Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/137/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109237365
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4109237365.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľa : V..

J. G., bytom C. Q. X zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi , Hviezdoslavova
3, proti odporcovi : Správa katastra Nitra, so sídlom v Nitre Štefánikova 69, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 23.10.2009 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zrušiť obmedzujúcu poznámku - 10/07 k nehnuteľnosti kat. územie Čermany , parc. č. 345/2

orná pôda o výmere 36700m2, zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. 476, podľa ktorej poznámky
je hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k tejto nehnuteľnosti vyvrátená a podľa § 71 ods. X
katastrálneho zákona sa tieto údaje nesmú používať . I. sa domáhal náhrady škody vo výške 3000 EUR
a nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 EUR, ako i trov konania.

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že Správa katastra Topoľčany v roku 2007 záznamom zapísala na LV č.
XXX pre k.ú. Q. navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti parc. č. 345/2 orná pôda o

výmere 36700 m2, a to na základe právoplatného rozhodnutia Pozemkového úradu v Topoľčanoch č. PÚ
XXX/XXXX-V/X zo dňa 30.9.1994, ktoré rozhodnutie bolo správe katastra doručené dňa 9.11.1994. .Na
uvedenom LV je zapísaná i obmedzujúca poznámka , že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k
parc. č. XXX/X v súbore E bola vyvrátená a to z dôvodu , že údajne k časti parc. č. 345/2 je súčasne
v katastri nehnuteľnosti v LV č. XXX zapísané vlastnícke právo pre vlastníka U. , v podieli 1/3, a to k
parc. č. 345/1 orná pôda o výmere 18631m2, keď podkladom pre zápis vlastníctva na LV č. XXX je
osvedčenie 4D 166/01. Správa katastra pochybila v tom, keď právoplatné rozhodnutie Pozemkového

úradu Topoľčany nezapísala podľa § 7 ods. 1 zák. č. 265/1992 Zb. záznamom , pričom toto rozhodnutie
bolo spôsobilé na zápis . Zápis vlastníctva podľa tejto listiny mal byť vykonaný bez zbytočného odkladu ,
nakoľko neexistovala žiadna prekážka. Správa katastra v roku 2001 vykonala zápis osvedčenia o
dedičstve po poručiteľke N. O. , a to k parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 18631m2. . Odporca
tak po roku 2001 nezákonne uprednostnil zápis vlastníctva záznamom do katastra nehnuteľností v
prospech U. , bez akéhokoľvek právneho podkladu zidentifikoval parc. č. 345 zapísanú vo vl. č. XXX
k.ú. Q. s parc. č. J. 34X/X na LV č. XXX .Správa katastra Topoľčany rozhodnutie Pozemkového

úradu Topoľčany , ktorým nadobudol vlastnícke právo počas doby 13 rokov nezapísala, hoci jej táto
povinnosť zo zákona o katastri nehnuteľností vyplývala. Odporca mu spôsobil i priamu škodu, ktorá
spočíva v tom, že musel na dosiahnutie zákonného stavu zakupovať listiny , vyhotovovať veľký počet
písomných podaní zasielaných doporučenými zásielkami , vykonať množstvo telefonických hovorov ,pričom tieto priame výdavky dosiahli minimálne 3000 Eur , ktoré žiada priznať v zmysle ust. § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka . Taktiež utrpel ujmu v nemajetkovej oblasti a ktorej základom sú jeho osobné
útrapy a zhoršenie zdravotného stavu , ktoré mu vznikli v dôsledku diskriminačného postupu odporcu

voči nemu . Boli porušené jeho základné ľudské práva na rovnosť pred zákonom , na ochranu jeho
vlastníckeho práva, pričom samotná ignorácia právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu zo strany
odporcu trvala už od roku 1994. Jemu takáto činnosť, resp. nečinnosť spôsobila závažné osobnostné
následky a boli porušené jeho osobnostné práva v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, z ktorého
dôvodu sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000 EUR.

Súd uznesením č.k. 9C 137/2010-149 z 4.8.2010 konanie v časti o uloženie povinnosti zrušiť
obmedzujúcu poznámku k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. Q. ako parc. č. 345/2 orná
pôda o výmere XXXXXmX zastavil, nakoľko rozhodovať o uvedenom nespadá do právomoci súdu , ale
do právomoci príslušnej správy katastra. Toto uznesenie , v spojení s uznesením KS Nitra č.k. X Co
264/2010-155 zo dňa 23.9.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010. Predmetom konania tak

zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Navrhovateľ podaním z 15.10.2012 požiadal o rozšírenie návrhu v časti uplatňovanej náhrady škody,
ktorú žiadal priznať vo výške 3.096 EUR. Súd uznesením na pojednávaní dňa 16.10.2012 zmenu návrhu
pripustil.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.3.2013 žiadal pripustiť zmenu návrhu v časti
uplatnenej náhrady škody tak, že odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške
3572 Eur. Súd uznesením na pojednávaní dňa 26.3.2013 zmenu návrhu pripustil.

Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že podľa jeho názoru bolo preukázané tvrdenie
žalobcu uvedené v žalobe a v neskorších vyjadreniach, že bolo zasiahnuté do jeho osobnostných
práv v žalobe popísaným spôsobom, že aj bol vystavený diskriminačnému postupu odporcu, ktorý
bol podrobne popísaný naposledy v podaní zo dňa 18.12.2012. Podľa jeho názoru bolo výsluchom
svedka Ing. G. preukázané v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, že reštitučné rozhodnutie o

vydaní parc.č C. XXX/X k.ú. Q. bolo odporcovi doručené , odporca v rozpore s príslušnými predpismi
účinnými v čase vydania rozhodnutia nevykonal zápis tohto rozhodnutia do katastra a vystavil tak
žalobcu právnej neistote. Pokiaľ sa odporca bráni tým, že rozhodnutie mu nebolo doručené ale bolo
mu doručené rozhodnutie iné, ktorým sa iné nehnuteľnosti nevydávajú aj v súvislosti s touto obranou
odporcu poukazuje na jeho nesprávny postup, pretože takéto rozhodnutie mal pozemkovému úradu

vrátiť keďže nebolo spôsobilé na zápis, čím by sa bol uvedený stav napravil doručením správneho
rozhodnutia o vydaní nehnuteľnosti, ak by aj skutočne takéto rozhodnutie doručené nebolo bývalo. Na
druhej strane poukazuje na nesprávny postup odporcu pri zápise dedičského rozhodnutia po neb. N.
O. ,z ktorého vôbec nevyplýva , že predmetom dedenia bola tá nehnuteľnosť, ktorá bola následne
odporcom identifikovaná ako časť nehnuteľnosti nadobudnutej reštitúciou žalobcom. Vo vložke č. XXX

