Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Eva Malíková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708203238
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5708203238.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: SECO AUTOTRANS s.r.o., so sídlom
ul. Jesenského 25, Martin, IČO: 31 607 713, právne zastúpený JUDr. Danielom Vankom, advokátom so
sídlom ul. D. XX, E., proti odporcovi: S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom ul. E. XX, E., právne zastúpený Mgr.
Vladimírom Žiškom, advokátom so sídlom v E., ul. E.B. A. č. X, v konaní o zaplatenie 4.578,93 Eur istiny
s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C 147/2008-178, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmuložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi4.578,94
Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 28.3.2008 do zaplatenia - všetko spolu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v zrušenej časti mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, s a n

e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.578,94
Eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 28.3.2008 do zaplatenia, všetko spolu
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd
priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd mal za nesporne preukázané na základe zhodného vyjadrenia
navrhovateľa a odporcu, že predmetné motorové vozidlo odporcu bolo odparkované v areáli
navrhovateľa s jeho súhlasom. Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi s prihliadnutím na vyššie
uvedené podľa § 747 Občianskeho zákonníka, t.j. že medzi účastníkmi bola uzavretá ústna zmluva
o úschove podľa § 747 Občianskeho zákonníka. K takémuto záveru súd dospel potom, čo na

základe výpovede účastníkov konania, predvolaných svedkov nebolo preukázané, že odporca si
ponecháva svoje nepojazdné motorové vozidlo v priestoroch navrhovateľa z dôvodu, že chce, aby
jeho opravu zabezpečili zamestnanci navrhovateľa. Navrhovateľ síce podriadil uvedený skutkový stav
inému právnemu režimu, naposledy zmluve o nájme, pričom podľa neho obvyklosť a výšku odplaty
navrhovateľ preukázal. Súd s prezentovaným právnym názorom navrhovateľa sa nestotožnil. Vedomosť
odporcu o tom, že zákazníci, ktorí požiadali o opravu svojho vozidla v rámci odplaty za opravu, platili

aj parkovné, nemôže nahradiť dohodu účastníkov o odplate za nájom parkovacieho miesta. Preto súd
uvedený právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom neposúdil ako nájomný. Na počiatku existoval
právny dôvod preto, aby vozidlo mohlo zostať v priestoroch prevádzky. Po skončení pracovného
pomeru nastala situácia, čo v podstate ani odporca nepopieral, že v súvislosti s ukončením pracovného
pomeru nemal záujem na vykonaní opravy. Odporca nepreukázal také skutočnosti, na základe ktorých
bol oprávnený parkovať svoje osobné motorové vozidlo v strážených priestoroch navrhovateľa po

1.1.2006, t.j. v období, keď už s navrhovateľom nebol v pracovnoprávnom vzťahu a nedošlo k písomne
uzatvorenej zmluve o vykonaní opravy. V konaní nebolo preukázané, že zo strany navrhovateľa muboli kladené prekážky, pre ktoré by si nemohol svoje vozidlo po uvedenom termíne prevziať. Tvrdenia
odporcu považoval za účelové. Súd tak vyhodnotil, že v októbri 2005 došlo medzi navrhovateľom a
odporcom k uzavretiu ústnej zmluvy o úschove bez dojednania prípadnej odplaty a bez konkrétneho

dojednania o jej časovom trvaní. Z ust. § 748 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť zložiteľa
nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady, ktoré na vec pri jej opatrovaní vynaložil. Súd preto doplnil
dokazovanie, a to zabezpečením podrobnej špecifikácie nákladov, podľa ktorej navrhovateľ vychádzal
zo znaleckého posudku č. 16/2004, z právnych predpisov o minimálnej mzde a skutočne vynaložených
nákladoch v roku 2006 a 2007. Výšku nevyhnutných nákladov vyčíslil sumou 200,- Sk za deň, pričom

táto nezaratáva prípadný zisk navrhovateľa. Tieto náklady sú dostatočne špecifikované na to, aby súd
ustálil, že ide o nevyhnutné náklady, ktoré navrhovateľ musí vynaložiť v súvislosti s úschovou každého
motorového vozidla, ktoré je odparkované v jeho stráženom areáli, a preto aj v prípade odporcu resp.
jeho vozidla museli byť vynaložené, aby tam bolo vozidlo ponechané bez prípadného poškodenia.
Navrhovateľ si z tohto titulu uplatňuje od odporcu tie nevyhnutné náklady, ktoré nazval parkovným
za obdobie od 1.1.2006 do dátumu 22.11.2007, t.j. za obdobie 691 dní, čo predstavuje 138.200,- Sk.

