základe podkladov od žalovaného, ktoré boli
tabuľkové, tie si ona sama vyhotoviť nemohla. Tieto jej od žalovaného dala asistentka, tým boli podklady
odobrené, ale tieto pohľadávky jej zaplatené neboli. Ona pri postúpení pohľadávky žalobcovi odovzdala
všetky potrebné podklady, išlo o predmetnú zmluvu o spolupráci medzi žalovaným a ňou (č.l. 8 spisu

- pozn. súdu), podklady, ktoré ona mala s obchodnými zástupcami po celom Slovensku, s ktorými
spolupracovala, dve predmetné faktúry vystavené medzi žalovaným a ňou, aj ďalšie podklady, ale ďalej
to bola už iba jedna listina dohody medzi žalovaným a ňou o užívaní auta a podobne, čo sa už veci
netýka. Na otázku, z čoho vyplýva jej konkrétne právo, resp. pohľadávka, ktorú fakturovala v prvom
prípade vo výške 20.195,- Sk, resp. vo výške 209.398,- Sk žalovanému, odpovedá, že to vyplývalo z

obratu, ktorý urobila pre žalovaného a z okruhu objednávok klientov išlo o okná a dvere, ktoré ona s
jej montážnou skupinou realizovala. Prebiehalo to tak, že ona žalovanému doručila objednávku, túto
asistentka žalovaného zaevidovala a na základe toho si ona mohla fakturovať toto voči žalovanému.
Zdôrazňuje, že bez tohto odsúhlasenia ona si nič nemohla voči IZOTERMU fakturovať sama. Na otázku,
že keďže IZOTERM popiera kauzu, teda právny dôvod tejto pohľadávky, tak či má podklady, ktoré by

vyplývali z právnych vzťahov s ňou spomínanými klientmi, z ktorých by vyplynulo konkrétne právo na
takúto províziu, odpovedala, že bol rozdiel medzi individuálnymi klientmi a obchodným zastúpením,
dohoda bola ústna medzi p. L. a ňou, zatiaľ nič také v písomnej forme nemá, rozdiel bol napríklad v
tom, či sa jednalo o klienta, ktorý sám prišiel za ňou, alebo ktorý išiel cez pobočku, bol rozdiel medzi
veľkými a malými klientmi.

Pokiaľ konkrétny dôvod na jej faktúrach voči IZOTERMU je v 1. prípade „Sprostredkovanie obchodu“
a 2. prípade „Sprostredkovanie obchodu za 8/06-2/07“, v 1. prípade nevie odpovedať presne, o ktorý
obchod išlo, ale jednalo sa o jeden obchod, z ktorého vyplynula provízia 20.195,- Sk a v 2. prípadedostala podklady z IZOTERMU; tam mali obchody jednotlivé čísla a tam jej povedali, aby to spolu takto
vyúčtovala za toto obdobie, oni sami jej dali tú sumu, ktorú ona im potom napísala do tejto faktúry.
Tabuľky (č.l. 57 až 70 spisu) sú jej známe, tieto dostala z IZOTERMU, vypracovala ich svedkyňa E. (C.).

Na základe toho ona sama - svedkyňa C. si zrátala províziu, napr. na čl. 63 je pod tabuľkou jej písmo,
kde si to iba spočítala. Konkrétne subjekty v stĺpci klient sú klienti, ktorí si u nej objednali napr. okná, v
jednotlivom riadku sú ďalej pri nich uvedené č. objednávok. Z týchto objednávok jej vyplynula suma za
mesiac, ktorá jej bola takto odovzdaná. Ona ale vychádzala z ďalších podkladov a vie, že mala ďalšie
farebné tabuľky, ktoré si robila ona sama.

Ďalšie listiny (č.l. 93 až 100 spisu) jej nie sú známe, ďalšie podklady (č.l. 101 až 127 spisu) sú jej rôzne
známe, objavujú sa tam faktúry voči ich klientom a príjmové doklady, z niektorých by mala vyplynúť aj
jej provízia, aj keď takto sa k podrobnostiam, resp. v určitosti vyjadriť nevie.
Ďalšie faktúry (č.l. 128 až 132) sú ďalšie jej faktúry voči IZOTERMU, ktoré jej boli uhradené, tu vidí, že
tieto nie sú za konkrétne obchody, ale na základe toho, že mala dohodu, že má právo na paušál 15.000,-
Sk a z toho jej strhávali náklady na auto a telefón. Ďalej na (č.l. 134 spisu) vidí ďalšiu jej faktúru voči

IZOTERMU, ktorá bola za obchod, jedná sa o zmluvu č. 15/07 a domýšľa sa, že to bolo za internáty.
Ďalej na čl. 138 a 139 vidí ďalšie 2 jej faktúry, prvá je za obchody v r. 2006, ale nevie, na základe čoho
ich takto fakturovala.
Ona - svedkyňa C. (v predmetnom prípade faktúr č. 51/2007 a 53/2007 - pozn. súdu) pravidelne
nefakturovala,lebojejvzťahsp.Latosinskimnebolvpapierovejforme,alebolzaloženýnaústnejdohode

a on jej umožnil, aby fakturovala tak.
Čo sa týka ďalších podkladov (č.l. 150 spisu - pozn. súdu), tak z toho listiny „Provízia“ po 6-tich listinách
pochádzajú od svedkyne E. (C.), ktorá k nim napísala aj text o kalendárnych mesiacoch naboku; na
poslednej z týchto listín naspodku je číselný výpočet, ktorý spísala svedkyňa E. (C.), text „február“ je
jej vlastné - svedkyne C. písmo.

