Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210506
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
660 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 12122/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinnou Ž.W. F., R.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371273. Tento procesný
postup odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou
deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou

deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt.
Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej
istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
amajetkovúškoduspôsobenúvpriamejpríčinnejsúvislostisporušenímtýchtopráv. Rozsudkomvoveci
samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy
660 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej Ž.
F.. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 20.01.2010
poverením súdneho exekútora. Urobil tak bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému
súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával úkony,
smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS
41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil

do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca
podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval.Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému
prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené
v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská

republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom
úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka I.
Á., sp. zn. súdneho exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis
návrhu na vykonanie exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia.
Exekučný súd žalobcovi súdnu spisovú značku neoznámil. Výšku škody odôvodnil tým, že čiastka

70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené na udržiavanie
a správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde. Požiadavku na nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že
zbytočné prieťahy v konaní sú spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym

plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania vymoženia pohľadávky poškodeného. Došlo k
vyvolaniurizíkazánikupovinného,rizikuzmareniaúčelukonaniaprestratukontaktuspovinnýmakriziku
jeho insolvencie. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať
vzniknutú situáciu spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu,
resp. u členov jeho riadiacich orgánov, ako aj jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,

neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu a zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj na strane jeho majiteľov.
Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Potreba

náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,

sumu 660 eur za 12 celých mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako
387 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6NcC/418/2013-22 zo dňa 30.04.2013 rozhodol o vylúčení sudkyne
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Evy Uličnej a o nevylúčení jeho ostatných sudcov z prejednávania

a rozhodovania veci.

Žalovaný replikou z 29.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok, vyžadovaných
zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na zmätočnosť žaloby.
Žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik

škody aj nemajetkovej ujmy. Nie je jasný ani titul náhrady škody. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom
prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto
právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o

nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené
v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej
lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Na výzvu žalovaného na doplnenie žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku žalobca reagoval všeobecnými informáciami, čím zmaril možnosť predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia
byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup),
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a
vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútorapo zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne
je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca dôkazy potrebné
pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje

posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od
01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie
a zmiery nimi schválené). V znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia

tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské
rozsudky. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého
Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Z
existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle §

9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre
ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom

rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia
ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol
námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda

3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody
ani jej výška. Žalobca vyčíslil škodu paušalizáciou reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o
skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobcovi náklady na prevádzkovanie, správu a údržbu informačného
systému vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej

súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. K výške náhrady
nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z..
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca zánik podnikateľských aktivít a plánov nekonkretizuje a nepreukazuje,

že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré
mravy a poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej
dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných
záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú

vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom
záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho
spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

Na pojednávaní dňa 11.11.2013 sa žalobca napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania
nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie
pojednávania. Žalobca navrhol elektronickým podaním z 11.11.2013 zrušenie pojednávania tvrdiac, že
mudoteraznebolonazákladenímvznesenejobjektívnejnámietkynestrannostiazákonnostikonajúceho

sudcu nebolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd len pripomína, že uznesenie Krajského
súdu v Žiline č. k. 6NcC/418/2013-22 z 30.04.2013 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu spolu s
predvolaním na pojednávanie dňa 22.10.2013, o čom svedčí oprávnenou osobou podpísaná doručenka
do vlastných rúk. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcumedzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného
nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že
žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o

vydanie poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o nej rozhodol, aj keď oneskorene.
Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle
dokazovanie.Žalovanýsakžalobevyjadrilpísomne,svojuneúčasťospravedlnil,nepožiadalzdôležitého
dôvoduoodročeniepojednávaniaSúdpozistení,žesúsplnenépodmienkyprevykonaniepojednávania,
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané

dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 Obč. súd. por..

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonnýmrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Vzhľadom na žalobcov návrh, aby súd rozhodol zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, ktorý nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 12122/2009 o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinnou Ž.
F.vyplývajúcehozozmluvyoúvereč.5371273medzitýmnymrozsudkomsúdpripomína,žetentopostup
podľa § 152 ods. 2 Obč. súd. por. má svoje opodstatnenie v prípadoch deliteľnosti plnenia na základ
a výšku. Medzitýmny rozsudok rieši opodstatnenosť základu nároku a jeho vydanie je hospodárne v
konaniach vyžadujúcich rozsiahle dokazovanie nielen existencie nároku, ale aj jeho výšky (ak neexistuje

právny základ sporného nároku, je nehospodárnym dokazovať jeho výšku). V súdenej veci o takýto
prípad nejde, preto súd rozhodol o celom žalovanom nároku naraz tak, ako to ukladá § 152 ods.
1 Obč. súd. por. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný
je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd nej rozhodol, ale oneskorene.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať

navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

V prejednávanom prípade nie je splnený ani základný predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods. l zák. č. 514/2003
Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca

tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným
je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného
postupu v exekučnej veci vedenej voči I. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012,
teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 4

zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť,
že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity
(právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč.
zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré
pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných

kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická
osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného
súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnomznení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Rovnako žalovaný ( t. j. Slovenská
republika) v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
mu boli doručené 23.04.2012. Žalobca v prvom rade ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil

na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné
prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom
a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený,
alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody
uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou

sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz,
ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade.
Ak by aj súd vychádzal z toho, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje
konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti
SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná predčasne s poukazom na § 16

ods. 4 označenej právnej úpravy. Od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012 zákonná lehota 6 mesiacov.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX

