Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/140/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508010125
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3508010125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci

obžalovaného L.. B.. Y. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom I. W. I. O., X. U.. Č.. XXXX/X, trestne
stíhaného na slobode pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v
Novom Meste nad Váhom dňa 13. augusta 2013 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: L.. B.. Y. N. T. O. Á. H. M. , nar. XX.XX.XXXX v N.,
okres N., trvale bytom I.
W. I. O., X. U..

Č.. XXXX/X, podnikateľ, na slobode,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, zákon č. 301/2005 Z. z., (ďalej len Trestný poriadok“)

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, Pv 232/08-13 zo dňa 05.03.2008,

doručená Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 06.03.2008, pre zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. l, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 01.01.2005 do 31.12.2005 a za mesiac január
2006 v Novom Meste nad Váhom ako štatutárny orgán spoločnosti SALVIAFARM VITAE, a.s., Nové
Mesto nad Váhom z vymeriavacieho základu zrazil svojim zamestnancom poistné o sumu 387.877,-Sk,
ktoré neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín i napriek tomu, že uvedená povinnosť mu vyplýva
z ust. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, pričom na vyplatenie v danom
období mal finančné prostriedky,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa§288ods.3TrestnéhoporiadkusúdodkazujepoškodenéhoSociálnupoisťovňupobočkuTrenčín,

Jilemnického č. 3760, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie proti obžalovanému L.. B.. Y.R.M. N. trestné konanie pod
sp. zn. 1T/140/2008 na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 232/08 -13 zo dňa 05.03.2008 pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

V predmetnej veci vydal dňa 07.04.2008 trestný rozkaz. Trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť,
pretože obžalovaný v zákonnej lehote podal proti trestnému rozkazu odpor.
V nadväznosti na podaný odpor súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.01.2009 obžalovaný L.. B.. Y.R.M. N. vyhlásil, že je nevinný.
Z obsahu výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že spoločnosť bola rentabilná

a v roku 2005 začala naberať dych. V apríli 2005 firmu obsadila SBS, ale nevie z akého dôvodu.
Od 24.04.2005 nebol vpustený do firmy, firemné doklady získali rôzne a boli odovzdané asi po dvoch
mesiacoch a nevie, či boli doklady odovzdané kompletné. Polícii odovzdali, čo mali k dispozícii a
upozorňovali ju, že účtovníctvo nie je kompletné. Z toho sa robil znalecký posudok. Finančné prostriedky
sa vždy rozdeľovali a rozhodovalo sa o nich spoločne. Keby dokončili rok 2005, neboli by bývali žiadne
problémy, ale boli by zisky. Uviedol, že sa necíti byť vinný ako osoba, podľa neho zodpovednosť bola

kolektívna ako štatutárneho orgánu. Nemal úmysel poškodiť štát ani sám sa neobohatil. Predsedom
predstavenstva bolo od založenia spoločnosti do 31.05.2002 a figuruje tam doteraz. Bol ním teda aj
v roku 2005. Za to sa k tomu stavia tak, že preberá poštu, inak, by sa na to mohol „vykašľať“, nemal
možnosť zvolať nič a nikoho, lebo všetko sa to rozutekalo. Účtovníctvo vo firme robila pani N.. Mesačné
výkazy poistné podpisoval. V roku 2005 reagoval na každý jeden list, ktorý firma dostala, a robí tak až

dodnes,čoprídedop.o.boxu,lebonaMnešickejulicifirmanieje.Poobsadení,od24.04.2005,požičiaval
do firmy peniaze, snažili sa firmu rozbehnúť, ale bolo to stále provizórium. Potom už firma nemala
peniaze, len také náhodné z toho čo sa niečo podarilo predať, čo už bolo vyrobené. Veľa sa netvorilo.
Keby sedel na mieste a stalo by sa, že sa neodvádza odvody, brali by to na seba ako predstavenstvo.
Od apríla 2005 sa nedalo o ničom rozhodovať, už sa len podávali hlásenia a podpisovali sa. Firma

SALVIAFARM VITAE nepodnikala vo vlastných priestoroch, prenajímateľ bola spoločnosť Nodinob Real.
Spoločnosť SALVIAFARM VITAE mala v tomto období pred obsadením 60-70 pracovníkov. Zamestnanci
dostávali po obsadení firmy zálohy a len malé percento pracovníkov pracovalo, ktorý by oživenie výroby
mohli po návrate naštartovať. Faktúry vystavené odberateľom mali najdlhšiu lehotu splatnosti 90 dní.
Nevie uviesť, kedy naposledy firma obdržala z týchto faktúr peniaze. Spoločnosť SALVIAFARM VITAE

bol 100% vlastníkom Nodinob Real. Vlastníkom priestorov, kde boli v prenájme, bol spoločnosť Nodinob
Real. 99% výroby sa nedala vyrábať mimo priestorov, ktoré museli opustiť.
Z obsahu výsluchu svedka O. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bola v pracovnom
pomere vo firme od roku 1999 do 30.06.2005. K obdobiu roku 2005 a januára 2006 uviedla, že vo
firme SALVIAFARM VITAE pracovala do konca júna 2005. V období keď odchádzala, boli tam nejaké

nezrovnalosti ohľadne sociálnej poisťovne, ale nebolo z čoho platiť, pretože firma nepracovala, nič
sa nevyrábalo, dobiehali nejaké zostatky pre firmy a pre hlavné firmy sa nerobilo, lebo v priestoroch
SALVIAFARM VITAE zostali všetky prístroje zariadenia, takže sa neprodukovalo. Preto nejaký príjem
peňazí nebol. Pár ľudí zostalo, čo tam pracovali, asi im bola mzda riadne vyplatená. S odstupom času si
už viac nepamätá, lebo stále pracuje s číslami, lebo účtovníctvo robí odvtedy už v tretej firme. Ďalej z jej

výpovede vyplynulo, že mala prístup k účtom, internet bankingu. Obžalovaný o všetko vedel, teda koľko
je prostriedkov, koľko je na účte, mal všetky podpisové práva, všetko musel vždycky podpísať. Nevie
koľko sa dlhovalo, keď odchádzala. Čo sa po jej odchode dialo, nevie povedať. Pani M. bola mzdová
účtovníčka a pripravovala výkazy. Dala jej podklady za zamestnancov a svedkyňa odvádzala cez systém
sociálnej poisťovne na internete za zamestnancov. Úhradu mala na starosti svedkyňa a obžalovaný vždy

odsúhlasil aká čiastka sa má uhradiť. Vždy nejaká časť peňazí išla sociálnej poisťovni každý mesiac, ale
nevie povedať koľko. Každý deň sa obžalovanému predkladali materiály a videl pohľadávky a záväzky,
každý deň kontroloval a rozhodoval koľko peňazí sa pošle. Nikdy nenastala v roku 2005 situácia, že stav
na účte bol vyšší ako záväzky. Išlo o určenie priority, čo sa vlastne uhradí, koľko a komu. Nevie aký stav
bol na účte ku dňu keď odchádzala z firmy. Svedkyňa dostával mzdu na účet a posledný mesiac alebo

