Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 6, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/60/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712202700
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712202700.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : W. zastúpeného :

JUDr. Stanislav Bovan, advokát, M.R.Štefánika 1161/184, Trebišov, proti žalovanému : Obec Malčice,
Hlavná 176, 072 06 Malčice, IČO: 00 32565, zastúpenému : Alexej Ivanko, advokát, Nám.osloboditeľov
3, Michalovce, o zaplatenie istiny 20.789,80 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 20.789,80 EUR a trovy konania vo výške 3.618,42 EUR,
na účet právneho zástupcu žalobcu, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu 22.2.2012 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej
sumy 20.789,80 EUR, titulom doplatenia ceny za vykonané práce na diele kultúrneho strediska v
Malčiciach, ktoré práce fakturoval faktúrou č. 0/100001 zo dňa 21.7.2010.

Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že nenastala splatnosť žalovanej sumy, podľa uzavretej
zmluvy o dielo a práce neboli odovzdané žalovanej, tak ako boli fakturované.

Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so zmluvou o dielo zo dňa 10.3.2010 /č.l.26-31/,
s dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa 14.4.2010 /č.l.62,63/, s dohodou o započítaní bez
dátumu /č.l.64,65/, s dohodou o započítaní zo dňa 29.4.2011 /č.l.76/1/, s dohodou o započítaní zo dňa

29.12.2011/č.l.3/,skúpnouzmluvouzodňa3.5.2011/č.l.66-68/,sfaktúrouč.0/100001zodňa21.7.2010
a sumu 242.360,06 EUR /č.l.7/, so zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom žalovanej
schválených uznesením č. 19/2004 zo dňa 12.12.2004 /č.l.147-163/, so zásadami hospodárenia a
nakladania s majetkom žalovanej schválených uznesením zo dňa 14.2.2011 č. 18/2011 /č.l.139-144/, s
výpoveďou svedkyne K. účastníkov konania, ako aj s ďalším obsahom spisu, zistil nasledovný skutkový
stav :

Žalobca v žalobe uviedol, že pre žalovanú vykonal stavebné práce a dodal materiál na základe viacerých
zmlúv, jednak ústnych a písomných. Celková čiastka fakturovaných súm predstavuje čiastku 306.389,80
EUR. Tieto jeho pohľadávky na uvedenú čiastku voči žalovanej sú fakturované nasledujúcimi faktúrami :
č. 20090227 na sumu 1.277,33 EUR, č. 20090003 na sumu 597,81 EUR /č.l.57/, č. 20090125 na
sumu 17.022,83 EUR /č.l.59/, č. 20090200 na sumu 31.295,- EUR /č.l.60/, č. 20080226 na sumu
13.836,77 EUR /č.l.58/, č. 0/100001 na sumu 242.360,06 EUR /č.l.61/, (v ďalšom len faktúra č. 1).
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná akceptovala tieto faktúry, dôkazom čoho je vyrovnanie záväzkov a

pohľadávok k 31.12.2011, ktoré vypracovala žalovaná, v ktorom sú uvedené všetky pohľadávky vyššie
citované žalobcu, s tým, že vo faktúre č. 1 je započítavaná čiastka 221.570,26 EUR. Pohľadávky
žalovanej voči žalobcovi pozostávajú z faktúry č. 142011 na sumu 1600,- EUR a faktúry č. 262011
do sumy 284.000,- EUR. Celkové pohľadávky žalobcu a žalovanej činia sumu 285.600 EUR a rozdielmedzi týmito pohľadávkami predstavuje čiastku 20789,80 EUR, ktorá je predmetom žaloby a ktorá je
vyčíslená ako rozdiel z faktúry č. 1 fakturovanej sumy 242.360,06 EUR a započítanej sumy 221.570,26
EUR /242.360,06-221.570,26 = 20.789,80 EUR/- č.l.3.

Žalobca predložil list zo dňa 8.2.2012, ktorým vyzval žalovanú na úhradu záväzku, ktorý je predmetom
žaloby s poukazom na započítanie pohľadávok zo dňa 31.12.2011 /č.l.4/.

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 7.5.2012 /č.l.23/ poukázala na to, že medzi

účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo zo dňa 10.3.2010 na výstavbu kultúrneho strediska Malčice
medziúčastníkmi,stým,ževpredmetnejzmluveboladohodnutácenanasumu242.360,06EUR,pričom
v článku 6.bod 6. 9. boli dohodnuté splátky tejto ceny a posledná splátka mala byť splatná 23.6.2016,
teda v danom prípade nenastala splatnosť ceny za dielo.

