Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 27, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010452
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1113010452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich

Evy Červeňanskej a Ing. Pavla Ščepána, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej A. Q., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.
septembra 2013 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
A. Q. U. K. D. U. J. R. B. Á. K.. XX.X.XXXX v O., trvale bytom O., Y. XX, vo väzbe od 10.12.2012
do 21.06.2013,

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

dňa 10.12.2012 v čase okolo 20.20 hod. v byte nachádzajúcom sa v O. na Y.P.J. T. XX, spoločne
obývanom so svojím manželom - poškodeným Š. Q.U.J., K.. XX.XX.XXXX, súc pod vplyvom alkoholu
po predchádzajúcej slovnej hádke sa v momente, keď k nej poškodený zozadu pristupoval, otočila od
kuchynskej linky smerom doľava držiac v pravej ruke kuchynský nôž, čím následne došlo k bodnutiu

poškodeného do oblasti brucha, následkom čoho utrpel poškodený Š. Q. bodné poranenie o šírke cca
2,5 cm pod ľavým rebrovým oblúkom prenikajúce do brušnej dutiny cca 7 - 8 cm a zasahujúce tenké
črevo na oboch miestach, záves tenkého čreva s prerezaním dvoch tepien, záves hrubého čreva s
poranením drobných tepien a drobných tepien odstupujúcich z brušnej dutiny, čo si vyžiadalo viaceré
operácie poškodeného, pri ktorých mu bola okrem iného aj odstránená slezina,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 2 a 1 (dva a
pol) roka.

Podľa § 50 odsek 2, § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovanej ukladá obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, prípadne iných návykových látok.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci -
kuchynského noža.

Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 28.05.2013 doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry
BratislavaIzodňa27.05.2013,č.k.XV.XXX/XX-XXnaobvinenúA.Q.K.preskutokprávnekvalifikovaný
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na§139písmenoc/,písmenoe/Trestnéhozákona,ktoréhosamaladopustiťnatomskutkovomzáklade,
že

dňa 10.12.2012 v čase okolo 20.20 hod. v byte nachádzajúcom sa v O. na Y.-J. T. XX spoločne
obývanom so svojím manželom - poškodeným Š.I. Q.-J., K.. XX.XX.XXXX, súc pod vplyvom alkoholu
po predchádzajúcej slovnej hádke tohto, držiac v ruke kuchynský nožík, fyzicky napadla bodnúc ho
do oblasti brucha, následkom čoho utrpel poškodený Š. Q. bodné poranenie o šírke cca 2,5 cm pod
ľavým rebrovým oblúkom prenikajúce do brušnej dutiny cca 7 - 8 cm a zasahujúce tenké črevo na oboch

miestach, záves tenkého čreva s prerezaním dvoch tepien, záves hrubého čreva s poranením drobných
tepien a drobných tepien odstupujúcich z brušnej dutiny, čo si vyžiadalo viaceré operácie poškodeného,
pri ktorých mu bola okrem iného aj odstránená slezina.

Súdnapodkladepodanejobžalobynariadilvovecihlavnépojednávanie,naktoromvykonaldokazovanie

výsluchom obžalovanej A. Q., výsluchom svedkov I. Q. Q., P. E., B. Q., H.. F. Z., H.. Q. Z., Q.. X.
Š., výsluchom znalca Q.. Š. K., čítaním znaleckého posudku číslo XX - XX/XXXX vypracovaného
znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. A. O., D.. U. Q.. P. Z., D.., znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa 22.01.2013, Č.: V.-S.-O.-A.-XXXX/
XXXXX, čítaním listinných dôkazov, a to lekárskej správy zo dňa 10.12.2012, záznamu o zhodnotení

zdravotného stavu osoby, predbežnej lekárskej správy, ambulantnej správy - nálezu zo dňa 11.12.2012,
vyjadrenia k poraneniu poškodeného Š. Q. zo dňa 12.12.2012, správy ÚPSVaR zo dňa 28.01.2013,
zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 10.12.2012, úradného záznamu, zápisu o dychovej skúške,
výpisu z evidencie priestupkov obžalovanej a odpisu registra trestov obžalovanej.

Obžalovaná A. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň odišla z domu o 09.00 hodine
na oslavu narodenín, na ktorej bola do 13.00 hodine. Následne odišla do reštaurácie o 16.45 hodine, z
ktorej volala dcére I., že príde za nimi. O 17.30 hodine prišla za manželom do tržnice, kde si dali pohár
vína a stretli kamaráta Š.U.na, s ktorým išli domov, pričom kúpili fľašku vína. Menovaný kamarát bol u
nich do 19.00 hodiny, potom odišiel. S manželom sa strašne pohádali, pričom medzitým volala s dcérou

B., s ktorou sa tiež pohádala. K hádke medzi ňou a manželom došlo už počas návštevy Š., avšak v
miernejšej forme. Išla sa ukľudniť do kuchyne, uvariť si kávu, pričom jej padla kanvica, v dôsledku čoho
sa rozbila. Následne vykopla dvere, ktoré sa zle zatvárajú. Manžel stále nadával, dal jej dve facky a
taktiež mala odtlačky prstov na svojej ruke, po tom, čo jej ju manžel držal. Potom jej manžel povedal, že
si ide dať dole tepláky a ide si ľahnúť. Bola rozrušená, nachádzala sa v kuchyni po tom, čo svojej dcére