dva, dostala peniaze na ruku. Podpisovala prevzatie mzdy, dostala aj výplatnú pásku a na výplatnej
páske za šiesty mesiac obsahoval údaj o odvodoch. Podklady pre odvody pripravovala pre externú
účtovníčku pani N.. K zmene režimu výplaty z účtu na ruku nevie prečo došlo. Pripravovala podklady
na účtovanie, nahadzovala do systému pohľadávky a záväzky, mala na starosti platby záväzkov a mala
účet na internet banking a chodila s príkazmi do banky, ktoré podpísal obžalovaný a fyzicky robila

pokladňu. Svedkyňa do počítača faktúry zaevidovala a pani N. ich zaúčtovala. Každé ráno predkladala
stavy o účtoch obžalovanému a tak obžalovaný mal prehľad o účtoch. Spoločnosť mala dva účty a to
TatabankeaSlovenskejsporiteľni.Naporadáchsazúčastňovalivedúci zvýrobnéhoúseku,obchodného
úseku, zahraničného úseku. Nevie presne kto bol ďalším členom predstavenstva. Osobne sa svedkyňazúčastňovala porád. Výplatný termín bol k 10. dňu nasledujúceho mesiaca. V apríli 2005 dala firma
NodinobRealnaúhradunájomného,ktorésaneuhradilo.Obžalovanémunáslednejednéhodňazakázali
vstup do firmy. Následne asi mesiac sa pracovalo, ale potom ani zamestnanci nemohli vstúpiť do firmy.

Účtovné doklady sa zobrali, týkajúce sa pokladne a aktuálneho mesiace a veľa vecí tam zostalo. Neskôr
sa vybavilo, že jedného dňa si boli pre doklady, naložili si to auta, nekontrolovali ich čo si berú. Nerobili
sa súpis ničoho. Či to bolo všetko nevie, lebo spätne to nekontrolovala. Svedkyni sa nezdalo, že by
niečo chýbalo s políc. Podľa svedkyne sa asi nerobila kontrola účtovníctva. Zaviezlo sa to zrejme pani
N. do firmy. Okrem obžalovaného nikto iný nerozhodoval o použití finančných prostriedkov. Iný členovia

predstavenstva o tom nerozhodovali. Prítomných si obžalovaný samozrejme vypočul.
Obžalovaný k výpovedi svedkyni uviedol, že každý deň bola porada, boli tam riaditelia, doniesli si
napísané čo potrebujú. Všetci spoločne povedali, čo asi treba zaplatiť. Dohoda bola spoločná všetkých
a potom to podpísal. Nie je pravda, že direktívne rozhodoval. Vždy rozmýšľali spoločne o to čo im horí.
Peniaze vždy chýbali. Keby mali peniaze nebol by problém rozhodovať. Bol naštartovaný rok 2005, vtedy
by to bývalo ináč. Svedkyňa k vyjadreniu obžalovaného uviedla, že to bolo tak ako uviedol obžalovaný,

všetci rozhodovali a obžalovaný nakoniec podpísal, čo sa bude uhrádzať.
Z obsahu výsluchu znalkyne R.. F.Z. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že posudok
robila podrobne a či boli podklady úplné však posúdiť nevie. Snažila sa dať obraz o tom ako sa veci
v spoločnosti mali. Spoločnosť mala v máji 2005 krízové obdobie, ale snažili si ju riešiť provizóriom.
Prostriedky, ktoré mali k dispozícii boli použité na mzdy, nákupy phm, úhrady materiálu, úhrady

faktúr. Keď neboli peniaze, začali sa život t točiť hotovostnými úhradami. Spoločnosť mala dve
pokladne. Jednu, na ktorú prijímala platby od svojich obchodných zástupcov, a druhú pokladňu, na
ktorú prichádzali, ale aj odchádzali z nej peniaze. Obžalovaný tam vložil prostriedky, keď bola pokladňa
v mínuse. Podľa nej účtovníctvo bolo nekompletné, ale čo bolo príčinou, nevie povedať. Nedá sa
jednoznačnepovedať,čibyúhradaodvodovspôsobilarýchlejšíkolapsspoločnosti.Určitesaobžalovaný

snažil „hasiť“, č najviac horelo. Podľa jej názoru 80% spoločností ráno rozhoduje, čo uhradí, lebo
finančný život je v našom štáte nedisciplinovaný. Podľa znalkyne spoločnosť mala dostatok finančných
prostriedkov,abyuhradilapoisťovnijejpohľadávkyajzacenu,ženeuhradíinézáväzky,pričomjepravda,
že spoločnosť bola zadlžená. V októbri 2005 boli bankové účty exekúciu zablokované. Pokladňa sa
vyčerpala pred 01.01.2006.

Z doplňujúceho výsluchu znalkyne vyplynulo, že účtovná evidencia nebol dôveryhodne vedená, ale
nevie prečo. Účtovné výkazy predkladané daňovému úradu a účtovné doklady, ktoré boli predložené
znalcovi vykazovali iné údaje, preto spravila prehľad príjmov a výdavkov na pokladni, kde zdokladovala
aké doklady sa tam skutočne nachádzali, aké výsledky a zostatky na účtoch zostávali a tým, že každý
jeden doklady vzala do ruky, zistila, že účtovníctvo nemalo doklady, nemalo ich účtované, použilo jedno

číslo na dve veci, preto dôveryhodnosť účtovníctva a výrok aké peniaze, ktorý deň firma mala, sa nedá
spraviť. Faktom je, že spoločnosť mala peniaze, ale narábala s peniazmi nie tým spôsobom ako mala,
čo dokazuje účet peňazí na ceste. Obeh peňazí nebol dôsledne účtovne zachytávaný. Podľa znalkyne
bežný človek nemohol zistiť, že účtovníctvo nebolo vedené správne, až ten, kto vie čítať vo výkazoch.
Znalkyňa ďalej uviedla, že pri skúmaní dokladov nedokázala zistiť, či 705 tis. Sk, ktoré obžalovaný

vložil do spoločnosti, či ich získal úhradou zahraničných faktúr, premenil ich, a vložil ich, čo znamená,
že to nebola jeho pôžička, ale peniaze, ktoré patrili spoločnosti za úhradu faktúr, ale nevkladal ich v
mene odberateľov, ale vkladal ich vo svojom mene, ale ďalšie absurdné bolo, že účet pohľadávok
vykazoval mínusový stav, akoby bol preplatený, čo nie je normálne. Keď by vedela zodpovedne povedať
a posúdiť na základe účtovných dokladov, na základe nejakej zmluvy o pôžičke, že tých 705 tis. Sk vložil

obžalovaný ako svoju pôžičku, mohla by záväzne povedať, že spoločnosť by nemala peniaze z toho
titulu, že by sa jej pokladňa dostala do mínusu. Tieto vklady obžalovaného sa dostávali na zaúčtovanie
len vtedy, keď pokladňa bude v mínuse. Dostávali duálne číslo s nejakým iným číslom, ktoré už bolo
prvotne dané. To svedčí o tom, že doklady tam boli dávané, aby pokladňa mínus nemala. Ak by tam
tie peniaze neboli, pokladňa by bola v mínuse. Kde boli peniaze zobraté, nevie povedať z titulu, že

neboli prijaté eurá na eurovú pokladňu, bol neporiadok na účte peniaze na ceste. Ťažko je povedať výrok
pravdy. Jedine, keby doklady boli k dispozícii a celé účtovníctvo by sa spravilo od znova, vzali by sa do
úvahy aké pohľadávky boli, aké sa zaplatili, aké záväzky boli, aké sa zaplatili, čo sa vydalo, vtedy by
snáď obraz bol reálny, ale nevie, či by sa potom mali brať do úvahy duálne doklady. Spoločnosť v roku
2004 bola v predĺžení. Prvé peniaze vložil obžalovaný v šiestom mesiaci 30 tis. Sk a pozrela si účet v