Ďalšie doklady „Platba január 2007“ sú jej vlastné podklady, ktoré si vyhotovovala sama. Posledný stĺpec
„M.“ je dokladom toho, ako jej ona potvrdila, že tieto platby od klientov boli uhradené. Prebiehalo to tak,
že oni sedeli oproti sebe, ona sa dívala do počítača a keď videla, že z príslušnej banky prišla takáto
úhrada, tak jej to takto potvrdila. Samozrejme to nerobili spolu na klávesnici a ona - svedkyňa C. si to
takto vyplnila na základe toho, čo jej svedkyňa E. (C.) potvrdila.

Ďalšie tabuľky o 5-tich listoch („excelovské“ podľa výpovede svedkyne M. oboznámenej vyššie - pozn.
súdu) sú rovnakého charakteru, tiež to boli jej - svedkyne C. podklady. Tie pokiaľ sa v poslednom stĺpci
líšia v potvrdeniach, tak tu ide o začiarknutia perom, ktoré jej takýmto spôsobom potvrdzovala svedkyňa
E. (C.) vlastnou rukou a jej perom. Ona na niektorých z týchto listín uviedla aj konkrétne čísla faktúr
XXXXX, XXXXXX, XXXXXX a na ďalšej listine ďalšie údaje, ktoré sú dopisované perom, tak napísala

„M.“, ale ďalšie dopísané čísla ceruzkou dopísala ona - svedkyňa C.. Súčet na poslednej z týchto listín
377.250,- Sk napísala svedkyňa E. (C.), aj všetky údaje pod tabuľkovou časťou na týchto listinách
prevažne v pravých dolných rohoch, aj zo stredu listiny 1.159.717,- Sk, 3.774.275,- Sk a všetky ostatné
už v pravých dolných rohoch napísala svedkyňa E. (C.).
Ďalšie 4 listiny za „8-10 mesiac 2006“ pochádzajú z IZOTERMU a bližšie sa k nim vyjadriť nevie,

každopádne ona ich nevyhotovila a či ich dala žalobcovi, si nespomína.
Čo sa týka troch listín „ evidencia pohľadávok“, tak sú popísané ňou, ale vystavené boli spoločnosťou
IZOTERM v programe, v ktorom sa pracovalo, v tomto programe spoločnosť aj účtovala. Ona tieto listiny
dostalaodsvedkyneE.(C.),nepamätási,vktoromobdobí,alevyplývajej,zaktoréobdobiesúvystavené
a to bolo za obdobie jej vzťahu so žalovaným.

Ona - svedkyňa C. dala žalobcovi dôkaz „provízia“, ktorý mala od svedkyne E. (C., aj tie jej tabuľky,
o ktorých hovorila, že boli jej evidenciou, ktorú jej svedkyňa E. (C.) potvrdzovala. Oni (svedkyne C.) si
podklady kontrolovali priebežne a niekedy aj naraz po určitom čase, nevie sa vyjadriť u konkrétnych
tabuliek, ako si ich kontrolovali; ani tak sa nevie vyjadriť, že by pri kontrole úhrad napr. v tomto rozsahu
od čísla objednávky 336 po 595 boli skontrolované v jeden deň naraz spolu.

Na otázku: „Viete sa vyjadriť, ktorá prípadne z týchto tabuliek alebo iná bola podkladom pre faktúru,
ktorú ste vy vystavili a previedli na p. I.“, svedkyňa C. odpovedala, že „Myslím si, že taká tabuľka tu
vôbec nie je. Ja som vychádzala zo všetkých týchto dokladov. Všetky tieto podklady boli odsúhlasené
p. L. a oni ich mali ešte viacej“.
Na doplňujúcu otázku svedkyňa C. potvrdila, že teraz v odpovedi myslí, že týmto podkladom boli všetky

dnes prejednané podklady. Nevie sa vyjadriť k tomu, či všetky podklady, ktoré jej odsúhlasila svedkyňa
E.(C.),bymuselisúhlasiťsúčtovníctvom,aniktomu,nazákladečoho,tedanazákladeakýchpodkladov
jej svedkyňa E. (C.) tie podklady odsúhlasovala.Na otázky týkajúce sa jej pôsobenia v čase svedkyňa C. odpovedala, že ona u žalovaného začala robiť
akozamestnanechneďpoškole,ktorúukončilavr.2006,potomodhadomasipodvochrokochsizaložila
živnosť, pritom spolupráca s p. L. sa neuskutočňovala papierovou formou. Spolupráca nebola ukončená

