Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 13, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Er/6/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107200316
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4107200316.3

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, v neprospech povinného: J. J., Q.. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XA, XXX XX W., pre
vymoženie sumy 768,77 Eur s príslušenstvom, o zastavení a trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd ukladá oprávnenému, aby nahradil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so

sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, trovy exekúcie vo výške 86,92 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.12.2006 požiadal oprávnený súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom
Exekútorského úradu: P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné
konanie sa začalo dňa 2.1.2007. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 4196/06, zo dňa 29.9.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2006 a vykonateľnosť 19.10.2006. Predmetným rozhodcovským
rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 768,77 Eur (23 160,- Sk) spolu
s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 756,82 Eur (22 800,- Sk) od 23.4.2006 do zaplatenia,
trovy konania v sume 215,03 Eur (6 478,- Sk), a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené Okresným súdom Nitra (ďalej len

súd) dňa 9.1.2007 pod číslom 5403 024903*.

Na základe podania súdneho exekútora doručeného súdu dňa 9.3.2010, ktoré označil ako "Podnet
na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie v časti" súd uznesením č.k. 25Er/6/2007-14 zo
dňa 26.5.2010 odložil výkon exekúcie do právoplatného rozhodnutia o podnete súdneho exekútora
na čiastočné zastavenie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/14/2011-25 zo dňa 10.3.2011.

Súdny exekútor žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie až do právoplatnosti uznesenia o zastavení
exekúcie, nakoľko úverová zmluva, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva (zákon o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia Občianskeho zákonníka

týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, smernicu rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993). Dojednania výšky
úrokov z omeškania v úverovej zmluve môžu byť dôvodom absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy včasti úrokov z omeškania nad zákonom prípustnú výšku a je tak možné očakávať zastavenie exekúcie v
tejto časti. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú
dôvody na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

Exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučnéhokonania,jerozsudokvydanývrozhodcovskomkonaní.Akrozhodcovskýrozsudokzaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd
k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu
dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné
strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Uvedené dokumenty si súd vyžiadal od právneho zástupcu
oprávneného V prebiehajúcom konaní exekučný súd exekučné konanie vydal poverenie na vykonanie

exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k
rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia.
V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po udelení
poverenia a povolení odkladu exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok,
a preto je nevyhnutné sa zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej zmluvy/doložky, od ktorej podľa

odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd následne odvodzoval svoju právomoc. Súd
uvádza, že v prípade ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom
zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a tak
nemôže byť to ani len z časti spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 15.12.2005 zmluvu o
úvere č. 4210460, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 464,71 Eur. Povinný

sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 443,47 Eur v 12
mesačných splátkach po 75,68 Eur počnúc dňom 18.1.2006. Keďže povinný bola v omeškaní s plnením
svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave.Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa účastníci konania v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli (bod
17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru), že: „ Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú

podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí

účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa
môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo
alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. Použitie
ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov,
ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym

implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom
prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones
SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,

ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súduvyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Ako bolo už v priebehu exekúcie konštatované zmluva medzi účastníkmi má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto je na právny
vzťah medzi účastníkmi nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok na ktoré sa
odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku

bez ohľadu na dohodu strán. Význam ochrany spotrebiteľov viedol k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95,
s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“) stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve
uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre spotrebiteľa“. Ide
o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. zaviesť rovnosť.
Súd môže takto postupovať a rozhodnúť iba pri spotrebiteľských vzťahoch, ak by uvedený rozhodcovský
rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať nemohol.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z formálnej stránky sa skúma, či

exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje
§ 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský
rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor
s právom či s dobrými mravmi.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení skúmal podmienky zákonnosti exekučného konania,
či návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania
nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na
plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Zákonnosť

postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať
súd. Umožňuje mu to ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže súd príslušný
na exekúciu exekučné konanie zastaviť, buď na návrh (ods. 1), alebo aj bez návrhu účastníka konania
(ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa

o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/). Rovnako tak môže
exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo
odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú
prieskumnú právomoc exekučného súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK teda oprávnený

hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný
v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda
skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v súčasnom § 57 Exekučného poriadku, či sú tu
nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. Súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo

11/2011, 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012, či 3Cdo/164/1996 zo
dňa27.01.1997,vzmienenýchrozhodnutiachbolkonštatovanéprávoazároveňpovinnosťExekučného
súdu skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom
v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, tútopodmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne
neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je
povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012: „ Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol

vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní
posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,
či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie
netvoríprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokvydanývrozhodcovskomkonaní,atoanivtedy,akexekučný

súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z
povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou
k súdnemu sporovému konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa
možno domáhať vykonaním exekúcie.“

Jednouzozásad,ktoréplatiaprespotrebiteľskézmluvyje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v

štandardnejzmluve.Veriteľmôženazákladetakejtorozhodcovskejdoložkyvecpredložiťnaprejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. O takúto zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym

súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,

nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru
tunajšieho súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť
je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu
podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je
umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým

úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Podľa názoru súdu v prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky
inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka nebola individuálne

spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny,
ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo
na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 O.s.p,
teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej

spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný Daný
rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavenía má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť.

V § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) sa len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno
považovať za takéto neprijateľné podmienky. Je v právomoci súdu označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú
podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj

ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa
vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru
exekučného súdu potvrdil aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 1.1.2008) medzi
tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného výpočtu v § 53 ods. 4 OZ pod písm. r) zaradil aj túto
neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. 3CoE 29/10 zo dňa
5.5.2010 vyslovil názor, že "súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy,

ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona."
Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky
v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci
účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku
toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za

neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Súd svoj názor o neprimeranej povahe
rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie uvedenú judikatúru Európskeho súdneho dvora najmä na
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira (na ktorý poukázal aj povinný vo svojom podaní), Zo záveru tohto rozsudku
vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené

v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve

alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom
konaníjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouakotakájevzmysleustanovenia§53ods.5Občianskeho
zákonníka neplatná.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie. V zmysle vyššie uvedeného exekúciu v zmysle §

57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za
neprípustnú a zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu

hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Týmto všeobecne záväzným predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných
konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa§2ods.1písm.a)bod1.vyhláškyč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov
v znení platnom do 30.04.2008 (ďalej len vyhláška), súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon
exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.

Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje : a) podľa počtu hodín

účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú
aj začatú hodinu.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je
3,32 Eur.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie

poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor na výzvu súdu predložil špecifikáciu trov exekúcie vo výške 197,97 Eur a exekútorský
spis EX 66/2007 :

1. odmena podľa počtu hod. účelne vynaložených na exek. (§ 14 ods.1 a), 2 vyhl.)

- žiadosť o udelenie poverenia 30 min.
- upovedomenia o začatí exekúcie 40 min.

- príprava podkladov na súpis hn. vecí a výkon súpisu hn. vecí 60 min.
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - DI 20 min.
- podnet na povolenie odkladu a zast. v časti (8.3.2010) 60 min.
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti -SP 20 min.
- príkaz na začatie exekúcie (zam.-teľ) 30 min.

- exekučný príkaz (zam.-teľ) 40 min.
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - banka 20 min.
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sp. kat 20 min.
- podnet na povolenie odkladu a zast. v časti (1.10.2012) 40 min.
- príkaz na začatie exekúcie (zam.-teľ) 30 min.

- exekučný príkaz (zam.-teľ) 40 min.
- príkaz na začatie exekúcie (banka) 30 min.
- exekučný príkaz (banka 40 min.
- príkaz na začatie exekúcie (banka) 30 min.- exekučný príkaz (banka 40 min.
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP 20 min.
- spracovanie trov 30 min.

- vrátenie poverenia 30 min.

Spolu: 690 min. - 12 začatých hodín x 6,64 Eur + DPH= 95,64 Eur

2. Odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie podľa § 15 ods. 1 vyhlášky + DPH

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie- 3,98 Eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie (2x banky, 2x zamest.)- 15,92 Eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie- 3,98 Eur
- doručenie exekučného príkazu (3x banky, 2x zamest)- 15,92 Eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiad. SP)- 3,98 Eur

- každé zisťovanie účtu povinného (banka)- 3,98 Eur
- každé zisťovanie majetku povinného (žiad. o súč. Sp. kat., 2x DI)- 11,94 Eur

Spolu: 59,70 Eur

3. Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky

- poštovné: 34,04 Eur (1x žiadosť o udelenie poverenia: 1,61 Eur, 2x 2,09 Eur doruč. UOZE: 4,18 Eur,
1x žiad o súčinnosť DI : 1,61 Eur, 1x doruč. podnetu na odklad: 1,68 Eur, 1x doruč. PNZE zam.: 1,56
Eur, 3x 1,56 Eur doruč. exekučného príkazu zam.: 4,68 Eur, 1x doruč. PNZE zam.: 1,56 Eur, 3x 1,56

Eur doruč. exekučného príkazu zam.: 4,68 Eur, 1x doruč. PNZE banka: 1,56 Eur, 3x 1,56 Eur doruč.
exekučného príkazu banka: 4,68 Eur, 1x doruč. PNZE banka: 1,56 Eur, 3x 1,56 Eur doruč. exekučného
príkazu banka: 4,68 Eur)

- poplatky: 1,08 Eur (banky- 0,84 Eur, doprav. Súčinnosť- 0,24 Eur)

- spotrebný materiál - 7,51Eur (obálka s doručenkou 0,13 Eur x 24 Ks= 3,12 Eur, papier A4 0,06 Eur x
60 Ks= 3,60 Eur, spisový obal 0,79 Eur x 1 Ks= 0,79 Eur)

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku.

Výšku trov súdneho exekútora súd vypočítal podľa ustanovení vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008
vzhľadom na začatie exekučného konania dňa 2.1.2007.

Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor
si odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky vyčíslil

nesprávne a nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas vynaložený na exekúciu za žiadosti o
udelenie poverenia (30 min), nakoľko v prípade priznania odmeny na základe vyúčtovania exekútora by
išlo o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie za uvedený úkon, keďže je odmeňovaný v zmysle § 14
ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky.
Podobne súd postupoval aj pri žiadosti na priznanie odmeny za upovedomenie o začatí exekúcie (40

min.), žiadosť o poskytnutie súčinnosti DI (20 min.), žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sp. kat.(20 min.),
žiadosť o poskytnutie súčinnosti - banky (20 min.), žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP (20 min.),
žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP (20 min.), príkazy na začatie exekúcie (4 x 30 min.), exekučné
príkazy (4 x 40 min.), odmena tak môže byť priznaná len podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, išlo by ako v
predchádzajúcom prípade o duplicitné priznanie odmeny exekúcie za tieto úkony. V tomto prípade totiž

platí, že úkony sa prvom rade odmeňujú paušálnou sumou a až úkony taxatívne neuvedené v § 15 ods. 1
sa odmeňujú podľa času účelne vynaloženého na ich vykonanie, preto nie je možné jeden úkon odmeniť
oboma uvedenými spôsobmi. Súdny exekútor nepostupoval pri vyčíslení trov exekúcie správne, keď si
úkony odmeňované paušálnym spôsobom vyčíslil iba resp. zároveň spôsobom, ktorým sa odmeňujú
úkony podľa času účelne vynaloženého na ich vykonanie.

Súd nepriznal odmenu za spracovanie trov (30 min.) a vrátenie poverenia (30 min.) nakoľko uvedené
úkony nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti účelne vynaložené na exekúciu. Súd má za
to, uvedené úkony nesmerujú k účelnému vymáhaniu pohľadávky oprávneného a nie sú teda úkonmiexekučnej činnosti za ktoré patrí súdnemu exekútorovi odmena. Nepriznal ani odmenu za podnet na
povolenie odkladu a zast. v časti zo dňa 1.10.2012 (40 min.), nakoľko vykonanie tohto úkonu nevyplýva
z exekútorského spisu, navyše by opätovne išlo o duplicitné priznanie odmeny, nakoľko súd už súdnemu

exekútorovi odmenu za tento úkon priznal.

Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a)
v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky odmenu za 2 začaté hodiny exekučnej činnosti vo výške 13,28 Eur s
prislúchajúcou 20% DPH, pričom súd sčítal čas za jednotlivé úkony.

K nepriznaniu odmeny za čas vynaložený na vykonanie tohto úkonu súd dodáva, že vyhláška, ani
exekučný poriadok neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa §
14 ods. 1, písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované
paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré v sebe už zahŕňajú odmenu za čas potrebný
na ich vypracovanie.

Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu v časti odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení
s ustanovením § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky za doručovanie 4 x príkazov na začatie exekúcie, nakoľko
podľa názoru súdu má exekútor podľa znenia vyhlášky nárok na paušálnu odmenu 3,32 Eur iba za
jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie, keď podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia nie

je možné započítať 3,32 Eur za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia. Ak by sa táto
paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma
patrí za každé doručovanie, ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní majetku povinného, či pri zisťovaní
účtu povinného. Rovnako postupoval súd aj pri doručovaní exekučného príkazu podľa § 15 ods. 1 písm.
d) EP, keď priznal odmenu za 1 x doručenie exekučného príkazu. Súd priznal súdnemu exekútorovi

odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 vyhlášky vo výške 29,88 Eur s prislúchajúcou
20% DPH.

Súdny exekútor žiadal priznať aj náhradu za spotrebovaný materiál vo výške 7,51 Eur. Súd s poukazom
na § 25 vyhlášky súd uvádza, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne

práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t.j. aj za spotrebovaný materiál, preto nepriznal
súdnemu exekútorovi takúto náhradu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa nasledovnej špecifikácie:

1/ odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 a),2 vyhl.

- príprava podkladov na súpis hn. vecí a výkon súpisu hn. vecí 60 min.
- podnet na povolenie odkladu a zast. v časti (8.3.2010) 60 min.

Spolu: 120 min. - 2 začaté hodiny x 6,64 Eur = 6,64 Eur = 13,28 Eur + 20% DPH: 15,94 Eur

2/ Paušálna odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za úkony:

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie- 3,32 Eur

- doručenie príkazu na začatie exekúcie - 3,32 Eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie- 3,32 Eur
- doručenie exekučného príkazu - 3,32 Eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiad. SP)- 3,32 Eur
- každé zisťovanie účtu povinného (banka)- 3,32 Eur

- každé zisťovanie majetku povinného (žiad. o súč. Sp. kat., 2x DI)- 9,96 Eur

Spolu: 29,88 Eur + 20% DPH = 35,86 Eur

3/ Náhrada hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhl.

- poštovné: 34,04 Eur
- poplatky: 1,08 EurTrovy exekúcie: 15,94 Eur + 35,86 Eur + 34,04 Eur + 1,08 Eur = 86,92 Eur

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania vo výške 86,92 Eur a k ich náhrade zaviazal

oprávneného v súlade s 203 ods. 1 Exekučného poriadku s ohľadom na to, že bola exekúcia zastavená z
dôvodu, že súd posúdil dojednanie rozhodcovskej doložky ako neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, a teda vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý slúži ako exekučný titul v tomto konaní ako
materiálne nevykonateľný.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, exekučný súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresný súd
Nitra (§ 374 odsek 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42ods. 3 O.s.p.
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.). Odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.