V predloženej zmluve o dielo zo dňa 10.3.2010 /č.l.26-31/ v bode 6.8. bolo dohodnuté, že objednávateľ

celkovú cenu vo výške 242.360,06 EUR bude splácať v mesačných splátkach po 3.320,- EUR, vždy k
23.dňu v mesiaci počas 73 mesiacov od začatia diela, s tým, že prvá splátka bude splatná 23.5.2010
a posledná 73.splátka 23.6.2016 vo výške 3.320,06 EUR. Žalobca v podaní zo dňa 10.11.2012 /
č.l.47-49/ uviedol, že vo vyššie citovanej zmluve o dielo zo dňa 10.3.2010 bol dohodnutý dodatok
č. 1 zo dňa 14.4.2010, v ktorom bol zmenený vyššie citovaný článok 6.9.zmluvy, tak, že zmluvné

strany sa dohodli, že nezaplatením ktorejkoľvek mesačnej splátky v dohodnutej lehote splatnosti sa
dňom nasledujúcim po dni splatnosti nezaplatenej splátky stáva splatný celý neuhradený záväzok
objednávateľa. Pripojený dodatok je na č.l. 62,63 spisu. Žalobca k tomuto podaniu predložil aj dohodu o
vzájomnomzapočítanípohľadávokbezdátumu/čl.64,65/adohoduovzájomnomzapočítanípohľadávok
zo dňa 29.4.2011 /č.l.76-A/. Obsah týchto dohôd je zhodný okrem článku 4., kde je rozdielne znenie

pokiaľ sa týka zvyšovania ceny za prenájom lekárom, ktorí majú ambulanciu v zdravotnom stredisku.
K týmto dohodám žalobca na pojednávaní dňa 1.2.2013 /č.l.81/ uviedol, že dohoda bez podpisu bola
robená ako preddohoda a druhá dohoda, ktorá je podpísaná, bola robená dňa 29.4.2011 a v podstate
sa jednalo o upresnenie preddohody, kde sú iba rozdielne sankcie za porušenie zmluvných povinností /
č.l.81/. V uvedenej dohode zo dňa 29.4.2011 /č.l.76-A/ v článku 1 je uvedené, že žalobca má voči

žalovanej pohľadávku v celkovej výške 314.198,16 EUR. V čl. 2 žalovaná uznala tento záväzok voči
žalobcovi. V čl. 3 sa žalovaná zaviazala na splnenie svojho záväzku odpredať žalobcovi nehnuteľnosti
vo vlastníctve obce, ktoré sú zapísané na LV č. 873 za cenu 284.198,16 EUR. V čl. 5 sa žalobca
zaviazal dokončiť rekonštrukciu kultúrneho domu do 31.12.2011. V čl. 6 bolo dohodnuté započítanie
vzájomných pohľadávok do výšky 284.198,16 EUR, ktorá čiastka zodpovedá kúpnej cene za vyššie

citovanú nehnuteľnosť. V čl. 7 bolo dohodnuté, že rozdiel medzi týmito pohľadávkami vo výške 30.000,-
EUR žalovaná zaplatí žalobcovi zaplatí na základe osobitnej dohody.

Žalobca predložil súdu aj kúpnu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi zo dňa 3.5.2011, ktorou žalovaná
ako predávajúca odpredala žalobcovi ako kupujúcemu nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 873, stavbu

zdravotné stredisko za celkovú kúpnu cenu 284.000,- EUR. V čl. V. je uvedené, že odpredaj
nehnuteľnosti bol schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 33/2011 zo dňa 14.4.2011 a tento
prevod je v súlade so všeobecným záväzným nariadením žalovanej č. 6/2004 /č.l.66-68/.

Žalovaná podaním zo dňa 1.2.2013 /č.l.75/ uviedla, že z faktúry č. 1 uhradila sumu 221.570,26 EUR

dňa 21.7.2010 a zostala neuhradená žalovaná suma. Žalovaná podľa uzavretej zmluvy o dielo ku dňu
podania žaloby mal zaplatiť 22 splátok v čiastke 73.040,- EUR, pričom zaplatila 66,73 splátok, z tohto
dôvodu považuje žalobu za neopodstatnenú /č.l.75/.