písomne, iba odhaduje, že trvala 3 až 4 roky, skončila tak, že sa to tak slovne povedalo. Keď odišiel
p. L. a nechal to inému, tak sa menila adresa a ona si našla kanceláriu vypratanú, potom na druhej
adrese už nepôsobila. Pokiaľ jej podklady odsúhlasovala svedkyňa E. (C.), ona - svedkyňa C. nemá
žiadne doklady o tom, že tie východiskové faktúry boli zaplatené, takto potvrdené podklady dostala od
nej. Keď sa zmenilo vedenie, zmenilo sa aj účtovanie, tým myslí to, že dovtedy nebol problém, aby

jej faktúry vyplácali, ale teraz ich nevyplatili. Odkedy uzatvorila zmluvu o spolupráci 1.8.2006, tak do
vystavenia sporných dvoch faktúr sa nevie vyjadriť, či ako podnikajúca fyzická osoba vystavila aj iné
faktúry spoločnosti IZOTERM z titulu 2% provízie.
Na dodatočnú otázku súdu po doterajšom prejednaní, či sa vie skutkovo vyjadriť z akého obchodu alebo
okruhu obchodov vyplýva jej právo na províziu, ktorú ste fakturovala jednak vo výške 20.195,- Sk, resp.
vo výške 209.368,- Sk, odpovedala, že „Áno viem, ale nie teraz konkrétne z hlavy“. Na dodatočnú otázku

právneho zástupcu navrhovateľa : Viete sa vyjadriť, či ste vy svoju faktúru voči spoločnosti IZOTERM
č. 51/07, resp. 53/07 vystavila oprávnene, odpovedala, že „Áno“. Pokiaľ na minulom pojednávaní boli
spochybňované podklady vyplývajúce z programu alfa, tak ona vie, že spoločnosť IZOTERM zakúpila
program alfa na začiatku obdobia, keď tam začala pôsobiť; ona sama bola aj s p. L. na školení na tento
program, neskôr sa na tento program zaúčala svedkyňa E. (C.). Účtovalo sa v jednoduchom účtovníctve

v programe alfa, že by sa v tomto programe robili účtovné uzávierky, takú vedomosť nemá.

Z listinných dôkazov súd zistil :

Právna predchodkyňa žalobcu M., IČO XXXXXXXX, so žalovaným uzatvorili Zmluvu o spolupráci zo
dňa 1.8.2006, na základe ktorej M. vykonávala pre žalobcu činnosť obchodného zástupcu. Podľa
obsahu tejto zmluvy ( § 1) sa M. zaviazala pre žalovaného predávať výlučne výrobky vyrábané alebo
distribuované žalovaným, a to hlavne predaj, vyhľadávanie stavebných firiem, vyhľadávanie verejných

súťaží a ponukových konkurzov. Podľa § 2 zmluvy si obchodný zástupca mohol dodatočne započítavať
do svojich obratov vymenované formy (v bodoch a - m), z toho podľa firiem u bodov a/ a b/ Rimaterm
a Dianiška obrat nad 200.000,- Sk. Podľa § 3 zmluvy odmenou obchodného zástupcu bolo mesačne
15.000,- Sk a provízia 2% z netto branžových výrobkov. Podľa § 4 bodu 9. Zmluvy bolo povinnosťou
obchodného zástupcu do 10. dňa v mesiaci vystavovať faktúry, ktoré budú splatné do 15. dňa v

mesiaci. Faktúra môže zahŕňať iba predajné faktúry uhradené klientmi. Podmienkou zaplatenia faktúry
je preukázanie všetkých mesačných predajných analýz.

Právna predchodkyňa žalobcu M. - ALIMART, IČO XXXXXXXX, vystavila žalovanému („predmetné“

faktúry - pozn. súdu), a to:
faktúru č. 51/2007 zo dňa 17.9.2007 splatnú 24.9.2007, predmetom ktorej bolo „Sprostredkovanie
obchodu“ a fakturovanou sumou 20.195,- Sk,
faktúru č. 53/2007 zo dňa 25.9.2007 splatnú 2.10.2007, predmetom ktorej bolo „Sprostredkovanie
obchodu za 8/06-2/07“ a fakturovanou sumou 209.368,- Sk.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.3.2008 právna predchodkyňa žalobcu M. - ALIMART, IČO
XXXXXXXX, ako postupca postúpila pohľadávky z faktúry č. 51/2007 zo dňa 17.9.2007 a č. 53/2007
zo dňa 25.9.2007 v nominálnej hodnote 20.195,- Sk, resp. 209.368,- Sk, doslova „špecifikovanú v bode

2.1 tejto zmluvy vo výške 185.000,- Sk“ voči tunajšiemu žalovanému na žalobcu podľa záhlavia tohto
rozsudku.

