Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213070
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113213070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: O.. Y. A., rod. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Y., právne zastúpená O.. Zuzanou
Hudzikovou, advokátkou, so sídlom A. Bernoláka č. 27, Y., proti odporcovi: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Y., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi právo na náhradu trov konania ne p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 19.4.2013 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia neplatnosti výpovede zo
dňa 14.11.2012 a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že pracovala pre odporcu na základe pracovnej zmluvy odo dňa 1.1.1996, ku dňu
výpovede vo funkcii hlavný špecialista - právnik s miestom výkonu práce centrála Žilina Dňa 4.12.2012
jej bol poštou doručený list odporcu zo dňa 14.11.2012, v ktorom ju odporca oboznámil s rozhodnutím
predstavenstva Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 6.11.2012 ktorým bolo rozhodnuté o premiestnení
Právneho odboru ako časti zamestnávateľa s účinnosťou od 1. januára 2013 do Bratislavy. Týmto listom
odporca súčasne dal navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a)
Zákonníka práce, a to z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa, oznámil jej, že si nemôže voči

nej splniť zákonnú ponukovú povinnosť, nakoľko nemá možnosť ju ďalej zamestnávať a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo v zmysle jej pracovnej zmluvy dohodnuté ako miesto výkonu práce,
nakoľkovdohodnutommiestevýkonuprácenedisponuježiadnymvhodnýmvoľnýmpracovnýmmiestom
V súvislosti s rozhodnutím predstavenstva o premiestnení Právneho odboru ako časti zamestnávateľa
do Bratislavy, oznámila odporcovi listom zo dňa 17.12.2012, že súhlasí so zmenou miesta jej výkonu
práce, trvá na ďalšom zamestnávaní a výpoveď považuje za neplatnú.
K dôvodom neplatnosti výpovede uviedla, že odporca si voči nej nesplnil zákonnú ponukovú povinnosť.

Pokiaľ ide o použitý dôvod výpovede uviedla, že k jeho naplneniu dochádza vtedy, ak zamestnanec nie je
ochotný prejsť na iné miesto výkonu práce. V čase podania výpovede mal odporca v mieste, ktoré bolo v
pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu práce, preukázateľne voľné minimálne jedno pracovné
miesto, ktoré by bola schopná vykonávať vzhľadom na svoju odbornosť a prax. Splnenie povinností
vyplývajúcich pre zamestnávateľa z uvedeného zákonného ustanovenia je hmotnoprávnou podmienkou
platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu ust. § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že tvrdenia navrhovateľky považuje za veľmi všeobecné, pretože
nekonkretizuje, o ktoré pracovné miesto by sa malo jednať, a to ani jeho presným označením ani
jeho všeobecným opisom. Zo strany navrhovateľky ide o všeobecné tvrdenie, ktoré má za cieľ vyvolať
dojem nesplnenia hmotnoprávnej podmienky skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 2 písm. a)Zákonníka práce, a to ponuky zamestnávateľa inej vhodnej práce v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce.
K tvrdeniam o povinnosti ponúknuť zmenu miesta výkonu práce uviedol, že podľa § 63 ods. 1 písm. a)

Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.20012 môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť. K zmene došlo aj
následnou novelizáciou ustanovenia, pretože až v znení účinnom od 1.1.2013, môže dať zamestnávateľ
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2.
premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Odporca dal

navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru dňa 14.11.2012 a navrhovateľka výpoveď preukázateľne
prevzala dňa 4.12.2012, teda pred nadobudnutím účinnosti zmeny právnej úpravy. V čase dania
výpovede sa odporca spravoval v danom čase účinným znením Zákonníka práce, ktoré mu umožňovalo
dať navrhovateľke výpoveď z dôvodu, že sa časť zamestnávateľa premiestňuje bez ohľadu na súhlas
alebo nesúhlas zamestnanca so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.

