Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 8, 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713010043
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3713010043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8 . apríla 2013 v trestnej

veci obžalovaného I. U.,v senáte zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Vladimíra
Ondreičku a Mariána Babušu, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. U., nar. XX.. XXXX v U. Q., trvale bytom U. Q., P. XXXX/XX-XX, nezamestnaný, od 31.
8. 2012 vo väzbe v Ústave na výkon väzby MS SR Žilina,

j e v i n n ý, ž e

1/
Minimálne od roku 2010 až do 28.11. 2011 v spoločnom byte, ktorý obýval so svojou družkou B. F. a
maloletými deťmi B., U. a C. U., pod vplyvom alkoholických nápojov vyvolával sústavné konflikty, veľmi
opĺzlo a vulgárne sa správal k svojej družke - matke svojich detí, vyhrážal sa, že ich povyhadzuje z
okna, družku aj fyzicky napádal, minimálne dvakrát nedovolil deťom zhasnúť svetlo a museli spať pri
zasvietenom svetle, z ktorého konania mala dcéra B. U., nar. X.X.XXXX psychickú traumu a správanie
sa otca voči členom rodiny veľmi zle znášala a pôsobilo to na ňu trýznivo, a konanie obžalovaného

pociťovala ako psychické utrpenie, pričom toto konanie obžalovaného na iných členov rodiny, t.j. B. F.,
nar. XX.X.XXXX, U. U., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. U., nar. X.X.XXXX nepôsobilo takým spôsobom, že
by mali z tohto nejakú traumu alebo fyzické alebo psychické utrpenie.

2/
dňa 30.8.2012 potom, čo opäť začal 27.8.2012 konzumovať alkoholické nápoje a to vo zvýšenej miere,
po príchode domov sa začal vyhrážať svojej dcére B. U., nar. X.X.XXXX, že ju zabije, napadol ju, hodil

ju o skriňu, začal ju škrtiť, pričom svojim konaním vyvolal u poškodenej B. U. strach a obavu o život
a zdravie,

t e d a

v bode 1/

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu alebo stresu, bezdôvodným odopieraním spánku ,

v bode 2/
inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal na chránenej osobe

t ý m s p á c h a lv bode 1/
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.zák.

v bode 2/
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o:

Podľa § 208 ods. 1 Tr. Zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. j/ Tr.zák., § 37 písm. h/ Tr.zák.,
§ 41 ods. 1,2 Tr.zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 / slovom : tri / roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. Zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,b/ ods. 2 písm. d/ Tr.zák. , s poukazom na § 138 písm.

j/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaný mal od presne nezistenej doby roku 2010 až do
30.8f.2012 s výnimkou obdobia 28.11.2011 do 24.8.2012 týrať všetkých členov rodiny a to B. F., B. ,
U. a C. U..

Obžalovaný ako v prípravnom konaní , tak i na hlavnom pojednávaní zásadným spôsobom poprel svoju

vinu tvrdiac, že všetko si naňho vymyslela dcéra B. U..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkýň C. U., U.. V. T., B. F., U. U.,
znalca L.. W., svedkyni B. U.,T. L., L. B., výsluchom znalca U.. N. , prečítaním svedeckých výpovedí U.,
Pavla U., I., L. U., L. L., oboznámil sa s podstatnými časťami znaleckých posudkov, lekárskymi správami,

úradnými záznamami polície ako i celým spisovým materiálom a zistil nasledovné :

Obžalovaný poprel spáchanie uvedenej trestnej činnosti tak, ako je to uvedené v obžalobe. Podrobne
sa vyjadril vo svojej výpovedi, kde uviedol, že nie je pravdou, že by sa správal doma tak, že by mohli

mať z toho pocit, že ich týra. Svoju družku ľúbi, tak isto svoje deti. Pokiaľ obžaloba mu kladie toto za
vinu, vychádza výlučne z výpovede dcéry B., s ktorou mal problémy z dôvodu, že táto sústavne do neho
„skákala,“neposlúchala a nerešpektovala ho. Potvrdil, že občas si vypil, taktiež potvrdil, že to mohla B.
zle znášať. Uviedol, že hlavné problémy boli v tom, že B. mala priateľa, čo on nesúhlasil, aby chodila
po nociach domov. Taktiež poprel, že by im zhasínal, vypínal svetlo s tým, že stalo sa, že jej vynadal

preto, lebo si dlho vypisovala na počítači, pričom sama matka dieťaťa, jeho družka, ktorá mala byť taktiež
týraná,jejpovedala,abytovypla.Pokiaľjehodružkaakoiďalšiedvedcérytaktovypovedalivprípravnom
konaní vo svojich výpovediach, bolo to z toho dôvodu, že ich na to nahovorila B.. Sama družka mu
to povedala, aj tieto dve dcéry potvrdili, že to bola B., ktorá ich nahovárala, aby takýmto spôsobom
vypovedali voči otcovi. Poukázala tiež na priebeh konfrontácie, kde v rámci konfrontácie mu vynadala s

tým, že nech zhnije v base a podobne. Uviedol, že všetko je to z jej strany nenávisť voči nemu. Uviedol,
že B. ostala sebecká aj voči matke, zle sa správal aj k nej, stále ju podceňovala, všetko nastalo u B. v
čase,keďsinašlapriateľa,sktorýmterazchodí.Videl,ževdôsledkutohtojejsprávaniabolipotommedzi
ním a B. nedorozumenia a v podstate potvrdil, že na ňu zakričal, škaredo jej povedal, ale vylúčil, že by ju
bil alebo nejakým iným spôsobom sa tak ku nej správal, že by to mohla pociťovať ako týranie. Na záver

svojej výpovede uviedol, že v prípade, že by to B. brala a že by ju to trápilo, že mala s tým problémy, ako
sa ku nej správal, ho to mrzí. Konkrétnemu poslednému týždňu pred tým, ako bol vzatý do väzby uviedol,
že je pravdou, že predtým nepil, potom kôli zdravotným problémom. Vypil si na rybách, prišiel domov
a bol medzi ním a B. veľký konflikt, tak jej povedal, že jej strelí po papuli. Poprel, že by sa jej vyhrážal
vyhodením z okna a podobne. Pokiaľ bola parapeta na okne prevalená, bolo to z toho dôvodu, že práve