parc.č. XXX k.ú. Q. v čase smrti poručiteľky ani v čase vydania dedičského rozhodnutia zapísaná
nebola , táto pozemnoknižná parcela bola zrušená už v r. 1934 a nemohla byť predmetom dedenia.
Táto skutočnosť musela byť a bola odporcovi známa pretože disponuje aj evidenciou pozemkovej
knihy. Odporca mal teda dedičské rozhodnutie príslušnému notárovi vrátiť, resp. v tejto časti dedičské
rozhodnutie nezapísať, čím by nebol zasiahol do práv žalobcu. Poukazuje na súdnu prax citovanú v

podanízdecembra2012podľaktorejSprávakatastraniejeoprávnená robiťvlastnéúsudkyosprávnosti
alebo nesprávnosti dedičského rozhodnutia, čo podľa jeho názoru v tomto prípade urobila. Vykonala
v prospech dedičky nadprácu , neštandardným spôsobom identifikovala predmet dedenia uvedený v
dedičskom rozhodnutí s iným pozemkom označeným inými identifikačnými údajmi, čím opätovne
zasiahla do práv reštituenta. Pri dôslednejšom postupe odporcu tento mohol zistiť aj z iných písomných

dokladov, napr. z identifikácie, ktorú ešte v r. 1992 vydal pozemkovému úradu v súvislosti s reštitúciou
pozemkov žalobcu, že nehnuteľnosť , ktorú na základe dedičského rozhodnutia identifikoval ako časť
parcely, ktorá bola už predtým vydaná v reštitúcii žalobcovi. Podľa jeho názoru je preukázaný nesprávny
postup odporcu , ktorý v súčasnosti už nie je možné žiadnym spôsobom napraviť pretože pre žalobcu
márneušlivšetkyzákonnélehotynato,abysainýmspôsobomdomoholbuďtohtoaleboinéhopozemku,

alebo finančnej náhrady, tak ako vyplynulo z výpovede svedkov G. a Ing. F.. Pokiaľ ide o žalobcov
uplatnený nárok na náhradu škody ponecháva v tejto časti rozhodnutie na úvahu súdu a v prípade, ak
by súd dospel k právnemu názoru prezentovaného odporcom , navrhujem, aby škoda , ktorá žalobcovi
vznikla, bola zohľadnená pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme.Navrhovateľ v konaní uviedol, že parcela č. XXX bola rozdelená na parcelu č. XXX/X a XXX/X, ktoré
majú iné výmery ako uvádza správa katastra . V čase, keď vybavoval reštitučný nárok mu správa

katastra uviedla , že parcela č. XXX/X neexistuje, kedy následne podal trestné oznámenie . Pôvodne
bol vydaný LV , v ktorom neboli zapísané obmedzujúce poznámky a následne bol vydaný LV, v ktorom
sú obmedzujúce poznámky. Právoplatné rozhodnutie o reštitúcii bolo vydané v r. 1994. Na základe tohto
právoplatného rozhodnutia mala správa katastra postupovať, táto však odtajila, že toto rozhodnutie
dostala. Keby sa toto riešilo v tej dobe, kedy sa malo, pozemkový úrad by im pridelil iný pozemok a

nebol by vznikol problém, ktorý je predmetom tohto konania. Problém vznikol až v r. 2007 , kedy správa
katastra začala operovať osvedčením o dedičstve, ktoré bolo vydané na základe neprávoplatného
dokladu, pretože v tom čase už parcela č. XXX neexistovala. V tom čase parc. č. XXX neexistovala,
pretože bola rozdelená na parc. č. XXX/X a XXX/X a tieto mali iné výmery ako je uvedené v osvedčení.
Pokiaľ ide o pridelenie pôdy z r. 1948, toto je sfalšované, pretože ako vlastník je tam uvedená osoba,
ktorá nikdy nebola vlastníkom parcely č. XXX. Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody vznikol mu tým,

že sám pracne zadovážil množstvo dokladov zo Štátneho archívu, vypracovaním stanovísk, sťažností
vrátanestratyjehočasu. Pokiaľideonároknanemajetkovúujmu,odpodaniatrestnéhooznámenianikto
jeho podnety nerešpektoval . Cíti sa ukrivdený z dôvodu, že nebol na vine a musel vynaložiť veľké úsilie
s vybavovaním vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy k sume dospel vzhľadom
na stratu jeho času. Ignorovaním jeho sťažností sa nemôže domôcť svojho práva. Taktiež jeho

podania neboli rešpektované na OR PZ v Topoľčanoch, kde nedospeli k žiadnemu záveru a upozornenia
na sfalšovanie dokladov na správe katastra boli ignorované. Taktiež patričnú pozornosť v tejto veci
nevenovala ani Vojenská obvodná prokuratúra, ktorá potvrdila správnosť postupu OR PZ. Taktiež v
tejto veci mohla urobiť Okresná prokuratúra, ktorá svojim tretím rozhodnutím potvrdila rozhodnutie OR
PZ a nepovažovala za potrebné vypracovať žalobu. I Krajská prokuratúra potvrdila správnosť postupu

Okresnej prokuratúry, s čím on nesúhlasím. Ako občan SR sa nemôže domôcť spravodlivosti. Chce
upozorniťnato,žereštitučnérozhodnutiebolvydanévr.1994amanipuláciasdokladmiapozemkamizo
strany správy katastra sa konala až v r. 2007. Ide o účelovú manipuláciu za účelom uspokojenia potrieb
dedičky. Osvedčenie o dedičstve sa týka parc. č. XXX, ktorá bola zrušená v roku 1934 jej rozdelením,
t.j. osvedčenie o dedičstve bolo vydané na fiktívnu parcelu.

Zástupkyňa odporcu v konaní uviedla, že pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy navrhovateľ poukazuje len na všeobecnú právnu náhradu § 420 Obč. zákonníka a
v §13 Obč. zákonníka. Má za to, že je potrebné v danej veci postupovať podľa osobitného právneho
predpisu a to v zmysle Zákona č. 514/2003, ktorý zákon stanovuje postup na zaplatenie nároku

poškodenej osoby vrátane predbežného prerokovania nároku na Ústrednom orgáne Štátnej správy, v
danom prípadne Úradu geodézie a kartografie SR. Žiadala , aby súd v zmysle § 104 OSP konanie
zastavil, nakoľko nie sú splnené podmienky konania súdu. V súčasnosti nie je vedené správne konanie
ohľadne výmazu poznámky, ktorú správa katastra vymaže len s poukazom na § 39 ods. 3 Katastrálneho
zákona, t.j. v prípade, že pominú dôvody jej zápisu. Po zaslaní návrhu zo súdu sa vec prešetrila,

pričom bolo zistené, že nie je dôvod na výmaz poznámky. Na konanie o poznámke sa nevzťahujú
správne predpisy a o výmaze poznámky sa rozhodnutie nevydáva. Má za to, že z prešetrenia
a dostupných podkladov bolo preukázané doručenie Správe katastra Topoľčany len rozhodnutie o
nevydaní nehnuteľností a to dvakrát. Podľa prešetrenia má za to, že rozhodnutie Pozemkového
úradu Topoľčany , ktorým bola vydaná aj predmetná parcela č. XXX/X k.ú. Q., bolo preukázateľne

osobne doručené navrhovateľom až v r. 2007. Vyjadrenia navrhovateľa o diskriminácii, šovinizme
alebo úmyselnom konaní považuje za osočujúce a nezakladajúce sa na pravde a v tomto konaní
nepreukázané. Vzhľadom na uvedené navrhla žalobu zamietnuť alebo konanie pre neodstrániteľné
prekážky zastaviť.

