Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 24, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/226/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111239495
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111239495.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: MUDr. I. G., bytom K., E. Q. XX/D, zast. JUDr. Martin

Priecel, advokát so sídlom Bratislava, Mickiewiczova 6, proti odporkyni: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
škody, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady škody za trovy obhajoby sumu
3.633,60 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 12.217,35 eura zastavuje.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 5.000 eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 23.12.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáhal od odporcu zaplatenia sumy 83.564,39 eura s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že 8 rokov pretrvávajúcim trestným stíhaním, ktoré bolo zastavené, pretože
skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom, mu bola spôsobená škoda v celkovej výške 50.370,47
eura. V príčinnej súvislosti s trestným stíhaním vynaložil na trovy obhajoby sumu 3.898,98 eura,
musel niekoľkokrát meniť zamestnávateľa, za prácou musel dochádzať desiatky kilometrov, čo ho stálo
29.874,53 eura, musel si zadovážiť motorové vozidlo v hodnote 16.596,96 eura. Trestné stíhanie sa

podpísalo pod jeho zdravotný stav najmä v súvislosti s chronickým stresom, hypertenziou a Diabetesom.
Vzhľadom na trvalé negatívne psychické, fyzické a spoločenské následky, ktoré mu boli spôsobené
nezákonným rozhodnutím si uplatnil aj nemajetkovú ujmu vo výške 33.193,92 eura.

Pred začatím pojednávania právny zástupca navrhovateľa súdu oznámil listom zo dňa 15.3.2012, že
navrhovateľ berie návrh v časti o zaplatenie 7.633,39 eura späť a to konkrétne zo sumy, ktorú vynaložil
na dochádzanie za prácou, za dochádzanie desiatky kilometrov za prácou si uplatnil sumu 22.241,14

eura. Súd uznesením č.k. 12C 226/2011- 137 zo dňa 20.3.2012, právoplatne dňa 4.5.2012 konanie v
časti o zaplatenie 7.633,39 eura s poukazom na § 96 ods. O.s.p. zastavil.Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu. Škoda vznikla v
príčinnej súvislosti s trestným konaním. Poukazoval na rozhodnutie 4NCdo 15/2009, v ktorom sa
hovorí o tom, že bez ohľadu na to, či došlo k zastaveniu trestného konania alebo oslobodenia spod

obžaloby, jedná sa o nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ spĺňa podmienky zák. č. 58/1969 Zb. Čo
sa týka náhrady škody, uplatňuje si ju za trovy právneho zastúpenia v rámci trestného stíhania, za
kúpu nového vozidla a za náklady súvisiace s dochádzaním do zamestnania. Čo sa týka trov obhajoby
poukazoval na rozhodnutie 1 Cdo 53/93, ktoré hovorí aj o tom, že zodpovednosť štátu je absolútna
a objektívna. Navrhovateľ nemá právne vzdelanie, je doktor medicíny, dostal sa do situácie, ktorú mu

nikto nezávidí, potreboval sa s týmto vysporiadať, nájsť vhodného obhajcu. Človek obvinený má nárok
na obhajobu, vyplýva to z trestného poriadku, z dohovoru o ľudských právach. Zvolil si obhajcu, ktorý
mu fakturoval, na základe tarifnej odmeny. Navrhovateľ nemohol zotrvať na pracovisku v K. pretože
bol trestne stíhaný. Prvým stupňom bol aj odsúdení. Všetci poznáme prezumpciu neviny, všetci vieme,
že nikdy to tak nebolo ani nebude, ťažko sa to preukazuje. Navrhovateľ je gynekológ - pôrodník,
musel byť z tohto dôvodu stále na telefóne a k dispozícii, ak by bol volaný k pôrodu, nemohol by sa

prepravovať do nemocnice autobusom. Navrhovateľ má právo na nemajetkovú ujmu s poukazom na
§ 11 a 13 O.z.. Jedenásťročné trestné stíhanie, kde sa navrhovateľ domáha svojej pravdy, má zásah
do cti, života človeka, ovplyvňuje nielen jeho pracovné vzťahy ale aj jeho rodinný život, priateľstvá.
Navrhovateľ žije v K., stále tu žijú pozostalí zomrelej pacientky. Navrhovateľ má zdravotné problémy.
Bol to človek uznávaný ako odborník, musel opustiť svoje zamestnanie, bude odkázaný na invalidný

dôchodok. Trestné stíhanie a to, čo sa mu kládlo za vinu, smrť pacientky, malo neblahé dôsledky ako
psychické tak aj fyzické. Suma 16.596,96 eura, ktorú si navrhovateľ uplatňuje za vozidlo Citroen, je
náhradu sumy 425.000 Sk, čo je 14.107,41 eura. Nevedel vysvetliť prečo je v návrhu požadovaná
suma 16.596,96 eura. Rozdiel medzi sumami 16.596,96 eura a sumou 14.107,41 eura, čo je suma
2.489,55 eura si neuplatnil, ale požaduje navyše sumu 3.485,36 eura, čo je kúpna cena za vozidlo

FIAT Punto, ktoré si navrhovateľ musel zakúpiť. Teda navrhovateľ si uplatňuje náhradu škody za obidve
vozidlá sumu 17.592,77 eura. Navrhovateľ skutočne vozidlo potreboval, keďže fungoval ako lekár na
telefóne, keď pacientka potrebovala odrodiť, musel sa dostaviť k pôrodu, musel sa vedieť dostaviť do
nemocnice v akejkoľvek dennej či nočnej hodine. Je absurdné, aby sa mohol spoliehať na MHD, SAD
a v noci to už vôbec nie je reálne. Vlastniť motorové vozidlo bolo pre neho nevyhnutnosť, nie zo svojho

pričinenia musel zmeniť svoje pôsobisko. Potreboval sa prepravovať za prácou. Vozidlo potreboval kvôli
pohotovosti. Okrem pacientok, ho potrebovali aj v nemocnici na oddelení, kde boli mladí lekári, ktorí
potrebovali veľakrát radu a pomoc a volali ho do nemocnice. Z predložených dokladov je vidno, že sa
jedná o lacné motorové vozidlá, relatívne dostupné v cene jedno okolo 120.000 Sk, druhé okolo 400.000
Sk. Navrhovateľ 18 rokov pracoval v K., do nemocnice to mal 15 minút pešo, musel zmeniť pracovisko,

ísť mimo bydliska, V K. prácu nedostal. Navrhovateľ mal pred sebou kariérny rast, keby nebolo vznesené
obvinenie, zostal by pracovať v K., nevznikali by mu náklady súvisiace s kúpou auta, platením nájmu
bytu v E.. Navrhovateľ si iné miesto nehľadal, ale vzhľadom k situácii v K., že nemohol operovať, musel
si nájsť nové miesto, toto všetko súvisí so vznesením obvinenia navrhovateľa. Po roku 2001 po vznesení
obvinenia došlo k úplnému prestrihnutiu operačných možností a prílevu pacientok pre navrhovateľa. Za

dochádzanie navrhovateľ požaduje sumu 11.642,13 Eur. Vo zvyšnej časti 10.599,01 Eur zobral návrh
späť. Na ďalšom pojednávaní si uplatnil sumu 10.023,79 Eur a návrh v časti o zaplatenie 12.217,35
Eur zobral späť.