B. vykrikovala, že vyskočí z okna a podobne. K predchádzajúcim výpovediam svojej družky, v ktorých housvedčovala zo spáchania trestnej činnosti uviedol, že na tieto všetky výpovede bola ona nahovorená
práve B., ktorá sa matke vyhrážala , že spácha samovraždu v prípade, že ostane s ním, teda družka /
s obžalovaným /. V podstate takýmto spôsobom vydierala a preto aj takto vypovedala, vypovedala a

v skutočnosti on nikomu doma nič nerobil, nepopieral, že si vypil, avšak správal sa normálne, akurát
jej nadal.

Maloletá C. U., dcéra obžalovaného uviedla, že bol dobrý ku mame, dobre sa k nej správal, v
podstate proti otcovi vôbec nevypovedala. Pokiaľ vypovedala v prípravnom konaní tak, ako vypovedala,

nahovorila ju na to sestra B.. Ku konfliktu z 31.augusta uviedla, že vtedy B. vyprovokovala otca, lebo
sa ho začala vypytovať, prečo dal cigánovi bicykel. Z celkovej výpovede bolo jednoznačne zrejmé, že
maloletá nechce voči otcovi vypovedať, resp. vypovedala, že za všetko môže B.. Poprela, že by ju mama
na to nahovárala a že by klamala. Jej výpoveď však bola značne nedôveryhodná.

Ďalší svedok a to U.. V. T., opatrovník Okresného úradu v Považskej Bystrici na pojednávaní uviedla :

rodinu v podstate viedli v databáze len kôli výživnému pre deti, nakoľko deti boli zverené do starostlivosti
matke a otcovi bolo určené výživné, bolo to však z dôvodu uplatnenia sociálnych dávok. Prvýkrát došla
do kontaktu opatrovníčka v auguste 2012 s rodinou prostredníctvom dcéry B., ktorá ju navštívila ako
opatrovníčku spolu so svojou tetou v úrade. Došla sa v podstate opýtať, ako má postupovať, nakoľko
mieni opustiť domácnosť, chce byť u tety, nakoľko nemieni už ďalej v tejto rodine zostať. Uviedla, že

otec bol tyran a týral matku aj deti. Pod vplyvom alkoholu ich napádal, bol tyran, pričom matka túto
situáciu riešiť nechcela. Opatrovníčka z dôvodu objektívneho zistenia stavu navrhla B., že zavolá matku
spolu s dcérami a o všetkom sa porozprávajú. Skutočne sa potom k opatrovníkovi dostavila aj matka.
U opatrovníčky sa matka s B. pohádala, s tým, že B. vytýkala matke, že je benevolentná k správaniu
sa otca voči nim. Matke uviedla, že nemieni žiť v tejto rodine z dôvodu, že sa nechce dať otĺkať otcom,

nemôže si kamarátky vodiť do domácnosti a podobne. Matka jej tam začala vytýkať, že B. zničila celú
rodinu. Následne opätovne prišla družka obžalovaného za opatrovníčkou, uviedla, že nikdy v živote ju
druh nezbil, že vypovedala tak, ako vypovedala len kôli B., že je pravdou, že si trochu vypil, ale nikdy
nebol agresívny. Uviedla však, že na rozdiel od druhých dvoch dcér sa ku B. správal inak, nakoľko táto
ho provokovala. Poprela však, že by B. fyzicky napádal. Mal problémy so žalúdkom, osem mesiacov

nepil,vtedybolovdomácnostivšetkovporiadku.Opatrovníčkauviedla,ženikdydoposiaľnemalažiadne
podnety ani od susedov, ani od školy, že by boli nejaké problémy v domácnosti. V decembri roku 2012
jej povedala, že chce, aby bol prepustený z väzby, ale aj potom čo sa vráti z väzby, s ním žiť nebude,
ale len z dôvodu jeho nadmernej konzumácie alkoholu. Následne bola opatrovníčka na výsluchoch pri
deťoch, kde C., aj U. popreli, že by ich otec fyzicky napádal, uviedli, že otec mal problém s B., ale táto

si za to mohla sama, lebo ho provokovala. Potvrdili len toľko, že vedel jej, im šľahnúť, ale že by ich
nejako týral alebo ju týral, popreli. Zhodne všetky tri, teda matka, C., aj U. popreli, že by ich škrtil, robil
im zle, vyhadzoval z okna a podobne. Ďalej opatrovníčka uviedla, že B. jej povedala, že otec už aj počas
výkonu väzby uviedol, že on bude skôr z basy doma, ako oni z nemocnice, keď to neodvolajú. Táto
svedkyňa ďalej uviedla, že nevyhodnotila výpoveď B., resp. slová B., akože by chcela otcovi ublížiť,