Vo vec súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že od 10.8.2012 v čase podania
výpovede bola práceneschopná, avšak aj naďalej mala kontakt s pracoviskom. Dozvedela sa, že od
15.9.2012 došlo k výmene na poste riaditeľa, kde JUDr. K. bola nahradená JUDr. E., avšak k žiadnym

zmenám nemalo dôjsť. Po vyzdvihnutí uloženej zásielky na pošte, bola prekvapená rozhodnutím o
organizačných zmenách a výpoveďou. S novou riaditeľkou sa nikdy nestretla. Nemala žiadnu možnosť
dohodnúť sa o zmene miesta výkonu práce, pred daním výpovede jej nebolo ponúknuté žiadne voľné
pracovné miesto v mieste výkonu práce, napriek tomu, že odporca disponoval voľnými pracovnými
miestami. Voľné pracovné miesto bolo po p. P., ktorého pracovný pomer skončil 30.9.2012 a ktoré

bolo obsadené dňa 1.12.2012. Navyše odporca neustále inzeroval voľné pracovné ponuky na webovej
stránke profesia.sk. Poukázala aj na to, že v minulosti pri premiestnení pracovného miesta vždy bola
ponúknutá možnosť premiestnenia. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR č.k. 3Cdo/261/2007 zo dňa
27.11.2008, podľa ktorého, nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ
nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.

Zamestnávateľ má totiž povinnosť ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné pracovné miesto, ktoré
má k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne
jeho kvalifikácii (viď znenie § 63 ods. 2 Zák. práce) v čase dania výpovede. Rozhodnutie, či túto ponuku
zamestnanec využije je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne potom je splnená podmienky uvedená v §
63 ods. 2 ZP pre platnosť výpovede. Odporca podľa vyjadrení Sociálnej poisťovne mal voľné pracovné

miesta aj s miestom výkonu práce v Žiline, rovnako ako podľa oznámení Profesia s.r.o.. inzeroval
odporca voľné pracovné miesto špecialista operačného rizika s miestom výkonu práce Žilina, Bratislava
v termíne od 19.11. do 13.12.2012. Konanie odporcu je v rozpore so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 ZP v
zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade
s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na úkor druhého. Navrhovateľka

pociťovala istú diskrimináciu s inými zamestnancami právneho odboru, s ktorým odporca jednal úplne
ináč a poskytol im možnosť vyjadriť sa či súhlasia so zmenou miesta výkonu práce, hoci pracovala pre
odporcu 17 rokov. Nebolo jej vyplatené ani odstupné.

Odporca zotrval na podanom vyjadrení. K rozhodnutiu inšpektorátu práce a kontrole vykonanej u

odporcu v dňoch 20.5.2013 až 22.8.2013 uviedol, že rozhodnutie napadli žalobou ako aj sťažnosťou
na nesprávny úradný postup, ktorá je vedená na KS Žilina pod č. 21S/127/2013. K inzercii na portály
Profesia.sk uviedol, že inzerátom zisťoval, aké sú možnosti na trhu zamestnať špecialistu operačného
rizika, avšak nakoniec k uzatvoreniu pracovného pomeru nedošlo, pretože táto pozícia nebola ani
zriadená. K pracovnému pomeru Ing. K. Z., ktorý bol nástupcom po U. P. uviedol, že miesto výkonu

práce V. Z. je Bratislava a bola sním uzavretá pracovná zmluva dňa 19.11.2012. V tejto súvislosti
poukázal na to, že inzerát bol zverejnený 19.11.2012, teda nešlo o miesto na uvoľnenú pozíciu po P..
Zamestnanci O.. Q. a O.. I. majú miesto výkonu práce v Bratislave a pracovné zmluvy boli uzatvorené po
1.1.2013. Výkon pracovnej činnosti špecialista operačného rizika podľa zákona o bankách a dohody ide
o riešenie špeciálnych rizík ktorým banka čelí, hlavne systémovým rizikám v zlyhaní prevádzky banky

a vyžadovali vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, odbor ekonomický a technický, prax vo finančníctve v
oblasti operačných rizík, auditu a compliance, počítačové znalosti a aktívne anglický jazyk.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov.Odporca listom zo dňa 14.11.2012 na adresu navrhovateľky označeným ako oboznámenie s
rozhodnutím predstavenstva, výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnávateľom, oznámil
navrhovateľke, že dňa 6.11.2012 prijalo predstavenstvo zamestnávateľa rozhodnutie za účelom