Listomzodňa6.5.2008označenýmakopísomnáodpoveďnavýzvuzodňa22.4.2008žalovanýodmietol

plnenie z predložených faktúr 51/2007 a 53/2007 z dôvodu, že tieto boli vrátené a nebol predložený
žiaden doklad, ktorý by preukazoval právna titul uplatneného nároku.Podľa obsahu tabuľkových podkladov predložených žalobcom podaním zo dňa 11.7.2011 ako podkladov
k faktúre č. 53/2007 (57 - 63 spisu) tieto obsahujú v stĺpcoch tabuľky údaje o číslach faktúr, názvoch
klientov, čísla objednávok, sumy netto a sumy brutto. Tieto podľa osobnej výpovede svedkyne E.

(C. zodpovedajú číslovaniu a zostavovaniu údajov, akým sa to dialo u žalovaného, ale neobsahujú
neformálne potvrdenie rukou zamestnankyne žalovaného („fajočkou“) vo vzťahu k právu na vyplatenie
provízie.

Podľa obsahu podkladov predložených žalovaným podaním zo dňa 2.2.2012 ako vyjadrenie k
podkladom žalovaného, tieto (94 - 100 spisu) obsahujú v stĺpcoch tabuľky údaje spoločne o číslach
faktúr,názvochklientov,alevďalšíchstĺpcoch„sumynetto“a„sumybrutto“„podľaHusár“,resp,„sumyna
objednávke“, „sumy netto na faktúre“ a „do provízie“ „podľa IZOTERM“, napokon v záverečných stĺpcoch
spoločne dátum vystavenia faktúry a dátum splatnosti, všetko za obdobie august 2006 až február 2007.
V nadväznosti na to (č.l. 101 až 127 spisu) žalovaný preukázal fakturáciu voči jednotlivých klientom

(„východiskové faktúry“) a príjmové pokladničné doklady v jednotlivých obchodných vzťahoch.

Podľa obsahu ďalších podkladov predložených žalobcom na preukázanie základu jeho práva (prílohová
obálka č.l. 150 spisu):

listiny „Provízia“ o 6-tich listinách, podľa obsahu ktorých v záhlaví je uvedený text „zoznam objednávok
do platby M.“, podľa ďalšieho obsahu ide v tabuľkovej podobe - v stĺpcoch o zoznam čísel faktúr, klientov,
čísel objednávok, sumy netto a sumy brutto, tieto podľa zhodných výpovedí svedkýň E. (C.) a právnej
predchodkyne žalobcu M. zodpovedajú zoznamom vyhotovovaným u žalovaného, naspodku listín je
číselný výpočet, ktorý spísala svedkyňa E. (C.) - sumy brutto 52.911,50, resp. 31.394,- a 40.663,-,

naboku listín sú perom - svedkyňou E. (C.) spísané názvy kalendárnych mesiacov august až február,
ďalšie doklady „Platba január 2007“ sú podklady, ktoré si vyhotovovala právna predchodkyňa žalobcu
M., podľa ich obsahu ide v tabuľkovej podobe - v stĺpcoch o zoznam čísel objednávok, čísel faktúr,
klientov, sumy netto a sumy brutto, v poslednom stĺpci nazvanom „M.“ sú vypísané ako predtlačené
slová „uhradené“,

tabuľky o 5-tich listoch („excelovské“ podľa výpovedí svedkýň E. (C.) a právnej predchodkyne žalobcu
M. oboznámených vyššie - pozn. súdu) si vyhotovovala právna predchodkyňa žalobcu M. podľa ich
obsahu ide v tabuľkovej podobe - v stĺpcoch o zoznam poradových čísel, čísel faktúr, klientov, dôvodov
fakturácie(„okná,parapety,žaluzie,montáž“),sumynettoasumybrutto.Vpredloženejpodobeobsahujú
rukou - perom dopísané znaky začiarknutia („fajočky“) alebo krátke priečne škrty alebo otázniky,

ktoré podľa zhodných častí výpovedí svedkýň vykonala svedkyňa E. (C.) (o význame čoho v prípade
začiarknutia, napokon v kontexte oboznámenia konkrétneho prípadu č. 61038, odlišne vypovedala
vyššie oboznámeným spôsobom na pojednávaniach konaných dňa 9.5.2012 a 26.9.2012 - pozn. súdu),
štyri listiny nazvané „8-10 mesiac 2006 M.“, podľa obsahu ktorých ide v tabuľkovej podobe - v stĺpcoch
o zoznam čísel faktúr, klientov, čísel objednávok, sumy netto a sumy brutto,

tri listiny „Evidencia pohľadávok“, podľa obsahu ktorých ide v tabuľkovej podobe - v stĺpcoch o zoznam
čísel dokladov, klientov, dátumov úhrad a dôvodov fakturácie („okná“ a iné), podľa predtlačeného zápisu
v ich spodnej časti boli spracované programom Alfa - jednoduché účtovníctvo, podľa osobnej výpovede
právnej predchodkyne žalobcu M. boli ďalej rukou popísané ňou.

Podľa faktúr, výdavkových dokladov a výpisu z účtu (č.l. 128 - 135, 138, 139 a 140 spisu) M. vystavila
žalovanému ďalšie faktúry (než č. 51/2007 a 53/2007 predmetné v tomto konaní), a to č. 1/2006
(september) na 30.000,- Sk, 4/2006 (rok 2006) na 50.000,- Sk, 5/2006 (december) na 15.000,- Sk,
6/2007 (január) na 15.000,- Sk a 7/2007 (február) na 15.000,- Sk, ktoré jej boli žalovaným uhradené.

