Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/125/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200805
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200805.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu AGROTŔŇA, s.r.o., Malá Tŕňa
č. 181, zast. advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
102050/1/525231-958677/2012/4897 zo dňa 30.04.2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 11.07.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.07.2012 sa žalobca

domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102050/1/525231-958677/2012/4897 zo dňa 30.04.2012,
ktorým žalovaný podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti
na ustanovenie § 165 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Trebišov č. 740/230/27868/11/Bab zo dňa 13.09.2011. Uvedeným
dodatočnýmplatobným výmeromvydanýmpodľa§44ods.6písm.b/bod1zákonač.511/1992Zb.nebol
žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún
2010 v sume 72.706,79 eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť za toto zdaňovacie obdobie vo

výške 38.771,15 eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole
č. I/332/14601-81300/2011/Petu zo dňa 08.08.2011. Daňovú kontrolu vykonalo Daňové riaditeľstvo SR.

Správca dane konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie
dane z faktúry interné č. DF 607/010 od dodávateľa W. O. - VENIKOM za nákup 5000 kusov bažantov
- daň 12.065,00 eur, č. DF/61/2010 od dodávateľa JOMADO, s.r.o. za nákup 87.500 kg jablčnej drene

a 17.900 kg jablčnej šťavy - daň 26.491,13 eur, č. DF 62/10 od dodávateľa W. O. - VENIKOM, s.r.o. za
nákup 955.000 ks strukov kukurice - daň 45.362,50 eur, č. DF 63/2010 od dodávateľa W. O. - VENIKOM,
s.r.o. za nákup 1300 q sena, 990 q slamy,1250 q siláže, 2900 q obilného šrotu a 312.400 ks kukuričných
strukov v celkovej sume 111.477,94 eur. Správca dane uviedol, že žalobca v súvislosti s uvedenými
obchodmi nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods.1,2
písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie týchto
obchodov a vznik daňovej povinnosti tak, ako boli deklarované vo faktúrach.

Správca dane uviedol, že žalobca predložil iba časť dokladov ku kontrole oprávnenosti nároku na
nadmerný odpočet v zmysle upovedomenia o začatí daňovej kontroly. Žalobca okrem iného nepredložil
bankové výpisy, interné doklady, skladovú evidenciu, doklady preukazujúce prepravu tovaru, spotrebuPHM, knihy jázd, ostatné účtovné doklady a zmluvy týkajúce sa kontrolovaného obdobia. Na výzvy
správcu dane zo dňa 08.12.2010, 14.01.2011, 09.03.2011, 02.06.2011 a 15.07.2011 o predloženie
skladových kariet a predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu v predložených dokladoch a

podanie vysvetlení, žalobca nereagoval. Tým si žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z
§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane šetrením v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca nie
je odberateľom zemného plynu, elektrickej energie, pitnej vody, nezamestnáva žiadnych zamestnancov,
nie je platiteľom dane z nehnuteľností. Využil aj zistenia z kontroly dane z pridanej hodnoty u iných
daňových subjektoch, ktorých konateľom a spoločníkom bol W. O. M.. Žalobca veľké množstvo tovarov

- krmovín a nastieľacích tovarov nakupoval od fyzickej osoby W. O. - VENIKOM, s.r.o., pričom všetky
faktúry boli uhradzované v hotovosti do pokladne. Žalobca ako aj dodávateľ W. O. - VENIKOM, s.r.o.
nemá vlastných zamestnancov, neúčtuje žiadne režijné náklady v súvislosti s podnikaním. Fyzická
osoba W. O. - VENIKOM, s.r.o. na predložených skladovacích kartách za kalendárny rok 2009 uviedol
k 31.12.2009 nulové zostatky, pričom ale v kalendárnom roku 2010 ihneď od začiatku roka vykonával
dodávky pre žalobcu (siláž, slama, kukurica v strukovom stave). Tieto skutočnosti poukazujú na

nereálnosť dodávok a ich fikciu. Tieto komodity museli byť nevyhnutne prepravované medzi miestom
dodania tovaru a miestom nadobudnutia tovaru. Žalobca na výzvu na predloženie dôkazov v tejto
súvislosti nijako nereagoval. Fyzická osoba W. O. - VENIKOM, s.r.o. a obchodná spoločnosť JOMADO,
s.r.o. dodávali žalobcovi aj kukuricu v strukovom stave (955.000 kusov, resp. 312.400 kusov). Ostatné
komodity boli uvádzané v mernej jednotke metrický cent. Medzi jednotkou kus a jednotkou metrický

cent je rozdiel, pričom žalobca nevysvetlil a nedoložil prevod jednotky kus na zákonnú mernú jednotku.
Všetky krmoviny a nastieľacie tovary žalobca deklaroval ako spotrebované v rámci svojich chovov,
pričom správca dane ich nepriznal z dôvodu nepreukázateľnosti a tiež z dôvodu enormných spotrieb,
ktorú sú nereálne. Ku komodite jablčná dreň a jablčná šťava, ktorú mal žalobca nakupovať od obchodnej
spoločnosti JOMADO, s.r.o., bolo vykonané šetrenie spoločnosti McCarter, a.s. Bratislava - výrobca

džúsovRIO.Jablčnádreňajablčnášťavasapovýrobemusiakonzervovaťchemickyalebopasterizovať,
t.j. vložiť do sterilného obalu - tanku, resp. fliaš. Po otvorený začína proces fermentácie (kvasenia)
bežať znova. Žalobca nepreukázal chemickú úpravu, resp. pasterizáciu týchto komodít, čo by spôsobilo
znehodnotenie šťavy na akékoľvek hospodárske použitie. Bolo vykonané šetrenie v hospodárskom
podniku Plemenárske služby SR, š.p., Bratislava, pobočka Prešov, k spotrebe jablčnej šťavy. Bolo

zistené, že jablčná šťava ako krmivo pre zvieratá je netradičné. V podstate jablká ako celok spôsobujú
u zvierat prekyslenie organizmu. U jablčnej šťavy prebiehajú veľmi rýchlo kvasné procesy, pričom
tieto baktérie pri kvasení ako také môžu viesť k stratám na hmotnosti, iným chorobám zvierat a úhynu
zvierat.Užalobcutakistonebolizistenéskladovaciepriestorynatietotovary.Pretonebolomožnépriznať
uplatnený nárok na odpočet u komodít jablčná šťava a jablčná dreň.

K dodávateľským faktúram uvedeným na strane 18 dodatočného platobného výmeru správca dane
uviedol, že hoci neuznal reálnosť zdaniteľných dodaní tovarov, ale s poukázaním na ustanovenie § 71
ods.6 zákona č. 622/2004 Z.z. ponechal daňovú povinnosť žalobcu tak, ako bola uvedená v daňovom
priznaní.