I. povedala, že ide robiť večeru. Išla natierať chlieb, pričom mala už v ruke nožík a bola otočená tvárou
k linke. S manželom si nadávali aj cez dvere, následne manžel asi o 20 minút otvoril dvere a prišiel do
kuchyne, pričom počula I. ako hovorí, že nech ju už nechá tak, nakoľko ju už zbil. Manžel prišiel k nej,
ona sa otočila s nožíkom v ruke. Nevedela, že je tam, hoci I. zakričala, že nech ju už nebije. Dvere boli
zatvorené, I. ich zabuchla s tým, že už to nemieni počúvať. Keď sa otočila, bola od poškodeného 1 a

pol metra. Išiel oproti nej rýchlejším krokom so zdvihnutou rukou, pričom to, že manžel má zdvihnutúruku zbadala až po tom, čo sa otočila smerom k nemu s nožíkom v ruke. Nôž držala v pravej ruke veľmi
ľahko, a to takým spôsobom, že rúčku mala v dlani a čepeľ bola nasmerovaná plocho, teda tak, že v
jednej rovine bolo ostrie aj tupá strana noža. Otáčala sa na ľavú stranu, potom zostala stáť na mieste,

neurobila žiaden krok, pričom kuchynská linka bola bezprostredne za jej chrbtom. Výška kuchynskej
linky je asi vo výške jej pásu. Manžel ako videl nožík, nabehol naň s tým, že uviedol, že sa mu nechce
žiť. Nožík následne vytiahla, povedala dcére, nech zavolá záchranku, ktorá síce vytočila číslo, ale volala
ona. Následne I. na jej pokyn odišla von čakať sanitku. Potom prišli aj policajti. Poukázala tiež na to,
že manžel povedal lekárke pri ošetrovaní, že nabehol na nôž sám. Z jej pohľadu to bola nešťastná

náhoda. Čo sa týka časového intervalu, od kedy sa otočila od linky k manželovi do momentu incidentu,
t. j. do momentu, kedy manžel nabehol na nôž, obžalovaná uviedla, že uplynulo pár sekúnd. Vo vzťahu k
intenzite vniknutia noža do tela poškodeného a hĺbky poranenia cca 8 centimetrov obžalovaná uviedla,
že to bolo spôsobené zapretím sa pravej ruky manžela o jej ľavé rameno a následne jeho váhou. Dcéra
I. nebola prítomná pri incidente. Po tom, čo vytiahla nôž, položila ho na kuchynskú linku, manžela chytila
pod pás, doviedla ho do spálne, kde ho položila na zem. Dala mu uteráky pod hlavu a na ranu a následne

bola volaná záchranná služba. Taktiež uviedla, že v deň skutku požila alkoholické nápoje a to asi 2
borovičky, 2 pivá a 2 deci vína a potom si ešte dala pohárik vína doma. Bola v dobrej nálade. Ďalej
poukázalanato,ževdeňincidentubolatakistozranenáabolaošetrovanávnemocnicistarémesto.Mala
modrinu na pravej ruke pod ramenom. Pred tromi rokmi stratila zamestnanie, príležitostne brigádovala,
pričom v tom období manžel začal piť a začal ju bíjavať a aj dcéra I. bola v minulosti svedkom toho,

že ju manžel - poškodený napadol. V minulosti bola ošetrená Q.. Š. po napadnutí svojim manželom,
mala modriny na rukách a na prsiach. V súčasnosti má so svojim manželom, ako aj s dcérami dobrý
vzťah, všetko si vysvetlili, našla si prácu, vzájomne si pomáhajú, chodí s manželom na rehabilitácie a
alkohol nepožíva.

Čo sa týka rozporov vo výpovediach obžalovanej ohľadne toho, či kanvica padla alebo bola po nej
hodená zo strany manžela, obžalovaná uviedla, že kanvica jej spadla a rozbila sa a jej predošlé
vyjadrenie vyplýva pravdepodobne zo šoku z celej udalosti. Pravdepodobne padlo ešte niečo iné, mala
zmätok v hlave, inak si to nevedela vysvetliť. Takisto uviedla, že si nepamätá, či dcére povedala, že
púšťa nožík, lebo sa bojí, že niekoho napichne.

Svedok - poškodený Š. Q. tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom na hlavnom pojednávaní využil
svoje právo podľa § 130 odsek 1 Trestného poriadku a odmietol vypovedať.

Svedkyňa I. Q. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ohľadne dňa, kedy došlo ku skutku si pamätám

len to, že boli s otcom aj mamou v tržnici, následne odišli domov, ona bola v izbe a rodičia boli v kuchyni,
kde sa obaja hádali. V tržnici obaja rodičia požili alkohol, otec aj mama pili víno. Taktiež uviedla, že
si nepamätá veľa z toho, čo počula z kuchyne, nakoľko hučalo rádio aj televízor. Ohľadne incidentu,
ktorý sa stal uviedla, že mama vykopla dvere, otec krvácal. Bola v šoku, triasla sa. Nepamätala si,
aké nadávky padli medzi jej rodičmi, vedela len, že nejaké počula. Na dôvod, prečo otec krváca sa

nepýtala. V čase skutku bola v izbe, pričom incident sa odohral v kuchyni, skutok teda nevidela. Rovnako
nevidela, že by mal otec zdvihnutú ruku na mamu. V izbe pozerala telku z postele, ktorá sa nachádza
pri okne. Ohľadne skutočnosti, kto zatvoril dvere do kuchyne, svedkyňa uviedla, že prvýkrát dvere do
kuchyne zatvorila mama a následne, keď odišli do kuchyne druhýkrát, zatvoril dvere niekto z rodičov,
ona dvere nezatvárala. Už si na to ale nepamätala. Taktiež sa vyjadrila v tom smere, že nepočula

nič konkrétne ohľadne toho, čo hovoril otec, vedela len to, že sa hádali. V čase incidentu sa do toho
nemiešala, nepovedala nič ani otcovi a ani mame. Po skutku sa kanvica nachádzala na zemi pri drese,
bola rozbitá. Susedke pani F. Z. sa v minulosti zdôverila, že otec napadol mamu, avšak nepamätala si,
kedy to bolo. Poukázala tiež na to, že súčasný vzťah rodičov je dobrý, nehádajú sa, mama sa zúčastňuje
jej rodičovských združení.

Pri odstraňovaní rozporov postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku (na návrh
prokurátora bola prečítaná časť zápisnica o výsluchu svedkyne z prípravného konania) svedkyňa na
vysvetlenie uviedla, že si presne nepamätá, či počula svoju mamu hovoriť, že otca zapichla. V byte hralo
rádio aj televízor, preto nemôže potvrdiť, že to bolo výslovne takýmto spôsobom. Čo sa týka vyjadrenia

mamy, že drží v ruke nožík, že ho púšťa, lebo sa bojí, že niekoho napichne, svedkyňa uviedla, že toto
počula v čase pred skutkom.Nakoľko menovaná svedkyňa v čase konania výsluchu v prípravnom konaní bola osobou mladšou ako
15 rokov, pričom vek 15 rokov dosiahla v deň, kedy vypovedala na hlavnom pojednávaní, bola pri

výsluchu prítomná osoba Q.. X. Č. za ÚPSVaR, ktorá sa zúčastnila aj výsluchu svedkyne v prípravnom
konaní a ktorá potvrdila, že výsluch svedkyne v prípravnom konaní dňa 19.3.2013 bol správny a úplný,
vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku a zápisnica o tomto výsluchu
zodpovedá tomu, čo osoba vypovedala.

