Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/17/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111201248
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111201248.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

navrhovateľky: P. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, X., zastúpená na základe plnej moci P.. F. E.,
I. XX, V. Š. proti odporcovi: J. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. X, A., zastúpeného JUDr. Pavlom
Kissom, advokátom, Štúrova 20, Košice o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na vyporiadanie BSM účastníkov konania z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 19.1.2011 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd vyporiadal
jej bezpodielové spoluvlastníctvo s odporcom, ako bývalým manželom tak, že tento jej do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatí 20.859,19 EUR s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od podania
návrhu až do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať trovy konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX. Počas manželstva sa
im narodila dcéra - F.. M., dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom Okresného

súdu Košice I č.k. 17C/104/2010-44 zo dňa 26.7.2010 rozvedené. Rozsudok o rozvode nadobudol
právoplatnosť dňom 5.10.2010.

Ďalej navrhovateľka uviedla, že počas trvania manželstva v roku 2005 začali s výstavbou rodinného
domu v obci Q. Z. K., na parcelách zapísaných na LV č. XXX, vedených Správou katastra Košice -
okolie, pre katastrálne územie Q. Z. K. - B.. Parcely boli vo výlučnom vlastníctve odporcu. Rozostavaný
rodinný dom kúpnymi zmluvami zo dňa 23.10.2007 a 25.10.2007 predali F.. X. L. za sumu 1.600.000,-

Sk (53.110,27 EUR), pričom vklad vlastníckeho práva na F.. L. bol povolený dňa 29.10.2007.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky, do BSM patrila rozostavaná stavba rodinného domu. Iný hnuteľný
majetok, ani nehnuteľný majetok počas manželstva nenadobudli.

Čo sa týka výstavby rodinného domu, navrhovateľka uviedla, že na stavbu tejto nehnuteľnosti ona vložila
prevodom z účtu z Prvej stavebnej sporiteľne sumu 78.404,-Sk, v hotovosti vložila sumu 550.000,-Sk,

ktorú jej dal jej otec. Spolu teda vložila na stavbu rodinného domu sumu 628.404,-Sk, čo v prepočte na
eurá predstavuje 20.859,19 EUR. Túto sumu navrhovateľka žiadala, aby jej odporca vrátil.Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Neuznával, že do BSM patrí suma 550.000,-Sk, ktoré
im dal otec navrhovateľky ešte pred uzavretím manželstva. Jednalo sa teda o dar. Okrem tých súm,
ktoré uviedla navrhovateľka, do výstavby rodinného domu bolo investovaných ďalších 800.000,-Sk,

ktoré zobral ako pôžičku z Istrobanky. Pretože túto nevedel splatiť, bola proti nemu vedená exekúcia.
Exekútorke P.. E.A. bolo potrebné uhradiť takmer 1.100.000,-Sk. Táto suma jej bola uhradená z kúpnej
ceny priamo kupujúcim F.. L..

Účastníci konania zhodne potvrdili, že ku dňu rozvodu manželstva, a teda ku dňu zániku BSM nemali

žiadne finančné prostriedky, ani iný hnuteľný či nehnuteľný majetok. Odporca naviac uviedol, že jemu
zostali dlhy, ktoré si v súčasnej dobe neuplatňuje voči navrhovateľke a napriek tomu, že pôvodne žiadal
od navrhovateľky uhradiť sumu 22.781,-EUR, teraz žiada žalobu zamietnuť. Dlžnú sumu vo výške
22.781,-EUR vypočítal tak, že súdnej exekútorke P.. E. musel uhradiť sumu 1.100.000,-Sk, dlh voči
jeho sestre predstavuje 650.722,-Sk, hodnota pozemkov, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve, a ktoré
použil na stavbu rodinného domu predstavovali 520.577,-Sk a suma 15.000,-Sk predstavuje úhradu

kupujúcemu F.. L. na základe reklamácie skrytých vád. Súčet týchto súm predstavuje 2.286.299,-Sk, keď
odtejtosumyodpočítasumu1.600.000,-Sk,akokúpnucenurodinnéhodomu,zostalonevysporiadaných
686.299,-Sk (22.781,-EUR). Túto sumu pôvodne žiadal uhradiť od navrhovateľky. Zároveň žiadal priznať
aj náhradu trov konania.