Vo vzťahu k dodávateľským spoločnostiam a odberateľským spoločnostiam v rozhodnom zdaňovacom
období správca dane uviedol, že W. O. - VENIKOM, s.r.o. za kalendárne roky 2006 až 2010 deklaroval vo
svojich daňových priznaniach iba nadmerné odpočty, rovnako ako JOMADO, s.r.o. za kalendárne roky
2005 až 2009. Odberateľská spoločnosť GALAFRUIT&COMPANY CO, s.r.o. za kalendárne roky 2009

a 2010 deklarovala rovnako iba nadmerné odpočty. Vinohradnícka spoločnosť, s.r.o., ktorej konateľom
bol W. O. od 24.11.2009 do 28.06.2011, v uvedenom období takisto deklarovala iba nadmerné odpočty.
Tieto zistenia podľa správcu dane poukazujú na formálnosť obchodov a faktúr fiktívnej hodnoty vo
finančnom vyjadrení, fikciu v dodaní a nadobudnutí tovarov za účelom čerpania nadmerných odpočtov.
Menovaný si v reťazci spoločností, v ktorých bol konateľom a spoločníkom, vytvoril podmienky, na

základe ktorých získal neoprávnený prospech prostredníctvom odpočítania dane z faktúr za nákup
tovarov ako platiteľ, odčerpával nadmerné odpočty zo štátneho rozpočtu, pričom predstieral ekonomickú
podstatu podnikania. Podľa správcu dane konateľ spoločnosti B.. W. O. nemohol nevedieť, že je
zapojený do reťazca spoločností obchodujúcich s tovarom fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva, keď
všetko riadil sám a obchodoval sám so sebou. V tejto súvislosti správca dane poukázal na rozsudok

Súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax plc“ a rozsudok C440/04.

Z výsledkov daňovej kontroly správca dane vyvodil záver, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom
období jún 2010, ale aj v ostatných zdaňovacích obdobiach nevykonával ekonomickú (obchodnú)činnosť, a to z dôvodu, že nedosahoval zisk, v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb
už niekoľko rokov vykazuje ako výsledok hospodársku stratu. Je preukázateľné, aký bol zdroj jeho
príjmov, keď existovali vzťahy: „obchodoval sám so sebou, obchodoval so spoločnosťami, v ktorých

bol vlastníkom alebo aj konateľom a platil si v hotovosti sám sebe“ - zdroj príjmov bol podľa zistení
v uplatnených nadmerných odpočtoch vyplatených správcom dane zo štátneho rozpočtu. Činnosť
prezentovaná konateľom žalobcu nie je reálnou ekonomickou činnosťou tak, ako je definovaná v
hmotnoprávnych predpisoch a ako je obvyklá v obchodnom styku, ale je prispôsobená p. W. O. M.. na
splnenie jeho účelu konania a tým je čerpanie nadmerných odpočtov - nezákonný prospech daňového

subjektu - žalobcu, ale vo všeobecnosti vo všetkých jeho spoločnostiach alebo spoločnostiach ním
prepojených. Deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli
prepojené jeho osobou, spoločnosti si mali navzájom fakturovať a uskutočňovať medzi sebou platby v
hotovosti, všetky boli zastúpené konateľom B.. W. O. M.. Ten bol v celom reťazci nezastupiteľný, a iba
on mohol ku všetkým preberaným skutočnostiam podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku
kontrole, takto však nekonal. Žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov,

nepreukázal vznik daňovej povinnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov. Pri deklarovanom dodaní
tovaru nevznikla daňová povinnosť - zo samotnej existencie faktúry, na ktorej platiteľ uvedie daň ako
dodávateľ, automaticky nevzniká nárok na odpočítanie dane. Platiteľ je povinný preukázať, že k dodaniu
tovaru prišlo, a to relevantnými dôkazmi. Kontrolovaný daňový subjekt tieto dôkazy nepredložil, v
danom prípade išlo len o fakturáciu tovaru a tovar reálne nebol dodaný. Správca dane vykonaným

zisťovaním a preverovaním zistil množstvo deklarovaného tovaru, pretože žalobca uvádzal jemu vlastné
merné jednotky, ktoré nikto iný nepoužíva a ktoré nie sú overiteľné v zmysle platných predpisov (napr.
kukuričnýstruk).Zmatematickýchprepočtovmnožstievkrmívakosúuvedenévprotokolevyplynulzáver
o nereálnosti množstiev spotrebovaných krmovín na počet zvierat.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer správcu
dane zo dňa 13.09.2011. Zosumarizoval skutkový stav zistený správcom dane. Konštatoval, že žalobca
nepreukázal reálne uskutočnenie nákupov už uvedených komodít. K faktúre interné číslo DF 60/10
(nákup 5000 kusov bažantov od fyzickej osoby W. O. - VENIKOM, s.r.o.) uviedol, že táto faktúra sa
nenachádza v zozname výstupných faktúr a ani v zozname dokladov pre priznanie dane z pridanej

hodnoty. W. O. - VENIKOM, s.r.o. z takejto faktúry daň nepriznal a neodviedol. Táto faktúra podľa
účtovníctva a záznamov pre daň z pridanej hodnoty daňového subjektu W. O. - VENIKOM, s.r.o. bola
vystavená pre daňový subjekt JOMADO, s.r.o. Správcovi dane nebola predložená, pričom správca
dane konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane bez reálneho plnenia a táto chyba
poukazuje na spôsob podnikania žalobcu.

Žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu. Neakceptoval námietku žalobcu, podľa
ktorého v procese daňovej kontroly došlo k porušeniu princípu proporcionality a neprimeranému
dôkaznému zaťažovaniu kontrolovaného daňového subjektu, ktorý využil právo slobodne podnikať.
Žalovaný uviedol, že nespornou skutočnosťou je, že W. O. M.. je spoločníkom a konateľom niekoľkých

desiatok obchodných spoločností , ktoré uskutočňovali medzi sebou ako platitelia dane z pridanej
hodnoty zdaniteľné plnenia. Konateľ žalobcu konal aj za ďalšie obchodné spoločnosti a ako
konateľ vykonáva v týchto spoločnostiach aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a
organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Bol podľa vlastného vyjadrenia v celom reťazci
svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preberaným skutočnostiam mohol iba on

podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, a preto bol súbežný výkon daňových
kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.
Súbežné vykonávanie daňových kontrol u daňových subjektov prepojených osobou W. O. M.. nedošlo
k porušeniu právnych predpisov. Cieľom takéhoto postupu bolo čo najúplnejšie zistiť skutkový stav.
Nie daňové orgány vytvorili tento stav, ako to tvrdí žalobca, ale daňový subjekt tým, že zvolil takúto

