Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/110/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111215318
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111215318.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa: X.. K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpený JUDr.
Karolom Gordíkom, advokátom so sídlom Pivovarská 20, 010 01 Žilina, proti odporcovi: S.. A. Q., nar.
X.X.XXXX, bytom Š. X, XXX XX D., zastúpený JELENČÍK a PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Doležalova 7, 821 04 Bratislava, IČO: 47 245 042, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.5.2011 po jeho úprave pripustenej súdom uznesením č.k.
25C 110/2011-207 zo dňa 7.10.2013 domáhal súdneho výroku , v ktorom by súd v návrhu označenému
žalovanému uložil povinnosť v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku písomne sa ospravedlniť
žalobcovi listom adresovaným do vlastných rúk žalobcu na adresu jeho trvalého bydliska s týmto textom
ospravedlnenia:
Vážený pán X.. K. S., ospravedlňujem sa Vám za môj výrok prednesený proti Vašej osobe - ako
obvineného Ing. M. J. na tlačovej konferencií dňa 9. marca 2011 ku kauze „nástenkový tender",

odvysielanejvpriamomprenoseazaúčastíďalšíchmédií,zktoréhovyplynulo,žekonanímvtejtokauze,
ktoré bolo spôsobené obvinenými a podozrivým, ktorý je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky,
prišlo ku škode, vo výške 3 miliardy 601 miliónov 456 tisíc 369 korún, pretože pravdivosť tejto informácie
nebola preukázaná. Vzhľadom na skutočnosť, že prednesením tejto informácie som súčasne hrubým
spôsobom zasiahol do práva na ochranu osobnosti, týmto zároveň vyslovujem ľútosť nad zásahom do
Vášho zákonom chráneného práva.

Zároveň žiadal aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu nemajetkovej ujmy
peňažnú sumu vo výške 1.000,- eur a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

ARGUMENÁCIA ŽALOBCU
Svoj návrh žalobca odôvodňoval tým, že na tlačovej konferencií ministra vnútra SR konanej dňa
9.3.2011 za účasti elektronických i tlačených médií pán minister vnútra S.. A. Q., sa vyjadroval k už
dlhšiu dobu široko medializovanej kauze, takzvaného „nástenkového tendra" na Ministerstve výstavby

a regionálneho rozvoja SR, ktorého ministrom bol X.. K. S.E.. Tlačová konferencia bola vysielaná v
priamom prenose v televízii na TA3 a podstatné časti prebrali a odvysielali i ďalšie média zúčastnené
na tlačovej konferencií.A. Q. média informoval okrem iného takto; „Dovoľte mi, aby som Vás informoval, že včera bolo
vyšetrovateľom vznesené obvinenie štyrom osobám v kauze nástenkového tendra. Vznesené bolo
obvinenie Ing. M. J. ..." Ďalej uviedol: „Konaním, ktoré bolo spôsobené obvinenými, prišlo ku škode,

vo výške 3 miliardy 601 miliónov 456 tisíc 369 korún. Čiže ide o jednu z najzávažnejších káuz, kde sú
podozriví vysokopostavení predstavitelia bývalej vlády." Z uvedeného ako i z predchádzajúcej masívnej
medializácie tejto kauzy jednoznačne vyplýva, že Ing. M. J. je X.. K. S., bol minister výstavby a
regionálneho rozvoja SR v čase, keď sa predmetná kauza na tomto ministerstve mala stať.
Tvrdenie,žekonaním,ktorébolospôsobenéobvinenýmiprišlokuškodevovýške3miliardy601miliónov

456 tisíc 369 korún je nepravdivé. Ako uvedenú výšku spôsobenej škody pán Q. zistil mu známe nie je,
ale toto tvrdenie je určite nepravdivé a zavádzajúce, s cieľom zdiskreditovať predstaviteľov Slovenskej
národnej strany.

Žalovaný i keď je ministrom vnútra SR túto informáciu zrejme získal nahliadnutím do vyšetrovacieho
spisu, alebo sa nechal vyšetrovateľom o tomto informovať, pričom sám uvádza, že účelom tejto tlačovej

besedy nie je informovať podrobne o dôkazných prostriedkoch, ktoré boli produkované v rámci trestného
stíhania. Týmto svojím konaním prekročil svoje právomoci, pretože ani ako minister nemá právo
nahliadať do vyšetrovacieho spisu, resp. sa nechať podrobne informovať vyšetrovateľom. V tejto veci
však už bolo podané oznámenie Generálnej prokuratúre SR Slovenskou národnou stranou.
Žalobca je presvedčený o tom, že pri vyjadrení žalovaného na tlačovej konferencii za účasti viacerých

masmédiívedomeuviedolnepravdivýúdajscieľomdifamovaťazdiskreditovaťosobuK.S.,-podnikateľa
a člena Slovenskej národnej strany. Na výzvu právneho zástupcu žalobcu, či je ochotný verejne sa
ospravedlniť a nahradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch, toto odmietol odvolávajúc sa na ústavné právo
slobody prejavu a právo na informácie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pri slobode prejavu a
práve na informácie musia byť tieto overené a pravdivé. zdôraznil výrok pána Q., že: „Konaním, ktoré

bolo spôsobené obvinenými, prišlo ku škode, vo výške 3 miliardy 601 miliónov 456 tisíc 369 korún" a
taktiež...“ Neviem si predstaviť že v prípade kde bola spôsobená škoda cez 3 miliardy korún,..“ teda
žalovaný nepravdivo skonštatoval, že v konaní tzv. nástenkového tendra štyria obvinení a pán poslanec
Š. uvedenú škodu spôsobili, čo uviedol ako definitívu, bez možnosti, že by to mohlo byť aj inak, hoci v
čase výroku žalobca nemal ani doručené obvinenie Toto sa mohol žalovaný dozvedieť z vyšetrovacieho

spisu, keď už doň neoprávnene nahliadol, resp. sa nechal neoprávnene vyšetrovateľom podrobne
informovať o priebehu konania. Žalobca je presvedčený, že žalovaný vedome a úmyselne klamal, keď
hovoril o výške spôsobenej škody, pritom ani nevediac komu mala byť škoda spôsobená.
V predmetnej kauze „nástenkového tendra" bola vykonaná previerka Najvyšším kontrolným úradom
SR, pričom tento neskonštatoval spôsobenie žiadnej škody a v protokole uvádza, že z celkovej

čiastky vyčerpaných prostriedkov neboli v súlade so stanoveným účelom vynaložené prostriedky cca
32 tisíc eur (cca 1 milión Sk), čo predstavuje 0,2 % z celkom vyčerpanej sumy, čo samozrejme
nemožno považovať za škodu. Taktiež nie je zanedbateľná skutočnosť, že 1. námestník generálneho
prokurátora nepostúpil žiadosť o zbavenie imunity poslanca Š.T. Národnej rade SR, ale túto
vrátil špeciálnemu prokurátorovi, pretože z predloženého materiálu nemožno jednoznačne vyvodiť

trestnoprávnu zodpovednosť poslanca.
Ďalej uviedol, že má za to, že, že žalovaný vedome, úmyselne a verejne oznámil o žalobcovi nepravdivý
údaj o tom, že svojim konaním, spoločne s inými osobami, spôsobil škodu vo výške cez 3 miliardy
korún, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť v celej spoločnosti, u spoluobčanov, poškodiť ho
v jeho podnikateľskej činnosti a v neposlednom rade i jeho postavenie v parlamentnej politickej strane,

ktorej je členom. V danom prípade chýbajú všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, najmä
však existencia škody. Žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do práva na česť a dôstojnosť osobnosti
žalobcu.
Tu je potrebné uviesť, že súdna prax ako aj právna teória zhodne pre procesnú stránku prípadov
uplatňovania práva na ochranu osobnosti podľa § 13 OZ konštatujú, že dôkazné bremeno je na strane

žalovaného.Toznamená,žežalovanýmusídokázať,žejehotvrdenietýkajúcesažalobcujepravdivé.Ak
sa v procese pravdivosť tvrdení nedokáže, má sa za to, že platí opak, teda že ide o tvrdenie nepravdivé
a tým o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu.
V zmysle uvedeného dôkazného bremena žalovaný bude povinný preukázať že: Konaním, ktoré bolo
spôsobené obvinenými, medzi ktorými je i žalobca a piatym podozrivým, ktorý je poslancom Národnej

rady Slovenskej republiky, prišlo ku škode, vo výške 3 miliardy 601 miliónov 456 tisíc 369 korún. V
prípade, že žalovaný pravdivosť svojich tvrdení nepreukáže, má uvedené za následok skutočnosť, že
ide o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.Žalobca zastáva názor, že existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom do osobnosti
žalobcu a vznikom nemajetkovej ujmy je daná, nakoľko dôsledkom hore uvedených tvrdení je ohrozenie
jeho dôstojnosti, vážnosti a cti v očiach verejnosti.

Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti je založený na
objektívnom princípe. Sankcie podľa § 13 OZ nemôžu byt' vylúčené dôkazom tzv. ospravedlňujúceho
omylu /napr. dôkazom, že pôvodca neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby konal v dobrej
viere, t.j. že podľa okolností konkrétneho prípadu mohol nepravdivé, do cti zasahujúce skutkové
tvrdenia, ktoré uviedol o inej fyzickej osobe, považovať za pravdivé/. Dobrá viera /osobné presvedčenie/

nevylučuje neoprávnenosť /protiprávnosť/ zásahu ako objektívneho existujúceho faktu.
Ustanovenie § 13 OZ uvádza prostriedky občianskoprávnej ochrany pre prípad neoprávneného zásahu
do zákonom chráneného práva na ochranu fyzickej osoby. Žalobca sa domáha od žalovaného
primeranej morálnej satisfakcie, spočívajúcej vo verejnom ospravedlnení sa spôsobom, akým sa
uskutočnil zásah. Podľa judikatúry, ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby
dôjde v médiách, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. Preto v týchto prípadoch bude

opodstatnené uplatňovanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. V danom prípade pre žalobcu nie je
postačujúca morálna satisfakcia - ospravedlnenie žalovaného preto, že bola v značnej miere znížená
jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, a teda má žalobca tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na skutočnosť, že je neisté, či žalovaný v čase právoplatného skončenia tohto konania bude

ešte pôsobiť v jeho terajšej funkcii ministra a či bude môcť zvolať tlačovú konferenciu za účasti médií,
resp.čibysamédiaprípadnejtlačovejkonferenciizúčastnili,žalobcanepožadujeospravedlnenieformou
akou bol zásah do jeho práva uskutočnený

VYJADRENIE A ARGUMENTÁCIA ŽALOVANÉHO

Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 25.7.2011, v ktorom
uviedol, že dňa 9. marca 2011 sa uskutočnila tlačová konferencia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra") za účasti ministra vnútra pána A. Q. a štátneho tajomníka
pána K. Ž.. Tlačová konferencia sa konala v priestoroch ministerstva vnútra, ktoré sú na tento

účel osobitne vyhradené a jej priebeh moderoval hovorca ministerstva vnútra pán Z. Z. (ďalej len
„tlačová konferencia"). Na tlačovej konferencii ministerstvo vnútra prostredníctvom pánov A. Q. a K. Ž.
informovalo verejnosť prostredníctvom médií o tom, že vyšetrovateľ v kauze tzv. nástenkoveho tendra
vzniesol obvinenie voči štyrom osobám: Ing. M. J., Dr. R. B., Ing. T. B. a Ing. Z. K. a zároveň, že
dozorujúca prokurátorka podala podnet na zbavenie imunity piateho podozrivého, ktorým je poslanec

Národnej rady Slovenskej republiky, z dôvodu, že konaním obvinených malo dôjsť ku škode vo výške
3.601.456.369,-Sk (t. j. 119.546.450,54 EUR).

Žalobca sa domáha ospravedlnenia od žalovaného, pretože podľa neho žalovaný na tlačovej konferencii
vedome uviedol nepravdivý údaj, že „konaním, ktoré bolo spôsobené obvinenými, prišlo ku škode vo

výške 3.601.456.369,- korún" s cieľom difamovať a zdiskreditovať osobu žalobcu, ktorý je podnikateľom
a členom politickej strany Slovenská národná strana, pretože podľa žalobcu je jednoznačné, že lng. M.
J. znamená X.. K. S.. Na základe tejto konštrukcie následne žalobca prezentuje v žalobe svoj vlastný
názor ku kauze tzv. nástenkoveho tendra.

K postaveniu žalobcu uviedol, že žalobca sa v žalobe označil ako podnikateľ a člen Slovenskej národnej
strany, avšak žalobca je predovšetkým politik, ktorý zastával vrcholovú vládnu funkciu, pretože v rokoch
2006 až 2009 bol ministrom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo výstavby").

Žalobca predčasne skončil výkon funkcie ministra výstavby, pretože podal demisiu na základe udalostí,
ktoré jej bezprostredne predchádzali. Dňa 6. decembra 2008 vtedajší premiér W. F. potvrdil, že dá
prezidentovi návrh na odvolanie ministra výstavby K. S., ak kontrolné orgány potvrdia, že pochybil.
Premiér W. F. vyzval dňa 9.4.2009 ministra výstavby K. S., aby pre výsledky kontroly tzv. nástenkového
tendra odstúpil a pokaľ tak do piatich dní neurobí podá prezidentovi návrh na jeho odvolanie. Žalobca

posledný deň lehoty, ktorú mu stanovil vtedajší premiér, teda dňa 14.4.2009 podal demisiu.

Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa stal politikom, aj ministrom výstavby na základe slobodného
rozhodnutia, pričom v súvislosti s týmto rozhodnutím musel akceptovať aj skutočnosť, že ako verejnečinná osoba bude podliehať zvýšenej kontrole, ale aj miere kritiky priamo z titulu svojej funkcie a to
tak, zo strany médií, opozície, ako aj verejnosti. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojej
rezolúcii 1165 z 26. júna 1998 uviedlo, že „verejne činné osoby (public figures) musia rešpektovať, že

osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného
rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí
(a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou." Podľa ustálenej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci
verejných činiteľov sa nejedná o oblasť ich súkromnej sféry a preto nemožno považovať za jej súčasť

právo na ochranu súkromia.

Žalovaný sa nikdy nevyjadroval k osobe Žalobcu v inej súvislosti, ako s jeho činnosťou ako verejne činnej
osoby. Skutočnosť, že žalobca podniká ho nezbavuje povinnosti strpieť kritické vyjadrenia a zvýšenú
kontrolujehoosobyvsúvislostisjehovýkonomverejnejfunkcieatoaniposkončenívýkonutejtofunkcie.
V prípade, ak je splnená podmienka, že výkon kontroly či kritiky sa týka výkonu verejnej funkcie žalobcu

je jeho ďalší status, napr. podnikateľa, bež akejkoľvek právnej aj faktickej relevancie.

Žalovaný poukázal aj na svoje postavenie, je politikom, ktorý viac ako desať rokov zastáva vrcholové
pozície v legislatíve a exekutíve, v súčasnosti je ministrom vnútra. Úlohou politika a orgánov verejnej
správy nie je len povinnosť spravovať veci verejné, ale o tejto správe a aktuálnom stave veci verejných aj

pravidelne informovať verejnosť. Práve z tohto dôvodu sa konala tlačová konferencia, prostredníctvom
ktorej bola verejnosť informovaná o vznesení obvinenia voči štyrom osobám a daní podnetu na zbavenie
imunity piateho podozrivého v kauze tzv. nástenkového tendra, pričom význam týchto informácií spočíva
v tom, že sa spoločnosť mohla dozvedieť, že sa orgány činné v trestnom konaní touto kauzou zaoberajú,
že zistili skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že bolo voči štyrom osobám vznesené obvinenie, pričom však

bolo opakovane zdôraznené počas tlačovej konferencie, že platí prezumpcia neviny a že účelom tlačovej
konferencie nie je rozoberať jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré boli produkované v rámci trestného
stíhania.

Z titulu funkcie ministra vnútra je žalovaný povinný informovať verejnosť o dôležitých témach verejného

záujmu a téma ohľadne tzv. nástenkového tendra nepochybne takouto témou je, pretože sa týka (i)
konania osôb platených z verejných prostriedkov, (ii) verejne činných osôb a (iii) použitia verejných
prostriedkov a to v mimoriadne vysokej sume. Žalovaný vystúpil na tlačovej konferencii ako minister
vnútra, ktorý pravdivo informoval verejnosť o posune vo vyšetrovaní tzv. nástenkového tendra, pričom sa
nijako nevyjadroval k dôkazom v konaní, opakovane zdôraznil, že platí prezumpcia neviny a neuviedol