Na záver sa právny zástupca navrhovateľa vyjadril tak, že rozhodnutie o vznesení obvinenia

bolo nezákonným rozhodnutím, pretože sa nepotvrdili podozrenia zo spáchania trestného činu.
Zodpovednosť štátu je objektívna, kvôli vzneseným obvineniam došlo k vzniku škody, ktorá by inak
nebola vznikla. Sú to trovy obhajoby, navrhovateľ nemá právnické vzdelanie, sám sa nevedel obhajovať,
potreboval právnu pomoc. Ďalšou škodou, ktorá mu vznikla bolo to, že si musel zakúpiť motorové vozidlo
a mal výdavky na pohonné hmoty. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol neželaným lekárom v

K., nemohol operovať, slúžil nadštandardné množstvo služieb v nemocniciach, fungoval ako lekár na
telefón,čobezautanebolomožné.Jedanápríčinnásúvislosť,kebynebolovznesenéobvinenieazačaté
trestné stíhanie, neboli by mu vznikli náklady - škoda, ktorú si uplatnil. Nemajetkovú ujmu si navrhovateľ
uplatňuje s poukazom na § 11 a 13 O.z., pretože nezákonným rozhodnutím došlo k zasiahnutiu do
jeho osobnostných práv, rodinného a spoločenského života, zdravia a postihnutý bol aj jeho kariérny

život. Navrhovateľ bol poverený vedením oddelenia, vykonával právomoci primára, formálne ním však
ustanovený nebol. Dôvod bol to, že bolo vedené trestné stíhanie voči nemu a nie narušené vzťahy s
lekármi. Ak by bol menovaný do funkcie primára, bol by zaradený do inej platovej triedy a malo by tovplyv aj na honor v spoločnosti. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol ohováraný napríklad v
kaderníctve, alebo primárom MUDr. B. v G. Q..

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pred 16-timi rokmi došlo k udalosti, zomrela pacientka pani O.,
príčina smrti bola perforácia srdca katétrom. Chyba sa stala na oddelení ARO. Obvinený a vyšetrovaný
bol MUDr. O.. Po 2 rokoch bol obvinený a vyšetrovaný on. Bol obvinený a odsúdený na 2 roky
podmienečne.Došlokzávažnémupoškodeniujehopovesti.Celýjehoživotsaodvtedyodvíjapodtlakom
týchto okolností. Odvolal sa , celá záležitosť skončila na Ústavnom súde, ktorý nariadil celé to znova

prešetriť, trvalo to 12 rokov. Príčinou vzniku hypertenzii a Diabetesu je stres. Je v strese 13 rokov. Trpí
nespavosťou. Stále človek na to myslí. Ústavným súdom SR bolo po 13 rokoch rozhodnuté, že to treba
celé znova vyšetriť, znova bol vypočúvaný, svedkovia tiež. Vypočúvanie dospelo k záveru, že ani nie je
z čoho ho obviniť. V čase, keď sa to stalo, žil s priateľkou v K.. Odišiel pracovať do E.. Dochádzal do K.
1 až 2 krát do týždňa. V E. si prenajal byt. Keď pracoval v G. Q., dochádzal z K.. Mal 15 - 20 služieb
do mesiaca. Keď nemal službu, mal operačnú pohotovosť, volali ho aj v noci. Potreboval auto. V K. G.

pracuje posledné tri roky. Má zdravotné problémy následkom hypertenzie, čo sa týka Diabetesu, snaží
sa dodržiavať diétu. Keď prebiehali vyšetrovania, žil v strese, pod psychickým tlakom. Prenasledovali
ho myšlienky a nespavosť, ktoré pretrvávajú dodnes. Aj keď mu to kolegovia nedávali najavo, menej
bol pracovne vyťažený, menej sa dostal k operatíve, bol nepotrebný. Opustil pracovisko v K., našiel
si prácu v E., kde bol 1,5 roka. Okolnosti sa tu zvrtli tak, že musel odísť do G. Q., kde bol 4 roky.

V G. Q. primár odišiel do dôchodku. Primárom nebol vymenovaný, aj keď mal dostatočné vzdelanie,
odpracované roky, bol poverený vedením oddelenia. Pre vzťahy s poisťovňami bolo oddelenie v G. Q.
zatvorené. Zamestnal sa v K. G., kde je doteraz. Čo sa týka jeho osobného života, je sám. V čase,
keď sa udalosť stala, mal 44 rokov. Bol zamestnaný ako lekár na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v
K., na oddelení bol prednosta, primár a lekári. V tom čase tam bolo zamestnaných asi 10 lekárov a

50 sestier, teda zdravotného personálu. Oficiálne z kolegov nikto proti nemu nevystúpil, ale všetci o
všetkom vedeli. Napríklad známa bola u kaderníčky, kaderníčky sa medzi sebou rozprávali, že G. je
ten lekár, čo mu zomrela pacientka. S kolegami na pracovisku mal len pracovné vzťahy. V priateľskom
vzťahu nebol s nikým, stávalo sa aj také, že keď boli vypísané operácie, bol z operácie zrušený, keď
to pacientka namietala. Bol v K. zamestnaný 18 rokov, po udalosti v K. pracoval ešte asi 3 roky, lenže

v tom čase mal ťažký úraz, bol 9 mesiacov PN. Videl, že situácia v K. mu nie je naklonená, všetko sa
zbehlo náhodou tak, že mu bolo ponúknuté miesto zástupcu primára v E., sám si iné miesto nehľadal,
odišiel do E.. V E. pôsobil ako zástupca primára 1,5 roka. O tom, čo sa stalo v K. na pracovisku s nikým
nehovoril, ale o všetkom sa vedelo, občas mu to niekto nadhodil, ale oficiálne mu nikto nikdy nič nedal
najavo. Na tomto pracovisku sa cítil dobre, postupne mal lepšiu klientelu ako primár. Vyústilo to do toho,

primár to zariadil tak, aby odišiel sám. Tak z tohto zamestnania odišiel. Odišiel do G. Q., aj tu všetci o
všetkom vedeli, pretože do G. Q. prišiel G. robiť riaditeľa nemocnice. Keď primár z oddelenia v G. Q.
odchádzal do dôchodku, za normálnych okolností by bol menovaný primárom oddelenia, čo sa nestalo.
Keď bolo oddelenie v G. Q. zrušené, odišiel do K. G.. Cítil sa zdravotne dobre, keď tu nastúpil. Za
mesiac mal asi 10 nočných služieb a dve operačné pohotovosti. Posledný rok má výraznejšie problémy

s tlakom, pre zlyhanie srdca bol hospitalizovaný. Asi pred 8 rokmi sa s priateľkou rozišiel. Čo sa týka
zdravotných problémov, tie sa objavili zhruba v priebehu roka, čo sa začalo trestné stíhanie. Vysoký tlak
a diabetes je výraznejší posledné tri roky. Čo sa týka vzťahov s deťmi pochádzajúcimi z manželstva, boli
komplikované. Čo sa týka priateľov, tých má málo, bol pracovne vyťažený. Vozidlo FIAT Punto kupoval
v roku 2004 v období, keď bol nútený odísť z nemocnice v K. do E., predtým vlastnil staré ojazdené

vozidlo, ktoré malo 12 rokov, nedalo sa na neho spoľahnúť. Dochádzal na ňom do E. a G. Q.. Keď
vozidlo FIAT Punto predával, malo 4 roky, dôvod bol ten, že bolo pomalé, boli na ňom poruchy, nedalo
sa na auto spoľahnúť. Vzhľadom k povolaniu potreboval aj počas služby dostať sa rýchlo a spoľahlivo
do nemocnice. Preto v roku 2007 kupoval vozidlo Citroen. V K. vozidlo až tak nepotreboval, pretože
býval asi 15 min. peši od nemocnice. Okrem toho mal v K. menej služieb, do mesiaca mal 2 veľké

a 2 malé služby. Až teraz pred 3 mesiacmi sa dozvedel, že primár v E. ako argument používal proti
nemu, že bol trestne stíhaný, že preto nie je vhodné, aby vykonával funkciu zástupcu primára. Nie je
pravda, že odchádzal do E. kvôli funkcii, odchádzal kvôli tomu, že nemohol v K. operovať. Mal výdavky
s dochádzaním, musel si kúpiť auto, platil dva byty, jeden v K., druhý v E.. Keby nebol obvinený a
odsúdený, medzi ľuďmi, pacientmi by sa nerozprávalo čo sa rozprávalo. Bol neprávom obvinený za to,

