Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 27, 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/150/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207889
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2213207889.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľa : Home Credit Slovakia a.s., Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO : 36234176, zast.
Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO : 36 789
615, proti odporcovi : A. Š., H.. XX.XX.F., C. Z. XXX, Š., o návrhu na zaplatenie istiny 2.914,84 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 2.365,23 € s úrokom z omeškania 0,024% denne zo
sumy 2.365,23 € od 17.4.2013 až do zaplatenia a úroky z omeškania do podania návrhu 602,72€.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi pomernú časť trov konania v sume 286€ k rukám AK

ERASMUS LEGAL s.r.o.

Súd povoľuje odporcovi zaplatiť dlh spolu s trovami v mesačných splátkach po 50,-€ vždy k 30. dňu toho-
ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva
zročným celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlý na tunajší súd dňa 22.4.2013 domáhal zaplatenia pohľadávky 2.914,84
€ pozostávajúcej z istiny 2.365,23 € z úroku z istiny 272,32 € a úroku zosplatnenej istiny vo výške
263,76 € na tom právnom základe, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 3.7.2008 zmluva o
úvere pod číslom XXXXXXXXXX , na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 2.821,48 € , ktoré a
zaviazal odporca splácať v mesačných splátkach v počte 84 po 56,36 €, keď mal porušiť podmienky
zmluvy, neplatením splátok riadne a včas, v dôsledku čoho bol vyzvaný navrhovateľom dňa 14.2.2011

na zosplatnenie zostatku úveru vo výške 2.914,84 €.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na
základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Z výpovede odporcu súd zistil, že nespochybňuje existenciu pôžičky u navrhovateľa, keď splátky splácal

do doby trvania pracovného pomeru, následne , keďže sa stal invalidným dôchodcom , prestal s úhradou
splátok. Jeho dôchodok činí 260,-€ mesačne. Príjem z inej činnosti nemá. Má tri vyživovacej povinnosti,
kde jedno dieťa má 9 rokov, je autista. S manželkou bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve jeho brata,
kdeuhrádzajúspoločnenákladynaelektrinuokolo100,-€,anákladynakúrenienatuhépalivo.Vprípade
povolenia splátok žiadal možnosť úhrady po 50,-€ mesačne.

Z predloženej úverovej zmluvy navrhovateľom vyplýva, že táto bola uzavretá 3.7.2008 pod číslom
XXXXXXXXXX na predtlačenom formulári, kde je uvedená celková výška úveru 85.000,-Sk sdojednanými mesačnými splátkami 1.698,-Sk, v počte 84, s ročnou úrokovou sadzbou 16,03%, z RPMN
17,5%, celkové náklady spotrebiteľa vyčíslené vo výške 57.632,-Sk, úhrada formou poštovej poukážky.
Súčasťou zmluvy mali byť aj úverové zmluvné podmienky pri spoločnosti Home Credit platné v čase

uzavretia zmluvy.

Dňom 14.2.2011 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu pohľadávky , v dôsledku neplatenia splátok
riadne a včas, ktorú výzvu zaslal doporučene dňa 17.2.2011.

V rámci predvolania na pojednávanie 27.9.2013 bol vyzvaný právny zástupca navrhovateľa na
doloženie splátkového kalendára , ktoré mali byť súčasťou zmluvy. Navrhovateľ zaslal vyjadrenie a
špecifikáciunávrhuspolusospravedlnením,kdeuviedol,žeistinaúverudočasusplateniapredstavovala
nezaplatenú čiastku 234,92 €, následne po zosplatnení výška istiny predstavovala sumu 2.130,31
€ , ktorá zahrňovala rozdiel celkového úveru súčet jednotlivých čiastočných súm zo splátok určených
podielom na uhradenie istiny , ktoré boli vyrúbené a mali byť uhradené 2.821,48 € - 691,17 €. Úrok z

vyššie uvedenej dlžnej sumy úveru do času zosplatnenia 272,32 € a úrok z vyššie uvedených dlžnej
sumy vo výške 263,76 €, uplatňovaný v zmysle § 6 Hlavy 6 ukončenia úverovej zmluvy, ako aj zmluvnej
pokuty vo výške 13,53 €, kapitalizované úroku z omeškania od 2.3.2011 do podania návrhu vo výške
602,72 €, počítané vo výške 0,024% denne a následne od 17.4.2013.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka pltného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech

spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršich svoje zmluvné postavenie.

Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu , inak je neplatná , pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu , v prípade variabilnej ročnej úrokovej
sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny , variabilnej ročnej úrokovej
sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú
sadzbu .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. j tohto zákona musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. a/ - s/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :a/ obchodné meno , sídlo , identifikačné číslo veriteľa , ak ide o právnickú osobu alebo meno , priezvisko ,
miesto podnikania , alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa , ak ide o fyzickú osobu
b/ meno , priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa

c/ identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom
d/ adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu , alebo sťažnosť , celkovú
výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie

f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo služby , opis tovaru alebo služby , na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby , ako aj index alebo referenčnú sadzbu ,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu

i/ výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom , vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny rok ,

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver,
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok
l/ veriteľom vyžadované ručenie , alebo poistenie

m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 , písm. c/ v 1. - 5. bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov , pričom sa uvedie výška týchto nákladov , spôsob výpočtu , alebo čo
najpresnejší odhad
n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti
o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
p/ práva spotrebiteľa podľa § 7
q/ spôsob zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 pri nesplnení
podmienok podľa odseku 1 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná , ak bol spotrebiteľovi na jej
základe :
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba .
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/ b/ d/ - j/ , k/ a
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov .

Zákon číslo 150/2004 Z.z. ktorým sa menil a doplňal Zákon 40/l964Zb. v znení neskorších predpisov,

Obč. zákonník, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy dňa 18.4.2006
do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana
osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu
zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a
stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj

zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú
dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často
pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich
obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam

spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa
a jeho práva.Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto

faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je , že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku ,
a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne

obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,
návrhy, už prijatého plneniam, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných
častí zmluvy.

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva dňa 8.7.2008 , obsahom ktorej bol záväzok
navrhovateľa poskytnúť odporcovi finančné prostriedky formou úveru vo výške 85.000,-Sk s
dojednanými mesačnými splátkami , na ktoré sa zaviazal odporca v počte 85 po 1.698,-Sk, s celkovými
nákladmi spotrebiteľa vo výške 57.632,-Sk. Z uvedenej zmluvy nevyplýva dátum prvej splátky a
nevyplýva ani dátum poslednej splátky, resp. zosplatnenie úveru.

Vychádzajúc zo zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak úverová zmluva neobsahuje náležitosti, podľa § 4 ods. 2
písm. a/ až k( r/ a y/- Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené

náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ a to výška počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia. K primárnemu účelu právnej úpravu
normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 , písm.
i/ zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov viaže ku každej stavu uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako istiny, tak i úrok, a tiež
prípadné poplatky. Naplnenie uvedenému účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva, neobsahujúc aj
vyčíslenievýškysplátokistiny,úrokovajinýchpoplatkov,čímvlastnezákonposkytujeprimeranúochranu
právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových zmlúv, aby tieto neboli zavádzajúce ani problematickým

údajom o úrokoch z ktorého nebude schopný vyvodiť , aké bude skutočné navýšenie sumy reálne u
poskytnutej a teda i celková cena za ktorých si požičiava , a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.
V tomto smere poukazujúce procesný súd na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.10.2012
č.k. 10Co 169/2011 - 118 v spojitosti s konaním 8C 23/2011-85 Okresného súdu Dunajská Streda
ako aj zaujatého právneho názoru na ktorý odkazuje v tomto rozsudku Krajský súd a to uznesenie

Krajského súdu v Trnave z 9.8.2011 č.k. 10CoE 313/2010-44a 11Co/102/2013-69 v spojitosti s konaním
5C/172/2011-45 Okresného súdu Dunajská Streda. Vzhľadom na neexistenciu splnenia podmienky
podľa § 4 ods. 2 písm. i/ sa považuje takto uzavretá zmluva v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ za bezúročnú,
a bez poplatkov.

Vzhľadom na to, že výška poskytnutého úveru navrhovateľom bola 2.821,48 €, kde odporca podľa
potvrdenia navrhovateľa zaplatil celkom 456,25 €, rozdiel predstavuje sumu 2.365,23 €, ktorej časti súd
nároku vyhovel. V časti úrok a poplatkov nárok navrhovateľa nebol dôvodný, pre nedostatky v zmluve
o úvere, kde absentovalo dojednanie splátok ako aj uvedenie splatnosti úveru. Preto v tejto časti súd
návrh zamietol.