Navrhovateľ však túto sumu uplatnil iba vo výške 137.945,- Sk čiže 4.578,94 Eur. V súlade s ust. § 517
ods. 1, 2 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania, pričom ako vznik okamihu omeškania
odporcu so zaplatením sumy považuje súd v deň doručenia žaloby na súd, t.j. deň 28.3.2008 a od tohto
dňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, a to vo výške dvojnásobku úrokovej sadzby, teda vo výške
8,5%. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď navrhovateľ mal v konaní iba nepatrný
neúspech. Priznal mu náhradu trov konania vo výške 100% v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p., pričom o
konkrétnej výške trov rozhodne samostatným uznesením.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, a to do výroku, ktorým bol

zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.578,93 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 28.3.2008
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň proti výroku, ktorým bol zaviazaný
zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100%. Nesúhlasí s vysloveným záverom súdu, že
medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o úschove. Podstatou zmluvy o úschove je
odovzdanie veci inému do opatrovania. Bez tohto účelu pri prevzatí veci len z ochoty úschova nevzniká.

Odporca sa s navrhovateľom nijakým spôsobom nedohodol na opatrovaní veci. Vôľa zmluvných
strán nesmerovala k uzavretiu zmluvy o úschove, čo vyplýva aj z toho, že odporca navrhovateľovi
neodovzdal kľúče od vozidla. Jediným dôvodom odparkovania motorového vozidla odporcu v areáli
navrhovateľa bola nepojazdnosť jeho vozidla, keďže bol zamestnancom, bolo mu umožnené auto
zaparkovať. Vzhľadom na okolnosti je zrejmé, že strany v tomto čase sa nijakým spôsobom nezaoberali

dĺžkou parkovania. Faktom je, že odporca mal súhlas navrhovateľa spočívajúci v odparkovaní jeho
poškodeného vozidla v priestoroch prevádzky navrhovateľa, čo potvrdil ako navrhovateľ, odporca aj
svedkovia. Zo samotného skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi nemožno však vyvodzovať,
že tento súhlas bol odvolaný, resp. že zanikol. Súd založil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi
žalovanú sumu, na ustanoveniach § 747 a § 748 Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od právneho

názoru, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o úschove, odporca považuje za nevyhnutné
vyjadriť sa aj k nákladom úschovy uvedeným navrhovateľom. Ako nevyhnutné náklady navrhovateľ
uviedol náklady, ktoré sú nákladmi jeho podnikateľskej činnosti a rozhodne nemajú nič spoločné s
parkovaním motorového vozidla odporcu u navrhovateľa. Rozsah platených nákladov pri úschove zákon
vymedzuje len na úhradu nevyhnutných nákladov a neberú sa úvahy ani náklady účelne vynaložené.

Náklady uvedené navrhovateľom, sú náklady, ktoré vynakladá pri svojej podnikateľskej činnosti, predaj
motorových vozidiel a servis vozidiel. Ak by navrhovateľ tieto náklady nevynaložil, tak by ani nemohol
vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Všetky náklady uvedené navrhovateľom sú ním vynaložené bez
ohľadu na to, či vozidlo odporcu bolo alebo nebolo odparkované v jeho areáli. Podľa názoru odporcu
navrhovateľmalmožnosťuplatňovaťvočiodporcovivkonanínáhraduškody,avšakzasplneniavšetkých

podmienok. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne a nezákonné a postihnuté vadou
podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
návrh v celom rozsahu zamietne a prizná odporcovi náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení sa nestotožňuje s argumentáciou odporcu. Motorové vozidlo je hnuteľnou

vecou, s ktorou sa dá nakladať. V rámci úschovy, t.j. opatrovania veci, môžeme motorové vozidlo
postaviť na úroveň batožiny (uzamknutého kufra alebo iného uzamknutého tovaru), ani v tomto prípade
sa neodovzdávajúc kľúče od batožiny uschovávateľovi. Takto nepostupuje vlastník motorového vozidla
ani pri parkovaní svojho vozidla na stráženom parkovisku, aby odovzdával kľúče od motorovéhovozidla. K reálnemu odovzdaniu veci motorového vozidla podľa navrhovateľa došlo, a to tým, že
odporca po dohovore s riaditeľom navrhovateľa a za pomoci prijímacieho technika dal motorové
vozidlo na parkovacie miesto v stráženom objekte navrhovateľa. Neodovzdanie kľúčov od vozidla