že by si všetko vymyslela, ale chcela normálne žiť, ako ostatné dievčatá, chcela si vodiť kamarátky
a chcela mať v podstate kľud. Spolu si celá rodina dohodli pravidlá, ako budú ďalej žiť, avšak matka
tieto pravidlá nerešpektovala, preto opätovne B. odišla k svoje tete, kde aj býva doteraz. Matka aj pred
opatrovníkom vytýkala B. čo povedala, že nech sa ide liečiť, že je chorá, že zničila celú rodinu. Aj
pred opatrovníkom matka zásadne popierala, že by otec robil doma nejaký neporiadok. Matka detí,

teda družka obžalovaného jeho správanie bagatelizovala, nevidí v tom nič zlého, keď si chlap vypije
a podobne. Na záver však potvrdila, že veľmi pil a bol agresívny, ale akým spôsobom bol agresívny, v
podstate neuviedla, čo si pod týmto slovom myslela, zároveň povedala, že síce bol agresívny, ale deti
nikdy nenapádal, resp. doplnila to, že bol zúrivý, všetkým trieskal, občas do nej sotil a podobne, následne
to potom zasa popierala. Následne jej povedala poškodená F., že keď sa dozvedela, koľko mu hrozí,

resp. aký vysoký trest, ona ho tam nenechá, spraví všetko preto, aby ho z väzby dostala. Svedkyňa ďalej
uviedla, že jednoznačne z celkového postoju družky obžalovaného nemala dojem, že táto by tým trpela,
v podstate táto takýto život žila, vybrala si takýto život a nepociťovala správanie obžalovaného ako ujmu,
práve však u dcéry B. jednoznačne si myslí, že táto správaním svojho otca trpela a zle to znášala.

Svedkyňa B. F., družka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným žijú 17 rokov
ako druh a družka. Uviedla, že napriek tomu, že je v obžalobe uvedené , že od roku 2010 ju mal týrať,
toto nie je pravda. Určité problémy nastali v roku 2012 , keď mal mať robotu , ale robotu nezohnal. Vypil
si a ona mu to vytýkala. Videla, ako sa pohádali, zdalo sa jej, že jej dal facku, ale to z toho dôvodu,že ona doňho rýpala. S B. si navzájom nadávali, pričom pri týchto hádkach bývali aj deti. Pokiaľ aj
udrel B., bolo to nechtiac, lebo chcel udrieť v podstate svedkyňu, ale ona sa uhla a vtedy trafil dcéru
B., ale vôbec ju nechcel udrieť. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní absolútne

zmenila výpoveď, prokurátor aj súd jej všetky jej výpovede postupne čítal tak, ako ich vypovedala v
prípravnom konaní. K všetkým týmto rozporom uviedla, že tak vypovedala výlučne z toho dôvodu, že
to chcela dcéra B., ktorá ju na takúto výpoveď naviedla. Taktiež keď na druhý deň vypovedala, bolo
to z toho dôvodu, že chcela, aby ho v ten večer zobrali, resp. aby bol zaistený kôli tomu, že jej B.
narozprávala, čo bolo doma. Pokiaľ povedali aj deti, resp. dcéra C., že ich chcel otec vyhodiť z okna,

aj na toto konkrétne nahovorila B. C., pričom C. to jej / svedkyni / povedala, že ju na to nahovorila B..
Ďalej svedkyňa uviedla, že všetko povedala preto, že sa jej dcéra B. vyhrážala s tým, že sa zabije, v
skutočnosti to nie je pravda. Dokonca svedkyňa na doplňujúcu otázku predsedu senátu uviedla, že práve
teraz trpí tým, že je obžalovaný vo väzbe, že toto považuje ako trápenie. K incidentu sa vyjadrovala tak,
že jej dcéra volala, že ju otec napáda, že ju škrtí, preto jej kázala, aby išla ku susede L. a zavolala políciu.
Potom išla dcéra to oznámiť polícii , pričom svedkyňa počula len to, čo dcéra povedala polícii, resp.

ako to oznámila. V skutočnosti prítomná ona pri tom nebola, ani žiadnym iným spôsobom okrem dcéry
sa toto nedozvedela. B. vypovedala tak, že ju mal škrtiť, buchnúť. Toto vie len od B., ako to povedala
u policajtov.

Nakoľko táto svedkyňa zásadným spôsobom zmenila obsah svojej výpovede, bola čítaná jej výpoveď

z prípravného konania prokurátorom a k tomuto sa vyjadrila, že všetko je to zveličené, nikdy sa nestali
skutočnosti, ktoré sú uvedené v tejto zápisnici, s tým, že nikdy ju neudrel päsťami, i keď pripustila, že
občas v hádke jej dal facku. O tom, že sa mal vyhrážať, že ich pozabíja, vie len výlučne od dcéry B.,
ktorá jej to povedala. Ďalej svedkyňa uviedla k priebehu oznámenia trestnej činnosti, že dcéra B. to išla
spolu s ňou oznámiť. Prišli 30.8. večer k policajtom, kedy sa to malo stať, pričom policajt uviedol, že by

to bolo len na priestupok. Išli spolu k jej sestre, teda / k sestre svedkyne/ kde B. začala vysvetľovať, že
musí byť zatvorený, že keď sa vráti, že ich pozabíja, že jej oco povedal, že jej podreže žilu, takže všetky
tieto informácie má ona výlučne od B. a preto z ochrany B. takto krivo naňho vypovedala. Ďalej uviedla,
že si je vedomá toho, že ho krivo obvinila a taktiež je ochotná niesť za toto následky. Zároveň uviedla,
že bol dobrý druh, že sa staral o deti, chodili na výlety, keď s pohádali, jej dal občas facku, ale jednalo sa

o bežné hádky, jej to nevadilo, vždy sa jej na druhý deň ospravedlnil, tak isto v prípade, že bol vulgárny
voči deťom, aj dcére U. sa za toto ospravedlnil. Svedkyňa sa vyjadrila aj ako poškodená k znaleckému
posudku a uviedla, že si čítala aj na internete, čo to znamená štokholmský syndróm a ona sa necíti v
takej situácii, že teda vôbec nepociťuje na sebe, že by správaním obžalovaného nejako trpela.