Na pojednávaní dňa 1.2.2013 /č.l.78/ žalobca uviedol, že svoj nárok odvíja od zmluvy o dielo a taktiež

od dodatku č. 1 k uvedenej zmluve a pokiaľ sa týka úhrady čiastky 221.570,26 EUR, tak ako to
tvrdila žalovaná, že túto čiastku uhradila 21.7.2010, toto tvrdenie je nepravdivé, keďže táto čiastka bola
započítaná na základe dohody o započítaní zo dňa 29.4.2011. Na tomto pojednávaní žalovaný uviedol,
že v samotnej zmluve o dielo v bode 6.3 bolo dohodnuté, že výkaz množstva vykonaných prác musí
byť potvrdený stavebným dozorom. Faktúra č. 1 tieto náležitosti nespĺňa, je tam uvedený iba dátum

vyhotovenia 21.7.2010, pričom v kolónke splatnosť nie je uvedené nič. Žalovaná uviedla, že zmluva o
dielo, ani dodatok k zmluve neboli schválené obecným zastupiteľstvom.Žalobca Roman Bugata, ako účastník vypovedal, že pred uzavretím zmluvy v marci 2010 pre žalovanú,
už vykonával práce. Pokiaľ sa týka samotnej zmluvy o dielo, predmetom bola rekonštrukcia bývalého
kultúrneho strediska na nové kultúrne stredisko. Pokiaľ sa týka odovzdania diela, toto nebolo odovzdané

zápisnicou a keďže žalovaná mala problém s financovaním, prerušil práce. Následne po nástupe nového
starostu nepokračoval v prácach, keďže nebol mu umožnený vstup na samotnú stavbu, niekedy koncom
r. 2011. Podľa informácie, ktoré mal od predchádzajúcej starostky, tak zmluva, ako a dodatok bol
schválený obecným zastupiteľstvom. Pokiaľ sa týka dodatku č. 1, tento bol uzavretý dňa 14.4.2010
z dôvodu, že žalovaná mala problémy so splácaním a keďže chcel mať určitú istotu, z tohto dôvodu

bol uzatvorený aj tento dodatok. K samotnému podaniu žalovanej zo dňa 29.12.2011 vypovedal, že k
odsúhlaseniu došlo za prítomnosti ekonómov jednej a druhej strany a výsledkom bol list žalovanej zo
dňa 29.12.2011, ktorý mu bol doručený aj písomne. Tento návrh akceptoval, keďže chcel predísť ďalším
sporom. Toto podanie žalovanej považoval za započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré sú uvedené
v citovanom podaní a za uznanie záväzku zo strany žalovanej do výšky 20.789,80 EUR, pokiaľ sa týka
faktúry č. 1. Toto konštatoval aj vo svojej výzve zo dňa 8.2.2012, ktorý pripojil k žalobe /č.l.4/.

Starosta žalovanej František Lopašovský na pojednávaní dňa 24.4.2013 /č.l.115/ vypovedal, že je
starostom žalovanej od januára 2011 až doposiaľ. Po nástupe do funkcie obec prijala všeobecné
záväzné nariadenie o nakladaní s majetkom obce s tým, že predtým platilo všeobecné záväzné
nariadenie č. 6/2004. V rámci nariadenia z r. 2011 starosta môže nakladať s majetkom do výšky 2.600,-

EUR, pokiaľ sa týka predaja kúpy a iného nakladania s majetkom a pokiaľ predmet nakladania presahuje
sumu 2.600,- EUR, musí to byť schválené obecným zastupiteľstvom. Preveril uznesenia zastupiteľstva
z r. 2010 a zistil, že v nich nie je zmienka o zmluve o dielo z marca 2010. Pokiaľ sa týka kúpnej zmluvy z
3.5.2011 /č.l.66-68/, táto zmluva bola schválená obecným zastupiteľstvom, čo je konštatované v článku
V.1, kde je uvedené, že obecné zastupiteľstvo schválilo túto zmluvu uznesením č. 33/2011 zo dňa