práve deklarovalo, že odporca nedal svoje motorové vozidlo do opravy, resp. následnej opravy.
Odporca od samého začiatku nepopiera, že zaparkoval svoje motorové vozidlo v stráženom objekte
navrhovateľa a taktiež jasne uviedol vo svojom prvom odvolaní zo dňa 15.4.2010, že odporca mal
súhlas navrhovateľa spočívajúci v odparkovaní jeho poškodeného vozidla v priestoroch prevádzky
navrhovateľa, čo potvrdil ako navrhovateľ, odporca aj svedkovia. Na základe takto udeleného súhlasu

vznikol medzi navrhovateľom a odporcom špecifický právny vzťah, na základe ktorého odporca so
súhlasom navrhovateľa mal odparkované vozidlo v priestoroch jeho prevádzky. K zániku tohto vzťahu
mohlo dôjsť len na základe odvolania súhlasu navrhovateľa. Na základe tohto právneho vzťahu
vznikli práva a povinnosti tak navrhovateľovi ako aj odporcovi. Sám odporca tvrdí, že medzi ním a
navrhovateľom došlo k právnemu vzťahu, t.j. k zmluvnému vzťahu, z ktorého vyplývajú pre obidvoch
účastníkov práva a povinnosti. Poukazuje na výpoveď svedka Ing. M., z ktorej vyplýva, že minimálne

v období, keď došlo k ukončeniu pracovného pomeru, odporca bol upozornený na to, že ak vozidlo
z priestorov firmy neodstráni, budú vyvodené určité konzekvencie. Niet pochybnosti, že odporca
po ukončení pracovného pomeru dňa 31.12.2005 ponechal svoje motorové vozidlo odparkované v
stráženomobjekteunavrhovateľa.Pokiaľsaodporcabránivčastinevyhnutnýchnákladovvynaložených
zo strany navrhovateľa na zabezpečenie úschovy, navrhovateľ sa s jeho názorom nestotožňuje, nakoľko

uschovávateľ musel vynaložiť náklady na zabezpečenie úschovy, teda priestor, techniku, energie,
personál, poistenie, a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá v úschove vec, alebo má v úschove
jednu vec, alebo 40 vecí po dobu 24 hodín. Uschovávateľ si musí vynaložené náklady rozpočítať a
premietnuť do požadovanej ceny, ktorú má zaplatiť zložiteľ. Náklady, ktoré navrhovateľ predložil súdu, sú
nákladmi, bez ktorých sa úschova v konkrétnom prípade nemohla uskutočniť. Náklady boli vypočítané

na jedno parkovacie miesto v uzavretom stráženom areáli. Navrhovateľ je presvedčený o dôvodnosti
svojho návrhu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahudanomustanovením§212ods.1O.s.p.(ztohodôvodusarozhodnutiekrajskéhosúdunedotýka

odvolaním nenapadnutého výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol)
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods.
3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v napadnutom rozsahu
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd na daný
zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávnu právnu normu, zo skutkového stavu zisteného okresným
súdom nemožno vyvodiť uzatvorenie platnej zmluvy o úschove v zmysle ust. § 747 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Pojmovým znakom úschovy je prevzatie určitej hnuteľnej veci do úschovy, pričom opatrovanie prevzatej
veci je podstatou a účelom zmluvy. Kauzou zmluvy o úschove je starostlivé opatrovanie cudzej veci.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o úschove okrem určenia zmluvných strán a určenia predmetu úschovy
je vyjadrenie záväzku uschovávateľa vec opatrovať (t.j. zachovať podstatu opatrovanej veci a uchrániť
ju pred poškodením).

Zo zisteného skutkového stavu veci prvostupňovým súdom nemožno vyvodiť uzatvorenie platnej zmluvy
o úschove. Vychádzajúc z pôvodnej dohody účastníkov konania, t.j. na jednej strane odporcu a na druhej
strane za navrhovateľa riaditeľa jeho spoločnosti, dohoda strán smerovala k umožneniu parkovania na
určitý čas na pozemku navrhovateľa. Zo žiadnej preukázanej skutočnosti nemožno vyvodiť záväzok

navrhovateľa opatrovať prevzatú vec, čo je podstatou a účelom zmluvy o úschove.

