Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408206208
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8408206208.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného SR- Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Prešove so sídlom ul. Štúrova č. 7, 080 01 Prešov, IČO: 00 735 850 proti povinnému H. H., bytom XXX
XX Q. XXX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/957/2008-7 zo dňa 18.
júla 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r
a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu

vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoplukom Mruškovičom pod č. Ex 1462/2008 a uložil povinnosť
oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 41,27 Eur, a to v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 09.12.2008 na Exekútorský úrad súdneho
exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča so sídlom v Prešove, Konštantínova 13 návrh na vykonanie

exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 Eur s príslušenstvom priznanej
právoplatným a vykonateľným blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č.: AA 550498 zo dňa
29.03.2007 vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Stará Ľubovňa, OO PZ Podolínec. Dňa
12.02.2009 súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 020646* na vykonanie
exekúcie. Podaním zo dňa 20.12.2011 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie, a to z
dôvodu, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, uplynula trojročná lehota a nie

je možné v exekučnom konaní pokračovať. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 41,27 Eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov súd exekúciu zastavil, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
(ďalej len „EP“) a § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov. Oprávnený zavinil uplynutie prekluzívnej lehoty, a teda aj zánik svojho práva tým,
že návrh na vykonanie exekúcie podal až dňa 09.12.2008, čím neúmerne skrátil lehotu na vymáhanie
o 20 mesiacov. Súdnemu exekútorovi preto priznal trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny vo výške
33,19 Eur, hotových výdavkov vo výške 1,20 Eur a z 20% DPH vo výške 6,88 Eur, teda spolu vo výške
41,27 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, pričom napadol výrok o
zastavení exekúcie, ako aj výrok o trovách exekúcie. Poukázal na to, že súdny exekútor svojím konanímopomenul podstatnú skutočnosť, a to zánik nároku na vykonanie exekúcie. Je toho názoru, že úkony
vykonané súdnym exekútorom po lehote 14.04.2010 sú právne neúčinné, pretože týmto dňom zanikol
nárok na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor pochybil v tom, že pokračoval v exekúcii aj vtedy, keď

došlo k zániku nároku na vykonanie exekúcie. To znamená, že mu nepatria trovy, ktoré mu týmto vznikli.
Na uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie správnych rozhodnutí exekútor musí prihliadať z úradnej
povinnosti. Zastáva názor, že uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia podľa
ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nemožno považovať za zavinenie oprávneného,
teda ani za dôvod, pre ktorý oprávnenému bola uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Tieto by mal

v zmysle § 197 ods. 1 EP znášať povinný. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že po obdržaní rozhodnutí rôznych okresných súdov
v obdobných veciach sa domnieva, že nedošlo k prekludovaniu práva.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné len vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie.

V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste zo dňa 29.03.2007 vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Stará

Ľubovňa, OO PZ Podolínec č.: AA 550498, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2007 a stalo sa
vykonateľným dňa 14.04.2007.

Podľa§88zákonaopriestupkochúčinnéhopretotokonanie,rozhodnutieouloženípokutyzapriestupok,
o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty

určenej na ich zaplatenie.

Podľa § 57 ods. 1 až 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v

mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Trojročná prekluzívna lehota na vykonanie predmetného rozhodnutia o priestupku začala plynúť

14.04.2007 a uplynula dňa 14.04.2010.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 20.12.2011 súdny exekútor podal podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky
uplynutím prekluzívnej lehoty, preto dokončenie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného už

nie je možné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

V danom prípade právo priznané rozhodnutím o priestupku zo dňa 29.03.2007 zaniklo dňa 14.04.2010.
Súd prvého stupňa preto správne exekúciu zastavil.

Nakoľko výrok o zastavení exekúcie je vecne správny, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods.
1 O.s.p. uznesenie v tejto časti potvrdil.

Pokiaľideotrovyexekúcie,úlohouodvolaciehosúdubolozistiť,čisúdprvéhostupňanazistenýskutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd

mu môže uložiť povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie.

Toto ustanovenie predstavuje odklon, výnimku od všeobecne ustanoveného pravidla, že náklady podľa §
196 Exekučného poriadku, t.j. odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času,prípadne aj zvýšenie odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty, uhrádza povinný (§ 197 Exekučného
poriadku).

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 09.12.2008, t.j.
pred uplynutím prekluzívnej lehoty. I keď pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uplynula
časť prekluzívnej lehoty, ktorá vo všeobecnosti obmedzuje možnosť exekútora vykonať exekúciu,
zostávajúca časť približne dvoch rokov bola dostatočne dlhým obdobím pre vykonanie exekúcie.
Opodstatnený je preto záver, že návrh na vykonanie exekúcie bol uplatnený včas, preto oprávnený

procesne nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4MCdo 11/2008 zo dňa 31. 07. 2008).

Povinnosť uhradiť náklady exekúcie tak zostáva na povinnom podľa § 197 Exekučného poriadku.

Z tohto dôvodu odvolací súd uznal odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie

vo výroku o trovách exekúcie zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie s tým, že v
exekučnom konaní platí zásada, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 O.s.p.). Oprávnenému

možno uložiť nahradiť trovy exekúcie len výnimočne za predpokladu splnenia zákonných podmienok
vyplývajúcich z ust. § 203 Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.