Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612215408
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1612215408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa: Z. zast. advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK so

sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti odporcovi: Športový klub, Športové námestie 657, Lozorno,
o učenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 20.12.2012 domáhal, aby súd rozhodol, že skončenie
pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 30.10.2012 je neplatné. Navrhovateľ
tiež žiadal priznať aj náhradu mzdy v bližšie nešpecifikovanej čiastke.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 29.06.2007 pracovnú zmluvu na
dobu neurčitú na pozíciu - druh práce pracovník v objektoch a zariadeniach ŠK U. Miestom výkonu práce
bol Športový klub U.. Deň nástupu do práce bol dohodnutý od 01.07.2007. Podľa nepísanej pracovnej
náplne patrilo do kompetencie navrhovateľa starať sa o objekty futbalového štadióna, futbalovej
tribúny a kultúrneho domu. Starostlivosť pozostávala z opráv, údržby, prípravy ihriska na zápas,
polievania, kosenia a pravidelného vyznačovania hraníc hracej plochy („lajnovanie“). Ďalej navrhovateľ
mal prípadne plniť aj iné pokyny nadriadeného, ktorým bol vedúci športového klubu. Listinou s dátumom

30.10.2012 označenou ako „Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
e)“ dal odporca navrhovateľovi výpoveď. V tejto listine sa uvádza dátum ukončenia pracovného pomeru
deň 31.10.2012, čím táto listina napĺňa znaky okamžitého skončenia pracovného pomeru napriek
označeniu výpoveď. Výpoveď bola odôvodnená porušením pracovnej disciplíny navrhovateľa zo dňa
30.10.2012 za neuposlúchnutie nadriadeného, sprenevera peňazí - nevyúčtovanie vstupného a peňazí
z ubytovania, za ktoré niesol navrhovateľ zodpovednosť podľa pracovnej zmluvy. Ďalej sa vo výpovedi
uvádzalo, že navrhovateľ stratil dôveru odporcu a tento nemal dôvod s ním ďalej udržiavať pracovný

pomer. Uvedená listina bola navrhovateľovi predložená dňa 31.10.2012 a navrhovateľ ju odmietol
prevziať. Odporca doručoval navrhovateľovi ešte dve listiny, jednu označenú dátumom 30.10.2012
ako „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny“ a druhú s dátumom 31.10.2012 označenú tiež ako „Hrubé
porušenie pracovnej disciplíny“. Ani jedna z týchto listín nebola navrhovateľovi riadne doručená. V
prvej listine bolo ako hrubé porušenie pracovnej disciplínu uvedené, že pri zadelení práce (spísaní
pracovnej náplne) nesplnil vykonanie ihneď po zadelení, a že navrhovateľ fajčil počas pracovnej doby
na pracovisku a to priamo pred nadriadeným. V druhej listine sa uvádza, že odporca navrhovateľa znova

písomne upozorňuje na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu porušovania pracovných povinností
navrhovateľa, ktoré mu vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov a z pracovnej zmluvy. Ďalej
sa v tomto liste uvádza, že odporca „udeľuje hrubé porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľovi“ za
opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného počas pracovnej doby. Zároveň bol navrhovateľ listomzo dňa 31.10.2012 upozornený na skutočnosť, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplínu môže
mu byť daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce. Navrhovateľ vo svojom návrh ďalej uviedol,
že dňa 30.10.2012 nastúpil do práce po ukončení práceneschopnosti. Doklad o ukončení PN riadne

odovzdal. Počas jeho PN práce vykonával iný zamestnanec, ktorý bol pravdepodobne prijatý na miesto
navrhovateľ na dobu neurčitú a tým odporcovi vznikol problém s dvoma pracovníkmi na tú istú pozíciu.
Z týchto dôvodov bolo navrhovateľovi navrhnuté, aby si dal výpoveď. Keďže toto odmietol v ranných
hodinách dňa 31.10.2012 nasledovali úkony uvádzané v žalobe - upozornenie zo dňa 30.10.2012,
výpoveď zo dňa 31.10.2012 a upozornenie zo dňa 31.10.2012. V poobedňajších hodinách toho istého

