Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/136/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220218
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111220218.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: PRESTGE

PARK, s.r.o., IČO: 35 735 627, so sídlom Sladovnícka 15, Trnava, zastúpený JUDr. Petrom Kubíkom,
advokátom so sídlom Panenská 6, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: P., žalovanej v 2. rade: Y.,
žalovanému v 3 rade: Z. žalovanej v 4. rade: C., žalovanému v 5. rade: X., a žalovanej v 6. rade: L.
všetci žalovaní zastúpení JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom so sídlom Hlavná 52, Trnava, o určenie
vlastníctva stavby a o vzniku vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 1.735,30
€, do troch dní odo na nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Romana Cibulku, právneho
zástupcu žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom došlým dňa 17.9.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že
- nebytový priestor č. 8 - 8 (pivnice-humná), o podlahovej ploche 4.430,63 m2, na -1., -2. a -3. podlaží
stavby hotela so súp.č. XXXX, nachádzajúci sa na F., zapísaný na LV č. XXXXX pre k.ú. Z., Obec Z. na
Správe katastra v Z., je v plnom rozsahu v celej svojej výmere súčasťou stavby hotela so súp.č. XXXX,
a to i v tej časti svojej výmery, ktorá sa nachádza na pozemku s parc.č. 6220/1, zastavané plochy a

nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra „C” na katastrálnej mape na LV č. XXXX. pre k.ú. Z., Obec Z.
na Správe katastra Z., a žalobca je výlučným vlastníkom i tej časti nebytového priestoru č. 8 - 8 (pivnice-
humná), ktorá sa nachádza na pozemku s parc.č. 6220/1,
- k celému pozemku s parc.č. 6220/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra
„C” na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre k.ú. Z. okres Z., Obec Z. na Správe katastra Z., vzniklo
časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech každého vlastníka stavby so súp.č. XXX9 (hotel),
nachádzajúcejsanaF.,postavenejnaparc.č.6224,zapísanejnaLVč.XXXXX prek.ú.Z.,okresZ.Obec

Z. na Správe katastra Z., Katastrálny úrad v Z. spočívajúce v práve existencie a užívania tejto stavby,
vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav tejto stavby každým vlastníkom stavby so súp.č. 2559.
Uviedol že žalobca je výlučným vlastníkom stavby súp.č. XXXX. (hotel), nachádzajúcej sa na F.,
ako i všetkých nebytových priestorov ktoré sú súčasťou tejto stavby, a ktoré sú i jednotlivo zapísané
na predmetnom LV vo výlučnom vlastníctve žalobcu; žalobca je aj výlučným vlastníkom pozemku
parc.č. 6224 na ktorom stavba hotela stojí. Žalovaní sú spoluvlastníkmi susednej stavby - bytového
domu so súp.č. XXXX, nachádzajúcej sa na F., postavenej na parc.č. 6220/1, zapísanej na LV č.

XXXX, k.ú. Z., ktorý pozostáva z 3 bytov ktoré sú jednotlivo vo vlastníctve žalovaných; žalovaní sú
aj spoluvlastníkmi pozemku parc.č. 6220/1‚ na ktorom stavba bytového domu stojí. V podzemnom
priestore stavby so súp.č. XXXX (hotel) má žalobca záujem zrealizovať prestavbu tohto podzemného
priestoru na bowlingové centrum, a z toho dôvodu začal stavebné konanie - žalovaní ako vlastnícisusednej stavby a susedného pozemku v stavebnom konaní namietajú vlastníctvo žalobcu k časti
stavby so súp.č. XXXX. (hotel), a to k nebytovému priestoru č. 8 - 8 (pivnice-humná), na -l., -2. a
-3. podlaží stavby hotela, ktorý sa z časti nachádza i pod pozemkom a stavbou žalovaných; žalovaní

tvrdia že podzemné priestory ktoré sa nachádzajú pod ich pozemkom sú súčasťou ich bytového
domu, a teda sú ich vlastníkmi - stavebný úrad odkázal žalobcu na súdne konanie, preto žalobca
žiada aby súd určil že podzemné priestory sú súčasťou stavby hotela so súp.č. 2559, a ich výlučným
vlastníkom je žalobca, a žiada určiť že tým, že priestory ktoré sú súčasťou stavby hotela a zasahujú
na pozemok žalovaných, k uvedenému pozemku vzniklo vecné bremeno v prospech vlastníka stavby

hotela. Žalobca svoje vlastníctvo, ako i skutočnosť že nebytový priestor č. 8 - 8 (pivnice-humná), na
-1., -2. a -3. podlaží stavby hotela je súčasťou stavby hotela preukazuje nasledovne: 1/ stavba hotela
bola ako celok prevedená v rámci privatizácie dňa 29.12.1995 z FNM SR na spoločnosť GIM Trnava,
s.r.o., na základe Zmluvy o predaji časti podniku č. 1257/1995 zo dňa 29.12.1995 (vklad do katastra
nehnuteľností bol zrealizovaný dňa 1.1.1996). 2/ Po vyhlásení konkurzu na spoločnosť GIM - Trnavské
sladovne, s.r.o. (GIM Trnava, s.r.o.), bola stavba hotela spolu s ostatným majetkom úpadcu v rámci

speňažovania konkurznej podstaty úpadcu prevedená na spoločnosť LYCOS, s.r.o. kúpnou zmluvou
zo dňa 6.12.2001 (zmluva bola zavladovaná dňa 10.1.2002) - k uvedenému prevodu vlastníctva bol
vyhotovený znalecký posudok č. 4/2001 znaleckou organizáciou EKOPRAKTIK, spol. s r.o., v spojení
so znaleckým posudkom č. 17/2001 vypracovaným Ing. I., podľa ktorého bol predmetom prevodu na
spoločnosť LYCOS, s.r.o. (a predmetom oceňovania v znaleckom posudku) i sporný nebytový priestor,

ktorý tvoril súčasť stavby hotela - v znaleckom posudku znalec výslovne oceňoval celé podzemné
objekty inžinierskeho staviteľstva (Sladovadlo Staré humná), ktoré v súčasnosti tvoria nebytový priestor
č. 8 - 8 (pivnice-humná), na -1., -2. a -3. podlaží stavby hotela; znalecký posudok poukazuje na náčrt
podzemných priestorov ktoré sú predmetom oceňovania a je prílohou znaleckého posudku, ktorý zahŕňa
všetky podzemné priestory, ktoré v súčasnosti tvoria nebytový priestor č. 8 - 8 (pivnice-humná), na

-1., -2. a-3. podlaží stavby hotela. Okrem uvedeného v znaleckom posudku sa uvádza, že podzemné
priestory boli vybudované už v roku 1893. 3/ Následne spoločnosť LYCOS, s.r.o. (po zmene obchodného
mena LYCOS - Trnavské sladovne, spol. s r.o.), vložila v roku 2005 predmetnú nehnuteľnosť ako
nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti PRVÁ INKASNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., neskôr s
obchodným menom PRESTIGE PARK, s.r.o. (t.j. do základného imania žalobcu) - vklad vlastníckeho

práva v prospech žalobcu bol na LV zapísaný dňa 7.7.2005; k nepeňažnému vkladu bol vyhotovený
znalecký posudok č. 030/2005 znalcom Ing. U. dňa 6.3.2005. V priebehu roka 2010 bola k stavbe
hotela vyhotovená technická dokumentácia ktorou boli zakreslené jednotlivé nebytové priestory stavby
hotela vrátane zakreslenia všetkých podzemných priestorov, ktoré boli zakreslené ako jeden nebytový
priestor - na základe tejto technickej dokumentácie žalobca požiadal o zápis jednotlivých nebytových

priestorov tvoriacich stavbu hotela, vrátane nebytového priestoru č. 8 - 8 (pivnice-humná), na -1.,
-2. a -3. podlaží stavby hotela ktoré tvorili podzemné priestory hotela, do katastra nehnuteľností (k
predmetnému zápisu na LV došlo v roku 2010 na základe záznamového konania). Stavba hotela je
na LV stále zapísaná ako stavba postavená len na parc.č. 6224, i keď podzemné časti tejto stavby
zasahujú aj do iných okolitých parciel, k dôslednej evidencii v tomto smere v katastri nehnuteľností

nedošlo z dôvodu rozsiahlosti podzemných priestorov stavby hotela, a ich zásahu do viacerých okolitých
parciel, a zložitosti zosúladenia tohto stavu. Nebytový priestor č. 8 - 8 (pivnice-humná), na -1., -2.
a -3. podlaží stavby hotela bol vždy súčasťou stavby hotela (od počiatku existencie tejto stavby, t.j.
od roku 1893) - spočiatku bola predmetná stavba vedená v katastri nehnuteľností ako dom, neskôr
(po prestavbe) bola stavba skolaudovaná ako hotel, a takto bola zapísaná do katastra nehnuteľností.

