Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/33/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010166
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kurian

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711010166.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuriana a prísediacich Ing.

Heleny Ruttkayovej a Ing. Jany Andrássyovej, v trestnej veci proti obžalovanému A.. K. P.F., na hlavnom
pojednávaní dňa 19. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A.. K. P. C. Š. F. S., nar. XX.X.XXXX Y. J.,
trvale bytom R. Š., N.. F. Č.. XXX/XX,
okres J., R. J.,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 27.10.2008 v čase okolo 23.00 hod. na Sobotskom námestí v Poprade - Spišská Sobota násilím, a
to chytením za ľavú ruku stiahol S. L. do svojho vozidla Citroen, EČ: KE-099DH na miesto spolujazdca
vpredu, vozidlom hneď nato pohol a centrálnym uzamykaním rýchlo uzamkol dvere a pokračoval v jazde
po Spišskej Sobote v smere na Ul. B. Němcovej, pričom počas jazdy jej vulgárne nadával, následne
s vozidlom zastavil, kde začal opätovne na ňu kričať, pričom ju rukami chytil za vlasy a zozadu ju za

hlavu tlačil o palubnú dosku auta v dôsledku čoho sa poškodená viackrát udrela, následne ju žiadal o
jej mobilný telefón, ktorý skôr ako nato zareagovala, jej zobral zo sedadla vedľa nej v úmysle prehľadať
zaslané sms správy a volané hovory, pričom medzitým pohol s vozidlom, kde po niekoľkých metroch
na Ul. B. Němcovej zastavil a v zlosti mobilný telefón zn. Samsung SGH-X480 hodil o cestu, potom
osobnémotorovévozidloviedolnaparkoviskokZimnémuštadiónuvPoprade,kdejejopätovnevulgárne
nadával a vyhrážal sa jej, že ju utopí v rieke, následne v presne nezistenom čase medzi 23.00 - 24.00
hod. sa s autom presunul na miesto, kde poškodil mobilný telefón, s cieľom ho nájsť a vystúpil z vozidla,
čo poškodená využila a z vozidla vystúpila a utekala smerom do Spišskej Soboty, kde ju obvinený

dostihol a ťahaním za vlasy a ruky sa ju snažil naložiť do auta, pričom poškodená začala kričať a tak
ju pustil a ďalej ju prenasledoval v aute, kde pred križovatkou v Spišskej Sobote ju opätovne týmto
spôsobom ťahal do auta a na volanie o pomoc ju pustil a odišiel, čím poškodenej S. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., L. Č.. XX/XX, N. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v spánkovej časti oblasti vľavo,
podvrtnutiekrčnejchrbtice,pomliaždeniemäkkýchtkanívskrvnýmipodliatinamivdriekovejoblastivľavo
a vnútorných častí oboch stehien s dobou liečenia od 28.10.2008 do 16.11.2008, s obmedzením na
obvyklom spôsobe života bolesťami hlavy a krčnej chrbtice a obmedzeným pohybom krčnej chrbtice,

následným užívaním liekov proti bolesti a uvoľnenie svalstva po dobu 3 týždňov, nosením molitanového
goliera po dobu 1 týždňa, podliatinami na stehnách a v driekovej oblasti vľavo, bolestivými na dotyk
po dobu 14 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe,č í m s p á ch a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona

a za to mu u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu ukladá povinnosť uhradiť poškodenej S. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. Š., Ul. F. XXX/XX sumu 936,40 eur (28.210,- Sk).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú S. L. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného A.. K. P.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade pod č. 2 Pv 929/08 zo dňa

8.4.2011 pre skutky právne kvalifikované ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
d) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že

- v presne nezistenom dni v mesiaci január 2008 s cieľom zamedziť manželke S. E. L., nar. XX.X.XXXX,

bytom N., L. Č.. XX/XX, N., návštevu jej rodičov na Ukrajine s mal. dcérou R. P.., nar. XX.X.XXXX, vytrhol
z jej cestovného pasu stranu so zápisom ich mal. dcéry R., taktiež jej vzal sobášny list a rodný list dcéry
R. P.. a po návrate manželky z Ukrajiny v presne nezistenom dni v máji 2008 s novým pasom, jej tento
vzal s tým, že pas bude u neho a keď bude chcieť ísť domov, tak jej pas vydá, pričom sa vyhrážal, že
ak to oznámi, zabezpečí jej vycestovanie na Ukrajinu bez dieťaťa a zároveň príde o dcéru,

- v presne nezistenom období na jar v roku 2008, potom čo odmietol ísť na prechádzku s mal. dcérou R.
P.., nar. XX.X.XXXX na reakciu manželky S. L., že pôjde na prechádzku s dcérou bez neho, ju za vlasy
vtiahol do izby, kde ju zamkol a asi po piatich minútach ju odomkol,
- potom čo dňa 22.8.2008 manželke S. L. povedal, že si má pobaliť veci a odísť z domu, ktorá odmietala
odísť bez dcéry a povedala mu, že to oznámi polícii, sa jej vyhrážal, že ak to urobí, rozvedie sa s ňou,

zoberú jej povolenie na trvalý pobyt a dieťa už neuvidí, následne jej doniesol do izby tašku, kde jej začal
baliť veci, potom sa poškodená dobalila sama, pretože jej povedal, ak sa nezbalí sama, urobí to on, dal
jej do ruky cestovný doklad a povedal aby odišla autobusom preč a keď mu povedala, že nikde nejde,
chytil ju za ruku a vyviedol z domu na autobusovú zastávku v obci Spišský Štiavnik, kde poškodená S.
L. do autobusu odmietla nastúpiť, preto ju násilím odtiahol do vozidla a odviezol ju na Železničnú

stanicu Poprad - Tatry, kde jej kúpil cestovný lístok na vlak do Košíc, ktorý jej dal a povedal jej, aby odišla
a že ak tak neurobí, tak zariadi zrušenie povolenia na jej pobyt a dcéru viac neuvidí,

p r e t o , ž e

nebolo dokázané, že sa skutky stali, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Súd po zhodnotení dôkazov, ktoré vykonal na hlavných pojednávaniach a vyhodnotení dôkazov
nachádzajúcich sa v trestnom spise, ako aj doplnení dôkazov nariadených Krajským súdom v Prešove

pri vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie, ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej
časti tohto rozsudku s tým, že obžalovaného uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví a prečinu
nebezpečnéhovyhrážaniaazozločinuvydieraniaazločinuobmedzovaniaosobnejslobodyhooslobodil.