14.4.2011. Podľa jeho názoru bola schválená obecným zastupiteľstvom aj dohoda o započítaní zo dňa
29.4.2011. Pokiaľ sa týka podania zo dňa 29.12.2011 bol uvedený do omylu svojou ekonómkou, avšak
dohoda bola taká, že obec zaplatí žalobcovi čiastku 30.000,- EUR, pokiaľ dokončí kultúrny dom do konca
r. 2011. Samotné dokončenie kultúrneho domu bolo dohodnuté v dohode zo dňa 29.4.2011 /č.l.76/, kde
v čl. 5. je dohodnuté, že žalobca sa zaväzuje v tomto termíne na vlastné náklady dokončiť rekonštrukciu

kultúrneho domu. Keďže žalobca nedokončil kultúrny dom do konca r. 2011, nedošlo ani k vyplateniu
čiastku 30.000,- EUR, ani k nejakej ďalšej dohode, na ktorú poukazuje čl. 7, dohody zo dňa 29.4.2011.
Pokiaľ sa týka samotného podania zo dňa 29.12.2011, tento podpísal aj z tohto dôvodu, že výsledná
čiastka, ktorá tam bola uvedená 20.789,80 EUR, neprevyšovala sumu 30.000,- EUR, ktorú obec mala
zaplatiť žalobcovi a z tohto dôvodu toto podanie podpísal. Pokiaľ sa týka pohľadávok žalobcu do výšky

314.198,16 EUR, ktoré sú uvedené v čl.1 dohody zo dňa 29.4.2011, táto čiastka pozostávala zo súm,
ktoré boli fakturované zo strany žalobcu, s tým, že táto čiastka bola odsúhlasená účastníkmi. Práce na
kultúrnom dome žalobca prestal vykonávať v jeseni 2011 a povedal mu žalobca, že v prácach ďalej
pokračovať nemieni. Podľa starostu žalovanej žalobca po apríli 2011 vyhotovil práce v množstve cca
10.000,- EUR a následne práce dokončili iní podnikatelia a zápis z odovzdania diela nebol urobený.

Svedkyňa K. na tomto pojednávaní/ č.l. 119/ uviedla, že vykonávala funkciu starostu obce od r. 1998 do
januára 2011. Pokiaľ sa týka zmluvy zo dňa 10.3.2010 , obec nemala dostatok finančných prostriedkov
a z tohto dôvodu bola dohodnutá cena za dielo v splátkach. Samotná zmluva bola výsledkom verejnej
súťaže. Podľa výpovede svedkyne zmluva bola určite prerokovaná a schválená, pokiaľ to nie je uvedené

v uzneseniach obecného zastupiteľstva, jedná sa iba o administratívnu chybu. Taktiež bol podpísaný aj
dodatok č. 1, aj tento musel byť schválený obecným zastupiteľstvom. So samotným žalobcom má veľmi
dobré skúsenosti, obci pomohol. S terajším starostom sú určité nezrovnalosti, dôkazom čoho, že boli
podané na svedkyňu trestné oznámenia. Na tomto pojednávaní žalobca uviedol, že okrem faktúry č. 1
žiadne iné faktúry na toto dielo nevyhotovoval /č.l.121/.

Na pojednávaní 11.9.2013 žalobca ako účastník vypovedal /č.l.133,134/, že pokiaľ sa týka čiastky
30.000,- EUR, ktorá je uvedená v dohode zo dňa 29.4.2011, táto čiastka je ako zostatok pohľadávok
žalobcu do výšky 314.198,16 EUR a kúpnu cenu, za ktorú bola odkúpená nehnuteľnosť zdravotné
stredisko v sume 284.198,16 EUR, ktoré čiastky boli započítané a rozdiel vo výške 30.000,- EUR nemal

žiaden súvis s tým, či žalobca dokončí, alebo nedokončí kultúrny dom, teda nebolo to podmienené
dokončením kultúrneho domu. Žalobca uviedol, že mienil dokončiť kultúrny dom, keďže predkladal, že
časť kultúrneho domu bude mať v nájme, že tam bude pizzeria, ktorú bude prevádzkovať. Žalovaná však
z kultúrneho strediska urobila obecný úrad, vymenila zámky a neumožnila mu pokračovať v prácach az tohto dôvodu ani nebol odsúhlasený vecný súpis prác, dielo ani nebolo odovzdané, s tým, že niektoré
časti diela boli urobené inak, ako to bolo dohodnuté, bol zmenený účel diela.

Na tomto pojednávaní starosta žalovanej opätovne uviedol, že zaplatenie čiastky 30.000,- EUR bolo
podmienené dokončením kultúrneho domu do konca r. 2011. V januári 2012 bola urobená komisionálne
ohliadka, na ktorej bolo zistené, že žalobca nedokončil práce a žalovaná predpokladala, že nebude
požadovať ani čiastku 30.000,- EUR. Dohodu o započítaní zo dňa 29.12.2011 považuje za neplatnú a
nie je ochotný žalobcovi zaplatiť nič.

