Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208833
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613208833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: G. V.,

O.. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. I. Č.. XXX, proti žalovanému: RAPID life životná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom so sídlom Němcovej 22, 040 01 Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne
- Občianskeho združenia „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov" so sídlom Škultétyho 3, 040
01 Košice - Staré mesto, právne zastúpené JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho
č. 3, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 2C

1380/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 4. 2013.

Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41,
Košice sp. zn. 2C 1380/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 4. 2013, a to
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 198,28 Eur zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok vo výške 99,50
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 15. 5. 2013 žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 1380/2012 z 19. 1. 2012, a to až do rozhodnutia
vo veci samej, a zároveň žiadala náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že predmetným

rozsudkom bola zaviazaná k úhrade dlžnej sumy vo výške 198,28 Eur a k náhrade trov rozhodcovského
konania vo výške 276,- Eur, resp. aby v lehote 5 dní podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský
rozsudok vydal. Žalobkyňa predmetnou žalobou spochybnila právomoc predmetného rozhodcovského
súdu danú vec rozhodnúť vzhľadom na to, že boli porušené jej práva domáhať sa ochrany pred
všeobecným súdom. Právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená podľa jej názoru neplatnou
rozhodcovskou doložkou.

Žalobkyňa v odôvodnení žaloby ďalej uviedla, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu a podpísala
aj prevzatie všeobecných zmluvných podmienok vrátane osobitného zmluvného dojednania ohľadne
rozhodcovského konania, avšak pri podpise tejto zmluvy nebola náležite poučená o tom, čo podpisuje.
Rozhodcovskýrozsudokprevzaladňa15.4.2013,vktoromrozhodcovskýsúd-vtomtokonanížalovaný,uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti „Osobitné
zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve“, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov rozhodcovský súd. V odôvodnení predmetného rozsudku sa ďalej uvádza, že z

osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného
s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať a že žalovaný mal možnosť
zmluvnú podmienku neprijať. Spolu s rozsudkom bolo žalobkyni doručené Upovedomenie o začatí
konania z 9. 1. 2012 a návrh na začatie konania.

Žalobkyňa v odôvodnení písomnej žaloby ďalej poukázala na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
(sp. zn. 6Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013), na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11C 91/2009 a
na uznesenie Ústavného súdu SR z 22. 11. 2011 č. k. IV.ÚS 499/2011, z ktorých vyplýva opodstatnenosť
a dôvodnosť jej žaloby.
Ďalej uviedla, že žalovaný si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný
nárok,ktorýmumalvzniknúť„titulomosobitnejpohľadávkyvočižalovanému,ktorázodpovedánákladom

poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia“. Podľa žalobkyne ide o neprimeranosť uvedenej
podmienky, podľa ktorej žalovaný prenáša na žalobkyňu náklady vzniknuté mu v súvislosti s predajom
produktu - poistnej zmluvy (provízia pre obchodného zástupcu). Žalobkyňa nemala a ani nemá o
existencii administratívnych nákladov a o ich výške vedomosť a nie sú v záujme spotrebiteľa. Nemožno
teda po nej spravodlivo požadovať, aby hradila províziu obchodnému zástupcovi, ktorého zamestnával

žalovaný. Okrem toho žalovaný bol povinný pri uzatváraní poistných zmlúv postupovať s odbornou
starostlivosťou a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje
náklady. Nie je možné spravodlivo po žalobkyni, a to po viac ako 5 rokoch od uzavretia poistnej zmluvy
požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na jej uzavretie, a ktoré by naviac mal
hradiť on sám.

Podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ide o tzv. skrátené konanie, ktoré podľa žalobkyne
nemá oporu v zákone. Takéto konanie je v jej neprospech, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania. Navyše ide o vzťah spotrebiteľský a o neprijateľnú
zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je príslušnosť

rozhodcovského súdu vylúčená.