Súd vypočul svedkov: I.. Z. S., V.. C. Y., D. G., V.. W. G., V.. I. F..

Svedkyňa I.. Z. S., zamestnankyňa Správy katastra Topoľčany ako vedúca právneho oddelenia uviedla,
že pokiaľ ide o pozemnoknižné zápisy parciel, k týmto sa nevie vyjadriť, nikdy sa tým nezaoberala,
toto riešiljej kolega. Jej informácie sú len sprostredkované, s tým, že sa oboznámila so spisovými

materiálmi a zápismi na katastri približne od r. 1994. Jednalo sa jednak o listinu doručenú v r. 1994
a to rozhodnutie pozemkového úradu, ktorým sa nevydávajú parcely navrhovateľovi, keďže sa jedná
o duplicitné vlastníctvo, ďalej tam bolo dedičské rozhodnutie, ktoré súviselo so zápisom vlastníctva
na základe prídelovej listiny, ale na iného vlastníka ako je navrhovateľ. Ďalej bolo Správe katastradoručené rozhodnutie pozemkového úradu, myslí si, že z r. 2001, ktorým sa parcela navrhovateľovi
vydáva. Bližšie sa vyjadriť nevie. Boli vydané dve rozhodnutia, ktoré vydal iný úrad, v roku 1994 bolo
správe katastra doručené len jediné rozhodnutie a to to, ktorým sa parcely nevydávajú, t.j. nemal sa

ani aký zápis vykonať. Rozhodnutie o tom, že sa vydávajú nehnuteľnosti bolo doručené na správu
katastra až neskôr. Podľa poradia sa najskôr zapísalo vlastníctvo na základe dedičského rozhodnutia v r.
2001. Správa katastra duplicitu nevie odstrániť. Túto je možné odstrániť len dohodou, resp. rozhodnutím
súdu o vlastníctve. Kataster pri záznamových listinách nemá rozhodovaciu právomoc, má len funkciu
evidenčnú.

Svedok Ing. Peter Y., zamestnanec G. katastra Topoľčany ako vedúci oddelenia dokumentácie a
poskytovania informácie uviedol, že pokiaľ ide o PKV č. XXX, kde je zapísaná okrem iného aj parc. č.
XXX bola konfiškovaná. Následne táto parcela bola celá rozprídelovaná a to hovorí o pozemnoknižnej
parcele č. XXX/X. Myslí si, že pozemnoknižná parc. č. XXX/X bola rozdelená na tri časti a v r. 2001
časť bola predmetom dedičstva. Prídelová parc. č. XXX je zložená z časti pôvodnej pozemnoknižnej

parcely č. 345/2, XXX a 357. Prídelová parc. č. 345 bola predmetom dedičstva, kde dedičkou sa stala
p. JZ. ktoré bolo v r. 2001 zapísané. V r. 2001 bola do LV č. XXX zapísaná prídelová parcela č. XXX o
výmere 18 631 m2 ako parcela č. XXX. V r. 2007 došiel navrhovateľ, že nemá zapísané rozhodnutie
pozemkovéhoúradu,rozhodnutiezr.1994,nazákladektoréhomuvrámcireštitúciebolavrátenáparcela
č. XXX/X - roľa o výmere 36.700 m2. Navrhovateľ si podal žiadosť o zápis, ale sa zistilo, že sa

jedná o duplicitné vlastníctvo, pretože táto listina nebola od rozhodnutia do r. 2007 zapísaná. Na otázku
navrhovateľa prečo k zápisu nedošlo, toto nevedeli vysvetliť, listina sa na úrade hľadala. Z tohto obdobia
bolo veľa listín takých, ktoré neboli zapísané a ani v ich dokumentácii sa nenachádzali. Po preskúmaní
možnosti zápisu rozhodnutia Pozemkového úradu v r. 2007 zistili, že parcela č. 345/2 už je v časti
zapísaná na LV č. XXX, vysvetlili to navrhovateľovi, že sa jedná o duplicitu, t. j. že majú dve právoplatné

listiny a to jednak rozhodnutie pozemkového úradu a rozhodnutie o dedičstve. Navrhovateľ trval na
tom, aby jeho vlastníctvo bolo na základe rozhodnutia pozemkového úradu zapísané. Potom mu I.. S.
vysvetlila, že zápis sa dá vykonať, ale s poznámkou, že hodnovernosť údajov bola vyvrátená. Keďže
vznikol problém, že bola zapísaná prídelová č. 345 ako kmeňové číslo bez podlomenia a následne by sa
zapísalaparc.č.XXX/X,vtomtobybolnesúlad,pretoženemôžumaťkmeňovéčíslo,potom celéapotom

ďalšie podlomenia , bolo potrebné podlomiť aj prídelovú parcelu a preto sa vykonala evidenčná zmena
a parcela č. XXX bola podlomená na XXX/X. V tomto období nevedeli , že existujú dve rozhodnutia
pozemkového úradu s identickým označením. Pozemkovým úradom boli vydané dve rozhodnutie z toho
istého dátumu, s tým istým číslom, kde v zmysle jedného rozhodnutia navrhovateľovi boli nehnuteľnosti
vydané a v zmysle druhého rozhodnutia neboli vydané. Následne zistili, že rozhodnutie, ktoré bolo v r.

1994 doručené Správe katastra, bolo to rozhodnutie o tom, že sa parcely sa nevydávajú. Navrhovateľ
doniesol prefotenú doručenku z pozemkového úradu. Rozhodnutie o nevydaní nehnuteľnosti v archíve
následne našli a rozhodnutie o vydaní parciel správe katastra doručené nebolo. V r. 1994 došlo
správe katastra rozhodnutie o tom, že sa parcely nevydávajú, preto správa katastra nemala ani čo
zapísať. Pozemkový úrad neskúmal, či sú tam nejaké prídely, vydal rozhodnutie. Listina o tom, že sa

parcely nevydávajú, je na správe katastra založená pod položkou výkazu zmien 8/96. Toto rozhodnutie
bolo fyzicky na správe katastra nájdené s tým, že táto listina bola na správe katastra prijatá ako
záznamová listina Z 3540/94. Predpokladá, že na pozemkovom úrade sa pomýlili a na kataster mali
zaslať rozhodnutie o vydaní parciel a poslali druhé o nevydaní. Na základe rozhodnutia o nevydaní
parciel, nebolo čo zapísať. Rozhodnutie, ktoré nie je schopné na zápis sa má vrátiť tomu, kto ho vydal.

