Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 8, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237364
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111237364.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

E. C., nar. X.XX.XXXX, bytom X. - P., Na kopci XXX/XX, v konaní zast. I.. W. G., advokátom - AK,
s.r.o., so sídlom T. 336/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36836041, proti odporcovi: W.. I. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. 183, za účasti vedľajšieho účastníka: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17,
825 22 Bratislava 26, IČ: 31383408, o zaplatenie 525,13 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 525,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 525,13 € od 1.4.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 31,50 € titulom
zaplateného súdneho poplatku, to všetko na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v

Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Žilina, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 292,33 eur, na účet
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Pádeja, advokáta - AK, s.r.o., vedený v ČSOB, a.s.,
pobočka Považská Bystrica, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 525,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
žalovanej sumy od 1.4.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu na motorovom vozidle továrenskej
značky FORD GALAXY, EVČ: X. XXX DT tým, že jazdil dňa 25.3.2010 na Ul. T. v X. na vozidle
Mercedes Benz Viano CDI 2.2. 4 MATIC EVČ: ZA XXX CY pred vozidlom navrhovateľa a následne
spod pneumatík vystreleným tvrdým predmetom poškodil čelné sklo vozidla navrhovateľa. Odporca
na signalizáciu navrhovateľa zastavil a akceptoval uvedené poškodenie predného skla vozidla FORD
GALAXY.Následnevtenistýdeň,t.j.dňa25.3.2010účastníciškodovejudalostioznámilitútoskutočnosť

poisťovni a uplatnili si škodu z povinného zmluvného poistenia na uvedenom vozidle. Wüstenrot
poisťovňa, a.s., expozitúra v Žiline vykonala šetrenie tejto škodovej udalosti a spracovala príslušnú
dokumentáciu, pričom poistná udalosť je evidovaná pod č. 4106900777. Vzhľadom k tomu, že zo
strany odporcu, ani zo strany jeho zákonného poistenia, ktoré má uzatvorené s vedľajším účastníkom
Wüstenrot poisťovňou a.s., č. poistnej zmluvy 5060067840, nedošlo k žiadnemu plneniu, ba práve
naopak poisťovňa odporcu listom zo dňa 13.9.2010 odmietla vysporiadať nahlásenú škodu, navrhovateľ
je nútený domáhať sa plnenia a náhrady škody podaním tohto návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:Z osvedčenia o evidencii SF 898810 vydaného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Žiline súd
zistil, že ako vlastník osobného vozidla značky FORD GALAXY EVČ: ZA XXX DT a zároveň ako držiteľ
osvedčenia je vedený E. C., nar. X.XX.XXXX - navrhovateľ.

Z osvedčenia o evidencii SG295464 vydaného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Žiline súd
zistil, že ako vlastník vozidla EVČ: ZA XXX CY, značka MERCEDES - BENZ, VIANO CDI2.2.-4. MATIC
je vedený W.. I. E. - G..

Z dodacieho listu č. 100192 s dátumom splatnosti 14.4.2010 vyhotoveného dňa 31.3.2010 dodávateľom:
Ing. O. D., S., Y. XX, E. XX, XXX XX X. súd zistil, že odberateľovi: E. C. bola vyúčtovaná celková
suma s DPH vo výške 525,13 € za dodanie tovaru/služby dňa 31.3.2010: čelné sklo FORD GALAXY
G*HZB*SEN, lepiaca súprava a montáž na ZA 044 DT.

Z oznámenia Wüstenrot poisťovne a.s. zo dňa 13.9.2010 adresovaného navrhovateľovi súd zistil, že na

základe oznámenia navrhovateľa zo dňa 25.3.2010, ktorým si uplatnil škodu z povinného zmluvného
poistenia na motorovom vozidle evid. č. X. z dôvodu poškodeného čelného skla poisťovňa následným
šetrením poistnej udalosti zistila, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá
deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti a teda v zmysle ust. § 5
ods. 1 písm. h) zák. č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle
navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného. V zmysle skutkového stavu a priebehu
vzniku škody poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam nemôže jednoznačne potvrdiť, alebo vyvrátiť
vznik zodpovednosti za škodu, ako aj škodu samú v danom čase, na danom mieste. Z toho dôvodu
Wüstenrot poisťovňa a.s. nie je oprávnená vysporiadať náhradu škody.