formu svojho podnikania (cez množstvo spoločností prepojených jeho osobu), úmyselne vytvoril stav, pri
ktoromznepriehľadniltokytovarov,služieb,financií,faktúradokladov.W.O.M.. moholsvojespoločnosti
personálne obsadiť tak, aby mohli poskytovať informácie a dokladky v krátkom časovom priestore a
tým uplatniť svoje práva, ktoré im prislúchali, alebo mohol využiť možnosť inštitútu splnomocneného
zástupcu. Nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol daňových subjektov takto

personálne prepojených osobou W. O. M.. vychádzala z potreby preukázania reálnosti uskutočnených
obchodov, ktorá bolo možné preukázať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločností, v ktorých
bol B.. W. O. M.. konateľom. Snahou kontrolného orgánu bolo zistiť pôvod tovaru, cez ktorú obchodnú
spoločnosť sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy a cez ktorú spoločnosť tovar opustil tentoreťazec spoločností. Takýto postup bol preto v súlade so zásadou proporcionality. Žalovaný námietku
odvolávajúceho sa o nezákonnosti postupu daňového orgánu z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne
zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových subjektov, ktoré sú personálne

prepojené osobou konateľa, považuje za neopodstatnené. Z namietaného princípu proporcionality
nevyplýva, že by daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj v ďalších spoločnostiach, mal byť
zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom v iných spoločnostiach. Podľa
žalovaného zo spisového materiálu vyplýva, že kontrolný orgán sa nezaťažoval žalobcu viac ako bolo
nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly, cieľom ktorej bolo úplne zistiť skutkový stav a správnu

výšku dane.

Žalovaný nesúhlasil s odvolacím tvrdením žalobcu, podľa ktorého totožnosť osoby W. O. M.. ako
spoločníka, resp. ako konateľa viacerých obchodných spoločností je ťažiskovým a jediným dôkazom,
na základe ktorého bol vydaný odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer. Správca dane z
dôvodu odstránenia pochybností o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle predmetných

faktúr opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov uvedených vo výzvach a na podanie
vysvetlení. Žalobca žiadne doklady nepredložil, nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom
dane. Nepreukázal vierohodnosť a správnosť povinných evidencií a záznamom ním vedených a svojim
konaním neumožnil správcovi dane preveriť všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných zdaniteľných
obchodov. Správca dane z uvedeného dôvodu preveroval nielen reálnosť výkonu deklarovanej

podnikateľskej činnosti žalobcu, ale vyžiadal aj vyjadrenia orgánov, organizácií a tretích osôb, ktoré
vedú evidencie v súvislosti s chovom hovädzieho dobytka a vykonal miestne zisťovania na farmách a
v priestoroch, kde mala byť vykonávaná hospodárska činnosť. Správca dane obchodné vzťahy medzi
uvedenými spoločnosťami vyhodnotil tak, že nebolo preukázané fyzické dodanie fakturovaných tovarov,
t.j. zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené, čím nevznikla

daňová povinnosť a nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Z odôvodnenia dodatočného platobného
výmeru nevyplýva, že by bol správca dane vyhodnotil personálne prepojenie obchodných spoločností
ako protiprávne. Hodnotením a analýzou všetkých získaných dôkazov správca dane konštatoval, že
v danej veci personálne prepojenie umožnilo vznik čisto umelej situácie, ktorá umožnila žalobcovi
uplatnenie práva na odpočítanie dane.

Žalovaný reagoval aj na odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 71 ods.6 zákona o dani
z pridanej hodnoty a na námietku, podľa ktorej z rozsudku ESD C-454/98 vyplýva, že fiktívne dodávky
nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na fiktívne dodávky nie je
možné aplikovať ustanovenie § 71 ods.6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane konštatoval,

že podľa článku 203 Smernice Rady 206/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Tento článok je
premietnutý aj do zákona o dani z pridanej hodnoty v ustanovení § 71 ods.6. V tomto prípade žalobcovi
nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, pretože tovar dodaný nebol. Napriek tomu platiteľ
bol povinný daň odviesť podľa § 71 ods.6 zákona o DPH z dôvodu, že ju uviedol na faktúre.

K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej daňový subjekt nemusí za určité zdaňovacie obdobie
dosiahnuť zákonite ako hospodársky výsledok zisk, žalovaný uviedol, že zistenia z vykonaných
daňových kontrol nenasvedčujú tomu, že účelom podnikania daňového subjektu bolo dosahovanie
zisku. Spoločnosti personálne prepojené osobou W. O. M.. pri vzájomných deklarovaných dodávkach

tovaru (vystavením faktúr bez uskutočnenia dodania) vytvárali dojem ekonomickej činnosti, ktorá sa
pri posudzovaní vzťahu dodávateľ - odberateľ javila ako skutočná, ale pri posúdení a zohľadnení
celej štruktúry vzťahov išlo len o fiktívnu ekonomickú činnosť bez reálneho podkladu (celková hodnota
nákupu prevyšovala hodnotu predaja). V kolobehu tovarov medzi jednotlivými personálne prepojenými
spoločnosťami sa samotná podstata dane z pridanej hodnoty stratila, pretože kontrolovaný daňový

subjekt ako aj jeho obchodní partneri prepojení osobou W. O. M.. v kontrolovanom zdaňovacom období
ako aj v ostatných zdaňovacích obdobiach v daňových priznaniach vykazovali len nadmerné odpočty a
počascelejdobyobchodovanianebolo preukázané,žebyjednotlivétovarybolispotrebovanékonečným
spotrebiteľom, ktorého spotreba by mala za následok odvod dane na výstupe aj do štátneho rozpočtu.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že na výzvu správcu dane predložil relevantné účtovné doklady k
daňovej kontrole za príslušné zdaňovacie obdobie. Napriek tomu bol opätovne vyzývaný správcom dane
na predloženie dokladov a podanie vysvetlení, a to už v čase, kedy sa už vtedajší štatutárny zástupcaspoločnosti nachádzal vo väzbe a dokumenty žalobcu a subjektov personálne prepojených B.. W. O.
boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonávaných domových prehliadok. Žalobca
namietal, že jeho doklady boli zaistené hromadne bez spísania odovzdávajúceho a preberajúceho

protokolu a daňový subjekt do dnešného dňa nemá vedomosť, aké doklady mu boli odňaté. Zaistenie
dokladov žalobcu je úkonom trestného konania, o ktorom mala byť bezprostredne po ňom spísaná
zápisnica, ktorá mala obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný
poriadok). Pri zaistení dokladov bola prítomná B.. F. Y., ktorá pre daňový subjekt spracovala účtovníctvo,
ale podľa jej udania jej nebola odovzdaná žiadna kópia zápisnice o predmetnom úkone. Súčasnej

konateľke žalobcu policajné orgány odmietli vydať kópiu tejto zápisnice z dôvodu, že nie je procesnou
stranou v trestnom konaní vedenom proti bývalému konateľovi žalobcu B.. W. O..