Predmetná stavba bola vždy prevádzaná spolu s podzemnými priestormi, pretože tieto priestory tvorili
a aj naďalej tvoria neoddeliteľnú súčasť stavby. Z dokumentácie stavby hotela, ako i zo znaleckých
posudkov vyhotovovaných k prevodom stavby vyplýva že tieto podzemné priestory vždy boli prevádzané
na nadobúdateľov súčasne so stavbou hotela ako neoddeliteľná súčasť tejto stavby. Podľa znaleckého
posudku z roku 2001 aj z roku 2005 je zrejmé že súčasťou prevádzanej stavby boli i jej podzemné

priestory, nazývané v minulosti ako pivnice alebo staré humná. Existenciu stavby hotela je možné
datovať na dobu minimálne 118 rokov, teda minimálne po dobu 118 rokov tvoria tieto priestory súčasť
stavby ktorej vlastníkom je v súčasnosti žalobca; stavba susedných vlastníkov (žalovaných) vznikla
neskôr, niekedy v roku 1950, t.j. o 60 rokov neskôr než stavba hotela - uvedené odporuje a vyvracia
tvrdeniežalovaných,žebypriestorymohlibyťsúčasťoustavbyžalovaných,keďžepriestoryvzniklidávno

predtým než vznikla stavba žalovaných; stavba žalovaných bola postavená nezávisle na priestoroch.
Poukázal tiež na to že žalobca aj jeho právni predchodcovia podzemné priestory (nebytový priestor č.
8 - 8, pivnice-humná na -1., -2. a -3. podlaží stavby hotela), v plnom rozsahu užívali a to ako svoje
vlastné a v dobrej viere, bez akýchkoľvek pochybností o vlastníctve k celým podzemným priestorom;doposiaľ nikdy nebolo vlastníctvo priestorov, ani skutočnosť že priestory tvoria neoddeliteľnú súčasť
stavby, nikým spochybňované, a to ani voči žalobcovi, ani voči právnym predchodcom žalobcu. Výhrady
žalovaných sú preto aj z posledne uvedeného dôvodu irelevantné, keďže k priestorom už uplynula 10

ročná vydržacia doba v prospech žalobcu (a jeho nepretržitého radu právnych predchodcov). Vzhľadom
na skutočnosť že v stavebnom konaní žalovaní popierali nielen práva žalobcu k časti stavby, ale aj
pozemku pod ktorým sa časť priestorov nachádza, žalobca žiada aby súd zároveň určil, že k pozemku
pod ktorým sa časť priestorov nachádza, vzniklo zo zákona vecné bremeno (podľa § 23, ods. 5, v
spojení s § 24, ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z.) - vecné bremeno vzniklo k celému pozemku, keďže

podzemné priestory sa nachádzajú pod celým pozemkom, a to v prospech každého vlastníka stavby
so súp.č. 2559, spočívajúce v práve existencie a užívania stavby, vrátane vykonávania zmien, údržby
a úprav stavby každým jej vlastníkom. V súvislosti so vznikom vecného bremena poukázal žalobca
na skutočnosť že podzemné priestory sa od počiatku existencie stavby nachádzali pod pozemkom,
ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných; každý vlastník stavby nerušene dlhodobo užíval spolu
so stavbou aj pozemok, na ktorom sa táto stavba nachádza - k predmetnému pozemku preto vzniklo

vecné bremeno nielen zo zákona podľa § 23, ods. 5 v spojení s § 24, ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z.,
ale aj dlhodobým nerušeným výkonom tohto práva, teda vydržaním. Žalobca svoj naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe preukazuje tým, že i keď je zapísaný ako výlučný vlastník priestorov na
LV, jeho vlastnícke právo sa stalo sporným k časti stavby ktorá sa nachádza pod pozemkom a stavbou
žalovaných - uvedené pochybnosti vyvoláva skutočnosť že stavba žalobcu je na LV stále zapísaná

ako stavba postavená len na parc.č. 6224, i keď podzemné časti tejto stavby zasahujú aj do iných
okolitých parciel, a na LV nie je evidovaný ani iný právny vzťah k týmto zasiahnutým parcelám (napr.
formou vecného bremena). V dôsledku tejto spornosti žalobca nemôže uplatňovať v plnom rozsahu
svoje práva, ktoré mu vyplývajú z jeho vlastníctva, a je obmedzený vykonávať práva stavebníka v
priestoroch pokým nepreukáže že priestory nachádzajúce sa pod pozemkom a stavbou žalovaných sú

súčasťou stavby hotela, teda že žalobca je ich výlučným vlastníkom. Tiež v stavebnom konaní sa stala
z dôvodu námietok zo strany žalovaných spornou otázka či žalobca preukáže právo k pozemku na
ktorom bude prestavbu realizovaná, a že žalobcovi k pozemku vzniklo právo titulom vecného bremena;
zároveň výslovne stavebný úrad odkázal žalobcu na súdne konanie, a až na základe rozhodnutia súdu
bude môcť žalobca realizovať svoje práva vyplývajúce mu z vlastníctva priestorov - žalobca len týmto

spôsobommôžeodstrániťspornéskutočnosti,ktorémuvstavebnomkonanívznikli;rozhodnutieourčení
vlastníckeho práva je nevyhnutným podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu v stavebnom konaní,
bez takéhoto určenia je právo žalobcu ohrozené, a jeho postavenie neisté, rovnako rozhodnutie o určení
vecného bremena je nevyhnutné pre stavebné konanie v ktorom musí žalobca preukazovať práva ku
všetkým pozemkom v rámci ktorých bude realizovať prestavbu, a je nevyhnutné i do budúcna, aby

žalobca odstránil sporné skutočnosti, keďže nie je v katastri nehnuteľností zapísaný žiaden právny vzťah
vlastníka stavby hotela k susednému pozemku. Uvedené rozhodnutie bude dôvodom na zápis vzniku
vecného bremena k susednému pozemku do katastra nehnuteľností.
K návrhu priložil žalobca výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXXX pre k.ú. Z. a LV č. XXXX. pre
k.ú. Z., Rozhodnutie Mesta Trnava (ako stavebného úradu) č. OSaŽP/32848-17436/2011/Ká zo dňa

7.4.2011, Zmluvu o predaji časti podniku č. 1257/1995 uzavretú medzi FNM SR ako predávajúcim a
spoločnosťou GIM Trnava, spoločnosť s ručením obmedzeným ako kupujúcim, Uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. 7K 184/00-80 zo dňa 27.7.2000 o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti
GIM - Trnavské sladovne, spol. s r.o., Opatrenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7K 184/00 zo
dňa 3.12.2001, kúpnu zmluvu uzavretú medzi Ing. X., správcom konkurznej podstaty úpadcu GIM -

Trnavské sladovne, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou LYCOS, s.r.o. ako kupujúcim dňa 6.12.2001,
vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad a o pristúpení k zakladateľskej listine spoločnosti vykonané
spoločnosťou LYCOS - Trnavské sladovne, spol. s r.o. dňa 22.3.2005, zápis o rozhodnutí jediného
spoločníka spoločnosti PRVÁ INKASNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. zo dňa 22.3.2005, časť znaleckého
posudku č. 17/2001s nákresmi.