Svedkyňa U. U., dcéra obžalovaného uviedla :
Vykreslila obžalovaného ako dobrého otca, ktorý sa riadne staral, varil, s tým, že nepoprela, že občas
sa s matkou pohádal. Jednoznačne však poprela v celej svojej výpovedi svoje predchádzajúce tvrdenia
v prípravnom konaní, uviedla, že na všetky tieto výpovede bola nahovorená staršou sestrou B., ktorá je
manipulátorka, týmto spôsobom si ona vybavovala svoje veci, nemala rada otca z toho dôvodu, že otec

bol na ňu prísny, nechcel ju púšťať s frajerom. Udrel ju len jedenkrát v minulosti a to kôli počítaču aj to
nechtiac, lebo otec chcel trafiť mamu, ale tá sa uhla a preto trafil ju. Bolo to pre počítač, ktorý nechceli
vypnúť. Uviedla, že ona z otca strach nemá, podľa nej ani mladšia sestra C., ani mama. Či má B. z otca
strach, tak to nevie. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ aj boli doma hádky, bolo to vždy vyprovokované
zo strany matky, nakoľko otec keď prišiel domov a mama do neho nerýpala „išiel si ľahnúť „. Keď však

mama mu začala nadávať, otec začal byť agresívny, resp. vykrikoval aj on a začali sa hádať. Stalo sa,
že mame dal facku. Deťom ale nikdy neubližoval.

Znalec z odboru psychiatrie L.. W. uviedol, že podal v prípravnom konaní znalecký posudok, záverov
ktorých sa pridržiava. U obžalovaného zistil závislosť na konzumácii alkoholu a to chronickú a vzhľadom

k tomu, že má negatívny postoj k liečbe na alkohol, resp. počas vyšetrovania mal takýto negatívny
postoj, nedoporučoval znalec mu uložiť protialkoholickú liečbu v žiadnej forme. V prípade však, že by
zmenil postoj k liečbe a táto by mu bola súdom nariadená a nevykonávaním tejto liečby by boli určité
sankcie voči jeho osobe, napr. marenie úradného rozhodnutia, by znalec doporučil uložiť ambulantnú
protialkoholickú liečbu. Potom sa znalec vyjadril k osobe družky obžalovaného, poškodenej B. F., kde

uviedol, že táto má k obžalovanému vytvorený silný hlboký citový vzťah a zásluhou tohto citového vzťahu
by bola ochotná tolerovať správanie obžalovaného. Konanie obžalovaného nemalo na poškodenú taký
vplyv, že by to negatívne ovplyvnilo jej psychický stav. Zároveň znalec uviedol, že v prípade prepustenia
obžalovaného na slobodu, by toto ona vnímala ako pozitívny jav a nie negatívny.Svedkyňa B. U., dcéra obžalovaného a zároveň poškodená uviedla, otec keď bol opitý, bol agresívny,
hádal sa, vyvolával konflikty. Keď bol triezvy, dalo sa s ním. Pokiaľ desať mesiacov nepil, rozumela si s

ním dokonca lepšie, ako s matkou. Prišiel domov opitý, robil neporiadky, rozbíjal dvere, sklá na dverách ,
bol agresívny voči matke, dokonca tak, že najmladšia dcéra musela matku brániť, čo mu vadilo. Dokonca
robil tak, že táto mala až modriny, pričom podľa jej názoru jej v minulosti zlomil aj rebrá. Vyhrážal sa im,
najmä matke, že ju zabije. Bral si do postele nožíky. Hovoril im, že sú potkani, že ich pozabíja. On chcel
vyskočiť z okna, sama svedkyňa ho dávala z parapety dole. Vykrikoval im, že aj ich povyhadzuje z okna.

Stalo sa, že si bral špagát alebo kábel, že sa ide obesiť, dokonca raz sa zavesil za krk na špagát na
kľučku, bol fialový, mama ho odrezala. Svedkyňa uviedla, že z takéhoto konania mala značný strach.
Svedkyňa potom vypovedala vo svojej výpovedi o tom, akým spôsobom vypovedala na polícii, uviedla,
že tam došla spolu s matkou a s tetou, teda matkinou sestrou L. s tým, že matka už aj tam povedala na
polícii, že nebude vypovedať proti obžalovanému, nakoľko sa ho bojí. Na to v podstate na vysvetlenie
zo strany polície nakoniec matka vypovedala. Svedkyňa uviedla, že ona sa bojí vrátiť domov, pokiaľ

tam bude otec. Svedkyňa zásadným spôsobom poprela, že by niekoho nahovárala na výpoveď a akým
spôsobom má vypovedať. Keď sa bavila aj so sestrami, povedala, že majú povedať pravdu. Matka v
podstate aj najskôr povedala pravdu, no však neskôr, keď sa vrátila svedkyňa od svojej tety domov,
bolo po víkende, matka všetko zmenila, uviedla svedkyni, že zničila celú rodinu a vytýkala jej výpoveď
v trestnej veci obžalovaného. Matka jej vytýkala najmä potom, čo sa dozvedela , aké trestné sadzby za

uvedený skutok hrozia obžalovanému. Vytýkala jej, že to spôsobila ona, keby ona nevypovedala, tak
by sa v podstate nebolo nič dialo. Svedkyňa uviedla, že je pravdou, že matke povedala, že má zničený
život, že sa radšej zabije, ale to bolo až potom, čo ju matka začala obviňovať, že rozbíja celú rodinu, že
svojho otca udala a podobne. Nikdy takéto niečo nehovorila. Dňa 30.8.2012, kedy ju mal napadnúť a
škrtiť uviedla, že videla pred domom otca, ako išiel s druhým opitým človekom do baráku, do pivničných

priestorov. Zavolal najmladšiu dcéru C. do pivnice. Potom ju videla vychádzať spolu s týmto mužom a
mal aj bicykel. Ten bicykel patril C.. C. povedala, že tato dal bicykel cigánovi. Išla ona aj s C. domov,
za chvíľku prišiel aj otec, začal do nich rýpať, vykrikovať, ž čo si to dovolila ohľadne bicykla. S otcom
sa pohádala, tento ju chytil za krk, palcom jej pritláčal krk, až sa dusila, mala z tohto obavu, myslela si,
že zomrie. Potom zavolala telefónom mame do roboty, čo jej otec robí, s tým, že táto jej kázala, aby aj

s malou sestrou išli ku susede L. a zavolali políciu na otca, čo aj spravili. Svedkyňa na záver uviedla,
že ona sa teraz stala čiernou ovcou rodiny, všetci ju ignorujú a je to len preto, že povedala len pravdu.
Pokiaľ matka pravdu nevypovedá, je to z toho dôvodu, že sa ho buď bojí , alebo že ho má tak rada.