Predmetné rozhodnutie po formálnej stránke obsahovalo všetky náležitosti, ale po obsahovej stránke
nemalo sa čo zapísať. V tomto rozhodnutí neboli nijaké nesprávnosti, toto rozhodnutie sa na správe
katastra založilo a bolo zapísané ako vybavené a to vybavené bez zápisu. Pokiaľ ide o prídel, bola
pridelená parc. č XXX. Táto parcela bola pridelená z časti parcely 345/2, z časti 358 a 357. Pokiaľ
ide o prídelovú listinu z r. 1948 č. 2642/1948, v tejto je nesúlad pretože parcela č. XXX je uvedená

ako zapísaná vo vložke XXX a nie 120. C. č. XXX je prídelová parcela, na ktorú je vydaný prídel,
nachádza sa v grafickej časti. Pri identifikácii parciel pracovník správy katastra neskúma z akej vložky
vychádza prídelová parcela, pre neho je doklad o výmeroch vlastníctve pôdy a grafická časť prídelu. Pri
identifikácii prídelovej parcely sa vychádza z prídelu a z prídelovej grafiky. Neskúma sa, ktorá vložka
bola skonfiškovaná. Správa katastra urobila pre notárku identifikáciu, notárka mala posúdiť , či to je

právoplatnýdokladovlastníctve.Notárkausúdila,žeje adedičstvoprejednala.Prikonfiškáciiparciel bol
pôvodný stav úplne zrušený a bola urobená nová parcelácia s novým označením, t.j. prídelová parcela
č. XXX nemá nič spoločné s označením pôvodnej pozemoknižnej parcely č. XXX. Prídelová parcela č.XXX nikdy vo vložke 262 zapísaná nebola. V dedičskom rozhodnutí je jasne napísané , že parc. č. XXX
je tá , ktorá bola nadobudnutá prídelom , t.j. prídelová parcela.

Svedkyňa D. G., vypočutá prostredníctvom okresného súdu v C. na adrese jej trvalého bydliska,
manželka navrhovateľa uviedla, že v súvislosti so zápisom obmedzujúcej poznámky na LV má jej manžel
traumu , má zdravotné problémy . Ona má takú skúsenosť, že keď má zlú psychiku, tak sa mu zhoršuje
zdravotný stav. Starý človek potrebuje mať kľud , toto súdne konanie výrazne ovplyvňuje ich zdravotný
stav, krátkodobo sa im zhorší zdravotný stav . Obaja trpia nespavosťou , ona má vysoký krvný tlak

240/120, čo je infarktný tlak.

Svedok V.. W. G., , riaditeľ Obvodného pozemkového úradu Topoľčany, uviedol, že pokiaľ ide o
doručenie reštitučných rozhodnutí robilo sa to takou formou a stále sa to robí, že v tých rozhodnutiach,
kde sa nepriznávalo vlastníctvo, ale oprávneným osobám sa priznal reštitučný nárok vo forme náhrady,
tieto rozhodnutia boli doručené na príslušné regionálne pracovisko Slovenského pozemkového fondu.

Tam , kde sa priznávalo vlastníctvo, t.j. kde sa vracali nehnuteľnosti, tieto rozhodnutia sa doručovali na
príslušnú správu katastra k zápisu vlastníckych práv , na Slovenský pozemkový fond sa nedoručovali.
Po nahliadnutí na rozhodnutie o nevydaní nehnuteľnosti, udáva, že k tomuto je jednoznačne pripojená
doručenka , tj. rozhodnutie o vydaní nehnuteľnosti bolo doručené na Správu katastra Topoľčany
a o nevydaní na Slovenský pozemkový fond. I keby bolo pravdivé tvrdenie, že Správe katastra

Topoľčany bolo doručené rozhodnutie o nevydaní nehnuteľnosti z 9.11.1994, v takomto prípade im mala
Správa katastra toto rozhodnutie, na základe ktorého sa nevykonáva žiadny zápis, vrátiť. Takto sa im
vracalo desiatky nezapísaných rozhodnutí. Vracali sa i rozhodnutia, na základe ktorých sa vydávali
nehnuteľnosti, vracali sa napr. na opravu alebo na doplnenie chýbajúcich údajov, ak sa na základe nich
nedali vlastnícke práva zapísať. Pokiaľ ide o opravné rozhodnutie zo dňa 9.5.1995 zrejme v pôvodnom

rozhodnutí bola nejaká chyba, ktorú signalizovali buď oprávnené osoby alebo správa katastra. V prípade
správy katastra táto by vrátila rozhodnutie ako nezapísateľné naspäť a na základe uvedeného bolo
vydané opravné rozhodnutie. Mohlo sa i stať, že i sami zistili chybu rozhodnutia a na základe toho
vykonali opravu. Pri vydávaní rozhodnutí vychádzali z identifikácie parciel zo správy katastra , i tieto
identifikácie boli niekedy opravované. Pokiaľ ide o doručenie opravného rozhodnutia na Správu katastra,

k tomuto sa vyjadriť nevie. Prax bola i taká, že keďže budova správy katastra sídlila v blízkosti ich
úradu, rozhodnutia sa doručovali na proti podpis osobne. V dôsledku reorganizácie sa pozemkový úrad
delil na tri úrady na Topoľčany , Bánovce a Partizánske, kde sa jednotlivé spisy delimitovali vo veľmi
krátkom čase. Stáva sa , že sem tam sa ťažko nájdu nejaké doklady zo starých rokov. I keby boli
doručovali na Správu katastra rozhodnutie o nevydaní nehnuteľnosti, čo sa im ale nestávalo, mali ho

ako nezapísateľné vrátiť naspäť. Myslí si , že na správu katastra bolo doručené to rozhodnutie, ktoré
malo byť a to vydanie. Taký prípad, že by doručili jednou zásielku dve rozhodnutia a to o vydaní ako i
o nevydaní nehnuteľností, taký sa nevyskytol. Je bežnou praxou, že rozhodnutia majú rovnaké číslo a
to také , aké je číslo celého reštitučného spisu, avšak jednotlivé rozhodnutia sú pod iným podlomením
a to 1,2,3 atď. Myslí , že v tomto prípade sa stala chyba, pretože podlomenie je rovnaké.