čo nespáchal. Dokonca bol obžalovaný a odsúdený, všetko sa od toho odvíjalo. 8 rokov trvalo, kým
dokázal svoju nevinu. Lenže za 8 rokov si ľudia zafixovali niečo iné a to ho zničilo.Zástupkyňa odporcu na pojednávaní trvala na svojom písomnom vyjadrení k veci. V konaní nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi zmenami zamestnania navrhovateľa a jeho trestným stíhaním,
poukazovala na dohody o ukončení pracovných pomerov ako aj na výpoveď navrhovateľa a ním

navrhnutých svedkov. Dôvody zmeny v zamestnaní navrhovateľa súvisia s inými vecami a nie s trestným
stíhaním. V E. bolo navrhovateľovi ponúknuté miesto zástupcu primára. V E. bol problém s operáciou,
kedy navrhovateľ pri operácii vybral aj slepé črevo a zrejme na túto vec bol iný názor navrhovateľa
ako primára. V G. Q. bolo zatvorené oddelenie. Ani subjektívne výsluchy navrhovateľa a svedkov
nepreukázali, že zmeny zamestnania súvisia s jeho trestným stíhaním. Čo sa týka vozidla, chýba tu

príčinná súvislosť, aj keby nedošlo k zmene v zamestnaní a pôsobil by aj v K., rovnako by aj v K.
potreboval motorové vozidlo a teda náklady, ktoré si uplatňuje za motorové vozidlo neboli spôsobené
trestným stíhaním. Je rozdiel v príčinnej súvislosti s tým, že zomrela pacientka a v príčinnej súvislosti
zo vznesenia obvinenia. Doteraz v konaní nebolo preukázané, že k odchodu navrhovateľa z nemocnice
v K. došlo z dôvodu jeho trestného stíhania. K strate pacientov, nemožnosti oparovania došlo ešte
pred vznesením obvinenia, príčinná súvislosť je s tou skutočnosťou, že došlo k úmrtiu pacientky. Nie je

príčinnásúvislosťsovznesenímobvinenia.Nesúhlasilasospôsobomvýpočtunákladovnadochádzanie,
tento je len abstraktný. Nepostačuje na bezpečné preukázanie výšky škody. Navrhovateľ mal zmenu
pracovného miesta G. Q. - K. G. až po zastavení trestného stíhania.

Svedkyňa Doc. PhDr. A. V. CSc. Na pojednávaní uviedla, že bola svedkom debaty v kaderníctve, kde

sa premieľalo meno MUDr. G., vtedy spozornela. Jedna pani sa vyjadrila tak, že či vedia, že za ženu,
ktorá zomrela pri pôrode, je vinný MUDr. G., v kaderníctve bolo asi 10 žien, nastala panika, jedna pani
sa vyjadrila, že jej dcéra bude o dva mesiace rodiť, ďalšia jej poradila, aby si našla iného lekára, že u
takého lekára by sa nedala ani vyšetriť, nieto ešte operovať alebo rodiť. Povedali jej, že o tom rozpráva
celá nemocnica, celá K.. Keď prišla domov, telefonovala navrhovateľovi, čo je na tom pravdy, nebolo jej

to jedno. Večer k nim prišiel na návštevu, navrhovateľ jej povedal, že to nie je pravda, že on nie je vinný,
jej takéto jeho vyjadrenie stačilo, pretože ho poznám roky. Navrhovateľa pozná ako človeka, ktorý sa
stále vzdeláva, bol erudovaný odborník, veľmi sa mu ublížilo. Od tej doby sa stal z neho smoliar, trápil
sa, zmenil zamestnanie, odišiel do E., do G. Q., do K. G.. Boli v kontakte, telefonovali si. Všetko sa to
odrazilo na jeho zdraví. Navrhovateľ ovláda niekoľko svetových jazykov, zo zahraničia mu nosili knihy.

Teraz žije z almužny, žije sám. Posledný rok nepracuje, je chorý na srdce.

Zamestnania menil, pretože mal pokazenú povesť, ženy nechceli k nemu chodiť rodiť, nedávali mu ani
operovať, ťahalo sa to s ním. Z K. odišiel do E., tam bol mladší primár, navrhovateľ mu robil zástupcu.
Navrhovateľ vedel viac ako jeho šéf, preto s ním nevychádzal. Stala sa jedna skutočnosť, navrhovateľ

robil zákrok vybral aj slepé črevo a niečo kvôli tomu medzi nimi bolo, už si to presne nepamätala. V G.
Q. v podstate prišiel zatvoriť nemocnicu, bolo tam málo lekárov, nemal kto slúžiť, mal veľa práce, nočné
služby. Potom bolo zatvorené oddelenie v nemocnici a odišiel do K. G..

Ženy v kaderníctve hovorili v tom zmysle, že navrhovateľ je vinný a určite to povedie ďalej, že bude

potrestaný. Nehovorili, že prebieha trestné stíhanie. Jej vzťah k navrhovateľovi ako sa dozvedela tieto
skutočnosti sa nezmenil, zostal rovnaký.

Svedkyňa Ing. Q. V. na pojednávaní uviedla, že keď sa stala tá udalosť v nemocnici, po K. sa rozprávalo,
že navrhovateľ nie je dobrý lekár, ženy nechceli k nemu chodiť. S navrhovateľom sa nenavštevovali,

ale bývali blízko seba, keď sa stretli, len náhodne vonku. Reči sa rozprávali hneď potom. Počula to aj v
práci, od viacerých žien, aj ženy v V. o tom rozprávali, pretože bol lekárom v V.. Čo sa týka jeho odchodu
z K. nemocnice, počula, že mu to tam viac menej znepríjemňovali, musel odísť, pretože mu nechceli
dať operovať, nemal pacientky, odišiel do E. odkiaľ pochádza. Jej známa pracovala ako sestrička v
nemocnici v E., z jej rozprávania vie, že navrhovateľ musel odísť, pretože primár sa tam dozvedel, čo

sa stalo v K., jednoducho ho z nemocnice vytlačili, že to bolo pre navrhovateľa nepríjemné. Primár v E.
robil všetko pre to, aby zobral navrhovateľovi pacientky. Potom odišiel do G. Q., kde sa oddelenie zrušilo
a odišiel do K. G.. V rámci rečí ohľadne navrhovateľa sa spomínalo trestné stíhanie a vyšetrovanie
políciou. Bolo to pred rokom 2000, každý o tom rozprával, že k navrhovateľovi netreba chodiť, že má na
svedomí úmrtie pacientky. Navrhovateľa ľutovala, nevedela sa k tomu vyjadriť, počula jeho verziu že to

tak nebolo. Išlo to s ním, nebolo to nič príjemné, bol smutný, bol z toho rozhodený, veľa rokov sa ťahal
súd. Navrhovateľ bol veľký športovec, rád čítal. Informácie ohľadne odchodu navrhovateľa z nemocnice
z K. mala od bývalého primára z interného oddelenia, ktorý sa vyjadroval tak, že navrhovateľ ide preč,že mu to tam znepríjemňujú. Intenzita vzťahu medzi ňou a navrhovateľom keď sa dozvedela o týchto
udalostiach sa nezmenila, nestretávali sa, len keď sa náhodou stretli tak sa porozprávali.