Žalovaná na tomto pojednávaní dňa 11.9.2013 /č.l.132/ spochybnila podanie zo dňa 29.12.2011, z
dôvodu, že faktúra č. 20090125 /č.l.59/ bola uhradená duplicitne, s tým, že tie isté práce boli fakturované
aj faktúrou č. 20090115 na sumu 17.022,83 EUR, ktorú žalovaná uhradila dňa 1.6.2009, o čom žalovaná
predložila výpis z účtu /č.l.128,129/.

Na pojednávaní dňa 6.11.2013 žalobca predložil súdu faktúru č. 20090125 /č.l.76-C/, ktorá je zhodná s
faktúrou v spise na č.l.59 a taktiež predložil do spisu aj faktúru č. 2009/0115 zo dňa 19.5.2009 v dvoch
vyhotoveniach /č.l.76-B/ 1-4 a č.l.76-B 5-9. K faktúre 2009/0115 zo dňa 19.5.2009 /č.l.76B-1-4/ žalobca
uviedol, že faktúra bola vystavená za práce na bare a žalovaná ich aj zaplatila niekedy v júni 2009. Po
úhrade však starostka žalovanej žiadala túto faktúru prepracovať a vystaviť ju tak, že práce sa týkajú

kultúrneho strediska. Na základe toho aj toto prvé vydanie faktúry bolo stornované a žalobca vystavil
druhúfaktúru/č.l.76-B5-9/,kdejeuvedené,žefakturujerekonštrukciukultúrno-spoločenskéhostrediska
Malčice. V účtovníctve to bolo vysporiadané a na základe toho bola aj čiastka 17.022,83 EUR, ktorá
bola uhradená, započítaná na úhradu záväzku žalovanej na kultúrnom stredisku. Za daného stavu teda
samotná faktúra č. 20090125 na rekonštrukciu baru je opodstatnená a preto je aj uvedená v návrhu na

započítanie zo dňa 29.12.2011. Podľa názoru žalovanej žalobca previedol práce v rozsahu cca 80 % z
celkového rozpočtu na kultúrnom stredisku.

Súd skúmal, či samotná zmluva o dielo zo dňa 10.3.2010 a dodatok č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa
14.4.2010 /č.l.62,63/ sú platnými právnymi úkonmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa názoru súdu k dôvodom zakladajúcim absolútnu neplatnosť právneho úkonu, prihliada súd z

úradnej povinnosti len za predpokladu, že sú tieto dôvody z právneho úkonu známe, nesporné, inak túto
neplatnosť skúma len na základe konkrétnych tvrdení účastníkov tohto úkonu. Je potrebné odlišovať
dôvody neplatnosti, ktoré musia byť tvrdené, medzi ktorými je potrebné zaradiť dôvody, ktoré musí
preukazovať účastník, ktorý sa dovoláva neplatnosti, /napr. nedostatok slobody, rozpor s dobrými
mravmi, prípadne omyl/ a ostatnými dôvodmi, ku ktorým je nutné prihliadať z úradnej povinnosti:“

nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu uzatvoriť zmluvu a rozpor so zákonom a iné/.

Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ Zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., platného v čase uzatvorenia
zmluvy 10.3.2010, je obecnému zastupiteľstvu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s
majetkomobceamajetkomštátu,ktorýužíva,schvaľovaťnajdôležitejšieúkonytýkajúcesatohtomajetku

a kontrolovať hospodárenie s ním.

Podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona, starosta je štatutárnym orgánom v majetkovo-právnych vzťahoch
obce a pracovno-právnych vzťahov zamestnancov obce, v administratívnych vzťahoch je správnym
orgánom.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení platnom a účinnom k 10.3.2010,
zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä
a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce,
b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila,

c) postup prenechávania majetku do užívania,
d) nakladanie s cennými papiermi,
e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.Podľa ods. 2, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy
a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť
nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 22a)

b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom,
c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,
d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov,
e) vklady nehnuteľného majetku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností,
f) vklady iného majetku ako majetku uvedeného v písmene e) v hodnote určenej obecným

zastupiteľstvom do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.