Svedok V.. I. F., zamestnanec Slovenského pozemkového fondu , uviedol, že pokiaľ ide o spis
pozemkového úradu PU 490/92 a rozhodnutie z 30.9.1994 vie, že z uvedeného dňa boli dve rozhodnutia,
v rámci jedného rozhodnutia bola priznaná náhrada, v rámci druhého rozhodnutia náhrada priznaná
nebola. Vie, že sa jednalo o viac oprávnených osôb, myslí , že v prípade, kde sa nevydali nehnuteľnosti

sa vydala finančná náhrada. V r. 1994 pracoval na Obvodnom pozemkovom úrade v Topoľčanoch , resp.
Obvodnomúrade,pozemkovomúradenaúsekuochranypôdnehofondu.NaSlovenskom pozemkovom
fonde pracuje od r. 2010 a to od apríla do septembra 2010 ako riaditeľ a následne ako zamestnanec.
Pozemkový úrad im posielal tie rozhodnutia, ktoré patrili Slovenskému pozemkovému fondu, nemohlo
sa stať , že by sa poslali rozhodnutia, ktoré by im nepatrili. Z prezenčnej pečiatky Slovenského

pozemkového fondu vyplýva, že rozhodnutie, ktorým sa oprávneným osobám vydávajú nehnuteľnosti
parc. č. 5XX a XXX/X bolo doručené na SPF 14.11.1994, z pečiatky vyplýva meno pracovníka p. Paučíra
a toto rozhodnutie bolo zaevidované pod č. 1084. Pokiaľ ide o rozhodnutie z toho istého dňa , ktorým sa
nevydali nehnuteľnosti, nevie uviesť , kedy bolo na SPF doručené. SPF týmto rozhodnutím disponuje aj
na základe neho poskytlo oprávneným osobám náhradu, ale kedy bolo doručené neviem uviesť. Nie je

opatrené ani prezenčnou pečiatkou SPF. I rozhodnutia, ktorým sa nehnuteľnosti vydávali, sa doručovali
na SPF, kedy následne v prípade potreby sa vyhotovoval geometrický plán za účelom zidentifikovania
parciel. Vyhotoviť geometrický plán zadával SPF a na jeho základe sa následne vydávali nehnuteľnosti.
V tomto prípade si dovolí tvrdiť, že na SPF boli doručené obe rozhodnutia z 30.9.1994. V prípade, žeby na SPF boli doručené rozhodnutie, ktoré na SPF nepatrí, buď by sa vrátilo priamo odosielateľovi,
alebo v prípade, že by toto rozhodnutie patrilo inému orgánu, bolo by mu odstúpené a súčasne by sa
upovedomil doručovateľ. Pokiaľ ide o duplicitné vlastníctva, duplicitné vlastníctvo fond nerieši. Toto má

riešiť súd. Pokiaľ sa po rokoch ukáže, že vzniklo duplicitné vlastníctvo, už potom dodatočne reštituentov
nijak neodškodňujú.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu , a to: výpisy z LV č. XXX a XXX
k.ú. Q.rozhodnutia Pozemkového úradu Topoľčany č. PU 490/1992 - V/1 z 30.9.1994, upozornenie

na odstránenie chýb verejnej listiny alebo inej listiny z 8.2.2007, výzva navrhovateľa z 19.2.2007
zasielaná Správu katastra Topoľčany, predvolanie navrhovateľka ako svedka - poškodeného vo
veci Q.: B. XXX/OSV-TO-XXXX, upovedomenie o začatí trestného stíhania z 13.4.2007, zápisnica
o výsluchu navrhovateľa ako svedka -poškodeného , uznesenie o zastavení trestného stíhania
z 12.5.2007,vyjadrenie Správy katastra Topoľčany z 20.3.2007 zasielané navrhovateľovi, sťažnosť
navrhovateľa zo dňa 18.5.2007 zasielaná na OR PZ Topoľčany, uznesenie OP Topoľčany z 28.5.2007

o zrušení napadnutého uznesenia, sťažnosť zasielaná navrhovateľom na OP Topoľčany z 2.9.2007,
upovedomenieOkresnejprokuratúryTopoľčanyz12.9.2007, uznesenieORPZTopoľčanyz29.9.2007o
zastavení trestného stíhania, upovedomenie Okresného národného výboru v Nitre z 23.8.1946, Trestné
oznámenie navrhovateľa z 8.10.2007, Vyrozumenie Okresnej prokuratúry Topoľčany z 22.10.2007,
Oznámenie o odstúpení Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, Uznesenie OP Topoľčany č. 1Pv

277/07/-26, Vyrozumenie MV SR o odstúpení podania, Uznesenie MV SR z 28.11.2007, Sťažnosť
navrhovateľa zasielaná na MV SR z 12.12.2007, Uznesenie Vojenskej Obvodnej prokuratúry č. OPn
756/07, Vyrozumenie Vojenskej obv. prokuratúry z 25.1.2008, Žiadosť navrhovateľa na Vojenskú
obv. prokuratúru z 31.1.2008 a doplňujúce informácie z 2.2.2008,Fotokópie doručeniek zaslané
navrhovateľom dňa 2.4.2008, Vyrozumenie Vojenskej obvodnej prokuratúry z 18.2.2007, Uznesenie OR

PZ Topoľčany z 18.3.2008 o zastavení trestného stíhania, Zápisnica z individuálnej previerky v trestnej
veci z 26.2.2008, Zápisnica o výsluchu Mgr. S. a V.. G. ako svedka vo veci Q.: B.-XXX/OSV-TO-XXXX,
Vyjadrenie G. katastra Topoľčany z 20.3.2007 zasielané navrhovateľovi, Identifikácia parciel z 6.2.2007,
Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XXXX -5, List Správy katastra Topoľčany zasielaný OR PZ Topoľčany
z 27.4.2007, Kópia z mapy určeného operátu, Pozemnoknižná vložka 120, Uznesenie OP Topoľčany

z 29.4.2008 o zamietnutí sťažnosti navrhovateľa + odvolanie proti uzneseniu ,Upovedomenie KP Nitra
z 4.6.2008 o vybavení podnetu, Obžaloba podaná navrhovateľa na OS v Topoľčanoch dňa 18.11.2008
+ dodatky k obžalobe, Odpoveď OS Topoľčany zaslaná navrhovateľovi dňa 6.4.2009, Uznesenie KS v
Nitre č. 6Co 22/2009-26, Odpoveď OS Topoľčany zaslaná navrhovateľovi z 9.7.2009, Nájomná zmluva
o nájme poľnohospodárskych pozemkov a dodatok k nájomnej zmluve, Podanie odporcu z 24.6.2011,

Katastrálny buletín č. 4/2009, spisy Správy katastra Topoľčany Z 2030/2001, Z 881/03, Z 349/07,
Záznam o oprave chyby v katastrálnom operáte, Kópia mapy určeného operátu k.ú. Q. Spis OR PZ TO
č. ČVS:ORP-156/OSV-TO-2007, Spis Čd 2404/32 a Čd 3958/34, Spis OS Topoľčany 4D 166/01 Dnot
44/01, Podnet právneho zástupcu navrhovateľa na Okresnú prokuratúru Topoľčany zo dňa 30.11.2011,
Dohoda o vydaní nehnuteľnosti, List Správy katastra Topoľčany z 9.1.2012 zasielaný navrhovateľovi,