Svedok Doc. Ing. X. I., PhD. Na pojednávaní uviedol, že po K. sa šírili informácie, správa o úmrtí
pacientky rezonovala viackrát, počul to v práci, v jedálni, v autobuse u náhodných cestujúcich 1-2 krát,
vypočul rozhovor žien v jedálni pri vedľajšom stole, ktoré sa bavili, že zomrela pacientka v nemocnici,
že navrhovateľ a nemocnica by mali za to niesť zodpovednosť. Ženy konštatovali, že gynekológia a
chirurgia má v nemocnici v K. nedostatky, že doktorom by sa nedali vyšetriť, že nechceli, aby ich dcéry

podstúpili zákroky. Robil na pracovisku, ktoré poskytlo priestory p. O., o to dlhšie sa o tom rozprávalo,
trvalo to týždne. Osobne s navrhovateľom o tejto udalosti nehovoril, na túto tému sa nerozprávali. Pri
rozhovoroch s navrhovateľom nadobudol dojem a presvedčenie, že je to vysoko erudovaný odborník,
že stále študuje, určite ho tieto udalosti ovplyvnili, to by ovplyvnilo každého. Obdivuje ho, že sa znova
dokázal zamestnať a robiť operačné zákroky. V rečiach sa spomínalo v tom zmysle, že sa majú
vyvodzovať následky a vyšetriť prečo sa to stalo. Bol prekvapený, môže sa to stať, pomyslel si, že

navrhovateľ to bude mať ťažké spamätať sa z toho a znova sa zaradiť do pracovného procesu, dokázať
že je odborník. Reči sa šírili bezprostredne po udalosti asi do týždňa, niekoľko týždňov. Jeho postoj k
navrhovateľovi po tejto udalosti sa nezmenil.

Svedkyňa Ing. Q. A. na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ bol v nemocnici G. Q. zamestnaný na

gynekologicko - pôrodníckom oddelení. Jeho prvé pracovné zaradenie bolo sekundárny lekár, potom
pôsobil ako zástupca primára. Predtým pracoval v nemocnici v E.. Nemocnica G. Q. mala nedostatok
lekárov, inzerovali voľné pracovné miesta. Navrhovateľ si dal žiadosť o miesto sám. S navrhovateľom
sa nikdy nerozprávala o tom, prečo odišiel z nemocnice z E.. Až neskôr sa dozvedela, že navrhovateľ
pôsobil v K., že bolo vedené proti nemu trestné stíhanie. O afére v K. nemocnici počula, ale nespojila si

ju s navrhovateľom v čase, keď ho prijímali. Dozvedela sa o tom až neskôr. V čase, keď už navrhovateľ
bol u nich zamestnaný, sa pri rozhovore s primárom MUDr. B. dozvedela a spojila si aféru v nitrianskej
nemocnici s navrhovateľom. Bola prekvapená, keď sa to dozvedela. Ak by bol navrhovateľ odsúdený, v
zmysle zákona o verejnej službe by s ním musela rozviazať pracovný pomer. On však odsúdený nebol,
bolo proti nemu vedené len trestné stíhanie, takže jej stanovisko a postoj bol taký, že bola rada, že majú

lekára hoci bol trestne stíhaný. Aj keď navrhovateľ spĺňal podmienky na funkciu primára, do funkcie
primára ho nevymenovala z dvoch dôvodov. Jeden dôvod bol to, že bol trestne stíhaný. Druhý dôvod
bolo kontroverzné správanie navrhovateľa, nevytvoril si dobrý vzťah s lekármi z neštátnej sféry, ktorí na
oddelenie chodili slúžiť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom
spisu a to návrhom, vyčíslením trov právneho zastúpenia, uznesením o začatí trestného stíhania,
rozsudkom OS Nitra sp.zn. 1T/69/02, uznesením KS v Nitre sp.zn. 1TO/125/04, uznesením NS SR
sp.zn. 1TZ/7/2006, faktúrami a vyúčtovaním odmeny za zastupovanie, potvrdením o zamestnaní,
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spisom OS Nitra sp.zn. 1T/69/02,

vyjadrením prokurátora, návrhom na zloženie preddavku, vyjadrením odporcu, čiastočným späťvzatím
návrhu, uznesením o čiastočnom zastavení konania, odovzdávajúcim protokolom, povinným zmluvným
poistením, faktúrou, zmluvou o splátkovom úvere, lekárskou správou, výpismi z účtu, dohodou o
skončení pracovného pomeru, potvrdením o ukončení pracovného pomeru, rozsudkom KS v Bratislave
sp.zn. 8Co/251/2010, technickým preukazom, faktúrou, potvrdením zo Sociálnej poisťovne, čestným

prehlásením, kúpnou zmluvou, správami z Mestskej nemocnice G. Q., Nemocnice E., Nemocnice K. G.
a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ bol zamestnaný v NsP K. na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Dňa XX.X.XXXX bol
službukonajúcim lekárom na pôrodnej sále gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia NsP K. a vykonal

pôrod pacientky O., ktorá po pôrode XX.X.XXXX zomrela.

Odo dňa XX.X.XXXX začali šetrenia komisií, vyšetrovanie rôznymi orgánmi, vypočúvanie na polícii,
trestné stíhanie.

Dňa 26.10.1996 prerokovala odborná komisia, ktorú vymenoval riaditeľ NsP v K. úroveň poskytnutej
liečebnej starostlivosti na gynekologicko-pôrodnom oddelení. Ďalšie vyšetrenie vykonala dňa 23.1.1997
znalecká komisia pri Fakultnej nemocnici v Bratislave. Dňa 31.5.1997 vypracovala znalecký posudokMUDr. S. z NsP Žilina, dňa 21.10.1997 vypracovala znalecká komisia Ministerstva zdravotníctva SR
posudok.

Bolo začaté trestné stíhanie proti MUDr. O.. Boli vypracované ďalšie znalecké posudky, zasadali ďalšie
znalecké komisie v rámci vykonávania činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní. Voči MUDr. O. bolo
trestné stíhanie zastavené.

Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.4.2001 bolo začaté trestné stíhanie proti navrhovateľovi za

trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/69/2002 zo dňa 15.6.2004 bol navrhovateľ uznaný vinným
z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn.

1To/125/2004 zo dňa 4.10.2005 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prokurátorovi
na došetrenie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal generálny prokurátor SR sťažnosť. Najvyšší súd SR
uznesením sp. zn. 1Tz/7/2006 zo dňa 14.6.2006 sťažnosť zamietol.

Krajská prokuratúra Trnava uznesením sp. zn. Kv 13/05 zo dňa 26.6.2008 trestné stíhanie proti
navrhovateľovi zastavila, pretože skutok nie je trestným činom.