Svedkyňa P. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o tom, čo sa stalo, sa dozvedela od sestry B.,
ktorá jej o skutku povedala niečo v tom zmysle, že otec krváca, napichol sa na nôž. Osobne nevidela
fyzický kontakt medzi rodičmi, nakoľko sa tam dlhšiu dobu nezdržiavala. Od sestry vedela, že sa rodičia
hádali, mala aj vedomosť, že rodičia požívali alkoholické nápoje. Momentálne s rodičmi dobre vychádza.
Ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že v minulosti mama napadla otca s nožom, avšak to bolo už
dávno. Dôvodom bola skutočnosť, že otec mal sestru B. na rukách, pošmykol sa na ľade a spadol

na koľajnice pred električkou. Momentálne je vzťah medzi rodičmi dobrý, rozprávajú sa spolu, nemá
vedomosť o tom, že by popíjali alkoholické nápoje.

Svedkyňa B. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri skutku ako takom nebola,
dozvedela sa o ňom od svojej sestry, ktorá jej volala a povedala jej, že mama pichla otca a že otca

odviezla sanitka, pričom mamu vzali následne policajti a bola vzatá do väzby. Povedala jej tiež o tom,
že počula ako dal niekto niekomu jednu facku a že niekto po niekom hodil kanvicu, avšak nevie, kto po
kom. V čase pred skutkom svedkyňa volala s mamou, s ktorou sa pohádala, nie však vážne. V minulosti
obaja rodičia vo väčšej miere požívali alkohol, dochádzalo medzi nimi k hádkam, od svojej sestry I.
počula, že niekto dal aj v minulosti niekomu facku, osobne pri tom ale nebola. V súčasnosti má s rodičmi

dobrý vzťah, obaja rodičia sa starajú o deti, mama nepije a ich vzťah je lepší ako kedykoľvek predtým.
V minulosti s matkou až tak dobrý vzťah nemala, a to kvôli alkoholu, ako aj z dôvodu, že nerobila. Veľmi
spolu nekomunikovali. Svedkyňa tiež uviedla, že v čase, keď rodičia požívali alkoholické nápoje, a teda
mali vypité, bola akčnejšia mama, avšak skôr vo verbálnej rovine s hlasnejším prejavom. Svedkyňa
pripustila, že sa v prípravnom konaní vo svojej výpovedi vyjadrila v tom smere, že keď si otec vypil, tak

bol agresívny, začalo to keď odišla z domu.

Svedkyňa H.. F. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že do istej miery pozná rodinné pomery
obžalovanej. Od nej počula o problémoch s manželom, ktorí predtým dlho žili normálne, bez problémov.
Problémy začali, keď bola obžalovaná nezamestnaná, cca tri roky dozadu. Asi v roku 2009 spadol

poškodený z rebríka pri čistení ríny, odmietol ísť k lekárovi, pričom od toho momentu bol iný, nervózny a
agresívny. Často počula krik, poškodený obžalovanej vytýkal, že nie sú peniaze, niekedy aj najmladšia
dcéra I. hovorila o správaní sa otca, o jeho nadávkach, avšak nie o bití. Mala vedomosť o tom, že
obžalovaná aj poškodený svorne spolu pili alkohol, poškodený na dôchodku ešte viac, avšak osobne
pri tom nikdy nebola. Obžalovaná sa o deti starala, prala im, chodili čisto oblečené, pomáhala vybaviť

prestup na súkromnú školu dcére B.. Od dcéry obžalovanej I. sa dozvedela, že poškodený mal mať
v rámci vyhrážok ohľadne zabitia svojej manželky nachystané sekeru a krompáč, ktoré vynášal na
pavlač. Čo sa týka obžalovanej, o žiadnych vyhrážkach z jej strany nemala vedomosť. Vedela tiež,
že obžalovaná prespávala aj mimo domu, čoho príčinou mohlo byť pitie a správanie sa poškodeného.
Ich dcéra I. raz volala z okna o pomoc po tom, čo mal poškodený škrtiť obžalovanú. Ohľadne

inkriminovaného skutku sa svedkyňa vedela vyjadriť len v tom smere, že v predmetný deň bola I. u nich
doma, poškodený prišiel pre ňu o cca 19,30 hodine. Ona mala návštevu, ktorá odišla o 21,30 hodine, o
skutku sa dozvedela od svojho manžela, ktorý prišiel domov o 21,15 hodine.

Svedok H.. Q.Á. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že má vedomosť, že sa obžalovaná a poškodený

hádali. Navzájom sa navštevovali, avšak obžalovaná o problémoch hovorila manželke. Tieto boli
spôsobené asi financiami a vyplývali z nespokojnosti tak poškodeného, ako aj obžalovanej, na
podrobnosti si však nespomínal. Potvrdil, že k nezhodám dochádzalo, a to asi raz za týždeň. Rovnako
potvrdil požívanie alkoholických nápojov zo strany manželov Q.. Taktiež uviedol, že počul aj vyhrážky
zo strany poškodeného v tom zmysle, že ju zbije. Zo strany obžalovanej si na niečo také nespomínal.

Nebol svedkom fyzického napadnutia obžalovanej zo strany poškodeného, od svojej manželky sa ale
dozvedel, že obžalovaná mala byť napadnutá a mala mať nejaké modriny. Osobne ale modriny nevidel.
Ku dňu, kedy sa stal skutok svedok uviedol, že išiel domov asi o 21.15 hodine, videl policajtov, v dôsledku
čoho mu napadlo, že sa niečo stalo, čo mu aj potvrdil jeden policajt, avšak bližšie k tomu nič nepovedal.Ohľadne osoby obžalovanej svedok vypovedal, že o deti sa starala riadne, aj o rodinu, avšak niekedy to
bolo ovplyvnené alkoholom. Čo sa týka požívania alkoholu u oboch manželov svedok uviedol, že to bol
pán Q., ktorý popíjal viac, avšak aj obžalovaná pila. Taktiež uviedol, že zo schodov odpratával párkrát

krompáč, ku ktorému mali prístup majitelia, ale aj poškodený Š. Q..