V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a zákona o majetku obcí,
obecné zastupiteľstvo žalovanej prijalo dňa 2.12.2004 uznesením č. 19/2004 všeobecné záväzné
nariadenie č. 6/2004 označené ako zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce Malčice /
č.l.146-158/. V čl. 8 je upravené hospodárenie a nakladanie s pohľadávkami a majetkovými právami

obce /č.l.156/. V bode 2 je uvedené, že právo správy a hospodárenia s pohľadávkami a majetkovými
právami obce vykonávajú obecný úrad a organizácie, ktoré obec založila alebo zriadila. V bode 3.,4.,5.6.
je právomoc starostu nakladať s pohľadávkami ohraničená čiastkou 5.000,- Sk. V ostatných prípadoch,
ak pohľadávka, majetkové právo presahuje túto čiastku, rozhoduje obecné zastupiteľstvo. V bode
10.článku 8 je uvedené, že schváleniu obecného zastupiteľstva podliehajú prijatie úveru, ako aj dohoda

o splátkach nad 50.000,- Sk, s lehotou splatnosti dlhšou ako 2 roky.

Tieto zásady platili do 13.2.2011, keďže 14.2.2011 obecné zastupiteľstvo žalovanej uznesením č. 18/11
prijalo nové zásady hospodárenia s majetkom žalovanej /č.l.139-144/. V týchto nových zásadách pokiaľ
sa týka nakladania s majetkovými právami, je rozhodovanie starostu o majetkových právach obmedzené

do výšky 300,- EUR a pokiaľ sa jedná o majetkové právo nad 300,- EUR, je potrebný súhlas obecného
zastupiteľstva, čo je uvedené v bodoch 1-9 citovaného článku 5 /č.l.142,143/.

Súd skúmal, či obecné zastupiteľstvo žalovanej schválilo zmluvu zo dňa 10.3.2010, s dodatkom č. 1 zo
dňa 14.4.2010, v súlade s vyššie citovanými zásadami hospodárenia, platnými od r. 2004, teda aj v čase

uzatvorenia zmluvy, tak ako je to upravené v článku 8 /č.l.156/.

Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce,
ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení, alebo ruší, ale je prejavom vôle
obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá

však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom
súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom
zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie
obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle, tak z hľadiska formálnych /prijatie
uznesenia spôsobom stanovených v zákone/, ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom

je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme, nemožno hovoriť
o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým
obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do
zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym
úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje

obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia
obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce
nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce
s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky /

nález Ústavného súdu SR III. ÚS 389/08-22, zo dňa 1.4.2009/.

Z citovaného nálezu Ústavného súdu SR, z jeho zdôvodnenia je zrejmé, že v danom prípade na
schválenie predmetnej zmluvy bolo potrebné uznesenie obecného zastupiteľstva žalovanej spôsobom
stanoveným zákonom o obecnom zriadení v § 11 ods. 4 písm. a/.

V konaní bolo preukázané z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovanej za r. 2009, 2O11 /č.l.127/
a zo zápisníc obecného zastupiteľstva za r. 2010 zvlášť zo dňa 3.3.2010 / č.l. 96-112/ teda pred
uzatvorením samotnej zmluvy, že tieto zmluvy neboli schválené uznesením obecného zastupiteľstva.Samotné tvrdenie predchádzajúcej starostky, svedkyne Marty Tomkovej /č.l.119/, že zmluvy boli
schválené, vrátane dodatku, nebolo preukázané. Samotná diskusia o predmetnej zmluve na obecnom
zastupiteľstve, aj pokiaľ by k nej došlo, nemôže zaručiť právne účinky, predpokladané vyššie citovaným

zákonom o majetku obce a zásadami hospodárenia, keďže chýba prejav vôle obce /rozhodnutie
obecného zastupiteľstva/.

Za daného právneho stavu je zmluva uzavretá medzi účastníkmi zo dňa 10.3.2010 /č.l.26-31/ a dodatok
č. 1 zo dňa 14.4.2010 /č.l.62,63/, neplatné, sú neplatným právnym úkonom, keďže sú v rozpore s ust.

§ 11 ods. 4 písm. a/ Zákona o obecnom zriadení a ustanovením § 9 ods. 2 písm. c/ Zákona o majetku
obcí, v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase. Jedná sa o absolútnu neplatnosť, ku ktorej musí
súd prihliadať z úradnej povinnosti. Z tých istých dôvodov je neplatná aj dohoda o započítaní zo dňa
29.4.2011 /č.l.76 A/. Táto dohoda je neplatná aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V
samotnej dohode v čl. 1 je uvedená iba výška pohľadávky žalobcu do sumy 314.198,16 EUR, pričom

tam nie je uvedené z čoho táto pohľadávka pozostáva. Nie sú uvedené faktúry, z ktorých by bolo možné
identifikovať túto pohľadávku. Všeobecné tvrdenie o uvedenej čiastke je neurčité a z tohto dôvodu je
táto dohoda taktiež neplatná aj z dôvodu jej neurčitosti.