Tatra banke, SLSP a pokladni. V šiestom mesiaci by nestačilo na úhradu odvodov za zamestnancov.
K 30.06.2005 bol stav na pokladni 30 637,- Sk. Znalkyňa uviedla, že peniaze v spoločnosti boli na to,
aby sa odvody uhrádzali, uprednostnili sa iné platby, ktoré súviseli s činnosťou spoločnosti a nebolo
to niečo, čo by nesúviselo s činnosťou spoločnosti a nezabezpečovalo by to reálny chod spoločnosti.Ak by uhrádzali odvody, vznikol by iný záväzok, ktorý by nebola zaplatila, išlo by o to, čo mu dávala
prednosť. Firma určite nebola schopná platiť všetky svoje záväzky. Znalkyňa sa nevie vyjadriť, či pred
júnom 2005, či bola spoločnosť schopná platiť hrubé mzdy, z dôvodu neporiadku v účtovníctve. Nevie

posúdiť, či predložené účtovníctvo bolo kompletné.
Z obsahu výsluchu svedka F. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nevie, či boli peniaze.
Vždy mali sumy v hotovosti v pokladni a na bankových účtov. Na porade prebrali, aké sú záväzky
(dodávateľom a inštitúciám) a pohľadávky a čo sa všetko bude uhrádzať. Obžalovaný po porade s
ostatnými nariadil čo treba platiť. Porád sa zúčastňovali vedúci výroby pán M., pani N. za ekonomický

úsek, ktorej pomáhala s prípravnou pokladne a stavov účtov. Stav bol v písomnej podobe, ktoré
každé ráno pripravili informácie dostal obžalovaný. Rozhodovanie čo sa uhradí bolo v kompetencií
obžalovaného a výrobárov, ak išlo o urgentné veci z výroby. Ako externý pracovník sa nezúčastnila
všetkých porád, len niektorých a to asi 3 - 4. Do apríla 2004 sa syn obžalovaného nezúčastňoval
porád ani sprostredkovane cez svojho človeka. O tom nemá vedomosť. Kritériom pre úhrady bol dátum
splatnosti. Materiálové faktúry boli smerodajné, inak by sa zastavila výroba, ak by neboli zaplatené.

Podklady pre rozhodovanie čo zaplatiť dávala výroba a ekonomické oddelenie. Na poradách, na ktorých
bola, bol obžalovaný. Podľa svedkyne rozhodovanie bolo v záujme zabezpečenia výroby, ostatné
vždy mal odklad, pokiaľ neboli urgentné. Obžalovaný vedel o tom, že treba zaplatiť zdravotnú aj
sociálnu poisťovňu. Asi nebola pri poradách, kde sa o odvodoch rozhodovalo. Podľa svedkyne sa snažil
obžalovaný zabezpečiť výrobné veci. Nemal úmysel uviesť firmu do krachu. Pre SALVIAFARM VITAE

pracovala externe ako ekonómka na základe mandátnej zmluvy v rokoch asi 2004 - 2006 a do jej
kompetenciespadalozúčtovanieodberateľskýchadodávateľskýchfaktúr,bankovýchvýpisov,pokladne,
pokladničnej hotovosti. S ňou však nenakladala. Príkazy na úhradu v banke podpisoval obžalovaný
a nikto iný. Výkazy pre sociálnu poisťovňu 2005 a 2006 pripravovala svedkyňa, spracovala mzdy a
na základe toho výkazy, ktoré sa zaslali poštou poisťovni. Spoluprácu ukončili po dohode z dôvodu

nedostatku finančných prostriedkov a stalo sa to v polovici roku 2006. Firma bola z priestorov vyhodená
a účtovníctvo zostalo v Mnešickej ulici. Krátko boli na Trenčianskej ulici, kde chodila účtovať. Neskôr si
účtovníctvo vzal obžalovaný na Lubinu. Podľa svedkyne sa účtovníctvo v roku 2005 vysťahovalo všetko.
Mandátnu zmluvu so vedkyňou podpisoval obžalovaný. Podľa svedkyne, ak by spoločnosť zaplatila
odvody a mzdy, nemala by spoločnosť z čoho kupovať materiál, bolo to potrebné postupne platiť. Pán

M. neavizoval urgentné úhrady pravidelne. Na účtoch nebolo dostatok finančných prostriedkov, aby
uhradili všetko.
Obžalovaný k výpovedi svedkyni uviedol, že každý deň bola porada a na nej povedali čo potrebujú a
kolektívne rozhodli.
Z obsahu výsluchu svedka V.. Y. Š. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že za Sociálnu

poisťovňu, pobočka Trenčín uplatňuje náhradu škody vo výške 401 229,- Sk, čo je po prepočte
konverzným kurzom 13 318,36 Eur za obdobie od januára 2005 do decembra 2005 a január 2006.
Vychádzala z mesačných výkazov miezd zamestnancov. Splatnosť poistného je posledný deň v
nasledujúcom mesiaci, ak nemali vyslovene určený termín výplaty. Spoločnosť bola vyzvaná na úhradu
07.09.2006 prvý krát a bola zasielaná do vlastných rúk a druhá v roku 2007 z 27.09.2007.

Z obsahu výsluchu svedka V. J. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že čo sa týka odvodov
nevie nič uviesť. Vyjadrovala sa k obsadeniu firmy v apríli 2005. Uviedla, že firma dovtedy fungovala.
ZobsahuvýsluchusvedkaW.Š.kuskutkunahlavnompojednávanívyplynulo,žečosatýkaskutkunevie
sa vyjadriť, lebo zo spoločnosti SALVIAFARM odišla v roku 2002. Od roku 2002 pracoval v Bratislave.
Nechodila na porady do SALVIAFARM VITAE. Do roku 2002 pracovala vo firme SALVIAFARM a.s., kde

robila obchodnú riaditeľku.
Obžalovaný uviedol, že svedkyňa sa nezúčastňovala porád.
Z obsahu výsluchu svedka V.. F. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vykonával právne
služby pre obžalovaného, ktorý ho oslobodil od povinnosti mlčanlivosti, pričom s odstupom času si
nie je istý dátumami. Robili pre obžalovaného na paušál, ak mal problém, poskytli mu právne služby.