Žalovaní sa k návrhu vyjadrili -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 13.12.2011
v ktorom uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú a žiadajú aby ju súd zamietol. Žalobca sa domáha
určenia existencie právneho vzťahu medzi jeho stavbou (domom s.č. XXXX na parc.č. XXXX v k.ú.
Z. - hotel) a podzemnými stavbami (nebytové priestory) - žalobca sa teda nedomáha priamo určenia

svojho vlastníckeho práva k podzemným stavbám, ale určenia že tieto sú súčasťou jeho stavby s.č.
2559 (hotela) keď tvrdí, že podzemné stavby boli vždy súčasťou jeho stavby (hotela), a to od počiatku
jej existencie a udáva že on a jeho právni predchodcovia tieto podzemné stavby užívali v dobrej
viere ako svoje vlastné, bez akejkoľvek pochybnosti o svojom vlastníctve, a teda k nim nadobudlivlastnícke právo aj na základe vydržania. Skutkové a právne argumenty žalobcu však neobstoja, naviac
si vzájomne odporujú - ak by totiž podzemné stavby tvorili súčasť jeho stavby, nemohol by k nim
nadobudnúť vlastnícke právo na základe vydržania, nakoľko „súčasť veci“ nemôže byť samostatným

predmetom občianskoprávnych vzťahov, a je preto vylúčené aby vlastnícke právo k súčasti veci mohol
niekto nadobudnúť vydržaním. Údaj žalobcu o veku stavby s.č. 2559 nezodpovedá skutočnosti, nie je
pravdou že uvedená stavba bola postavená pred 118 rokmi - stavba (podrobne opísaná na str. 11 až 14
znaleckého posudku Ing. U., označená ako „Laboratóriá“) bola postavená až v roku 1955; oproti tomu
podzemné stavby (označené v spomínanom znaleckom posudku ako staré humná na parc.č. 6224,

6225,6226a6235/7)bolipodľaznalcavybudovanéniekedyvroku1893,teda62rokovpredtýmnežbola
stavba žalobcu postavená. Spomínané podzemné stavby nachádzajúce sa na parc.č. 6224, 6225, 6226
a 6235/7 slúžiace do roku 1990 k výrobe sladu, od roku 1990 boli nevyužívané, nemôžu byť poukazom
na uvedenú skutočnosť považované za súčasť stavby žalobcu (hotela) nachádzajúcej sa na parc.č.
6224. Pôvodná stavba žalobcu (administratívna budova a laboratória) aj súčasná stavba (hotel) nikdy
netvorili (a ani v súčasnej dobe netvoria) s podzemnými stavbami jeden funkčný nedielny celok (taký aký

má na mysli § 120 Občianskeho zákonníka), naviac podzemné stavby existovali predtým, než stavba
žalobcu vznikla - vzhľadom na časovú súvislosť výstavby oboch stavieb je možné dospieť k záveru, že
podzemné stavby nemôžu byť považované za súčasť stavby žalobcu. Zamietnuť je potrebné aj druhú
časť žaloby (ktorou sa žalobca domáha určenia vzniku časovo neobmedzeného vecného bremena
v prospech každého vlastníka stavby so súp.č. 2559), nakoľko vyhovieť v tejto časti by bolo možné

iba vtedy, ak by bol žalobca úspešný v jej prvej časti, a to s ohľadom na vzájomnú podmienenosť
uplatňovaných nárokov. Na záver uviedli že časť podzemných stavieb ktorá sa nachádza na pozemku,
ktorého sú žalovaní spoluvlastníkmi, bola v minulosti využívaná ako pivnica bytového domu, základy
priestorov pod bytovkou sú spojené so základmi stavby žalovaných, a schodište nachádzajúce sa v ich
bytovom dome viedlo v minulosti až časti podzemných stavieb ktorá sa nachádza pod bytovým domom,

časť podzemných priestorov ktorá sa nachádza pod stavbou žalovaných -na rozdiel od zvyšnej ich časti-
je iného stavebného charakteru - má povahu klenbovej pivnice nevystuženej piliermi, na rozdiel od časti
ktorá sa nachádza pod stavbou žalobcu, ktorú vystužujú nosné piliere.
K vyjadreniu priložili žalovaní znalecký posudok č. 030/2005 vyhotovený znalcom Ing. U..

Žalobca sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 4.4.2012 v
ktorom uviedol že z návrhu je zrejmé že žalobca preukazuje svoje vlastníctvo k spornému nebytovému
priestoru jeho platným nadobudnutím na základe právneho úkonu - nadobudol ho (spolu s inými
nehnuteľnosťami) ako nepeňažný vklad, ktorý bol vložený do spoločnosti žalobcu, pričom platnými
právnymi úkonmi boli aj predchádzajúce právne úkony ktorými v minulosti dochádzalo k prevodom

vlastníctva predmetných nehnuteľností u právnych predchodcov žalobcu, teda existuje nepretržitý rad
platných prevodov podzemných priestorov až po súčasného vlastníka (žalobcu). Aj pokiaľ by však súd
dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu ktorým žalobca nadobudol sporný nebytový priestor,
žalobcovi by svedčilo právo vydržania vlastníctva k spornému nebytovému priestoru. Skutočnosť, že
právni predchodcovia žalobcu prevádzali vždy nehnuteľnosti spolu s podzemnými priestormi vyplýva

z obsahu kúpnych zmlúv, z ich príloh a znaleckých posudkov. Napr. v znaleckom posudku č. 17/2001
znalec výslovne oceňoval celé podzemné objekty inžinierskeho staviteľstva - Sladovadlo Staré humná,
ktoré v súčasnosti tvoria nebytový priestor č. 8 - 8 (pivnice-humná) na -1.. -2. a -3. podlaží stavby
hotela, pričom znalec poukázal na náčrt týchto podzemných priestorov priložený k znaleckému posudku
pod poradovým č. A.1.1., ktorý potvrdzuje že predmetom vtedajšieho prevodu boli celé tieto podzemné

priestory, v celej ich výmere, teda aj v časti ktorá sa nachádza pod bytovým domom žalovaných;
okrem iného znalec v popise týchto priestorov uviedol, že podzemné priestory tvorili do roku 1990
s ďalšími stavbami celok Sladovadlo 1, a prevádzka v ňom bola ukončená v roku 1990 z dôvodu
zastaranosti a nevhodnosti pre technológiu výroby sladu. Zároveň poukázal na vyjadrenie správcu
konkurznej podstaty Ing. X. ktorý k prevodu nehnuteľností z úpadcu GIM - Trnavské sladovne, s.r.o.

na právneho predchodcu žalobcu (spoločnosť LYCOS, s.r.o.) uviedol že podzemné priestory (nazývané
ako Sladovadlo Staré humná), boli v prevádzke od roku 1893 do roku 1990, kedy sa ako celok odstavili
pre zastaranosť. Z uvedeného je zrejmé, že podzemné priestory vždy boli priestormi určenými na výrobu
sladu, a nemohli nikdy slúžiť potrebám bytovému domu. Poukázal tiež na skutočnosť že FNM SR v rámci
privatizácie podniku Slovenské sladovne, š.p. prevádzal na nadobúdateľa spoločnosť GIM Trnava, s.r.o.

celý podnik sladovní spolu so všetkými nehnuteľnosťami a so všetkým čo slúžilo alebo čo vzhľadom na
svoju povahu malo slúžiť prevádzkovaniu podniku sladovne; rovnako aj správca konkurznej podstaty
úpadcu GIM Trnava, s.r.o. prevádzal na ďalšieho nadobúdateľa LYCOS, s.r.o. celý podnik sladovní
spolu so všetkými nehnuteľnosťami - aj spoločnosť LYCOS, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) sastala vlastníkom podzemných priestorov, ktoré sa nachádzajú aj pod bytovým domom žalovaných,
pretože tieto podzemné priestory boli určené a slúžili výrobe sladu. Skutočnosť že žalovaní mali
nadobúdať svojimi kúpnymi zmluvami aj podiel na podzemnom priestore vyvracajú aj spoluvlastnícke

podiely žalovaných na bytovom dome, ktoré nezahŕňajú výmeru podzemného nebytového priestoru
(veľkosť spoluvlastníckeho podielu na bytovom dome je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo
nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome).
K vyjadreniu priložil žalobca vyjadrenie správcu konkurznej podstaty spoločnosti GIM - Trnavské
sladovne, s.r.o. v konkurze.

