Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/160/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208559
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613208559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVes,samosudkyňaJUDr.DarinaPuklušová,vprávnejvecižalobcu:E..Q.A.,

S.. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X., M. XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom
so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom
so sídlom Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 2C
1378/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 4. 2013.

Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41,
Košice sp. zn. 2C 1378/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 4. 2013, a to
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Babina trovy
právneho zastúpenia vo výške 244,36 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok vo výške 99,50
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 10. 5. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 1378/2012 z 19. 1. 2012, a to až do rozhodnutia
vo veci samej, ďalej žiadal odložiť vykonateľnosť predmetného rozsudku a požadoval náhradu trov
konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 29. 12. 2007 žalobca uzatvoril ako poistený poistnú
zmluvu so žalovaným ako poistiteľom. V zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, takže sa naňho
vzťahujú ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný ako poistiteľ mal postavenie

dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 1 predmetnú poistnú zmluvu
žalobca považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne s
poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2 O.s.p. je na konanie v danej veci príslušný Okresný súd Spišská
Nová Ves, v obvode ktorého žalobca má trvalé bydlisko. Zároveň je žalobca oslobodený od povinnosti
platiť súdne poplatky podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov. Žalobca ďalej poukázal na oznámenie o ukončení poistného zmluvného vzťahu,
ktorým bola žalobcovi určená povinnosť zaplatiť dlžné poistné vo výške 43,14 Eur, ktorú povinnosť

si splnil v lehote určenej v oznámení. Takto si žalobca považoval svoje povinnosti voči žalovanému
vyplývajúce z predmetnej poistnej zmluvy za splnené, keďže o existencii iných pohľadávok nemal
vedomosť a žalovaný ho už o nich neinformoval.Dňa 15. 4. 2013 bol žalobcovi zo strany Arbitrážneho súdu Košice doručený rozhodcovský rozsudok
pod sp. zn. 2C 1378/2012 vydaný týmto rozhodcovským súdom dňa 19. 1. 2012, ktorým bola uložená
žalovanému povinnosť do 5 dní od jeho doručenia zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 154,53

Eur a trovy rozhodcovského rozsudku 276,- Eur, alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý
rozhodcovský rozsudok vydal. S rozsudkom mu bol doručený aj návrh na začatie konania z 2. 1. 2012,
ktorýbolpodanýnaArbitrážnysúddňa4.1.2012aupovedomenieozačatíkonaniapredrozhodcovským
súdom z 9. 1. 2012. Žalovaný, v rozhodcovskom konaní ako žalobca, v podanom návrhu uviedol,
že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV predložených

poistných podmienok, podľa ktorej poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd. V
odôvodnenírozhodcovskéhorozsudkusakonštatuje,žalobcacituje:„Zosobitnýchdojednanívyplýva,že
rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného, s tým, že tento ju nebol povinný v
rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať.“ a že: „Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať ....
mal faktickú možnosť úpravu časti XV. Poistných podmienok úplne vylúčiť.“

Žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Babinom, ktorý v odôvodnení
žalobyďalejpoukázalnapraxsúdovvspotrebiteľskýchveciach,kdeúčastníkombolžalovanýavktorých
bola meritom tá istá rozhodcovská doložka, ako je v danom civilnom konaní, pričom v ich argumentácii
je opakujúce sa jednoznačné posúdenie predmetnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, resp. neplatnej časti zmluvy, k čomu citoval časť uznesenia Najvyššieho súdu SR z 21. 3.

2012 pod sp. zn. 6Cdo 1/2012.

K nároku, ktorého sa domáha žalovaný rozhodcovským rozsudkom, teda k zaplateniu sumy 154,35 Eur
titulom „osobitnej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na
uzavretie poistenia“, žalobca uviedol, že žalovaný si mal možnosť uplatniť nárok na údajnú pohľadávku

užvčaseuzavretiazmluvyopoistení-29.12.2007arovnakosimalmožnosťtútodlžnúsumuuplatniťpri
riadnom vyúčtovaní dňa 17. 3. 2009. Okrem toho pri uzatváraní poistných zmlúv bol povinný postupovať
s odbornou starostlivosťou a už v čase ich uzatvárania mal zohľadniť všetky svoje náklady. Navyše z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a z návrhu na začatie tohto konania nie je zrejmé, lebo žalovaný
nevyšpecifikoval, o aké náklady dodatočne vyčíslené sa jedná. Administratívne náklady žalovaného

nemôžu byť na ťarchu spotrebiteľa a ak by tieto boli vyčíslené pri uzatváraní poistnej zmluvy, nie je
zrejmé, či by ju žalobca podpísal.