Z listu odporcu zo dňa 23.9.2010 adresovaného Wüstenrot poisťovni a.s. súd zistil, že odporca v liste
vo veci označenej ako Odvolanie sa k škodovej udalosti č. 4106900777 uvádza: „Po prečítaní vášho
stanoviska vami zaevidovanej škodovej udalosti č. 4106900777 zo dňa 25.3.2010 mi nedá neodvolať
sa voči vášmu rozhodnutiu. Na základe čoho a akého šetrenia môžete tvrdiť, že nie je daná príčinná

súvislosti medzi vznikom škody na vozidle pána C. a mojím vozidlom. Ja čestne prehlasujem, že od
môjho vozidla skutočne odprskol kameň a poškodil predné sklo vozidlo ev. č. ZA XXX DT v danom čase
na danom mieste. Po nehode sme spoločne boli spísať zápis na vašej pobočke Wüstenrot v Žiline, kde
nám boli aj skopírované doklady od vozidiel. Váš zástupca poisťovne všetko skontroloval a prevzal. Tým
bola pre mňa ako klienta poisťovne Wüstenrot udalosť uzavretá. Verím, že vaše stanovisko prehodnotíte

a mnou poškodeného pána C. odškodníte v zmysle vami citovaného zákona.“

Z pokusu o zmier navrhovateľa učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu JUDr. Ivana Pádeja
vo veci škodovej udalosti č. 41069900777 zo dňa 8.2.2011 adresovaného Wüstenrot poisťovni a.s. súd
zistil, že poisťovňa bola zo strany navrhovateľa s poukazom na zistený skutkový stav (opísaný v správe

vedľajšieho účastníka zo šetrenia škodovej udalosti zo dňa 13.9.2010, na ktorý list reagoval škodca -
poistenec vedľajšieho účastníka listom zo dňa 23.9.2010), z ktorého skutkového stavu je zrejmé, že
šetrenie vedľajšieho účastníka vychádza z nesprávnych zistení a odmietnutie plnenia poistného je teda
vecne a právne nedôvodné, vyzvaná o nové prešetrenie škodovej udalosti a oznámenie relevantného
právneho záveru k poistnému plneniu.

Súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn.
17Ro/329/2011-15 zo dňa 8.12.2011.

Vedľajší účastník podaním zo dňa 23.12.2011 doručeným súdu dňa 29.12.2011 podal odpor proti

platobnému rozkazu a zároveň prejavil súhlas so svojím procesným postavením vedľajšieho účastníka
na strane odporcu. Podaním odporu sa podľa § 174 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte aj O.s.p.) platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Vedľajší účastník
na odôvodnenie platobného rozkazu poukázal na to, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú
právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody

podľa § 420 OZ. Keďže však prevádzateľ vozidla zodpovedá podľa § 427 objektívne, teda na vznik
jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti,
že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a
existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona poistenýmá z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Keďže zákon požaduje preukázanie
nároku poškodeného, je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej

zodpovednosti navrhovateľa podľa § 427 OZ. Navrhovateľ však nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
prevádzkou motorového vozidla poisteného W.. I. E. - G. a škodou, vzniknutou na jeho motorovom
vozidle. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase
a priestore existujúcich, t. j. nie iba možných, resp. vysoko pravdepodobných javov), v rámci ktorej
jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne

druhý jav, t. j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako
následok vzniká, je preto potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom
následku, t. j. škody. Vedľajší účastník poukazuje na posúdenie príčinnej súvislosti Ústavným súdom SR
v rozhodnutí ÚS 177/08: „Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo
sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie

má byť preukázané (teda poškodeného) (sťažovateľov). Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí
byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný, pričom absenciu bezprostrednosti si uvedomujú aj
sťažovatelia“.
V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky,
prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena (§ 4 ods. 2 zákona

a § 120 ods. 1 O.s.p.) je navrhovateľ povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou
povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačujú
pritom dokonca ani súhlasné tvrdenia navrhovateľa a poisteného o samotnej existencii kauzálneho
nexu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a
následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení navrhovateľa a poisteného o jej existencii.

V prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného
predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť
vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako poškodený v
poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň
bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené nie preukázané (a

objektívne preukázané), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla,
a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného
bremena na strane navrhovateľa je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný (§ 4
ods. 2 zákona a contrario a § 120 ods. 1 O.s.p.).
I v prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné

zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného. Z ust. § 428 OZ vyplýva, že
prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
(§ 427 OZ), avšak OZ v zmysle § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na:
1. škody bez možnosti liberácie, t.j. vždy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v
prevádzke

2. škody s možnosťou liberácie, t.j. škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak
prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho požadovať.
Okolnosti majúce povahu v prevádzke vozidla, sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický
stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, napr. býva to zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a

podobne. Ostatnými okolnosťami, t. j. okolnosťami existujúcimi mimo samotného vozidla, sú okolnosti
vonkajšie a nesúvisiace s prevádzkou motorového vozidla, napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat,
prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. V zásade sa teda prevádzateľ podľa druhej vety § 428
OZ môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla (§ 427 OZ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod

v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod
v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo
zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré
možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t. j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho

vodiča. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek
vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne
možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa
s vozovkou, faktickú nemožnosť rozoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, mávedľajší účastník zato, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody,
a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu,
čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (rozhodnutie NS ČR Rv-I 299/37). Bolo by absurdne formalistické
požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa
jej vyhnúť.
Vedľajší účastník považoval vzhľadom na uvedené nárok uplatnený žalobou za nepreukázaný a
neopodstatnený a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a nahradiť trovy konania vedľajšiemu

účastníkovi.

Vedľajší účastník k odporu pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z oznámenia odporcu o poistnej udalosti doručené Wüstenrot poisťovni a.s. dňa 30.3.2010 súd zistil,
že odporca oznámil vznik nehody zo dňa 25.3.2010, ku ktorej došlo k spôsobeniu škody prevádzkou

motorového vozidla držiteľa motorového vozidla W.. I. E. na motorovom vozidle továrenskej značky
Mercedes Viano EČV: ZA XXX CY takým spôsobom, že oznamovateľovi počas jazdy spod kolesa
odprskli kamene a rozbilo sa predné sklo na vozidle idúcom za ním.

Z oznámenia poškodeného E. C. doručeného Wüstenrot poisťovni a.s. dňa 30.3.2010 súd zistil, že

poškodený oznámil poškodenie vozidla v rozsahu rozbitého čelného skla pri dopravnej nehode dňa
25.3.2010, ktorá škoda bola spôsobená poistníkom Ing. I. E. na vozidle R.: ZA XXX CY. Poškodený
popísal nehodu nasledovne: „Išiel som za vozidlom ŠPZ ZA XXX CY a od zadného kolesa odletel kameň
a poškodil moje predné okno.“
C. vedľajší účastník pripojil k odporu proti platobnému rozkazu oznámenie svojho stanoviska k škodovej

udalosti č. 4106900777 zo dňa 13.9.2010 adresované navrhovateľovi, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu
na začatie konania.

Z oznámenia stanoviska vedľajšieho účastníka zo dňa 19.10.2010 k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej
udalosti č. 4106900777 adresovaného odporcovi súd zistil, že poisťovňa na základe vyhodnotenia

všetkých doložených dokladov v spisovom materiáli je nútená konštatovať, že jej poistený nezodpovedá
za vzniknutú škodu, keďže poistený (resp. vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na
danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla a teda nie
je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň), resp. predmety (kamene), ktoré poškodili čelné
sklo na motorovom vozidle navrhovateľa boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného.

Ani súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené
v oznámeniach o poistnej udalosti, preto nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky
motorového vozidla poisteného v udanom čase na uvedenom mieste. Preto bola škodová udalosť
uzavretá podľa § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko neboli zistené žiadne nové skutočnosti,

ktoré by potvrdzovali oprávnenosť nároku odporcu.