dňa sa vrátil pán C., štatutárny zástupca odporcu už s listinami, ktoré žiadal, aby navrhovateľ podpísal.
Dňa 30.10.2012 okolo 15,00 hod. navrhovateľ odišiel domov. Ráno dňa 31.10.2012 o 6,30 hod. do
práce riadne nastúpil. Došlo medzi ním a vedúcim k potýčke, ktorá navrhovateľa silno rozrušila a musel
navštíviť lekára, ktorý ho uznal práceneschopným. Dňa 09.11.2012 doručil navrhovateľ odporcovi listinu,
v ktorej mu oznámil, že s výpoveďou nesúhlasí a žiada odporcu, aby ho po skončení PN aj naďalej
zamestnával. Odporcu aj právna zástupkyňa navrhovateľa vyzvala, aby tento napravil stav, ktorý nie

je v súlade s právnymi predpismi a odporcovi bolo opäť oznámené, že navrhovateľ trvá na tom, aby
ho odporca naďalej riadne zamestnával. Navrhovateľ bol toho názoru, že v jeho prípade nie sú dané
výpovedné dôvody zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce a ani dôvody pre okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s ním. Navrhovateľ poukázal na to, že jeho
konanie nespĺňalo ani znaky § 63 ods. 1 písm. e) a ani § 81 ods. 1 Zák. práce. Keďže odporca dal

navrhovateľovi neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite a navrhovateľ
zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončil
(§ 79 ods. 1 Zák. práce). Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu mzdy od 09.11.2012, kedy odporcovi oznámil,
že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Odporca so žalobou nesúhlasil. Za odporcu konal jeho štatutárny zástupca. Tento potvrdil, že s

navrhovateľom skončili pracovný pomer okamžitým zrušením podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce.
V ďalšom období však dospeli k záveru, že skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom nebolo
správne riešiť takýmto spôsobom, aj keď odporca mal viacero dôvodov, pre ktoré mohol pracovný pomer
s navrhovateľom skončiť. Odporca uviedol, že navrhovateľ bol v období od 02.11.2011 nepretržite PN
až do 30.10.2012. Po nástupe do práce dňa 30.10. a 31.10.2012 navrhovateľ opäť navštívil lekára a

v nasledujúcich dňoch ho opäť lekár uznal za práceneschopného. Táto PN trvala do 06.11.2012, teda
navrhovateľ bol PN nepretržite viac ako jeden rok. A bolo vlastne potrebné rozhodnúť, či je schopný
pracovať.Napriektejtoskutočnostinavrhovateľavyzvaliprostredníctvomjehoprávnejzástupkyne,ktorej
bola výzva doručená osobne dňa 21.01.2013, aby do práce nastúpil, čo však navrhovateľ neurobil. Túto
výzvu odporca ešte raz zopakoval listom zo dňa 10.09.2013, v ktorom aj vysvetlil svoje stanovisko k

veci. Navrhovateľovi tiež oznámili, že za obdobie od 30.10.2012 do 21.01.2013 sú ochotní uhradiť mu
mzdu za ďalšie obdobie, teda od 22.01.2013 už nie.

Navrhovateľ ako účastník konania uviedol, že s výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012
nesúhlasil a ani ju neprevzal. Odporcu požiadal, aby ho po skončení PN naďalej zamestnával. Ďalej

navrhovateľ uviedol, že bol uznaný za invalidného keď deň vzniku invalidity bol stanovený 30.10.2012,
pričom jeho invalidita vznikla v dôsledku choroby. Navrhovateľ sa vyjadril aj k údajnej dohode o skončení
pracovného pomeru, o ktorej uviedol, že takúto nepozná. Pozná návrh Zmluvy o usporiadaní vzťahov
a dohody o skončení pracovného pomeru, ktorej návrh bol síce pripravený, avšak bez konkrétneho
dátumu. On takúto dohodu nepodpísal. Bol inak ochotný skončiť s odporcom pracovný pomer, avšak