Aj napriek tomu, že žalobkyňa podpísala „Osobitné zmluvné dojednanie v poistnej zmluve -
rozhodcovskú doložku“, táto nebola individuálne dojednaná. Pretože ustanovenie o arbitráži v časti
XV. „Rozhodcovské konanie“ je zakomponované priamo vo Všeobecných poistných podmienkach

(ďalej len VPP), znamená to, že žalobkyňa nemala podpísať rozhodcovskú doložku, ale ani VPP, o
ktorých žalovaný tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy. Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok
znamená, že by si žalobkyňa sama niečo v poistnej zmluve vymienila a druhá strana - žalovaný by
to prijal. V tomto prípade však k takémuto dojednaniu nedošlo a išlo výlučne o využitie štandardnej,
formulárovej zmluvy. Sám žalovaný vo svojom žalobnom návrhu v arbitrážnom konaní opakovane

zdôrazňuje, že časť XV. VPP je súčasťou poistenia, teda nemôže ísť o individuálne dojednanie. Nakoľko
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná
individuálne, čo opakovane potvrdil Najvyšší súd SR (viď vyššie), s poukazom na ustanovenie § 53 ods.
3, 5 Občianskeho zákonníka v znení posledných noviel a článku 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS žalobkyňa
sa domáha zrušenia predmetného arbitrážneho rozsudku. Ďalším výrokom žiada primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 198,28 Eur, pričom tento nárok opiera o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. s odôvodnením, že v takejto výške sa žalovaný chcel na jej úkor obohatiť, pričom v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia postačuje na finančné zadosťučinenie hrozba ujmy. Zároveň
žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku až do rozhodnutia vo
veci samej.

K žalobe predložila dôkazné listiny, a to návrh na začatie konania z 2. 1. 2012, ktorý bol podaný na
Arbitrážny súd v Košiciach žalovaným dňa 4. 1. 2012, upovedomenie o začatí rozhodcovského konania
z 9. 1. 2012, doručené jej spolu s rozhodcovským rozsudkom a kópiu rozhodcovského konania č. k.
2C 1380/2012, ako aj poistnú zmluvu, resp. návrh na uzavretie poistnej zmluvy medzi Prvou česko-

slovenskou poisťovňou Rapid a žalobkyňou pod č. 4203700261 zo dňa 4. 2. 2008 a dohoda o pripoistení
zo dňa 30. 1. 2008, ako aj VPP v časti XVI, XVII v časti, kde je uvádzané Osobitné zmluvné dojednanie
č. 01/2007 v predmetnej poistnej zmluve.Žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom JUDr. Gabrielom Gulbišom, ktorý navrhoval
žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná, a preto je platná a zákonná. Poukázal na všeobecné poistné podmienky,

ktorých podpisom žalobkyňa potvrdila ich prevzatie a následne osobitným zmluvným dojednaním č.
01/2007 k predmetnej poistnej zmluve žalobkyňa osobitne podpísala vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV VPP, a toto chápu zmluvné strany ako
rozhodcovskú doložku, teda tvrdil, že táto bola individuálne dojednaná. Uviedol, že žalobkyňa mala dve

možnosti (tieto boli tretím subjektom - viazaným finančným agentom, v danom prípade pani V. G., pri
uzatváraní zmluvy patrične vysvetlené, o čom svedčí Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k
danej poistnej zmluve zo dňa 30. 1. 2008), a to spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP podpísať
osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce
ustanovenie čl. XV VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by
vylúčil použitie citovaného ustanovenia článku XV VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom

dotknutý. Poukázal na rozhodnutia súdov SR, kde tieto posúdili totožnú rozhodcovskú doložku za
individuálne dojednanú, a teda platnú (uznesenie KS v Prešove sp. zn. 10CoE/51/2011, uznesenie
KS v Prešove sp. zn. 10CoE/48/2011, uznesenia KS v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/174/2011,
17CoE/224/2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/235/2012 z 27. 2. 2013 a iné).
Poukázal na stav právnej neistoty, ktorý by bol vyvolaný rozporom v rozhodovacej činnosti súdov, ktoré

by v obdobných skutkových veciach vyslovovali diametrálne odlišné právne názory.
Namietal nedostatok právomoci procesného súdu s odôvodnením, že sa jedná o súbeh súdnej
právomoci a právomoci rozhodcovského súdu, a preto žiadal konanie zastaviť, resp. návrh zamietnuť
a priznať mu trovy konania. Ku charakteru konania mal zato, že daný spor, v ktorom sa rozhoduje o
zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, a preto sa na žalobkyňu nevzťahuje

oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní.