Navrhovateľ sa k odporu vedľajšieho účastníka vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.3.2012
(č. l. 129 spisu), v ktorom zotrval na návrhu na začatie konania s tým, že vzhľadom na okolnosti
a úkony voči poisťovni zo strany obidvoch účastníkov konania je navrhovateľ presvedčený, že

preukázal všetky štyri znaky potrebné na preukázanie zodpovednosti za škodu a oprávnenosti podanej
žaloby, keďže z predložených písomných dokladov a zo stanovísk účastníkov škodovej udalosti je
nepochybné, že k tejto došlo takým spôsobom a za takých okolnosti, ako je uvedené v obsahu
žaloby, čo preukazujú jednoznačne písomné doklady a následne v prípade vytýčeného pojednávania
bude preukázané i svedeckými výpoveďami účastníkov. Účelová obrana vedľajšieho účastníka je

podľa názoru navrhovateľa ničím nepreukázaná a jeho domnienkou a obranou, ktorá v tejto sporovej
veci nemá žiadne reálne opodstatnenie, i keď poukazuje na ustanovenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných vozidiel podľa § 427 a nasl. OZ. S poukazom na predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ je najdôležitejšou a základnou podmienkou zodpovednosti,
že ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. I keď zákon tento

pojem nevymedzuje, z popisu priebehu celej škodovej udalosti je zrejmé, že v tomto prípade pri výklade
tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla sa
prejavujú typické vlastnosti, ktoré spočívajú v jej určitej i vonkajšej nebezpečnosti, a ktoré sú spôsobilé
vyvolaťškodunamajetkuvokolíprevádzkyvozidla,ktorétakútovonkajšiuškoduzapríčiní.Podľanázorunavrhovateľa spôsobená škoda má jednoznačný pôvod v prevádzke motorových vozidiel, nakoľko
obidve vozidlá v čase jej spôsobenia sa pohybovali po ceste a nemohli v žiadnom prípade ovplyvniť
skutočnosť, že pri tomto pohybe vyletí spod kolies osobného vozidla auta odporcu tvrdý predmet, ktorý

poškodí čelné sklo osobného vozidla navrhovateľa. Je preto logické, že zákonné poistenie prevádzky
vozidla je vykonávané za takým účelom, že z takéhoto poistenia sú hradené i škody za nepredvídaných
udalostí na cestách. Zavinenie odporcu, i keď neúmyselné, je zrejmé, najmä z toho dôvodu, že jeho
vozidlo bolo v prevádzke na miestnej komunikácii a jeho prevádzkou vznikla škoda navrhovateľovi,
ktorú si uplatňuje v konaní. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku

má jednoznačne povahu objektívnej zodpovednosti, a teda nie je podmienkou jej vzniku protiprávny
úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je len spôsobenie
škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré súvisia s
touto prevádzkou. Za tieto okolnosti možno považovať konštrukčné prvky motorového vozidla, jeho
pohyb po znečistenej vozovke, neprimeraná rýchlosť, atď. Podľa názoru navrhovateľa nie je možné
použiť liberačné dôvody podľa § 428 OZ, nakoľko podľa súdnej praxe na ich akceptáciu je potrebné

naplnenie dvoch podmienok, a to, že v uvedenom prípade spôsobenie škody nemá pôvod v prevádzke
motorového vozidla a škodca nemohol zabrániť škode ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od
prevádzkovateľa požadovať. V tomto prípade je zrejmé, že ku škode jednoznačne došlo pri prevádzke
motorového vozidla, čo potvrdili obidvaja účastníci sporového konania. S prihliadnutím na objektívnu
zodpovednosť prevádzkovateľa nie je teda nutné a potrebné preukazovať zavinenie vodiča tak, ako to

prezentuje vedľajší účastník vo svojom odpore.

Súd nariadil na deň 8.3.2013 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa,
odporcu, listinnými dôkazmi predloženými v konaní účastníkmi, ďalej rozsudkom OS Dunajská Streda
sp. zn. 12C/271/2011 a rozsudkom OS Bratislava I. sp. zn. 11C/123/2011-93, ktoré v konaní predložil

vedľajší účastník spolu s ospravedlnením svojej neúčasti na pojednávaní z ekonomických dôvodov,
doručeného súdu telefaxom dňa 7.marca 2013. Pojednávanie bolo vykonané podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
v neprítomnosti vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Uviedol, že k