SvedkyňaT.L.uviedla,žejesusedourodinyobžalovaného.Detisavzájomnenavštevovali.Nikdynebola

svedkom žiadneho brutálneho alebo násilného konania zo strany obžalovaného k deťom alebo k jeho
družke. K incidentu z 30.8. sa taktiež nevedela vyjadriť, uviedla, že sa sprchovala, keď otvorila dvere jej
dcéra, prišli do vnútra B. s najmladšou sestrou s tým, že sa volali policajti. K veci sa svedkyňa vôbec
nevedela vyjadriť. Len uviedla, že počula, že B. sa vulgárne správa k otcovi aj k matke, škaredo im
rozprávala. Svedkyňu B., dcéru obžalovaného ohodnotila ako osobu, ktorá je povýšenecká. Svedkyňa

ďalej uviedla, že nikdy v minulosti nevidela na poškodenej B. F., družke obžalovaného modrinu, pričom
sa navštevovali niekoľkokrát za deň. Niekedy sa stalo, že jej povedala poškodená, že sa pohádali, ale
nesťažovala sa na nejaké brutálne správanie zo strany obžalovaného.

Svedkyňa L. B. uviedla, že je sestrou poškodenej B. F.. Uviedla, že chodila na návštevu do rodiny

obžalovaného s tým, že keď tento prišiel opitý, správal sa vulgárne, opĺzlo nadával družke. Nebola však
nikdy svedkom toho, že by ju fyzicky napadol, maximálne ju sotil alebo trafil po zadku. V auguste ona ho
ešte viezla z rýb v ich aute, bol opitý, s tým, že rozprával, že družku podreže, zabije, že jej žilu na nohe
prereže a podobne. Uviedla, že jednoznačne si myslí, že poškodená sestra - B. F. sa bála obžalované. V
uvedený deň, keď deti ušli k susede a ona , teda svedkyňa prišla pre ne, čakali na zastávku poškodenú

B. Vallovú, táto prišla, nepýtala sa ani dcér, čo sa im stalo, ale prvé povedala, že či si vedia predstaviť, čo
sa bude diať, keď ho po XX hodinách policajti pustia. Povedala, že ich pozabíja. Myslí si, že sa ho stále
bojí, aj sa ho bála. Vie o tom, že poškodená B. F. svojej dcére B. nadáva a za to , že tak vypovedala, jej
vytýka, že jej zničila život a podobne. Aj to bol dôvod, prečo sa B. rozhodla bývať s ňou. E., resp. vylúčila,
že by si to všetko B., dcéra obžalovaného mohla vymyslieť, čo sa týka jej priateľa, je to inteligentný

človek, ktorý chodí na vysokú školu, takže neverí ani tomu, že on by ju nejakým spôsobom ovplyvnil,
ako má vypovedať. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru si jej sestra, teda družka obžalovaného zvykla
na takýto spôsob života, už v podstate si zvykla na jeho nadávky a nepociťovala to ako nejakú ujmu.
Povedala, že urobí všetko preto, aby sa I. dostal z basy, myslí si, že ho má rada.Súd ďalej v konaní vypočul znalca U.. J. N. - znalca z odboru psychológie a detskej psychológie, ktorý na
hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecké posudky a to na poškodenú B. F., B. U., mal. U.

a mal. C. U. . Taktiež vypracoval znalecký posudok na samotného obžalovaného . Záverov znaleckých
posudkov sa pridržiava. Čo sa týka podstatnej zmeny výpovedí najmä družky obžalovaného B. F., jej
postoj k trestnej veci, prirovnával v podstate tzv. štokholmskému syndrómu, kde v znaleckom posudku
popísal v podstate, o čo ide. V prípade, že sa má vyjadriť k tomu v zmysle ktorej výpovedi má súd
veriť ohľadne zmenných výpovedí poškodenej B. F. uvádza, že najpravdepodobnejšie sú to prvotné

výpovede. Ďalej znalec sám potvrdil, že skutočne vzhľadom na postoj B. F. a maloletých U. a C. U.,
nemožno u týchto teda jednoznačne určiť, či konaním obžalovaného, resp. či konanie obžalovaného
možno považovať za týranie ich osôb a to vzhľadom na skutočnosť, že každá osoba takéto konanie
vníma inak. V podstate po oboznámení sa s celkovým postojom týchto svedkýň k veci uviedol, že ťažko
možno vyvodiť jednoznačný záver, nakoľko v takomto prostrední žili a najmä družka obžalovaného
niekoľko rokov bola zžitá s takýmto spôsobom života a vysporiadaná. Jednoznačne však znalec uviedol,

že dcéra obžalovaného, B. U. veľmi zle znášala konanie obžalovaného a práve konanie obžalovaného
možno povedať, že mala psychické problémy, bola nútená dokonca vyhľadať odbornú pomoc. Na ňu
vplývalo konanie obžalovaného teda takým spôsobom, že je možné vyvodiť z toho záver, že bola
konaním obžalovaného vystavená psychickému týraniu.

SkutočnýstavbolďalejpreukazovanýprečítanímsvedeckýchvýpovedíU.U.,U.U.,I.U.aL.U.-blízkych
rodinných príslušníkov obžalovaného, ktorí sa ku konkrétnym veciam vyjadriť nevedeli, uvádzali, že
nikdy neboli svedkom toho, že by pred nimi fyzicky alebo iným spôsobom napádal družku a svoje
deti , avšak často krát spomínal, že má problémy s najstaršou dcérou. Taktiež uviedli, že pokiaľ B. F.
vypovedala ako vypovedala, podľa ich názoru bola ovplyvnená ich dcérou B..