žiadne meno obvineného, uviedol len ich tituly a iniciály, ktoré nie sú spôsobilé určiť konkrétnu osobu,
pričom tento spôsob anonymizácie osôb možno považovať za úplne štandardný a pravidelne využívaný
aj v justičnej praxi či už všeobecnými súdmi, ako aj Ústavným súdom SR.
Zároveň vzniesol námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie s poukázaním na to, že tlačovú
konferenciu zorganizovalo ministerstvo vnútra a predmetné výroky uviedol žalovaný v postavení ministra

vnútra, ako to vyplýva i z faktického stavu, pretože tlačová konferencia sa konala v priestoroch
ministerstva vnútra, za účasti predstaviteľov ministerstva vnútra ( minister, štátny tajomník, hovorca)
a nie samostatných fyzických osôb konajúcich vo vlastnom mene, (ii) predslovu hovorcu ministerstva
vnútra pred zahájením tlačovej konferencie, ktorý žalobca sám deklaruje v rámci prílohy k žalobe
(monitor z tlačovej konferencie), kde sa uvádza: „Vitajte na tlačovej konferencii ministerstva vnútra

za účasti ministra vnútra A. Q.Š. a štátneho tajomníka pána K. Ž.", (iii) textu žaloby {„na tlačovej
konferencii ministra vnútra SR") a (iv) textu predžalobnej výzvy zo dňa 15. marca 2011, ktorú žalobca
adresoval ministerstvu vnútra a nie žalovanému ako fyzickej osobe. Z priebehu tlačovej konferencie, ale
aj samotného textu žaloby je nepochybné, že žalovaný konal ako minister vnútra a preto jeho konanie,
vrátane výrokov uvedených na tlačovej konferencii, je konaním ministerstva vnútra a zaväzuje priamo

ministerstvo vnútra a nie žalovaného - A. Q. ako fyzickú osobu. Z vyššie uvedeného jednoznačne
vyplýva, že pri žalovanom v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 1.000,-EUR absentuje pasívna vecná legitimácia, pretože napadnuté výroky sú výrokmi
osoby konajúcej v mene ministerstva vnútra, teda osoby odlišnej od osoby, žalovaného. Inými slovami,
žalovaný nie je spôsobilý niesť v konaní o danej žalobe postavenie žalovaného, nakoľko napadnuté

výroky sú výrokmi právnickej osoby, ktorou je ministerstvo vnútra.

V závere svojho vyjadrenia poukazoval na absenciu hodnotiaceho úsudku a neurčiteľnosť obvinených.Napadnutý výrok, že „konaním, ktoré bolo spôsobené obvinenými, prišlo ku škode vo výške
3.601.456.369,- korún", nie je hodnotiacim úsudkom alebo súkromným názorom žalovaného, ale je
citáciou z uznesenia o vznesení obvinenia (ďalej len „uznesenie"). Tlačová konferencia bola zvolaná

výhradne pre účely informovania verejnosti o postupe vo vyšetrovaní tzv. nástenkového tendra, pričom
citácia predmetného výroku, rovnako ako iné fakty, ktoré na tlačovej konferencii odzneli, pochádzajú
výhradne zo záverov orgánov činných v trestnom konaní obsiahnutých v uznesení. Žalovaný síce nikdy
nemal uznesenie priamo k dispozícii, avšak ako minister bol o jeho existencii informovaný a o zdelených
informáciách následne informoval verejnosť. V úvode tlačovej konferencie predstavilo ministerstvo

vnútra verejnosti fakty ( vrátane napadnutého výroku ), avšak následne nezabudlo opakovane zdôrazniť,
že kým osoba nie je právoplatne odsúdená stále platí prezumpcia neviny.

Žalobca jednoznačne identifikoval svoju osobu z nasledovných informácií, ktoré odzneli na tlačovej
konferencii: kauza nástenkovy tender- škoda vo výške 3.601.456 369,-S k - obvinený Ing. M. J. Z
uvedených indícií žalovaný jednoznačne vyvodil, že označenie Ing. M. J. sa nemôže týkať nikoho iného

len jeho osoby a zároveň, že táto skutočnosť musí byť zrejmá aj ostatným čitateľom a televíznym
divákom jednotlivých médií, prostredníctvom ktorých bola verejnosť informovaná o tlačovej konferencii.
Uvádzanie iniciálov, vrátane titulu je bežný a všeobecne akceptovaný spôsob označenia osoby,
zabraňujúci jej jednoznačnej identifikácií, pretože tieto údaje nie sú spôsobilé identifikovať konkrétnu
osobu, zvlášť v prípade tak rozšíreného titulu a iniciálov, akými sú Ing. a M. J. Žalobca nijakým spôsobom

nepreukázal, a ani nemôže preukázať, že žalovaný uviedol na tlačovej konferencii meno žalobcu alebo
údaje prostredníctvom ktorých je možné jednoznačne identifikovať žalobcu, pretože tohto konania sa
žalovaný nikdy nedopostil, zároveň treba uviesť, že žalobca nijakým spôsobom nespochybnil pravdivosť
uvedených titulov a iniciálov obvinených osôb.

Žalovaný nespochybňuje, že vďaka skutočnosti, že ide o kauzu tzv. nástenkového tendra, sa okruh
osôb, ktoré spĺňajú všetky identifikačné znaky zužuje, avšak dôvodom nie je konanie žalovaného ani
ministerstva vnútra, ale skutočnosť, že táto kauza bola dávno predtým široko medializovaná a všetky
printové aj elektronické médiá jej (aj) v spojení so žalobcom venovali veľký priestor. Naopak, tým,
že ministerstvo vnútra, resp. žalovaný označil osoby podozrivých iniciálami, nedošlo k takej miere

identifikácie, aj s ohľadom na samotnú kauzu, ktorá by bežnému recipientovi poskytla jednoznačnú
informáciu, že jedinou možnosťou pri titule a iniciáloch Ing. M. J. bola práve a len osoba žalobcu.

Predmetom tlačovej konferencie nebolo poskytnutie právneho názoru žalovaného na trestné stíhanie,
ale informovanie verejnosti ministerstvom vnútra o postupe vo vyšetrovaní kauzy tzv. nástenkového

tendra, preto predmetom tohto konania nemôže byť akékoľvek posudzovanie trestného stíhania,
postupu orgánov činných v trestnom konaní alebo kontrolných orgánov v kauze tzv. nástenkového
tendra. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že je bez akejkoľvek právnej relevancie, aby sa žalovaný
konfrontoval so žalobcom vo veci kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a
postupu orgánov činných v trestnom konaní v kauze tzv. nástenkového tendra.

K faktom, ktoré na tlačovej konferencii odzneli zaujalo ministerstvo vnútra aj nejaké hodnotiace úsudky,
pričom však bolo opakovane zdôraznené, že platí prezumpcia neviny a zároveň sa počas celej tlačovej
konferencie hovorilo len o obvinení, nikdy nie o odsúdení, pričom je všeobecne známe, že na odsúdenie
je potrebná obžaloba a následné rozhodnutie súdu o vine, pričom samotné vznesenie obvinenia nie je

spôsobilé v žiadnom prípade prejudikovať rozhodnutie súdu o vine.

Ďalšie písomné vyjadrenia žalobcu a žalovaného prostredníctvom právnych zástupcov vychádzali z
pôvodných stanovísk a zameriavali sa na právne hodnotenie predovšetkým otázky pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, keď žalobca poukazoval na konanie žalovaného v excese a naopak žalovaný

poukazoval na svoje postavenie ministra a plnenie si jeho pracovných povinností, taktiež na právne
hodnotenie faktov z hľadiska ich pravdivosti, výklad pojmov, argumentáciu a protiargumentáciu pri
právnom posudzovaní predmetnej veci, ktoré súd nepovažuje za potrebné osobitne popisovať, nakoľko,
tak ako už súd uviedol, tieto stanoviská vychádzali z pôvodných vyjadrení, ktoré len bližšie rozvádzali,
pričom neuvádzali ďalšie skutkové okolnosti.

