Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 29, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207858
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112207858.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBanskáBystricasudcomJUDr.PavlomTomášomvprávnejvecinavrhovateľaC.T.,nar.XX.

XX. XXXX, bytom G. XX, H. H., v konaní právne zastúpený Petrom Fischerom, advokátom, advokátska
kancelária so sídlom Partizánska cesta 77, Banská Bystrica, IČO: 35 997 770, proti odporcovi v 1. rade
Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v 2. rade Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 774,28 Eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 774,27 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania od 18.
09. 2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 23. 03. 2012 sa navrhovateľom domáhal, aby súd zaviazal odporcov na
zaplatenie 774,28 Eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ sa v konaní vyjadril, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica, Úrad
justičnej a kriminálnej polície PZ oddelenie skráteného vyšetrovania - východ, ČVS: ORP XXX/X-OSV-
BB-XXXX z XX. XX. XXXX mu bolo vznesené obvinenie pre prečin výtržnictva a za prečin ublíženia
na zdraví. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca dňa 27. 10. 2008 sťažnosť, ktorá bola
rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici č. X PV XXX/XX-XX zo dňa XX. XX.
XXXX zamietnutá. Uznesením Okresného súdu BB sp. zn. 2T 25/09 zo dňa 20. 03. 2009 bolo trestné
stíhanie zastavené. Uznesením Krajského súdu BB sp. zn. 3To 89/2009 bolo sťažnosť prokurátora

proti zastaveniu zamietnutá. Nakoľko žalobca využil právo na obhajobu v trestnom konaní, zaplatil
svojmu obhajcovi na základe faktúry zo dňa 09. 06. 2009 sumu 774,27 Eur a z uvedeného nezákonného
rozhodnutia mala podľa tvrdenia navrhovateľa vzniknúť ujma 774,28 Eur. Nárok na náhradu škody
navrhovateľ uplatnil dňa 30. 09. 2009, ktorá bola z Ministerstva spravodlivosti SR postúpená Generálnej
prokuratúre SR, ktorá žiadosť odmietla ako nedôvodnú.

Odporca 1/ sa v konaní vyjadril, že nebola splnená podmienka- predbežné prerokovanie nároku.

Žalobca podal žiadosť na nepríslušný orgán Ministerstvo spravodlivosti SR. Titulom prerokovania
nebolo nezákonné rozhodnutie, ale nezákone vedené trestné stíhanie. Prokurátor neuviedol, že došlo
k porušeniu zákona, čím podmienka na predbežné prerokovanie nie je splnená. Ak sú dve skupinydôkazov a nie je zrejmé, ku ktorej sa má prokurátor prikloniť, prokurátor musí podať obžalobu. Prokurátor
nemá kompetencie ako súd a nemôže rozhodnúť ako súd v pochybnostiach v prospech obvineného.

Odporca 2/ sa vyjadril, že nie je orgánom oprávneným konať v mene štátu. Za zákonne vedené trestné
konanie dozoruje prokurátor, a preto vyšetrovateľ nemal inú možnosť na postup v danej veci. V danom
prípade nedošlo k zrušeniu ani zmene rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom, ktorým je
prokuratúra. Odporca 2/ namietal vo veci res iudicata s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 17Co/282/2011-132, ktorým bol už v totožnej veci potvrdený rozsudok Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 17C/77/2010.

Súd sa oboznámil s vyjadreniami účastníkov, uznesením OR PZ BB ÚJ a KP PZ zo dňa 23. 09. 2008,
sťažnosťou zo dňa 27. 10. 2008, uznesením zo dňa 05. 11. 2008, zo dňa 20. 03. 2009 a 22. 04. 2009,
faktúrou č. 9000014 z 29. 06. 2009 a dokladom o uhradení, spolu s ďalšími dôkazmi pripojenými v spise
a zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ
oddelenie skráteného vyšetrovania - východ, ČVS: ORP XXX/X-OSV-BB-XXXX z XX. XX. XXXX bolo
voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ a za
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ.

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca dňa 27. 10. 2008 sťažnosť, ktorá bola rozhodnutím
prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici č. 2 PV XXX/XX-XX zo dňa XX. XX. XXXX
zamietnutá.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T 25/09 zo dňa 20. 03. 2009 bolo trestné stíhanie
zastavené.