Nezaoberali sa ekonomickou časťou, odvodmi. Platby voči zamestnancom platil čestne. Potvrdil, že
ochranka zamedzila prístupu do budovy obžalovaného aj svedkovi. Bolo to zo dňa na deň. Zamedzili
pokračovaniu výroby, dali si svojich ľudí na bránu a nemohli vojsť. Keď nemal obžalovaný finančné
prostriedky a prístup k účtom, právna pomoc skončila a nevie potom čo sa dialo. Do apríla 2005 podľa
svedka fungovala tak, že zamestnanci chodili do práce, mali prácu, ale odvodom sa nevie vyjadriť. K

zasahovaniu syna obžalovaného do fungovania firmy uviedol, že jednal vždy s obžalovaným, ktorý bol
jeho šéfom. Jeden krát jednal s N. mladším a jednalo sa o tom, že chceli zostať v budove.
Z obsahu výsluchu svedka W. G. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nebol zamestnancom
Salvia ani ničoho, bol vlastníkom, akcionárom spoločnosti Nodinob Real, a.s., ktorá prakticky, ktorá ajkeď ju súd zapísal, v stredisku cenných papierov nebola nikdy zapísaná a ktorú X.. N. zamietla túto
firmu, vyhlásila konkurz a predala. Podľa svedka, že prišiel o akcie, nebolo legálne. Bolo to v roku 2005.
Firma bola vlastníctvom nehnuteľností na Mnešickej ulici. K spoločnosti SALVIAFARM VITAE sa svedok

nevedel vyjadriť. Akcie Nodinob Real a.s. kúpil od X.. Q. ako fyzická osoba. Bol jediný akcionár. Kúpa
bola vzájomná, stretli sa u obžalovaného, mladšieho N. nepoznal. Chcela sa ich zbaviť, lebo sa chcela
venovať svojmu doktorskému remeslu.
Z obsahu výsluchu svedka B. E. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že o skutku nevie
v podstate nič, lebo sa to týka jesene 2005, kedy s obžalovaným už neprichádzal do styku. V

mesiacoch január až apríl 2005 pracoval s X.. N. mladším. Nevie, pre ktorú firmu pracoval, lebo viackrát
menil zamestnanie. Každopádne pracoval v Mnešiciach. SALVIAFARM VITAE nebola sama schopná
fungovať, lebo nemala dostatočné finančné zdroje. Prevažne bola financovaná zo zdravých firiem,
predovšetkým Salvia Holding. Svedok zastupoval záujmy tých, čo poskytovali pôžičky SALVIAFARM
VITAE, zaujímal sa ako sú investície chránené. Ak boli nejaké peniaze vkladané, boli zrejme vkladané
zmluvami o pôžičke. Nebol členom predstavenstva SALVIAFARM VITAE, preto nemal dosah na

riadenie tejto spoločnosti. Obžalovaný bol predsedom predstavenstva a niečo nariaďovať mu mohlo len
zhromaždenie akcionárov. Nechodieval za obžalovaným. V určitom období chodievala za ním pani Š.,
lebo svedok s obžalovaným v tom čase nemal dobré vzťahy. Spoločnosť SALVIAFARM VITAE neriadil
ani sám ani za iného. Svedok uviedol, že nedával striktné príkazy, ak dával nejaké pôžičky, boli na
konkrétne účely a mohol dávať len odporúčania. Ak zmluvy o pôžičky boli, mali by byť v účtovníctve.

Sám si na zmluvy nepamätá. Pamätá si, že im bolo zabránené v prístupe do areálu, zamestnancom
firiem, ktoré tam pôsobili. Ak bol v tom čase zamestnancom Salvia Holding, čo pravdepodobne bol, tak
v tom prípade Salvia Holding mala sídlo na Mnešickej. Zároveň sa staral o iné firmy S. N.H.M., ktoré
mali sídlo na Mnešickej 11. Bolo ich viacero. Nepamätá sa aké bolo zloženie akcionárov SALVIAFARM
VITAE. Nezasahoval do riadenia SALVIAFARM VITAE direktívnym spôsobom. Mohol akurát konzultovať

a doporučovať. Spoločnosť SALVIAFARM VITAE bola finančne podvyživená, aby mohla plniť priebežne
svoje záväzky a ak dostala finančné dotácie od externých spoločností, mohli byť účelovo viazané na
konkrétny účel a nemohli byť použité na iný účel. V akom rozsahu a ktoré čiastky a kedy, to nevedel
svedok uviesť. Spoločnosť nedisponovala dostatočným prevádzkovým kapitálom. Podľa jeho odhadu
spoločnosti chýbalo mesačne približne 100 000,- Sk. Podľa názoru svedka sa spoločnosť pohybovala

v dileme, že ak nezaplatí jedno, nebude mať na iné. Musela voliť menšie zlo. Ak bol štát krátený, bol
krátený v dobrej viere, že ak zaplatí tomuto dodávateľovi, dostane suroviny a môže ďalej vyrábať.
Ďalej k odvodom uviedol, že to vo firmách to fungovalo tak, že mzdy sa vypočítali, vypočítali sa odvody
a keďže nebolo peňazí, zaplatili sa mzdy. Čo sa pamätá, tak finančné prostriedky v tejto spoločnosti
boli vynakladané v súlade s podnikateľským plánom, a boli vynakladané tak aby sa udržala výroba a

spoločnosť prežila. Nemal pocit, že sa spoločnosť tuneluje. Spoločnosť bola finančne podvyživená a
jej výrobný program ju neutiahol. Chod spoločnosti SALVIAFARM VITAE monitoroval ako zástupca
veriteľa. Ďalej uviedol, že sedeli v jednej budove, a keď niečo potreboval zbehol k pani Š. a opačne.
Nedovolí si tvrdiť, že bol v kontakte so spoločnosťou SALVIAFARM VITAE denne. Staral sa o pôžičky,
ktoré boli tejto spoločnosti poskytnuté a zisťoval ako funguje celá spoločnosť z kontroly účtovníctva a

výkazov. S obžalovaným komunikoval, zrejme ohľadne pôžičiek, ktoré boli spoločnosti SALVIAFARM
VITAE poskytované. Čo sa týka chodu firmy, tento nekontroloval, teda, čo vyrábajú, kedy vyrábajú a
komu, lebo nie je obchodník, ale ekonóm a po mesiaci sa mohol pozrieť do výsledovky a potom mohol
odhadovať nejaké vývojové trendy. Chod spoločnosti si zabezpečovala spoločnosť sama, mala na to
predstavenstvo, manažment. Čo sa týka faktúr a pohľadávok, mohlo sa stať, že spoločnosť dostala

účelovú pôžičku, že uhradia konkrétnu vec, ale či k takému konkrétnemu prípadu došlo, nevie, ale
nevylučuje to. Pani Š. pracovala v spoločnosti SALVIAFARM VITAE ako ekonómka. Ak zasahoval do
finančných tokov, tak len tých čo sa týkali poskytnutých pôžičiek.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že styk bol veľmi pravidelný, lebo chodil na ich porady k synovi
a svedkovi, kontrola bola pravidelná, lebo pani Š.R. bola povolávaná každý deň bez jeho vedomia, za

jeho chrbtom, a nikdy nebol informovaný o čo sa jednalo. Nie je pravda, že nikto nezasahovali do chodu
firmy. Obžalovaný sa staral o drobné veci a veľké investície išli od svedka.
Z obsahu výsluchu svedka N. Š. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ku skutku sa nevie
vyjadriť,leboukončilapracovnýpomervofirmeSALVIAFARMVITAEvseptembri2004aodvtedynemala
kontakt s nikým z tejto firmy. Nepamätá sa kto do jej funkcie po nej nastupoval, bola to mladá slečna,

ktorá mala viesť dokumentáciu. Účtovníctvo viedla pani N.. Svedkyňu riadil obžalovaný, bol jej priamym
nadriadeným. Za pánom E. v súvislosti so spoločnosťou SALVIAFARM VITAE nechodila a nehovorila
o účtovníctve. Predtým robila vo firme SALVIAFARM, ktorú riadil obžalovaný a za pánom E. išla, len
keď ju obžalovaný poslal.Z obsahu výsluchu svedka Ľ. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že spoločnosť
SALVIAFARM VITAE uvedená v obžalobe mu nič nehovorí. V roku 2005 svedok pracoval v Emerson
Elektric Slovakia, kde pracoval od roku 2003. Zo spoločnosti Salvia, od S. N., odchádzal niekedy v roku