SKUTKOVÉ ZISTENIASúdnazákladevykonanéhodokazovaniavýsluchomžalobcu,žalovaného,oboznámenímsaslistinnými
dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom a žalovaných a to najmä : Monitor z tlačovej
konferenciepolitickýchstránahnutíč.4386/1zč.listu7až10,Správaovýsledkukontrolyštrukturálnych

fondov 2004 až 2006 Európskeho fondu regionálneho rozvoja a účelnosti vynaloženia finančných
prostriedkov štátneho rozpočtu na realizáciu zmluvy, uzatvorenej Ministerstvom výstavby a regionálneho
rozvoja SR s konzorciom spoločností, uvedených v uznesení vlády SR č. 721/2009, a to najmä záver
v bode 1.5 z č. listu 15, záver z časti 2 bod 2.4, výzva zo strany právneho zástupcu navrhovateľa,
adresovaná Ministerstvu vnútra SR S.. A. Q. zo dňa 15.3.2011, odpoveď odporcu ako ministra vnútra

SR zo dňa 23.3.2001, článok z agentúry SITA zo dňa 6.12.2008 s názvom „F. navrhne odvolať S., ak sa
potvrdí, že pochybil“, článok z agentúry SITA zo dňa 9.4.2009 s názvom „S. to má zrátané, premiér F. ho
vyzval, aby do utorka odstúpil“, článok z agentúry SITA zo dňa 14.4.2009 s názvom „Minister S. už podal
demisiu“, článok z interného vydania denníka Nový čas s názvom „Nástenkový tender: exminister S. je
obvinený! Príde Š. o imunitu?“, článok z internetovej stránky JOJ.sk z 9.3.2011 ako zdroj Noviny.sk SITA
s názvom „Exministrovi Š. hrozí za nástenkový tender basa“, článok z internetového vydania ČAS zo

dňa 10.3.2011 s názvom „Q. pritvrdil: za nástenku chce pre Š. basu“, Nariadenie Ministerstva vnútra SR
o poskytovaní informácií hromadných informačných prostriedkom č. 38/2004 uverejnené vo Vestníku
Ministerstva vnútra dňa 10.05.2004, stanovisko Ministerstva vnútra SR, sekcie legislatívy a vonkajších
vzťahov zo dňa 31.05.2012, Informácia pre služobné potreby a celý spisovým materiálom, z ktorých pre
právne posúdenie veci boli podstatné a významné nasledovné skutočnosti:

Dňa 9.3.2011 sa konala v priestoroch Ministerstva vnútra SR tlačová konferencia ministra vnútra, za
účasti elektronických a tlačených médii, z ktorej agentúra Monitor, editor: K.. I. H. vydala Mimoriadne
vydanie Monitoru s názvom Tlačová konferencia ministra vnútra SR A. Q.X., 9. marca 2011, č.4386,
Kauza „ nástenkový tender ".a v ktorom bol zaznamenaný nasledovný priebeh tlačovej konferencie:

Z. Z.: Dobrý deň, dámy a páni! Vitajte na tlačovej konferencii ministerstva vnútra za účasti ministra vnútra
A. Q.X. a štátneho tajomníka pána K. Ž.. Pán minister, nech sa páči, odovzdávam slovo.

A. Q.: Ďakujem. Dobrý deň prajem! Dovoľte mi, aby som vás informoval, že včera bolo vyšetrovateľom

vznesené obvinenie štyrom osobám, v kauze nástenkového tendra. Zároveň bol daný podnet
dozorujúcej prokurátorke na zbavenie imunity piateho podozrivého, ktorý je poslancom Národnej rady
Slovenskej republiky.

Vznesené bolo obvinenie Ing. M. J. za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe,

za zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a za obzvlášť závažný zločin zneužívania
právomoci verejného činiteľa. Ostatným obvineným - (?)Dr. R. B., Ing. T. B. a Ing. Z. K. bolo vznesené
obvinenie za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní.

Čo sa týka sa týka samotných skutkových okolností, ako som povedal - ide o nástenkový tender, kde

vyšetrovateliaprišlikzáveru,žebolizávažnýmspôsobomporušenéustanovenianašichzákonov,jednak
zákona o verejnom obstarávaní, ale aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Dôkazy, ktoré sme zabezpečili vytvárajú veľmi dôvodné podozrenie, že išlo o vopred pripravený a
zmanipulovaný tender, ktorý bol zabezpečený vo vzťahu k jednej firme, vopred určenej, ešte predtým,

akoboliotváranéobálky.Vovyšetrovanímámektomupríslušnédôkazy.Konaním,ktorébolospôsobené
obvinenými, prišlo ku škode, vo výške 3 miliardy 601 miliónov 456 tisíc 369 korún. Čiže ide o jednu z
najzávažnejších káuz, kde sú podozriví vysokopostavení predstavitelia bývalej vlády.
A dovoľte mi ešte na záver pár všeobecných poznámok. Myslím si, že sme ráno, reálni, takže nemôžem
topovedaťnejakolapidárnejšie,alemyslímsi,žečoľudínajviacnaSlovenskuhnevá,jeto,žemajúpocit,

že ak niekto ukradne malú čiastku, tak po ňom polícia, prokuratúra ide a je odsúdený, čo je spravodlivé.
A má rovnako pocit, že pokiaľ niekto kvôli svojmu politickému krytiu, kvôli svojim konexiám rozkradne
miliardy, nič sa mu nestane. Ak mám ľuďom navrátiť pocit na Slovensku k elementárnej spravodlivosti,
tak toto sa musí zmeniť.
Keď som prišiel na rezort vnútra, povedal som, že polícia má rozviazané ruky, že nikto nesmie stáť nad

zákonom, či je z koalície, či je z opozície, či je červený, či je zelený, či je žltý - to je úplne jedno. V
opačnom prípade ľudia na Slovensku pocit elementárnej spravodlivosti nebudú mať.
Chcem sa poďakovať ľuďom, ktorí na prípade pracovali - vyšetrovateľom a úradu špeciálnej prokuratúry,
pretože aj tento prípad, napriek tomu, že je prezumpcia neviny, Čo zdôrazňujem aj v tomto prípade,môže byť výrazným posunom v tom, aby sme na Slovensku prinavrátili základnú spravodlivosť. Ďakujem
pekne.
Z. Z.: Nech sa páči, priestor na novinárske otázky.

Televízia Markíza: Dobrý deň! Chcel by som sa opýtať - hovorili ste o tom, že máte pripravené nejaké
dôkazy o tom, že bol spáchaný trestný čin. Vedeli by ste ich nejakým spôsobom špecifikovať, o čo ide?
K. Ž.: Možno jeden dôkaz za všetky by bolo hodné spomenúť, a síce analýzu počítačových programov,
zaistených u jednej z obvinených osôb. Bolo zistené, že návrh zmluvy o spolupráci, ktorá bola uzavretá
s ministerstvom a konzorciom spoločností, bol vypracovaný deň pred otvorením a vyhodnotením ponúk,

pričom v tom čase ministerskí úradníci nemali mať odkiaľ vedomosť, vôbec od koho táto ponuka prišla.
To je jeden dôkaz za mnohé. Ale nie je účelom tejto tlačovej besedy informovať podrobne dôkazných
prostriedkoch, ktoré boli produkované v rámci trestného stíhania.

Denník SME: Dobrý deň! Pán minister, mám tri otázky. Chcem sa spýtať. či prokurátor súhlasí so
vznesením toho obvinenia?

A. Q.: Áno, obvinenie bolo vznesené po súhlase dozorujúcej prokurátorky. A v tomto, ako som povedal
už v úvode, by som rád ocenil spoluprácu vyšetrovateľov a dozorujúcej prokurátorky úradu špeciálnej
prokuratúry.

Denník SME: Druhá otázka - vy veríte tomu, že niekto naozaj bude odsúdený za to. čo ste tu teraz
povedali?

A. Q.: Verím tomu. Táto vec je v kompetencii špeciálneho súdu, ako viete. Ešte bude potrebné niečo
urobiť s najvyšším súdom.

Denník SME: Od začiatku, ako ste vo funkcii, tvrdíte, že chcete chytať veľké ryby. Myslíte si. že títo
ľudia, čo sú obvinení, sú skutočne tou najväčšou rybou, ktorá profitovala z tohto tendra? A či ten návrh
na zbavenie imunity by nemal ísť ešte aj smerom k nejakému ďalšiemu poslancovi, ak by to malo byť
kompletne vyšetrené.

A. Q.: Pozrite, poviem k sadzbám. Vo vzťahu k sadzbe pri zločine machinácie pri (...) obstarávaní a
verejnej dražbe je sadzba 2 až 8 rokov. Ale pri kauze pri kvalifikácii zneužívania právomocí verejného
činiteľa, prípad pri vysokej škode, je trestná sadzba 10-20 rokov. A aký bude ďalší priebeh vyšetrovania,
potom, ako bude v štádiu po vznesení obvinenia vyšetrovanie, od včerajšieho dňa to už tak je, o tom

nebudem špekulovať. A nebudeme špekulovať o potenciálnych ďalších podozrivých, budeme vždy
hovoriť fakty.
Televízia JOJ: To bola aj moja otázka, či to obvinenie môže byť rozšírené aj na iné osoby? A prípadne
v či by si tieto osoby mali počkať na verdikt na slobode. alebo sa tam hrá o väzbu? Ďakujem pekne.

A. Q.: Toto je starší prípad, čiže predpokladám, že o väzobnosti sa neuvažuje v tomto okamihu. Dôkazy
sú zabezpečené podľa mojej mienky veľmi dobre, ktoré aj so súhlasom dozorujúcej prokurátorky viedli k
vzneseniu obvinenia. A nechcem špekulovať o tom, či môže byť obvinenie rozšírené alebo nie. Naozaj,
bola by to čistá špekulácia. V tomto okamihu máme obvinených bývalých predstaviteľov vlády a ešte
ďalšie špekulácie, myslím si, nie sú náležité. Hovoríme stále o trestnom konaní, kde - áno je prezumpcia

neviny.