K samotnému rozhodcovskému rozsudku žalobca v odôvodnení návrhu ďalej uviedol, že nemal
možnosť sa riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom a mal na to 5-dňovú lehotu od

doručenia rozsudku, ktorá nepostačuje na kvalifikovanú obranu spotrebiteľa, prípadne na zabezpečenie
advokáta. Navyše rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a nepodložených tvrdení
žalovaného. Žalobcovi bolo takto odňaté právo konať pred súdom, ktoré je zaručené v Ústave SR, čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, základných slobôd a v Občianskom súdnom poriadku.
Žalobca ďalej poukázal na konštantnú judikatúru MS SR, na jednotlivé rozhodnutia Ústavného súdu

SR a krajských súdov (uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE 47/2011, uznesenie ÚS SR sp.
zn. IV. ÚS 55/2011-19, nález ÚS SR sp. zn.: ÚS SR 60/2011-13, ako aj ďalšie závery zverejnených
prerokovaní Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na stránkach MS SR a
citoval rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ÚS 2164/10.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má zato, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne,
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Zároveň
podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní navrhoval odložiť vykonateľnosť predmetného
rozhodcovského rozsudku do rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca k návrhu predložil kópiu upovedomenia o začatí rozhodcovského konania, oznámenie o zániku
poistenia k poistnej zmluve č. 4203700256, predmetnú poistnú zmluvu uzavretú medzi Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. so sídlom v Košiciach a žalobcom dňa 29. 12. 2007, text pripoistenia
k tejto zmluve, vyňatok VPP - fotokópia časti XVI, XVII a Osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007
k poistnej zmluve, ktorú žalobca podpísal dňa 29. 12. 2007, kópiu návrhu na začatie rozhodcovského

konania a rozhodcovského rozsudku č. k. 2C 1378/2012 zo dňa 19. 1. 2012.

Žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom JUDr. Gabrielom Gulbišom, ktorý navrhoval
žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že rozhodcovská doložka bolaindividuálne dojednaná, a preto je platná a zákonná. Poukázal na všeobecné poistné podmienky,
ktorých podpisom žalobca potvrdil ich prevzatie a následne osobitným zmluvným dojednaním č.
01/2007 k predmetnej poistnej zmluve žalobca osobitne podpísal vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek

sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti
a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV VPP, a toto chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku, teda tvrdil, že táto bola individuálne dojednaná. Uviedol, že žalobca mal
dve možnosti (tieto boli tretím subjektom - viazaným finančným agentom, v danom prípade pani
Beátou Lorincovou, pri uzatváraní zmluvy patrične vysvetlené, o čom svedčí Záznam o požiadavkách

a potrebách klienta k danej poistnej zmluve zo dňa 29. 12. 2007), a to spolu s podpisom poistnej
zmluvy a VPP podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal
z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné
zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie citovaného ustanovenia článku XV VPP, avšak jeho poistný
vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Poukázal na rozhodnutia súdov SR, kde tieto posúdili totožnú
rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a teda platnú (uznesenie KS v Prešove sp. zn.

10CoE/51/2011, uznesenie KS v Prešove sp. zn. 10CoE/48/2011, uznesenia KS v Banskej Bystrici sp.
zn. 14CoE/174/2011, 17CoE/224/2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/235/2012 z
27. 2. 2013 a iné). Poukázal na stav právnej neistoty, ktorý by bol vyvolaný rozporom v rozhodovacej
činnosti súdov, ktoré by v obdobných skutkových veciach vyslovovali diametrálne odlišné právne názory.
Namietal nedostatok právomoci procesného súdu s odôvodnením, že sa jedná o súbeh súdnej

právomoci a právomoci rozhodcovského súdu, a preto žiadal konanie zastaviť, resp. návrh zamietnuť
a priznať mu trovy konania. Ku charakteru konania mal zato, že daný spor, v ktorom sa rozhoduje o
zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, a preto sa na žalobcu nevzťahuje
oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila osobne žalobca a právny zástupca žalovaného.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, za použitia dôkazných listín - kópie spisu
Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C 1378/2012, súd zistil tento skutkový stav:

Z dôkazného spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C 1378/2012 súd zistil a vzal za preukázané,
že žalovaný sa návrhom doručeného dňa 4. 1. 2012 dožadoval na rozhodcovskom súde zaplatenia
sumy 154,35 Eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur s odkazom na ustanovenie v časti
XVII ods. 7, 8 z titulu nákladov poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. Súčasťou návrhu bola
poistná zmluva a vyňatok z VPP a oznámenie žalovaného adresované žalobcovi o zániku poistenia,

sadzby provízie pre jednotlivé druhy poistenia, potvrdenie Arbitrážneho súdu o prijatí návrhu dňa 4. 1.
2012, písomné potvrdenie prijatia a rozhodovania v spore vedenom pred AS v Košiciach, upovedomenie
o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9. 1. 2012, rokovací poriadok AS Košice a
rozhodcovský rozsudok zo dňa 19. 1. 2012, ktorý bol účastníkom doručený (žalobcovi spolu s návrhom
dňa 15. 4. 2013).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa
v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho

dodatočného ustanovenia.
Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného
ustanovenia,a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení

rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa môžu
dohodnúť,žesvojsporpredložianarozhodnutieurčitémustálemurozhodcovskémusúdu.Vtomprípade
platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v
čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej
zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovský súd musí
rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom
dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov.
Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie,

ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä
ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie
vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy
alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno

oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná
praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovského rozsudku, len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva

právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z predmetného dôkazného spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 15.
4. 2013 a návrh v tomto konaní bol podaný na súde dňa 10. 5. 2013, takže jej nárok bol uplatnený v
zákonnej lehote.
Z dokazovania je nesporné, že žalovaný pod predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-
slovenská poisťovňa Rapid, a. s. a žalobca uzavreli dňa 29. 12. 2007 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou

sú VPP, prevzatie ktorých žalobca podpísal dňa 29. 12. 2007. Súčasťou VPP je ich osobitné zmluvné
dojednanie č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve, na základe ktorého účastníci spoločne a každý
zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskémukonaniu v zmysle článku XV týchto VPP a zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu ako
rozhodcovskú doložku.
Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument),

alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmikonaniadojednanáakorozhodcovskádoložkavrámciVPPkpoistnejzmluveč.4203700256.
Súd skúmal, či rozhodcovská doložka napriek podpisu oboch zmluvných strán bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo.

Žalobca bol na pojednávaní osobne prítomný a v účastníckej výpovedi uviedol, že pri podpisovaní
poistnej zmluvy zástupca poisťovne ho nepoučil o možnosti, že predmetnú rozhodcovskú doložku
nemusí podpísať a že základná poistná zmluva tak zostane platná. Dodal, že aj keby si text poistnej
zmluvy a osobitného zmluvného dojednania prečítal pozorne, nakoľko nemá vedomosti z oblasti práva,
neporozumel by tomu, čo je rozhodcovská doložka. Ďalej uviedol, že po obdržaní rozhodcovského
rozsudku bol prekvapený, že má poisťovni ešte niečo uhrádzať, nakoľko zaplatil si aj zvyšné zákonné

poistné, ktoré po zániku poistnej zmluvy mal uhradiť a tým považoval predmetnú vec za vyporiadanú.

Súd sa pri hodnotení právneho úkonu - rozhodcovskej doložky stotožnil s tvrdením právneho zástupcu
žalovaného, podľa ktorého táto bola individuálne dojednaná, a to aj vzhľadom na listinný dôkaz -
„Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve", čím vzal za preukázané,

že spotrebiteľ bol o význame rozhodcovskej doložky náležite poučený.

V článku XV VPP v súlade s Osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k predmetnej poistnej
zmluve sa účastníci dohodli na riešení ich sporov v rozhodcovskom konaní, pričom nešpecifikovali
osobu rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle § 8 ods. 1

citovaného zákona a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu
rozhodcovskému súdu.

Podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice účinného od 10. 3. 2011 - prvej vety preambuly
Arbitrážny súd Košice je stálym rozhodcovským súdom.

Súd teda konštatuje, že osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4203700256
účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany

ako rozhodcovskú doložku. Zároveň v čl. XV Všeobecných poistných podmienok sa účastníci konania
nedohodli na osobe rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle §
8 ods. 1 citovaného zákona a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
- t. j. konkrétne vymedzenému stálemu rozhodcovskému súdu.

Citované ustanovenie tak hodnotí súd ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z. z. (pokiaľ
sa týka ustanovenia § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6) - je teda i podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným
úkonom, pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť.

Na základe týchto skutočností považoval súd rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) za neplatnú
v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z..

Žalobca namietal i neplatnosť doložky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č.
244/2002 Z. z..

K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z. z. (t. j. poslednou novelou
zákona č. 244/2002 Z. z. ) s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:
- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z

úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného
efektu súdneho rozhodnutia;- Elisa Maria Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal;

- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti
namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok

v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno
rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí zaoberať
samotný predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou žalovaného na zaplatenie sumy 154,35
Eur uplatnenej na základe časti XVII ods. 7a (resp. 8) Všeobecných poistných podmienok.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z. z. ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé
praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby
rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných

podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo
cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok
pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy
poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené

ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je
možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval, či neposudzoval
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, či toto ustanovenie Všeobecných poistných podmienok bolo
individuálne dojednané a súd zároveň poukazuje na to, že z predloženého Záznamu o požiadavkách
a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4203700256 nevyplýva, že by o predmete rozhodcovského
konania žalobca touto formou žalovaného vôbec poučoval.

Súd teda skonštatoval i existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.
1 písm. j/.

Poukazujúc na vyššie popísané dôvody a citované ustanovenia súd návrhu žalobcu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku v plnom rozsahu vyhovel.

Žalobca požadoval i rozhodnúť i o odložení vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Lustráciou súd síce nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi účastníkmi konania a ani z výsluchu

žalobkyne, či zástupcu žalovaného súd túto skutočnosť preukázanú nemal. Zástupca žalobcu pred
súdom vyhlásil, že priebežne na základe právoplatných rozhodcovských rozsudkov sú predexekučné
výzvy účastníkom rozhodcovských konaní zasielané, preto s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol súd i o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Ako už bolo v úvode uvedené, žalovaný namietal aj poplatkovú povinnosť, tvrdil, že sa ma vyrubiť podľa
položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov a v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku navrhol
zastaviť konanie.
Súd však poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. (ďalej Zákon o
súdnych poplatkoch) je žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného

predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom toto ustanovenie odkazuje pod č. 4aa napr.
Na zákon o ochranu spotrebiteľa.
Žalobca je teda jednoznačne ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva oslobodený od
platenia súdnych poplatkov v tomto konaní.K podaniu právneho zástupcu žalovaného, ktorým namietal i nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie
o tejto veci a navrhol konanie zastaviť podľa § 106 O.s.p. súd udáva, že takýto postup by bolo možné

zvoliť len pre prípad, ak by sa vec mala podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní.
Toto ustanovenie nie je pre daný prípad použiteľné, pretože ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. odkazuje na prejednanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušným súdom a nie
rozhodcom. Teda ani táto námietka zástupcu žalovaného neobstojí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p.
a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov právnemu zástupcovi žalobcovi JUDr.
Vladimírovi Babinovi podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 244,36 Eur. Trovy pozostávajú z
3 úkonov po 60,07 Eur a to v zmysle §§ 11 ods. 1 písm. a/ a 14 citovanej vyhlášky (prevzatie a príprava
veci vrátane prvej porady s klientom, spísanie a podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 27. 6. 2013),
3x 7,81 Eur - režijný paušál + 20 % DPH. Celkove odmena advokáta je vo výške 244,36 Eur.

Nakoľkožalobcabolvtomtokonaní podľa§4ods.2písm.za/Zákonaosúdnychpoplatkochoslobodený
a v konaní bol úspešný, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods.
2 Zákona o súdnych poplatkoch, a to podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.