Pokiaľ sa týka dohody o započítaní zo dňa 29.12.2011, k tomu je potrebné uviesť, že uvedeného dňa

podala žalovaná iba návrh na započítanie /č.l.3/ a žalobca s ním súhlasil akceptoval ho uvedeného
dňa, kedy sa účastníci ohľadom tejto dohody stretli, čo vyplýva z jeho podania zo dňa 8.2.2012, ktorým
oznamuje žalovanej, že došlo k započítaniu. Toto započítanie je však neplatné z dôvodov, ktoré sú
uvedené vyššie, keďže nebolo schválené obecným zastupiteľstvom. Jediný úkon, ktorý bol schválený
obecným zastupiteľstvom, je kúpna zmluva zo dňa 3.5.2011, čo je uvedené v uznesení č. 33/11, prijatého

obecným zastupiteľstvom dňa 14.4.2011 /č.l.127-2/. V tomto uznesení č. 33/11 pod písm. B.c./ je
uvedené, že žalovaná sa zaväzuje žalobcovi uhradiť sumu 30.000,- EUR a táto suma činí cenový rozdiel
medzi odpredajom pozemku so zdravotníckym strediskom a záväzkom obce vo výške 314.198,16 EUR.

Za daného stavu práce, ktoré vykonal žalobca pre žalovanú na kultúrnom stredisku, boli vykonané na

základe neplatnej zmluvy o dielo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V danom prípade získava žalovaná bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu z neplatnej

zmluvy o dielo.

Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorého došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva.

Podľa § 458 ods. 1, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobré
možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Keďže v danom prípade, žalobca pre žalovanú vykonal práce na kultúrnom stredisku v Malčiciach, ktoré

práce nemožno vrátiť žalobcovi, je žalovaná povinná poskytnúť peňažnú náhradu za vykonané práce.

Pokiaľ sa týka ceny vykonaných prác, ktoré sú fakturované faktúrou č. 1, ich celková čiastka činí
242.360,06 EUR, pričom žalobca v konaní uplatňuje iba čiastku 20.789,80 EUR, teda podstatne nižšiu,
než je cena fakturovaných prác. Pokiaľ súd vychádza z toho, že dohoda o započítaní zo dňa 29.4.2011 /

č.l.76A/ a dohoda o urovnaní zo dňa 29.12.2011, sú právnymi úkonmi, ktoré sú neplatné, pri ktorých
právnych úkonoch bola započítavaná fakturovaná suma z faktúry č. 1, je nárok žalobcu opodstatnený.
V konaní bolo nesporne preukázané, že cena prevedených prác na kultúrnom stredisku je minimálne
do výšky 20.789,80 EUR. Dôkazom opodstatnenosti tejto ceny prevedených prác je jednak samotnýnávrh na započítanie záväzkov zo dňa 29.12.2011 /č.l.3/, ako aj započítanie zo dňa 29.4.2011. Žalovaná
nespochybňovala opodstatnenosť žalovanej sumy, namietala iba, že táto nie je splatná, čo je uvedené
v odpore zo dňa 7.5.2012 /č.l.23/. Samotná žalovaná na pojednávaní dňa 1.2.2013 /č.l.80/ uviedla, že

podanie zo dňa 29.12.2011 treba považovať za započítanie pohľadávok a samotný nedoplatok, ktorý sa
týka faktúry č. 1, treba považovať za uznanie záväzku zo strany žalovanej. Aj keď podľa názoru súdu
tieto úkony nemožno považovať za uznanie záväzku zo strany žalovanej. Z týchto úkonov žalovanej
vyplýva nesporne opodstatnenosť žalovanej sumy, pokiaľ sa týka ceny prevedených prác.

Z uvedeného dôvodu súd ani vo veci nenariaďoval znalecké dokazovanie na výšku bezdôvodného
obohatenia, keďže peňažná náhrada, ktorú požaduje žalobca zodpovedá len časti ceny prác, keďže táto
cena skutočne prevedených prác je podstatne vyššia.

Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi žalovanú sumu 20.789,80 EUR, titulom
bezdôvodného obohatenia.