Môj názor je, že z dôkazov v spise a v uznesení je pomerne veľa. Ale špekulovať o potenciálnom ďalšom
vývoji trestného konania by nebolo korektné, podľa mňa.

Televízia JOJ: Ešte, ak dovolíte, v parlamente sa už niekoľkokrát stalo, dokonca je to väčšina prípadov,
že kolegovia podržali svojho kolegu a nezbavili ho imunity. Či si viete predstaviť, že v tomto prípade,
vzhľadom na tie dôkazy, by tak kolegovia svojho poslanca opäť podržali? Ďakujem pekne.

A. Q.: Neviem si to predstaviť. A ak niekto na Slovensku, a hovoria to mnohí, hovorí o rovnosti pred

zákonom, hovoria to predstavitelia koalície aj opozície, tak si neviem predstaviť, že v prípade, kde bola
spôsobenáškodacez3miliardykorún,bysavparlamentenašlaväčšiačasťposlancov,ktoríbyhlasovali
proti zbaveniu imunity. To považujem za skoro nepredstaviteľné.Hospodárske noviny: Môžete nám povedať bližšie k tomu činu pána Š., čoho sa mal dopustiť? A či
ostatní obvinení ešte pracujú na ministerstve?

K. Ž.: Ako som už spomenul, účelom tejto tlačovej besedy nie je rozoberanie dôkazného stavu, alebo
skutkového stavu bližšie. To bude vecou ďalšieho vyšetrovania. Preto ak dovolíte, nebudeme sa bližšie
vyjadrovať k ďalším dôkazom, ani k skutkovým okolnostiam.
Hospodárske noviny? Máte také informácie, že pracujú na ministerstve?

A. Q.: Neviem vám to potvrdiť, ale môžem vám to zistiť v priebehu dňa. Väčšina nie, určite, vo vzťahu
k tým, ktorí vás zaujímajú.

Z. Z.: Ak nie sú už ďalšie otázky, ďakujeme za účasť.

V závere je uvedená Poznámka editora - Vzhľadom na akustické podmienky na tlačovej konferencii

vyhradzujeme si právo na možné nepresnosti v prepise mgf. záznamu. V záujme zachovania
autentickosti záznamu sme v jeho texte robili iba minimálne redakčné úpravy. Otázky sme obyčajne
krátili. Text záznamu nie je autorizovaný. /použité fotto: vlastný archív

Žalobca listom zo dňa 15.3.2011 adresovanom na Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom svojho

právneho zástupcu, oznámil žalovanému, že ním prednesenými nepravdami a polopravdami na tlačovej
konferencii ministra vnútra SR dňa 9.3.2011 vážnym spôsobom zasiahol do jeho zákonom chránených
práv, najmä do jeho práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, jeho súkromia ako aj do práva
na zdravie jeho blízkych osôb a zároveň vyzval žalovaného ako ministra vnútra SR, aby v lehote do
24.3.2011jemualepriamojehoprávnemuzástupcovipísomneoznámil,čijeochotnýverejne,spôsobom

obdobným akým tento zásah spôsobil, sa mu ospravedlniť a nahradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch
vo výške 10.000,- eur.

Na uvedenú výzvu žalovaný ako minister vnútra SR reagoval listom zo dňa 23.3.2011 adresovanom
právnemu zástupcovi žalobcu, v ktorom uviedol, že výrokmi v kauze nástenkového tendra vznesenými

na tlačovej konferencii uskutočnenej dňa 9.3.2011 na Ministerstve vnútra SR nedošlo k zásahu do
chránených práv a taktiež nedošlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny, preto nie je dôvodné
ospravedlniť sa jeho klientom a ani im poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že robil ministra necelé tri roky od augusta roku

2008 do 14.4.2009, kedy odišiel z funkcie ministra výstavby a regionálneho rozvoja. Stále sa rozprávalo,
písalo, o tzv. nástenkovom tendri, ktorý bol veľmi tendenčný, boli to novinári, ktorí zverejnili nejaké
informácie a potom už to malo takú reťazovú reakciu. Bol prekvapený tým, že novinárom dávali iné
informácie aj na papieri s tým, že tam nebol porušený zákon, bol tam výsledok Úradu pre verejné
obstarávanie, kde nebolo konštatované porušenie zákona. A vlastne vtedy sa toho chytil odporca ako

politik a politický nominant vtedajšej koalície za ich éry, teda keď bol vo vláde to bola opozícia a vlastne
toto zneužil v rámci politického boja. Jednak aby skompromitoval jeho osobu ako člena Slovenskej
národnej strany a potom aj Slovenskú národnú stranu ako celok, prostredníctvom jeho osoby. Po
zverejnení informácie z tejto tlačovej besedy musel čeliť veľmi nepríjemným situáciám. Bolo to aj najmä
zo strany jeho rodiny. Jednak má starých rodičov, ktorí to veľmi ťažko niesli, pretože bol obvinený z

nejakého závažného zločinu. Potom mal rôzne telefonáty. Niektorí mu aj držali palce, ale boli aj takí,
ktorí ho odsudzovali a nakoniec mal mnoho informácií aj o tom, čo sa o ňom rozpráva, nakoľko si
postavil nový dom a šírili sa také informácie, že tento dom mal postaviť z týchto peňazí. Nakoniec aj z
funkcie ministra odstúpil. V podstate odstúpil kvôli neúmerným mediálnym tlakom, nakoľko to všetko vo
verejnosti veľmi rezonovalo. Rozprával sa s premiérom Ficom, ktorý mu povedal, že pokiaľ neporušil

žiadny zákon, že nemá s tým problém, avšak keďže situácia sa voči nemu neprimerane vyhrotila,
bol cez ústa hovorcu požiadaný, aby odstúpil, a preto túto situáciu zvážil a odstúpil aj keď si nebol
vedomý žiadnej skutočnosti, že by bol porušil nejaký zákon. Po odstúpení z funkcie už nepôsobil v
žiadnych riadiacich ani politických ani nijakých iných funkciách. Asi dva mesiace po odstúpení si ohlásil
živnosť a začal podnikať. Avšak zostal členom Slovenskej národnej strany ako radový člen, ani v

SNS nevykonáva žiadne funkcie a pokiaľ aj potom boli voľby do Národnej rady, už nemal ani záujem
kandidovať, nakoľko tým, že bola okolo jeho osoby urobená taká hystéria, nechcel poškodiť svojej
stranne.Ďalej žalobca uviedol, že o vznesení obvinenia sa dozvedel z tlačovej besedy, nakoľko v tom čase
mu ešte ani nebolo nejaké vznesenie obvinenia doručené. Vôbec nevedel, že sa niečo deje, pred
vznesením obvinenia nebol vypočutý. Potom bol vypočutý už v pozícii ako obvineného. Žalobca potvrdil,

že v uznesení o vznesení obvinenia boli veci, o ktorých hovoril žalovaný, ktorý tam doslova aj citoval
tie paragrafy, pre ktoré bol obvinený a ani sa nestačil čudovať, aký zločin mal urobiť a vlastne až potom
mu to bolo doručené. Proti vzneseniu obvinenia aj podal sťažnosť. So svojim obhajcom, ktorého si
v tejto veci zvolil, sa rozprával, avšak nevie, v akom štádiu sa vec doposiaľ nachádza. Obhajca mu
povedal, že je to ešte v štádiu vyšetrovania. Vo vznesení obvinenia bol skutok charakterizovaný tak,