ObžalovanýA..K.P.nahlavnompojednávanínavýzvupredsedusenátuvzmysle§257ods.1Trestného
poriadku vyhlásil, že zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu v zmysle obžaloby je nevinný. Uviedol,

že obžaloba predstavuje súhrn vzťahov medzi ním a jeho manželkou o dcéru R. z ich manželstva. Ku
skutku v zmysle obžaloby, že mal vytrhnúť z cestovného pasu stranu so zápisom ich maloletej dcéry R.
uviedol, že to nie je pravda, pretože ani nevedel kde osobné doklady má a taktiež sa to týka aj rodného
listu maloletej dcéry a ich sobášneho listu, ktoré jej mal zobrať, čo nemá logiku prečo by to robil. Ďalšie
jeho konanie uvedené v skutkovej vete obžaloby, že mal manželku vtiahnuť do izby za vlasy s tým, aby

nešla na prechádzku s dcérou, kde ju mal zamknúť a asi po 5 minútach ju mal odomknúť, je absurditou.
Uviedol, že v spoločnej domácnosti, keď bývali v Spišskom Štiavniku u rodičov s jeho synom, vždy bol
niekto doma a pokiaľ by k niečomu takému došlo, tak by o tom vedeli rodičia.
Vyhrážky vo vzťahu k manželke, že jej zoberie povolenie na trvalý pobyt, keďže ona je ukrajinskej
národnosti, taktiež nie sú pravdivé. Manželka v pravidelných dvojmesačných intervaloch chodila na

Ukrajinu, kde chodila bez dcéry. V roku 2008 bola dokonca na Ukrajine celé dva mesiace, kde išla
bez jeho vedomia a keď sa vrátila vtedy jej povedal, že takto nemôžu fungovať a že keď sa to bude
opakovať, tak má za to, aby sa rozviedli. Keďže takéto jej konanie pokračovalo, v auguste 2008 sa
dohodli, že nebudú už spolu žiť, že sa rozvedú, čo po ich rozhovore oznámili aj jeho rodičom. Manželka
s návrhom na rozvod súhlasila a taktiež súhlasila, aby dcéra ostala uňho, pretože má lepšie podmienky

ako na Ukrajine. Uvedené je v rozpore čo manželka tvrdila, že jej mal dať pas a mal ju nasilu zbaliť
pred odchodom zo spoločnej domácnosti. Zbalila sa sama a on bol s ňou pri autobusovej zastávke,
avšak keď videl, že s týmto autobusom ide viacej rómov, tak jej sám navrhol, aby sa vrátili domov, že
ju odvezie autom do Popradu na vlakovú stanicu. Uvedené môže potvrdiť aj jeho syn, ktorý bol doma
a staral sa o R..

Dňa 27.10.2008 v čase okolo 23,00 hod. nebol v Spišskej Sobote na námestí ako tvrdí poškodená, lebo
ona už nebola s nimi v spoločnej domácnosti a on sa večer od dcéry nevzďaľoval, bola zvyknutá s ním
spať aj sa on osobne o ňu staral. Jej tvrdenie ohľadom popisu čo sa stalo na námestí nie je pravdivé,
ani ju fyzicky nenapadol.
V ďalšom uviedol, že po narodení dcéry na Ukrajine sa vysťahovali na Slovensko k rodičom v Spišskom

Štiavniku. Manželku - poškodenú charakterizoval ako osobu, ktorá sa pohybuje v extrémoch vo svojom
chovaní, kedy buď ozajstne prejavovala lásku k nemu alebo ďalší extrém spočívajúci v častých
výbuchoch zlosti. Vo vzťahu k jej povahe sa vždy snažil pri akomkoľvek probléme to riešiť s kľudom.
Počas ich manželstva nedochádzalo k fyzickým ani psychickým útokom. Všetko čo poškodená uviedla
na jeho adresu súvisí s bojom o dcéru.

Vo vzťahu ku konaniu súvisiaceho s doručenými SMS správami sa vyjadril, že na požiadanie manželky
jej mal doniesť do Spišskej Soboty krém na exém, ktorý jej ale neodovzdal, pretože sa nestretli a preto
uvedené mal sprostredkovať následne jeho syn, ktorý má 19 rokov a ktorý mal tento telefón, ktorý on
používal a správy sú záležitosťou jeho syna. Na jeho telefonovanie, resp. SMS-ky ona nereagovala.
K ich spolužitiu v ďalšom uviedol, že po dohode s manželkou, že odíde na Ukrajinu a že dieťa zostane

pri ňom, keďže tu sú pre jeho život lepšie podmienky, on sa vyjadril, že vzhľadom na jej časté odchody
na Ukrajinu nemá zmysel pokračovať v takomto manželskom spolužití, preto podal návrh na rozvod
ich manželstva, predovšetkým, aby manželstvo bolo rozvedené kým je dieťa ešte malé. Keď sa vrátila
z Ukrajiny návrh na rozvod vzal späť. Začali v záujme spolužitia žiť v prenajatom byte v Poprade.
Ubezpečovala ho počas tohto spolužitia, že už jej odchody na Ukrajinu nebudú. Chcel tomuto vzťahu

dať novú šancu, preto bývali v Poprade najprv v 1-izbovom byte, potom zohnal 3-izbový, avšak nakoniec
ich spolužitie nebolo ideálne, preto podal opätovne návrh na rozvod ich manželstva v roku 2009, ktoré
doposiaľ nie je skončené. Všetky skutočnosti, ktoré viedli k ich nezhodám a v konečnom dôsledku až k
podaniu návrhu na rozvod manželstva sa udiali od jari do jesene roku 2008.
Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie obžalovaný na hlavnom pojednávaní zotrval na

svojich prednesoch a vyjadreniach.Svedkyňa - poškodená S. L. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, vo vzťahu k obžalovanému je
jeho manželkou, preto predseda senátu čítal jej výpovede z prípravného konania z č. l. 52 - 61, č. l. 269

- 273 a č. l. 274 - 281, z ktorých je zrejmé, že je občiankou Ukrajinskej republiky s trvalým pobytom na
území Slovenska. Od 5.10.2006 je vydatá za A.. K. P.. Zoznámili sa na Ukrajine, kde on vtedy pracoval.
Presťahovali sa k jeho rodičom do Spišského Štiavnika pred Vianocami roku 2006. Začiatkom roku
2008 nastali vo vzťahu s manželom problémy, na čo jej vravel, že keď sa jej nepáči, aby odišla späť na
Ukrajinu, avšak bez dcéry, pričom jej mal vytrhnúť z cestovného pasu stránku, kde mala zapísanú dcéru.