Vo veci bol vypočutý ako svedok otec navrhovateľky p. P. F., ktorý uviedol, že ešte pred manželstvom
účastníkov konania im poslal sumu 550.000,-Sk, ktorú vybral zo svojho účtu, dal ich svojmu synovi a
on ich odovzdal odporcovi. Tieto peniaze mali byť použité na kúpu bytu. Potom sa však rozhodli, že si
postavia rodinný dom.

Svedok F. F. - brat navrhovateľky potvrdil, že otec mu dal 550.000,-Sk v eurách. On tieto peniaze najskôr
v zmenárni zmenil, potom ich v Prvej stavebnej sporiteľni, kde pracovala p. L., ich známa, odovzdal do
rúk odporcu. Všetky peniaze mal odovzdávať v slovenských korunách, žiadne eurá odporcovi nedával.

Odovzdanie peňazí potvrdila aj svedkyňa p. Ľ. L., ktorá pracuje v Prvej stavebnej sporiteľni v Prešove a

pozná sa s otcom navrhovateľky. Tá uviedla, že brat navrhovateľky odovzdal navrhovateľke s odporcom
sumu okolo 16.000,-EUR. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť takým spôsobom, že brat navrhovateľky -
F. F., odovzdával odporcovi z ruky do ruky celú sumu, pričom sedeli pred jej pracovným stolom na
stoličkách. Z Prvej stavebnej sporiteľne mali odísť do nejakej zmenárne, lebo potrebovali časť peňazí,
ktoré boli odovzdané v eurách zmeniť na slovenské koruny.

Svedkyňa M. D. - matka odporcu uviedla, že ona nemá žiadnu vedomosť o sume 550.000,-Sk, ktoré im
mal dať otec navrhovateľky. Mala vedomosť o tom, že účastníci konania brali úver z Prvej stavebnej
sporiteľne, za ktorý bolo treba ručiť bytom, ona založila svoj byt. Stavebný úver bol braný za účelom
výstavby rodinného domu účastníkov konania. Taktiež mala vedomosť o tom, že jej syn musel zobrať

úver 800.000,-Sk z Istrobanky, aby mohol postaviť aj podkrovie domu, keďže bez podkrovia by bol dom
„utopený“ v teréne.

O tom, že úver pre Prvú stavebnú sporiteľňu účastníci konania prestali splácať sa dozvedela vtedy,
keď jej bola doručená vyhláška o predaji bytu. Chvíľu predtým, ako mala nastať dražba bytu, dlžnú

sumu za nich vyplatila realitná kancelária. Následne zháňali možnosti, ako byt od realitnej kancelárie
dostať naspäť. Nakoniec jej dcéra zobrala úver a vyplatila realitnú kanceláriu. V súčasnej dobe tento
úver spláca ona.

Sestra odporcu - F.. I. X. uviedla, že o tom, že brat s manželkou nesplácajú stavebné sporenie sa

dozvedela až od jej matky, ktorá jej povedala, že prišli nejakí ľudia na obhliadku bytu, preto ona zobrala
úver, aby pomohla rodičom, inak by zostali bez bytu, keďže za úver bolo ručené bytom. Tento úver spláca
v súčasnej dobe jej matka s bratom. Ona nezaplatila ani jednu splátku.