Za vykonané úkony právnej služby v trestnej veci vedenej na Krajskom riaditeľstve PZ ÚJaKP v Nitre

vystavil JUDr. U. O., advokát navrhovateľovi zálohovú faktúru č. 18003 na sumu 4.184 Sk zo dňa
3.6.2008 a to za jeden úkon právnej pomoci - účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 30.5.2008
- 1.588 Sk, náhrada za premeškaný čas - 1.268 Sk, náhrada paušálnych výdavkov - 190 Sk, cestovné
- 470 Sk, spolu - 3.516 Sk + DPH - 4.184 Sk. Jednalo sa o tarifnú odmenu podľa § 12 ods. 3 písm. a/
vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z..

Za vykonané úkony právnej pomoci v trestnej veci vedenej pred OS Nitra sp. zn. 1T/69/02 vystavil
JUDr. U. O., advokát navrhovateľovi faktúru č. 03132 zo dňa 16.10.2003 na sumu 31.605,40 Sk z
ktorej navrhovateľ zaplatil zálohu 27.000 Sk a zostala suma k úhrade 4.605,40 Sk. Úkony právnej
pomocisúnasledovné:prevzatieaprípravaobhajoby28.6.2001-400.-Sk,účasťprivyšetrovacomúkone

výsluchu znalca 5.2.2002 -400.- Sk, účasť pri vyšetrovacom úkone, oboznámenie sa s výsledkami
vyšetrovania na KÚVPZ Nitra 18.4.2002 - 800.-Sk, účasť pri vyšetrovacom úkone, oboznámenie
sa s výsledkami vyšetrovania na KÚV PZ Nitra 15.5.2002 - 400.-Sk, porada s klientom - 400.-Sk,
oboznámenie sa s obsahom spisu- 400.-Sk, porada s klientom -400.-Sk, zastúpenie na hlavnom
pojednávaní 26.11.2002-800 Sk, náhrada za premeškaný čas v súvislosti s oboznámením sa s

výsledkami vyšetrovania na KÚV PZ Nitra 18.4.2002- 120 Sk a v Kováčovej 15.5.2002 -200 Sk, náhrada
za premeškaný čas v súvislosti s oboznámením sa s obsahom spisu na OS Nitra 14.11.2002- 120
Sk, náhrada za premeškaný čas v súvislosti so zastúpením na hlavnom pojednávania na OS Nitra
26.11.2002 -120 Sk, hotové výdavky za zaobstaranie kópií ZP- 142 Sk, paušálna náhrada za 8 úkonov
právnej pomoci- 800 Sk, zastúpenie na hlavnom pojednávaní OS Nitra 3.3.2003- 9.150 Sk, 4.3.2003-

3.660 Sk, náhrada za premeškaný čas v súvislosti so zastupovaním na hlavnom pojednávaní 3.3.2003-
2.136 Sk, paušálna náhrada za 2 úkony právnej pomoci- 256 Sk, cestovné výdavky 6 x cesta Bratislava
- Nitra a späť- 7.020 Sk.

Za vykonané úkony právnej pomoci v trestnej veci vednej pred OS Nitra pod sp. zn. 1T/69/2002 vystavil

JUDr. U. O., advokát navrhovateľovi faktúru č. 03133 na sumu 16.055,80 Sk zo dňa 16.10.2003, úkony
právnej pomoci sú nasledovné: zastúpenie na hlavnom pojednávaní OS Nitra 15.5.2003 -5.490 Sk,
zastúpenienahlavnompojednávanínaOSNitra7.10.2003-3.660Sk,paušálnasumanáhradavýdavkov
za 2 úkony právnej pomoci- 256 Sk, cestovné výdavky za cestu 4 krát Bratislava - Nitra a späť- 4.678
Sk. Spolu 14.084 Sk + 14% DPH = 1.971,76 Sk= 16.055,80 Sk.

Za vykonané úkony právnej pomoci v trestnej veci vednej pred OS Nitra pod sp. zn. 1T/69/2002 vystavil
JUDr. U. O., advokát navrhovateľovi faktúru č. 04041 na sumu 10.120,95 Sk zo dňa 5.4.2004, úkony
právnej služby sú nasledovné: účasť pri vyšetrovacom úkone pri oboznamovaní sa s výsledkamivyšetrovania, vyhľadávania a za konanie pred súdom a pojednávaní na OS Nitra 25.3.2004 - 3 x 1.943
Sk. Spolu 5.829 Sk. Náhrada za premeškaný čas -2.268 Sk, náhrada paušálnych výdavkov -408 Sk.
Spolu 8.505 Sk + 19% DPH = 1.615,95 Sk = 10.120,95 Sk.

Za vykonané úkony právnej pomoci v trestnej veci vednej pred OS Nitra pod sp. zn. 1T/69/2002 vystavil
JUDr. U. O., advokát navrhovateľovi faktúru č. 04085 na sumu 5.461 Sk zo dňa 23.6.2004, úkony právnej
služby sú nasledovné: účasť pri vyšetrovacom úkone pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania,
vyhľadávania a za konanie pred súdom a pojednávaní na OS Nitra 16.6.2004 - 2 x 1.943 Sk. Spolu

3.886 Sk. Náhrada za premeškaný čas 567 Sk, náhrada paušálnych výdavkov 136 Sk. Spolu 4.589 Sk
+ 19% DPH = 872 Sk = 5.461 Sk.

Za vykonané úkony právnej pomoci v trestnej veci vednej pred OS Nitra pod sp. zn. 1T/69/2002 vystavil
JUDr. U. O., advokát navrhovateľovi faktúru č. 05117 na sumu 4.524,40 Sk zo dňa 10.10.2005, úkony
právnej služby: vypracovanie odvolania 6.10.2004- 1.251 Sk, účasť na verejnom zasadnutí na krajskom

súde v Nitre 4.10.2005 -1.251 Sk, náhrada za premeškaný čas- 1.000 Sk, náhrada paušálnych výdavkov
-300 Sk. Spolu je to suma 3.802 Sk + 19% DPH = 722,40 Sk = 4.524,40 Sk.

Za vykonané úkony vo veci sťažnosti generálneho prokurátora pre porušenie zákona vedenej pred
Najvyšším súdom SR sp. zn. 1Tz/7/2006 vystavil JUDr. U. O., advokát navrhovateľovi faktúru č.

06064 na sumu 3.639 Sk zo dňa 15.6.2006, úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
14.6.2006-1.365 Sk, účasť na verejnom zasadnutí na najvyššom súde SR 14.6.2006 -1.365 Sk, náhrada
paušálnych výdavkov -328 Sk. Spolu je to suma 3.058 Sk + 19% DPH = 581 Sk = 3.639 Sk.

Za vykonané úkony trestnej veci vedenej na KR PZ vystavil JUDr. U. O., advokát navrhovateľovi faktúru

č. 08015 na sumu 33.875,70 Sk zo dňa 4.2.2008, úkony právnej služby: účasť na výsluchu MUDr. S.,
MUDr. F., MUDr. S. 21.3.2007 - 1.485 Sk, účasť na výsluchu B. O., MUDr. J., MUDr. R. 22.3.2007 - 2x
1.485 Sk, účasť na výsluchu MUDr. Q. 5.4.2007 - 1.485 Sk, účasť na výsluchu Q. M., MUDr. I., MUDr. Y.,
p. E. 20.4.2007 - 2 x 1.485 Sk, účasť na výsluchu MUDr. R., navrhovateľa a navrhovateľa dňa 25.5.2007
-2 x 1.485 Sk, vypracovanie sťažnosti zo dňa 31.10.2007 - 1.485 Sk, náhrada za premeškaný čas -

5.940 Sk, náhrada paušálnych výdavkov - 1.602 Sk, cestovné - 7.560 Sk. Spolu 28.467 Sk + 19% DPH
= 33.876 Sk.

Za vykonané úkony vypracovanie a podanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu
vystavil JUDr. U. O., advokát navrhovateľovi faktúru č. 09037 na sumu 266 eur zo dňa 30.3.2009, úkony

právnej pomoci: prevzatie, vypracovanie sťažnosti a podanie sťažnosti na ESĽP.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatňoval sumu 3.898,98 eura titulom trov obhajoby.