V auguste 2008 bola donútená, aby odišla zo spoločného bývania u jeho rodičov. Proti svojej vôli odišla a
dcéru nechala u neho. Odišla na Ukrajinu, kde sa zdržala asi 5 dní, kde si vybavila duplikát rodného listu
dcéry. Keď sa vrátila, manžel podal žiadosť o rozvod manželstva a zverenie dcéry do jeho starostlivosti,
o čom súd ešte nerozhodol. Manžel jej sťažuje styk s dcérou, aj napriek tomu, že sa dohodli. Keďže
u nich v Spišskom Štiavniku už nebývala, ubytovala sa v Penzióne sv. Juraj v Spišskej Sobote. Dňa
27.10.2008 okolo 20.00 hod. jej zvonil mobilný telefón. Ona v tom čase bola na večeri vo Vysokých

Tatrách so svojim známym E.. V čase okolo 23.00 hod. sa vracali do penziónu v Spišskej Sobote. Keď
prichádzali k penziónu, videla manželove vozidlo značky Citroen Xara. E. kázala, aby nezastavil, ale
pokračoval v jazde, na čo vyštartoval za nimi aj manžel a cestu im zablokoval. Vystúpila z vozidla, aby
nedošlo k nepríjemnostiam, išla k manželovi, ktorý otvoril spolujazdcove dvere, avšak povedala mu, že
nenasadne do vozidla, na čo jej chytil ľavú ruku a proti jej vôli ju vtiahol do vozidla. Pri vtiahnutí do auta

sa ešte buchla hlavou o dvere a keď ju vtiahol do auta, ona zatvorila dvere, aby náhodou nevypadla
z auta. Na jej otázku ako sa má dcéra, jej povedal, že doma spí. Následne sa jej pýtal s kým bola
a vulgárne jej nadával. Kričal na ňu, že s kým bola, na čo mu povedala, že jeho do toho nič nie je.
Začal ju kmásať za vlasy a zozadu rukou jej tlačil hlavu o palubnú dosku a tak si párkrát udrela tvárovú
časť o palubnú dosku vozidla. Povedal jej, že keď dala inému, má dať aj jemu a rozopol si nohavice,

ale ona mu ruky dala preč, on prestal a už nič na to nepodnikal. Požiadal ju o mobilný telefón, pričom
skôr, než zareagovala, tak jej ho zobral, tento mala voľne položený na sedadle pri sebe. Následne z
neho vymazával sms správy. Snažila sa mu zobrať mobilný telefón späť, on sa pohol s vozidlom, po
niekoľkých metroch zastavil a mobilný telefón hodil z auta o cestu. Počula ako sa rozletel. Zastal pri
zimnom štadióne, kde sa jej opäť spýtal s kým bola a vyhrážal sa jej, že ju utopí v rieke. Dostala strach,

takže mu povedala ako sa jej známy volá a že boli spolu na večeri. Potom opäť pohol s vozidlom a zastal
na mieste, kde vyhodil mobilný telefón, ktorý hľadal a jej prikázal, aby ostala v aute. Keď sa on vzdialil od
vozidla, ona z auta vystúpila a utekala smerom k Sobotskej bráne, avšak on ju dostihol, chytil ju za vlasy
a začal ju ťahať späť k vozidlu, načo ona začala kričať o pomoc. Zrejme sa zľakol a pustil ju, načo ona
utekala k penziónu. Ešte predtým ju dostihol, vystúpil z vozidla, chcel ju opäť vtiahnuť do vozidla, ona sa

však bránila, opäť kričala o pomoc, takže ju pustil a potom zrejme odišiel preč. Potom si zavolala taxík a
išla na miesto, kde jej manžel odhodil mobilný telefón, ten však nenašla, takže taxíkom sa dala odviezť
na políciu, kde podala na neho trestné oznámenie. Svojím správaním a fyzickými útokmi jej spôsobil
pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti a modriny na stehnách. Utrpela ľahké zranenie. Poškodením
telefónu jej spôsobil škodu vo výške 1.500,-- Sk, ktorú škodu žiadala nahradiť.

Ku dňu 22.8.2008 uviedla, že pri odchode z domu manželových rodičov v Spišskom Štiavniku kde bývali,
si sama zbalila veci, nakoľko jej manžel povedal, že ak to neurobí, on jej ich zbalí. On sa jej žiadnym
spôsobom nevyhrážal. Pri balení vecí jej manžel dal cestovný doklad, na čo jej povedal, aby odišla
autobusom. Keďže ona nechcela ísť autobusom, on ju vyviedol z domu, aby išla s ním k autobusovej

zastávke v obci Spišský Štiavnik. Ona nekládla žiadny odpor. Pri autobuse povedala, že do autobusu
nenastúpi, na čo povedal, že dobre, že pôjdu autom a takto osobným motorovým vozidlom ju odviezol
na železničnú stanicu v Poprade. V Poprade sama vystúpila, išla s ním, kde jej kúpil lístok na vlak do
Košíc a odišiel preč. Ona potom privolala políciu, ktorej uvedené skutočnosti oznámila. Následne odišla
na Ukrajinu pre svoje doklady a peniaze, ktoré jej požičali rodičia. Myslí si, že vtedy konal jej manžel pod

tlakom jeho rodičov, keďže ona sama nechcela odísť z ich domu, tak ju odviezol na železničnú stanicu.