Svedok D. O. uviedol, že je zamestnancom realitnej kancelárie M.- ako realitný maklér. Pozná sa s

odporcom. Ten mal problém, že byt jeho matky mal ísť do dražby a potrebovali rýchlo niekoho, kto by
tento byt kúpil s tým, že neskôr im ho predá naspäť. Preto on tento byt kúpil za vlastné peniaze a približne
asi po 5 alebo 6 mesiacoch tento byt predal naspäť. Byt predal za rovnakú cenu, za akú ho kúpil, chápal
to ako pomoc pre odporcu.Svedok F.. X. L. uviedol, že o predaji rodinného domu účastníkov konania sa dozvedel cez internet.
Ponuka na internete bola možno aj rok stará. S kúpou domu bol problém, pretože na dome bola vedená

hypotéka aj exekúcia. Toto všetko sa muselo vyplácať. Kúpnu cenu zaplatil takým spôsobom, že časťou
bolavyplatenáexekúciausúdnejexekútorkyvPrešoveadruháčasťbolazaslanábankounaúčeturčený
v zmluve. O tom, že je odporca ženatý sa dozvedel až neskôr, preto musel byť ešte urobený dodatok ku
kúpnej zmluve, kde bola ako predávajúca uvedená aj navrhovateľka.

Ako listinný dôkaz bol do spisu doložený sobášny list účastníkov konania, z ktorého mal súd preukázané,
že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX. K tomu bol priložený rodný
list ich dcéry M. D., ktorá sa účastníkom konania narodila dňa XX.XX.XXXX. Z rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 17C/104/2010-44 zo dňa 26.7.2010 mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov
konania bolo právoplatne rozvedené dňom 5.10.2010.

Predložená bola aj Kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom ako predávajúcim a F.. X. L. ako
kupujúcim zo dňa 23.10.2007 a Dodatok ku kúpnej zmluve uzavretý medzi predávajúcimi - odporcom
a navrhovateľkou a kupujúcim F.. L. zo dňa 25.10.2007, na základe ktorého účastníci konania predali
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Q. Z. K., ktoré sú zapísané v LV č. XXX, pre katastrálne územie
B., a to parcelu č. XXX - záhrada o výmere 168 m2, parcelu č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 137 m2, parcelu č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a rozostavanú stavbu -
rodinný dom postavený na parcele č. XXX/X. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 1.600.000,-Sk. Táto
mala byť vyplatená tak, že sumu 1.100.000,-Sk uhradí kupujúci predávajúcemu pri podpísaní zmluvy v
hotovosti, sumu 400.000,-Sk uhradí kupujúci predávajúcemu v hotovosti najneskôr do 30 dní od prevodu
vlastníckeho práva na kupujúceho z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého Istrobankou a

sumu 100.000,-Sk uhradí kupujúci sprostredkujúcej realitnej kancelárii J. XX Q..J..H.. z prostriedkov
hypotekárneho úveru poskytnutého Istrobankou a.s..

Navrhovateľka do spisu predložila aj výzvu adresovanú odporcovi zo dňa 27.12.2010, ktorou ho žiada o
vyporiadanie finančných prostriedkov, ktoré nadobudli predajom rozostavaného rodinného domu F.. L..

Navrhovateľka žiadala vyplatiť sumu 20.400,33 EUR. Ďalej do spisu doložila odstúpenie Prvej stavebnej
sporiteľne a.s. zo dňa 3.5.2006 od Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a Zmluvy o
mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX, keďže navrhovateľka s odporcom neuhradili zročné splátky, a to ani v
poskytnutejdodatočnejlehote.DoloženýbolajlistPrvejstavebnejsporiteľnezodňa24.7.2006označený

ako: Oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby bytu rodičov odporcu, na ktorom viazlo záložné právo
pri stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX.