2001 alebo 2002. V roku 2005 nepracoval pre ňu na základe žiadnej zmluvy. V roku 2001 alebo 2002
sa písomne vzdal funkcie člena predstavenstva.
Z obsahu výsluchu svedka Ľ. M. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že mu nie je známe,
ani nemá vedomosť, či bolo, malo byť alebo nebolo odvedené poistné. Vo firme SALVIAFARM VITAE
pracoval ako technický riaditeľ, staral sa o technickú časť, teda čo sa týka strojov, zariadenia a vozového

parku. K obdobiu od 01.01.2005 do vysťahovania s priestorov na Mnešickej ulici, sa zúčastňoval porád
vedenia, na ktorom sa zúčastňovalo asi sedem ľudí a obžalovaný. Porád sa menovite zúčastňovali pán
G. za materiálno technické zabezpečenie, pán Z., ktorý mal na starosti preklady, pán W., ktorý mal
na starosti obchodné záležitosti, za výrobu asi pani X.. Tiež pani N.R.Š., ale nie na každej, len keď
bolo treba. Na porady chodieval aj pán X.. B.. Porady boli viac menej v réžii obžalovaného a riešili sa
ekonomicko-výrobné záležitosti. Vždy to bolo o rozdeľovaní peňazí, ktorých bolo vždy menej ako bola

požiadavka. Určovali sa priority, čo je najschodnejšie, čo je treba zaplatiť. Vždy bola medzi nimi debata o
potrebách a potom sa určili priority, na základe ktorých sa peniaze rozdelili. Vždy sa rozdeľovali peniaze
podľa možností. K obsadeniu areálu svedok uviedol, že SBS riadila firma Nodinob Real a zakázali vstup
všetkýmdoobjektu.Rokovalosa,abysamohlidostaťaspoňkskladovýmzásobám.Potomsiodsúhlasili
odvoz skladových zásob. Následne jeden z nemeckých zákazníkov sa informoval po obsadení, či je

možné dokončiť jednu zákazu, ktorú súrne potreboval. Tak sa rokovalo s pani B., ktorá zamestnancov
na tri dni vpustila za nejakú sumu do areálu, aby zákazku dokončili a následne zákazku dokončili. Na
poradách padlo slovo aj o odvodoch, ale či to bolo v roku 2005 si nespomína. Ale spomína si, že na
poradách sa viac krát riešila otázka odvodov. Pani Š. uviedla, že je potreba odviesť odvody, ostatní
na to nereagovali, bol to argument, že to bolo treba odviesť, peňazí však bolo vždy menej. A to bolo v

období roku 2004, ale v roku 2005 tam ona už nepracovala.
Z obsahu výsluchu svedka O. Z. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že keďže bol zamestnaný
na oddelení zahraničného obchodu, o skutku nevie nič, lebo nebol o takýchto veciach informovaný.
Z jeho výpovede vyplynulo, že pred rokom 2005 bol členom predstavenstva spoločnosti SALVIAFARM
VITAE a do konca apríla roku 2005 bol členom dozornej rady, pričom označil svoje členstvo za formálne

s tým, že sa nezúčastňoval na zasadnutí a práci v tejto funkcii nezúčastňoval. Ani sa nedostával k
materiálom týchto orgánov, bola to len formálna záležitosť. Boli nejaké porady, ale to boli porady vedenia,
na ktorých sa zúčastnil asi dva razy. Vtedy tam sedel a počúval. Boli tam vedúci pracovníci spoločnosti
aj zo strany organizácie X.. S. N. a z ich. Ani nevie dôvod prečo tam bol, len pasívne sedel a počúval.
Aktívne sa nezúčastňoval. Bol tam obžalovaný, obchodná riaditeľka Š.Á., ekonomická riaditeľka Š. a on.

Po rokoch však nevie posúdiť, ktorej firmy sa porady týkali. Na poradách, ktorých sa svedok zúčastnil,
mal hlavné slovo pán S. N.. Obžalovaný s S. N. mali rozdielne predstavy. Nevedel sa vyjadriť k otázke
plneniaodvodovýchpovinností.Vedelsavyjadriťkvyplácaniumiezd,ktorébolivyplácanénačasaneboli
s tým problémy. Uskutočňovali sa okrem toho aj operatívne porady. Na operatívnych poradách sa riešili
okrem iných vecí aj otázky úhrad, ale nevie kto konkrétne povedal zaplatiť - nezaplatiť, vyjadrovali sa k

tomu hlavne vedúci pracovníci. Svedok si spomína, že každý pracovník si doniesol papier s finančnými
požiadavkami, ktoré sa potom vyhodnocovali.
Z obsahu výsluchu svedka J. B. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bol zamestnaný
v spoločnosti SALVIAFARM VITAE ako asistent obžalovaného. Nemal možnosť ovplyvňovať tok
finančných prostriedkov. Ak finančné prostriedky neboli odvedené, nepozná dôvod. Zúčastňoval sa

asi na 70% operatívnych poradách, ktorých sa zúčastňovali zástupcovia výroby, marketingu. Prvým
bodom bolo rozdeľovanie finančných prostriedkov. Na začiatku porady ekonomická riaditeľka pani
O. oboznámila stav finančných prostriedkov, ktorými spoločnosť disponovala. Ako prvá si dávala
požiadavku, aké prostriedky potrebuje na dane a odvody a potom jednotlivý riaditelia si dávali svoje
požiadavky na finančné prostriedky, aby mohli zabezpečovať chod firmy. Do tohto svedok nemohol

zasahovať. Robieval z porád zápisy. K požiadavkám sa vyjadrovali všetci a určovali sa tak priority.
Čo najviac horelo, na to išli prostriedky, aby bol zabezpečený chod spoločnosti. Na poradách sa
zúčastňovali ekonomická riaditeľka pani Š., obchodná riaditeľka pani Š. a pán W., bol tam pán M., riaditeľ
výroby, aby mal zabezpečený chod výroby. O odvodoch rozhodoval vždycky obžalovaný, ale vždycky to
bolo po porade, na základe kolektívneho názoru. Svedok uviedol, že keď nastúpil do spoločnosti, vtedy

už spoločnosť SALVIAFARM VITAE bola odstavená od finančných tokov firmy Salvia, dovtedy to do
veľkej miery financoval S. N.. Firma si musela na svoj chod zarobiť sama. Podľa svedka sa obžalovaný
ako jediný snažil zachrániť spoločnosť. Z firmy boli násilne vyvedení, neboli do firmy vpustení a nebolo
možné potom vyrábať. Asistentom bol v roku 2004, 2005, ale presne si to nepamätá. Končil niekedy vdecembri 2005. Notárovi X. niesol do úschovy nájomné zmluvy, bolo o tom vystavené nejaké potvrdenie
od notára. Týkali sa objektu v Mnešiciach. Nevie kto bol nájomcom a prenajímateľom, lebo v tom areály
bolo niekoľko firiem. Do úschovy ich zaniesol na základe výsledkov z porady. Bol ich aj vyzdvihnúť u