12122/2009. Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá
súdna spisová značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym
exekútorom, ktorého sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú
vec bližšie identifikovať minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinného,
nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza dátum narodenia

povinnej 09.03.1976, na strane 5 dátum narodenia 15.03.1939). Z pripojeného spisu tunajšieho
okresného súdu sp. zn. 8Er/1072/2009 je preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka 62 v jeho konaní vedenom pod sp. zn. EX 12122/09 dňa 14.12.2009 tunajšiemu
okresnému súdu doručil žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. proti povinnej Ž.W. F., R.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 374,40 € s príslušenstvom na základe

návrhu oprávneného z 08.11.2009. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z
28.09.2009, sp. zn. SR 02294/09, vykonateľný 29.10.2009. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR SR
02294/09 z 28.09.2009 je preukázané, že žalovaná Ž. F. bola zaviazaná na zaplatenie sumy 362,46

€ a príslušenstva na základe návrhu žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava z titulu zmluvy o úvere
č. 5371273 zo dňa 30.01.2008. Tunajší okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa
20.01.2010 a exekučné konanie uznesením č. k. 8Er/1072/2009-15 zo dňa 26.11.2010, právoplatným
dňa 27.07.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoE/28/2012-36 zo dňa 26.04.2012
zastavil,pretožeexekučnýmtitulomjepriznanéprávomnedovolenéplnenie.Totouzneseniebolospolus

poverenímnavykonanieexekúciedoručenésúdnemuexekútoroviajprávnemuzástupcovioprávneného
13.12.2010. Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa
§-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 (novelizácia Exekučného poriadku
zákonom č. 144/2010 Z. z. účinným od 01.06.2010 neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia,
umožňujúce jeho retroaktívne použitie), v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ako vyplýva z obsahu pripojeného exekučného spisu
8Er/1072/2009, pri vydávaní poverenia súd postupoval eurokomforne, preto zisťoval v zmysle predpisov
komunitárneho práva (medzi ktorého patria aj rozsudku ESD) súlad exekučného titulu so zákonom
a výsledkom jeho skúmania je zastavenie konania, lebo exekučný titul priznal zákonom nedovolené

plnenie. Po preskúmaní všetkých náležitostí, ktoré si aj vzhľadom na niekoľkotisícové množstvo
exekučných vecí vyžadovalo istý čas, bolo poverenie vydané 20.01.2010. Bolo nehospodárnym a
nelogickým doručiť súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie, pri vydávaní ktorého bol zistený
dôvod zastavenia exekúcie, pred doručením uznesenia o jej zastavení. Počiatok žalobcom tvrdených
ekonomických problémov treba hľadať v postupe a pravidlách uzatvárania úverových zmlúv, ktorých

texty pripravoval práve žalobca, a v následnom spôsobe vedenia rozhodcovského konania. Súd však
zdôrazňuje, že môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v
súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade ich konštatovania či už vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, vprávoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu
preľudsképrávaoporušeníprávanaprerokovanievecibez zbytočnýchprieťahov,alebovprávoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca ani v tejto časti žaloby nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a
netvrdil ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu
prieťahov v exekučnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I.stupňa.
Rovnako žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur. Nepreukázal vynaloženie
čiastky 70 eur na správu a údržbu vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady

vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná
a kedy bola žalobcom uhradená, alebo iné výdavky, ktoré, kedy vznikli. Žalobca nepreukázal, za aké
obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur
a na administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou
stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických možných následkov, ku ktorým by mohlo, ale

nemuselo dôjsť v prípade existencie nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Žalobca nepreukázal,
žedošlokzánikupovinného,kzmareniuúčelukonaniaprestratukontaktusním,kinsolvenciipovinného.
Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k
vzniku frustrácie, úzkosti, pocitu nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti,
ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca

netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské
plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku
z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na žalobcu, kedy a v akej výške. Napokon žalobca
konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí. Pre nepresvedčivosť všeobecných skutkových tvrdení, uvedených

v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd
nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať
žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo
nadbytočnýmodročovaniepojednávaniaadokazovanie,čikpremlčaniužalovanéhonárokudošlo,alebo
nie.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 podal návrh na prisúdenie náhrady
vzniknutých trov, avšak v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.