Súčtom predložených faktúr na sumu 4.184.-Sk plus 31.605,40 Sk plus 16.055,80 Sk plus 10.120,95

Sk plus 5.461 Sk plus 4.524,40 Sk plus 3.639 Sk plus 33.875,70 Sk súd dospel k záveru, že na trovy
obhajoby boli vstavené faktúry na sumu 109.466,25 Sk = 3.633,60 eura. Faktúra na sumu 266 eura bola
vystavená za vypracovanie a podanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Zaplatenie vystavených faktúr advokátom JUDr. O. navrhovateľ preukázal výpismi z účtu, ktorými

navrhovateľ preukázal zaplatenie sumy 267 eur dňa 17.3.2009, 34.000 Sk dňa 24.1.2008, 3.640 Sk dňa
24.6.2006, 5.000 Sk plus 5.000.-Sk dňa 15.11.2005, 5.500 Sk plus 5.500.-Sk dňa 14.7.2004, 10.000 Sk
plus 10.000.- Sk dňa 21.4.2004, 20.000 Sk dňa 31.10.2003. Spolu preukázal zaplatenie sumy 3.541,24
eura /267 eur + 98.640.-Sk = 3.274,24 eura/. Podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa nepreukázal
zaplatenie faktúry na sumu 4.184.-Sk.

Navrhovateľ bol v období od 1.11.1985 do 30.4.2003 zamestnaný ako lekár na gynekologicko -
pôrodníckej klinike, vo Fakultnej nemocnici v K.. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo strany
navrhovateľa.

Od 1.5.2003 do 31.8.2004 bol zamestnaný ako lekár v NsP E.. Navrhovateľ tu reálne odpracoval 294
pracovných dní. Pracovný pomer bol ukončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.Od 7.9.2004 do 15.9.2008 bol zamestnaný ako lekár v Mestskej nemocnici G. Q.. Navrhovateľ tu mohol
reálne odpracovať 954 dní. Pracovný pomer bol ukončený dohodou o rozviazaní pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. b Zákonníka práce z dôvodu zníženia stavu zamestnancov.

Od 16.9.2008 až doteraz je zamestnaný ako starší sekundárny lekár gynekologicko - pôrodnícka klinika
Fakultná nemocnica s poliklinikou K. G.. Od 16.9.2008 do 31.1.2013 tu navrhovateľ odpracoval 547
pracovných dní.

Navrhovateľ doručil dňa 24.6.2011 Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.

Navrhovateľ si zakúpil osobné motorové vozidlo Fiat Punto za sumu 10.755 eur a to dňa 9.2.2004 . Z
kúpnejzmluvyzodňa22.10.2007vyplýva,žetotovozidlopredal H.Z.-U.za105.000.-Sk=3.485,36eur
a zakúpil si osobné motorové vozidlo Citroen C4 za 425.000 Sk = 14.107,41 eura. Z odovzdávajúceho

protokolu č.111 vystaveného dňa 22.10.2007 vyplýva, že vozidlo bolo navrhovateľovi odovzdané v tento
deň.

V podanom návrhu si navrhovateľ uplatňoval titulom nároku na náhradu škodu za zakúpenie motorových
vozidiel sumu 16.596,96 eura. Rozdiel medzi sumami 16.596,96 eura a sumou 14.107,41 eura za

zakúpenie vozidla Citroen , čo je suma 2.489,55 eura si neuplatnil, ale požadoval navyše sumu 3.485,36
eura, čo je kúpna cena za vozidlo FIAT Punto, ktoré si navrhovateľ musel zakúpiť. Teda navrhovateľ si
uplatňoval náhradu škody za obidve vozidlá a to sumu 17.592,77 eura. Z písomných dokladov však
vyplýva, že suma 3.485,36 eura nie je kúpna cena za vozidlo FIAT, pretože kúpna cena bola v roku 2004
10.755 eur a suma 3.485,36 eura je suma, za ktorú navrhovateľ vozidlo predal v roku 2007.

Navrhovateľ predložil lekárske správy o svojom zdravotnom stave, z ktorých vyplývajú jeho zdravotné
problémy so srdcom. Stanovená bola diagnóza hypertenzná kardiomyopatia, artériová hypertenzia,
Diabetes mellitus 2. typu.

Navrhovateľ si uplatňoval podaným návrhom aj sumu 29.874,53 eura titulom náhrady škody za
dochádzanie desiatok kilometrov do zamestnania, ktoré musel meniť v dôsledku trestného stíhania,
pred začatím pojednávania návrh v tejto časti upravil a žiadal sumu 22.241,14 eura. V priebehu
konania si uplatnil sumu 10.023,79 eur a návrh v časti o zaplatenie sumy 12.217,35 eur zobral
späť. Pri výpočte náhrady vychádzal z technického preukazu, z priemernej spotreby, z ceny pohonných

hmôt udávaných štatistickým úradom a počtom odpracovaných dní udaných zamestnávateľom. V E.
navrhovateľ odpracoval dní - 294 : 7 dní = 42 týždňov. Navrhovateľ dochádzal 2 krát týždenne, čo je
780 km cesta K. - E. tam aj späť, dva krát do týždňa x 42 týždňov = 32.760 km. Výpočet spotreby je
nasledovný - 32.760 : 100 x spotreba 5,7 litra = 1.867,32 x 1,3 Eur = 2.427,52 Eur.

V G. Q. odpracoval navrhovateľ 954 dní, jedna cesta G. Q. - K. je 28 km x 2 = 56 km denne x 954 dní =
53.424 km : 100 x spotreba 5,7 litra = 3.045,17 x 1,3 Eur = 3.958,72 Eur. V K. G. navrhovateľ odpracoval
547 dní, jedna cesta K. G. - K. 38 km x 2 = 76 km denne x 547 dní = 41.572 km : 100 x spotreba 7 litrov
= 2.910,04 x 1,25 Eur = 3.637,55 Eur.

Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil aj nemajetkovú ujmu vo výške 33.193,92 eura.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom

konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 zák č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 zák. č. 58/1969 Zb., každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradnýmPodľa § 3 zák. č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti

nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak
bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody nemá ten,
a) kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre
obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia,
b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie
je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin

bol amnestovaný.

Podľa § 8 zák. č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa ustanovení § 5 a 6 sa nemožno zbaviť.

Podľa§9ods.1zák.č.58/1969Zb.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,ako

aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať
s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej

právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom,
a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,
b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán

republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 zák. č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov

odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 27 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 27 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa článku 46 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným

Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné to, že
navrhovateľ bola trestne stíhaný pre trestný čin ublíženia na zdraví na základe uznesenia Krajského
úradu vyšetrovania PZ Nitra zo dňa 23.4.2001. Krajská prokuratúra Trnava uznesením zo dňa
26.6.2008 trestné stíhanie proti navrhovateľovi zastavila, pretože skutok nie je trestným činom. K

vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania došlo za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., preto na daný
prípad je treba aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. Vo veci je daná vecná pasívna legitimácia Slovenskej
republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR s poukazom na § 9 ods. 1 zák.č.58/1969 Zb.,
pretože podľa tohto ustanovenia, ak ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, to je také rozhodnutie, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
spôsobenou škodou, za splnenia podmienky využitia riadnych opravných prostriedkov a zrušenia

nezákonného rozhodnutia.