Písomným podaním zo dňa 20. 6. 2013 vstúpil do konania vedľajší účastník - Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom v Košiciach, v konaní zastúpený JUDr. Darinou Solárovou,
ktorý vstúpil do konania na podporu žalobkyne, pričom k predmetnému návrhu ani k vyjadreniu odporcu

sa bližšie písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila osobne žalobkyňa a právny zástupca
žalovaného.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, za použitia dôkazných listín - kópie spisu
Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C 1380/2012, za účasti vedľajšieho účastníka súd zistil tento
skutkový stav:

Z dôkazného spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C 1380/2012 súd zistil a vzal za preukázané, že

žalovaný sa návrhom doručeného dňa 4. 1. 2012 dožadoval na rozhodcovskom súde zaplatenia sumy
198,28 Eur s odkazom na ustanovenie v časti XVII ods. 7, 8 z titulu nákladov poisťovne vynaložených
na uzavretie poistenia. Súčasťou návrhu bola poistná zmluva a vyňatok z VPP a oznámenie žalovaného
adresované žalobkyni o zániku poistenia, sadzby provízie pre jednotlivé druhy poistenia, potvrdenie
Arbitrážneho súdu o prijatí návrhu dňa 4. 1. 2012, písomné potvrdenie prijatia a rozhodovania v spore

vedenom pred AS v Košiciach, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9. 1.
2012, rokovací poriadok AS Košice a rozhodcovský rozsudok zo dňa 19. 1. 2012, ktorý bol účastníkom
doručený (žalobkyni spolu s návrhom dňa 15. 4. 2013), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 4. 2013.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je dohoda

medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa
v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho
dodatočného ustanovenia.
Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného
ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa môžu
dohodnúť,žesvojsporpredložianarozhodnutieurčitémustálemurozhodcovskémusúdu.Vtomprípade

platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v
čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej
zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovský súd musí

rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom
dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov.
Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie,
ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä

ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie
vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy
alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná
praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy,

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota

začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Z predmetného dôkazného spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.
4. 2013 a návrh v tomto konaní bol podaný na súde dňa 15. 5. 2013, takže jej nárok bol uplatnený v
zákonnej lehote.

Z dokazovania je nesporné, že žalovaný pod predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-
slovenská poisťovňa Rapid, a. s. a žalobkyňa uzavreli dňa 30. 1. 2008 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou
sú VPP, prevzatie ktorých žalobkyňa podpísala dňa 30. 1. 2008. Súčasťou VPP je ich osobitné
zmluvné dojednanie č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve, na základe ktorého účastníci spoločne
a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými

stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle článku XV týchto VPP a zároveň prehlásili, že toto ustanovenie
chápu ako rozhodcovskú doložku.
Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument),
alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmikonaniadojednanáakorozhodcovskádoložkavrámciVPPkpoistnejzmluveč.4203700261.

Súd skúmal, či rozhodcovská doložka napriek podpisu oboch zmluvných strán bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa k týmto skutočnostiam nevedela vyjadriť,
uviedla vlastne, že nevie, o čom je celé toto konanie, súd sa stotožnil s tvrdením zástupcu žalovaného,
že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, i vzhľadom na listinný dôkaz - „Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve“.

V článku XV VPP v súlade s Osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k predmetnej poistnej
zmluve sa účastníci dohodli na riešení ich sporov v rozhodcovskom konaní, pričom nešpecifikovali
osobu rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle § 8 ods. 1
citovaného zákona a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu

rozhodcovskému súdu.

Podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice účinného od 10. 3. 2011 - prvej vety preambuly
Arbitrážny súd Košice je stálym rozhodcovským súdom.