List Správy katastra Topoľčany z 8.1.2012 zasielaný Okresnej prokuratúre Topoľčany, Záznam spísaný
dňa 19.12.2011 na Správe katastra Topoľčany, Upozornenie prokuratúry z 29.11.2011, Rozhodnutie
Správy katastra Topoľčany z 9.1.2012 č. X 8/12-21/Gá, Fotokópia doručenky o doručovaní Tatiane
Jakubičkovej,,Protokolozosúladeniezápisuvlastníctvaslistinou zodňa16.1.2012,SprávyObvodného
pozemkového úradu v Topoľčanoch z 2.5.2012 a 28.5.2012, Originály podacích lístkov predložených

navrhovateľom, Podanie odporcu z 7.12.2012 označené ako doplnenie vrátane mailovej komunikácie,
LV č. XXX k.ú. Q., Spis Správy katastra Topoľčany Z 3688/98, Spis č. PU 490/92 a spis OS Topoľčany
6C 73/2010, Rozhodnutie č. PU 490/1992 - V/1 predložené svedkom F., a dospel k nasledovnému
skutkovému stavu a právnemu záveru:

Z výpisu z LV č. XXX k.ú. Q. vyplýva, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu
XX/XXX nehnuteľností parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 36700m2 a parc. č. 597 ostatné plochy o
výmere 68m2. Na liste vlastníctva je zapísaná obmedzujúca poznámka , že hodnovernosť údajov o
vlastníckom práve k nehnuteľnosti v KN k p.č. XXX/X v súbore „E“ bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3
katastrálneho zákona sa tieto údaje nesmú používať. Zápis poznámky na predmetný LV bol správou

katastra prevedený v roku 2007 pod č. 10/07.

Dňa 30.9.1994 vydal Pozemkový úrad Topoľčany rozhodnutie č. PÚ 490/1992-V/1,ktorým schválil
dohodu o vydaní nehnuteľností uzavretú dňa 19.10.1993 medzi oprávnenými osobami ( R.á , Ing. J. G.,M. W. a Q. W.) a povinnou osobou Poľnohospodárskym družstvom Horné Obdokovce podľa ktorej sa
oprávnenýmosobámvydávajúnehnuteľnostivkatastrálnomúzemíQ.yatozvl.č.98parc.č.XXXjaroko
výmere 0,0068 ha a z vl. č. XXX parc. č. XXX/X roľa o výmere 3,6700 ha. Dňom vydania nehnuteľností je

deň, kedy toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 7.11.1994. Dňa 30.9.1994 bolo pod rovnakým č. PÚ 490/1992-V/1 vydané i ďalšie rozhodnutie
Pozemkového úradu Topoľčany , ktorým schválil dohodu o vydaní nehnuteľností , ktorú dňa 19.10.1993
uzavreli oprávnené osoby ( Helena Dillhoffová, J. Y. , V.. J. G., M. W. a Q. W.) s povinnou osobou
Poľnohospodárskym družstvom Horné Obdokovce, v zmysle ktorej dohody sa oprávneným osobám

nevydávajú nehnuteľnosti v kat. území Čermany , a to vo vl. č. XXX parc. č. XXX , vo vl. č. XXX parc. č.
XXX/X, vo vl. č. XXX parc. č. XXX, vo vl. č. XXX parc. č. XXX, XXX,XXX,XXX,XXX, vo vl. č. XXX parc.
č. XXX, vo vl. č. XXX par. č. XXX, vo vl . č. XX parc. č. XXX,XXX,XXX,XXX vo vl. č. XXX parc. č. XXX,
XXX. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.11.1994.

Rozhodnutie Pozemkového úradu Topoľčany PÚ 490/1992-V/1 z 30.9.1994 , na základe ktorého sa

v zmysle dohody medzi oprávnenými osobami a povinnou osobou nehnuteľnosti nevydávajú bolo na
Správu katastra Topoľčany doručené dňa 9.11.1994 a bolo zaregistrované pod č.záznamu Z 3540/1994.
Uvedené vyplýva z odtlačku prezenčnej pečiatky nachádzajúcej sa na predmetnom rozhodnutí ako i
z fotokópie doručenky.

Na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 2642/1948-5 zo dňa 18.5.1948 vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave bola Karolovi Bobulovi a manželke, okrem iných parciel,
pridelená i parc. č. 345 roľa o výmere 1.8631 ha z vl. č. XXX, k.ú. Q.. Z osvedčenia o dedičstve č. 4D
166/2001 D not 44/2001 po poručiteľke N. O., rod. H. , zom. 24.1.2001 vyplýva, že parc. č. XXX roľu o
výmere 1 ha 8631m2 zapísanú vo vl. č. 362 v podiele 1/3 nadobudla dedička poručiteľky U. N. , rod. O.,

r.č. XXXXX/XXXX, bytom Lužianky Teslova 671/55. U. N. je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti parc.
č. 345/1 orná pôda o výmere 18361m2, v podiele 1/3 na LV č. XXX , k.ú. Q.. Na tomto LV je zapísaná
obmedzujúca poznámka v zmysle zápisu pod č. 10/07 , že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k
nehnuteľnosti v KN k.p. č. 345/1 v súbore „E“ bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona
sa tieto údaje nemôžu používať.

Dňa 31.7.2001 bolo Okresnému úradu Topoľčany , katastrálnemu odboru doručené na zápis do katastra
nehnuteľností právoplatné osvedčenie o dedičstve č.k. 4D 166/2001 D not 44/2001 zápis vlastníckeho
práva v prospech dedičky U. N. do LV č. XXX bol vykonaný záznamom Z 2030/2001 dňa 10.8.2001

Dňa 27.3.2003 začala Správa katastra Topoľčany na vlastný podnet katastrálne konanie na prešetrenie
zápisu na liste vlastníctva č.. 421 k.ú. Q. pod č. X 7/03. Správa katastra zistila, že parcela reg E-KN parc.
č. 345- orná pôda o výmere 18631m2 bola zapísaná do LV č. 421 napriek tomu, že bola neidentická a
nebol k nej doložený geometrický plán . Na LV č. 421 však nedošlo na základe konania č.k. X 7/2003
k oprave chyby postupom podľa § 59 katastrálneho zákona.

Z reštitučného spisu PÚ 490/1992 súd zistil, že k rozhodnutiu č.k. PÚ 490/1192-V/1 z 30.9.1992 , na
základe ktorého sa oprávneným osobám vydali nehnuteľnosti je pripojená doručenka o doručení tohto
rozhodnutianaSprávukatastraTopoľčanydňa9.11.1994.Odporcasavyjadrilvkonanítak,že doručenie
tohto rozhodnutia na Správu katastra neeviduje, z ním predložených listín je zrejmé len doručenie

rozhodnutia z rovnakého dátumu a rovnakým č.k. , ktorým sa oprávneným osobám nehnuteľnosti
nevydávajú. Podľa vyjadrenia odporcu, do roku 2007, kedy rozhodnutie o vydaní nehnuteľností osobne
na Správu katastra Topoľčany predložil navrhovateľ , toto rozhodnutie Správe katastra Topoľčany
doručené nebolo. Naopak z reštitučného spisu nevyplýva doručenie tohto rozhodnutia o nevydaní
nehnuteľností na Správu katastra Topoľčany, z originálu doručenky vyplýva, že rozhodnutie o nevydaní

nehnuteľností a o poskytnutí náhrady bolo doručované na Slovenský pozemkový fond a doručené dňa
9.11.1994.