dopravnej nehode došlo na T. ulici v X., išiel za autom odporcu asi XX metrov, rýchlosťou asi 40 km/
hod. Od auta odporcu odletel na jeho auto kameň, spadol mu na predné čelné sklo, preto navrhovateľ
zablikal, na čo odporca pred ním zastavil. Aj odporca videl, že kamene lietali, lebo tam lietali krížom
krážom. Videl také drobné kamienky, ktoré poskakovali na ceste, ktorými boli bežne posýpané ulice
v rámci zimnej údržby. K udalosti došlo v marci 2010, navrhovateľ však nepredpokladal, že vyletí aj

taký veľký kameň. Kameň bol dosť veľký, keďže navrhovateľ ho videl letieť - o priemere asi 2,5 - 3 cm.
Kameň urobil bodku na skle, od ktorej sa pustila po skle ryha o dĺžke asi 15 cm. Navrhovateľ povedal
odporcovi, že od jeho auta odletel kameň, na čo odporca povedal, že dobre, veď je poistený. Išli spolu
do poisťovne, kde spísali hlásenie o nehode. Z poisťovne poslali navrhovateľa, aby si dal opraviť sklo,
preto navrhovateľ išiel do opravovne aut k pánovi D..

Odporca na pojednávaní uviedol, že KC.a bola v tom období rozkopaná a navyše bola posypaná po
zimnej údržbe. Robila sa tam vtedy nová kanalizácia, bola rozkopaná ľavá strana ulice v šírke asi 2
metrov, pravý pruh cesty bol teda prejazdný, ľavý rozkopaný. Na ulici bol neporiadok. Odporca cítil,
že mu spod kolesa niečo odprsklo, nejaký kameň odletel, navrhovateľ za ním zablikal, preto odporca

zastavil. Odporca vtedy išiel rýchlosťou asi 30 km/hod. Bolo tam veľa kameňov, odporca vlastne po
týchto kameňoch prechádzal.

Po oboznámení účastníkov s rozsudkami OS Dunajská Streda sp. zn. 12C/271/2011-75 a OS Bratislava
I. sp. zn. 11C/123/2011-93 navrhovateľ uviedol, že nie je v schopnostiach ktoréhokoľvek vodiča zabrániť

vyleteniu kameňa spod kolesa. Nie je možné kameň, ktorý spôsobil rozbitie skla, nájsť a taktiež nie je
možné preukázať, či kameň vyletel spod kolesa, alebo bol zatlačený v dezéne pneumatiky, a potom
následne nejakým nárazom mu odtiaľ vyletel. Navrhovateľ uviedol, že mal dostatočnú vzdialenosť
za vozidlom odporcu pred ním idúcim a tiež si nevšimol, či kameň odletel z cesty, alebo z dezénu
pneumatiky. Kamienky lietali asi do výšky podvozku vozidla.

Odporca poukázal na oboznámené rozsudky, ktoré pochopil tak, že vodič nemôže za to, že sa niečo
takéto stalo. Odporca uviedol, že mohol ísť aj pomalšie a nemusel spôsobiť takúto nehodu. Išiel
rýchlosťou asi 30 km/hod. a keby zastavil pred tými kameňmi, ktoré boli na ceste, tak by sa to nestalo.Kamene na ceste videl. Kamene boli porozsýpané po celej ceste a vyhnúť sa im dalo. Odporca sa
kameňom nevyhol z toho dôvodu, lebo išiel takou rýchlosťou, akou išiel a nemohol predpokladať, že
dôjde k takejto udalosti. Uznal, že zavinil škodu, ktorej náhrady sa navrhovateľ v tomto konaní domáha

tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu vozovky.

Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak

preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ
nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou,

Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno
predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,
na ktorú má rozhľad.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu
uhradiť navrhovateľovi sumu 525,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej
sumy od 1.4.2010 do zaplatenia.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnena základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania jazdili dňa 25.3.2010
po Ul. T. v X. tým spôsobom, že auto odporcu išlo pred autom navrhovateľa asi vo vzdialenosti 10
metrov, obidve motorové vozidla sa pohybovali rýchlosťou 30 - 40 km/hod. T. ulica bola v tom čase
posypaná štrkom po zimnej údržbe a zároveň bola v ľavej časti rozkopaná v dôsledku rekonštrukcie
kanalizačných prípojok. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že spod kolesa

motorového vozidla odporcu odprskol kameň na predné čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa a
spôsobil znehodnotenie tohto skla vyžadujúceho jeho výmenu.