Zároveň týmto podaním žalobca požiadal o pripustenie zmeny petitu návrhu.
Súd uznesením č. 37C/136/2011-81 zo dňa 20.4.2012 pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom
znení:
„Žalobca je výlučným vlastníkom celej časti nebytového priestoru č. 8 - 8 (pivnice-humná), ktorá
sa nachádza na celom pozemku s parc.č. 6220/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2,
zapísaného ako parcela registra „C” na katastrálnej mape, evidovaný na LV č. XXXX, pre k.ú. Z., Obec

Z., na Správe katastra Z., pričom celý tento nebytový priestor č. 8 - 8 (pivnice-humná) je o celkovej
podlahovej ploche 4.430,63 m2, na -1., -2. a -3. podlaží stavby hotela so súp.č. XXXX, . nachádzajúceho
sa na F., zapísaného na LV č. XXXXX pre k.ú. Z., obec Z., na Správe katastra v Z..
K celému pozemku s parc.č. 6220/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra „C”
na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre k.ú. Z., okres Z., Obec Z., na Správe katastra Z. vzniklo časovo

neobmedzené vecné bremeno v prospech každého vlastníka nebytového priestoru č. 8 - 8 (pivnice-
humná) o celkovej podlahovej ploche 4.430,63 m2, na -1., -2. a -3. podlaží stavby hotela so súp.č.
XXXX, . nachádzajúceho sa na F. zapísaného na LV č. XXXXX pre k.ú. Z., Obec Z. na Správe katastra
v Z., spočívajúce v práve existencie a užívania tohto nebytového priestoru, vrátane vykonávania zmien,
údržby a úprav tohto nebytového priestoru každým vlastníkom tohto nebytového priestoru.“

Žalovaní sa vo veci vyjadrili -cestou svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa
9.5.2012 v ktorom uviedli že aj žalobcom pozmenený petit návrhu je nedôvodný, nakoľko žalobca nevie
vysvetliť (ani sa o to nepokúša) prečo nebol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník stavieb
označovaných ako nebytové priestory, vlastnícke právo nemohol nadobudnúť ani z titulu vydržania,

nakoľko tieto stavby neužíval, a už vôbec nie v celom ich rozsahu a v celej výmere. Formulácia
žalobného petitu je nejasná, žalobca naviac musí preukázať že na takomto výroku má naliehavý právny
záujem. Pokiaľ ide o výrok ktorým žalobca žiada určiť že k celému pozemku p.č. 6220/1 vzniklo časové
neobmedzenévecnébremenouviedol,žepodľa§80,písm.c/Občianskehosúdnehoporiadkusamožno
domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemožno sa domáhať určenia, či právny

vzťah bol, prípadne vznikol a pod.

Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 právna zástupkyňa žalobcu uviedla že žiada aby súd určil,
že žalobca je výlučným vlastníkom priestorov ktoré sa nachádzajú z časti aj pod pozemkom, ktorého
vlastníkmi sú žalobcovia, a zároveň aby určil vecné bremeno spočívajúce v práve každého vlastníka

podzemného priestoru užívať tento priestor. Na určení vlastníckeho práva je naliehavý právny záujem,
nakoľko v stavebnom konaní sa zistilo že vlastníctvo časti podzemného priestoru je sporné vzhľadom
na vlastníctvo žalovaných k pozemku pod ktorým sa tento priestor nachádza - z tohto dôvodu žalobca
nemôže v plnom rozsahu uplatniť svoje vlastnícke právo k podzemnému priestoru (stavebné konanie
bolo prerušené, žalobca bol odkázaný na podanie určovacej žaloby na súd). Vzhľadom k tomu že pri

stavebných úpravách aj pre budúcnosť je potrebné preukázať právny vzťah k pozemku, je potrebné určiť
že vzniklo vecné bremeno, nakoľko na LV nie je napísaná skutočnosť že pod pozemkami žalovaných sa
nachádza časť priestoru, ktorý patrí žalobcovi. Pri identifikácii predmetného priestoru žalobca vychádzal
z údajov zapísaných na LV, kde je presne uvedená výmera všetkých výrobných priestorov, z čoho
však len časť sa nachádza pod pozemkom žalovaných. Podzemné priestory slúžili ako výrobná linka

sladovní, ktorá bola vybudovaná v roku 1893, v uvedených priestoroch sa nachádzalo technologické
zariadenie (z časti tam jestvuje), do roku 1993 sa v priestoroch slad aj vyrábal. Uvedené výrobné
priestory spolu aj s technológiou prechádzali postupne na jednotlivých právnych predchodcov žalobcu
- v procese privatizácie na spoločnosť GIM, ktorá ich neskôr odpredala spoločnosti LYCOS, ktorá ich
následne vložila do základného imania spoločnosti PRESTIGE PARK (žalobca); uvedené priestory pri

jednotlivých prechodoch vlastníctva boli vždy súčasťou znaleckého posudku (v roku 1995, 2000 aj
2005), v znaleckých posudkoch boli ohodnotené, v znaleckom Ing. U. z roku 2005 boli aj zakreslené a
ohodnotené (označené ako Staré humná); priestory sa tiež spomínajú v znaleckom posudku č. 17/2011.
K uvedenej veci sa vyjadroval aj správca konkurznej podstaty spoločnosti GIM, ktorý uviedol že priestorysa využívali ako sladovadlo (výrobná linka) Staré Humná do roku 1999. Aj zo stavebno - technického
riešenia priestorov je zrejmé, že nikdy nemohli slúžiť potrebám bytového domu ktorého vlastníkmi sú
žalovaní, vždy išlo o výrobnú linku pridruženú k podniku sladovní. Žalobca platene nadobudol vlastnícke

právo k predmetným priestorom, v prípade pochybností o vlastníctve je zrejmé že vlastnícke právo k nim
vydržal, nakoľko ich užíva, resp. jeho právni predchodcovia „od nepamäti“; žalobca s určitosťou splnil
10-ročnú lehotu vydržania, vo svojom vlastníctve bol dobromyseľný, užívanie priestorov nikdy nebolo
spochybnené. Poukázala na skutočnosť že výrobné priestory v podzemí boli vybudované oveľa skôr,
ako bol vybudovaný dom t.č. vo vlastníctve žalovaných. Výrobná linka nachádzajúca sa v podzemí bola

zachovaná približne do roku 1990 až 1993.
Uviedla tiež že v petite špecifikujú priestory celkovou ich výmerou (je to potrebné k identifikácie
priestorov), vlastnícke právo však žiada určiť iba k časti priestoru, ktorá sa nachádza pod pozemkom
žalovaných o výmere 133 m2 - na LV je žalobca zapísaný ako vlastník celých priestorov.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 právny zástupca žalovaných uviedol že vlastníctvo žalobcu
nie je evidované na katastri nehnuteľností, predmetné priestory neboli predmetom ani jednej zmlúv

ktorými sa prevádzkovalo vlastníctvo - z uvedeného teda nie je zrejmé že by vlastnícke právo svedčilo
pre žalobcu. Pochybná a nedostatočná je právna argumentácia ohľadom údajného vydržania priestorov,
nakoľko žalobca neuviedol kto priestory mal vydržať, odkedy ich mal v držbe a po akú dobu, či ten kto
priestory mal vydržať mal nejaký právny titul, či bol dobromyseľný; nie je preto možné vlastnícke právo
určiť ani v rámci vydržania. Poukázal na skutočnosť, že výmera všetkých priestorov č. 8 - 8 je väčšia

ako deklaruje navrhovateľ (4.430,63 m2). Čo sa týka časti petitu návrhu ohľadom vecného bremena, nie
je možné aby súd konštatoval, že právo vzniklo (s poukazom na § 80, písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku), žalobca neuviedol pre koho malo vecné bremeno vzniknúť, a na základe čoho malo vzniknúť.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 štatutárny zástupca žalobcu uviedol že predmetné priestory
nikdy neboli pivnicou bytového domu žalovaných, vždy boli využívané ako výrobné linky pre potreby

sladovne.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaný v 1. rade uviedol že podzemné priestory v minulosti
boli súčasťou bytového domu, existovali schody z pivnice bytového domu do podzemia; keď v roku
1976 sa tam nasťahovali schodište už bolo zamurované, nepriechodné, takisto boli zamurované vetráky,
prístup do podzemných priestorov bol natrvalo odstránený. Žalovaný v 1. rade bol v priestoroch napr.