Podľa § 489 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 652 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ)
Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpenéhovyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a
uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému
zástupcovi províziu.

Podľa § 36 ods. 1, 2 OZ
1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú
podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je
rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 3 ods. 2 OZ Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na
to,abynedochádzalokohrozovaniuaporušovaniuprávzobčianskoprávnychvzťahovaabysaprípadné

rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 524 OZ
1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Súd zamietol žalobu, lebo primerane tzv. kauzalite záväzkových právnych vzťahov v našom právnom
poriadku podľa cit. ust. § 489 OZ žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku konkrétnych záväzkov podľa

ich dôvodu a výšky. Ťažiskovo pokiaľ boli tieto pohľadávky zo strany žalovaného spochybnené skutkovo
(už v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 19.9.2008 Ad 2/), žalobca už neuniesol dôkazné bremeno
viažuce sa konkrétne preukázanie jeho pohľadávok. Samotné predmetné

Je namieste poznamenať, že súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, pokiaľ tento (Ad 1/) namietal
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi M. a žalobcom pre údajne nejasný
predmet pri vymedzení postúpených pohľadávok, lebo predmet tohto postúpenia bol vymedzený jasne
identifikáciou účastníkov záväzkovo - právneho vzťahu a navyše aj číslami faktúr - „predmetné“ faktúry
č. 51/2007 a 53/2007, s uvedením nominálnych súm týchto pohľadávok. Na tomto už nič nemení ani

chyba v písaní, pokiaľ mala byť odkazom na neexistujúcu časť zmluvy, ani uvedenie inej sumy týchto
pohľadávok v ďalšej časti textu (185.000,- Sk), čo podľa vysvetlenia žalovaného malo byť údajom o
cene prevádzaných pohľadávok. Žalobca preto systematicky bol vo veci aktívne vecne legimovaný ako
postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok podľa cit. ust. § 524 OZ.

Vzhľadom na vývoj sporu - dodatočné predloženie žalobcom jednak podaním zo dňa 11.7.2011 ako
podkladov k faktúre č. 53/2007 (57 - 63 spisu) a jednak vo všeobecnosti dokladmi o rôzne evidovaných
údajoch o klientoch žalovaného (vyššie oboznámené podľa prílohovej obálky č.l. 150 spisu), súd podľa
ich povahy umožnil sa k nim podrobne vyjadriť jednak k účastníkom, ako aj navrhnutým svedkom. Všetky

tieto doklady sú podľa svojho obsahu neautorizovanými zápismi, obsahujúcimi zápisy o zmluvných
vzťahoch, ktoré nie sú priamym potvrdením práva na províziu. Bez riadnej skutkovej špecifikácie
právneho základu práve podľa vyššie citovaného § 489 OZ tak tieto dôkazy neboli samé osebe dôkazmi
o práve žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne M., na províziu od žalovaného.

Prvé pojednávanie konané dňa 29.6.2011 bolo pre skutkové popretie pohľadávok žalovaným odročené
za účelom poskytnutia lehoty žalobcovi, pričom príznačne už vtedy sudca primerane podľa § 100 ods.
1 tretia veta O.s.p. do zápisnice poznamenal, že v hodnotení platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
sa predbežne prikláňa k žalobcovi a v ďalšom priebehu konania bude pre súd otázny materiálny

základ uplatnených pohľadávok. Za týchto okolností dokonca ešte pri druhom prejednaní veci na
pojednávaní konanom dňa 11.1.2012 sa žalovaný neurčito vyjadril o pôvode podkladov predloženým
žalobcom a pojednávanie bolo odročené za účelom spresnenie mena svedkyne, ktorá mala podklady
vypracovať. Naozaj v tejto súvislosti vtedy na pojednávaní 11.1.2012 sudca protokolárne poznamenal,že „Predbežne podľa názoru sudcu, keby sa potvrdilo, že takéto tabuľky pochádzajú od odporcu,
bola by tým zhojená aj námietka odporcu týkajúca sa prekročenia limitu u jednotlivých klientov. V
tejto súvislosti súd dosiaľ zaznamenal vyhlásenie navrhovateľa, že môže zistiť meno zamestnankyne,

ktorá takéto tabuľky vypracovala, prípadne môže navrhnúť dopyt na niektorého konkrétneho klienta“.
Dokonca na treťom pojednávaní po prvej výpovedi svedkyne M. na pojednávaní konanom dňa 9.5.2012
sudca protokolárne poznamenal, že „Rámcovo súd vychádza z dôkazného bremena navrhovateľa aj k
výške uplatnenej pohľadávky, pričom stratégiou pri tomto vedení konania bolo pri zásade spravodlivosti
aj hospodárnosť, a v tomto zmysle je pre súd relevantné, aby vychádzal z uhradených pohľadávok