zefektívnenia, spružnenia poskytovaného interného právneho poradenstva orgánom spoločnosti,
hlavnému akcionárovi a členom predstavenstva, kľúčovým manažérom spoločnosti s miestom výkonu
práce v Bratislave, ktorí riadia organizačné jednotky spoločnosti, ktoré v záujme riadneho výkonu
bankových činností vyžadujú permanentné a operatívne právne poradenstvo a rozhodlo o premiestnení
právneho odboru ako časti zamestnávateľa s účinnosťou od 1.1.2013 do Bratislavy. Z dôvodu, že

zamestnávateľnemámožnosťzamestnávaťzamestnancaaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolo
dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, a zamestnávateľ nedisponuje v dohodnutom
mieste výkonu práve žiadnym voľným pracovným miestom, nemôže si voči zamestnancovi splniť
ponukovú povinnosť a preto dáva výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a/
Zák. práce z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa pri výpovednej dobe tri mesiace so začiatkom
plynutia prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. List bol doručený

navrhovateľke dňa 4.12.2012.
Navrhovateľka listom oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a súhlasí so zmenou výkonu
práce s účinnosťou od 1.1.2013 v mieste výkonu práce Bratislava a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Vyslovila názor, že výpoveď z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa možno dať len v prípade,
ak zamestnanec nie je ochotný vykonávať dohodnutú prácu na novom mieste výkonu práce a

zamestnávateľ si voči nej nesplnil povinnosti. Na tvrdenia navrhovateľky reagoval odporca listom zo dňa
11.1.2013, v ktorou uviedol, že považuje výpoveď považuje za platný právny úkon, výpovedná doba
začala plynúť 1.1.2013 a pracovný pomer odporkyne skončí 31.3.2013.

Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa

29.12.1995, medzi zamestnávateľom Prvá komunálna banka a navrhovateľkou ako zamestnankyňou
so zaradením na výkon práce právny špecialista s miestom výkonu práce Žilina.

Súd zistil, že dohodou o zmene dojednaných pracovných podmietok uzavretou medzi Prvá komunálna
banka Žilina a.s. a navrhovateľkou, došlo k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.1995 v znení dohody

zo dňa 6.10.1997 tak, že druh vykonávanej práce navrhovateľky ako zamestnanca u odporcu ako
zamestnávateľa bude hlavný špecialista právnik s miestom výkonu práce centrála Žilina.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že odporca je zapísaný v OR OS Žilina odd SA, vl. č. 148/
L so sídlom Hodžova 11, Žilina.
Súd ďalej z oznámenia o vybavení podania navrhovateľky Inšpektorátom práce Žilina zo dňa 10.10.2013

zistil, že Inšpektorát práce konštatoval porušenie povinností odporcu tým, že hoci ako zamestnávateľ dal
ako sťažovateľke výpoveď napriek tomu, že uzatvoril pracovný pomer s dátumom nástupu do práce dňa
1.12.2012 na druh práce špecialista IT bezpečnosti, teda mal ju možnosť zamestnávať inou prácou v
mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, čím nedodržal ustanovenie § 63 ods. 2 Zák. 311/2001
Z.z..

Súd ďalej zistil, že odporca listom z 7.10.2013 na adresu Inšpektorátu práce Žilina vzniesol námietku
predpojatosti voči inšpektorovi W. G., ďalej listom zo dňa 16.10.2013 podal sťažnosť na nesprávny
úradný postup na Národný Inšpektorát práce Košice, z dôvodu nerozhodnutia o námietke zaujatosti
a zároveň podal žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu voči rozhodnutiu IP v Žiline zo dňa
24.10.2013.