Z prečítanej výpovede svedkyne L. L. mal súd za preukázané, že sa jedná o susedu rodiny
obžalovaného. Presný dátum si nespomenula, kedy 20.30 až 20.45 hod. počula búchať na dvere, za
dverami bola B. U., ktorá kričala, že ju napadol otec, aby zavolala políciu. Policajtov volala B., pričom
spolu s B. bola za dverami aj jej sestra C. a obidve plakali. Ďalej svedkyňa uviedla, že vie o tom, že

obžalovaný pil, keď doňho niekto zarýpal bol agresívny, keď mu však dali pokoj, bol pokojný. Ona sa
kamaráti aj s jeho dcérami , ktoré nikdy v minulosti jej nepovedali, že by im otec robil zle. S družkou
obžalovaného chodí pravidelne do práce, ani ona jej nikdy nepovedala, že by mala s obžalovaným
nejaké nedorozumenia. Podľa názoru svedkyne je to dcéra B., ktorá je problematická, nahovára proti
otcovi aj mladšie sestry.

Skutočný stav ďalej mal súd za preukázaný oboznámením sa znaleckých posudkov, kde na základe
znaleckého posudku L..W. z odvetvia psychiatrie mal súd za preukázané, že u obžalovaného ide o
syndróm závislosti na alkohole.

Čo sa týka znaleckých posudkov U.. J. N., záver týchto posudkov svedčí o tom, že B. F. trpí tzv.
štokholmským syndrómom, jedná sa o stav, kedy obeť v podstate spolupracuje s páchateľom a
sympatizuje s ním, pričom zároveň v znaleckom posudku uviedol, že mladšie dcéry obžalovaného U. a
C. sú zmanipulované, v súčasnej dobe zo strany ich matky.

Podľa záznamu o podaní oznámenia spísaný policajným orgánom OO PZ Považská Bystrica bolo
preukázané, že B. U. bola vypočutá v prítomnosti svojej matky B. F. 30.8.2012 v nočných hodinách.
Táto uviedla, že bola napadnutá svojim otcom, ktorý jej vulgárne nadával a začal ju „hrdúsiť“. Podľa
správy polície - úradného záznamu B. F., družka obžalovaného oznámila, že sa bojí ísť domov, požiadala
políciu, aby asistovali pri jej návrate domov, pričom na adresu trvalého bydliska za dverami, v ktorých bol

kľúč, hrala hlučne hudba. Na klopanie im nikto neotvoril. U. úradného záznamu polície uvedený deň v
čase o 20.40 hod. preverovali tvrdenie B. U. ohľadne napadnutia zo strany obžalovaného, po zazvonení
otvoril U., ktorý mal mierny problém s koordináciou pohybu. Poprel, že by dcére niečo spravil. Na to
zabuchol dvere a viac nechcel otvoriť.

Na základe takto vykonaného dokazovania sa potom súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania
obžalovaného tak, ako ju kvalifikoval prokurátor vo svojej obžalobe. Prokurátor konanie obžalovaného
kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) , ods. 2 písm.
d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr.zák., teda v konaní obžalovaného dospel k záveru, že svojimkonaním naplnil skutkovú podstatu tým, že tento týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické
utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, bezdôvodným
odopieraním spánku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- na viacerých osobách.

Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdjednoznačnepreukázané,akýmspôsobomsaobžalovaný
doma správal. Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov spochybnil posledné výpovede ako B. F.-
družky obžalovaného, tak aj výpovede posledné jeho dvoch dcér U. a C.. Bez akýchkoľvek pochýb
súd nadobudol presvedčenie, že obžalovaný sa doma správal tak, ako to popisovala podľa názoru

súdu jedine pravdu vraviaca svedkyňa a to B. U.. Na druhej strane je nutné poznamenať, že hoci
prokurátor vo svojej obžalobe uvádza obdobie od presne nezistenej doby roku 2010 až do konkrétneho
dátumu 30.8.2012, s výnimkou obdobia 28.11.2011 až 24.8.2012, dospel súd k záveru, že táto doba
nezodpovedá skutočnostiam zistených v priebehu prípravného konania a v podstate súd nevie dôvod,
prečo zrovna začiatok páchania trestnej činnosti je takýmto spôsobom stanovený, keď v prvotných
výpovediach samotné poškodená F. uvádzala, že je to niekoľko rokov, prakticky celý čas, čo spolu žili /

19 rokov / čo sa tak správa. Táto svedkyňa nielenže potom následne v podstate odvolala všetky svoje
výpovedeatojednakvotázkeobdobia,odkedyichtýral,tátopoprelaakékoľvektýranie.Takževprípade,
že prokurátorka spochybnila tieto výpovede, obdobie po ktoré mala byť ona a rodinní príslušníci týraní,
v podstate nebolo stotožnené. Takéto konanie obžalovaného však na základe všetkých vykonaných
dôkazov bolo prerušené práve dňom 28.11.2011, teda dňom, kedy prestal konzumovať alkoholické

nápoje. Takmer rok nepil, a všetci svedkovia, ale aj samotná B. U., ktorá nemenila svoje výpovede ,
potvrdila skutočnosť, že za toto obdobie bol veľmi dobrý, dokonca s ním mala lepší vzťah, ako s matkou.
Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že protiprávneho konania týrania sa dopúšťal
len do tohto dátumu, / 28.11.2011/ .Súd mal však preukázané, že opätovne 24.8.2012, teda v tomto
týždni až do 30.8.2012 začal požívať alkoholické nápoje, avšak jeho konanie v tomto období nemožno

charakterizovať ako týranie, ale jednoznačne ako nebezpečné vyhrážanie sa podľa § 360 ods. 1,2 písm.
b/ a to už len voči dcére B. U..