Navrhovateľka do spisu doložila aj oznámenie Prvej stavebnej sporiteľne o zrušení Zmluvy o stavebnom
sporení č. XXXXXXX X XX ku dňu 15.8.2005, pričom celková suma vo výške 78.403,80 Sk bude

vyplatená na účet uvedený v oznámení. Predložené bolo aj oznámenie Prvej stavebnej sporiteľne a.s.
zo dňa 30.4.2009 o vyplatení finančných prostriedkov F.. X. v prospech príjemcu D. O. vo výške 21.600,-
EUR. Predložená bola aj fotokópia potvrdenky Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 15.8.2007 o vklade
hotovosti 590.000,-Sk od F. Š.. Doložené bolo aj stanovenie odhadu pozemku, na ktorom bol postavený
rodinný dom účastníkov konania spoločnosťou M.- Q..J..H.. zo dňa 19.4.2011. Pozemok o výmere

396 m2 bol ohodnotený na celkovú sumu 17.028,-EUR. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa
19.3.2008 mal súd preukázané, že odporca uhradil F.. L. sumu 15.000,-Sk za skryté vady.

Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 9.6.2011 oznámila navrhovateľke, že zo stavebného sporenia č.
XXXXXXX X XX bolo dňa 15.8.2005 vyplatených 2.143,68 EUR a dňa 12.10.2005 suma 458,85 EUR,

ako štátna prémia na účet manžela navrhovateľky. Spolu bolo vyplatených 2.602,53 EUR. Z potvrdenia
Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 6.4.2009 mal súd preukázané, že F.. X. uzatvorila Zmluvu o stavebnom
sporení č. XXXXXXX X XX na cieľovú sumu 27.000,-EUR. Dňa 24.6.2009 Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s. oznámila F.. X.A., že ku dňu 23.6.2009 jej bolo poukázaných na jej účet 5.283,90 EUR zo Zmluvy o
medziúvere č. XXXXXXXXXX. Doložená bola aj kúpna zmluva uzatvorená medzi rodičmi odporcu ako

predávajúcimi a D. O.A. ako kupujúcim, na základe ktorej kupujúci kúpil od predávajúcich ich byt za
kúpnu cenu 1.000.000,-Sk s tým, že predávajúci z tejto kúpnej ceny vyplatia záväzok v prospech Prvej
stavebnej sporiteľne, a.s., ktorý je krytý ťarchou. Zmluva bola uzatvorená dňa 15.6.2007. K tomu boldoložený aj výpis z LV č. XXXXX - čiastočný, pre katastrálne územie G.T. zo dňa 3.7.2007, ktorým bolo
preukázané, že D. O. sa stal vlastníkom bytu č. 13, ktorý kúpil od rodičov odporcu dňa 2.7.2007.

Do spisu bola doložená aj Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú s Prvou
stavebnou sporiteľňou, a.s. uzatvorili účastníci konania dňa 4.10.2004, na základe ktorej im bol
poskytnutý úver vo výške 600.000,-Sk.

Doložená bola aj Zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX uzatvorená medzi

Istrobankou, a.s. a odporcom, na základe ktorej Istrobanka poskytla odporcovi úver vo výške 800.000,-
Sk. Zmluva bola uzatvorená dňa 21.7.2005. Istrobanka, a.s. sa zaviazala poskytnúť odporcovi
hypotekárny úver postupne od 21.7.2005 do 31.1.2006 v troch tranžiach, a to prvú tranžu vo
výške 105.000,-Sk po predložení právoplatného stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu,
uzatvorení úverovej zmluvy a záložnej zmluvy so zápisom ťarchy záložného práva na pozemky v
prospech Istrobanky, druhú tranžu vo výške 200.000,-Sk po dokončení základov, ležatých rozvodov

kanalizácie a zápise rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, tretiu tranžu vo výške 495.000,-
Sk po dokončení hrubej stavby rodinného domu, vrátane strešnej konštrukcie. Dňa 27.7.2005 bol
uzatvorený Dodatok č. 1 k uvedenému hypotekárnemu úveru a dňa 14.9.2005 Dodatok č. 2.

Odporca výpisom zo svojho účtu preukázal, že dňa 16.8.2005 mu zo Stavebnej sporiteľne, a.s. bolo

pripísaných 64.580,60 Sk a dňa 13.10.2005 mu bolo pripísaných 13.823,20 Sk.