keď prišlo k havárií vody, nakoľko potrubia boli umiestnené v podzemných priestoroch.
Na otázky sudcu žalovaný v 1. rade uviedol že priestory nikdy neužíval, ani jeho rodina. Nikdy žalobcu
ani jeho právnych predchodcov neupozorňoval že priestory sú jeho, nikdy nežiadal o určenie vlastníctva
k týmto priestorom. V minulosti mali záujem odkúpiť predmetné priestory do vlastníctva, správca
konkurznej podstaty však s tým nesúhlasil.

Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaná v 2. rade uviedla že bytový dom v ktorom sa
nachádzajú byty žalovaných slúžili pre účely bývania od roku 1963, dom bol postavený v roku 1910.
Ona ani jej rodina priestory nikdy nevyužívali.
Na otázku právnej zástupkyne žalobcu žalovaná v 2. rade uviedla že nikdy sa nedomáhali určenia
vlastníctva, mysleli si že sa stali vlastníkmi bytu a pozemku.

Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaný v 3. rade uviedol že s manželkou odkúpili byt v
roku 2004, pri spisovaní kúpnej zmluvy ich nikto neupozornil že k pozemku by malo byť zriadené vecné
bremeno ohľadom užívania podzemných priestorov. Vstup do pivnice z bytového domu je zablokovaný.
Na otázky právnej zástupkyne žalobcu žalovaný v 3. rade uviedol že vlastníci bytov podzemné priestory
neužívajú.

Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaný v 5. rade uviedol že pivnica pod bytovým domom
žalovaných bola priľahlá k domu - bývalí obyvatelia domu pivnicu nepotrebovali, preto sladovne predĺžili
svoje výrobné priestory aj o pivnicu ktorá bola pod bytovkou. Žalovaný v 5. rade v sladovniach robil do
roku 1975, v podzemných priestoroch v tých časoch sa nachádzala výrobná linka na výrobu sladu; vstup
z bytovky do priestorov už bol vtedy zamurovaný. O tom že priestory by mali patriť k bytovke svedčia aj

svetlíky, ktoré vedú z podzemných priestorov cez bytovku na ulicu.
Na otázky sudcu žalovaný v 5. rade uviedol že mu vadí zamýšľaná činnosť žalobcu ktorý chce v podzemí
spraviťbowlingovúdráhu,pretonastavebnomúradetútostavbunapadli.Vlastníckeprávokpodzemným
priestorom nikdy nespochybnil; keď odkupoval byty chceli kúpiť aj pivnice, správca s tým však nesúhlasil.
Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 žalovaná v 6. rade na otázky sudcu uviedla že počas jej

pôsobenia v sladovniach v priestoroch sa vyrábal a sušil sladu, priestory nikdy neboli využívané ako
pivnica pre bytový dom. Žalovaní žiadali v roku 2003 o predaj podzemných priestorov, čo však bolo
zamietnuté, viacej sa o to nikto zo žalovaných nezaujímal.Na otázku právnej zástupkyne žalobcu žalovaná v 6. rade uviedla že sa nikdy nedomáhali určenia
vlastníckeho práva k predmetným priestorom, ani k ich užívaniu.

Dňa20.11.2012sudcavykonalohliadkuvareályhotelaPRESTIGEvTrnave,vpredmetnýchpriestoroch,
pri ktorej bolo zistené že na prvom podzemnom podlaží sa nachádzajú pivnice, medzi nimi aj pivnica
nachádzajúca sa pod priestormi Hotela PRESTIGE, ktorá plynule pokračuje do časti nachádzajúcej sa
pod obytným domom a následne pod pozemkom žalovaných (a ďalej pod pozemkom tretej osoby). V
pivnici sa v časti pod Hotelom PRESTIGE, v strede, nachádza 5 stĺpov, posledný z nich končí približne

na úrovni kde začína dom žalovaných (v areáli sladovní sa nachádzajú ďalšie tri pivnice, v ktorých
vôbec stĺpy nie sú); v časti pivnice pod obytným domom žalovaných sa nachádza jeden pár svetlíkov
(podľa žalovaných mali v minulosti slúžiť na zásobovanie obytného domu pevným palivom), svetlíky
sa však nachádzajú po celej dĺžke pivnice. Vchod z obytného domu do pivnice nie je vidno, ani v
náznakoch; nie je vidno ani žiadne náznaky údajne pôvodne existujúcej priečky (ukončenia pivnice)
ktorá mala sa nachádzať výlučne pod obytným domom žalovaných. Priestor ktorý je predmetom konania

je v technických správach a nákresoch nazvaný a označený ako „tretie podzemné podlažie“, pričom
však „prvé a druhé podzemné podlažie“ sa nenachádzajú nad alebo pod týmito priestormi, nachádzajú
sa vedľa, v iných priestoroch sladovní - priestory ktoré sa nachádzajú pod Hotelom PRESTIGE a pod
obytnýmdomomžalovanýchplynulopokračujúdoďalšíchpriestorovrovnakého,resp.podobnéhotypua
charakteru. V bytovom dome žalovaných sa nachádza točité schodište, ktoré vedie z prízemia na vrchné

poschodia (schodište malo podľa žalovaných v minulosti pokračovať do podzemia) - žiadny schod ani
náznak pokračovania schodišťa sa však v mieste ukončenia schodišťa nenachádza.

Žalovaní sa vo veci vyjadrili ďalším podaním došlým súdu dňa 21.11.2012 v ktorom uviedli že budova
ich obytného domu bola daná do užívania v roku 1910, vedľajšie budovy v roku 1918 - z historického

hľadiska je preto pivnica považovaná za súčasť domu. Pri kúpe bytového domu na ňom neviazlo žiadne
vecné bremeno. V ďalšom uvádzajú údajné zásahy ktoré boli robené v podzemných priestoroch v
minulosti.

Súd si ďalej pre svoje rozhodnutie zadovážil znalecký posudok č. 030/2005 vypracovaný Ing. U.,

technickú dokumentáciu stavby „Hotel s.č. 2559...“ vyhotovenú spoločnosťou Situm, s.r.o., archívnu
fotografiu a text o trnavských sladovniach.