potvrdených dnes prítomnou svedkyňou.“ Lenže na pojednávaní konanom dňa 26.9.2012 svedkyňa
M. na primerane otvorenú otázku právneho zástupcu žalovaného spontánne vypovedala, že žalovaný
vystavoval účtovné doklady v programe Omega a 3 listiny „Evidencia pohľadávok“ (z prílohovej obálky
čl. 150), ak boli vypracované v programe Alfa, teda nemôžu byť od nej, tiež vypovedala, že ona nemala
dôvodM.tlačiťtakétoveci.Zároveňnapojednávaníkonanomdňa26.9.2012svedkyňaM.poupozornení
na konkrétny obchodný prípad 61038 (suma brutto - 75.362, resp. suma netto 63.278,- Sk - pozn.

súdu) na „excelovských“ tabuľkách predložených žalobcom (z prílohovej obálky čl. 150) a zároveň na
východiskovej faktúre čl. 111 spisu (faktúra na sumu 53.092,50 Sk - pozn. súdu) vypovedala, že sa
priklonila k tomu, že faktúra je správna, lebo bola zaúčtovaná, a za danej situácie netrvá na tom, že
údaje v excelovskej tabuľke zoznamu objednávok, ktoré boli v danom riadku ňou „odfajknuté“, sú všetky
správne.

Osobitne čo sa týka zmien v skutkovej výpovedi svedkyne M. na pojednávaní konanom dňa 9.5.2012 a
následne na pojednávaní konanom dňa 26.9.2012, tieto sudca vyhodnotil nie ako úmyselne zmenenú
výpoveď, ale ako primerane dané vnímaním veci vzhľadom na rozsah o podrobnosť prejednávaných

skutočností. V tomto zmysle sa súd priklonil k výpovedi tejto svedkyne na pojednávaní konanom dňa
26.9.2012, lebo táto sa už vtedy vyjadrila vzhľadom na viac skutočností, ktoré boli vecne korektne
pripomenuté predchádzajúcimi otvorenými otázkami právneho zástupcu žalovaného, pokiaľ sa týka
jednak toho, v akom programe účtovala a toho, aby sa vyjadrila ku konkrétnemu obchodnému prípadu.
Príznačne v tejto súvislosti boli práve AdA/ 3 listiny „Evidencia pohľadávok“ (z prílohovej obálky čl. 150)

potvrdené v tom zmysle, že pochádzajú od príslušnej zamestnankyne žalovaného (už bez ohľadu na
ďalšie výhrady svedkyne v podrobnostiach týkajúcich sa pojmu „vypracovania“ tabuliek, ktoré zrejme
rámcovo ako elektronický nástroj mal vypracovať predchádzajúci konateľ žalovaného L.) a zároveň
AdB/ „Excelovské“ tabuľky (z prílohovej obálky čl. 150) boli pôvodne potvrdené v tom zmysle, že
príslušná zamestnankyňa žalovaného mala na nich perom - „odfajknutím“ vyznačiť, sú všetky správne.

V tejto súvislosti z tohto potvrdenia o pôvode dokladov predloženým žalobcom zišlo a žalobca podľa
povahy svojich dokladov nemal iné podklady pre preukázanie vlastných tvrdení, lebo ostatné nemali
akokoľvek skutkovo potvrdený svoj pôvod od žalovaného, navyše niektoré aj výslovne mali pochádzať
od jeho právnej predchodkyne Martiny Kyselovej. Síce svedkyňa M. potvrdila aj na listinách „Provízia“ (z
prílohovej obálky čl. 150), že na nich ona perom dopísala údaje (kalendárne mesiace a číselný súčet),

ale výslovne s tým, že to neznamená, že jednotlivé faktúry, ktoré sú v takomto zozname uvedené, boli
aj zaplatené. Preto v ďalšom postupe konania už neobstála skutková stratégia žalobcu, že jeho listinné
dôkazy pochádzajú od žalovaného.

Súd navyše uznal aj rácio obrany žalovaného, že by prípadne muselo byť preukázané nielen zaradenie
určitej východiskovej pohľadávky do relevantného zoznamu pre výpočet provízie, ale aj zaplatenie
východiskovej pohľadávky. V tomto zmysle súd primerane uznáva rozsah dojednania Zmluvy o
spolupráci zo dňa 1.8.2006 medzi M. a žalovaným podľa § 4 bodu 9: „Zmluvy bolo povinnosťou
obchodného zástupcu do 10. dňa v mesiaci vystavovať faktúry, ktoré budú splatné do 15. dňa v

mesiaci. Faktúra môže zahŕňať iba predajné faktúry uhradené klientmi. Podmienkou zaplatenia faktúry
je preukázanie všetkých mesačných predajných analýz“ - síce podľa názoru súdu nepravidelnosť vo
fakturácii by nebola prekážkou uplatnenia existujúcej pohľadávky, ale existencia práva na províziu by
bola závislá od zaplatenia východiskovej pohľadávky, aj keď ide o určitú podmienku podľa cit. ust. § 36
OZ závislú od správania iných subjektov, lebo je spravodlivým záujmom obchodne zastúpeného, aby