Pri svojom výsluchu zo dňa 29.3.2010 na žiadosť vyšetrovateľa, aby podrobne opísala udalosť zo dňa
27.10.2008, kedy si mal manžel vo vozidle Citroen rozopnúť nohavice a pokúšať sa jej roztiahnuť nohy,
uviedla, že ona sedela vedľa neho na prednom sedadle ako spolujazdec, nahol sa k nej a pokúsil sa

roztvoriť jej zips na nohaviciach. Ani nevie, či jej zips vôbec rozopol. Roztiahol jej rukami nohy, načo mu
povedala, aby prestal. Takže ten ihneď na to prestal. Z takéhoto jeho konania si mohla myslieť, že sa ju
pokúsil znásilniť, ale určite manžel sa ju nepokúsil znásilniť. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa týkajúcu sa
vzťahu s manželom pred podaním návrhu na rozvod uviedla, že niekedy v auguste 2008 podal manželnávrh na rozvod manželstva. K ich vzájomnému vzťahu sa môžu vyjadriť rodičia manžela, ako aj jeho 19
ročný syn, pretože iné osoby nemôžu sa vyjadriť k ich vzťahom. Dňa 21.8.2008 manžel chcel, aby odišla
z ich domu preč a nechala dieťa. Bolo to vo večerných hodinách, bola pritom ako manžel to povedal

svojim rodičom, že odchádza a že necháva dieťa, na čo ona rodičom povedala, že ona neodíde bez
dieťaťa a nevidí dôvod na svoj odchod.

Pri výsluchu zo dňa 3.7.2009 uviedla, že s A.. K. P. uzavrela manželstvo dňa 5.10.2006 a dňa 22.10.2006
sa im narodila dcéra. Dcéra sa narodila na Ukrajine, takže má ukrajinské štátne občianstvo. Následne

sa presťahovali na Slovensko a išli bývať k manželovým rodičom do obce Spišský Štiavnik. Dostala
povolenie na trvalý pobyt u nich. Medzi nimi dochádzalo k hádkam, manžel ju nechcel s dieťaťom pustiť
na Ukrajinu. Pri jednej z hádok jej zobral obálku so sobášnym listom a rodným listom dieťaťa a nechcel
jej ich vrátiť s tým, že ostanú u neho. Preto si neskôr vybavila duplikát. Asi 2-krát s dcérou bola pri
rodičoch na Ukrajine, a to raz keď mala dcéra štyri mesiace a potrebovala ju zaočkovať a druhýkrát,
keď mala osem mesiacov, kedy ich tam odviezol manžel. Keď mala dcéra rok a tri mesiace, chcela ísť

pozrieť rodičov, vtedy jej zobral cestovný pas a vytrhol z neho stránku, kde ju mala zapísanú, preto na
jar roku 2008 si vybavila nový cestovný pas, kde dala zapísať aj dcéru s čím nesúhlasil manžel. Po
hádke jej povedal, aby odišla z domu, ale bez dcéry. Doniesol jej do izby tašku, aby si pobalila veci,
s čím nesúhlasila, preto jej začal baliť on a ona potom si doložila veci, ktoré potrebovala. Potom ju
išiel odprevadiť na autobusovú stanicu. Dcéru nechal pri synovi K.. Keď prišli k autobusovej zastávke,

povedal jej manžel, že keď nejde na autobus, tak ju odvezie autom. Do auta ju odprevadil a išla sama
dobrovoľne. Manžel ju následne odviezol do Popradu, kúpil jej lístok na vlak do Košíc a ona odišla potom
na Ukrajinu, kde si vybavila rodný list dieťaťa, sobášny list a potvrdenie o ukrajinskej národnosti dieťaťa.
Po šiestich dňoch sa vrátila k manželovi, chcela s ním rozprávať, ale on trval na tom, že ostať tam
nemôže. Potom sa telefonicky dohodla, že príde do Spišského Štiavnika, kde sa chce stretnúť s dcérou,

načo zatvoril pred ňou bránu. Potom ona privolala políciu. S dcérou sa stretla asi 2, 3-krát v Spišskom
Štiavniku, potom aj v Poprade, a to podľa dohody s manželom. Keď sa ubytovala v penzióne, bol za
ňou na návšteve aj manžel s dcérou.
V ďalšom uviedla, že keď chcela ísť s dcérou do mesta na prechádzku, pýtala od manžela peniaze na
autobus, na čo sa pohádali, ona začala obliekať dieťa, čo ho zrejme nahnevalo a rukami ju vtiahol za

vlasy do izby, kde ju zamkol. Izba, kde ju zamkol má balkón, takže odtiaľ sa rozprávala s manželom.
Zamknutá v izbe bola len chvíľu, možno pár minút.

Svedok E. C. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je občanom Ruskej federácie a na Slovensku žije
6 rokov. Poškodenú S. L. pozná asi 1 - 2 mesiace z penziónu sv. Juraj v Spišskej Sobote, ktorý patrí

jeho kamarátovi a kde ona bývala. Jeho vzťah k nej bol kamarátsky, niekoľkokrát boli spolu na káve
alebo večeri. Od nej vie, že je vydatá za Slováka a majú dvojročnú dcéru. Dňa 27.10.2008 sa s ňou
dohodol, že pôjdu na večeru. Prišiel pre ňu okolo 20.00 hod., kde bola ubytovaná. Počas večere mala
niekoľko telefonátov, ako aj SMS správy. Vie z toho len toľko, že na jednej správe bolo uvedené, že
ich dcéra je chorá a je v nemocnici, po ktorej správe odišli z večere a viezol ju k penziónu kde bývala.

Pred penziónom stálo auto zn. Citroen, na čo mu povedala, že je to jej manžel. Chcel zaparkovať pred
penziónom a keď chcel zastaviť všimol si postavu muža, ktorý sa snažil otvoriť dvere na strane S.. On na
to reagoval tak, že pridal plyn a s vozidlom odišiel. Po námestí v Spišskej Sobote prešiel asi 200 metrov
a v protismere išlo oproti ním auto, kedy si všimol, že je to auto, čo stálo pred penziónom. Na pokyn S.
zastavil. On ostal sedieť vo vozidle, S. vystúpila s tým, že sa chcela opýtať manžela čo je s dieťaťom.