Svedkyňa Q.. X. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku skutku ako takému sa
neviem vyjadriť. Dňa 11.09.2012 jej obžalovaná uviedla, že manžel ju dokopal, kopal ju aj do hlavy, mala
modriny, tieto objektívne vyplývali z poranení, avšak nemala vedomosť o príčine ich vzniku. Obžalovaná

nechcela manžela udať na polícii. Rovnako jej dňa 19.09.2012 uviedla, že ju, aj jej dcéru opitý manžel
naháňal po dvore so sekerou. Ďalej uviedla, že z jej pohľadu bola obžalovaná slušná, milá, dalo sa s ňou
dohodnúť, keď ju stretla, mala okolo seba kočík a kopu detí. V jej ambulancii nikdy nebola obžalovaná
v stave opitosti. Pán Q. chodil za ňou zriedka, cca raz za rok, nikdy jej nehovoril o zraneniach a nikdy
neprišiel pod vplyvom alkoholu. Nikdy nevidela poškodeného správať sa agresívne, avšak podľa jej
skúseností sa pacienti väčšinou správajú u lekára slušne.

Znalec Q.. Š. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal v súlade so závermi uvedenými v znaleckom
posudku č. XX/XXXX zo dňa 13.05.2013 a na tieto závery sa odvolal. Z týchto záverov vyplýva, že Š.
Q. dňa 10.12.2012 utrpel bodné poranenie pod ľavým rebrovým oblúkom prenikajúce do brušnej dutiny
a zasahujúce tenké črevo na dvoch miestach, záves tenkého čreva s prerezaním dvoch tepien, záves

hrubého čreva s poranením drobných tepien a drobných tepien odstupujúcich z brušnej tepny. Uvedené
poranenie poškodeného spočívajúce v bodnej rane pod ľavým rebrovým oblúkom o šírke asi 2,5 cm
a zasahujúci asi 7 - 8 cm do hĺbky s poranenými orgánmi mohlo byť spôsobené predmetom ostrým v
smere jeho ostria idúceho v smere šikmým nadol do stredu brucha. Uvedené zranenie teda mohlo byť
spôsobené buď priamym mechanizmom, a to priameho bodnutia týmto predmetom alebo tiež otočením

obvinenej do ľavej strany s držaním tohto ostrého predmetu v pravej ruke a preniknutím tohto ostrého
nástroja pod ľavý rebrový oblúk šikmo nadol do stredu brucha do hĺbky 7-8 cm. Znalec sa s väčšou
pravdepodobnosťou priklonil k druhej alternatíve možného vzniku zranenia poškodeného, nakoľko pri
priamombodnutíbybodnýkanálprechádzalkolmonapovrchtelaalebošikmozdolanahor.Podľanázoru
znalca, pri priamom bodnutí v prípade preniknutia ostrého predmetu idúceho v smere zhora nadol, by

bodný kanál bol umiestnený vo vyšších častiach tela, teda by prevažne smeroval do hrudníka. Čo sa týka
dĺžky liečenia a práceneschopnosti poškodeného znalec vo svojich záveroch uviedol, že v konkrétnom
prípade si zranenie vyžaduje dĺžku liečenia v priemere 10 - 12 týždňov, pričom práceneschopnosť si
vyžaduje asi 9 - 11 týždňov.

Znalec vo vzťahu ku konštatovania obsiahnutom v písomne podanom znaleckom posudku ohľadne
silnejšej intenzity uplatneného násilia uviedol, že vychádzal z toho, že dĺžka rany bola dlhšia. Poranenie
sa týkalo hrubého čreva, kde sa nachádzajú cievy, nôž musel prejsť kožou, podkožím, hrubým črevom,
svalovou fasciou zasahujúcou do priestoru brucha a nachádzajúcou sa za orgánmi dutiny brušnej.
Svalová fascia tvorí úpon približne 3mm, je to konštantná hrúbka, tento úpon je v celku pevný. Poukázal

na to, že nôž nemal k dispozícii, avšak tupý nôž by nemal preniknúť tak hlboko. Ostrie noža nenarazilo
na pevný orgán, istý odpor spôsobuje koža a svalová fascia, ostatné orgány sú mäkkej konzistencie.
Ostrie spodnej časti čepele noža má vplyv len na šírku rany, hĺbka rany závisí od dĺžky noža. Ostrá
hrana noža zanecháva užší koniec vstupnej rany, naproti tomu tupá rana bude širšia. Znalec tiež
potvrdil, že poškodený sa pred ním vyjadril, že zranenie mu bolo spôsobené nabehnutím na nôž.

Ohľadnesvojhozáveruuvedenéhovpísomnomznaleckomposudku,vrámciktoréhosapriklonilkdruhej
alternatíve možnosti vzniku poranenia u poškodeného /t. j. otočením sa obžalovanej smerom doľava/,
znalec uviedol, že rana prebiehala šikmo smerom z hora nadol a vzhľadom aj na vyjadrenia zo strany
poškodenéhoaobžalovanejmohlodôjsťkzosumarizovaniutrakciíobžalovanejapoškodeného.Vtakom
prípade by málokedy bol smer rany opačný. Svoj záver oprel aj o poranené orgány. V prípade, že by

išlo o priame bodnutie, nôž by s najväčšou pravdepodobnosťou prenikol až po rukoväť noža. Po tom, čo
bol znalcovi predložený k nahliadnutiu vecný dôkaz - kuchynský nôž, znalec uviedol, že čepeľ noža je
jednoznačne dlhšia ako dĺžka bodného kanála a vzhľadom na priame oboznámenie sa s týmto vecným
dôkazom znalec pripustil, že intenzita násilia mohla byť miernejšia, resp. slabšia. Podľa znalca držanie
noža obžalovanou, vzhľadom na jeho parametre, nemusela byť príliš silná, pričom opätovne poukázal

na to, že pri priamom mechanizme vzniku poranenia by došlo k preniknutiu noža až po rukoväť.