Podľa § 544 ods. 1 a 3 Obč. zákona, ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Účastníci konania si dojednali zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach , ktoré sa mali

stať súčasťou zmluvy . Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 až 3 jedná o podmienkach dojednaných
s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami, alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu
priložené. Preto Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky , ktoré sú
všeobecne známe stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami pre jednotlivé

druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti, ako sú všeobecne zasielateľské
podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá , že pre
podnikateľov sú tieto podmienky , kto podniká v tejto oblasti, a sa ho dotýkajú, sú všeobecne známe.
Zákon predpokladá pred platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade
takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluve, že všeobecné obchodné podmienky

na ktoré sa odkazujú, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné
obchodné podmienky , hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť
obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky uvedené v odseku
1 cit. ustanovenia, nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú
užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky, ich záväznosti prísnejšie, ako pri

Všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami
vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranami
uzavierajúcuzmluvuznáme,aleboabybolipriloženévnávrhuzmluvy.Pretotuideodvarôzneprípady.V
prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky , napríklad také, ktoré vypracovala
používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými

stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky
odkáže, a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné
podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku v záväznosti požaduje ich
priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá
strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá , a uprednostňuje zmluvné

dojednania pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky , ako nepriame zmluvné
dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subscidiárnu povahu, t.j. dispozitívny
charakter, a zmluvné strany môžu toto interpetačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú
stanovené zmluvné formuláre, ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré
môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných

následkov, v dôsledku absencie zmluvného vzťahu. Zásadne platí, že kogentnými ustanoveniami sú
ods. 1 § 273 a ostatné sú dispozitívne. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré
ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len
písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie
zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré by mali byť známe účastníkovi

spotrebiteľskej zmluvy , ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej
pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporcom, nie je zrejmé, či sa nimi
takto mohol riadne oboznámený, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných
podmienok,ťažkočitateľné,ktorésťažujúmožnosťoboznámeniasastýmitopodmienkamipriuzatváraní
zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za

neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve,
súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok
stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky
odporca nepodpísal.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., súd rozhodol o povolení splátok na úhradu dlhu ako aj trov konania, s
prihliadnutím na pomery odporcu, ktorý je poberateľom čiastočnej invalidného dôchodku vo výške 260,-
€, má tri vyživovacie povinnosti. Býva s manželkou v rodinnom dome, kde má náklady na bývanie.
Vzhľadom na príjem 260,-€ mesačne, súd povolil odporcovi splátky vo výške 50,-€, v ktorom smere savyjadril, že by bol schopný napriek nízkemu príjmu túto sumu uhrádzať, pričom táto výška zabezpečuje
návratnosť priznanej pohľadávky do troch rokov.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd zaviazal odporcu na náhradu pomernej časti trov konania navrhovateľovi,
vzhľadom na pomer jeho úspešnosti oproti úspešnosti odporcu. Trovy konania predstavujú súdny
poplatok z návrhu v sume 174,50€ podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, 6% z
hodnotykonania,najmenej16,50€ atrovyprávnehozastúpeniazadvaúkonyprávnejpomoci(prevzatie
veci 30.11.2012, spísanie návrhu16.4.2013 ), jeden úkon po 111.21€ podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách . Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu
podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-inu z výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1
cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku 2012 činila 763,-€ z toho 1/100-ina činí 7,63€ a v roku
2013 7,81€. Advokát je platcom DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. Vyhlášky, mu vznikol nárok na vyplatenie
DPH 20% , tak z odmeny ako aj z hotových nákladov (2 x 111,21€/ + 7,63€ + 7,81€/ = 222,42€ + 15,44€
= 237,86€ činí 47,57€. Celkom trovy právneho zastúpenia 285,43€. Výška uplateného nároku bola 2

914,84€. Úspešný bol navrhovateľ čo do istiny o výške 2 365,23€, percentuálne 81,11%. Rozdiel činí
18,89%vktorejčastibolaúspešnáodporkyňa,teda81,14%-18,89%=62,25%vktorejčastibolúspešný
navrhovateľ. 174€ + 285,43€ = 459,43€ z toho 62,25% činí 286 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).