On cez spätné zrkadlo videl ako sa otvorili dvere na vozidle, do ktorého nasadla S.. Akým spôsobom
nastúpila, či to bolo dobrovoľne alebo nasilu nevidel. Potom vozidlo s S. odišlo smerom na Poprad. S.
potom videl po tejto udalosti asi o jeden alebo dva dni.

Svedok Š. P. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. Vo vzťahu k obžalovanému je

jeho otcom. Predseda senátu čítal jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že v spoločnej
domácnosti žije ich syn K. P. a do 22.8.2008 bývala s ním aj jeho manželka S. L.. V tento deň im oznámili,
že sa rozchádzajú, pretože nevedeli nájsť spoločnú reč. S takýmto prejavom syna súhlasne prikyvovala
aj jeho manželka. Zbalila si svoje veci a odišla z domu. Nepamätá, či odišla sama alebo ju odprevadil
syn, no do odchodu z domu ju nikto nenútil, bolo to jej dobrovoľné rozhodnutie. Odišla po vzájomnej

dohode s manželom. On si nevšimol, aby boli medzi nimi vážnejšie nezhody a ani sa im nezdôverovali
o problémoch. Pred odchodom im povedala, že sa vracia domov na Ukrajinu a že syn povedal, že S.
pochopila, že ich dcére bude lepšie tu, kde je sociálne zázemie priaznivejšie, S. na to nič nenamietala.Ku dňu 27.10.2008 uviedol, že ich syn prišiel domov pred 18.00 hod. Doma bol určite do rána. V tento
deň sedeli spolu doma zhruba do 19.15 hod., kedy išiel syn dať spať dcéru. Po celú dobu sa syn od neho
a od manželky nevzdialil na viac ako 5 minút. Sedeli všetci v obývačke. Pamätá si na skutočnosti tohto

dňa, pretože nasledujúci deň prišli k ním policajti a vypytovali sa syna, kde bol predchádzajúci večer.
On osobne mal s manželkou syna korektný vzťah, nikdy sa nehádali a súhlasil s tým, aby bývala u nich.
Zúčastňovala sa spolu so všetkými členmi rodiny na rodinných oslavách a chodili aj na krátkodobé výlety.
Po odchode S. z ich domu bolo na oboch vidieť, že sú zmierení s takýmto rozhodnutím. Na rozdiel od
nich s manželkou boli s takýmto rozhodnutím zaskočení. V ďalšom uviedol, že keď prišla S. po odchode

na návštevu, bola s dcérou v záhrade, kde sa bavili. Taktiež bol prekvapený z toho, že prišla polícia s
tým, že prečo nechce syn dávať dieťa manželke. Potom neskôr už sa stretávali len mimo ich domu.

Svedkyňa C. P. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo dané jej zákonom a nevypovedala. Vo
vzťahu k obžalovanému je jeho matkou. Predseda senátu čítal jej výpoveď z prípravného konania z č. l.
70 - 72 a 73 - 75, ktorých je zrejmé, že jej syn K. žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a ich

dcérou do augusta 2008. Vtedy im obaja oznámili, že sa dohodli, že nebudú spolu žiť. Rozprával to syn,
S., manželka sedela pri ňom a tiež povedala, že s tým súhlasí. Zároveň im oznámili, že dcéra ostane u
nich v dome so synom, nakoľko majú lepšie ekonomické a sociálne podmienky, s čím súhlasila aj jeho
manželka. Ju osobne ich rozchod prekvapil, pretože nevie o tom, aby mali medzi sebou nezhody. Po
dohode S. odišla na druhý deň. Ona s nevestou mala dobrý vzťah, pred ňou sa nikdy nehádali. Na druhý

deň, keď ona prišla z práce, S. u nich už nebola. Dňa 27.10.2008 syn prišiel poobede domov, doma bol
až do rána nasledujúceho dňa. Večer okolo 19.15 hod. dával dcéru spať, ona bola so svojim manželom
v obývačke a večer asi o 22.00 hod. dával dcére piť, čo trvalo asi 10 minút.
Zároveň uviedla, že v ten deň po celú dobu bol doma aj vnuk K., ale presne už nepamätá, lebo on má
zvlášť svoju izbu. K mobilnému telefónu uviedla, že vnuk K. používa aj jej mobilný telefón, aj manželov.

Svedok K. P. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. Obžalovaný je jeho otcom.
Predseda senátu čítal jeho výpoveď z prípravného konania z č. l. 331 - 333. Z jeho výpovede vyplýva, že
s obžalovaným, ktorý je jeho otcom, žije od narodenia. Niekedy v decembri 2006 sa nasťahoval do domu
starých rodičov aj otec s manželkou S. a dcérou R.. Nikdy si nevšimol, aby otec k manželke sa správal

neprimerane alebo že by ju nejako obmedzoval, vyhrážal sa jej. Vie, že sa rozhodla jeho manželka
vycestovať na Ukrajinu, nikto jej v tom nebránil, dokonca keď chcela ísť na Ukrajinu, otec ju vždy odviezol
na železničnú stanicu do Popradu. Otca pozná ako kľudného človeka, slušne sa správal aj k S., naopak
niekedy sa mu zdalo, že ona vystupovala až hystericky. Otec sa vzorne staral o dcéru R., aj o manželku.
Určite ju nenútil vycestovať preč bez dcéry a on nevie prečo S. vycestovala na Ukrajinu vždy bez dcéry.

Na Ukrajinu vycestovala asi raz za dva mesiace, väčšinou na týždeň. Nebol svedkom toho, aby otec
zamykal manželku do nejakej izby, ani aby ju bil alebo sa jej vyhrážal. Keď odišla z domu preč, keď
chodila k ním na návštevy, aby videla dcéru, otec jej to vždy umožnil. Spomína si, že niekedy v septembri
2008 bývala S. v Penzióne sv. Juraja v Spišskej Sobote, kde bol aj spolu s otcom jej doviezť nejaké veci.