Zo záverov znaleckého posudku číslo XX - XX/XXXX, vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria Q.. A. O., D. U. Q.. P. Z.R.B., D.., ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný zasplnenia podmienok predpokladaných v § 268 odsek 2 Trestného poriadku, vyplýva, že obvinená A.
Q. netrpela a ani v súčasnej dobe netrpí takou duševnou poruchou, ktorá by podstatným spôsobom
narúšala jej rozpoznávacie či ovládacie schopnosti v právnom chápaní. Vyšetrením sa nepreukázalo

psychotické ochorenie, ani závislosť od niektorých z návykových látok vrátane alkoholu. Priznávaný
občasný abúzus alkoholu nemá charakter závislosti ani škodlivého pitia. Obvinená mohla v čase
spáchania skutku rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania. Umožňujú to jej rozumové
schopnosti a ani alkohol, pod vplyvom ktorého sa vtedy nachádzala, neovplyvnil jej rozpoznávacie
schopnosti podstatným spôsobom. Jednalo sa vtedy o stav prostej opitosti /0,48 promile - ľahká

podnapitosť/, čo sa prejavuje zvýšenou aktivitou, celkovou odbrzdenosťou a ľahkými poruchami
motorickej koordinácie. Obvinená mohla v čase spáchania skutku ovládať svoje konanie. Motivácia jej
konania nebola ovplyvnená návykovou látkou, nejednalo sa teda o chorobné postihnutie ovládacích
schopností. Alkohol tu pôsobil v zmysle celkovej odbrzdenosti a možno aj sťaženej motorickej
koordinácie. Obvinená nekonzumuje ani lieky, ani iné omamné či návykové látky okrem alkoholu,
ale závislosť sa vyšetrením nepreukázala. Stav obvinenej nevyžaduje nariadenie ochrannej liečby

akoukoľvek formou.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa
22.01.2013, Č.A.: V.-S.-O.-A.-XXXX/XXXXX, ktorý bol taktiež za splnenia podmienok uvedených v § 268
odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva, že kriminalisticko-technickým

skúmaním neboli na predloženej vecnej stope označenej č. 1 (nôž) zviditeľnené daktyloskopické stopy,
v čoho dôsledku nebolo vykonané porovnanie.

Z lekárskych správ, prečítaných podľa § 269 Trestného poriadku, vyplýva popis poranenia poškodeného,
vykonanie troch operácii, odstránenie sleziny pri prvej operácii, sťaženie komunikácie s poškodeným

pre jeho opitosť, ako aj tá skutočnosť, že poškodený sa mal vyjadriť, že nabehol na nôž (lekárska spáva
zo dňa 10.12.2012 - č. l. 102).

Na hlavnom pojednávaní bola taktiež prečítaná ambulantná správa - nález zo dňa 11.12.2012, z ktorej
je zrejmé, že obžalovaná mala na pravom ramene 5 (päť) malých hematómov po stisnutí rukou, ako aj

zápisnica o ohliadke miesta činu zo dňa 10.12.2012 vrátane pripojenej fotodokumentácie, na základe
ktorej mal súd dostatočnú možnosť oboznámiť sa s miestom, kde sa stal skutok, ktorý je predmetom
obžaloby.

V zápisoch o dychovej skúške obžalovanej je uvedené, že táto mala dňa 10.12.2012 o 22.37 hodine

nameranú hodnotu 0,64 mg/l alkoholu v dychu a dňa 11.12.2012 o 02.46 hodine 0,24 mg/l alkoholu v
dychu.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku bola prečítaná aj správa Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Odboru sociálnych vecí a rodiny, Pracovisko Bratislava I a III zo dňa 28.01.2013,

v ktorej je okrem iného uvedené, že tamojší referát v minulosti neevidoval žiadne podanie na rodinu
maloletej I. Q. Q.. Triedna učiteľka maloletej pani Š. im v rozhovore uviedla, že o prospech maloletej
sa zaujímala vždy len jej matka, ktorá sa zúčastňovala aj každého rodičovského združenia. Praktická
lekárka pre deti a dorast Q.. Š. im taktiež uviedla, že matka maloletej je starostlivá, vždy dodržovala jej
pokyny. Mala vedomosť o zlej finančnej situácii rodičov maloletej.

Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovanej vyplynulo, že bola raz postihnutá za priestupok.
Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, o čom svedčí odpis z jej registra trestov.

Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní oboznámený aj písomný prepis

záznamu telefonického rozhovoru na číslo 112, ktorý bol získaný, resp. vyhotovený OS ZZS SR, z
ktorého je zrejmý čas (20.23 hodiny) a obsah rozhovoru medzi obžalovanou a pracovníkom - operátorom
záchrannej služby.

Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkov H.. P. F. Š. U.

Q.. S. Š., navrhnutých zo strany obhajoby, nakoľko sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie
o vine a súčasne (vo vzťahu k prípadnému výroku o treste) takých okolností, ktoré bolo možné zistiť z
iných už vykonaných dôkazov. Súd takisto nevykonal dôkaz oboznámením výsledkov toxikologického
vyšetrenia krvi poškodeného (za účelom zistenia množstva alkoholu v krvi poškodeného), navrhnutýobhajobou, nakoľko do dňa konania hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený tento rozsudok,
nemal súd tieto výsledky vyšetrenia k dispozícii a obhajoba na vykonaní tohto dôkazu netrvala.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak,
ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovanou A.H.S. Q. takým spôsobom, ako je to uvedené
v skutkovej vete obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 27.05.2013, č. k. X V.

XXX/XX-XX, ktorý by tak odôvodňoval jeho právne posúdenie ako zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno c/, písmeno e/
Trestného zákona.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak napriek vykonanému dokazovaniu a jeho náležitému
vyhodnoteniu spôsobom upraveným v Trestnom poriadku, prichádza do úvahy aj alternatívny pre

obžalovaného priaznivejší záver o vine za miernejší trestný čin, než za aký ho posudzovala obžaloba,
je potrebné v plnej miere rešpektovať zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech veci
obžalovaného) a skutok (prípadne aj po jeho úprave pri zachovaní totožnosti skutku) posudzovať v
zmysle tejto pre obžalovaného priaznivejšej alternatívy.

V posudzovanej trestnej veci bolo obžalovanej A. Q. v podstate kladené za vinu to, že úmyselne fyzicky
napadla svojho manžela - poškodeného Š. Q. tak, že ho po predchádzajúcej hádke bodla nožom do
oblasti brucha spôsobiac mu tak poranenia popísané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Takýto priebeh skutku a úmysel obžalovanej nebol vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaný,
naopak, z jednotlivých dôkazov vyplýva dostatočne odôvodnená možnosť aj iného záveru, a to, že k

bodnému poraneniu poškodeného zo strany obžalovanej došlo na základe takého konania, ktorému
možno pričítať nedbanlivostnú formu zavinenia.