Súd teda konštatuje, že osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4203700261
účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku. Zároveň v čl. XV Všeobecných poistných podmienok sa účastníci konania

nedohodli na osobe rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle §
8 ods. 1 citovaného zákona a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
- t. j. konkrétne vymedzenému stálemu rozhodcovskému súdu.

Citované ustanovenie tak hodnotí súd ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho

zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z. z. (pokiaľ
sa týka ustanovenia § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6) - je teda i podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným
úkonom, pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť.

Na základe týchto skutočností považoval súd rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) za neplatnú

v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z..

Žalobkyňa namietala i neplatnosť doložky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č.
244/2002 Z. z..

K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z. z. (t. j. poslednou novelou
zákona č. 244/2002 Z. z. ) s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:
- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z
úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného

efektu súdneho rozhodnutia;
- Elisa Maria Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal;- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti
namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný

nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno
rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým

mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí zaoberať
samotný predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou žalovaného na zaplatenie sumy 198,28
Eur uplatnenej na základe časti XVII ods. 7a (resp. 8) Všeobecných poistných podmienok.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z. z. ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé
praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijteľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby

rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných
podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo
cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok
pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy

poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené
ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je
možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia

rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval, či neposudzoval
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, či toto ustanovenie Všeobecných poistných podmienok bolo
individuálne dojednané a súd zároveň poukazuje na to, že z predloženého Záznamu o požiadavkách

a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4203700261 nevyplýva, že by o predmete rozhodcovského
konania žalobca touto formou žalovaného vôbec poučoval.

Súd teda skonštatoval i existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.
1 písm. j/.

Ztýchtodôvodovsúdnávrhužalobkynenazrušenierozhodcovskéhorozsudkuvplnomrozsahuvyhovel.

Žalobkyňa požadovala rozhodnúť i o odložení vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Lustráciou súd síce nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi účastníkmi konania a ani z výsluchu
žalobkyne, či zástupcu žalovaného súd túto skutočnosť preukázanú nemal. Zástupca žalobcu pred
súdom vyhlásil, že priebežne na základe právoplatných rozhodcovských rozsudkov sú predexekučné
výzvy účastníkom rozhodcovských konaní zasielané, preto s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol súd i o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Ako už bolo v úvode uvedené, žalovaný namietal aj poplatkovú povinnosť, tvrdil, že sa ma vyrubiť podľa
položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov a v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku navrhol
zastaviť konanie.
Súd však poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. (ďalej Zákon o

súdnych poplatkoch) je žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom toto ustanovenie odkazuje pod č. 4aanapr.
Na zákon o ochranu spotrebiteľa.
Žalobca je teda jednoznačne ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva oslobodený od
platenia súdnych poplatkov v tomto konaní.

K podaniu právneho zástupcu žalovaného, ktorým namietal i nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie
o tejto veci a navrhol konanie zastaviť podľa § 106 O.s.p. súd udáva, že takýto postup by bolo možné
zvoliť len pre prípad, ak by sa vec mala podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní.Toto ustanovenie nie je pre daný prípad použiteľné, pretože ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. odkazuje na prejednanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušným súdom a nie
rozhodcom. Teda ani táto námietka zástupcu žalovaného neobstojí.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobkyne - zaplatenia sumy 198,28 Eur, ako finančného zadosťučinenia
s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. súd v tejto časti žalobu zamietol,
nakoľko vzal za preukázané, že žalobkyňa sa tohto nároku domáha predčasne. Z citovaného zákonného
ustanovenia jeho poslednej vety jasne vyplýva, že osoba, ktorá si na súde úspešne uplatní porušenie

práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva, alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že žalobkyňa sa musí najprv úspešne domôcť svojho
nároku o porušení práva, až tak následne sa môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich

náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa a vedľajší účastník na strane žalobkyne, ktorá mala v konaní
úspech, náhradu trov konania od žalovaného nepožadovali.

Nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch
oslobodená a v konaní bola úspešná, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok

podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, a to podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.