Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/584/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212214638
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4212214638.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava,

Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcom: v rade 1./ B. T., nar. X.X.XXXX, v rade 2./ R. V., nar.
XX.X.XXXX obaja bytom T., Partizánska XXXX/X, o zaplatenie 2 143,05 EUR s príslušenstvom,
sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v rade 1./ a 2./ s ú p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu
2 513,42 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 21.3.2012 až do zaplatenia v
mesačných splátkach po 30 EUR mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného

vyrovnania, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého dlhu.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná medzi Consumer finance holding a.s. a odporcom
v rade 1./ uvedený vo všeobecných obchodných podmienkach, uvedená v bode 12.2 “ spoločnosť
je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so
splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30- ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť

zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou“ , je
ako neprijateľná, n e p l a t n á.

Vo zvyšku v časti o zaplatenie 1 037,43 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21.3.2012 do
zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 357,08 Eur súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2012 domáhal uloženia povinnosti odporcom

zaplatiť mu sumu 3907,93 EUR, z toho suma 3550,85 ako istinu a zmluvnú pokutu vo výške 357,08
EUR, úrok z omeškania vo výške 9% ročne a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca (Consumer finance holding a.s.) uzatvoril s odporcami dňa 20.3.2007 zmluvu o
poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8003065, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo
výške 100.000,-Sk, ktorú sa odporcovia zaviazali splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo
výške 2631,-Sk po 60 mesiacov. Odporcovia však v rozpore so zmluvnými podmienkami neplnili svoje
povinnosti a dostali sa do omeškania, následkom čoho navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy

3550,85 EUR s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Odporcovia zaplatili len časť mesačných
splátok (9 x 87,33 Eur + 20 Eur po postúpení pohľadávky), celkom 805,97 Eur Eur. K návrhu priložil kópiu
zmluvy o pôžičke, splátkový kalendár, kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení
pohľadávky, uznanie dlhu odporcom v rade 1. zo dňa 27.7.2011.Odporcovia sa na pojednávanie dostavili, pohľadávku navrhovateľa uznali, dodal, že v čase uzavretia
zmluvy bol zamestnaný, v súčasnosti je nezamestnaný. V súčasnosti žije s odporkyňou v rade 2., ktorá je

zamestnaná len krátko so zárobkom cca 370 Eur, žijú aj s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti,
preto žiadali mesačné splátky po 30 Eur. Majú ešte exekučné zrážky vo výške 40 Eur. K uznaniu dlhu
uviedol, že nebol poučený o tom, že dlh môže byť premlčaný. Pán B. V. mu dal podpísať predmetný
papier s tým, že keď ho podpíše nedajú vec na súd.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, oboznámením obsahu listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise - zmluvy o pôžičke zo dňa 20.3.2007 , zmluvou o postúpení pohľadávok,
prehľadom splátok, uznaním dlhu a ostatných v spise nachádzajúcich sa listín a takto vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ dňa 10.3.2011 uzavrel so spoločnosťou Consumer finance holding a.s. Zmluvu o postúpení

pohľadávok, predmetom ktorej bola i pohľadávka voči odporcom vo výške celkového zostatku 5147,77
Eur, kde výška úveru mala byť 5058,75 Eur, ktoré skutočnosti súdu navrhovateľ žiadnym spôsobom
nekonkretizoval a nezdôvodnil.

Dňa 7.3.2007 uzavrel odporca v rade 1. s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou

Consumer finance holding, a.s. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička
vo výške 100.000,- Sk ( 3319,39 Eur), ktorú sa odporca zaviazal splatiť 60 -timi mesačnými splátkami
po 2631- Sk ( 87,33 Eur). Odporca splatil len splátky vo výške 805,97 Eur.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2008

a/ Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. b/ Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné
informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Podľa § 53 ods.1 - 3 OZ v znení účinnom do 31.3.2008 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ v citovanom znení Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 OZ Podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.V danom prípade navrhovateľ odvodzuje svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol
odporca v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Consumer finance
holding a.s. mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým

spôsobom. Je zrejmé, že sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej sú na rube tlačiva žiadosti uvedené Obchodné podmienky
postupcu pre zmluvy o spotrebiteľskom úveru, ktoré sú písané malým, pre bežného spotrebiteľa sotva
čitateľným písmom. Z predloženej formulárovej (typovej) zmluvy je zrejmé, že odporca nemal možnosť
jej obsah reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou

úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu
ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité
otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa
§ 54 ods. 1 OZ veta prvá zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001
Z.z..

Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané

podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého
Európskeho súdneho dvora (od 1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Táto pôžička vzhľadom na absenciu povinného údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.6.2010, s poukazom
na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona, je však bezúročná a bez poplatkov a tak pokiaľ odporca
obdŕžal pôžičku 3319,39 eur vznikla mu povinnosť vrátiť navrhovateľovi len túto sumu po odpočítaní

uhradených splátok t.j. 805,97 Eur.

Navrhovateľ si s poukazom na bod 12.2. Všeobecných obchodných podmienok (OP) uplatnil aj nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty v úhrnnej výške 357,08 eur, keď za omeškanie s platením mesačných
splátok účtoval odporcovi túto sumu. Súd zmluvné dojednania obsiahnuté vo vyššie uvedenom bode

12.2., považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do
31.3.2008 a § 53 ods. 1 písm. k/ OZ v citovanom znení, keďže je obsiahnuté vo formulárovom
tlačive postupcu, bez možnosti žalovaného ovplyvniť jej znenie, a tak odporcovi nezostalo nič iné,
len v snahe získať pôžičku toto akceptovať. Tieto zmluvné podmienky spôsobujú menej priaznivejšie
postavenie odporcu - spotrebiteľa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu 5 M Cdo 20/2009 z 25.1.2011),

ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania, výšku
ktorého ustanovuje právny predpis. Dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie, hoc aj s čiastočnou
úhradou každej splátky, v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v
dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania
zakotvený v ustanovení § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. Zmluvná podmienka o nároku postupcu na zmluvnú pokutu spôsobuje výrazné zhoršenie
postavenia odporcu - spotrebiteľa, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemal možnosť zmeniť text formulárovej predtlače o
jednostrannej povinnosti spotrebiteľa. „Dojednania“ o tejto zmluvnej pokute v obchodných podmienkach,
ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, ktoré majú podobu štandardného formulára, typického tým, že sa

používa vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah vzhľadom na formulárovú
predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Z
uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný.

Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. uviedol vo výroku tohto rozsudku zmluvné podmienky, ktoré

považuje za neprijateľné.

Čo sa týka uznania dlhu odporcom k tomuto súd zaujal nasledovné stanovisko: Navrhovateľ ako nový
veriteľ dňa 27.7. 2011 sa dostavil k odporcovi a podpísal s odporcom Dohodu o uzavretí splátkovéhokalendára a uznaní dlhu ( čl. 34 v spise). Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj
dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má
také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ ( zjavne znalý práva), ktorý si vynútil u odporcu návštevu
(navrhovateľinénetvrdil)adalmupodpísaťnímpripravenýformulár,kdeokremdvojstrannéhoprávneho
úkonu vo forme dohody o splátkach vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania
záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval ( navrhovateľ
opak netvrdil).

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.- výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy fungujú aj ako
korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity
ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny záver, že

obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu
zmluvných strán. Súd mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie
svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas ( pred uplynutím premlčacej doby) a
vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v jeho
záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára,

do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom ( samozrejme bez podania vysvetlenia
dlžníkovi. Súd mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného
spotrebiteľa v dôsledku ( či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde
obsahuje pojem „ uznanie záväzku ale v čl. 3 sa deklaruje deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o
premlčaní„dlhu“,alespotrebiteľnemusívedieť,žepojemzáväzokvprávnejterminológiimôžeznamenať

a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle
dlhu. Preto súd dohodu považoval s poukazom na § 3, § 37 a 39 Obč. zák. za neplatnú.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6M Cdo 9/2012, podľa
ktorého: „ Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat ( neznalosť zákona neospravedlňuje)

v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej ( až detailnej)
znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho

nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu“.

V danom prípade teda odporcovi bola poskytnutá pôžička vo výške 3319,39 Eur z toho zaplatil sumu
805,97 Eur, teda vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd mal za to, že odporca je
teda povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 2513,42 Eur ( 3319,39,- 805,97) a v tejto časti návrhu ako

dôvodnému súd vyhovel.

Súd odporcom povolil splátky v zmysle § 160 OSP vzhľadom na jej finančnú situáciu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanoveniaObčianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania.

Vozvyšku vsume1394,51Eur(1037,43+357,08-zmluvnápokuta)súdnávrhakonedôvodnýzamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.