bol toho názoru, že s ním mal byť skončený pracovný pomer inak, než mu bola daná výpoveď. Bol
toho názoru, že mu mohla byť daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a v tom prípade mu malo patriť
aj odstupné. Ďalej navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že napriek výzve k nástupu do práce, ktorá
bola doručená jeho právnej zástupkyni dňa 21.01.2013 do práce nenastúpil zo zdravotných dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, s pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi
dňa 29.06.2007, s výpisom z Registra občianskych združení MVSR, výpoveďou zamestnávateľa
(navrhovateľa) z pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012, listom navrhovateľa zo dňa 30.10.2012
nazvanom „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny“, listom navrhovateľa zo dňa 31.10.2012 nazvanom
„Hrubé porušenie pracovnej disciplíny“, listom navrhovateľa zo dňa 09.11. zaslanom doporučene

odporcovi, ktorým navrhovateľ nesúhlasil s výpoveďou, dokladom o PN zo dňa 02.11.2011 č. K769594
vydaným MUDr. U., všeobecným lekárom pre dospelých. Listom odporcu doručenom PZ navrhovateľa
dňa 21.01.2013, listom odporcu zo dňa 10.09.2013 adresovanom navrhovateľovi a s ďalším obsahom
spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:Medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2007.
Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú od 01.07.2007. Bola dohodnutá skúšobná doba 3

mesiace. Bol dohodnutý druh práce navrhovateľa - pracovník v objektoch a zariadeniach ŠK U..
Dohodnutá mzda bola vo výške 22.000,- Sk mesačne. Navrhovateľovi bola doručovaná dňa 31.10.2012
výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012, podľa ktorej pracovný pomer mal
byť skončený dňom 31.10.2012. Ako dôvod výpovede zamestnávateľa je uvedené ust. § 63 ods. 1 písm.
e)Zák.práce.Tútovýpoveďnavrhovateľodmietolprevziať,čojenanejvyznačenéibauvedenímdátumu

neprevzatia (31.10.2012). Výpoveď odporcu je podpísaná dvoma jeho pracovníkmi. Navrhovateľovi boli
doručované ešte ďalšie dva listy a to dátumované dňom 30.10. a 31.10.2012 označované ako „Hrubé
porušenie pracovnej disciplíny“, ktorý si tiež neprevzal. Dňa 21.01.2013 bol doručený právnej zástupkyni
navrhovateľa list, v ktorom odporca súhlasí s tým, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a
navrhovateľ je oprávnený naďalej vykonávať svoju prácu. Listom bola právna zástupkyňa navrhovateľa
vyzvaná, aby zabezpečila jeho nástup do práce. Ďalším listom odporcu zo dňa 10.09.2013 opäť bol

navrhovateľ vyzvaný k nástupu do práce. Tiež bol upozornený, že ak do práce nenastúpi, bude to
odporca považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Podľa § 24 O.s.p., účastník sa v konaní môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže

mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 25 ods. 1 O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.
Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 4 Zák. práce, výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s
jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončení uplynutím výpovednej

doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak
je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov je výpovedná
doba 3 mesiace.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,

ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 76 ods. 1 Zák. práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou z dôvodov uvedených v § 73 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil

vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej 2-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval uzamestnávateľa najmenej 5 rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej 3-násobku jeho priemerného
mesačného zárobku.

Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za

čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Odporca s navrhovateľom pracovný pomer chcel skončiť. Preto mu doručoval výpoveď z pracovného
pomeru, ktorú právne odôvodnil ustanovením § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce. Takúto výpoveď z
pracovného pomeru navrhovateľ odmietol dňa 31.10.2012 prevziať. Listom zo dňa 09.11.2012, ktorý bol

odporcovi doporučene odoslaný v rovnaký deň žiadal, aby ho po skončení práceneschopnosti naďalej
zamestnával. Odporca listom, ktorý bol doručený právnej zástupkyni navrhovateľa, advokátke ktorá
v tom čase navrhovateľa zastupovala dňa 21.01.2013, že ním dané skončenie pracovného pomeru
je neplatné a že navrhovateľ je oprávnený ďalej vykonávať svoju prácu. Odporca požiadal právnu
zástupkyňu navrhovateľa, aby zabezpečila jeho nástup do práce. Navrhovateľ do práce nenastúpil.