Súd z výpovede U. P. zo dňa 30.7.2012, zistil, že menovaný v zmysle ust. § 67 ZP rozviazal pracovný
pomer s ukončením pracovného pomeru ku dňu 30.9.2012.
Súd z výpisu z evidencie odporcu a z obsahu pracovných zmlúv zistil, že prijal pre miesto výkonu práce
centrála Žilina a to Ing. S. I. s nástupom do práce 1.12.2012 odborný programátor na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 19.11.2012, A. Z. na funkciu bezpečnostný analytik na základe pracovnej zmluvy zo dňa

11.12.2012 s nástupom do práce 15.12.2012, ďalej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.11.2012
prijal na pozíciu špecialista IT bezpečnosti prijal zamestnanca Mgr. O. D..
Súd ďalej z pracovnej zmluvy s Ing. Z. ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom zistil,
že dňa 19.11.2012 uzavreli pracovnú zmluvu na výkon práce špecialistu pre operačné riziko s miestom
výkonu práce Bratislava, s nástupom do práce dňa 1.12.2012.

Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.12.2012 medzi odporcom a Ing. B. P., bol ukončený
pracovný pomer uvedeného zamestnanca odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.11.1998 ku
dňu 17.12.2012. Súd ďalej zistil, že O. D. bol zaslaný členom predstavenstva akceptačný list zo dňa
18.10.2012, ktorým odporca na základe úspešného absolvovania výberového procesu dáva záväznýprístup na prijatie do pracovného pomeru s nástupom do pracovného pomeru najskôr 1.12.2012 pre
druh práce špecialista IT bezpečnosti na dobu určitú 1 rok so skúšobnou dobou tri mesiace. Súd zistil,
že Mgr. O. D., ukončil dohodou zo dňa 6.11.2012 pracovný pomer so zamestnávateľom SPŠ stavebnou.

Súd z výpisu požiadaviek na prácu špecialista IT bezpečnosti zistil, že náplň práce predstavuje správa
systémov pre IT security a identity management, krízové plány pre výpadky informačných systémov,
posudzovanie dopadov zmien na informačnú bezpečnosť, monitorovanie bezpečnostných hrozieb,
konzultačná činnosť a poradenstvo pre iné organizačné zložky banky v oblasti bezpečnosti súvisiace
s pracovnou náplňou, monitoring technologického vývoja IT bezpečnosti, požiadavky: SŠ vzdelanie s

maturitou, VŠ vzdelanie I., II. stupňa, odbor technické, IT, dvojročná práca v oblasti IT bezpečnosti,
praktické skúsenosti a prehľad v oblasti IT, prax v oblasti správy IT systémov výhodou, prehľad v oblasti
noriem a štandardov IT, certifikované školenia, a certifikáty v oblasti IT security, IT procesov, networkingu
výhodou, aktívna znalosť anglického jazyka, analytické myslenie, a pod..
Súd z evidencie Sociálnej poisťovne zistil, že ku dňu 6.11.2013 eviduje 759 poistencov - zamestnancov
odporcu. Súd zistil, že dňa 1.12.2012 nastúpil do pracovného pomeru S. I., 15.12.2012 I. X., 1.1.2012 T.

P., 15.12.2012 B. M., 15.12.2012 G. D., 1.12.2012 D. O., 15.12.2012 W. A., 1.12.2012 W. E., 7.11.2012
A. F., 16.11.2012 F. B., 1.12.2012 Y. F., 15.12.2012 A. Z., 1.12.2012 Z. K., 15.12.2012 S. J., 1.12.2012
U. S., 1.12.2012 Y. K..
Z odpovede Profesia spol. s r.o. súd zistil, že v období od 14.11.2012 do 31.12.2012 boli objednané a
zverejnené ponuky pre pracovné miesto Žilina LAN/WAN administrátor od 10.12.2012 do 24.12.2012 a

špecialista operačného rizika Žilina, Bratislava od 19.11.2012 do 13.12.2012.
Súd zamietol návrh na vykonanie zistenia predpokladov pre výkon pracovnej pozície špecialista IT
bezpečnosti a špecialista operačného rizika testovaní prostredníctvom kompetenčnej správy založenej
na G. osobnostnom dotazníku spoločnosťou Assessment systém Slovakia, Kutlíkova 17, Bratislava,
pretože skutočnosti, ktoré by mohol zistiť vykonaným dokazovaním o nedostatočnej kvalifikácii

navrhovateľky pre IT oblasť, potvrdila samotná navrhovateľka.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v znení 31.12.2012, ďalej len ZP, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovivýpoveďibazdôvodov,aksazrušujealebopremiestňujezamestnávateľalebojehočasť.