že mal vytvoriť nejakú zločineckú skupinu a mali to robiť tak, aby to vyhrala nejaká firma a bola tam
uvedená aj suma, ako škoda. Bola to tá cifra okolo troch miliárd. Žalobca poukazoval na to, že suma 3
miliardy bola určená v rámci operačného programu na technickú pomoc a v tejto sume bolo zahrnuté
veľké množstvo činností. Pre objasnenie ako to prebiehalo uviedol, že ich Ministerstvo regionálneho
rozvojabolocentrálnymorgánom,ktorýmetodickyriadilvšetkyministerstvá,ktoréboliriadiacimiorgánmi
jednotlivých operačných programov a uskutočňovalo aj technickú pomoc pre všetky tieto ministerstvá,

ktorým z európskych fondov boli pridelené určité finančné čiastky. V podstate je to veľmi komplikovaná
záležitosť, ale kto tomu aspoň čiastočne rozumie, tak musí konštatovať, že je to absurdné, že by teda
malo dôjsť k škode v takejto výške.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nemá žiadne námietky k tomu, že žalovaný informoval

o postavení navrhovateľa ako obvineného. Toto ani nie je predmetom žaloby, táto informácia. Táto
skutočnosť nie je sporná, uznesenie o vznesení obvinenia bolo vznesené v tomto zmysle, že mala byť
spôsobená škoda v tej výške, vec je stále živá a žalovaný ako minister vnútra to predložil verejnosti ako
fakt, že spôsobili škodu 3 miliardy 601 miliónov korún.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že informácie, ktoré poskytol na tejto tlačovej
konferencii poskytoval na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Zo strany Úradu
boja proti korupcii dostal písomnú informáciu a následne sa rozhodli zorganizovať tlačovú konferenciu,
kde spolu s ním v tom čase bol aj štátny tajomník ministerstva, pán Ž., ktorý bol prokurátorom úradu
špeciálnej prokuratúry. Informácia mu doručovaná ako ministrovi vnútra, je tam aj uvedené, že je to

len pre služobnú potrebu. Bola doručovaná na Ministerstvo vnútra. Táto informácia bola spracovaná na
účely informovania verejnosti. Bola aj na tlačovom a komunikačnom odbore, odkiaľ ju aj získal. Doposiaľ
ju nemal k dispozícii, pretože zostala na ministerstve vnútra. Keby ju mal k dispozícii skôr, tak by
ju súdu poskytol. K tomu, že táto informácia nie je nikým podpísaná uviedol, že išlo o neformálnu a
neoficiálnu informáciu bol to pre neho bežný postup a bola spracovaná na účely informovania verejnosti.

Pri závažnejších veciach trestného charakteru, ktoré vzbudia naozaj celospoločenský záujem, informuje
o trestnom stíhaní aj podľa interných predpisov Ministerstva vnútra, minister vnútra. Je to štandard,
ktorý trvá 20 rokov, týka sa to naozaj tých najzávažnejších prípadov, ktoré vzbudia záujem verejnosti.
Samozrejme, že toto k tomu patrilo, nástenkový tender bola jedna z najväčších káuz, kde bolo vážne
podozrenie z korupcie v prvej vláde W. F.. Informácie, ktoré poskytol na tlačovej konferencii, čerpal

práve z tejto informácie, ktorá mu bola oficiálnym spôsobom daná k dispozícii úradom boja proti korupcii,
ktoré začína trestné stíhanie a v princípe všetky jeho vyjadrenia vychádzali z toho ako zadefinoval
úrad skutok a to na tlačovej konferencii prezentoval. Z informácie vyplýva, že dňa 08.03.2011 bolo
uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru, odboru boja proti korupcii Bratislava vznesené obvinenie.
Konkrétne meno vyšetrovateľa si nepamätal. Dozor vykonával úrad špeciálnej prokuratúry, taktiež si

nespomínal, ktorý konkrétny prokurátor vykonával dozor. Informáciu dostal prostredníctvom kuriéra,
avšak už si nepamätal na to, či ju dostal priamo osobne alebo prostredníctvom niektorého z jeho
spolupracovníkov v kancelárii ministra. Táto informácia bola vypracovaná práve za účelom informovania
na tlačovej konferencii. Bol o tom informovaný 08.03.2011. V akom čase to si už nepamätal a na
základe toho sa rozhodli, že bude tlačová konferencia a súbežne s tým sa pripravovala samotná

tlačová konferencia. Uznesenie o vznesení obvinenia osobne k dispozícii nemal a osobne nevidel,
avšak vychádzal z tejto informácie poznajúc štruktúru vznesenia obvinenia a často krát aj v iných
kauzách, v ktorý dostával informácie, tak tieto vychádzali z uznesenia o vznesení obvinenia. Predmetná
informácia obsahuje popis celého skutku vrátane osôb, ktoré sú obvinené vrátane právnej kvalifikácie
skutku a vrátane zdôvodnenia. Spoliehal sa na pravdivosť tejto informácie, nakoľko ju získal od zdroja,

ktorý vzniesol obvinenie. Ďalej poukazoval na to, že táto vec nezačala 08. marca, ale vyšetrovanie
vo veci nástenkového tendra začalo v roku 2009. Bol priebežne informovaný, zrejme aj dozorujúcim
prokurátorom ako vyšetrovanie pokračuje, teda ešte pred 8.marcom, predtým ako boli konkrétne osoby
obvinené. Pri uvádzaní výšky škody taktiež vychádzal z tejto informácie, kde na strane 3 v prvom odsekuv poslednej vete je uvedené „Týmto konaním tak spôsobili škodu vo výške 97 miliónov 601 tisíc 421 Eur,
čo predstavuje 3 miliardy 601 miliónov 456 tisíc 369 korún rovnajúcu sa prospechu hodnote zákazky
na úkor iných súťažiteľov. Zdôraznil, že pokiaľ nie je uznaná vina, vychádza sa z prezumpcii neviny,

avšak toto nemožno vykladať tak, že nie je možné poskytnúť informáciu, že bolo vznesené obvinenie.
Neoznačil navrhovateľa za páchateľa, naviac na tlačovej konferencii, uviedol v závere „Chcem sa
poďakovať ľuďom, ktorí na prípade pracovali, vyšetrovateľom a úradu špeciálnej prokuratúry, pretože
aj tento prípad napriek tomu, že je prezumpcia neviny, čo zdôrazňujem aj v tomto prípade, môže byť
výrazným posunom v tom, aby sme na Slovensku prinavrátili základnú spravodlivosť“.

HODNOTENIE SÚDOM

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa v zásade nejavia
sporným medzi účastníkmi skutkové okolnosti, a to, že dňa 9.3.2011 bola v priestoroch Ministerstva

vnútra uskutočnená tlačová konferencia, ktorú zvolal žalovaný ako, v tom čase, minister vnútra,
za účelom poskytnutia informácií, týkajúcich sa v predchádzajúcom období, dlhšiu dobu médiami
sledovanej kauzy tzv. „nástenkového tendra“ a na ktorej bližšie informoval prítomných novinárov o
vznesení obvinenia konkrétnym osobám, ktoré označil ich titulom a iniciálami začiatočných písmen
ich mena a priezviska, s popísaným skutkom, jeho trestnou kvalifikáciou a výškou škody. To čo

medzi účastníkmi vedie k vzniku sporu je skôr právne posúdenie opodstatnenosti konkrétneho výroku
žalovaného, že „ konaním, ktoré bolo spôsobené obvinenými, prišlo ku škode, vo výške 3 miliardy 601
tisíc miliónov 465 tisíc 369 korún“, nie samotnej informácie o vznesení obvinenia, popísaného skutku
a právnej kvalifikácie, keďže žalobca tvrdí, že týmto tvrdením žalovaného bolo zasiahnuté do jeho
osobnostných práv, že toto tvrdenie je nepravdivé a že žalovaný ako minister nemal oprávnenie na

poskytnutie takejto informácie a konal v excese a žalovaný tvrdí, že tento zásah bol odôvodnený s
ohľadom na rešpektovanie iných ústavne zaručených práv a že informácie poskytol pri plnení svojich
pracovných povinností, jeho vyjadrenia vychádzali zo skutočností, ktoré boli v tom čase podložené
konaním orgánov činných v trestnom konaní.

Súd z hľadiska označenia žalovaného ako fyzickej osoby a vznesenej námietky nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie zo strany žalovaného v prvom rade skúmal, či ministerstvo vnútra a samotný žalovaný
ako vtedajší minister vnútra mal oprávnenie poskytovať informácie o priebehu vyšetrovania, vznesenia
obvinenia a s tým súvisiacimi okolnosťami.