Uznesením Krajského súdu BB sp. zn. 3To 89/2009 bolo sťažnosť prokurátora proti zastaveniu
zamietnutá.

Nakoľko žalobca využil právo na obhajobu v trestnom konaní, zaplatil svojmu obhajcovi na základe
faktúry zo dňa 09. 06. 2009 sumu 774,27 Eur.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil na Ministerstve spravodlivosti SR dňa 30. 09. 2009, ktoré

postúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre SR, ktorá prípisom oznámila navrhovateľovi, že žiadosť ako
nedôvodnú odmieta.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti

tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a/ bod 1 písm. b/ a písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci
náhrady škody, ktorá bola orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento

zákon neustanovuje inak, Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
alebo poverený orgán Policajného zboru a Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu v občianskom súdom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. l/ zákona č. 514/2003 Z. z., orgán príslušný podľa písmen a) až j),

u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti
verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na
viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z. z., ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na

orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne
postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku
zostávajú zachované.Podľaustanovenia§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom
poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

Tunajší súd v danom prípade má za to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (R 35/1991) ten voči komu
bolo trestné konanie zastavené, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia.VzmyslerozhodnutiaNSSRsp.zn. 3Cdo194/2010 akoaj (R70/1994)štátzodpovedá

aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim
rozhodnutím trestného súdu. Žalobcov nárok sa viaže na samotný výsledok trestného stíhania nie na
správnosť či nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/282/2011 je primárnou

podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím samotná existencia
rozhodnutia, ktoré malo byť z tohto zodpovednostného nároku. Sekundárnou podmienkou je
nezákonnosť tohto rozhodnutia. Zákon nevyžaduje, aby príslušný orgán vždy výslovne konštatoval,
že rozhodnutie je nezákonné. Súdna prax za ústavne konformný považuje výklad, podľa ktorého sa
posudzuje zodpovednosťštátuza škoduspôsobenúrozhodnutímozačatí trestného stíhania,vznesení

obvinenia, zastavení trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo aj napriek skutočnosti, že
v konečnom dôsledku sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Vymenované
rozhodnutia v trestnom konaní potom majú rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/183/2009).
Z uvedeného je zrejmé, že na úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody sa nevyžaduje formálne

zrušenie rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia v prípade ak sa trestné konanie
neskončilo právoplatným odsúdením.

Vo vzťahu k prejednávanej veci má súd za to, že právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania sa
trestné konanie voči žalobcovi skončilo. To znamená, že zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného

stíhania a vznesení obvinenia. Tým vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Na základe vyššie opísaných skutočností vzniklo žalobcovi právo na náhradu
škody, kde sa zahŕňa i náhrada trov konania.

Keďže žalobca nemal právnické vzdelanie, logicky využil svoje právo a zvolil si obhajcu. Obhajoba bola

v konečnom dôsledku úspešná a znamená to, že už začiatok trestného konania vedeného voči nemu a
to prípravná časť trestného konania, ktorá začína vznesením obvinenia bola realizovaná v rozpore so
zákonom. V tomto konkrétnom prípade nebol dôvod na vznesenie obvinenia, t.j. neexistovala materiálnapodmienka trestného činu, ktorého sa mal dopustiť, ale sa nedopustil, t.j. neexistovalo také konanie,
ktoré by nasvedčovalo tomu, že by spáchal akýkoľvek trestný čin.

Sporným v konaní ostalo, ktorý subjekt je nositeľom povinnosti nahradiť vzniknutú škodu. Z ustanovenia
§ 3 z. č. 514/2003 je zrejmé, že subjektom zodpovednosti je štát. Ako vyplýva zo zistených skutočností
všetky nezákonné rozhodnutia v priebehu konania boli zrušené práve súdom uznesením o zastavení
konania. Súd nebol subjektom, ktorý by vydal nezákonné právoplatné rozhodnutie, práve naopak
súd svojím rozhodnutím zrušil všetky nezákonné rozhodnutia zastavením konania, a preto možno

konštatovať, že nositeľom subjektívnej povinnosti z uplatňovaného zodpovednostného vzťahu nemôže
byť SR zastúpená MS SR. Čo sa týka nárokov žalobcu voči žalovanému 1/ a 2/ mal súd v konaní
preukázané, že škoda vznikla už začatím prípravného konania, vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia. Voči žalobcovi tak bolo vydané rozhodnutie, ktoré nadriadený orgán - Okresný prokurátor
nezmenil, a teda predmetnú vec nepostúpil inému orgánu, či nezastavil trestné stíhanie, ale podal
obžalobu, kde pred súdom bolo konanie zastavené.