Výpisom z účtu F.. I. X. z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. za rok 2010, ako aj za rok 2009 mal súd
preukázané, akým spôsobom uhrádzala splátky na poskytnutom úvere č. XXXXXXXXXX a medziúvere
č. XXXXXXXXXX a taktiež, ako uhrádzala tieto splátky v roku 2011. Doložená bola zároveň aj

amortizačná tabuľka s uvedením údajov o predpokladanom splatení úveru.

Československá obchodná banka, a.s. ako právny nástupca Istrobanky, a.s. súdu dňa 22.10.2012
oznámila, že odporcovi bola suma 800.000,-Sk vyplatená postupne, a to dňa 2.8.2005 vo výške
105.000,-Sk, dňa 7.11.2005 vo výške 199.628,-Sk, dňa 22.11.2005 vo výške 60.200,-Sk, dňa 23.11.2005

vo výške 413.763,10 Sk a dňa 9.12.2005 vo výške 21.408,90 Sk. K tomu banka zaslala aj fotokópie
dokladov súvisiacich s poskytnutím úveru.

Súdna exekútorka P.. O. E. zaslala do spisu exekučný spis
EX-1219/06, ktorý viedla v exekučnom konaní oprávneného: Istrobanka, a.s. proti povinnému: J. D.

na vykonanie exekúcie pohľadávky v sume 800.000,-Sk s príslušenstvom. Exekúcia bola vedená na
základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Asociácie
bánksosídlomvBratislavepodsp.zn.II/2006-216zodňa15.9.2006,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa
17.10.2006. Poverenie súdnej exekútorke bolo Okresným súdom Košice I vydané dňa 14.12.2006. Zo
záznamu súdnej exekútorky zo dňa 30.10.2007 mal súd preukázané, že dňa 23.10.2007 bola vymožená

suma vo výške 963.902,50 Sk, ktorá predstavuje pohľadávku a suma 119.378,50 Sk, ktorá predstavuje
znížené trovy exekúcie. Spolu bolo teda uhradených 1.083.281,-Sk.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Ako navrhovateľka sama uviedla, predovšetkým jej išlo o to, aby odporca vrátil sumu 550.000,-Sk, ktoré
vložila v hotovosti do stavby rodinného domu. Tieto peniaze jej dal otec.

S týmto však odporca nesúhlasil, uviedol, že to bol dar otca navrhovateľky pre nich oboch ešte pred
uzavretím manželstva. V tejto časti dal súd za pravdu odporcovi. Ako uviedol sám otec navrhovateľky

vo svojej výpovedi: „Ja som im poslal sumu 550.000,-Sk v roku 2004. Bolo to ešte v čase, keď
neboli manželia. Dal som ich svojmu synovi a on ich odovzdal odporcovi“. Z toho súdu vyplýva, že
otec navrhovateľky sumu 550.000,-Sk dal obom účastníkom konania. V prípade, ak to bol dar, potom
navrhovateľka z tohto daru mohla vložiť polovicu sumy do stavby rodinného domu, a to sumu 275.000,-
Sk, odporca rovnako. Ak to bola pôžička zo strany otca navrhovateľky pre účastníkov konania, potom

vrátenie tejto pôžičky je oprávnený žiadať otec navrhovateľky od účastníkov konania, ale nemôže si ju
uplatňovať navrhovateľka v tomto konaní.

Aj v prípade daru, aj v prípade pôžičky by navrhovateľka mohla žiadať vrátenie investícií len do výšky
275.000,-Sk. Rovnakú sumu však môže žiadať vrátiť aj odporca. Tým však dochádza k započítaniu

vzájomných investícií do stavby rodinného domu a účastníci si nemajú čo navzájom vracať.