Žalobca sa vo veci vyjadril -cestou svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 18.2.2013 v
ktorom uviedol že žalovaní svoje byty odkupovali do vlastníctva bez podzemia, sami výslovne uviedli

že o odkúpenie podzemia mali záujem, avšak vtedajší správca konkurznej podstaty im ho odmietol
previesť, žalovaní podzemie nekupovali ani ako príslušenstvo bytu. Žalovaní potvrdili že podzemie nikdy
neužívali a ani sa nikdy tohto užívania nedomáhali, pričom už v roku 1976 nebol možný z ich bytového
domu vstup do podzemia (bol možný len z priestorov žalobcu). Z uvedených dôvodov podzemie nikdy
nemohlo tvoriť súčasť bytového domu žalovaných a nemohlo byť predmetom predaja žalovaným. Aj

z vykonanej obhliadky bolo zrejmé, že zo stavebno - technického, či konštrukčného hľadiska nemohlo
podzemienikdytvoriťsúčasťbytovéhodomuaninikdynemohloslúžiťakopivnica,pretožepodzemiepod
bytovým domom žalovaných je súvislým tunelom ktorý plynulo bez akýchkoľvek prerušení, či náznakov
prerušenia, vedie popod stavby žalobcu, ďalej popod bytový dom žalovaných, a ďalej i niekoľko metrov
za ich bytový dom - podzemie teda ani nezačína a ani nekončí na hranici bytového domu žalovaných;

podzemie pod bytovým domom tvorí tunel rovnakého stavebno - technického riešenia ako všetky naň
nadväzujúce ďalšie tunely nachádzajúce sa pod stavbami a pozemkami žalobcu, pričom tieto tunely
tvoria jeden stavebný celok, sú vzájomne prepojené - podzemie je vybudované úplne nezávisle na
stavbe bytového domu žalovaných. Podzemné priestory teda boli postavené a využívané výlučne pre
potreby sladovní na výroby sladu, nikdy neslúžili potrebám bytového domu žalovaných. Ďalej uviedol

že vecné bremeno vzniklo zo zákona, v zmysle § 23, ods. 5, v spojení s § 24, ods. 1 zák. č. 182/1993
Z.z. - nevedomosť o existencii vecného bremena žalovaných neospravedlňuje, zároveň je zrejmé že
žalovaní vedeli, že podzemie pod ich bytovým domom existuje. Skutočnosť, že vecné bremeno nie je
zapísané v katastri nehnuteľností existencii tohto vecného bremena nebráni, nakoľko vzniklo zo zákona
- na účely jeho zápisu žalobca žiada aby súd určil, že uvedené vecné bremeno tu existuje. Poukázal

ďalej na skutočnosť že podzemné priestory boli vybudované už v roku 1893, užívané boli na účely výroby
sladu od roku 1893 do roku 1990 / 1993 - je nepochybné že tieto priestory nikdy nemohli byť užívané
žalovanými, je tiež nepochybné že pri prevodoch sladovní boli prevádzané ako súčasť výrobného areálu
(ztohtodôvodusanemohlistaťsúčasťoubytovéhodomužalovaných,čiakokoľvekslúžiťpotrebámtohtobytového domu). Podľa žalobcu nebytový priestor ktorý sa nachádza pod parc.č. 6220/1 je súčasťou
stavby hotela, a pozostáva aj zo spoločných častí stavby hotela ktoré sú v spoluvlastníctve všetkých
ostatných vlastníkov tejto stavby, je preto potrebné určiť vecné bremeno v prospech všetkých vlastníkov

stavby.

Žalovaní sa vo veci vyjadrili ďalším podaním zo dňa 19.2.2013 v ktorom uviedli že predmetné pivnice
boli postavené v rokoch 1810 až 1813, slúžili na spracovanie vína a tvrdého alkoholu. Dom žalovaných
bol postavený spolu budovami slúžiacimi ako strojovne a prešovne na výrobu vína a tvrdého alkoholu

- z domu žalovaných viedli pôvodne schody až do pivnice (slúžili ako vchod do podzemia). Opätovne
poukázali na skutočnosť že pivnica pod ich domom je iná - bez stĺpov, vetracie otvory má inak
umiestnené, ostané pivnice sú vystužené stĺpmi, sú nižšie.

Podaním došlým súdu dňa 18.2.2013 a zároveň prednesom pred súdom dňa 20.2.2013 žalobca -
cestou svojej právnej zástupkyne- požiadal o pripustenie zmeny petitu v nasledovnom znení: „K celému

pozemku s parc.č. 6220/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, parcela registra "C" na
katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre k.ú. Z., okres Z., Obec Z. na Správe katastra Z. vzniklo časovo
neobmedzené vecné bremeno v prospech všetkých vlastníkov nebytových priestorov stavby hotela so
súp.č. XXXX, nachádzajúcej sa na F. postavenej na parcele registra „C“ s parc. č. 6224 o výmere 928
m2, zastavané plochy a nádvoria a zapísanej na LV č. XXXXX pre k.ú. Z., Obec Z., na Správe katastra

v Z., spočívajúce v práve existencie a užívania tejto stavby, vrátane vykonávania zmien, údržby a úprav
tejto stavby."
Súd uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 pripustil zmenu petitu návrhu v zhora
uvedenom znení.
Uznesenie bolo za účasti všetkých účastníkov resp. ich právnych zástupcov vyhlásené, odôvodnené,

voči tomuto rozhodnutiu súdu nie je možné podať odvolanie - predmetné uznesenie sa preto
nevyhotovovalo v písomnej forme.

Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla že žalovaní odkúpili svoje
byty do vlastníctva bez pivníc / podzemia, tieto priestory nikdy neužívali, nikdy sa nedomáhali od

žiadneho z predchádzajúcich vlastníkov ich užívania. Už v roku 1976 -keď sa do bytov nasťahovali-
nemali vstup do podzemných priestorov, nemohli ich teda užívať. Poukázala na vyjadrenie správcu
konkurznej podstaty spoločnosti GIM ktorý potvrdil, že podzemné priestory sa od roku 1893 do roku
1990používalinavýrobusladu;správcažalovanýmodmietoltietopriestorypredať.Podzemietvoríjeden
celok tunelov bez toho, aby bola odlíšená ich časť nachádzajúca sa pod bytovým domom žalovaných od

ostatnej časti, čo tiež preukazuje že celé podzemie slúžilo na výrobu sladu, a nie pre účely obyvateľov
bytového domu.
Na otázky sudcu právna zástupkyňa žalobcu uviedla že zápis na LV č. XXXXX pre k.ú. Z. na strane 3
- priestor označený ako „-Xp, priestor č. X-X“ sa týka priestorov ktoré sú predmetom konania, pričom
na LV je zapísaný tento priestor o výmere 4.430,62 m2, a predmetom konania je jeho časť ktorá sa

nachádza pod obytným domom žalovaných. Naliehavý právny záujem je daný tým, že v stavebnom
konaní ich stavebný úrad odkázal na určenie vlastníctva cestou súdu, nakoľko bez takéhoto určenia
nie je možné pokračovať v konaní. Žalobca nemusí preukazovať vlastníctvo, nakoľko toto je zapísané
v katastri nehnuteľností, tento zápis nie je sporný.
Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 právny zástupca žalovaných uviedol že na LV je ako vlastník

stavieb zapísaný žalobca ktorý musí preukázať, že podzemné priestory tvoria celok, že teda časť ktorá
sa nachádza pod bytovým domom žalovaných je súčasťou celých priestorov; žalobca musí preukázať
komu tieto priestory patria, nakoľko zápis v katastri nehnuteľností bol vyhotovený iba na základe
geometrickéhoplánu,potvrdeniaMestaZ.ainýchdokladovktorépredložilžalobca(tietodokladyvšaksú
sporné, nie je z nich zrejmé že by podzemné priestory boli súčasťou hotela). Žalobca by mal preukázať -

aj napriek existujúcemu zápisu v katastri nehnuteľností že sa vlastníkom týchto priestorov stal. Poukázal
na nezrovnalosti vo výmere podzemných priestorov, keď v znaleckých posudkoch sa uvádzajú výmery
4.430 m2, resp. 1.798 m2, resp. 3.129 m2 - návrhom petitu sa žalobca snaží o legalizovanie svojho
vlastníctva na výmeru 4.430 m2 ako aj toho, že podzemné priestory sú súčasťou stavby hotela.

Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla že žalovaní nemajú oprávnenie napádať
vlastníctvo žalobcu, nakoľko toto je zapísané v katastri nehnuteľností (celý priestor). Aj samotní žalovaní
uviedli že sa necítia byť vlastníkmi predmetného priestoru.Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol že ako predbežná otázka by malo byť skúmané
vlastníctvo predmetných priestorov, resp. otázka ako prišlo k zápisu žalobcu do katastra nehnuteľností
(či tento zápis je oprávnený), pričom v konaní nebolo preukázané že podzemné priestory užíva žalobca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a jeho právnej zástupkyne,
výsluchom žalovaných a ich právneho zástupcu, ohliadkou na mieste, oboznámením sa s vyjadreniami
účastníkov a listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca je na LV č. XXXXX pre Obec Z., k.ú. Z. zapísaný ako vlastník (okrem iného) nebytových
priestorov označených na str. 3 LV ako „Priestor č. 8 - 8, (pivnice-humná)“ v celosti - jedná sa o
nehnuteľnosť, ku ktorej žalobca v petite návrhu žiadal určiť vlastnícke právo. Titulom nadobudnutia
uvedeným na LV je vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad a o pristúpení k zakladateľskej listine
spoločnosti žalobcu, v spojení so žiadosťou o zmenu obchodného mena a žiadosťou o zápis nebytových
priestorov do operátu KN a zápis GP č. 14/2010. Na LV č. XXXXX nie je uvedená a zapísaná žiadna

ťarcha alebo vecné bremeno.
Vlastníctvo k predmetným nebytovým priestorom č. 8 - 8 (pivnice-humná) nadobudol žalobca
nasledovným spôsobom: 1/ stavba hotela bola ako celok bola prevedená v rámci privatizácie dňa
29.12.1995 z FNM SR na spoločnosť GIM Trnava, s.r.o., na základe Zmluvy o predaji časti podniku
č. 1257/1995 zo dňa 29.12.1995 (vklad do katastra nehnuteľností bol zrealizovaný dňa 1.1.1996),

2/ po vyhlásení konkurzu na spoločnosť GIM - Trnavské sladovne, s.r.o. (GIM Trnava, s.r.o.), bola
stavba hotela spolu s ostatným majetkom úpadcu v rámci speňažovania konkurznej podstaty úpadcu
prevedená na spoločnosť LYCOS, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 6.12.2001 (zmluva bola zavkladovaná
dňa 10.1.2002), 3/ spoločnosť LYCOS, s.r.o. (po zmene obchodného mena LYCOS - Trnavské sladovne,
spol. s r.o.), vložila v roku 2005 predmetnú nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do základného imania

spoločnosti PRVÁ INKASNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., neskôr s obchodným menom PRESTIGE PARK,
s.r.o. (t.j. do základného imania žalobcu) - vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol na LV
zapísaný dňa 7.7.2005.
V znaleckom posudku č. 030/2005 vypracovaného Ing. U. sú predmetné priestory označené v časti A.1.1
pod názvom „Sladovadlo Staré humná“, špecifikované sú v prílohe znaleckého posudku označenej ako

„NÁČRT STAVBY A.1.1“, a to v celej svojej existujúcej výmere.
Žalovaní sú vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na SG., postavený na parc.č. XXXX/
X., zapísaný na LV č. XXXX pre Obec Z., k.ú. Z.. Na LV č. XXXX je uvedená a zapísaná iba ťarcha -
záložné právo v prospech spoločenstva, žiadne vecné bremeno nie je na LV uvedené a zapísané.

Právna zástupkyňa žalobcu žiadala vykonať ďalšie dôkazy - vyžiadanie stavebnej dokumentácie,
kolaudačného a stavebného povolenia k bytovému domu žalovaných, kúpnych zmlúv žalovaných,
vykonanie dopytu na znalcov za účelom objasnenia výmery podzemných priestorov, právny zástupca
žalovanýchžiadalvykonaťďalšídôkaz-vyžiadaniedokumentácienazákladektorejnebytovépodzemné
priestory boli zapísané do katastra nehnuteľností; tieto dôkazy súd nevykonal, nakoľko dovtedajšie

dokazovanie ohľadom zápisu vlastníctva predmetných podzemných priestorov bolo vykonané podľa
názoru súdu v dostatočnom rozsahu, listinné dôkazy sú platné a vykonanie navrhnutých dôkazov
sa súdu javí ako nadbytočné a nehospodárne, nemohlo mať žiadny vplyv (s poukazom na určenie
požadované žalobcom v petite návrhu) na rozhodnutie súdu - iba súd rozhodne, ktoré s označených
dôkazov vykoná (§ 120, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), nie je teda povinnosťou súdu vykonať

všetky dôkazy označené účastníkmi konania či ich zástupcami.

Podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 151n, ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
Podľa § 151o Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu

v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo
aj ďalším osobám.
Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno

zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa R 17/1972: Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Podľa R 24/1987: V zmysle ustanovenia § 80, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z
právneho vzťahu alebo z porušenia práva; podľa ustanovenia § 80, písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa Rozsudku NS SR, sp.zn. 3 Cdo 112/2004: Naliehavý právny záujem v zmysle § 80, písm. c)

Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba
nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)

predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Návrhom v zmysle § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku možno uplatniť (pozitívne alebo
negatívne) určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je alebo či tu právo je alebo nie je, pričom navrhovateľ
je zaťažený dôkazným bremenom, ktoré spočíva v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu

alebo práva v čase rozhodovania súdu má právny záujem. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne
len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje bolo buď
ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že
buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah alebo právo už existujúce a to aspoň v dobe vydania
rozhodnutia, alebo o takú jeho procesnú alebo hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už

existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, alebo pre neisté svoje postavenie by mohol byť
vystavený konkrétnej ujme.
Účelom určovacej žaloby v porovnaní so žalobou na plnenie je poskytnutie nepriamej ochrany právnych
pomerom tam, kde tieto právne pomery sú ohrozené neistotou, nebezpečím budúceho porušenia
právnych povinností - určovacia žaloba má teda preventívny charakter, má vznášať istotu do neistých

právnych vzťahov. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ nedomáha vydania exekučného titulu, ale
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je - takéhoto
určenia sa však môže domáhať iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v
tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne
určenie súdu potom ohrozenie, neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje

bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich
preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda vyvodiť, že naliehavý právny záujem na
určení je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je spôsobilý ohroziť
navrhovateľove právne postavenie, a ktorý nemožno inak odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho
záujmu je otázkou právnej kvalifikácie, rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú

ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý
právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Naliehavosť právneho záujmu nachádza svoje vyjadrenie v
petite, ktorý navrhovateľ vo svojom návrhu zvolil.
O vecné bremeno sa jedná vtedy, keď vlastník veci je vo svojich právach obmedzený právami iných osôb

tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti
je spojené so zaťaženou nehnuteľnosťou tak, že sa na jeho trvaní nezmení nič ani výmenou vlastníckeho
subjektu, nakoľko zaťaženie sa týka nehnuteľnosti, a prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva
k nej prechádza ťarcha v podobe vecného bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka (res
transit cum suo onere). Vecné bremená ako práva k cudzej veci sa zapisujú do katastra nehnuteľností

pod položku „C- ťarcha“; takýto zápis je podmienkou právnej existencie vecného bremena, resp. práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.
· Spodná časť formuláraPrávne vzťahy z vecných bremien vzniknú na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, alebo
závetu v konaní o dedičstve, alebo súdom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, alebo
rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, alebo zo zákona, alebo vydržaním. Najdôležitejším právnym

dôvodom vzniku vecného bremena je zmluva o jeho zriadení, pričom sa predpisuje jej písomná forma,
pre jej platnosť sa vyžaduje najmä výslovný prejav vôle účastníkov; jej podstatnými náležitosťami
je označenie subjektov, nehnuteľností (zaťažených alebo oprávnených), vymedzenie obsahu, a či
sa vecné bremeno zriaďuje za úhradu alebo bezodplatne. Vecné bremeno vznikne až vkladom do
katastra nehnuteľností. Orgánom príslušným na zriadenie vecného bremena je súd alebo správny