Rozhodnutie pozemkového úradu Topoľčany PÚ 490/1192 -V/1 , ktorým boli vydané nehnuteľnosti
oprávneným osobám bolo na Správu katastra Topoľčany podľa udania odporcu doručené v roku 2007

a zaevidované pod č. Z 349/2007 a dňa 6.2.2007 bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností , do LV
č. 476 k.ú. Čermany. Zápisom záznamu Z 349/2007 vznikla duplicita v číslovaní parciel E-KN č. 345.
Prídelové parcela č. 345 tvorí len časť pozemnoknižnej parcely č. 345. Na LV č. 4X1 k.ú. Čermany bola
zapísaná prídelová parcela č. 345 o výmere 18631 m2 a ďalším zápisom pod Z XXX/XXXX mala byťzapísaná do LV č. XXX pozemnoknižná parcela 345/2o výmere 36700m2. Tento nesúlad správa katastra
riešila prečislovaním parcely č. 345 zapísanej na LV č. XXX na parcelu č. 345/1a pozemnoknižná parcela
č. 345 bola prečíslovaná na parcelu č. 345/2

V tomto konaní sa navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktoré vznikli podľa jeho
udania v súvislosti s nesprávnym postupom odporcu, keď tento napriek tomu, že na základe rozhodnutia
Pozemkového úradu Topoľčany zo dňa 30.9.1994 mal zapísať jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
takto nekonal a list vlastníctva mu bol vydaný až dňa 8.2.2007, a to s obmedzeniami, ktoré spochybňujú

jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. K uplatneniu vecnej škody predložil súdu originály podacích
hárkov o adresovaní písomností na jednotlivé inštitúcie, vrátane Okresného súdu Nitra ako i originály
pokladničných dokladov.

Podľa §1 Zák. č. 514/2003 z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci , b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za
škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy , c/ predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu .

Podľa § 2 Zák.č. 514/2003 Zz. a/ výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej

moci o právach , právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb ,
b/ orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy , verejnoprávna inštitúcia , orgán
záujmovej samosprávy , fyzická osoba alebo právnická osoba , ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody , ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy ,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy , ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy , ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste ,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe , ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupom jepotrebnévopredpredbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Predmetom tohto konania nebolo riešiť otázku nadobudnutia vlastníctva ale posúdiť nárok navrhovateľa
z hľadiska ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy . Preto, napriek mylnej predstave

navrhovateľa, súd v tomto konaní nevyrieši otázku vlastníckych vzťahov navrhovateľa k reštituovaným
nehnuteľnostiam , resp. to, že v katastrálnom operáte je zapísané duplicitné vlastníctvo k tej istej
nehnuteľnosti , resp. jej časti .

Zodpovednosť podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, bez ohľadu na zavinenie.

Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa uplatnia len vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.

Zákon bližšiu definíciu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Pretože nesprávny úradný postup
nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal

všetko , čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať , treba správnosť úradného
postupu posudzovať aj z hľadiska účelu , k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje .
Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu , ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku , ktorý vyplýva z povahy ,

funkciealebocieľovtejtočinnosti,knesprávnemuúradnémupostupumôžedôjsťakopriúkonochvrámci
činnosti , pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradnýmpostupommôžebyťajnevydanie alebooneskorenévydanierozhodnutiavdôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie ( nie však samotné vydanie rozhodnutia) leboznaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť , ktorá nie
je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote , ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez
zbytočných prieťahov“.

Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok: 1. / existencia škody, 2./ nesprávny
úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom .

V prejednávanej právnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Správy katastra Topoľčany , ktorý videl v tom, že , tento napriek tomu, že na základe

rozhodnutia Pozemkového úradu Topoľčany zo dňa 30.9.1994 mal zapísať jeho vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam , takto nekonal a list vlastníctva mu bol vydaný až dňa 8.2.2007, a to s obmedzeniami,
ktoré spochybňujú jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody
uplatnil podľa § 420 Občianskeho zákonníka, upravujúceho všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy ,keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu podľa
prísl. ustanovení Občianskeho zákonníka alebo upravenú osobitnými zákonmi. . Keďže zodpovednosť

štátu ,ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom , na ktorý preniesol úlohy štátneho orgánu je
upravená osobitným právnym predpisom , je na prípad tejto občianskoprávnej zodpovednosti potrebné
aplikovať tento osobitný právny predpis, a to Zák. č. 514/203 Z.z.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 514/2003 Z.z. vo

veci náhrady škody , ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy , ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci
v oblasti štátnej správy , ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo iného ústredného orgánu
štátnej správy. V danom prípade je týmto ústredným orgánom štátnej správy Úrad geodézie , kartografie
a katastra SR ako ústredný orgán štátnej správy Slovenska pre geodéziu , kartografiu a kataster

nehnuteľností ( Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ), proti ktorému
subjektu mal návrh navrhovateľa smerovať, a tento orgán by bol pasívne legitimovaným účastníkom
konania , ako orgán , ktorý koná v mene štátu v tomto prípade. Na tento orgán mal navrhovateľ zasielať
i písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody , čo však navrhovateľ
neurobil. S poukazom na uvedené, keďže odporca označený navrhovateľom ( počnúc od 1.1.2013

v zmysle Zák. č. 345/2012 Z.z. pôsobnosť katastrálnych úradov prechádza na správy katastra v
sídlach kraja) nie je subjektom pasívne legitimovaným z hľadiska uplatnenia nároku navrhovateľa na
náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci , je potrebné návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietnuť. Naviac, ako je vyššie uvedené, podaniu návrhu navrhovateľom nepredchádzalo predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody tak ako to obligatórne vyplýva z ust. § 15 Zák. č. 514/2003Z.z.,

ktoré predbežné prerokovanie nároku predstavuje zákonom stanovenú podmienku preto, aby tento
nárok mohol poškodený uplatniť na súde. Absencia splnenia podmienky predbežného prerokovania
nároku bola ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrh zamietol.

Bez ohľadu na vyššie uvedené, súd udáva, že nemal za preukázané, že v danom prípade by boli

naplnené zákonom vyžadované zodpovednostné predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody
tak ako ich súd vyššie uviedol, t.j. : 1. / existencia škody, 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./
príčinnásúvislosťmedziškodouanesprávnymúradnýmpostupom.Pokiaľideoškodu,zákon514/2003
Z.z. tento pojem bližšie nedefinuje . Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu , ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného , je

vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia , predovšetkým peňažného.