Podľa § 63 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.
Podľa § 64 ods. 3 písm. a/ ZP zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi z
dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v platnom znení (od 1.1.2013) zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2.
premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.

Podľa § 252i ods. 4 Zákonníka práce výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom
2013anároky,ktoréznejvznikli,saposudzujúpodľapredpisovúčinnýchdo31.decembra2012.Dohoda
o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa
posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.

Podľa § 252i ods. 5 Zákonníka práce odchodné pri skončení pracovného pomeru, ktorý sa skončil pred
1. januárom 2013, sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.

Súd zistil, že navrhovateľka podala žalobu v lehote ust. § 77 Zákonníka práce.

S poukazom na prechodné ustanovenia Zákonníka práce k novelám účinným od 1.1.2013 a
posudzovanie výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré
z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012, je zrejmé, že odporca
ako navrhovateľ pri premiestnení časti zamestnávateľa nebol povinný ponúknuť navrhovateľke prípadnévoľné pracovné miesto s iným miestom výkonu práce ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, teda tam,
kdesačasťzamestnávateľapresúvala,resp.presunula.Zákonníkprácevzneníplatnomkudňupodania
výpovede takúto povinnosť neustanovoval, takáto povinnosť bola daná až pri výpovedi od 1.1.2013.

Súd sa preto prioritne zaoberal ďalším namietaným dôvodom neplatnosti výpovede a to absenciou
ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce.
Navrhovateľka tento dôvod v samotnej žalobe nekonkretizovala, následne však počas pojednávania
uviedla, že nebolo jej ponúknuté voľné pracovné miesto po p. P. - špecialista operačného rizika a

špecialista IT bezpečnosti.

Súd poukazuje na skutočnosť, že ponuková povinnosť sa týka voľných pracovných miest od rozhodnutia
o zmenách, teda v tomto prípade od rozhodnutia predstavenstva Prima banka Slovensko, a.s. zo
dňa 6.11.2012 ktorým bolo rozhodnuté o premiestnení Právneho odboru ako časti zamestnávateľa s
účinnosťou od 1. januára 2013 do Bratislavy ku dňu dania výpovede, teda do 14.11.2012. Voľným

pracovným miestom je pracovné miesto, na ktorom má zamestnávateľ v čase dania výpovede možnosť
zamestnanca zamestnávať. Nemožnosť zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá
pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať
(R 51/1997).

Súd nezistil, že by v danom čase od 6.11.2012 do 14.11.2012 a ani v následnom primeranom období
dvoch mesiacov (analógia s ust. § 61 ods. 3 ZP) bola uzatvorená odporcom pracovná zmluva s iným
zamestnancom, teda že by bolo voľné pracovné miesto.
Prioritne si je potrebné uvedomiť, že odporca ako právnická osoba vytvorená za účelom dosahovania
zisku sama určuje miesta zamestnancov, počet miest nie je predpísaný v žiadnom všeobecne záväznom

právnom predpise. Súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by počet zamestnancov pre určité
odvetvie, oblasť a pracovné pozície bol osobitne predpísaný iným interným normatívnym aktom, resp.
navrhovateľka takúto skutočnosť nepreukázala a ani netvrdila.

Podľa odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo 261/2007 podľa ustálenej judikatúry nemožnosť

zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu,
teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť
zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto
zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii (viď znenie § 63 ods. 2 ZP
v čase dania výpovede). Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak

ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 ZP pre platnosť výpovede. Táto
podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať
preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa
odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a
preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana

zamestnanca.
Uvedené závery však nemožno prijímať tak, že by zamestnávateľ mal povinnosť ponúknuť
zamestnancovi aj pracovné miesto, ktoré nie je preň vhodné, pretože nespĺňa predpoklady pre
dohodnutý druh práce. Ak by mal zamestnávateľ absolútnu povinnosť ponúknuť zamestnancovi pri
ukončení pracovného pomeru aj pracovné miesto pre ktoré nespĺňa požiadavky na riadny výkon

dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise, automaticky by bol daný výpovedný
dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ ods. 3 Zákonníka práce a fakticky zamestnanec by nebol schopný
takúto prácu ani riadne vykonávať. Vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia je potrebné chápať v
kontexte tak, že zamestnávateľ ak nemá pre zamestnanca prácu vhodnú pre zamestnanca vo vzťahu
k jeho vzdelaniu, praxi, je povinný ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré môže

zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek, vzdelanie a pod. vykonávať a to aj také miesta, na
ktoré sa vyžaduje nižšie vzdelanie, sú na nižšej odbornej úrovni, nižšej triede a pod, prípadne menej
platené. Zamestnanec je oprávnený prijať aj miesto s nižšími kvalifikačnými požiadavkami, resp. voľbu
musí vykonať sám.
Zároveň je potrebné si uvedomiť, že ponuková povinnosť trvá na pracovné miesta odo dňa rozhodnutia

o zmenách do udelenia výpovede. To tom, čo zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď, je
možnosť ponuky voľného miesta len so súhlasom zamestnanca po predchádzajúcom zrušení výpovede.
Nakoľko však výpovedi musí predchádzať ponukové konanie, je úplne zrejmé, že nie je možné ponúkaťpracovné miesto vzniknuté po podaní výpovede (napr. uvoľnené ukončením pracovného pomeru iného
zamestnanca).

Súd z vykonaného dokazovania musí konštatovať, že nezistil voľné pracovné miesto u odporcu v období
od od 6.11.2012 do 14.11.2012. Ivan P. síce ukončil pracovný pomer u odporcu ku dňu 30.9.2012 na
pozícii špecialista operačného rizika, avšak takéto miesto s miestom výkonu práce nebolo u odporcu
obnovené, teda zaniklo. Takéto miesto by bolo v rozhodnom období voľné len vtedy, ak by došlo k jeho
obsadeniu v primeranej dobe. Ak sa rozhodne zamestnávateľ, že uvoľnené miesto neobsadí, nemožno

tvrdiť, že je takéto miesto voľné a to ani v prípade inzercie o možnosť obsadenia takejto pozície. To,
že niekto zvažuje vytvoriť alebo obsadiť určitú pozíciu neznamená, že je vytvorené pracovné miesto.
Štát, súd, ani nikto iný nemôže diktovať zamestnávateľovi počet pracovných miest, nejestvuje žiadny
predpis o počte miest u jednotlivých zamestnávateľov a o voľných miestach rozhoduje zamestnávateľ
vzhľadom na jeho ekonomické záujmy. Na pracovisku odporcu v Žiline, preukázateľne takéto pracovné
miesto nebolo vytvorené, resp. zaniklo ukončením pracovného pomeru p. P. a následne bolo obsadené

len na pracovisku v Bratislave Ing. Z. od 1.12.2013. Zároveň však súd zistil, že navrhovateľka nespĺňala
ani potrebné predpoklady stanovené v rozhodnom čase pre obsadenie takejto pracovnej pozícii, ktoré
vyžadovali vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, znalosť angličtiny a prax v odbore určené v
internom predpise a požiadavkách odporcu.
Ďalej u odporcu nastúpil do zamestnania pre miesto výkonu práce centrála Žilina a to Ing. S. I. s

nástupom do práce 1.12.2012 na funkciu odborný programátor, A. Z. na funkciu bezpečnostný analytik
dňa 15.12.2012 a dňa 19.11.2012 Mgr. O. D. na funkciu špecialista IT bezpečnosti.
Súd zistil, že ani na jednu z uvedených funkcií nespĺňala navrhovateľka odporcom stanovené
predpoklady, nakoľko sa vyžadovalo osobitné vzdelania a odborné znalosti.

Nakoľko súd nezistil v žalobe žiadne navrhovateľom vymedzené dôvody neplatnosti výpovede, návrh
v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak nakoľko odporca nevyčíslil trovy
konania v zákonom stanovenej trojdňovej lehote, súd mu tento nárok podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalokonanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).