Svedok H. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sa skontaktoval tak, že jeho známa z
Ukrajiny mu povedala, že má priateľku, ktorá by potrebovala umiestnenie v jeho zariadení v Spišskej
Sobote. Na základe toho jej umožnil ubytovanie v jeho penzióne na neurčitý čas. Uviedla, že má s
manželom problémy. Počas jej ubytovania v penzióne bol jej manžel za ňou niekedy v októbri 2008 dva
až trikrát. On mal taktiež s ním raz krátky rozhovor, kde vysvetlil pánovi P., že jeho manželka je u neho

ako klient. Má za to, že poškodená bola ubytovaná v Poprade, lebo chcela byť v kontakte so svojou
dcérou, ktorá sa nachádzala u otca v Spišskom Štiavniku.
Ku dňu 27.10.2008 uviedol, že mohla byť polnoc na 28.10.2008, kedy prišla do penziónu poškodená, on
bol na recepcii. Pri príchode mu poškodená povedala, že ju manžel zbil. Vie, že spomínala, že ju niečo
bolí a že chce volať políciu, ale že nemá telefón, lebo ho rozbil manžel. Následne jej požičal mobilný

telefón, z ktorého niekde poškodená volala, nevie komu, ani obsah, pretože sa od neho vzdialila. Už
nepamätá,čiostalanaizbe,prípadneišlanapolíciualebolekárskeošetrenie.Jejpohybužneregistroval.
On si zranenia nevšimol, ale bola vystrašená, rozrušená, rozprávala inak ako pri bežnom rozhovore,
akoby chcela plakať. Až neskôr mu poškodená uviedla skutočnosti, ktoré oznámila na polícii a že bola
aj na lekárskom ošetrení. On sa jej na detaily nepýtal, ani mu ich neuvádzala.

V ďalšom uviedol, že on sám bol s poškodenou autom na Ukrajine, čo bolo viackrát, lebo on mal tam
služobnú cestu. Raz ju viezol na Ukrajinu aj s dcérou.Znalec MUDr. Zdeněk Holešovský na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe uznesenia
vyšetrovateľa vypracoval znalecký posudok na poranenia, ktoré mali byť spôsobené poškodenej S. L.
obžalovaným. Znalecký posudok vypracoval 27.11.2008, vychádzal z vyšetrovacieho spisu, zdravotnej

dokumentácie poškodenej a jej vyšetrenia. Poranenia, ktoré utrpela poškodená boli pomliaždeniny
mäkkých tkanív hlavy, spánkovej oblasti vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždeniny mäkkých
tkanív s krvnými podliatinami v driekovej oblasti vľavo a vnútorných častí oboch stehien. Tieto
poranenia hodnotil ako ľahké bez trvalých následkov. Najzávažnejším poranením, ktoré ovplyvnilo dobu
liečenia bolo podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré sa zisťuje klinicky vyšetrením na základe obmedzeného

pohybu krkom, eventuálne spojené s bolesťou, pričom sa robí RTG vyšetrenie za účelom vylúčenia
závažnejšieho poranenia. Poškodená bola vyšetrená dňa 28.10.2008 o 02.52 hod. na chirurgickej
ambulancii OCP Poprad. Dňa 29.10.2008 bola vyšetrená v neurologickej ambulancii. Zároveň objasnil
problémy pri podvrtnutí krčnej chrbtice, kde sa bolestivosť prejaví na druhý deň alebo až po dvoch
dňoch, čo je bežné. V tomto smere vychádzal z popisu na neurologickom vyšetrení. Dňa 30.10.2008
bola vyšetrená na traumatologickej ambulancii, kde dominovali ťažkosti v súvislosti s pohybom krčnej

chrbtice. Pre poranenia bola liečená mäkkým molitanovým golierom. Zároveň mala predpísané lieky
na tlmenie bolesti a uvoľnenie okolochrbticového svalstva. K poraneniam, ktoré uvádzala poškodená
spôsobené obžalovaným, uviedol, že mohlo sa tak stať, ale vzhľadom na minimálne objektívne vonkajšie
zmeny čisto z medicínskeho hľadiska sa to nedá objektívne zrekonštruovať. Pomliaždenia vnútornej
strany stehien s krvnými podliatinami nie sú bežné pri pádoch a bežných úrazoch.

MUDr. Ivica Mitríková Kmečová na hlavnom pojednávaní uviedla, že znalecký posudok vypracovala
s MUDr. Safkom, CSc. na poškodenú S. L.. Uviedla, že u poškodenej, čo protokolovali aj v záveroch
posudku, nezistili psychiatrickým vyšetrením duševnú poruchu ani chorobu, v dôsledku konfliktnej
situácie u poškodenej v manželstve došlo k rozvoju neurotických prejavov, ktoré sú prechodného

charakteru. Nezanechajú trvalé následky, nemožno ich charakterizovať ako ujmu na zdraví a po
konfliktnej situácii spontánne ustúpia. Jej neurotické prejavy sa prejavovali úzkosťou, obavou o seba, že
by mohla prísť o dieťa, bližšie však nechcela hovoriť o prejavoch, pretože má obavy, že by nálezy mohli
byť využité, aby jej bolo odobrané dieťa. V súvislosti s týmito prejavmi bola raz pohotovostne vyšetrená,
kde jej bol podaný liek na zmiernenia napätia a úzkosti.

Znalkyňa PhDr. Ľubica Pokrievková na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný A.. P. bol
psychologicky vyšetrený, kde vyšetrením zistila, že sa jedná o osobnosť s intelektovými schopnosťami
vysoko nadpriemernými. Ide o osobnosť primerane diferencovanú s intenzívnym vnútorným prežívaním,
kde agresivita je vyvažovaná úzkosťou. Svoje emócie sa snaží regulovať, ale v prípade nadmerného

nahromadenéhonapätiamôžeunehodochádzaťkprekvapivémusprávaniu,môžutobyťvýbuchyhnevu
alebonaopakstiahnutiesa,alevždyideoneadekvátnesprávaniesavsituácii.Jehoosobnosťjevýrazne
nekompromisná,vyžadujeabsolútnuotvorenosť,alesámvtýchtovzťahochvystupujevpodstatevsvojej
skutočnej podstate. Vyšetrením nebolo potvrdené, aby sa agresivita prejavovala takmer v každej situácii.
Má tendencie nátlakovosti, príp. agresívne jednanie je skôr na verbálnej úrovni. V čase vyšetrenia u

obžalovaného neboli zistené príznaky depresie, neurotické, ktoré by boli prejavom nadmernej záťaže.
Jeho správanie sa dá dať do súvisu čo naozaj prežíva. Agresivita nie je jeho stabilným prejavom, môže
sa skôr vyskytnúť na verbálnej úrovni. Jeho agresivita sa nevymyká ani úzkosť z bežného priemeru.
Konflikty môže spôsobovať jeho nekompromisnosť.
V čase vyšetrenia u obžalovaného nebola vystupňovaná úzkosť, ktorá by sa dala dať do súvisu uňho

napr. s rozvodovým konaním, avšak tá situácia vyšetrenia sama o sebe pre neho bola stresujúca.