V tomto konaní navrhovateľom uplatnená škoda predstavuje jeho náklady , predovšetkým na poštovné,
ktoré mu vznikli zasielaním jednotlivých podaní na inštitúcie , vrátane Okresného súdu Nitra, v súvislosti
s riešením otázky vlastníckych vzťahov k PKN parc. č. 345/2 ,. k.ú Čermany. Tieto výdavky však

navrhovateľriadnenešpecifikovalaninezdokladoval.Súdjeďalejtohonázoru,žeinapriekvykonanému
dokazovaniu nemožno jednoznačne konštatovať záver, že zo strany odporcu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Tento by podľa názoru súdu bolo možné ustáliť v prípade, ak by bolo preukázané,
že už v roku 1994 bolo odporcovi doručené na zápis vlastníckych vzťahov Rozhodnutie C. úradu č.
PÚ 490/1192 -V/1 zo dňa 30.9.1994, ktorým boli oprávneným osobám vydané nehnuteľnosti a odporca

by napriek uvedenému na základe tejto verejnej listiny vlastníctvo oprávnených osôb nezapísal. Z
vykonaného dokazovania však nemožno konštatovať, že by bolo jednoznačne preukázané doručenie
predmetného rozhodnutia na správu katastra a následne porušenie povinnosti katastra konať vo veci
zápisu. I keď zo spisu pozemkového úradu vyplýva, že k rozhodnutiu č. PÚ 490/1992-V/1 z 30.9.1994 ,ktorým boli vydané nehnuteľnosti oprávneným osobám , je pripojený doklad o doručení na Správu
katastra Topoľčany, túto doručenku nie je možné jednoznačne a bez všetkých pochybností priradiť
práve k tomuto rozhodnutiu, keďže je zrejmé, že Pozemkový úrad vydal v daný deň dve rozhodnutia

s rovnakým č.k. , čo sťažuje identifikáciu priloženej doručenky, s ktorej vyplýva len č. rozhodnutia PÚ
490/1992-V/1, rovnaké pre obe predmetné rozhodnutia. Preto nemožno bezpochyby a jednoznačne
povedať, že práve rozhodnutie , ku ktorému je pripojená doručenka je to, ktoré bolo i reálne na správu
katastra doručené, naviac odporca predložil rozhodnutie o nevydaní nehnuteľností oprávneným osobám
s odtlačkom prezenčnej pečiatky Správy katastra Topoľčany z 9.11.1994 a bolo zaregistrované pod č.

3540/1994. S poukazom na uvedené nebolo potom dokazovaním preukázané, že by sa odporca dopustil
nesprávneho úradného postupu tak ako tvrdí navrhovateľ.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti , najmä života a
zdravia , občianskej cti a ľudskej dôstojnosti , ako aj súkromia , svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať , aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti , aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa§13ods.2Občianskehozákonníkapokiaľbysanezdalopostačujúcezadosťučineniepodľaods.1

najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti ,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podanýmnávrhomsiďalejuplatnilnavrhovateľnáhradunemajetkovejujmyvpeniazochvovýške30.000
EUR , keď tvrdil, že činnosť, resp. nečinnosť odporcu mu spôsobila závažné osobnostné následky

a boli porušené jeho osobnostné práva v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka.

Občianskoprávna úprava ochrany osobnosti vychádza z druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky.
Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §
11 až § 16. Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka.

Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka vyslovuje všeobecnú zásadu ochrany osobnosti a
súčasne uvádza najtypickejšie zložky a prejavy osobnosti , pričom výpočet jednotlivých čiastkových
osobnostných práv je len demonštratívny. . Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne
legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol

ujmu spôsobiť. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo
k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené , aby vznikol
právny vzťah , ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 a nasl. Neoprávneným
zásahomdoprávanaochranuosobnostijejednaniesmerujúce protiosobnejamravnejintegrite fyzickej

osoby , ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jeho dôstojnosť , vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jeho
postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do uvedených osobnostných práv , má fyzická osoba dotknutá
zásahom právo domáhať sa na súde , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov , odstránili

následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním návrhu na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním
takéhoto návrhu nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie. Náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch môžesúdpodľa§13ods.2Občianskehozákonníka priznaťvtedy,akby
sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca , najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené
len demonštratívne . Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorá je splnená vtedy , keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ
sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „ najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti „ ide iba o príklad následku neoprávneného

zásahu , v ktorom je táto podmienka splnená. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je vždy- v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej
ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu , ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo , intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje zaujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity , ale objektívne hľadisko , teda
to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pri
posudzovaní otázky opodstatnenosti návrhu na priznanie nemateriálnej satisfakcie treba považovať

zníženie dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere len za jeden z viacerých do úvahy
prichádzajúcich následkov neoprávneného zásahu do osobnostných práv , nie však za jediný určujúci
následok , výlučne ktorý by opodstatňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zmyslom
všeobecného osobnostného práva je totiž zabezpečenie účinnej ochrany osobnosti fyzickej osoby v jej
najúplnejšom celku a tomu následne zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do práva na

ochranu osobnosti a ich následkov na chránené osobnostné práva.

Súd návrh navrhovateľa i v tejto časti nepovažoval za dôvodný , a preto ho zamietol. Súd nemal v
konaní za preukázané, že by zo strany odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa a to takému , ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených
ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Subjektívne vnímanie navrhovateľa , že konanie odporcu je

úmyselným protiprávnym konaním spôsobilým porušiť jeho osobnostné práva nie je nepostačujúce
na to, aby mu bolo možné poskytnúť ochranu v zmysle § 11 a nas,. Občianskeho zákonníka. Súd
nemal v konaní preukázané, že by sa odporca správal voči navrhovateľovi diskriminačne a tieto tvrdenia
navrhovateľa podľa názoru súdu zostávajú na úrovni jeho subjektívneho vnímania . Súd nemal za
preukázané, že by sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dopustil takého konania, ktoré by bolo

objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv a to takým spôsobom , že by intenzita tohto
zásahu dosiahla mieru, pri ktorej možno primerané zadosťučinenie považovať za nepostačujúce. To
čo udáva navrhovateľ ( ako i svedkyňa jeho manželka ), a síce, že v dôsledku konania odporcu došlo
k zhoršeniu jeho súkromného a rodinného života, keď musel stále vynakladať úsilie na odstránenie
protiprávneho stavu sú tvrdenia na úrovni jeho osobného vnímania a prežívania, bez toho, že by bolo

možné konštatovať , že bolo objektívne zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa. Navrhovateľ
nepreukázal, že by sa odporca voči nemu dopustil takého zásahu, ktorý smeroval proti jeho osobnej
a mravnej integrite a ktorý by bol objektívne spôsobilý znížiť jeho dôstojnosť , vážnosť a česť a
ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. S poukazom na uvedené, súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

Záverom súd udával, že spôsob, akým by navrhovateľ mohol riešil vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam
je mimosúdna dohoda dotknutých osôb alebo žaloba na súd o určenie vlastníckeho práva, čo nebolo
možné , vzhľadom na predmet tohto konania , v tomto konaní riešiť.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením , právoplatnom skončení veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.)