Súd má za to, že pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor vykonáva dozornú
funkciu a v zmysle obžalovacej zásady je ako jediný oprávnený podať obžalobu. V dôsledku tejto
kompetencie preberá prokurátor zodpovednosť za to, či podaním obžaloby posunie trestné konanie
do štádia súdneho konania a či dôkazy zabezpečené vyšetrovateľom sú dostatočné na preukázanie

viny. V konaní zo strany žalovaného 2/ bolo namietané, že právoplatné uznesenie o vznesení viny
vydané vyšetrovateľom mohol prokurátor kedykoľvek zrušiť a nahradiť vlastným rozhodnutím. Súd má
za to, že v právomoci dozorného orgánu, prokurátora, bolo zmeniť takéto rozhodnutie vyšetrovateľa.
Naopak, okresný prokurátor podal obžalobu, čo súd považuje za rozhodnutie sui generis, ktoré malo
príčinnú súvislosť s vynaloženými trovami žalobcu na obhajobu. V súlade s ustálenou praxou súd

opakovane zdôrazňuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím. Je tak nesporné, že v trestnom konaní či už v
súvislosti s rozhodnutím vyšetrovateľa (uznesenie o vznesení obvinenia) alebo prokurátora (obžaloba
ako rozhodnutie sui generis) žalobcovi vznikla škoda v podobe vynaložených nákladov na obhajobu
trestného konania.

Súd mal tak preukázané faktúrou č. 9000014 zo dňa 29. 06. 2009, že navrhovateľovi bola vyúčtovaná
suma 774,27 Eur, ktorá podľa priloženého dokladu o zaplatení bola reálne vyplatená. Nakoľko
faktúrovaná suma bola 774,27 Eur a navrhovateľom žalovaná suma bola 774,28 Eur, súd v prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti navrhovateľovi vznikla škoda spočívajúca

v zaplatených trovách obhajoby trestného konania a škoda bola spôsobená Slovenskou republikou a v
príčinnej súvislosti s konaním SR. Orgánom konajúcim v mene štátu je potom s ohľadom na uvedené
skutočnosti v danom v prípade Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra.

Čo sa týka ustanovenia § 15 a nasl. z. č. 514/2003 Z. z. súd zistil, že žiadosť žalobcu bola podaná na

MS SR dňa 30. 09. 2009. Následne ju MS SR prerokovalo a po usúdení o svojej nepríslušnosti rozhodlo
o postúpení na ďalšie prerokovanie GP a MV SR. Nakoľko z. č. 514/2003 nevykladá pojem „predbežné
prerokovanie“ nároku na náhradu škodu, je teda podľa úvahy súdu dostatočným podanie žiadosti na
predbežné prerokovanie žiadosti. V danom prípade je táto podmienka splnená, nakoľko žiadosť bola
podaná v zákonnej lehote na nepríslušné Ministerstvo spravodlivosti, ktoré žiadosť postúpilo podľa §

4 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z. z..

Súd potom v zmysle § 4 ods. 1 písm. l z. č. 514/2003 Z. z. určil ako povinný subjekt GP a MV SR, ktoré
vydali nezákonné rozhodnutia, a preto zodpovedajú za jednotlivé fázy nezákonného trestného stíhania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.Nakoľko čas plnenia nebol dohodnutý ani určený v rozhodnutí a žalovaní1/ a 2/ do dňa podania žaloby
žalobcov nárok neuspokojili, žalovaný 1/ a 2/ sa tak dňom 18. 09. 2009 (deň nasledujúci po zaplatení
predmetnej faktúry) dostali do omeškania, a preto súd v súlade s §517 OZ, § 563 OZ a § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške ako požadoval 9% ročne
zo sumy 774,27 Eur od 18. 09. 2009 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu

považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.