Nemožnosť si splniť výzvy správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie
zdaniteľných plnení bola spôsobená aj tým, že žalobcu zastupovala advokátska kancelária Kolesár
a partneri, s.r.o., pričom toto zastúpenie zaniklo dňa 30.05.2011 smrťou štatutárneho zástupcu. Do

dňa podania žaloby žalobcovi napriek opakovaným výzvam uvedenou advokátskou kanceláriou neboli
vydané odovzdané podklady.

Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, pretože
nezodpovedá ustanoveniam § 30 ods.1,3 a § 46 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu

odôvodnenie obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že
správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom.

Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992
Zb. zo strany správcu dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné

princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR,
v zmysle ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv
tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť
žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým sa
žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom.

Súčasťou zámeru žalovaného zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené B.. W. O. boli aj
stovky výziev, miestne zisťovanie ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť B.. W.
O. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty.
Dôkazom tejto skutočnosti je aj napr. fakt, že 30.03.2010 bolo B.. W. O. doručených 13 protokolov o
výsledku daňovej kontroly v 12 obchodných spoločnostiach personálne prepojených jeho osobou. V

septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených B.. W. O. vykonávalo viac ako tristo daňových
kontrol.

Podľa žalobcu ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je
totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu

zdaniteľnýchplnení.Výlučné konštatovanie,žedeklarovanézdaniteľnéobchodysauskutočňovalimedzi
spoločnosťami, ktoré majú totožnú osobu v postavení spoločníka a konateľa, priamo ani nepriamo bez
ďalšieho nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. B.. W. O. v súlade s článkom 2 ods.3
Ústavy SR bol oprávnený založiť si viacero obchodných spoločností. Tým neporušil žiadne zákonné
ustanovenie, naopak využil právo slobodne podnikať. Teda skutočnosť, že B.. W. O. bol štatutárnym

zástupcom viacerých obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu, čo ale nekorešponduje s
postupom daňového úradu.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho aktivity ako aj aktivity ďalších spoločností nemožno označiť za
fiktívne, ide o obchodné spoločnosti, ktoré vytvárajú reálne hodnoty. Nie je zakázané obchodovať s

personálne prepojenými podnikateľskými subjektmi, ani uprednostňovať hotovostný platobný styk pred
bezhotovostným platobným stykom. Skutočnosť, že žalobca neúčtuje o režijných nákladoch ( vodné,
stočné, spotreba elektrickej energie), neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá
vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných plnení. Keďže B.. W. O. riadil
ako štatutárny zástupca niekoľko spoločností, nebolo v tomto prípade účelné, aby každá z týchto

spoločností bola osobitne odberateľom telekomunikačných služieb, energie, vody a plynu, prípadne
ďalších služieb, ktoré obvykle využívajú podnikateľské subjekty pri svojej podnikateľskej činnosti. Tieto
podnikateľské subjekty v podstate fungovali vo forme blízkej holdingu. Z faktu, že si žalobca neúčtovalprevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne, že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je
možné automaticky vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne.

S poukázaním na rozsudok súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax“ žalobca uviedol,
že žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový správny orgán, a to, že hlavným cieľom
predmetným plnením bolo získanie daňovej výhody pre žalobcu bez toho, aby žalobca mal reálnu
možnosť brániť sa voči týmto tvrdeniam.

Žalobca mal výhrady aj k úvahám žalovaného o skutočnosti, že B.. W. O. ako bývalý konateľ a spoločník
žalobcu ako aj iných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe.
Obchodné spoločnosti, teda aj spoločnosti personálne prepojené osobou B.. W. O. sú samostatnými
právnymi subjektmi odlišnými od osôb, ktoré sú ich spoločníkmi ako aj od osôb, prostredníctvom
ktorých konajú. Pripustil možnosť vzniku drobných nedostatkov pri veľkom rozsahu podnikateľskej
činnosti spoločnosti personálne prepojených B.. W. O., ale tieto pochybenia mohli viesť iba k uloženiu

sankcie za porušenie právnych predpisov. Nemohli viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody
neboli uskutočnené. Žalobca nepovažoval za preukázaný a ani riadne odôvodnený záver správcu
dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, t.j. že prostredníctvom dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a
fiktívneho množstva v rámci svojich spoločností vytvoril B.. W. O. podmienky, na základe ktorých získal
neoprávnený prospech, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Žalobca zvyšoval objem

realizovaných obchodov a zisky z podnikateľskej činnosti boli následne investované do zveľaďovania
spoločnosti. Strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, išlo len o
účtovnústratu(spôsobenúnapr.podpisminadobudnutéhomajetku). Napokonžalobcavytýkalsprávcovi
dane nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2012 navrhol žalobu zamietnuť.

Konštatoval, že daňová kontrola bola u žalobcu začatá 23.09.2010. Konateľ žalobcu bol vzatý do väzby
01.03.2011. Správca dane adresoval žalobcovi výzvy zo dňa 08.12.2010 a 14.01.2011 na predloženie
dokladov a podanie vysvetlení ešte v čase, keď konateľ žalobcu bol na slobode. Na tieto výzvy

žalobca nereagoval a nepredložil požadované doklady a vysvetlenia. Ďalšie výzvy zo dňa 09.03.2011,
02.06.2011 a 15.07.2011 boli žalobcovi doručené a ani na tieto výzvy nebolo reagované. Protokol o
zistení oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bol prerokovaný dňa 12.09.2011, t.j. v
čase, keď došlo k z mene konateľa žalobcu s účinnosťou od 06.09.2011. Do prerokovania protokolu
neboli predložené žiadne doklady, ani podané vysvetlenia.

K žalobnej námietke týkajúcej sa postupu orgánov činných v trestnom konaní pri zaisťovaní účtovných
a daňových dokladov žalobcu žalovaný uviedol, že podľa odpovede Prezídia policajného zboru, Úrad
boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii východ zo dňa 19.01.2012 za žalobcu sa zúčastnila osobne
na prehliadkach v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 B.. F. Y., ktorá sa vyjadrovala k dokladom, ktoré boli

zaistené, podpisovala preberací protokol a zapečatené veci, preto táto osoba má vedomosť o tom, aké
dokladyazaakéspoločnostibolizaistené.Vodpovedibolotiežuvedené,žeB..Z.akonovejkonateľke je
umožnené nahliadnuť do zaistených vecí, vytvoriť si fotokópie na vlastné náklady, prípadne splnomocniť
osobu, ktorá si potrebné veci môže prezrieť.