mu obchodný zástupca sprostredkoval finančne výnosné obchody.Napokon pokiaľ vo veci osobne vypovedala právna predchodkyňa žalobcu M., táto ani len nepredniesla
konkrétne skutkové tvrdenia o základe, z ktorého malo pochádzať uplatnené právo na zaplatenie
provízie, prednášala iba tvrdenia o pôvode listín od žalovaného, ktorého ale žalovaný nepotvrdil. Táto

svedkyňa dokonca na opakované, napokon na dodatočné otázky sudcu po pripomenutí celej veci
v podrobnostiach nemala konkrétnu odpoveď na otázku, z akého okruhu právnych vzťahov, resp.
základu, uplatnené pohľadávky na zaplatenie provízie pochádzajú. Je procesne príznačné, že tvrdenie
je teoretickou etapou uplatnenia alebo bránenia práva, ktorá predchádza teoretickej etape dôkazu.

V uvedenom zmysle bolo postavenie žalobcu objektívne sťažené jeho postavením postupníka
pohľadávky, ale pokiaľ žalobca vstúpil do práv a povinností M. prevzal aj jej procesné povinnosti pre
prípad uplatnenia práva. Za týchto okolností po skutkovom spochybnení základu uplatneného nároku
už žalobca neuniesol svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

Všetky ďalšie tvrdené skutočnosti už neboli medzi sporovými stranami podstatné. Napríklad neboli
podstatné daňové výkazy žalovaného (prílohy právneho zástupcu žalovaného č.l. 166 - 172 spisu) za r.
2006, ani tvrdená správa lebo stav účtovníctva nemusel zodpovedať stavu existujúcich práv pre účely ich
rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, pôvodne ani tvrdenie o zlom stave účtovníctva žalovaného,

ktoré by nebolo spravodlivým dôvodom úspechu žalovaného pri obrane jeho práv, ani vývoj osobných
vzťahov medzi právnou predchodkyňou žalobcu M. a predchádzajúcim konateľom žalovaného L., tobôž
keď podstatné ustanovenia zmluvy o spolupráci vyplývali z jej písomného vyhotovenia.

Osobitne pokiaľ už na pojednávaní konanom dňa 11.1.2012 bol právnym zástupcom žalovaného
prednesený na vykonanie dokazovania predchádzajúcim konateľom odporcu L., tento bol prednesený
s tvrdením, že práve tento bývalý konateľ žalovaného pri odovzdávaní firmy podpisoval správu, v ktorej
prehlasuje, že ku dňu odovzdania firmy Izoterm nie sú nevysporiadané žiadne záväzky. Tento návrh
na doplnenie dokazovania súd zamietal vzhľadom na vývoj sporu formálne až dvakrát, prvý krát hneď

na pojednávaní konanom dňa 11.1.2012 so stručným odôvodnením, že každopádne vec evidencie
príslušných pohľadávok s klientmi je vnútornou vecou samotného odporcu. Vzhľadom na to, že došlo
k posunu v dokazovaní, a dokonca k pokusu súdu menovaného predvolať prostredníctvom pošty,
sudca dôsledne poznamenal do zápisnice zrušeného pojednávania 27.10.2013 prípravu budúceho
pojednávania najmä tak, že „došlo k posunu v dôsledku ďalšieho dokazovania listinnými dôkazmi a

na nich sa viažucimi osobnými výpoveďami príslušnej zamestnankyne odporcu M. na pojednávaniach
konaných dňa 9.5.2012 a 26.9.2012, resp. postupkyne pohľadávky M. na pojednávaní konanom dňa
20.3.2013, aj po vykonaní ktorých je konkrétny základ pre províziu sporný“ a túto zápisnicu elektronicky
zaslal právnym zástupcom sporových strán. Na pojednávaní konanom dňa 18.12.2013, kde žalobca
súhlasil s účasťou aj bez právneho zástupcu, sudca opätovne po oboznámení takto zaprotokolovaného

zmeneného skutkového právneho názoru. Každopádne podľa názoru súdu takýto dôkaz je prakticky
absolútne neúčelný, lebo na rozdiel od tunajšieho priebehu sporu pokiaľ má dôkazné bremeno v základe
sporu žalobca, tak pre preukázanie relevantného okruhu východiskových právnych vzťahov, z ktorých
malo právo na províziu vyplynúť, je dokazovanie týmto spôsobom zjavne neúčelné.

Súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) žalovanému vzhľadom na to, že mal vo veci plný úspech proti
žalobcovi.
Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia z 20.12.2013.

