Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010379
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Číž

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3712010379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. februára 2013 v trestnej

veciobžalovanéhoO.T.preprečinusmrteniapodľa§149ods.1Tr.zák.,samosudcomJUDr.Miroslavom
Čížom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný O. T. , nar. XX.X.XXXX v G. J., trvale bytom J. XXX, okres W., adresa na doručovanie
B. O., D. K. XX/X, okres G.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 25. januára 2012 asi o 19.30 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky M. S., evidenčného čísla
J.-XXX S. po ceste č. II/507 smerom od W. na G., kde v kilometri 163.650, v úseku cesty pri rodinnom
dome číslo XX, v obci Y., okres G., v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nasledovania
situácie v cestnej premávke, pravou prednou časťou vozidla narazil do chodca E. Q., prechádzajúceho

pod vplyvom požitých alkoholických nápojov ( 1,37 promile), cez cestu z ľavej strany na pravú v smere
jazdy vozidla, ktorý sa pred nárazom otočil k vozidlu šikmo ľavou prednou stranou tela. Pri dopravnej
nehode chodec E. Q., nar. XX.X. XXXX, bytom Y. XX, utrpel Z. ktoré utrpel pri dopravnej nehode, pričom
na následky týchto zranení dňa XX.X.XXXX o XX.XX hod., v Národnom ústave srdcových a cievnych
chorôb Bratislava, zomrel.

Obžalovaný O. T. porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa §149 ods. 1 Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest 6 (slovom:

šesť) mesiacov odňatia slobody.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 1 (slovom: jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená spoločnosť S. S., D. organizačná zložka, so sídlom J., Y. L.
XA, IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovanímvykonanýmnahlavnompojednávaníatovýsluchomobžalovaného,svedkovG.C.,znalca
K.. W.. G. T. G.., znalca C.. O. T., prečítaním svedeckých výpovedí P. G., C. Q., C.. J. J. a na základe

ostatného dôkazného materiálu súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v podstate priznal, pričom sa však necíti byť vinný zo
zavinenia dopravnej nehody. Vo svojej výpovedi, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní zotrval na svojej výpovedi, že v čase nehody bola už tma, jazdil rýchlosťou 40 až 50 km/

h, keď zacítil náraz do prednej časti vozidla. S vozidlom zastavil a vtedy zistil, že zrazil chodca. Tohto
predtým však nevidel.

Svedok G. C. uviedol, že v čase nehody sa nachádzal spoločne so svedkom P. G.. Videl pred sebou
ísť poškodeného, ktorý potom kolmo vošiel do vozovky a chcel prejsť na druhú stranu. V tom čase

prichádzalo z protismeru vozidlo, ktoré išlo malou rýchlosťou a malo zapnuté stretávacie svetlá. Chodec
naďalej plynule prechádzal cez vozovku, vozidlo nebrzdilo a zachytilo chodca. Po náraze spadol chodec
na pravú stranu vozidla.

Táto istá skutočnosť bola zistená aj z prečítanej svedeckej výpovede P. G..

Pokiaľ ide o ostatné svedecké výpovede, tuto súd zistil, že tieto sa skutku dotýkajú len okrajovo.

Znalec z odboru dopravy K.. W.. G. T. G.. uviedol, že technickou príčinou dopravnej nehody boli dva
nezávislé prvky a to nesprávny pohyb chodca po vozovke spočívajúci v tom, že uskutočnil vstup do

koridoru pohybu vozidla s následným otáčaním sa na vozovke v takom čase, kedy mu z rýchlosti
a vzdialenosti prechádzajúceho vozidla mohlo byť zrejmé, že dôjde k vzniku kolíznej situácie. Na
druhej strane tu bola aj nesprávna technika jazdy obžalovaného spočívajúca v oneskorenej reakcii na
chodca nachádzajúceho sa v jeho jazdnom pruhu. Pokiaľ ide o rýchlosť vozidla obžalovaného, ktorá
predstavovala cca 43 km/h, nemala príčinnú súvislosť so vznikom dopravnej nehody. Zo záveru znalca

ďalej vyplýva, že pokiaľ ide o chodca, jeho pohyb cez vozovku treba považovať za nesprávny. Mal sa
pohybovať kolmo na vozovku a po vstupe chodca do koridoru pohybu vozidla obžalovaného sa chodec
zastavil a otočil, pričom pri prechode chodca cez vozovku sa tento nemá zastavovať. V okamihu vstupu
chodca do jazdného pruhu vozidla obžalovaného, bolo prechádzajúce vozidlo obžalovaného viditeľné a
v čase, kedy sa chodec rozhodol otáčať na vozovke, bolo zrejmé, že dôjde ku vzniku kolíznej situácie.