Znalkyňa PhDr. Mária Gažiová, PhD. vypracovala znalecký posudok z odboru psychológie, na
záveroch ktorých v plnom rozsahu trvá. U poškodenej uviedla, že z pohľadu osobnosti ide o
primerane intelektovo a emocionálne diferencovanú, komponovanú do sangvinicko-cholerického typu

temperamentu, spoločensky vitálnu, činorodú, aktívnu s intelektovou a pamäťovou kapacitou v pásme
solídnej normy, bez prítomnosti pamäťových porúch, porúch prežívania bez povahových sklonov a
patologických sklonov klamať, vymýšľať, skresľovať a zveličovať prežité udalosti.
U poškodenej v čase vyšetrenia nemala možnosť oboznámiť sa s výsledkami znaleckého dokazovania
z oblasti psychiatrie. U poškodenej je zachytávaná vyššia miera neurotizácie, ale nie v takej hladine

klinickej významnosti, aby tento psychický stav paralyzoval racionalitu.

Súd mal ďalej skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v trestnom spise a po
vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne dospel k tomu, že obžalovaného uznalvinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa

§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona ho oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa
stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Pri prečine ublíženia na zdraví súd vychádzal z výpovede poškodenej, ktorá v prípravnom konaní
popísala situáciu súvisiacu s konaním obžalovaného zo dňa 27.10.2008. Jeho fyzické útoky vo

vzťahu k nej mali za následok skutočnosť, že táto bola v noci dňa 28.10.2008 o 02.52 hod. na
chirurgickej ambulancii centrálneho príjmu Nemocnice s poliklinikou v Poprade. Znalec v tomto smere
pri vypracovaní znaleckého posudku, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že poranenia, ktoré ona
uvádzala môžu mať svoj pôvod v jeho konaní, ktorú skutočnosť v konečnom dôsledku aj potvrdil tým,
že pomliaždenia vnútornej strany stehien s krvnými podliatinami nie sú bežné pri pádoch a bežných
úrazoch. Obdobne sa vyjadril aj ku poraneniam krčnej chrbtice s tým, že takéto poranenie pri podvrtnutí

krčnej chrbtice sa môže prejaviť na druhý deň alebo až po dvoch dňoch, čo je bežné. V tomto smere
aj výpoveď svedka Y. preukazuje skutočnosť, že poškodená mu mala povedať, že ju manžel zbil, že
ju niečo bolí a že chce volať políciu. Zároveň uviedol, že zranenia vonkajšieho charakteru si nevšimol,
ale poškodená bola vystrašená a rozrušená a skutočnosť, že konanie obžalovaného bola oznámiť na
polícii, akože bola aj na lekárskom ošetrení mu povedala až následne. Všetky tieto skutočnosti viedli

súd k tomu, že ho z prečinu ublíženia na zdraví uznal vinným v zmysle obžaloby.

Súd obžalovaného uznal vinným aj z prečinu nebezpečného vyhrážania, ktoré konanie obžalovaného
vo vzťahu k poškodenej nasvedčuje tomu, že jeho vulgárne vyjadrovania, vyhrážania sa v tom, že ju
utopí v rieke mohli vzbudiť u nej dôvodnú obavu o svoje zdravie a život. V tomto smere opätovne

tomu nasvedčuje aj výpoveď svedka Y., ktorý okolo polnoci z 27.10. na 28.10.2008, keď mal vo svojom
penzióne službu na recepcii, videl, s ňou komunikoval a sám uviedol tak v prípravnom konaní, ako aj
na hlavnom pojednávaní, že poškodená bola vystrašená, rozrušená, rozprávala inak ako pri bežnom
rozhovore, akoby chcela plakať.
Na druhej strane výpoveď svedkyne P. súvisiaca s vyjadrením sa kde bol jej syn 27.10.2008 a uvedením,

že ten sa staral o dcéru a ani jeden večer neodišiel z domu preč, že určite bol doma, súd bral ako účelovú
napomôcť synovi a taktiež aj výpoveď K. P., syna obžalovaného.

Súd obžalovaného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody a zločinu vydierania oslobodil, keďže u
oboch týchto skutkov nevzhliadol také konanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že sa tieto skutky stali.

Predovšetkým treba uviesť, že oba zločiny už svojím popisom v skutkovej vete obžaloby dávajú
pochybnosti o závažnom konaní obžalovaného, ktoré už svojou formuláciou „v presne nezistenom dni v
mesiaci január 2008“, „v presne nezistenom období na jar roku 2008“, popisujú konanie obžalovaného,
ktoré by mali naplniť skutkovú podstatu oboch trestných činov. Takéto všeobecné konštatovanie
dáva pochybnosti o konaní obžalovaného, ako aj pochybnosti súvisiace skutočne so stavom ich

rozvodového konania, ako aj konania o zverení maloletej dcéry. V tomto smere je zrejmé, že vždy
počas „aktivít“ obžalovaného a následne úkonov súdu v týchto civilných veciach reagovala poškodená
trestnými oznámeniami o neumožňovaní kontaktu a styku s maloletou dcérou. Z výsledkov vykonaného
dokazovania vo vzťahu k ich spolužitiu, a to tak obžalovaného, ako aj jeho rodičov a syna je nepochybné,
že po nasťahovaní sa do miesta bydliska v Spišskom Štiavniku - do rodinného domu jeho rodičov, bolo

ichmanželstvobezproblémovéaažneskôrichspolužitiedostávalotrhliny,čovkonečnomdôsledkumalo
za následok podanie návrhu na rozvod manželstva. Odchod poškodenej z tohto rodinného prostredia
nebol násilný, čo je aj jej vyjadrením (č. l. 59 zápisnica z prípravného konania), ale dobrovoľný a taktiež
na rozdiel od obžaloby, že jej mal začať baliť veci, ktoré si potom dobalila sama, pretože jej povedal,
že ak sa nepobalí sama urobí to on. V konečnom dôsledku si sama veci, ktoré potrebovala zabalila. Jej

viaceré výpovede k tomuto konaniu sú sami o sebe protichodné, kedy raz mala byť zbalená výlučne
obžalovaný, inokedy si mala začať baliť sama a nakoniec je aj vyjadrenie, že si veci zbalila. Obdobne
na rozdiel od obžaloby aj odchod zo spoločnej domácnosti v Spišskom Štiavniku nebol násilný v tom
smere, aby odmietla ísť autobusom, čo mal následne obžalovaný riešiť chytením za ruku a vyvedením
z domu na autobusovú zástavku a mal ju nasilu odtiahnuť do vozidla a odviezť na železničnú stanicu v