Náhrada trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý žalobcu v konaní zastupoval, predstavuje odmenu
advokáta v hodnote podľa § 9 a § 10 ods. l vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“) počítanú zo základu sporu 7.612,10 Eur
(podľa § 10 ods. 1 vyhl. prvý údaj 220,74 + 1x16,60), teda jednotlivo vo výške 237,34 Eur.
K vykonaným úkonom súd priznal tzv. režijný paušál, t.j. paušálnu náhradu miestnych

telekomunikačných a prepravných výdavkov za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhl. za
daný kalendárny rok.
Súd priznal odmenu advokáta s režijným paušálom za úkony právnej služby podľa § 14 ods. l písm.
a), b) vyhl.:1. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v r. 2008 ... 237,34 + RP 6,31,
2. za podanie návrhu zo dňa 19.9.2008... 237,34 + RP 6,31,,
3. účasť na pojednávaní 29.6.2011... 237,34 + RP 7,41,

4. účasť na pojednávaní 11.1.2012 ... 237,34 + RP 7,63,
5. účasť na pojednávaní 15.2.2012, ale v miere 1 podľa § 13a ods. 4 vyhl., ktoré bolo odročené
po informatívnych prednesoch sporových strán po tom, ako nebol naplnený jeho účel neoznámením
adresy svedkyne Miriamy Tatranskej ako zamestnankyne žalovaného pôvodne navrhnutej zo strany PZ
žalobcu... 59,34 + RP 7,63,

6. účasť na pojednávaní 26.9.2012 v trvaní 2.10 hod ... 474,68 + RP 7,63,
7. účasť na pojednávaní 20.3.2013 v trvaní 3.00 hod ... 474,68 + RP 7,81,
8. účasť na pojednávaní 18.2.2013... 237,34 + RP 7,81.
Odmena a RR spolu predstavuje 2.253,94.
K medzisúčtu odmeny a paušálu od času postavenia právneho zástupcu ako platiteľa DPH za priznané
úkony od času 29.6.2011 ... 1.766,64 súd priznal právnemu zástupcovi DPH 20% (1.766,64 x 0,20) vo

výške 353,33 Eur, náhrada trov právneho zastúpenia spolu 2.607,27 Eur, náhrada iných trov konania
(poplatky) spolu 0,- Eur.

Na rozdiel od vyčíslenej náhrady súd nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za :

- odpoveď na predžalobnú výzvu z 22.4.2008,
- odpoveď k pokusu o mimosúdne vyrovnanie z 20.5.2009,
- poradu s klientom 27.6.2011,
- poradu s klientom 31.1.2012,
- vyjadrenie z 2.2.2012,

- účasť na pojednávaní 9.5.2012, na ktorom bola ťažiskovo vypočúvaná svedkyňa Miriam Tatranská,
ktorú ale žalovaný neskôr navrhol vypočuť opätovne k ďalším pripraveným skutočnostiam,
- poradu s klientom 21.5.2012,
- vyjadrenie k dôkazom z 22.5.2012,
- účasť na pojednávaní 20.6.2012, ktoré bolo odročené pre dodatočné písomné podanie žalovaného z

22.5.2012 s účtovnými dokladmi na jeho vlastnej strane a s podnetom na doplnenie výsluchu svedkyne
Miriam Tatranskej,
- naštudovanie spisu 22.1.2013,
- naštudovanie spisu 12.3.2013
- vyjadrenie k dôkazom z 16.12.2013.

Pritomtonepriznanísúdzohľadnil,žetietoúkonyneboliúčelnevynaloženévzhľadomnaaktivituopačnej
sporovej strany. Osobitne prvé odmietnutie predžalobnej výzvy bolo obsahovo totožné s napokon
podaným prvým vyjadrením vo veci samej a ďalšie odmietnutie mimosúdneho riešenia bolo iba stručným
oznámením postoja klienta. Porady s vlastným klientom a naštudovanie spisu súd nepovažuje za
spravodlivo účelne vynaložené pre účely ich náhrady v sporovom konaní, keď zásadne tiež nezávisia

od správania protistrany a vzájomné podania účastníkov boli súdom preposielané. Navyše časťou
pôvodného skutkového postoja žalovaného bola námietka interného charakteru, že právo žalobcu z
účtovníctva žalovaného nevyplýva, čo v mimosúdnom kontakte zahmlievalo jeho definitívny postoj.
Postoj žalovaného dokonca viedol k nepriznaniu dvakrát účasti na pojednávaní, lebo keď už si bol
vedomý, že skutkovou koncepciou žalobcu je tvrdenie o tom, že jeho doklady pochádzajú z prostredia

žalovaného, tak žalovaný ako účastník systematicky ďalších právnych vzťahov s tretími osobami
a zároveň ako zamestnávateľ svedkyne Miriam Tatranskej mal byť sám lepšie pripravený na jej
výsluch, tobôž s následkom jej dodatočného predvolania k ďalším pripraveným skutočnostiam. Písomné
vyjadrenia k dôkazom síce sprehľadňovali postoj žalovaného, ale neboli osobitne účelné nad rámec jeho
práva vyjadriť sa k dôkazom na pojednávaní.

Na rozdiel od vyčíslenia sa súd nestotožňuje ani s vyčíslením základu sporu aj s príslušenstvom do času
začiatku konania, ani s prihliadnutím na ust. § 9 a § 10 ods. 2 vyhl.

Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 OSP advokátovi žalobcu, ktorý v

aktuálnom vyčíslení uvádza účet v Prima Banka Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.