Pre orgány verejnej moci vyplýva povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej
činnosti z čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, pričom podmienky a spôsob tejto povinnosti ustanoví zákon.
Poskytovanie informácií o trestnom konaní je upravené v § 6 trestného poriadku, ktorý v ods. 1 vete
prvej upravuje, že orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa
tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Kto je orgánom činným v trestnom

konaní a čo je trestné konanie upravuje § 10 ods. 1,8,15. Trestné konanie je najširší pojem a zahŕňa celé
konanie upravené trestným poriadkom, vrátane konania pred začatím trestného stíhania, vykonávacieho
konania a konania o zahľadení odsúdenia. Orgánom činným v trestnom konaní je prokurátor a policajt
( vyšetrovateľ, poverený príslušník policajného zboru ). Minister vnútra nie je orgánom činným v trestnom
konaní. Postavenie ministerstva vnútra je upravené v § 11 Zák.č. 575/2001 Z.z., podľa ktorého je

ministerstvo vnútra ústredným orgánom štátnej správy , okrem iného aj na úseku policajného zboru.
Postavenie ministra je upravené v § 4, z ktorého vyplýva, že minister ministerstvo riadi a zodpovedá za
jeho činnosť. Z uvedeného zákona ministerstvu vnútra a ani ministrovi nevyplýva oprávnenie poskytovať
informácie o trestnom konaní. Činnosťou ministerstva nie je podľa tohto zákona ani odhaľovať a ani
stíhať trestnú činnosť, takúto kompetenciu ministerstvo vnútra a to ani v jednej zo svojich funkčných

polôh, v ktorých pôsobí, nemá. Tak ako už súd uviedol vyššie, ministerstvo vykonáva štátnu správu
na úseku, na ktorom mu bola týmto zákonom zverená a o tejto činnosti a ako ju vykonáva má
informovať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na Nariadenie Ministerstva vnútra č.38 zo dňa 10.5.2004,
podľa ktorého postupoval a zároveň tvrdil, že pri závažnejších veciach trestného charakteru, ktoré
vzbudia celospoločenský záujem, informuje o trestnom stíhaní podľa tohto predpisu minister vnútra

a ide o štandard, ktorý trvá 20 rokov a nástenkový tender bola jedna z najväčších káuz, kde bolo
vážne podozrenie z korupcie, súd poukazuje na to, že predmetné nariadenie súd považoval za interný
predpis, ktorý upravuje poskytovanie informácií hromadným informačným prostriedkom, ustanovuje
okruh osôb oprávnených poskytovať informácie a zásady poskytovania informácií. Čl. 3 ods. 1 dávaoprávnenie ministrovi poskytovať informácie v rozsahu pôsobnosti ministerstva, pričom odkazuje na
Zák.č.575/2001 Z.z. Toto ustanovenie však nie je možné vykladať tak, že v pôsobnosti ministerstva
je odhaľovanie a objasňovanie trestných činov, táto pôsobnosť je Zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom

zbore zverená policajnému zboru a Zák. č. 301/2005 Z.z Trestným poriadkom zverená orgánom činným
v trestnom konaní. Policajný zbor je síce podriadený ministrovi avšak len na úseku riadenia. Avšak
aj pri poskytovaní informácii podľa predmetného nariadenia sú oprávnené osoby v ňom uvedené pri
poskytovaní informácií o trestnom konaní obmedzené zákonom a to § 6 Trestného poriadku. To,
že zaužívaná prax, že informácie o závažných trestných činoch poskytuje minister neznamená, že

takýto postup je správny a v súlade so zákonom. Žalovaný ako minister vnútra teda nebol oprávnený
poskytovaťoznamovacímprostriedkominformácieotrestnomkonaníapokiaľtakétoinformácieposkytol
ako minister vnútra vybočil zo svojich oprávnení ministra, preto prípadnú zodpovednosť za zásah do
osobnostných práv žalobcu nemôže niesť ministerstvo vnútra, ktoré v tom čase riadil, ale musí ju niesť
sám. Toto vybočenie však samo o sebe nie je zásahom do osobnostných práv.

Súd v rámci ďalšieho posudzovania a odôvodnenia rozhodnutia v prejednávanej veci musel najskôr
zadefinovať všeobecný právny rámec, v rámci ktorého sa pohybovali jeho úvahy vedúce k nosným
dôvodom rozhodnutia.

Súd podanú žalobu posudzoval podľa ust. § 11 a nasl. OZ, podľa ktorého má fyzická osoba právo na

ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej osobnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ustanovenie § 13 Oz potom fyzickej osobe dotknutej v jej
osobnostnej sfére dáva mimo iného právo požadovať z tohto dôvodu zodpovedajúce zadosťučinenie ( a
to či už morálne alebo prípadne aj majetkové ).

Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo,
obsahom ktorého je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby
a jej všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu čl. 7,8,10,11,13 a 14
Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce čiastkové
práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt ( stránok ) osobnosti fyzickej osoby

ako neoddeliteľnú súčasť celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Občianskoprávna
ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa uvedeného ust. §11 OZ tak prichádza do úvahy iba u zásahov do
osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené
(protiprávne). Neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, t.j. právnym poriadkom. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú

zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená
podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v
porušení alebo iba ohrození osobnosti fyzickej osoby a morálnej integrite, tento zásah musí byť
neoprávnený (protiprávny) a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou
(protiprávnosťou) zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu

na osobnosti inej fyzickej osoby iba vtedy, ak neoprávnený zásah, spočívajúci v porušení alebo len v
ohrození osobnosti fyzickej osoby , skutočne vyvolala.

Súd zdôrazňuje, že právo a sloboda sú obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto práva plynú
ako ústavne zaručené z ústavného poriadku alebo z iných zábran daných zákonom chrániacich

celospoločenské záujmy alebo hodnoty.

Súd vzal do úvahy ústavnoprávny charakter predmetnej veci a preto interpretoval jednotlivé zákonné
ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv
a slobôd. Ústava SR česť, povesť a ľudskú dôstojnosť chráni nielen cez ochranu súkromia, ale v čl.

19 aj expressis verbis. V čl. 26 garantuje slobodu prejavu a právo na informácie. Práva obsiahnuté
v Ústave SR je potrebné vykladať v duchu medzinárodných dohovorov. Dohovor o ochrane ľudských
práv a slobôd má zásadný význam pre interpretáciu a aplikáciu základných práv a slobôd podľa Ústavy
SR , ale aj práv garantovaných zákonom . Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd má prednosť
pred zákonom ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V tomto kontexte je potrebné

uviesť, že právo podľa čl.17 Listiny základných práv a slobôd ďalej len „Listina“ je zásadne rovnocenné
základnému právu podľa čl. 10 Listiny, pričom je potrebné rešpektovať požiadavku, aby s prihliadnutím
k okolnostiam každého prípadu jednému z týchto práv nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom
druhým. Základné práva a slobody teda môžu byť v konflikte.Je zrejmé, že podstatou sporu v prejednávanej veci je konflikt ústavne zaručených práv plynúcich z
materiálnehoohniskaústavnéhoporiadkuSlovenskejrepubliky.Súdvychádzaztoho,žezákladnépráva

a slobody pri ich realizácii pôsobia ako regulatívne idey (princípy), ktoré sa nachádzajú často krát v
normatívnom napätí navzájom a je úlohou súdu stanoviť jasné a zreteľné kautely ich realizácie vždy
s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti veci. Základné práva a slobody ako princípy je potrebné
vnímať v tom zmysle, že sa jedná o príkazy na optimalizáciu, t.j. ako príkazy plynúce z vlastnej
materiálnej podstaty existencie materiálneho právneho štátu ( čl. Ústavy SR), teda ako príkazy, že sa

má niečo realizovať pokiaľ možno v čo najvyššej miere. Na ústavne zaručené práva v právnom poriadku
naväzujú komplexy noriem jednoduchého práva ( zákonných a podzákonných právnych predpisov),
ktoré ich podrobnejšie rozvádzajú a poskytujú konkrétnejší regulatívny rámec ich vnímania. Výklad
noriem tohto jednoduchého práva sa však musí pohybovať v rovine ich materiálnej podstaty plynúcej z
materiálneho ohniska ústavného poriadku, tak ako už súd uviedol.

Skutkové okolnosti prejednávanej veci vedú k normatívnemu napätiu medzi právom na ochranu
súkromného a rodinného života žalobcu, jeho cti, dobrého mena a zverejňovaním údajov o jeho osobe
vymedzeným v čl. 19 Ústavy SR ( obdobne čl.10 listiny a čl. 8 Dohovoru) a na druhej strane právom na
informácie a slobodu prejavu vymedzeným v čl. 26 Ústavy SR ( obdobne čl. 17 Listiny a čl. 10 Dohovoru).
Úlohou súdu je z tohto normatívneho napätia vyvodiť zreteľné a jasné závery pre konštatovanie toho,

či došlo, alebo nedošlo k žalobcom tvrdenému zásahu do jeho práva v zmysle čl. 19 Ústavy SR,
podrobnejšie v normách jednoduchého práva rozvedeného čo do následkov v §§ 11 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka.

Podstatousporutedabolaotázkavyváženostipristreteprávanaochranuosobnostisprávomnaslobodu

prejavu. V danej veci bolo potrebné na základe konkrétnych okolností prípadu zvážiť, či sporné výroky
dosahujú takú intenzitu, že zasahujú do práva na ochranu osobnosti žalobcu, či sú situácii primerané.
Pri skúmaní tejto otázky bolo v prvom rade rozhodné, či sa jedná o výkon práva žalovaného informovať
verejnosť vyplývajúceho zo slobody prejavu alebo nie. Súd teda skúmal mieru ( intenzitu ) tvrdeného
porušenia základného práva na ochranu osobnosti ( osobnej cti a dobrej povesti) v kontexte so slobodou

prejavu a s právom na informácie so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv.
Zároveň skúmal či príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva,
t.j. či existovala príčinná súvislosť medzi nimi, keď k zásahu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom
a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah presiahol určitú prípustnú
intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

K problematike slobody prejavu existuje bohatá judikatúra ESĽP ( ďalej len „ Súd“ ), v ktorej je
vyzdvihnutý význam uvedenej slobody, ako sú aj určené jej medze, ktoré sú dané nutnosťou rešpektovať
jednak spoločensky chránené záujmy vymedzené čl. 10 ods. 2 Dohovoru... a jednak práva tretích osôb.
Judikatúra ESĽP predstavuje určitú „konštantu judikatúry“ - orientačnú smernicu, ktorá je pre súdy

významným interpretačným pravidlom.