notára, ale u notára už neboli. Povedal mu to notár. Nepamätá si dôvod, prečo ich nemá. Nepovedal, kto
ich vybral. Túto skutočnosť oznámil obžalovanému, obžalovaný reagoval prekvapene. Počul na porade,
že doklady prevzala E. B.. Podľa svedka išlo pre firmu o dôležité dokumenty.
Z doplňujúcej výpovede svedka vyplynulo, že doklady vkladal u notára X. v mene spoločnosti
SALVIAFARM VITAE, ale niečo sa týkalo Nodinob Real. Doklady preberal pán X., spísal protokol, asi

ju čítal, išlo o zápisnicu o notárskej úschove. Dostal o tom aj nejaký doklad. Doklady ale nevyberal.
Zamestnancom Nodinob Realu nebol. V minulosti nezastupoval na základe plnej moci spoločnosť
Nodinob Real.
Z obsahu výsluchu svedka W. X. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ku skutku sa
nevie vyjadriť. Svedok uviedol, že mu do notárskej úschovy boli uložené pánom B. listiny týkajúce sa
spoločnosti Nodinob Real. Listiny boli vydané Nodinob Real E. B., W. K., Ž., ktorí predložili výpis z

obchodného registra spoločnosti Nodinob Real, ktorej boli členmi predstavenstva. Listiny Nodinob Realu
vkladal pán B. za Nodinob Real.
Z výpovede svedka W. B. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ku skutku nevie nič. Svedok
sa vo svojej výpovedi vyjadril, že pracoval v spoločnosti SALVIAFARM VITAE a bolo to 7-8 rokov dozadu
a bol zodpovedná osoba za kvalitu. Zúčastňoval sa operatívnych porád spoločnosti v rokoch 2005 a

2006. Riešili sa na nich záväzky, odvody a pod. Zúčastňovali sa obžalovaný, ekonómka, Š. W., Z.. Viac
si nespomína pre odstup rokov, možno niekoho zabudol. Riešili sa aj finančné a ekonomické záležitosti,
ale do detailov si to nepamätá, určite boli predmetom porady. O tom, čo sa zaplatí alebo nezaplatí,
nevie kto rozhodoval, vie, že sa o tom na poradách hovorilo. Závery porady sa určite plnili. Uviedol, že
obžalovaného si vždy vážil a snažil sa pre firmu veľa spraviť. Potvrdil, že bol predsedom dozornej rady

v inkriminovanom období. Keď dostal výpoveď v spoločnosti, skončil aj túto funkciu. Nepamätá si, že by
sa zúčastňoval nejakým spôsobom na jej činnosti.
Z výpovede svedka B. G. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nemal o ňom informácie
a nemal k tomu prístup. Vyjadril sa k obsadeniu spoločnosti SALVIAFARM VITAE. Uviedol, že ráno
po príchode do práce boli brány firmy zatvorené, nikto ich nikam nepustil, nikto im neposkytol žiadne

informácie. Až postupne sa k nim dostali nejaké informácie. V spoločnosti SALVIAFARM VITAE pracoval
na obchodnom úseku. Mal na starosti predaj, priamy predaj na konsignačné sklady a materiálno
technické zabezpečenie. Nevedel sa vyjadriť, či išlo o riadiacu funkciu, podriadeného nemal, takže
ťažko sa mu je k tomu vyjadriť. V roku 2005 pracoval v tejto firme. Bol tam aj začiatkom roka 2006. Do
ekonomickej stránky nevidel. Nevedel aké platby prichádzajú a odchádzajú. Pripravoval však zoznam

najnutnejších platieb, aby zabezpečili chod spoločnosti, čo sa týka materiálového zabezpečenia. Ak
boli nejaké financie, platilo sa. Finančná situácia nebola taká, aby sa mohlo všetko platiť. Zoznam
odovzdával obžalovanému. Čo sa týka výplat, tie bývali načas. Tie najsúrnejšie platby, vždy riešil aspoň
čiastočnou platbou, aby ich dodávatelia úplne neodpísali. Spoločnosť mala druhy tovarov, ktoré boli
vysokoobrátkové a tovary, ktoré také neboli. Nevedel sa vyjadriť, prečo neboli peniaze v spoločnosti.

Podľa svedka na činnosti spoločnosti sa podpísalo i obsadenie firmy. Po obsadení spoločnosti výroba
bežala s veľkými problémami. Prečo neboli odvody uhrádzané sa nevie vyjadriť. Nevedel sa vyjadriť,
či sa S. N. nejako podieľal na riadený spoločnosti SALVIAFARM VITAE. Svedok chodil na porady. S.
N. sa na poradách veľmi sporadicky objavoval. Nepamätá sa, či niekoho vysielal na tieto porady. Po
obsadení spoločnosti nedodávali tovar do siete lekární Citypharma, ktorú vlastnil S. N.. Pred obsadením

dodávali do tejto siete tovary. Nešlo o bezvýznamného zákazníka. Dodávali sa hlavne roztoky. Svedok
uviedol, že pripravoval a odovzdával obžalovanému zoznam faktúr týkajúcich sa materiálno technického
zabezpečenia. Vždy mu bolo povedané, ktoré z faktúr na zozname boli uhradené. Zoznam mu vracal
obžalovaný alebo ekonómka pani Š.Č. s vyznačením, ktoré faktúry boli uhradené a v akej sume, aby
vedel upozorniť dodávateľov, že došlo k úhrade. Súrnosť posudzoval asi obžalovaný s pani Š.. K

účasti S. N. na poradách uviedol, že táto účasť bola pred obsadením. Po obsadení už nie. Sám sa
priamo zodpovedal obžalovanému. Osobu V. X. pozná. Nepamätá si, či sa zúčastňoval týchto porád.
Nevie, čí bol zamestnancom. Istý čas sa pohyboval v ich firme, ale či bol ich zamestnancom alebo
zamestnancom S. N., to nevie. B. E.F.G. pozná, vie, že pracoval u S. N., ale nevie, či sa zúčastňoval ich
porád. Na poradách, ktorých sa svedok zúčastňoval, tam ho nevidel. Svedok sa zúčastňoval výrobných

operatívnychporád. Porádvyššejúrovne(napr.predstavenstva)sanezúčastňoval.V.X.pracovaluS.N.
na pozícii marketingu. U obžalovaného nevie, či pracoval. Pohyboval sa vo firme SALVIAFARM VITAE,
ale či bol jej zamestnancom nevie. Čo sa týka faktúr materiálno technického zabezpečenia, uviedol, žemu boli faktúry doručené z pošty, potvrdil, či sú správne, či sú dodržané dohodnuté ceny a potom ich
odovzdával obžalovanému a potom sa mu od neho alebo od pani Š.R.W. dostali nazad.
Z výpovede svedka Š. W. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že od januára 2005 do leta

2005 pracoval ako obchodný riaditeľ, čo sa týka obžaloby spoločnosť bola odstrihnutá od reálnych
zdrojov, od výrobného zariadenia, od možnosti vykonávať svoje podnikateľské aktivity a teda aj od
finančných zdrojov. Situácia nebola jednoduchá, začínala sa zlepšovať. Zásah do firmy prišiel v období,
keď začala mať zaujímavú perspektívu, prišla o veľké zákazky, ktoré boli kontrahované, boli podpísané
zmluvy, bol na ceste reálny materiál, ktorý sa mal vyrábať pre určité firmy. Spoločnosť SALVIAFARM