orgán - rozhodnutie sa musí opierať o konkrétny dôvod ktorý vyplýva z príslušného zákona, nakoľko
právny poriadok štátnemu orgánu nedovoľuje, aby vecné bremeno zriadil na základe vlastnej úvahy
(rozhodnutie o zriadení vecného bremena má konštitutívne účinky, a následný zápis do katastra
nehnuteľností má len deklaratórny charakter). Občiansky zákonník umožňuje súdu zriadiť vecné
bremeno v prípade a) neoprávnenej stavby, ak vecné bremeno je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe, b) zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré sa

uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti, c) zriadenia práva cesty vlastníkovi stavby; v
ostatných prípadoch nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno (súdu dokonca neprislúcha
zriadiť vecné bremeno ani v prípadoch, keď to vyžaduje verejný záujem). Zo zákona vznikajú vecné
bremenávsúvislostisprávnyminormami,zahŕňajúnajrozmanitejšieobmedzeniavlastníkov(užívateľov)
pozemkov, ktorí sú vo verejnom záujme povinní napr. strpieť vstup na pozemok, umiestnenie a obsluhu

určitých zariadení, značiek, signálov, zdržať sa niektorých činností, vykonávať rôzne ochranné opatrenia
na svojich pozemkoch a pod. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj na
základe vydržania, avšak iba pri splnení určitých podmienok, a to keď subjekt práva vykonáva právo
zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu
toto právo patrí, toto právo sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov; právnym následkom vydržania

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je, že sa doterajšia oprávnená držba tohto práva premení
na samotné právo z vecného bremena.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Čo sa týka časti návrhu ktorým žalobca žiadal určiť že je výlučným vlastníkom celej časti nebytového

priestoru č. 8 - 8 (pivnice-humná), ktorá sa nachádza na celom pozemku s parc.č. 6220/1, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 133 m2, súd predovšetkým a prioritne skúmal splnenie základnej podmienky
úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorou je preukázanie
a osvedčenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na strane žalobcu súd však
nevidel existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva, nakoľko žalobca je v evidencii

nehnuteľností (na LV č. XXXXX pre Obec Z., k.ú. Z.) zapísaný ako vlastník (okrem iného) nebytových
priestorov označených na str. 3 LV ako „Priestor č. 8 - 8, (pivnice-humná)“ v celosti - je teda vlastníkom
nehnuteľností, ku ktorým žiadal určiť vlastníctvo. Súd nevidel dôvod takýto výrok vydať, nakoľko
„opätovným“ určením vlastníctva by neprišlo k žiadnej zmene v zápise na príslušnom LV, právne
postavenie žalobcu (v súvislosti s jeho vlastníctvom) by sa nijakým spôsobom nezmenilo (nezmenilo by

sa ani právne postavenie žalovaných). Pre požadované určenie nemôže byť dôvodom ani rozhodnutie
Mesta Z. ako stavebného úradu (pre súd vo svojej podstate nezrozumiteľné a nepochopiteľné), ktorým
bolo stavebné konanie prerušené, a žalobca bol odkázaný na súd za účelom rozhodnutia o vlastníckom
práve - keďže však vlastnícke právo je určené, zapísané, a doposiaľ nebolo relevantným spôsobom
spochybnené, stavebný úrad sa mal s námietkami žalovaných ako účastníkov stavebného konania

vyporiadaťvrámcistavebnéhokonania.Akbytotižajsúdmalpochybnosti(čistoteoretickyahypoteticky,
nakoľko v konaní táto skutočnosť nemala byť prečo, a ani nebola preukazovaná) o vlastníctve žalobcu k
predmetným priestorom, v rámci návrhu a požadovaného určovacieho petitu by aj tak nemohol vyniesť
iný výrok ako taký, že návrh (na určenie vlastníckeho práva žalobcu) zamieta! Podľa názoru súdu teda
žalobca neuniesol dôkazové bremeno na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení, keď neposkytol súdu také tvrdenia a dôkazy, z ktorých by bol naliehavý právny záujem na
určenie (už určeného) vlastníctva zrejmý, existencia tejto procesnej podmienky nebola preukázaná (ani
vyhovením návrhu by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo), preto súd jeho návrh v tejto
časti zamietol.
Čo sa týka časti návrhu ktorým žalobca žiadal (určiť? / konštatovať?) „k celému pozemku s parc.č.

6220/1 ... vzniklo časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech všetkých vlastníkov nebytových
priestorov stavby hotela...“ tento petit bol neurčitý, túto neurčitosť žalobca počas celého konania
neodstránilaneuviedol,čohopresnesavtejtosúvislostidomáha.Podľanázorusúdumuvšak(ajprijeho
eventuálnej určitosti) nebolo možné vyhovieť, nakoľko v zmysle § 80, písm. c) Občianskeho súdnehoporiadkusamožnodomáhaťurčenia,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonieje,nemožnosadomáhať
určenia či právny vzťah bol; súd v súvislosti s vecnými bremenami môže (aj keď iba za vymedzených
a obmedzených podmienok) vecné bremeno zriadiť, nemá však oprávnenie konštatovať že „vzniklo“ -

takáto konštatácia by bola vo svojej podstate bezvýsledná, na jej základe by ani nebolo možné vykonať
zápis na LV (čo je podmienkou právnej existencie vecného bremena, resp. práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu). Napokon súd nemohol návrhu v tejto časti vyhovieť aj z dôvodu, že žalobca žiadal
konštatovať(?)/určiť(?)vznik(?)vecnéhobremenapre„všetkých“(t.j.viacerých)vlastníkovnebytových
priestorov ktorí užívajú stavbu hotela - účastníkom konania však bola iba spoločnosť PRESTIGE PARK,

s.r.o., a nie ďalší iný subjekt, ktorý by však podľa žalobcom navrhnutého petitu mal získať právo z
vecného bremena; v tejto súvislosti bola preto žaloba zamietnutá aj z dôvodu nedostatočne určeného
okruhu účastníkov konania.
Na záver súd iba pripomína, že ak zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie
je kvôli nedostatku právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené aby zároveň preskúmaval žalobu
z vecnej stránky.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 11, § 13, § 14
a § 16 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov
konania v sume 1.735,30 €, a to ako trovy právneho zastupovania, keď odmena za jeden úkon právnej
pomoci sa odvíjala od skutočnosti, že právny zástupca žalovaných týchto zastupoval vo dvoch veciach /

samostatných petitoch (určenie vlastníctva a vecného bremena), teda základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej odmeny veci z najvyššou hodnotou sa zvýši o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny
v ostatných veciach (§ 13, ods. 3 citovanej vyhlášky), pričom právny zástupca žalovaných zastupoval
šesťžalovaných,tedazákladnáodmenasaznížio50%nakaždéhozožalovaných(§13,ods.2citovanej
vyhlášky) - základná odmena za vykonaný právny úkon v celej veci v roku 2011 bola potom 228,00 € (t.j.

1/3na zo sumy 57,00 € + 57,00 €, to celé delené 2 krát 6), v roku 2012 bola potom 234,76 € (t.j. 1/3na zo
sumy 58,69 € + 58,69 €, to celé delené 2 krát 6), a v roku 2013 bola potom 240,28 € -právny zástupca
žalovaných ju pravdepodobne počtárskou chybou vyčíslil na sumu 242,80 €- (t.j. 1/3na zo sumy 60,07
€ + 60,07 €, to celé delené 2 krát 6); súd preto právnemu zástupcovi žalovaných priznal odmenu za
2 úkony právnej pomoci po 228,00 € zvýšené o DPH vo výške 20% , 2x režijný

paušál po 7,41 € zvýšené o DPH vo výške 20% ), 3 úkony právnej pomoci po
234,76 € zvýšené o DPH vo výške 20% , 3x režijný paušál po 7,63 € zvýšené o
DPH vo výške 20% ), 1 úkon právnej pomoci po 240,28 € zvýšené o DPH vo výške
20% , 1x režijný paušál po 7,81 € zvýšené o DPH vo výške 20% ), proti procesne neúspešnému žalobcovi.

Ďalšie trovy konania vzniknuté na strane žalovaných uplatnené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.