Napriek tomu, že vo výpovedi obžalovanej A. Q. sa vyskytli viaceré nezrovnalosti, ktoré neboli z jej
strany náležite a presvedčivo vysvetlené, prípadne sú v rozpore s tým, čo vypovedala svedkyňa I.

Q. Q. (výpoveď obžalovanej ohľadne toho, že po nej mal poškodený Š. Q. hodiť kanvicu, ktorú na
hlavnom pojednávaní zmenila v tom smere, že táto mala spadnúť a rozbiť sa, ďalej rozpory vo výpovedi
obžalovanej a menovanej svedkyne vzťahujúce sa ku skutočnosti, kto zatváral dvere do kuchyne, ako
aj k tomu, či sa svedkyňa nejakým spôsobom vyjadrovala k správaniu poškodeného alebo nie), tieto
nezrovnalostivjejvýpovediniesútakejpovahy,žebyjednoznačnespochybniliostatnévovecivykonané

dôkazy svedčiace v jej prospech.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že svedkyňa I. Q. Q., ako ani nikto iný nebol priamym svedkom
incidentu medzi obžalovanou a poškodenou, ktorý vyústil do bodného poranenia poškodeného. Jediný
priamy svedok - poškodený Š. Q. využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať, nakoľko

obžalovanájejehomanželkouatedaosobou,vovzťahukuktorejTrestnýporiadokvosvojomustanovení
§ 130 odsek 1 odmietnutie vypovedať pripúšťa. Ostatní vo veci vypovedajúci svedkovia sa ku skutku
vedeli vyjadriť len na základe skutočností, o ktorých sa dozvedeli z počutia.

Je nepochybné, že predmetnému skutku predchádzala hádka medzi obžalovanou a poškodeným,

počas ktorej došlo medzi nimi aj k fyzickému kontaktu (svedkyňa I. Q. Q. uviedla, že počula, ako dal
niekto niekomu facku). V konaní ale nebolo preukázané, že by táto hádka a prípadné správanie sa
poškodeného bolo príčinou úmyselného bodnutia poškodeného zo strany obžalovanej. V tomto smere
je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku znalca Q.. Š. K. a na jeho výpoveď na hlavnom
pojednávaní, v ktorých menovaný znalec logicky, zrozumiteľne a jasne odôvodnil a vysvetlil, na základe

čoho sa prikláňa k tomu spôsobu vzniku poranenia poškodeného, ktoré v rámci právneho posudzovania
svedčí pre záver o nedbanlivostnej forme zavinenia vzťahujúceho sa na konanie obžalovanej A. Q..
Po oboznámení sa s vecným dôkazom - kuchynským nožom, ktorým bolo poškodenému poranenie
spôsobené, znalec pripustil miernejšiu intenzitu použitého násilia, čím z jeho strany došlo ku korekcii
vyjadrenia ohľadne intenzity použitého násilia uvedeného v znaleckom posudku, čo len zvyšuje

pochybnosti o priamom bodnutí poškodeného. Súčasne sa vyjadril v tom smere, že čepeľ noža je
jednoznačne dlhšia ako dĺžka bodného kanála a ak by išlo o priame bodnutie, nôž by s najväčšou
pravdepodobnosťouprenikolažporukoväťnoža.Súdvkontexteajostatnýchdôkazovnezistilrelevantný
dôvod pochybovať o správnosti a presvedčivosti záverov, ku ktorým znalec dospel.Naopak, tieto závery sú podopreté aj závermi uvedenými v znaleckom posudku číslo XX - XX/XXXX
vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. A. O., D.. U. Q.. P. Z., D.., v

rámci ktorých sa konštatuje, že obžalovaná mohla mať sťaženú motorickú koordináciu v dôsledku vplyvu
požitého alkoholu, ako aj v znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru zo dňa 22.01.2013, Č.A.: V.-S.-O.-A.-XXXX/XXXXX, z ktorého zase vyplýva, že na kuchynksom
noži, ktorý bol použitý pri trestnom čine, neboli zviditeľnené daktyloskopické odtlačky.

Na základe týchto záverov znaleckého dokazovania, s ohľadom na vyššie uvedené závery znalca Q..
Š. K., možno podľa názoru súdu odôvodnene usudzovať, že obžalovaná predmetný kuchynský nôž
nedržala takým spôsobom, resp. s takou silou, ktorý by bol zvyčajný pri priamom bodnutí (v takom
prípade by s vyššou mierou pravdepodobnosti boli zachytené aj daktyloskopické odtlačky na tomto noži),
pričom aj možnosť sťaženej motorickej koordinácie obžalovanej podporuje pre obžalovanú priaznivejší
záver o takom priebehu skutku, v zmysle ktorého bolo poranenie poškodeného spôsobené vzájomnou

trakciou - pohybom poškodeného smerom k obžalovanej a otáčanie sa obžalovanej smerom doľava k
poškodenému, držiac v ruke predmetný kuchynský nôž. Uvedené zodpovedá aj miestu, kde došlo ku
skutku, a to v kuchyni pri kuchynskej linke, na ktorej sa obžalovaná chystala pripravovať večeru pre
svoju dcéru.

Nemožno pritom prehliadnuť ani ten fakt, že hoci poškodený v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní odmietol vo veci vypovedať, v listinnom dôkaze - lekárska správa zo dňa 10.12.2012, bolo
zaznamenané jeho vyjadrenie (v deň, kedy došlo ku skutku), že nabehol na nôž a v tomto smere sa aj
vyjadril pred znalcom Q.. Š. K., ako je to uvedené na strane 6 ním vypracovaného znaleckého posudku.