Na základe týchto skutočností potom teda súd v konaní obžalovaného videl naplnenie skutkových
podstát zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a to za skutky a konanie voči svojej dcére B. U. a to za

obdobie teda rokov 2010 až 28.11.2011 a následne za konanie spáchané dňa 30.8.2012 videl naplnenie
skutkovej podstaty nebezpečného vyhrážania sa tak, ako je popísané vyššie.

Súd pri uznaní viny tak, ako je uvedené vychádzal z nasledovných skutočností :

Obžalovaný zásadným spôsobom ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel
spáchanieuvedenéhozločinu.Ažvzáverečnejrečiuviedol,ževprípade,žejehosprávaniesavočidcére
B. , táto považovala a pociťovala ako týranie , veľmi ho to mrzí. Uviedol, že nikdy sa nesprával surovo,
nikdy netýral ako svoju družku, ani deti, ktoré má veľmi rád. Potvrdil, že vo zvýšenej miere konzumoval
alkoholické nápoje, ale poprel, že by pod vplyvom alkoholických nápojov robil doma neprístojnosti.

Taktiež poprel, že by nedovolil deťom svietiť, bránil im spánku a fyzicky napádal svoju družku. Pokiaľ
po deťoch kričal, bolo to z toho dôvodu, že ako otec sa domáhal kľudu, keď sa hádali. Zároveň však
potvrdil, že občas kričal doma, aj škaredo nadával, avšak vždy mal konflikty len s dcérou B.,, tejto však
len škaredo povedal, nikdy ju nebil. Pokiaľ jeho družka pri prvotných výpovediach ho usvedčovala z
páchania trestnej činnosti, nahovorila ju na to B. a sama družka mu to povedala. Čo sa týka skutku, kedy

mal škrtiť B., toto poprel, v uvedený deň mal vypité, vypil si na rybách, bola to však dcéra B., ktorá po
jeho príchode domov mu začala nadávať, preto jej povedal, že jej strelí po papuli. Pokiaľ nepil takmer
rok, doma bolo všetko v poriadku.

Družka obžalovaného B. F. uviedla, že žijú 17 rokov spolu. Uviedla, že pokiaľ vypovedala v prípravnom

konaní proti obžalovanému, bola na to nahovorená ich spoločnou dcérou B., ktorá jej stále vytýkala,
akým spôsobom žije, pričom napriek tomu, že sa jej čítali na hlavnom pojednávaní jej predchádzajúce
výpovede z prípravného konania, obsah týchto výpovedí rázne poprela, dokonca uviedla, že si je
vedomá aj následného trestného stíhania voči jej osobe, ale tieto výpovede nie sú pravdivé, bola na ne
nahovorená dcérou. Uviedla, že ona trpí práve tým, že obžalovaný , jej druh je vo väzbe a najradšej by

bola, aby bol prepustený. Čo sa týka incidentu, v čase keď bol vzatý do väzby, s dcérou B., volala jej B.,
že otec ju napáda, že ju škrtí, preto nakázala jej ,aby išla k susede L. a zavolala políciu. Toto je tvrdenie
však len jej dcéry, nikto iný jej to nepotvrdil. Obžalovaného hodnotila ako dobrého druha, ktorý sa riadne
staral o domácnosť, chodili na výlety, aj viacdňové, stalo sa však, že jej občas dal facku, avšak jednalosa len o bežné manželské hádky. Čítala si, čo je to štokholmský syndróm na internete, a jednoznačne
poprela, že by niečím takýmto ona trpela. Taktiež svedkyňa U. a C. popreli násilné správanie.

Svedkyňa U.. T., ako kolízny opatrovník taktiež vo svojej výpovedi uviedla, že z rozhovorov s
poškodenou jak B. F., ale aj U. a C. nenadobudla dojem, že by sa jednalo o obete násilia, teda že
by konanie obžalovaného voči nim pociťovali ako nejakú väčšiu ujmu. Naopak však aj táto svedkyňa
potvrdila, že dcéra B. U. bola z konania obžalovaného voči nej ale aj voči matke značne frustrovaná,
bola nešťastná z takéhoto správania a mala psychické problémy. S určitosťou pociťovala konaním

obžalovaného ako psychickú aj fyzickú ujmu voči svojej osobe.

Znalec U.. N. uviedol, že poškodená trpí štokholmským syndrómom a zároveň tento znalec na
pojednávaní potvrdil, že v podstate sa poškodená F. stotožnila s takýmto spôsobom života a je teda
problematické určiť, či správaním sa zo strany obžalovaného trpela alebo netrpela. Jediná svedkyňa
a to B. U. po celý čas a to ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní zotrvala na

svojichtvrdeniachausvedčilazospáchaniauvedenéhozločinuaprečinuobžalovaného.Popísala,akým
spôsobom dochádzalo k pravidelnému napádaniu zo strany obžalovaného rodinných príslušníkov a
taktiež potvrdila, že to bola práve jej matka, ktorá s týmto nemienila nič robiť, trpela takéto správanie,
s čím sa ale ona / svedkyňa / nemohla stotožniť, vadilo jej takéto konanie zo strany otca, trpela, mala
značné psychické problémy. Viackrát uviedla, že chcela žiť ako iní ľudia, chcel a si pozvať do bytu

priateľov, spolužiakov, ale nikdy nesmela a otec keď bol opitý sa správal ako nenormálny.