Žalovaný neakceptoval žalobnú námietku, podľa ktorej žalovaný pri svojom rozhodovaní nerešpektoval
ustanovenie § 30 ods.3 a § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutie žalovaného zodpovedalo
ustanoveniu § 30 ods.3 citovaného zákona, pričom žalovaný ako odvolací orgán sa vyporiadal so
všetkými námietkami uvedenými v odvolaní tak, ako tomu ukladá ustanovenie § 48 ods.6 citovaného
zákona.

Žalovaný uviedol, že žalobca mal dostatočný časový priestor uplatniť si svoje práva a splniť dôkaznú
povinnosť. Kontrola za zdaňovacie obdobie jún 2010 bola začatá dňa 23.09.2010 a ukončená bola
12.09.2011, čo je dostatočný časový priestor, aby žalobca riešil situáciu, ktorá vznikla väzbou konateľa.
Žalobca mohol splnomocniť konkrétnu osobu na zastupovanie v daňovom konaní alebo skôr riešiť

zmenu konateľa spoločnosti, ku ktorej nakoniec došlo až 06.09.2011, kedy sa konateľkou stala B.. Z. F.
B.. Y. O.. Nemožno súhlasiť s konštatovaním žalobcu, že bol správcom dane šikanovaný v množstve
obdobných prípadov v prípade iných kontrol vykonávaných daňovou správou. B.. O. založil niekoľko
desiatok obchodných spoločností, ktoré obchodovali vzájomne medzi sebou F. B.. O. bol vo všetkýchspoločnostiach nezastupiteľný a len on sa mohol vyjadrovať ku všetkým preverovaným skutočnostiam.
Väčšina obchodných spoločností boli mesačnými platiteľmi DPH a uplatňovali si nadmerné odpočty,
ktorých oprávnenosť bolo potrebné preveriť. To malo za následok, že B.. O. bolo zasielaných v súvislosti

rôznymi kontrolami niekoľko výziev na predloženie dokladov alebo podanie vysvetlenia. Tento stav
však nezapríčinil správca dane, ale B.. O. tým, že založil niekoľko desiatok spoločností, pričom musel
predpokladať, že vzhľadom na také množstvo obchodných spoločností bude obtiažné plniť si povinnosti
v prípade, že štátne orgány budú uplatňovať svoje právomoci vyplývajúce z príslušných predpisov.

Neuznanie uplatneného odpočítania dane na základe sporných faktúr od dodávateľov nebolo
zdôvodnené len totožnosťou osoby B.. O. ako konateľa, resp. spoločníka v spoločnostiach, medzi
ktorými došlo k zdaniteľným obchodom. Dôvodom neuznania odpočítania dane bolo nesplnenie
dôkaznejpovinnostizostranyžalobcu. Pretožežalobcanereagovalnavýzvysprávcudaneanepredložil
požadované dôkazy, správca dane overoval skutočnosti týkajúcej sa žalobcu a jeho obchodných
partnerov a vykonal zisťovanie v zmysle § 32 zákona č. 511/1992 Zb. Ďalšie zistenia správca dane

získalodinštitúciípoľnohospodársko-potravinárskehorezortuarozhodujúceskutočnostiprenepriznanie
uplatneného odpočítania dane zistil tiež z nahliadnutia do spisov iných daňových subjektov prepojených
osobouB..W.O.aohliadkouprevádzkovýchpriestorov-hospodárskychdvorov.Ztýchtozistenívyplynul
záver, že materiálno-technické podmienky na jednotlivých hospodárskych dvoroch nepreukazovali
podnikateľskú činnosť v rozsahu, ako je deklarovaná. O stavoch hospodárskych zvierat nie je vedená

spoľahlivá a presná evidencia, nebola vedená evidencia o presune hospodárskych zvierat, niektoré
komodity ako napr. kukurica vykazoval žalobca v kusoch a nie v zákonnej meracej jednotke. Žalobca
vykazovalvysokéobjemykomodítseno-šrot,siláž,slama,jablčnádreňašťava,pričomkapacitaskladov
žalobcu nepostačovala pre dodanie takého objemu tovaru ako boli vykázané. Ku komodite jablčná
šťava a dreň bolo zistené, že skladovanie a spracovanie si vyžaduje osobitné postupy ako aj technické

zariadenia, v opačnom prípade dochádza k následnému kvaseniu a znehodnoteniu šťavy na akékoľvek
hospodárske využitie. Žalobca nepreukázal pasterizáciu jablčnej šťavy alebo chemickú úpravu. V
prípade všetkých komodít išlo u žalobcu o nereálne dodanie a vystavenie faktúr bez materiálneho
podkladu. Onereálnostidodávoksvedčíajzistenie správcomdaneoddodávateľaB..W.O.-VENIKOM,
s.r.o.,keďna predloženýchskladovacíchkartáchzarok2009bolik31.12.2009uvedenénulovékonečné

zostatky, ale v kalendárnom roku 2010 mal dodávateľ W. O. - VENIKOM, s.r.o. pre žalobcu dodávať
siláž, slamu a kukuricu. Žalobca nemal žiadnych zamestnancov, žiadny hmotný investičný majetok ani
dopravné prostriedky, neúčtoval o žiadnych režijných nákladoch, pričom deklaroval zdaniteľné obchody
u rôznych druhov komodít v objemoch niekoľko tisíc kusov a niekoľko stoviek ton. V súvislosti s faktúrou
interné číslo DF 60/10 od dodávateľa W. O. - VENIKOM, s.r.o., ktorá nebola správcovi dane predložená,

bolo zistení, že sa nenachádza v zozname výstupných faktúr a ani v zozname dokladov pre priznanie
dane z pridanej hodnoty. W.Á. O. - VENIKOM, s.r.o. z takejto faktúry daň nepriznal a neodviedol. Táto
faktúra podľa účtovníctva a záznamu B.. W. O. - VENIKOM, s.r.o. bola vystavená pre daňový subjekt
JOMADO, s.r.o. Táto chyba svedčí o spôsobe „podnikania“ B.. W. O..

Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, že správca dane svojim postupom obmedzil žalobcove
právo podnikať, a to vytváraním neprimerane zaťažujúcich a nerovných podmienok pre podnikateľské
subjekty. Správca dane postupoval v daňovej kontrole v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. Práve
nevykonanie daňových kontrol v obchodných spoločnostiach personálne prepojených osobou B.. O. by
znamenalo zvýhodnenie týchto spoločností oproti iným daňovým subjektom a vytváranie nerovných

podmienok.Správcadaneanižalovanýnikdevosvojichrozhodnutiachneoznačilipersonálneprepojenie
obchodných spoločností osobou B.. O. za protiprávne, ale personálne prepojenie bolo rozhodnou
skutočnosťou, ktorá určovala všetky obchodné a finančné transakcie. Pán O. založil 51 obchodných
spoločností, ktoré medzi sebou obchodovali, čím sám vytvoril stav, pri ktorom zneprehľadnil toky tovarov,
služieb, financií, faktúr a dokladov. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nutnosť

a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol u daňových subjektov takto personálne
prepojených osobou W. O. vychádzalo z potreby preukázania reálnosti uskutočnených obchodov,
ktoré bolo možné preukázať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločnosti, v ktorých bol B.. W.
O. konateľom.

Žalovaný poukázal na rozsudok súdneho dvora ES zo dňa 14.12.2011 v prípade C-110/99 Emsland-
Stärke GmbH, podľa ktorého zneužitie práva obsahuje tri prvky: objektívny prvok, teda dôkaz, že
podmienky pre poskytnutie výhody boli vytvorené umelo, teda že obchodné operácie neboli vytvorené
výlučne za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania z rozpočtu spoločenstva finančnúpomoc, ktorá sprevádza túto operáciu, subjektívny prvok, hlavne skutočnosť, že obchodná operácia
bola uskutočnená výlučne pre získanie výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva
a prvok procedurálneho práva, ktorý sa týka bremena dôkazu a toto bremeno spadá na príslušnú

národnú administratívu. Všetky tri prvky boli u žalobcu naplnené. Žalobca založil 51 obchodných
spoločností, ktoré obchodovali vzájomne medzi sebou, za kontrolované zdaňovacie obdobie nemal
žiadnych zamestnancov, žiadny hmotný investičný majetok ani dopravné prostriedky, či už vlastné alebo
prenajaté a nepredložil žiadne nájomné zmluvy ani doklady o preprave. V daňových priznaniach na dani
z pridanej hodnoty za roky 2006 až 2010 ani v jednom zdaňovacom období nevykázal vlastnú daňovú

povinnosť, ale vždy len nadmerný odpočet. Z daňových priznaní na dani z príjmov právnickej osoby za
roky 2006 až 2009 bolo zistené, že žalobca vykazoval stratu, čo nasvedčuje, že žalobca nepodniká za
účelom dosiahnutia zisku z podnikateľskej činnosti, je zadlžený, dosahuje zápornú hodnotu vlastného
imania, z čoho vyplýva, že v štandardnom prostredí by sa takto zadlžená spoločnosť musela dostať do
úpadku a musela by podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Obchodné spoločnosti založené B.. O. a nimi
deklarované obchodné transakcie neboli vytvorené za účelom ekonomickej činnosti, ale len za účelom

čerpania daňovej výhody. Žalobca ako aj dodávateľské spoločnosti vykazovali v daňových priznaniach
k dani z pridanej hodnoty za roky 2005 až 2009 nadmerné odpočty, nevykazovali žiadnu vlastnú daňovú
povinnosť a počas celej doby obchodovania s jednotlivými tovarovými komoditami nebolo preukázané,
že tieto boli spotrebované konečným spotrebiteľom, ktorý by odviedol vykázanú daň na výstupe aj do
štátneho rozpočtu. Obchodné operácie boli vykonávané iba za účelom získania výhody, ktorá nie je

s cieľom komunitárneho práva, t.j. v danom prípade zdaňovať konečnú spotrebu a odviesť daň do
štátneho rozpočtu. Správca dane šetreniami v daňovej kontrole jednoznačne preukázal, že činnosť
žalobcu je zneužitím práva. Z týchto okolností vyplynulo, že hlavným účelom a zároveň výsledkom
činnosti žalobcu bolo, napriek formálnemu dodržaniu podmienok vyplývajúcich z príslušných právnych
predpisov, získanie daňového zvýhodnenia, ktorého poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným

danou právnou úpravou.

Žalovaný neakceptoval žalobnú námietku, v zmysle ktorej správca dane neodôvodnene nadobudol
pochybnosti o obchodných operáciách žalobcu a podrobil žalobcu nadmernému dôkaznému zaťaženiu.
Správca dane v daňovej kontrole požadoval predložiť dôkazy len k tým skutočnostiam, ktoré žalobca

uviedol v daňovom priznaní, pričom dôkazné bremeno v daňovom konaní je v zmysle § 29 ods.8 zákona
č. 511/1992 Zb. na daňovom subjekte.

Námietku žalobcu, že strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania v spoločnosti,
že išlo len o účtovnú stratu spôsobenú odpismi nadobudnutého majetku je podľa žalovaného účelová.

Všetky obchodné spoločnosti prepojené osobu B.. O. vykazovali na dani z príjmu právnickej osoby za
viac zdaňovacích období po sebe stratu. Činnosť jednotlivých spoločností nesmerovala k znižovaniu
straty, naopak jej navyšovaniu. Čím vyššie tržby spoločnosti v príslušnom roku vykazovali, tým vyššia
bola strata, čo nie je štandardné správanie podnikateľského subjektu v trhovej ekonomike.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok
uvedených v § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s
administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

V podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 si žaloba
uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v sume 111.477,94 eur.
Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca uplatnil z dodávateľských faktúr interné číslo
DF 60/2010, DF 62/2010 a DF 63/2010 od dodávateľa W. O. - VENIKOM, s.r.o. za dodávku 5000 kusov
poľovných bažantov, 955000 kusov kukurice v strukovom stave a 1300 q sena, 990 q slamy, 1250 q

siláže, 2900 q obilného šrotu a 312400 kusov kukurice v strukovom stave a z dodávateľskej faktúry
interné číslo DF 61/2010 za dodávku 87500 kg jablčnej drene a 17905 kg jablčnej šťavy od dodávateľa
JOMADO, s.r.o. Súčasne v daňovom priznaní vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 38.771,15 eur
zo základu dane v sume 204.058,55 eur. Žalobca si uplatnil nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie
obdobie v sume 72.706, 79 eur.

Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach, odborné stanoviská
príslušných inštitúcií k jednotlivým komoditám, zápisnice o miestnom zisťovaní, úradné záznamy onahliadnutí do spisu, vyjadrenia získané od tretích osôb, ktorých obsah korešponduje so zisteniami
uvedenými správcom dane v dodatočnom platobnom výmere ohľadne týchto dôkazov.

Výzvami zo dňa 08.12.2010, 14.01.2011, 09.03.2011, 02.06.2011 a 15.07.2011, ktoré boli doručené
žalobcovi v dňoch uvedených v dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Trebišov zo dňa
13.09.2011,bolžalobcavyzvanýapredloženiedôkazovpreukazujúcichtvrdeniažalobcuvpredložených
dokladoch a podanie vysvetlení. Žalobca na tieto výzvy nepredložil žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam a
tiež nepodal žiadne vysvetlenia k žiadaným skutočnostiam.