V danej veci takýmto nezákonným rozhodnutím, ktoré spôsobilo navrhovateľovi škodu a ujmu bolo
uznesenie o začatí trestného stíhania. S poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. 1 Cdo 53/93 aj ten,
proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri

splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení § 1 až 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne
právo na náhradu škody spôsobnej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak
v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo
si ho zvolil sám. V odôvodnení rozsudku NS SR sp. Zn. 4 Cdo 183/2009 je uvádzané, že základným

predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo
zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným
orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia,
teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický.
Z hľadiska výkladu teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je

v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné
splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR mal súd za to,
že sa v danej veci jedná o nezákonné rozhodnutia a navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu škody.

Čo sa týka jednotlivých nárokov navrhovateľa na náhradu škody tieto boli posudzované nasledovne.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatňoval sumu 3.898,98 eura titulom náhrady škody za vyplatené
trovy obhajoby. Nepredložil však listinné dôkazy, ktoré by preukazovali túto žalovanú sumu. Predložil
faktúry na sumu 4.184.-Sk, 31.605,40.-Sk, 16.055,80.-Sk, 10.120,95.-Sk, 5.461.-Sk, 4.524,40.-Sk,
3.639.-Sk, 33.875,70.-Sk spolu vo výške 109.466,25 Sk = 3.633,60 eura, ktoré boli vystavené JUDr.
O. a predložil aj špecifikáciu právnych úkonov k jednotlivým faktúram tak ako je vyššie opísané v

skutkovom stave. Faktúra na sumu 266 eur bola vystavená za vypracovanie a podanie sťažnosti na
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a to dňa 30.3.2009, kedy už bolo trestné stíhanie zastavené
uznesením zo dňa 26.6.2008 a preto súd túto sumu navrhovateľovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o trovy obhajoby súvisiace s trestným stíhaním navrhovateľa. Keďže navrhovateľ preukázal sumu3.633,60 eura vystavenými faktúrami s rozpisom vykonaných úkonov právnej služby pričom sa jednalo
o tarifnú odmenu, súd v tejto časti rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi titulom náhrady škody za
vyplatené trovy obhajoby sumu 3.633,60 eura, pretože vystavené faktúry a rozpis jednotlivých právnych

služieb súd považoval za dostatočný dôkaz.

Ďalejsinavrhovateľuplatňoval náhraduškody,ktorámuvzniklavdôsledkukúpy osobnéhomotorového
vozidla Fiat Punto dňa 9.2.2004 a osobného motorového vozidlo Citroen C4 dňa 22.10.2007 v celkovej
výške 17.592,77 eura. Odhliadnuc od toho, že žalovaná suma nezodpovedá kúpnym cenám motorových

vozidiel, pretože vozidlo FIAT Punto nadobudol za sumu 10.755 eur a vozidlo Citroen C4 za 14.107,41
eura, čo je spolu suma 24.862,41 eura, a odhliadnuc od toho, že kúpou vozidiel nevznikla navrhovateľovi
škoda, pretože kúpou vozidiel u neho nedošlo k zmenšeniu jeho majetku o kúpnu cenu vozidiel,
pretože vozidlá boli súčasťou majetku navrhovateľa, súd požadovanú sumu navrhovateľovi v tejto časti
nepriznal, pretože navrhovateľ nepreukázal jednoznačne a bez pochybností príčinnú súvislosť medzi
trestným stíhaním navrhovateľa a kúpou vozidiel. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri

priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi trestným stíhaním navrhovateľa a škodou spôsobenou
navrhovateľovi je daný vtedy, ak je medzi trestným stíhaním a škodou navrhovateľa vzťah príčiny
a následku. Navrhovateľ svoj nárok odôvodňoval tým, že v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním
musel niekoľkokrát meniť zamestnávateľa a dochádzať za prácou, pričom si musel zadovážiť motorové

vozidlo, ktoré nevyhnutne potreboval, keďže pôsobil ako lekár na telefón, čo bez auta nebolo možné.
Navrhovateľ však v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne a bez pochybností
príčinnú súvislosť medzi trestným stíhaním a zmenami zamestnávateľov. Nevyplýva to ani z listinných
dôkazov, pretože pracovný pomer v K. bol ukončený dohodou zo strany navrhovateľa, rovnako aj v
E. a v G. Q. bol pracovný pomer ukončený dohodou o rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63

ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu zníženia stavu zamestnancov. Rovnako to nevyplýva ani zo
samotnej výpovede navrhovateľa, ktorý na pojednávaní uviedol, že situácia v K. mu nebola naklonená,
všetko sa zbehlo náhodou tak, že mu bolo ponúknuté miesto zástupcu primára v E., sám si iné miesto
nehľadal, odišiel do E.. K úmrtiu pacientky O. došlo XX.X.XXXX, trestní stíhanie bolo voči navrhovateľovi
začaté dňa 23.4.2001, do 30.4.2003 bol zamestnaný ako lekár na gynekologicko - pôrodníckej klinike,

vo Fakultnej nemocnici v K.. Teda do E. odišiel po 7 rokoch od úmrtia pacientky a po 2 rokoch od začatia
trestného stíhania, takže tu nie je ani časová súvislosť. Od 1.5.2003 do 31.8.2004 bol zamestnaný ako
lekár v NsP E. Z výpovede navrhovateľa nevyplýva ani príčinná súvislosť medzi ukončením pracovného
pomeru v E. a trestným stíhaním, pretože sám navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že postupne mal
lepšiu klientelu ako primár, vyústilo to do toho, že primár to zariadil tak, aby odišiel sám. Aj svedkyňa

V. potvrdila, že navrhovateľ vedel viac ako jeho šéf - primár v E., preto s ním navrhovateľ nevychádzal.
Takže toto mohol byť dôvod ukončenia pracovného pomeru navrhovateľa v E. a nie vedené trestné
stíhanie, hoci svedkyňa V. uviedla, čo počula od známej, že navrhovateľ musel odísť, pretože primár v E.
sa dozvedel, čo sa stalo v K. a robil všetko pre to, aby zobral navrhovateľovi pacientky. Z tejto svedeckej
výpovede však súd nemohol vyvodiť jednoznačný záver, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru

v E. bolo vedené trestné stíhanie proti navrhovateľovi, skôr to boli nezhody navrhovateľa s primárom,
čo uviedol on sám aj svedkyňa V.. Z tohto zamestnania odišiel do G. Q., kde bol zamestnaný od
7.9.2004 do 15.9.2008, pracovný pomer tu ukončil preto, lebo sa zatváralo oddelenie, takže už vôbec
nie je daná príčinná súvislosť medzi trestným stíhaním a zmenou pracovného pomeru a navyše v čase
ukončenia pracovného pomeru v G. Q. / 15.9.2008 / už bolo trestné stíhanie zastavené / 26.6.2008 /.