Žalobca v samotnej žalobe požadoval iba zaplatenie istiny 20.789,80 EUR.

Na poslednom pojednávaní dňa 6.11.2013 /č.l.176-182/ žalobca požadoval aj úrok z omeškania 9 %
ročne od 1.3.2012 do zaplatenia. Keďže tento nárok, pokiaľ sa týka príslušenstva, nebol predmetom

konania, na dotaz súdu, či žalobca požaduje zmenu návrhu, žalobca uviedol, že toto nie je návrh na
zmenu návrhu, ale ide iba o upresnenie nároku.

Podľa názoru súdu Občiansky súdny poriadok nepozná upresnenie nároku a pokiaľ žalobca požaduje
aj príslušenstvo, jedná sa o zmenu návrhu, o ktorej súd musí rozhodnúť postupom podľa § 95 O.s.p..

Keďže predmetom konania nebolo príslušenstvo, súd o tomto nároku ani nerozhodoval.

Pokiaľ sa týka aktívnej vecnej legitimácie ku dňu podania žaloby /22.2.2012/ bol žalobca vedený ako
podnikateľ, fyzická osoba, s obchodným menom Roman Bugata, IČO: 34565132, s miestom podnikania
Sečovce, SNP 819/19, tak ako je označený v samotnej žalobe. V priebehu konania žalobca ukončil svoju

podnikateľskú činnosť ku dňu 1.11.2012, čo vyplýva z výpisu zo živnostenského registra /č.l.86-88/ a
následne aj žalobca podaním zo dňa 9.5.2013 / č.l. 125/ označil upresnil označenie žalobcu, tak, že
týmto je Roman Bugata, nar. 31.8.1969, bytom ul. SNP 819/19, 078 01 Sečovce.

Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití Obchodného zákonníka je rozhodujúca povaha

účastníkov pri vzniku záväzkových vzťahov. Keďže žalobca bol podnikateľom pri uzatváraní zmluvy,
jedná sa o obchodno-právny vzťah a tým, že prestal byť podnikateľom, nemá to žiadny vplyv na jeho
spôsobilosť byť účastníkom konania.

Súd v súlade s ustanovení § 160 ods. l O. s. p. určil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozsudku berúc do úvahy, že žalovaná nemá v rozpočte stanovenú túto
sumu na zaplatenie a 2 mesiace je dostačujúca lehota na zabezpečenie peňažných prostriedkov na
zaplatenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva,
proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej
výške 3.618,42 EUR, ktoré pozostávajú jednak zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 1.247,- EUR
a z trov právneho zastúpenia do výšky 2.371,42 EUR, tak ako tieto vyčíslil zástupca žalobcu v podaní
zo dňa 7.11.2013 /č.l.183/. Súd v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. priznal zástupcovi žalobcu tarifnú

odmenu za 6 úkonov právnej pomoci, s tým, že tarifná odmena za 1 úkon činí 370,14 EUR. Jedná sa
o nasledujúce úkony právnej pomoci : príprava a prevzatie veci, podanie vo veci zo dňa 10.11.2012 /
č.l.47-49/, účasť na pojednávaní 1.2.2013 /č.l.77/, účasť na pojednávaní dňa 24.4.2013 /č.l.113/, dňa
11.9.2013/č.l.130/anapojednávanídňa6.11.2013/č.l.176/.Tarifnáodmenaza6úkonovprávnejpomoci
činí 2.220,84 EUR /370,14 x 6/. Súd priznal aj režijný paušál za prvé 2 úkony vykonané v r. 2012 po 7,63

EUR,zaposledné4úkonypo7,81EUR.Spolurežijnýpaušálčiní46,50EUR.Podľa§17ods.1citovanej
vyhlášky súd priznal zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času za čas strávený cestou zo sídla
advokátadosídlasúdu,za1pojednávanieza2začatépolhodinypo13,01EUR,za1pojednávanie26,02
EUR, za 4 pojednávanie 104,08 EUR. Celkové trovy právneho zastúpenia činia sumu 2.371,42 EUR /tarifná odmena 2.220,84 EUR, režijný paušál 46,50 EUR, náhrada za stratu času 140,08 EUR/. Celkové
trovy konania vo výške 3.618,42 EUR /2.371,42 EUR + 1.247,- EUR/ je povinná zaplatiť neúspešná
žalovaná úspešnému žalobcu na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonania exekúcie.