Medzi účastníkmi konania nemožno konštatovať platné uzatvorenie zmluvy o úschove. Právne
posúdenie veci prvostupňovým súdom je preto nesprávne čo do základu, ako aj čo do výšky posúdenia
nároku.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že počiatočné umiestnenie vozidla na pozemku navrhovateľa uskutočnil
odporca s jeho súhlasom. Z vykonaných dôkazov je však preukázané, že najneskôr skončením
pracovného pomeru bol odporca vyzvaný, aby si motorové vozidlo z pozemku navrhovateľa odviezol.Odporca tak neučinil a nepreukázal, že existovali okolnosti na strane navrhovateľa, pre ktoré si motorové
vozidlo nemohol odviesť. Počnúc od 1.1.2006 odporca na pozemku navrhovateľa mal umiestnené jeho
motorové vozidlo bez právneho dôvodu, neoprávnene, keďže počnúc od 1.1.2006 nemal odporca žiadny

právny titul užívať pozemok navrhovateľa na parkovanie motorového vozidla.

Užívanie cudzej nehnuteľnosti (pozemku) alebo jej časti bez nájomnej zmluvy či iného titulu
oprávňujúcehoužívaťcudziuvecsanazákladeustálenejjudikatúrypovažujezabezdôvodnéobohatenie
- plnenie bez právneho dôvodu. Takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v

podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné
obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať na vopred
bližšie neurčené prípady. Pri posudzovaní veci je potrebné vždy vychádzať zo všeobecného poňatia
vlastníckeho práva, ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka alebo na základe
zákona.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha od odporcu plnenia za obdobie od 1.1.2006 do 22.11.2007.
Možnokonštatovať,žepocelétotoobdobieodporcabezprávnehodôvoduužívalpozemoknavrhovateľa
na parkovanie svojho motorového vozidla. Medzi účastníkmi preto vznikol právny vzťah bezdôvodného
obohatenia, ktoré odporca získal na úkor navrhovateľa a je mu ho povinný vydať. Ide o plnenie, ktoré

získal odporca bez právneho dôvodu, a to o čo sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať navrhovateľovi.

Je potrebné, aby okresný súd ustálil výšku majetkového prospechu, ktorá vznikla na strane odporcu
využívaním pozemku navrhovateľa bez právneho dôvodu. Táto sa musí opierať o finančné ocenenie
prospechu, ktorý vznikol účastníkovi užívaním veci. Dôkazné bremeno na preukázanie výšky prospechu

má navrhovateľ.

Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala a
výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý
je povinný vydať to, čo získal neoprávneným užívaním cudzej veci. Majetkovým vyjadrením tohto

prospechu je potom peňažná suma, ktorá zodpovedá obvyklému nájomnému, v danom prípade ho
možno nazvať aj parkovným, realizovanému zvyčajne v danom mieste a čase za porovnateľné parkovné
miesta.

Pokiaľ ide o náklady, ktoré vyčíslil navrhovateľ vo výške 200,- Sk na jeden deň, súd ich bez bližšieho

odôvodnenia prevzal ako nevyhnutné náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil, pričom však nemožno
konštatovať, že je daná príčinná súvislosť všetkých uvedených nákladov s neoprávneným užívaním
časti nehnuteľnosti navrhovateľa odporcom. Predmetom právneho vzťahu zo strany odporcu bolo
iba využívanie časti pozemku navrhovateľa na parkovanie vozidla odporcu. Predmetom záväzkového
vzťahu nebolo stráženie ani iné opatrovanie motorového vozidla, teda nie je tu daná súvislosť s nákladmi

na miestnosť strážnika, náklady na mzdy, elektrinu, kúrenie a správnu réžiu.

V danom prípade pre určenie výšky nároku je potrebné zaoberať sa obvyklým parkovným v danom
mieste a čase za porovnateľné parkovacie miesto, pričom je treba zohľadniť aj dobu parkovania. Je
známe, že obce a mestá prenajímajú parkovacie miesta fyzickým a právnickým osobám, pričom pokiaľ

ide o výšku parkovného, táto sa spravuje lokalitou (v centre je parkovanie drahšie ako na periférii mesta
a obce), ako aj je priamo závislá od času parkovania ( parkovanie na hodinu je drahšie ako parkovanie
na deň, mesiac, rok pri prepočte na časovú jednotku ) .

Je preto potrebné vykonať dokazovanie na určenie výšky nároku. Nie je vylúčené, že výšku plnenia určí

súd podľa svojej úvahy. Táto však musí byť založená na logickom a jasnom odôvodnení.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok ako vecne nesprávny zrušil a vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd v ďalšom priebehu konania sa vysporiada s výškou uplatneného nároku, viazaný
vysloveným právnym záverom krajského súdu, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah z titulu
bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V ďalšom konaní
okresný súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.