Prezídium Policajného zboru, úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Východ listom zo dňa
19.01.2012 reagovalo na žiadosť X. Z. o vrátenie zaistených dokladov. Konateľke žalobcu bolo listom
oznámené, že doklady zaistené v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 budú vrátené až po skončení
vyšetrovania, pretože sú predmetom vyšetrovacieho spisu ako dôkazný materiál. Na prehliadkach
v uvedených dňoch sa osobne zúčastnila pracovníčka B.. F. Y., ktorá sa vyjadrovala k zaisteným

dokladom, podpisovala preberací protokol, podpisovala zapečatené veci a má vedomosť o tom, aké
doklady a za aké spoločnosti boli zaistené. Konateľke žalobcu oznámené listom, že je ako konateľka
spoločnosti oprávnená nahliadnuť do zaistených vecí, vytvoriť si fotokópie na vlastné náklady, prípadne
splnomocniť osobu, ktorá si potrebné veci môže prezrieť.

Podľa § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odstavca 2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané (§ 49 ods.2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.).

V zmysle § 71 ods.1,6 zákona č. 222/2001 Z.z. pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť

faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný
platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa § 2 ods.2 zákona č. 511/2002 Z.z. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia si povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky,

ktoré ich menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 165 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) daňové konanie začaté a
právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane
z pridanej hodnoty v zdaňovacom období jún 2010 v sume 111.477,94 eur na základe dodávateľských
faktúr od dodávateľov W. O. - VENIKOM, s.r.o. a JOMADO, s.r.o. Takisto v súlade so zákonom správca
dane ponechal daň z pridanej hodnoty, ktorú žalobca vykázal ako vlastnú daňovú povinnosť, ktorú je
žalobca ako platiteľ povinný odviesť vo výške uvedenej v podanom daňovom priznaní za už uvedené

zdaňovacie obdobie.

Uskutočnený nákup tovaru od už uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba dodávateľskými
faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové aj príjmové pokladničné doklady), pričom všetky faktúry
ako aj pokladničné doklady vystavoval B.. W. O. st., ktorý bol konateľom žalobcu ako aj dodávateľa

- obchodnej spoločnosti JOMADO, s.r.o., resp. vystupoval ako dodávateľ - fyzická osoba. Súd sa
stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného, že posudzovanie plnenia a transakcií týkajúcich sa
komodít uvedených v sporných faktúrach nesledovali skutočný obchodný účel a boli len nástrojom na
získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že výzvam správcu dane na predloženie dokladu
a podanie vysvetlení nemohlo vyhovieť, pretože v tom čase sa už jeho štatutárny zástupca nachádzal
vo väzbe a dokumenty daňového subjektu a subjektu personálne prepojených osobou B.. W. O. boli
zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonaných domových prehliadok.Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 bola začatá dňa 23.09.2010. Vtedajší konateľ žalobcu

B.. W. O. M.. bol vzatý do väzby dňa 01.03.2011. Do dňa vzatia vtedajšieho konateľa žalobcu do
väzby mal žalobca dostatočný časový priestor na preukázanie uskutočnených sporných zdaniteľných
obchodov. Konateľ žalobcu bol vyzvaný zo dňa 08.12.2010 a 14.01.2011, t.j. do jeho vzatia do väzby,
opakovane vyzývaný na predloženie dôkazov a podanie vysvetlení k sporným zdaniteľným obchodom.
Žalobcovi boli adresované a doručené ďalšie výzvy zo dňa 09.03.2011, 02.06.2011 a 15.07.2011.

Na tieto výzvy kontrolného orgánu realizujúceho výkon daňovej kontroly žalobca nereagoval, preto
možno súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly nebol
ukrátený na svojich právach uvedený v § 15 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. Nesplnenie povinnosti
žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 15 ods.6 písm.e/ zákona č. 511/1992
Zb. (povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce
tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu) nie je možné ospravedlniť a tolerovať s poukázaním na

nesplnenie si povinnosti zo strany advokátskej kancelárie, ktorú žalobca poveril svojim zastupovaním v
daňovomkonaní.Vzťahmedzizástupcom(advokátskakanceláriaKolesáapartneri,s.r.o.,Púpavová61,
Bratislava) a zastúpeným (žalobcom) je súkromnoprávnym vzťahom, ktorý priamo nedopadá na vzťah
orgánu verejnej moci (kontrolný orgán realizujúci daňovú kontrolu) a kontrolovaným daňovým subjektom
(žalobca) upraveným zákonom č. 511/1992 Zb. ako normu verejného práva.

K žalobnej námietke týkajúcej sa nerešpektovania ustanovenia § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. v súvislosti
so zaistením dokladov žalobcu pri prehliadke v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 súd uvádza, že v tomto
konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu policajných orgánov v súvislosti s výkonom
domovej prehliadky. Naviac už z uvedeného listu Prezídia Policajného zboru, UBPK Košice, zo dňa

19.01.2012 ako aj z ďalšieho listu vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 23.12.2011 vyplýva, že kópie
zápisníc o zaistení dôkazov boli odovzdané zamestnancom spoločnosti, obvinenému W. O. a jeho
obhajcom. Novej konateľke žalobcu X. Z. bolo oznámené, že ako konateľka žalobcu je oprávnená
vyhotoviť si fotokópie dokladov z vyšetrovacieho spisu na vlastné náklady. Neposkytnutie informácií
požadovaných terajšou konateľkou žalobcu orgánmi polície nemá právny význam z pohľadu splnenia

si dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, pretože terajšia konateľka žalobcu žiadala poskytnúť tieto
informácie už po ukončení daňovej kontroly (daňová kontrola bola ukončená dňom 12.09.2011).

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje

dostatok dôvodov, je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 30 ods.1, 3 zákona č.
511/1992 Zb. Rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného vykonanou
daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval z pohľadu žalobcom
uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa
žalovanýpodrobnevyporiadalsjednotlivýmiodvolacíminámietkami.Žalovanývnapadnutomrozhodnutí

uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a ani
realizovať svoje právo na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle § 2 ods.2 zákona

č. 511/1992 Zb. a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, v ktorých konateľom
bolW.O.M.. vytvorilizamestnanci správcudaneúmyselnestav,vktoromžalobcanemohol reálnesplniť
požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V
dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že

týmto postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v ustanovení §
2 ods.2 zákona č. 511/2992 Zb., ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1
Ústavy SR. Tento princíp podľa žalobcu znamená primeraný vzťah medzi cieľom ( účelom) sledovaným
štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že princíp proporcionality je normatívne zakotvený v článku
52 ods.2 Charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú
základom právneho poriadku EÚ. Je rešpektovaná v rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ ako aj
Ústavného súdu SR. Ten v náleze č. PL ÚS 3/00 poskytol výklad tejto zásady:„Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom
a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný;

prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné;
použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba
sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade

s prostriedkom.

Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť,
ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za
uskutočnený. Inými slovami cieľ nesmie byť dosiahnutý rovnako účinným ale menej zaťažujúcim
prostriedkom“.

Podstatu zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze PL. ÚS 67/07 tak, že
„obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné
len vtedy ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a
je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho

existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými
prostriedkami a sledovaným cieľom“.

Nespornou skutočnosťou je, že W. O. M.. bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných
spoločností, ktoré uskutočňujú medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody.

Vtedajší konateľ žalobcu W. O. M.. súčasne vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti
súvisiace s obchodno-ekonomicky a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa
vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým
preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku
kontrole, preto bol súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme

najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.

Tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol u viacerých obchodných spoločností, ktorých
spoločníkom a konateľom bol W. O. M.., bol dostatočne zdôvodnený v dodatočnom platobnom výmere
správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Žalobca ako daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných
spoločností, nemohol byť z tohto dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie
je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach. Žalobca preto nemôže namietať nezákonnosť
postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi

daňovými kontrolami daňových subjektov - obchodných spoločnostiach, ktoré sú personálne prepojené
osobou konateľa. Pritom nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol u daňových
subjektov takto personálne prepojených osobou W. O. M.. žalovaný ako aj správca dane zdôvodnili.
Reálnosť uskutočnených obchodov bolo možné preukazovať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci
spoločnosti, v ktorých W. O. M.. bol konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, t.j. kto

bol prvotným dodávateľom tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť v reťazci obchodných spoločností, v
ktorej je W. O. M.. konateľom, sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy tovar a cez ktorú spoločnosť
opustil tento reťazec obchodných spoločností. Preto postup správcu dane bol v súlade so zásadou
proporcionality. Cieľom (účelom) sledovaným štátom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu žalobcovi so štátneho rozpočtu, pričom použitie prostriedkov na dosiahnutie

tohto účelu bolo potrebné a nevyhnutné - dospieť k uvedenému cieľu bolo možné len súbežným
výkonom kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou W. O. M.., ale nie
samostatnými izolovanými daňovými kontrolami jednotlivých obchodných spoločností.

W. O. M.. ako konateľ žalobcu a konateľ ďalších obchodných spoločností si musel byť vedomý toho, že

pri uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty môže byť dôvodnosť
uplatnených nárokov predmetov daňových kontrol zo strany príslušných správcov dane. Pri týchto
daňových kontrolách správcovia dane realizujú svoje zákonné oprávnenie.Nemožno preto akceptovať námietku týkajúcu sa veľkého počtu súčasne vykonávaných daňových
kontrol v obchodných spoločnostiach, ktorých konateľom bol B.. W. O. M.. Veľkému počtu spoločností
personálne a majetkovo prepojených osobou W. O. M.. musel zodpovedať aj počet daňových kontrol.

Jenesporné,žeB..W.O.M..založenímveľkéhopočtuobchodnýchspoločnostíboloprávnenýrealizovať
ústavné právo slobodne podnikať. Na druhej strane však bol povinný akceptovať aj postupy orgánov
daňovej správy, ktoré realizovali svoje zákonné oprávnenia pri správe daní.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva záver tvrdený žalobcom,
podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť W. O.
M.. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo v uskutočnení predmetných
zdaniteľných plnení. Zamestnanci Daňového riaditeľstva SR vykonávajúci daňovú kontrolu vykonali
veľmi rozsiahle dokazovanie v záujme zistenia, či došlo k sporným zdaniteľným plneniam. Žalobca
nakúpil tovary v rámci zdaniteľných plnení deklarovaných už uvedenými faktúrami. Žalovaný svoj záver

o fiktívnosti žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení nevyvodil iba zo skutočností, že žalobca
neúčtoval o režijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba elektrickej energie, plyn a pod.). Týmito
zisteniami popri iných dôkazoch dokumentoval, že žalobca nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť,
ale podnikateľské aktivity iba predstieral.

Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, podľa ktorého obchodné spoločnosti založené B.. W. O.
M.. nepodnikajú štandardným spôsobom a podnikateľskú aktivitu iba predstierajú v záujme získania
daňových výhod - čerpania nadmerných odpočtov. Tieto závery správcu dane ako aj žalovaného
mohol žalobca vyvrátiť navrhnutím a predložením dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť predmetných
plnení. Argumentácia žalobcu závermi rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 je podľa názoru

súdu neadekvátna, pretože konateľ žalobcu W. O. M.. je konateľom vo všetkých svojich obchodných
spoločnostiach, ktoré boli zapojené do obchodného reťazca s tovarom a službami, a preto objektívne
musel mať vedomosť o tom, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať daňovú výhodu.

Úvahy žalovaného v skutočnosti, že B.. W. O. M.. ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu ako aj iných

obchodných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe sú plne
odôvodnené za situácie, keď B.. W. O. M.., ako to výslovne sám zdôrazňoval, výlučne sám uzatváral
obchody medzi daňovými subjektmi, ktorých bol konateľom , dodanie tovaru fakturoval, uhrádzal a
prijímal platby za tovary a služby a zabezpečoval všetky organizačné a výrobné činnosti spojené s
podnikaním. Je nesporné, že jednotlivé obchodné spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektmi,

ale všetky popísané činnosti realizoval výlučne B.. W. O. M..

Žalobca v podanej žalobe namietal, že z faktu, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a
nemal zamestnancov, prípadne nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné vyvodiť, že
uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne, pretože podnikateľské subjekty prepojené osobou

W. O. M.. fungovali vo forme blízkej holdingu. Žalobcovi v súvislosti s deklarovanou ekonomickou
činnosťou režijné náklady vôbec nevznikali, čo potvrdili odpovede dodávateľov energie, vody, plynu
a nezamestnával zamestnancov, čiže nemal mzdové náklady. Výsledky kontrol vykonávaných v
spoločnostiach prepojených osobou B.. O. preukazujú, že okrem spoločnosti JOMADO, s.r.o., ktorá
účtovala mzdové náklady (zamestnávala pracovníkov v pracovnoprávnom vzťahu) žiadnej z ďalších

spoločnostínevznikalirežijnénáklady,pretonemožnohovoriťofungovanížalobcuaďalšíchobchodných
spoločností prepojených osobou W. O. vo forme blízkej holdingu.

Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd
žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1
O.s.p.).
Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.