Týmto svojim nesprávnym správaním vytvoril kolíznu situáciu pre obžalovaného.

Obžalovaný s vozidlom začal na chodca reagovať až v okamihu zrážky, pričom dynamická dohľadová
vzdialenosť bola cca 24 až 36 metrov.

Každý z účastníkov dopravnej nehody mohol pri správnej technike jazdy dopravnej nehode zabrániť a
to nezávisle na konaní druhého účastníka.

Znalec C.. O. T. potvrdil, že príčinou smrti boli zranenia, ktoré poškodený utrpel pri dopravnej nehode.
Na základe rozloženia a charakteru poranení tela poškodeného, poškodenia vozidla, poškodený v čase

dopravnej nehody, resp. zrážky sa nachádzal v vzpriamenej polohe na zaťaženej ľavej dolnej končatine,
k vozidlu otočený šikmo ľavou prednou stranou tela.

Zistený skutkový stav bol na hlavnom pojednávaná ďalej potvrdený aj záznamom o dopravnej nehode,
zápisnicou o ohliadke z miesta dopravnej nehody, lekárskou správou o zranení poškodeného.Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výroku. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej
došlo k smrteľnému následku. Obžalovaný nepopiera samotné spôsobenie dopravnej nehody. V tomto

smere súd nemá žiadne pochybnosti. Úlohou súdu bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie ustáliť
vinu, resp. mieru zavinenia zo strany obžalovaného, ako aj zo strany poškodeného. Vo veci bol
vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru dopravy, ktorého závery súd uviedol vyššie, tak isto
závery znalca z odboru zdravotníctva. Z týchto podľa súdu najobjektívnejších dôkazov vyplýva vina
na strane obžalovaného, ako aj na strane poškodeného. Zavinenie obžalovaného spočíva v tom, že

oneskorene reagoval na chodca na vozovke. V tomto smere súd nemal tiež pochybnosti obžalovaný
neprekročil rýchlosť, resp. išiel rýchlosťou, ktorá nemala vplyv na posúdenie dopravnej nehody. Na
druhej strane je aj zavinenie poškodeného, pričom súd jeho zavinenie považuje za závažnejšie ako u
obžalovaného, nakoľko poškodený mal väčšiu možnosť, aby nehode zabránil, ak by sa venoval situácii
na ceste. Napriek tomuto konštatovaniu sa obžalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti a viny na nehode.
Tútoskutočnosťsúdzohľadnilpriprávnejkvalifikáciikonaniaobžalovanéhoanáslednepotomuloženého

trestu. Svojim konaním naplnil znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. teda, že inému z
nedbanlivosti spôsobil smrť.

Obžalovaný v mieste bydliska požíva dobrú povesť. Po pracovnej stránke nie je hodnotený. V evidenčnej
karte vodiča má viac menších záznamov. Súdne trestaný doposiaľ nebol.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Po zhodnotení všetkých týchto skutočností, s prihliadnutím
na jeho doterajší život, závažnosť jeho konania, hlavne na mieru zavinenia bol súd toho názoru, že na

jeho nápravu bude postačujúce uloženie uvedeného druhu trestu, čím sa zároveň zabezpečí aj zákonom
stanovený účel trestu, v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný mal jednu poľahčujúcu okolnosť ( § 36
písm. j) Tr. zák.), priťažujúcu súd nezistil,

Poškodená strana si voči obžalovanému uplatnila náhradu škody, ale o jej priznaní by bolo potrebné

vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd ich
odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na

náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Tr. por.).