To, že suma 550.000,-Sk bola poslaná otcom navrhovateľky obom účastníkom konania svedčí aj tá
skutočnosť, že tieto peniaze boli odovzdané do rúk odporcu, ktorý ich prevzal od brata navrhovateľky.

Navrhovateľka ďalej žiadala vrátiť investície v hodnote 78.404,-Sk, ktoré previedla zo svojich úspor
z Prvej stavebnej sporiteľne. Odporca však na stavbu rodinného domu použil svoj vlastný pozemok,
ktorý mal vyššiu hodnotu, ako investícia navrhovateľky z Prvej stavebnej sporiteľne. Taktiež došlo k
započítaniu vložených investícií.

Ďalej navrhovateľka žiadala vyporiadať sumu 300.000,-Sk zo spoločného medziúveru z Prvej stavebnej
sporiteľne. Tento úver v celkovej hodnote 600.000,-Sk však obaja účastníci konania brali spoločne,
financie boli spotrebované. Rovnakú sumu by mohol žiadať vrátiť aj odporca.

Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Ako účastníci
konania sami uviedli, ku dňu zániku manželstva (rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňom
5.10.2010) nemali žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a nemali ani žiadne financie v hotovosti ani
na účtoch. Ku dňu zániku manželstva, a teda aj zániku BSM nemali žiaden majetok, a teda súd ani
nemal čo vyporiadavať.

Odporca naviac uviedol, že spláca dlh voči svojej sestre - F.. I. X., ktorá odkúpila byt od p. O.. Tento byt
predtým patril rodičom odporcu a bol založený v prospech Prvej stavebnej sporiteľne za úver, ktorý brali
účastníci konania od Prvej stavebnej sporiteľne v hodnote 600.000,-Sk. Keďže úver nesplácali, Prvástavebná sporiteľňa pristúpila na realizáciu záložného práva. Byt chcela v dražbe predať, ale aby sa
predišlo dražbe, byt odkúpil D. O., ktorý ho následne predal F.. X. - sestre odporcu. F.. X. bola nútená
zobrať si úver z Prvej stavebnej sporiteľne, tento úver však má za ňu splácať jej matka s odporcom. Súdu

však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by existovala nejaká zmluva medzi F.. X. a odporcom,
na základe ktorej by bol odporca povinný splácať jej pôžičku. Oficiálne takáto zmluva o pôžičke medzi
odporcom a F.. X. neexistuje. Preto ani túto sumu nemohol súd zahrnúť do BSM. Vzhľadom k tomu, že
súd nenašiel žiaden majetok, ktorý by patril do BSM ku dňu jeho zániku, nemal čo vyporiadavať, preto
žalobu zamietol.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V tomto prípade súd zohľadnil charakter konania. Výsledok konania o vyporiadanie BSM je v záujme
obochúčastníkovkonaniaaniejetedamožnépriznaťtrovykonaniaúčastníkompodľaichúspechualebo
neúspechu v spore. Práve tieto dôvody súd považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa a v zmysle
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. výnimočne náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak by postupoval v zmysle ust. § 142 O.s.p., musel by
postupovať podľa odseku 2 a vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Navrhovateľka žiadala priznať z vyporiadavaného BSM sumu 20.859,19 EUR, vo veci bola neúspešná,
náhrada konania by jej teda nepatrila. Odporca žiadal z vyporiadavaného BSM priznať sumu 22.781,-
EUR, taktiež bol vo veci neúspešný, ani jemu by náhrada trov konania nepatrila. Keďže približne

žiadali vyporiadať majetok v rovnakej hodnote, súd by v zmysle ust. § 142 O.s.p. rozhodol, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pretože vo veci vznikli trovy konania aj štátu, a to za vyplatenie svedočného a uplatnenej náhrady ČSOB,
a.s.zaposkytnutieinformácií.OodmenepreČSOB,a.s.kudňuvyhláseniavšakeštenebolorozhodnuté,

preto súd o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).