L. sa domáhal voči odporcovi náhrady škody, nakoľko poisťovateľ odporcu odmietol navrhovateľovi
uhradiť škodu spôsobenú odporcom dôvodiac, že medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného
W.. I. E. - G. a škodou, vzniknutou na motorovom vozidle navrhovateľa nie je príčinná súvislosť a i v

prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z
dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného.

Nie je možné stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ) a škodu
spôsobenú okolnosťou v prevádzke (§ 428 OZ veta prvá), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou

motorového vozidla. Prevádzateľ sa však môže podľa druhej vety § 428 zbaviť zodpovednosti za škodu,
ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola spôsobená
vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Za vonkajšie okolnosti je možné
považovaťprírodnúkatastrofu,aleboinúvonkajšiuokolnosť,ktoránemápôvodvprevádzke.Zaokolnosť

majúcu pôvod v prevádzke je potrebné považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a
uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou.

Prevádzkovateľ vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania, alebo nedostatku
činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke a rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj

pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku. Prevádzkovateľ motorového vozidla sa
zodpovednosti zbaví vtedy, ak preukáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať. Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia“ treba rozumieť každú možnú
starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo
vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzkovateľ sa zodpovednosti zbaví predovšetkým

vtedy, ak sa škode nemohlo za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením. Škoda,
ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti, alebo v ľudskom správaní, alebo
v správaní zvieraťa. Tu však nesmie ísť o škodu subjektívne neodvrátiteľnú. Škoda musí byť, ako vyplýva
z ust. § 428 OZ vždy objektívne neodvrátiteľná, čo znamená, že škodu za daných okolností nemohol
odvrátiť nielen ten-ktorý prevádzkovateľ, ale ani nikto iný na jeho mieste.

Súd skúmal, či v danom prejednávanom prípade sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, a dospel k záveru, že sa jedná o okolnosť vonkajšiu
a nesúvisiacu s prevádzkou vozidla, nakoľko sa jednalo o okolnosť na vozovke ležiacich kameňov -
kamienkov,tedaexistujúcichmimosamotnévozidlonemajúcichpôvodvprevádzkeapostaviljunaroveň

s vonkajšími okolnosťami, ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. Prevádzka
samotná nie je spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom, alebo skutočnosťou
prišla do stretu a v danom prípade rotačný pohyb kolesa vozidla (teda prevádzka vozidla) udelil
kinetickú energiu kamienku ležiacemu na ceste, teda predmetu, ktorý nemá žiadny súvis s prevádzkou.
V prejednávanom prípade teda došlo osobitnou povahou tejto prevádzky ku škode, škoda však bola

spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke nemajú. Táto situáciu je teda predpokladaná v ust.
§ 428 OZ upravujúcim liberáciu prevádzateľa, a síce, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke.

V danom prípade je možné konštatovať, že pri prevádzke motorového vozidla odporcu jazdiaceho pred

vozidlom navrhovateľa došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa odprsknutím
kameňa spod kolesa vozidla odporcu jazdiaceho pred vozidlom navrhovateľa Pokiaľ vedľajší účastník
tvrdil neexistenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody na vozidle
poisteného a tvrdil, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, súd dospelk záveru, že uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretože existuje príčinná súvislosť jednak medzi
prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody, ako i existuje príčinná súvislosť medzi konaním vodiča
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a škodou.

Škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla, ale okolnosťou vonkajšou,
pričom však nie nepredvídateľnou. Z výpovede samotného odporcu mal súd preukázané, že odporca
neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, čím porušil ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že ulica, na ktorej došlo

k vzniku škody, bola v čase spôsobenia škody rozkopaná, bola znečistená v dôsledku realizácie novej
kanalizácie a taktiež po zimnej údržbe. Všetky tieto okolnosti mal brať odporca do úvahy a prispôsobiť
stavuvozovkyrýchlosťjazdy.Odporcatedamoholškodezabrániťtým,žebyjazdiltak,akomuukladácit.
zákonné ustanovenie, čo neučinil a porušil tak svoju povinnosť vodiča v súvislosti s cestnou premávkou.
Odporca teda nevynaložil ani minimálne úsilie na predídenie vzniku škody, k čomu by stačilo, keby si
plnil svoje povinnosti vodiča podľa cit. zákona.

Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod kolies vozidla nie je okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke vozidla. Len samotná prevádzka, teda rotácia kolies motorového vozidla bez ďalšieho, teda
stretu motorového vozidla s kameňom by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle vozidla
navrhovateľa. Vzhľadom však na porušenie povinnosti odporcu ako vodiča motorového vozidla súd

dospel k záveru, že odporca sa zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú
osobitnou povahou tejto prevádzky zbaviť nemôže s poukazom na ust § 428 druhej vety OZ, nakoľko
sa v danom prípade jedná o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, ktorá však pôvod v
prevádzke nemá, avšak v konaní nebolo preukázané, že odporca škode nemohol zabrániť pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať, čo odporca výslovne uznal.

Z poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že odporca, ktorý spôsobil poistnú udalosť, je za
škodu zodpovedný, preto návrhu vyhovel.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Nakoľkonavrhovateľmalvoveciplný
úspech, priznal mu súd náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania.

Navrhovateľ si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uplatnil v rámci vyčíslenia trov
konania doručeného tunajšiemu súdu dňa 13.03.2013 (odoslané na poštovú prepravu dňa 10.03.2013)
trovy konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania a titulom náhrady trov
právneho zastúpenia celkom vo výške 303,95 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená
za 5 úkonov právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 18.01.2011;
2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 14.11.2011;
3. ďalšia porada a rokovanie s klientom dňa 08.03.2012;
4. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie sa k odporu zo dňa 09.03.2012;

5. účasť na pojednávaní dňa 08.03.2013.

Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom, zistil, že tento až na nižšie uvedené bol uplatnený v
súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“) a z

uvedeného dôvodu navrhovateľovi priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania v sume 292,33
eur, a to titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 31,50 eur a titulom
náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:

a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 18.01.2011 podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 34,86 eur, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,41 eur;2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa
14.11.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 34,86 eur, režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,41 eur;

3. úkon právnej služby: ďalšia porada a rokovanie s klientom dňa 08.03.2012 podľa § 14 ods. 2 písm.
a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 23,24 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.
vo výške 7,63 eur;
4. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie sa k odporu zo dňa
09.03.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 34,86 eur, režijný

paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;
5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 08.03.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 34,86 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške
7,81 eur.

b) náhrady cestovného za :

cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 08.03.2013 podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na
§ 15 písm. a) vyhl. vo výške 8,22 eur (79 km á 0,183 eur/km + [(0,79 x 6,7 l) x 1,45 eur/l] = 22,13 eur;
tu súd okrajovo poukazuje, že podľa jeho výpočtu by navrhovateľovi patrila náhrada vyššia, nakoľko
je však v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 OSP viazaný návrhmi účastníkov konania a tieto nemôže

prekročiť, náhradu priznal v uplatnenom rozsahu 8,22 eur).

c) náhrady za stratu času za :

účasť na pojednávaní dňa 08.03.2013 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl. vo výške
37,05 eur (4 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 4 x 13,01 eur = 52,04 eur).

Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, náhrada uplatnených trov konania titulom trov právneho zastúpenia
bola krátená.

Súd krátil náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia spočívajúcich v tarifnej
odmene advokáta za 3. uplatnený úkon právnej služby, a to porada a rokovanie s klientom dňa

08.03.2012. Navrhovateľ si náhradu uplatnil v plnej výške. V čase vykonania tohto úkonu právnej
služby bolo účinné znenie vyhl. (od 01.05.2010), podľa ktorého navrhovateľ pri uplatnení si náhrady mal
postupovať podľa ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a) a náhradu si uplatniť len v rozsahu 2/3 základnej
sadzby tarifnej odmeny. V uvedenom rozsahu bola náhrada navrhovateľovi i priznaná.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výškach uvedených vo výroku tohto
rozsudku na účet JUDr. Ivana Pádeja, advokáta - AK, s.r.o., vedený v ČSOB, a.s., pobočka Považská
Bystrica, č. účtu: 4008041518/7500, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého,
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie

súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to
neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).