Bez akýchkoľvek pochýb dospel súd k záveru, že obžalovaný sa správal doma presne tak, ako to
popísala svedkyňa B. a U.. Pod vplyvom alkoholu sa správal agresívne, má sklony k násilnostiam
a vyvolával šarvátky a hádky. Pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného zločinu je potrebné , aby

bolo preukázané, že páchateľ svojim konaním a správaním spôsobuje svojej obeti buď fyzické alebo
psychické utrpenie a to práve spôsobom uvedeným v § 208 ods. 1 Tr.zák. teda rôznym bitím, kopaním ,
údermi, sledovaním, vyhrážaním a podobne. Miera týrania doposiaľ nebola nikým zmeraná ani žiadnym
iným spôsobnom sa nedá preukázať , kedy konanie páchateľa už prešlo z priestupkového konania,
alebo iného prečinového konania do fázy , kedy toto možno považovať za zločin týrania blízkej osoby

a zverenej osoby. Práve z tohto dôvodu potom sú priberaní vo všeobecnosti do takéhoto konania
znalci z odboru psychiatrie, psychológie a podobne, ktorých úlohou je zistiť , v akej miere konanie
páchateľa pôsobí na poškodeného. V tomto konkrétnom prípade vystupovali v obžalobe prokurátora
ako poškodené štyri osoby,družka obžalovaného B. F. a ich tri dcéry. Súd dospel k záveru, že nie je
možné v konaní obžalovaného vidieť týranie jeho družky a dvoch dcér U. a C. a to na základe ich

postoja k trestnej činnosti obžalovaného. B. F. vykresľuje obžalovaného ako vzorného druha, tohto ľúbi
a to, že nie je doma, považuje ako utrpenie a práve tým trpí, že tento je vo väzbe. Naopak, žiadnym
spôsobom sa necítila týraná konaním obžalovaného, jeho konanie považovala na bežné manželské
hádky a nikdy netrpela ani fyzicky ani psychicky na základe jeho správania sa. Takýto istý postoj majú
aj jeho ďalšie dve dcéry. Či už tieto osoby trpia štokholmským syndrómom alebo iným syndrómom alebo

netrpia, jednoznačne podľa názoru súdu nie je možné obžalovaného uznať vinným tým, že by týmto trom
osobámspôsobovalakúkoľvekpsychickúalebofyzickúujmu,lebotietototakýmtospôsobomnepociťujú.
Takýmto spôsobom žili a je predpoklad, že po navrátení sa obžalovaného do rodinného prostredia , čo
je najväčším prianím poškodenej, ktorá mala byť ním týraná, budú žiť aj naďalej. Jedine dcéra B. bez
akýchkoľvek pochýb bola týraná , za tie roky tak, ako je uvedené a preto konanie obžalovaného súd

zúžil len voči tejto osobe a teda kvalifikoval ho tak, ako je uvedené vo výrokovej časti z dôvodu, že
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že tento by svojim konaním spáchal
uvedený zločin závažnejším spôsobom konania a to na viacerých osobách, avšak na druhej strane bolo
preukázané, že takéhoto konania sa dopúšťal, resp. následky takéhoto konania boli len voči blízkej
osobe a to dcére B..

Zároveň mal súd za preukázané, že dňa 30.8.2012 vo večerných hodinách fyzicky aj slovne zaútočil
na dcéru B., táto mal a z jeho konania strach, bála sa o život, pričom tohto konania je jednoznačne
usvedčený práve touto svedkyňou. Súd nespochybnil pravdovravnosť uvedenej svedkyne , táto
vypovedala logicky k tomu, čo sa doma deje a súd nenadobudol presvedčenie , čo je potvrdené aj

znaleckým posudkom, že by práve táto svedkyňa mala sklony k domýšľavosti taktiež súd nezistil taký
dôvod, že by táto svedkyňa vedomým konaním chcela takýmto závažným spôsobom poškodiť svojmu
otcovi.Práve na základe týchto skutočností potom súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku v podstate z dôvodov
uvádzaných vyššie . Pre naplnenie skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa§208odsekudva,jepotrebné,abypáchateľuvedenýčinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania,

pričom za závažnejší spôsob konania sa v tomto konkrétnom konaní v zmysle § 138 písm. j/ Trestného
zákona považuje páchanie na viacerých osobách. Z dôvodu vyššie uvedených skutočností potom súd
skonštatoval, že tým, že poškodené: družka B. F., dcéra U. a mal. C. nepovažovali konanie otca za
akúkoľvek ujmu na zdraví, resp. neboli preukázané žiadne fyzické ani psychické traumy z jeho konania,
súd konanie obžalovaného kvalifikoval len spôsobom uvedeným vo výrokovej časti, teda toto jeho

protiprávne konanie spojil len s jednou poškodenou osobou a to jeho dcérou B. U..

Obžalovaný v mieste bydliska požíva priemernú povesť. V súčasnej dobe nikde nepracuje. Počas výkon
väzby je hodnotený veľmi pozitívne. Doposiaľ bol 9-krát súdne trestaný, na všetky odsúdenia sa hľadí,
ako keby nebol trestaný.

Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a
jehonásledok,zavinenie,pohnútku,pomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,osobuobžalovaného
a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného
zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj

preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1 Tr.zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný,.

Podľa § 41 ods. 2 veta prvá po bodkočiarku Tr.zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody, za
dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaný dvoma alebo

viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich
najprísnejšie trestného o jednu tretinu;

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., teda že viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život, nakoľko všetky odsúdenia má zahladené, resp. sa osvedčil a

hľadí sa naňho ako keby nebol trestaný a jednu priťažujúcu podľa § 37 písm. h), teda že tento spáchal
viac trestných činov.

Súd ukladal trest obžalovanému v zmysle § 41 ods. 1,2 Tr.zák. podľa § 208 ods. 1 Tr.zák., nakoľko
sadzba pri tomto zločine je prísnejšia.

S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti, s ohľadom na osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy ,
s poukazom na účel trestu, dospel súd k záveru, že obžalovanému je možno uloženie trestu
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorým trestom bude zabezpečený účel trestu ,
pričom vzhľadom na osobu obžalovaného dospel súd k záveru, že účel trestu bude splnený jedine

nepodmienečným trestom odňatia slobody a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za iný jeho
úmyselný trestný čin, súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného
súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno
napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním
napadnúť:
a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol
urobený,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody
aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.