VITAE bola farmaceutická firma, ktorá bola viazaná na schválené priestory a technológie a keď nemal
k nm prístup, jednoducho nemohla vyrábať. Museli sa odsťahovať, bol to provizórny stav, dochádzalo
k vyskladneniu hotových existujúcich výrobkov. Bola to agónia. Postoj obžalovaného bol taký, že sa
tou firmou žil. Jedno mu to nebolo. Snažil sa situáciu riešiť. Čo sa týka roku 2005, nezaregistroval
meškanie miezd. Faktúry dodávateľom boli platené priebežne na základe dohôd. Odstrihnutie od zdrojov
znamenalo zastavenie finančných tokov. Následne išlo len o dopredaj skladových zásob. Vysťahovanie

bol kľúčový problém, lebo pokiaľ ide o farmaceutickú firmu, je viazaná na schválené priestory a nemôže
vyrábať inde. K dôvodom vysťahovania uviedol, že išlo o majetkové spory z minulých rokov. Pani B.
bola asistentkou obžalovaného. Bola niečo ako splnomocnená majiteľmi areálu na výkon niečo ako
funkcie konateľa. Po vysťahovaní bola jej činnosť v záujme druhej strany, spoločnosti, ktorá prevzala
areál, dá sa povedať, že proti spoločnosti SALVIAFARM VITAE. K osobe pán E. uviedol, že ho pozná z

distribučnej spoločnosti Salvia Slovakia ako ekonomického riaditeľa. V tomto období s ním neprišiel do
kontaktu. V spoločnosti SALVIAFARM VITAE sa zúčastňoval svedok operatívnych porád. Pán E. sa ich
nezúčastňoval. K osobe V. X. uviedol, že bol riaditeľom divízie distribúcia Salvia Slovakia. Bol nejaký
čas pracovníkom SALVIAFARM VITAE, ale to bolo pred rokom 2005. Nemá informáciu, či zasahoval
do riadenia spoločnosti SALVIAFARM VITAE. Zastavenie dodávok Mercku a do Poľska boli likvidačné,

lebo firma nemohla vyrábať. Do kompetencie obchodného riaditeľa spadal predaj vlastných produktov,
ktoré sa vyrábali pod vlastnou značkou, získavanie zákaziek vo forme práce vo mzde, kde sa vyrábalo
pre iné firmy. Čo sa týka mechanizmu platenie faktúr a odvodov a pod. uviedol, že vedúci pracovníci
komunikovali so svojimi partnermi a boli určité priority, veci potrebné pre zabezpečenie výroby. Výplaty
boli vždy načas. Komunikácia s poisťovňami a daňovým úradmi patrila do kompetencie ekonomickej

riaditeľky pani Š.I.Č. a potom pani N.. Vždy dostali informáciu od ekonomickej riaditeľky o určitom balíku
peňazí, ktorý je k dispozícii a ktorý sa má rozdeliť v rámci zabezpečenia výroby a obchodu. Bývali
informácie o tom, že sa blížia termíny a potrebujú prostriedky na výplaty alebo DPH, čo oznámila
ekonomická riaditeľka. Túto informáciu mala podľa svedka z výpisu z účtu. Pokiaľ niečo horelo, tak
sa to riešilo prednostným spôsobom. Dozorná rada v prvom štvrťroku 2005 sa neschádzala. Následne

bol členom predstavenstva. Zo spoločnosti SALVIAFARM VITAE odišiel niekedy začiatkom júna 2005
a vtedy požiadal o zrušenie členstva v predstavenstve. V tom čase neprebehlo žiadne zasadnute
predstavenstva. Zúčastňoval sa denných operatívnych porád.
Z výpovede svedka T. W. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaného pozná dlhé
roky ako seriózneho pána, ktorý si vždy stál za tým, čo povedal, a všetky skutky, ktoré konal, konal s

dobrým úmyslom a pomáhal veľa ľuďom. Čo sa týka skutku nevedel sa k nemu vyjadriť. K obdobiu od
01.01.2005 do 31.12.2005 a januáru 2006 sa vyjadril, že pracoval v spoločnosti RONCOR Moravské
Lieskové. Vtedy už nepracoval u S. N.. Z jeho štruktúr vypadol v roku 2001 a potom sa tam pohyboval
ešte v roku 2003 alebo 2004. K roku 2004 uviedol, že nie je si vedomý, že by bol účastný nejakých porád
SALVIAFARM VITAE. Nevie aké vzťahy boli medzi otcom a synom. Boli tam nejaké finančné väzby,

ale nevedel sa vyjadriť. Niekedy začiatkom roku 2004 alebo v polovici roku 2004 definitívne skončil
svoje pôsobenie. K obsadeniu SALVIAFARM VITAE sa nevedel vyjadriť. U S. N. pracoval na viacerých
funkciách a naposledy mal na starosti lekárne.
Svedok W.. S. N. odmietol na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, že je synom
obžalovaného.

Ďalej boli vykonané ďalšie listinné a obrazové dôkazy tak ako to je uvedené v jednotlivých zápisniciach
o hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený.
Podľa Správy Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy,
obžalovaný nebol doposiaľ postihnutý za priestupky.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

* * * * *Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej
súvislosti, súd dospel k záveru, že v priebehu tohto trestného konania vedeného proti obžalovanému
bolo preukázané, že Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, neboli uhradené odvody za zamestnancov

spoločnosti SALVIAFARM VITAE, a.s. Obžaloba kládla za vinu obžalovanému, že ako štatutárny orgán
spoločnosti SALVIAFAM VITAE, a.s. v období od 01.01.2005 do 31.12.2005, vrátene mesiaca január
2006, zrazil zamestnancom sumu 387 877,- Sk, ktoré neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín,
hoci, mal v danom období finančné prostriedky na vyplatenie, čím mal spáchať zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Bolo preukázané výpismi z

obchodného registra spoločnosti SALVIAFARM VITAE, a.s. i výpoveďou obžalovaného, že obžalovaný
bol v inkriminovanom období predsedom predstavenstva tejto spoločnosti. Z vykonaného dokazovania
však vyplynulo, že spoločnosť bola v roku 2004 predlžená (znalkyňa R.. F. N.), nemala dostatok
finančnýchprostriedkovnaúhraduvšetkýchsvojichzáväzkovatátosituáciasaopakovalaajvroku2005.
V apríli 2005 došlo k obsadeniu výrobných a administratívnych priestorov spoločnosti SALVIAFARM
VITAE súkromnou bezpečnostnou službou za súčasného zákazu vstupu nich zamestnancom do tejto

spoločnosti. Uvedené skutočnosti vyplynuli z výpovede samotného obžalovaného, znalkyne R.. F.
N., svedkov O. N., F. N., Ľ. M., O. Z., J. B., W. B., B.O.Y. G. a Š. W.. Následne, najmä z výpovede
obžalovaného a svedkov Š.G. W., Ľ. M., B. G., vyplynulo, že o úhradách záväzkov sa rozhodovalo na
operatívnych pracovných poradách, na ktorých sa preberali potreby jednotlivých úsekov. Na základe
týchto záverov následne boli uhrádzané záväzky, ktoré mali súvis so zabezpečením ďalšieho chodu