Súd sa však nestotožnil s takou interpretáciou uvedeného vyjadrenia poškodeného, ktorú sa snažila
prezentovať obžalovaná, a to, že poškodený po tom, čo zbadal nôž, na tento sám nabehol s tým, že
uviedol, že sa mu nechce žiť. Takéto konanie poškodeného so zreteľom na všetky zistené okolnosti
skutku, by bolo zjavne nelogické (avšak vzhľadom na požitie alkoholu z jeho strany nemožno vylúčiť aj
iracionálne spôsoby správania a konania), pričom ak by aj poškodený bol vedený suicidálnymi sklonmi,

bola by v takom prípade jeho aktivita konania s vysokou mierou pravdepodobnosti iného charakteru
(napríklad so zapojením rúk a pod., čo by logicky bolo zo strany obžalovanej v jej výpovedi uvedené - je
takmervylúčené,žebysazadanýchokolnostípoškodený,vúmyslesanabodnúťnanôž,spoliehalalebo
by predpokladal, že sa na nôž nabodne iba v dôsledku zapretia ruky obžalovanej o kuchynskú linku).
Uvedené tvrdenie obžalovanej je však aj v rozpore so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého dokazovania

uvedenými na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku. Okrem toho, nižšia sila intenzity držania noža
obžalovanou by v prípade, že by nebol daný vzájomný pohyb tak obžalovanej, ako aj poškodeného,
mala s vyšším stupňom pravdepodobnosti za následok vychýlenie smeru noža, alebo aj jeho vypadnutie
z ruky obžalovanej v dôsledku jednosmerného pohybu osoby poškodeného a aj váhy jeho tela. Takáto
obhajoba obžalovanej bola podľa názoru súdu vedená snahou o čo najširšie zmiernenie jej viny za

spáchaný skutok, resp. snahou o úplné sa zbavenie trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin.

S poukazom na uvedené skutočnosti je vykonanému dokazovaniu zodpovedajúca tá verzia priebehu
skutku, ktorého právnu kvalifikáciu je potrebné subsumovať pod prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
odsek 1 Trestného zákona. Okrem toho súd opätovne poukazuje na to, že pri existencii možnosti dvoch

do úvahy prichádzajúcich alternatív priebehu skutku a od toho sa odvíjajúcej právnej kvalifikácie, je
jeho povinnosťou, pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, prikloniť sa k tej, ktorá je pre obžalovanú
priaznivejšia. V tejto súvislosti súd dodáva, že konanie obžalovanej z hľadiska verzie priameho bodnutia
poškodeného nebolo možné posudzovať v rámci okolností vylučujúcich protiprávnosť ako konanie v
nutnej obrane podľa § 25 odsek 1 Trestného zákona (a v tomto smere za priaznivejšiu pre obžalovanú

považovať túto alternatívu). Vykonané dôkazy takýto záver v nijakom smere neodôvodňujú, konanie v
nutnej obrane pritom nebolo ani predmetom obhajoby obžalovanej a okrem toho by vo svetle zistených
skutočností jednoznačne išlo o konanie obžalovanej vybočujúce z medzí nutnej obrany (§ 25 odsek 2
Trestného zákona) pri súčasnej nemožnosti aplikácie § 25 odsek 3 Trestného zákona.

Na základe všetkých vo veci vykonaných dôkazov a ich vyhodnotení spôsobom uvedeným v § 2 odsek 6
Trestného poriadku, má súd za to, že v predmetnom trestnom konaní bola bez rozumných pochybností
preukázaná vina obžalovanej za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, a to
tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke. Je zrejmé, že obžalovaná ako trestne zodpovedný subjekt(vedela rozpoznať protiprávnosť konania a vedela svoje konanie ovládať) svojím konaním porušila
záujem chránený Trestným zákonom vyjadrený v § 157 odsek 1 Trestného zákona (ochrana zdravia).

Pri posudzovaní otázky konkrétnej formy zavinenia súd dospel k záveru, že konaniu obžalovanej
možno pričítať vedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písmeno a/ Trestného zákona, podľa ktorého
trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa
spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že

kritériom nedbanlivostnej formy zavinenia je zachovanie určitej miery opatrnosti páchateľa z hľadiska
spojeniajejobjektívnehoasubjektívnehovymedzenia aichvzájomnéhovzťahu.Objektívnevymedzenie
miery opatrnosti žiada od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti, subjektívne vymedzenie miery
opatrnosti potom spočíva v miere opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade.
Vychádzajúc z tohto kritéria (miera opatrnosti) je možné jednoznačne uzavrieť, že vzhľadom na miesto
spáchania skutku (kuchyňa), okolnosti predchádzajúce jeho spáchaniu (hádka medzi manželmi) a

skutočnosť, že obžalovaná držala v ruke nôž, bolo povinnosťou obžalovanej zachovať takú potrebnú
mieru opatrnosti, ktorú možno očakávať od osoby manipulujúcej s nožom v kuchyni. Subjektívne neboli
u obžalovanej zistené žiadne také okolnosti, ktoré by vzhľadom na jej vek, skúsenosti (pri vykonávaní
činnosti v kuchyni), duševný a fyzický stav v konkrétnom prípade vylučovali u nej schopnosť vynaloženia
takej miery opatrnosti, aby pri narábaní s nožom nedošlo k ublíženiu na zdraví. V tomto smere možno

poukázaťajnavyššieuvedenézáveryznaleckéhoposudkučíslo13-XX/XXXXvypracovanéhoznalcami
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. A. O., D.. U. Q.. P. Z., D.., ktorých opätovné uvádzanie
by bolo len ich opakovaním.

Vo vzťahu k okolnostiam charakterizujúcim osobu poškodeného ako osobu blízku (vo vzťahu k

obžalovanej)aakoosobuvyššiehoveku,vdôsledkučohomáosobapoškodenéhopostaveniechránenej
osoby ako osobitného kvalifikačného pojmu podľa § 139 odsek 1 písmeno c/ a písmeno e/ Trestného
zákona (s použitím § 127 odsek 4 Trestného zákona upravujúceho všeobecný pojem blízkej osoby)
odôvodňujúcehopoužitievyššejtrestnejsadzby,súduvádza,ževpredmetnejtrestnejvecinebolomožné
aplikovať uvedené ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ a písmeno e/ Trestného zákona, nakoľko

tomu bráni dikcia § 139 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorej sa ustanovenie odsek 1 nepoužije,
ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. V
predmetnej trestnej veci práve uvedená súvislosť chýba, nakoľko povinnosť zachovať potrebnú mieru
opatrnosti zo strany obžalovanej (pri narábaní s nožom v kuchyni) sa musí vzťahovať k akejkoľvek osobe
nachádzajúcej sa na tomto mieste, resp. v jej blízkosti, nielen na osobu, ktorá má postavenie chránenej

osoby. Skutočnosť, že skutku predchádzala hádka s poškodeným ako manželom obžalovanej, nemôže
zakladať použitie tohto osobitného kvalifikačného momentu, nakoľko táto okolnosť (hádka), vzhľadom
na ustálenie viny za nedbanlivostný trestný čin, nemá význam pre posudzovanie súvislosti k osobe
poškodeného, ale iba vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých bol čin spáchaný.