Súd zdôrazňuje úlohu slobody prejavu garantovanú v ods.1 čl.10 ako jedného zo základných kameňov
demokratickej spoločnosti; absencia tejto ju pojmovo vylučuje. S obmedzením vyplývajúcim z ods. 2 sa
vzťahuje nielen pre „informácie“ a „myšlienky“, ktoré sú prijímané priaznivo, alebo ktoré sa považujú za

neškodné , či nedôležité, ale rovnako aj na tie, ktoré sú nepríjemné, šokujúce či znepokojujúce. Takto
si to vyžaduje pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje „demokratická spoločnosť
„ ( rozs. Handyside, séria A-24, s.23, ods.49 ).

Základné právo na slobodný prejav je teda potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej

pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich
hodnotiace úsudky.

Článok 10 Dohovoru však nezabezpečuje neobmedzenú slobodu ani v prípadoch vyjadrovania sa v
otázkach verejného záujmu. Za podmienok stanovených v ods. 2 tohto článku výkon tejto slobody

zahŕňa aj „povinnosti a zodpovednosť. Tieto „povinnosti a zodpovednosť“ môžu mať dosah tam, kde je
predmetom skúmania útok na povesť súkromných osôb a ohrozenie „práv iných“.Vecou verejnou sú všetky agendy štátnych inštitúcií, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote,
napr. činnosť politikov miestnych aj celoštátnych ako aj všetko čo na seba upútava verejnú pozornosť.

Kauza „nástenkového tendra“, ktorú priniesli média a ktorej venovali veľký priestor, čo mal súd za
preukázané z novinových článkov predchádzajúcich tlačovej konferencii, takouto verejnou vecou
nesporne bola, nakoľko poukazovala na konanie osôb platených z verejných prostriedkov, verejne
činných osôb ako aj požitia verejných prostriedkov. Verejnosť teda mala právo byť o tejto „kauze
informovaná“.

Pri posudzovaní obsahu informácií, štrasburské orgány ochrany práva rozlišujú medzi faktami a
hodnotiacimi úsudkami. Vo veci Oberschlick c. Rakúsko (rozhodnutie z 23.5.1991) Súd uviedol, že
kým existencia faktov by mala byť preukázaná, tak pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha
dokazovaniu. Nemožno splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho výroku a takáto
požiadavka sama osebe porušuje slobodu prejavu, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného čl.10

Európskeho dohovoru. Vo veci Jerusalem c. Rakúsko ( rozhodnutie z 27.2.2001) Súd uviedol, že tam
kde vyhlásenie prerastie do hodnotiaceho výroku, proporcionalita zásahu môže závisieť na tom, či
existuje dostatočná skutková základňa pre napadnuté vyhlásenie, pretože dokonca aj hodnotiaci výrok
bez akejkoľvek skutkovej základne na jeho podporu môže byť prehnaný. Skutkové tvrdenie sa opiera
o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je

teda overiteľná. V zásade platí, že pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti,
pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval
právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje subjektívny názor
svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a
prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Je však nutné skúmať, či sa zakladá na

pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv
je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, tzn. či prvoradým cieľom kritiky nie je hanobenie a
zneuctenie danej osoby.

Súd teda posudzoval výroky žalovaného z vyššie uvedeného hľadiska a dospel k záveru, že v danom

prípade,okremvšeobecnýchhodnotiacichúsudkovk„elementárnejspravodlivosti“ sajednalootvrdenie
faktov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na tlačovej konferencii dňa 9.3.2011 žalovaný
informoval média o tom, že dňa 8.3.2011 bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie štyrom osobám v
kauze nástenkového tendra , ktoré označil ich titulom a iniciálami začiatočných písmen ich mena a

priezviska, s trestnou kvalifikáciou skutku a výškou škody. V konaní nebolo sporné, že uvedeného dňa
bolo skutočne vznesené obvinenie voči konkrétnym osobám, za konkrétny trestný čin aj s uvedením
výšky škody, vo výške tak ako ju uviedol žalovaný na tlačovej konferencii. Napriek tomu, že súd nemal k
dispozícii predmetné uznesenie o vznesení obvinenia sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že takéto
obvinenie mu bolo vznesené a to aj pokiaľ ide o uvedenie výšky škody, nemal námietky ani k tomu, že

žalovaný informoval o postavení žalobcu ako obvineného a poukazoval na to, že táto informácia nie
je predmetom žaloby. Pre žalobcu bol podstatný konkrétny výrok žalovaného, že „ konaním, ktoré bolo
spôsobené obvinenými, prišlo ku škode, vo výške 3 miliardy 601 tisíc miliónov 465 tisíc 369 korún“, nie
samotnej informácie o vznesení obvinenia, popísaného skutku a právnej kvalifikácie. Súd nemal žiadne
pochybnosti o tom, že podstata celej informácie žalovaného prezentovanej na tlačovej konferencii mala

pôvodvuzneseníovzneseníobvinenia,taktiežaniotom,žetátoinformáciabolažalovanémuposkytnutá
ako ministrovi vnútra zo strany orgánov činných v trestnom konaní a napriek tomu, že pri jej zverejnení
žalovaný prekročil rozsah svojich oprávnení ako minister, informácia bola pravdivá. Samotný sporný
výrok sa taktiež opieral o vznesené obvinenie, v ktorom táto konkrétna výška škody bola uvedená. V
tejto súvislosti súd poukazuje, že pri trestných činoch, v ktorých zákon ( Trestný zákon ) v osobitnej časti

vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu, má
sa za to, že musí byť spôsobená aspoň malá škoda. Trestné činy, pre ktoré bolo vznesené obvinenie
vo svojej skutkovej podstate vyžadovali spôsobenie škody, ktorej výška je v konkrétnych kvalifikačných
znakochtrestnýchčinovuvedená.Pokiaľtedažalovanýinformovalokonkrétnejvýškeškodytakakobola
ustálená orgánmi činnými v trestom konaní nemožno tvrdiť, že táto informácia nemala reálny podklad a

bola ničím nepodloženým tvrdením žalovaného. Účelom a predmetom konania o ochranu osobnosti nie
je preukazovať pravdivosť údajov uvedených v uznesení o vznesení obvinenia v tom smere, či výška
škody uvedená v uznesení o vznesení obvinenia je preukázaná. Súd dospel k záveru, že v danej veci je
potrebné prihliadať na celý obsah poskytnutej informácie, nielen na jeden konkrétny výrok a vytrhávaťho z kontextu toho, čo sa ňou chcelo oznámiť. Taktiež samotné výroky žalovaného v jeho doslovnom
znení boli vo vzťahu k žalobcovi anonymné, žalovaný počas celého konania tlačovej konferencie
nestotožnil jeho identitu, nezverejnil chránené osobné údaje, ani skutočnosti súkromného charakteru,

ani neoznačil žalobcu za vinného, dbal na zásadu prezumpcie neviny, ktorú opakovane zdôrazňoval.
Podstata informácie mala pôvod v uznesení o vznesení obvinenia, jej cieľom bolo poskytnutie informácií
vo verejnosťou sledovanej kauze o tom, že v tejto veci bolo vznesené obvinenie. Informácia nebola
podaná tak, že by skresľovala skutočnosť ako aj forma verejnej prezentácie bola primeraná, žalovaný
informoval uvážlivo s nevyhnutnou zdržanlivosťou.

Zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že z hľadiska toho čo sa ňou chcelo oznámiť nebola preto
neoprávneným zásahom.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k
neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť,

že konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný jeho petitom. Pri
použitej formulácii ospravedlnenia vymedzeného žalobcom, žalobe nebolo možné vyhovieť, obsah
ospravedlnenia ako zvolenej formy nároku na poskytnutie morálneho zadosťučinenia sa totiž týkal
niečoho, čo neoprávneným zásahom nebolo.
Vzhľadom k tomu, že nedošlo k neoprávnenému zásahu, nebol tak naplnený základný predpoklad

vzniku občianskoprávnych sankcií zodpovednosti za nemajetkovú ujmu podľa § 13 OZ.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

TROVY KONANIA

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).