Dodatočne bol dňa 05.11.2012 uznaný za invalidného, pričom dátum vzniku invalidity bol stanovený
dňom 30.10.2012. Odporca predložil navrhovateľovi na podpis zmluvu o „usporiadaní vzťahov“, v ktorej
tiež uvádzal, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a že umožní navrhovateľovi nástup na
pôvodné pracovné miesto. Odporca doručoval navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru, v ktorej
uviedol, že pracovný pomer sa skončí dňom 31.10.2012. Nepochybne takáto „výpoveď“ je neplantá už

aj s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 62 ods. 1 Zák. práce, keď v prípade navrhovateľa
mala byť výpovedná lehota najmenej trojmesačná a mala tak uplynúť dňom 31.01.2013. Z obsahu listiny
označenej ako výpoveď skôr vyplýva, že by sa malo jednať o okamžité skončenie pracovného pomeru.
Navrhovateľ s takýmto postupom odporcu nesúhlasil a oznámil mu, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Odporca svoju výpoveď odvolal a to písomne, čo oznámil právnej zástupkyni navrhovateľa. Navrhovateľ

na toto odvolanie výpovede nijako nereagoval. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 61 ods. 4
Zák. práce, možno výpoveď odvolať len so súhlasom druhého účastníka. Nedostatok takéhoto súhlasu
druhého účastníka, v prejednávanej veci navrhovateľa potom znamená, že výpoveď je naďalej účinná.
Podľa názoru súdu je možné ak zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer a druhý účastník
oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní to že, pracovný pomer trvá aj naďalej (vyššie cit. ust.

§ 79 zamestnávateľ po vyhlásení zamestnanca, že trvá naďalej na svojom zamestnávaní od svojho
zrušovacieho prejavu odstúpil a teda nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. Napriek skutočnosti,
že nedošlo k skončeniu pracovného pomeru, navrhovateľ do práce aj napriek opakovanej výzve
nenastúpil a pritom sa domáha určenia, že je neplatná výpoveď, ktorú mu dal odporca - zamestnávateľ.
Podľa názoru súdu v prípade výpovede, ktorú odporca odvolal, pričom však navrhovateľ s týmto

odvolaním nesúhlasil by došlo k skončeniu pracovného pomeru s uplynutím výpovednej lehoty. V
prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré odporca odvolal pracovný pomer trvá naďalej.
Navrhovateľ však napriek výzve odporcu prácu podľa pracovnej zmluvy nevykonával.

Vzhľadom k skutočnosti, že v prípade predmetného návrhu na začatie konania sa jedná o určovaciu

žalobu - navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý však naďalej
trvá, súd skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Naliehavý právny záujem na určení je spravidla daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a
ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.
Naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

navrhovateľa. Naliehavý právny záujem zakladá aj iba vyhrážka neoprávneným zásahom do práva aj
tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne postavenie stalo neistým(R17/1972).
Neistotu v právnom postavení subjektu zakladá tiež popieranie práva, a to aj v prípade, že objektívne je
toto popieranie práva nedôvodné (rozsudok NS ČR 22 Cdo/2162/99-SR5/2001).Naliehavý právny záujem je aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré
v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo), ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému.
Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať napr. v založení možnosti uplatnenia vlastného (zo

zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia (rozsudok NS SR
1Cdo/69/2003).
Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v
čase rozhodovania súdu majú naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa.
Účelom podmienky naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez

praktického významu pre ich účastníkov.
Naliehavý právny záujem nie je daný, ak vyriešeniu určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného právneho vzťahu.
Súd preto skúmal predovšetkým predpoklady úspešnosti žaloby o určenie.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s

dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods. 2 Obč. zák., fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy
dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občiansko-právnych vzťahov a aby
sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem
navrhovateľa na žiadanom určení, nakoľko, by sa ani vyhovením takémuto návrhu nedosiahla zmena v
postavení navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi, ktorý uznáva, že dal navrhovateľovi neplatnú výpoveď
a vyzval ho na nástup do práce. Na základe uvedeného - z dôvodu nedostatku naliehavého právneho

záujmu navrhovateľov na určení preto súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspech v konaní mal odporca a preto mu patrí
právo na náhradu trov konania. Odporca si však trovy konania neuplatnil. Súd mu ich preto ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.