Na tomto základe, s poukazom na vykonané dôkazy a ich vyhodnotenie, súd ustálil vinu obžalovanej
A. Q. za prečin ublíženia na zdraví iba podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona. Na základe uvedenej
zmeny právnej kvalifikácie bolo nevyhnutné upraviť skutkovú vetu oproti jej popisu v obžalobe tak, aby
zodpovedala tejto zmenenej právnej kvalifikácii s tým, že táto úprava skutkovej vety nemala žiaden vplyv
na zachovanie totožnosti skutku.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vychádzal z ustanovenia o účele trestu vyjadreného v § 34 odsek 1
Trestnéhozákona,akoajostatnýchdoúvahyprichádzajúcichzásadukladaniatrestov,ktorésúupravené
v § 34 odsek 2 až 4 Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery preto súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, berúc do úvahy aj zabezpečenie čo najmenšieho vplyvu na rodinu
obžalovanej a jej blízke osoby.

Je nepochybné, že obžalovaná svojím konaním spôsobila poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ktorá
si pre komplikácie vyžadovala niekoľko operácií, pri ktorej bola poškodenému odstránená slezina, a
pre ktorú bol poškodený dlhodobo liečený. Tento následok trestného činu však nemožno posudzovať
izolovane, bez zreteľa na ostatné kritéria, resp. skutočnosti, ktoré majú význam pre spravodlivépotrestanie páchateľa tak, ako to predpokladá aj účel trestného konania vymedzený v 1 Trestného
poriadku. Nebolo pritom možné opomenúť tú skutočnosť, že obžalovaná sa svojím konaním tesne po
skutku snažila zabezpečiť poškodenému potrebnú pomoc, pričom bola ihneď volaná záchranná služba.

V tejto súvislosti preto súd pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosť, že obžalovaná je matkou troch
detí, z ktorých sa stále stará o najmladšiu dcéru I.G. Q. Q., a teda osoba obžalovanej ako matky
nevyhnutne predpokladá, že by mala mať podstatný vplyv na riadnu výchovu a zabezpečenie potrebnej
starostlivosti pre svoje dieťa. Nemožno pritom prehliadnuť ten fakt, že podľa vyjadrení svedkýň sa vzťahy

v rodine obžalovanej výrazne zlepšili k lepšiemu oproti stavu pred spáchaním skutku.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na rodinu obžalovanej nebolo evidované žiadne podanie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, obžalovaná sa zaujímala o prospech svojej dcéry, bola
starostlivou matkou, pričom zabezpečovanie potrieb rodiny bolo ovplyvnené aj ich finančnou situáciou.
V konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by jednoznačne nasvedčoval tomu, že by požívanie alkoholu

zo strany obžalovanej malo povahu závislosti alebo škodlivého pitia, naopak, znaleckým dokazovaním
bol takýto záver vylúčený.

Ako vyplýva z odpisu registra trestov, osoba obžalovanej doposiaľ nebola súdne trestaná, nejde
teda o kriminálne závadovú osobu, ktorá by si vyžadovala prísny represívny postih. Zistený jeden

priestupok spáchaný obžalovanou nie je takej povahy, ktorý by mohol mať vplyv pre ukladanie trestu. Na
tomto základe možno odôvodnene usudzovať, že spáchanie nedbanlivostného trestného činu - prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona bolo ojedinelým excesom z inak riadne
vedeného života zo strany obžalovanej. Rodinné nezhody a hádky sami osobe nie sú spôsobilé tento
záver spochybniť, obzvlášť v prípade, kedy možno dôvodne predpokladať, že na tieto nezhody malo

nezanedbateľný vplyv aj správanie sa poškodeného.

Na tomto základe bola preto u obžalovanej zistená jedna poľahčujúca okolnosť spočívajúca vo vedení
riadneho života podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nakoľko súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť, bola po zohľadnení pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich

okolností (§ 38 odsek 2 Trestného zákona), trestná sadzba uvedená v § 157 odsek 1 Trestného zákona,
upravená spôsobom uvedeným v § 38 odsek 3 Trestného zákona tak, že sa horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby znížila o jednu tretinu. Základom na zníženie trestnej sadzby bol rozdiel
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby tak, ako to upravuje § 38 odsek 8
Trestného zákona. Konkrétna trestná sadzba po jej úprave tak predstavuje 6 mesiacov až 18 mesiacov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a s určením skúšobnej doby 2 a pol roka, ktorý
podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá všetkým kritériám, ktoré majú význam pre ukladanie
trestov. Dlhšiu skúšobnú dobu súd uložil vzhľadom na súčasné uloženie primeraného obmedzenia

spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, prípadne iných návykových látok, vyžadujúce
si dostatočný časový priestor pre sledovanie a kontrolu jeho dodržiavania. Uloženie tohto obmedzenia
bolo odôvodnené tým, že spáchanie trestného činu bolo okrem iného podmienené aj požitím alkoholu
obžalovanou, ku ktorému z jej strany dochádzalo častejšie, avšak nešlo o takú povahu požívania
alkoholu, ktorá by vyplývala zo závislosti obžalovanej na alkohole, a pre ktorú by bolo nevyhnutné

ukladať ochranné liečenie.

Pri ukladaní trestu prepadnutia veci súd vychádzal z dikcie § 60 odsek 1 Trestného zákona, ktorý
stanovuje obligatórnu povinnosť súdu pre uloženie tohto trestu v prípade, že ide vec, ktorá bola použitá
na spáchanie trestného činu, pričom Trestný zákon v tomto ustanovení nerozlišuje trestné činy spáchané

z nedbanlivosti a trestné činy úmyselné. Bolo preto povinnosťou súdu uložiť aj tento druh trestu.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci,

osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.