Navrhovateľ nepreukázal ani to, že by mu v zamestnaní v G. Q. bola spôsobená ujma tým, že nebol
vymenovaný za primára, hoci na to ako jediný na oddelení spĺňal predpoklady, pretože svedkyňa A.
uviedla, že navrhovateľ do funkcie primára nevymenovala z dvoch dôvodov. Jeden dôvod bol to, že
bol trestne stíhaný. Druhý dôvod bolo kontroverzné správanie navrhovateľa, nevytvoril si dobrý vzťah
s lekármi z neštátnej sféry, ktorí na oddelenie chodili slúžiť. Keďže navrhovateľ nepreukázal príčinnú

súvislosť medzi trestným stíhaním a zmenami zamestnania, súd mu nemohol priznať titulom uplatnenej
náhrady škody sumu 17.592,77 eura za kúpu motorových vozidiel, pretože sa ani nejednalo o škodu,
nakoľko škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, skutočnou škodou
je vzniknuté zmenšenie majetku poškodeného, k čomu u navrhovateľa nedošlo, pretože vozidlá boli
súčasťou majetku navrhovateľa a určite ich používal na rôzne účely aj po skončení trestného stíhania.

Súd z týchto istých dôvodov nemohol navrhovateľovi priznať ani sumu 10.023,79 eura titulom náhrady
škody za dochádzanie desiatok kilometrov do zamestnania, ktoré musel meniť v dôsledku trestného
stíhania, pretože toto v konaní navrhovateľ nepreukázal, pričom len na okraj súd poznamenáva, že sa
jednalo čisto o hypotetický výpočet navrhovateľa, ktorý pri výpočte náhrady vychádzal z technickéhopreukazu, z priemernej spotreby, z ceny pohonných hmôt udávaných štatistickým úradom a počtom
odpracovaných dní udaných zamestnávateľom, čo by súd aj tak nemohol akceptovať. S poukazom na
nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 177/08 príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, domnelá, ale

musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno , čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané - teda poškodeného.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, túto zákon č. 58/1969 Zb. priamo neupravuje, ale súd mal za to,

že na danú vec treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka § 11 a 13 OZ. Podmienkou
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy - v závislosti
na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba
považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú
rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom

mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná
fyzická osoba. Trestné stíhanie má negatívny dopad na ďalší život každého jednotlivca. Zasahuje do
súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, do profesného života, do jeho spoločenskej
povesti, je spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére
osobnostných práv.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 33.193,92 eura, túto sumu súd
považoval za neprimerane vysokú a nadhodnotenú, pretože v konaní nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by žalovaný nárok odôvodňovali v plnej výške. Občiansky zákonník ani maximálnu ani minimálnu
výšku zadosťučinenia neupravuje, upravené je iba to, že zadosťučinenie musí byť primerané,

rozhodujúca je závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Zmyslom
zadosťučinenia nie je byť zábezpekou, zdrojom obživy ani náhrady príjmu, logicky nemôže viesť k
neprimeranému obohateniu. Trestné stíhanie malo negatívny dopad na život navrhovateľa, v konaní
bolo preukázané, že kauza - úmrtie pacientky O. malo negatívny vplyv na osobu a život navrhovateľa,
vyplýva to zo svedeckej výpovede V., ktorá uviedla, že bola svedkom debaty v kaderníctve, kde sa

spomínalo meno navrhovateľa v tom zmysle, že je vinný za úmrtie ženy pri pôrode, že u takého lekára
by sa nedali ani vyšetriť, nieto ešte operovať alebo rodiť, rozprávala o tom celá nemocnica, celá K..
Od tej doby sa trápil sa, zmenil zamestnanie, odrazilo sa to na jeho zdraví, mal pokazenú povesť,
ženy nechceli k nemu chodiť rodiť, nedávali mu ani operovať. Jej vzťah k navrhovateľovi sa nezmenil,
zostal rovnaký. Svedkyňa V. uviedla, že po K. sa rozprávalo, že navrhovateľ nie je dobrý lekár, ženy

nechceli k nemu chodiť. Počula takéto reči v práci, od viacerých žien, aj ženy v V. o tom rozprávali,
v nemocnici v K. mu to viac menej znepríjemňovali, nechceli mu dať operovať, nemal pacientky. V
rámci rečí ohľadne navrhovateľa sa spomínalo trestné stíhanie a vyšetrovanie políciou. Nebolo to nič
príjemné, bol smutný, bol z toho rozhodený, veľa rokov sa ťahal súd. Svedok I. uviedol, že po K. sa šírili
informácie, správa o úmrtí pacientky, počul to v práci, v jedálni, v autobuse, že zomrela pacientka v

nemocnici, že navrhovateľ a nemocnica by mali za to niesť zodpovednosť. Reči sa šírili bezprostredne
po udalosti asi do týždňa, niekoľko týždňov. Jeho postoj k navrhovateľovi po tejto udalosti sa nezmenil.
Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že navrhovateľ utrpel morálnu a spoločenskú ujmu, bol negatívne
posudzovaný okolím v súvislosti s úmrtím pacientky a následne začatým trestným stíhaním. Navrhovateľ
však v konaní nepreukázal, že by to bolo také intenzívne narušenie jeho osobnostných práv, pretože ani

jeden zo svedkov sa nevyjadril v tom zmysle, že by zmenil názor na navrhovateľa, svedok I. uviedol, že
reči sa šírili niekoľko týždňov, svedkyňa A. uviedla, že až neskôr sa dozvedela, že navrhovateľ pôsobil
v K., že bolo vedené proti nemu trestné stíhanie, o afére v nitrianskej nemocnici počula, ale nespojila
si ju s navrhovateľom v čase, keď ho prijímali, dozvedela sa o tom až neskôr pri rozhovore s primárom
MUDr. B.. Nepotvrdila ani tvrdenie navrhovateľa, že kvôli trestnému stíhaniu sa nestal primárom v G. Q.

pretože uviedla, že do funkcie primára ho nevymenovala z dvoch dôvodov - kvôli trestnému stíhaniu a
kvôli jeho kontroverznému správaniu voči lekárom z neštátnej sféry. Navrhovateľ nárok na nemajetkovú
ujmu odôvodňoval aj svojim zlým zdravotným stavom, predložil lekárske správy o svojom zdravotnom
stave, tvrdil, že jeho zdravotné problémy spôsobil stres vyvolaný trestným stíhaním, čo súd pripúšťa a
nevylučuje, ale nemôže to s istotou tvrdiť, pretože na to nemá má odborné vedomosti a príčinná súvislosť

medzi trestným stíhaním a zlým zdravotným stavom navrhovateľa nebola bezpečne preukázaná. Už
samotnétrestnéstíhaniezačatéuznesenímzodňa23.3.2001aukončenézastavenímzodňa26.6.2008,
teda trvajúce 7 rokov je dôvodom na to, aby navrhovateľovi bola priznaná nemajetková ujma, pretože
navrhovateľ žil 7 rokov v neistote ako trestné stíhanie dopadne, kedy sa celá záležitosť vyrieši, určiteto ovplyvnilo a poznačilo jeho život, preto súd navrhovateľovi priznal nemajetkovú umu vo výške 5.000
eur, táto suma by mohla zmierniť následky neoprávneného zásahu odporcu do osobnostnej sféry
navrhovateľa, pričom pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy súd prihliadol na to, že navrhovateľovi už

bola priznané primerané finančné zadosťučinenie rozhodnutím Ústavného súdu vo veci namietaného
prerokovania porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady
škody za trovy obhajoby sumu 2.388,35 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie
v časti o zaplatenie sumy 12.217,35 eura zastavil pre čiastočné späťvzatie návrhu, pričom odporca s
čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil s poukazom na § 96 O.s.p. ďalej súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 5.000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej v lehote 30 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.