spoločnosti. Na základe toho je opodstatnený záver, že rozhodnutie o tom, čo bude zaplatené
(či faktúry, mzdy, odvody) bolo nie výsledkom svojvoľného rozhodovania obžalovaného ako člena
štatutárnehoorgánuspoločnostiSALVIAFARMVITAE,a.s.,alebolovýsledkomrozhodovaciehoprocesu
založeného na poznatkoch o aktuálnych potrebách spoločnosti, ktoré boli prednášané jednotlivými
vedúcimi úsekov (ekonomického, výrobného, obchodného, materiálno technického zabezpečenia) tak,

aby bol zabezpečený ďalší ekonomický chod spoločnosti. I keď podľa znalkyne R.. F. N. peniaze v
spoločnosti boli na to, aby sa odvody uhrádzali, na strane jednej, ale na strane druhej uprednostnili
iné platby, ktoré súviseli s činnosťou spoločnosti. Nešlo pri tom o niečo, čo by nesúviselo s činnosťou
spoločnosti a nezabezpečovalo by reálny chod spoločnosti. Znalkyňa tiež potvrdila, že ak by uhrádzala
spoločnosť odvody, vznikol by iný záväzok, ktorý by nebola spoločnosť schopná zaplatiť. Tieto jej závery

korešpondujú aj s výpoveďami svedkov. Je zrejmé, že spoločnosť SALVIAFARM VITAE, a.s. určite
nebola schopná platiť všetky svoje záväzky riadne a včas. Z dokazovania tiež vyplynulo, že finančné
prostriedky, ktoré neboli použité na zaplatenie odvodov, boli použité na zabezpečenie chodu spoločnosti
a nie na iné účely, ktoré by niesli znaky obohatenia. Z dokazovania vyplynulo, že v danom prípade
nedošlo k obohateniu ani spoločnosti ani samotného obžalovaného, ale prostriedky boli ďalej použité

na zabezpečenie chodu spoločnosti, ktorá bola finančne „podvyživená“. Pri posudzovaní situácie v
roku 2005 a januára 2006 treba vziať do úvahy, že zásadným spôsobom do podnikateľského života
spoločnosti zasiahlo obsadenie (pre súd z neznámych dôvodov, ktoré sa nepodarilo zistiť vykonaným
dokazovaním) administratívnych a výrobných priestorov spoločnosti SALVIAFARM VITAE, nevpustenie
vedenia a zamestnancov do nich, čím spoločnosť prišla o výrobné prostriedky a možnosti viazané na

schválené priestory a postupy v oblasti farmaceutiky, dôsledkom čoho je podľa názoru súd následný
ekonomický a finančný prepad spoločnosti. Následne spoločnosť podľa výpovedí obžalovaného i
viacerých svedkov fungovala len v provizóriu, keď nevyrábala, dopredávala len zásoby. Bez významu
nie je ani skutočnosť, že spoločnosť mala od októbra 2005 exekútorom zablokované účty v bankách a
spoločnosť vykonávala úhrady len cez pokladne. Takisto z výpovede znalkyne R.. F. N. vyplynulo, že

nie je isté, či mala pri spracovávaní znaleckého posudku úplné účtovníctvo spoločnosti, ktoré by podľa
súdu dalo konkrétnu odpoveď na otázku, či spoločnosť mala reálne k dispozícii v jednotlivých obdobiach
dostatočné finančné prostriedky na výplatu hrubých miezd zamestnancov a na otázku, či spoločnosť
mohla odvádzať v období uvedenom v obžalobe poistné bez vážneho ohrozenia chodu spoločnosti,
či by výroba bola ohrozená a nemohla by v ďalšej činnosti pokračovať. Za danej situácie nemožno

preto konštatovať, že po formálnej stránke a materiálnej boli naplnené všetky zákonné znaky zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, predovšetkým
jeho subjektívna stránka, teda zavinenie obžalovaného v podobe úmyslu. Zamestnávateľa možno
trestnoprávne postihnúť za trestný čin neodvedenia dne a poistného len vtedy, ak reálne zrazil zo mzdy
zamestnanca povinné platby, úmyselne ich neodviedol a zadovážil sebe alebo inému neoprávnený

prospech. Podľa názoru súdu motiváciou obžalovaného k nerovnakému alebo nerovnomernému
uspokojovaniu veriteľov bola tá skutočnosť, že dal prednosť úhradám zabezpečujúcim chod spoločnosti
a mzdy zamestnancom (tieto boli zamestnancom uhrádzané) z dôvodu, že sa spoliehal a veril, že sa
ekonomická a finančná situácia spoločnosti zlepší a pri zachovaní zamestnanosti v spoločnosti budemôcť uhradiť aj ostatné svoje záväzky, teda aj odvody. Súd sa tiež zaoberal aj otázkou, či konanie
obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného
zákona alebo trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona. I v prípade týchto

dvoch trestných činov je súd názoru, že absentuje subjektívna stránka pre naplnenie zákonných znakov
týchto trestných činov.

Výsledky samotného dokazovania nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného
záveru, že žalovaný skutok sa stal tak ako je kladený obžalovanému za vinu obžalobou. Záver o vine

obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie
na domnienkach. Ustanovenie § 2 ods. 4 Trestného poriadku, obsahuje základnú zásadu trestného
konania, a to zásadu prezumpcie neviny. Každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za
nevinného, dokiaľ vina nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená. Prezumpcia neviny
vyjadruje objektívnu právnu situáciu. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú základné pravidlá, ktoré
súd musí v plnom rozsahu rešpektovať. Jedná sa najmä o zásadu, že obžalovanému musí byť vina

preukázaná, teda nie je úlohou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, je len jeho právom predkladať
a navrhovať dôkazy o svojej nevine. Ďalšou zásadou je zásada „in dubio pro reo“, teda že v prípade,
ak po skutočne dôslednom uskutočnení a preskúmaní dôkazov existujú pochybnosti o skutkovej otázke
významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ďalším princípom je
princíp, podľa ktorého nedokázaná vina má rovnaký význam ako dokázaná nevina. V danom prípade

súd nemal dostatok spoľahlivých dôkazov, na základe ktorých by mohol s istotou vysloviť, že skutok
sa stal tak ako bol žalovaný a spáchal ho obžalovaný. V tomto smere sú tu dôkazy, ktoré svedčia
rovnakou mierou v prospech (výpovede svedkov O. N., F. N., Ľ. M., O.F.X. Z., J. B., W. B., B. G. a
Š. W.) i neprospech obžalovaného (výpoveď svedkyne V.. Y. Š., znalkyne R.. F.Y.Ž. N. a závery jej
znaleckého posudku) a tak súd nemá inú možnosť, ako rešpektovať základnú zásadu trestného práva v

pochybnostiach prospech obžalovaného a obžalovaného spod obžaloby s poukazom na § 285 písm. c)
Trestného poriadku oslobodiť z dôvodu, že nebolo preukázané, že obžalovaný žalovaný skutok spáchal.

Vzhľadom na oslobodzujúci výrok, súd poškodenú Sociálnu poisťovňu, pobočka Trenčín, odkázal s jej
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.
V písomnom podanom odvolaní je treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.