Poprade. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že išiel s ňou k autobusu v Spišskom Štiavniku, na ktorý nechcela
nastúpiť, následne ju odviezol autom do Popradu na železničnú stanicu, kde jej kúpil lístok na vlak.Jej ďalší kontakt po odchode zo spoločnej domácnosti s maloletou dcérou, ako aj obžalovaným bol
nepravidelný a zrejme vždy po návšteve s pocitom obmedzenia prístupu k dcére, čo riešila podávaním
trestných oznámení o neumožnení styku s dcérou.

Obmedzovanie jej ciest na Ukrajinu obžalovaným je tvrdením poškodenej, ktoré zo strany súdu nemôže
byť akceptované v jej ponímaní. V konečnom dôsledku aj svedok Y., majiteľ penziónu, kde bola
ubytovaná, bol s ňou viackrát na Ukrajine a raz aj s jej maloletou dcérou.

Pre súd je rozhodujúcim manželské spolužitie obžalovaného s poškodenou, ich rozhodnutie o rozvode

tohto manželstva, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené a spis je t. č. od 1.3.2012 u znalca v
odbore psychológia detí (lustráciou v občiansko-právnej kancelárii tunajšieho súdu bolo zistené, že prvý
návrh na rozvod manželstva, ktorý podal obžalovaný bol dňa 18.9.2008, ktorý zobral späť a konanie
bolo zastavené 20.11.2008. Druhý návrh bol podaný 14.1.2009.).
Spáchané zločiny obžalovaným vo vzťahu k poškodenej boli oznámené v čase podľa obžaloby v
presne nezistenom období, ale predovšetkým v čase keď došlo k zintenzívneniu konfliktov medzi nimi

a následnému podaniu návrhu na rozvod manželstva a o zverení ich maloletej dcéry obžalovanému.
Súd má za to, že zo strany poškodenej išlo o účelovosť pri podávaní trestných oznámení, ktoré by
mali pri uznaní viny manžela - obžalovaného mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie súdu o zverení
maloletej dcéry do jej výchovy a zaviazať otca - obžalovaného na platenie vyživovacej povinnosti. V
tomtosmerejetusnahapoškodiťobžalovanému,keďžeichďalšiespolužitieajpovzájomnýchsnaháchs

bývaním mimo bydliska v rodičovskom dome v Spišskom Štiavniku je vylúčené. Hodnovernosť výpovede
poškodenejjepresúdspochybnená,pretožejezameranávýlučnenazískanievýhodnejšiehopostavenia
pre rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do jej výchovy.

Na všetky vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa oslobodenia obžalovaného zo zločinov je aplikácia

zásady „in dubio pro reo“ pre súd jednoznačná v tom, že sú tu skutky popísané všeobecne, sú tu
nezrovnalosti a pochybnosti zjavné, ktoré sa vykonaným dokazovaním nepodarilo ustáliť tak, aby bolo
nepochybné, že došlo k ich spáchaniu a že ich spáchal obžalovaný. Je treba poukázať aj na znalecké
posudky z odboru psychológie, psychiatrie, že u oboch, a to tak obžalovaného, ako aj poškodenej
ide o osoby, ktoré v zásade konajú na vyššom stupni rozumovej vyspelosti s hodnotením osoby

obžalovaného, ktorý disponuje s vysoko nadpriemernými intelektovými schopnosťami a poškodená ako
osoba spoločenská, vitálna, aktívna, kultivovaná s vecným myslením primerane kritická s priemernou
toleranciou na telesnú a psychickú záťaž. Zámery tak obžalovaného, ako aj poškodenej sú rovnaké
iba tým, že každý z nich sa snaží svojím spôsobom podloženým svojimi povahovými a intelektovými
schopnosťami zabezpečiť, resp. vytvoriť také podmienky pre ďalšie konanie pri rozhodovaní o rozvode

a zverení maloletej dcéry, aby ju získal on.

Z hľadiska subjektu je obžalovaný A.. K. P. osobou príčetnou, plne trestne zodpovednou. Z hľadiska
subjektívnej stránky u oboch prečinov sa ich dopustil formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a)
Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť

záujem chránený týmto zákonom. Konanie obžalovaného naplnilo po právnej stránke znaky skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona, pretože sa poškodenej vyhrážal smrťou spôsobom čo mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o zdravie
a život, ako aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže
poškodenej úmyselne ublížil na zdraví. Stupeň závažnosti konania obžalovaného je zvýšený tým, že

konaní sa dopustil násilím a na chránenej osobe, ktorou poškodená ako osoba blízka je.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ nebol súdne trestaný, ani v rámci
priestupkového konania.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov
v zmysle § 34 Trestného zákona. Pri hodnotení poľahčujúcich okolností zistil skutočnosť, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život a pri hodnotení priťažujúcich okolností je skutočnosť, že
spáchal viac trestných činov. Súd preto v ďalšom postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona a
podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona mu uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby, pričom

zároveň výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.Súd zároveň rozhodol o náhrade škody, ktorú si poškodená uplatnila riadne v prípravnom konaní s tým,
že jej priznal sumu 936,40 eur (28.210,-- Sk), ktorá suma predstavuje bolestné v zmysle znaleckého
posudku a so zvyškom nároku na náhradu škody ju odkázal na občianske súdne konanie.

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe,

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.