Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Cb/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209480
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711209480.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

MORAVIA SPORT GROUP spol. s r.o., so sídlom Teslova 873/2, 702 00 Ostrava 1, IČO: 63 323 052,
Česká republika, právne zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin
Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti odporcovi: AVROPA spol. s
r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 31 609 678, právne zastúpeným advokátom
JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 37 428,50
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne sumy 22 393,05 €.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 15 035,45 € spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania
zo sumy 4188,38 € od 02.11.2012 do zaplatenia,
s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 6943,00 € od 20.08.2010 do zaplatenia,
zo sumy 3904,07 € od 20.08.2010 do zaplatenia,

všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 30. 06. 2011 domáhal toho, aby
súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal odporcu na zapletenie celkovej sumy 40 428,50 €
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia, ako aj na

trovy konania, a to na tom základe, že navrhovateľ na základe ústnej objednávky dodal odporcovi tovar
špecifikovaný čo do druhu, množstva a ceny vo vystavených daňových dokladoch a odporca sa zaviazal
zaplatiť za dodaný tovar navrhovateľovi dojednanú kúpnu cenu. Navrhovateľ cenu tovaru odporcovi
vyúčtoval nasledovnými účtovnými dokladmi:
- faktúrou č. 1003000090 zo dňa 26.01.2010, vystavenou na sumu 3169,62 € s dátumom splatnosti dňa
26.04.2010
- faktúrou č. 1003000293 zo dňa 30.03.2010, vystavenou na sumu 1391,29 € s dátumom splatnosti dňa

28.06.2010
- faktúrou č. 1003000294 zo dňa 30.03.2010, vystavenou na sumu 1383,-- € s dátumom splatnosti dňa
28.06.2010- faktúrou č. 1003000295 zo dňa 30.03.2010, vystavenou na sumu 1405,80 € s dátumom splatnosti dňa
28.06.2010
- faktúrou č. 1003000296 zo dňa 30.03.2010, vystavenou na sumu 1405,80 € s dátumom splatnosti dňa

28.06.2010
- faktúrou č. 1003000395 zo dňa 16.04.2010, vystavenou na sumu 888,22 € s dátumom splatnosti dňa
15.07.2010
- faktúrou č. 1003000396 zo dňa 16.04.2010, vystavenou na sumu 908,19 € s dátumom splatnosti dňa
15.07.2010

- faktúrou č. 1003000397 zo dňa 16.04.2010, vystavenou na sumu 295,20 € s dátumom splatnosti dňa
15.07.2010
- faktúrou č. 1003000440 zo dňa 28.04.2010, vystavenou na sumu 503,84 € s dátumom splatnosti dňa
27.07.2010
- faktúrou č. 1003000441 zo dňa 28.04.2010, vystavenou na sumu 503,84 € s dátumom splatnosti dňa
27.07.2010

- faktúrou č. 1003000442 zo dňa 28.04.2010, vystavenou na sumu 503,84 € s dátumom splatnosti dňa
27.07.2010
- faktúrou č. 1003000443 zo dňa 28.04.2010, vystavenou na sumu 503,84 € s dátumom splatnosti dňa
27.07.2010
- faktúrou č. 1003000476 zo dňa 10.05.2010, vystavenou na sumu 3208,38 € s dátumom splatnosti dňa

08.08.2010
- faktúrou č. 1003000477 zo dňa 10.05.2010, vystavenou na sumu 4518,32 € s dátumom splatnosti dňa
08.08.2010
- faktúrou č. 1003000482 zo dňa 10.05.2010, vystavenou na sumu 87,24 € s dátumom splatnosti dňa
08.08.2010

- faktúrou č. 1003000483 zo dňa 10.05.2010, vystavenou na sumu 4518,32 € s dátumom splatnosti dňa
08.08.2010
- faktúrou č. 1003000530 zo dňa 21.05.2010, vystavenou na sumu 7087,47 € s dátumom splatnosti dňa
19.08.2010
- faktúrou č. 1003000531 zo dňa 21.05.2010, vystavenou na sumu 6943,-- € s dátumom splatnosti dňa

19.08.2010
- faktúrou č. 1003000532 zo dňa 21.05.2010, vystavenou na sumu 3904,07 € s dátumom splatnosti dňa
19.08.2010.
Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že odporca do podania návrhu si splnil záväzky voči navrhovateľovi
len čiastočne, a to nasledovne: z faktúry č. 1003000090 vystavenej na sumu 3169,62 € uhradil dňa

21.03.2011 sumu 2700,78 €. Aj napriek uplynutiu doby splatnosti vyššie uvedených faktúr, si odporca
splnil svoju povinnosť len čiastočne. Navrhovateľ upomienkami zo dňa 01.11.2010 a 3.12.2010 a
pokusmi o zmier zo dňa 02.02.2011 a 04.03.2011 žiadal odporcu o úhradu dlžnej čiastky. Odporca však
aj napriek výzvam zo strany navrhovateľa a jeho právneho zástupcu zostatok dlžnej čiastky vo výške
40 428,50 € v celosti neuhradil.

Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že odporca uznal svoj záväzok vyplývajúci mu z neuhradených
faktúr za dodaný tovar, a to uznaním záväzku zo dňa 04.10.2010. Odo dňa uznania dlhu prebiehali zo
strany odporcu čiastočné platby a taktiež vrátenie tovaru, ktoré bolo započítané s najstaršími dlhmi.

Odporca plnil svoj záväzok čiastočne, a to úhradou faktúry č. 1003000090zo dňa 26.01.2010 v sume

2700,78 €. Z týchto dôvodov podal navrhovateľ na súd.

Ešte pred vydaním platobného rozkazu navrhovateľ k veci uviedol, že odporca po podaní návrhu uhradil
na účet navrhovateľa dňa 30.06.2011 čiastku vo výške 3000 € a z toho dôvodu žiadal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie celkovej sumy 37 428,50 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od splatnosti

jednotlivých faktúr až do zaplatenia.

Okresný súd Zvolen v zmysle návrhu navrhovateľa vydal platobný rozkaz pod č. k. 23Rob 42/2011-99
zo dňa 09.09.2011, v ktorom zaviazal odporcu na zaplatenie celkovej sumy 37 428,50 € spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých fakturovaných súm od ich splatnosti až do zaplatenia,

ako aj na trovy konania.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej 15 dňovej lehote odpor, v ktorom
okrem iného uviedol, že odporujú opodstatnenosť platobného rozkazu v celom rozsahu z dôvodu, žefakturovaný tovar je majetkom navrhovateľa a už od októbra 2010 sa mu ho snažia vrátiť. Dokonca je
prekontrolovaný, uložený v kartónoch a prepáskovaný zodpovedným pracovníkom navrhovateľa.

Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnych zástupcov
účastníkov konania, výsluchom svedka O.. H. E. U., výsluchom konateľa navrhovateľa, výsluchom
svedka E. Š., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu.

Poukázala na uznanie záväzku zo strany odporcu, ktoré sa nachádza na č. l. 86 spisu, v ktorom
odporca uznáva svoj záväzok voči navrhovateľovi, v tom čase z jednotlivých faktúr vo výške 53 428,50 €.
Následne, keďže odporca nesplnil svoj záväzok, podali návrh na súd, v ktorom žiadali, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie celkovej sumy 40 428,50 €, pričom do podania návrhu z celkovej sumy 53 428,50
€ odporca čiastočne svoj záväzok plnil. Následne došlo k úhrade ďalšej sumy, a preto požadovali, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie celkovej sumy 37 428,50 €. Čo sa týka odporu odporcu, tak tvrdila,

že medzi nimi nebola taká dohoda, že odporca môže vrátiť tovar, ak ho nepredá. Tak isto doteraz žiadny
tovar od odporcu neprevzali.

Súd z prednesu právneho zástupcu odporcu zistil, že je skutočne pravda, že odporca prevzal od
navrhovateľa tovar v celkovej hodnote 53 428,50 €. Čo sa týka samotného návrhu a zaplatenia sumy

37 428,50 €, tak rozporujú túto sumu, nakoľko by chcel poukázať na e-mailovú komunikáciu medzi
synom konateľa odporcu a zamestnancom navrhovateľa H.. U.. K veci uviedol, že nepopiera, že odporca
prevzal tovar od navrhovateľa v celkovej hodnote 53 428,50 €, ale tvrdil, že je sporné, či bola uzavretá
kúpna zmluva, alebo komisionárska zmluva, nakoľko tvrdil, že medzi účastníkmi konania bola dohoda
taká, že sa zaplatí len tovar, ktorý sa predá. Následne tovar, ktorý sa nepredal, sa mal vrátiť a odpočítať

z kúpnej ceny. Ďalej k veci uviedol, že momentálne odporca zbalil všetky nepredané veci, a to v hodnote
okolo 25 000 - 26 000 €. Tento tovar je zbalený v krabiciach a opáskovaný páskami od navrhovateľa
a tento tovar, ktorý sa nachádza v krabiciach, je presne špecifikovaný. Tento tovar sú ochotní vrátiť a
následne sú ochotní doplatiť aj zbytok, to znamená rozdiel medzi tovarom, ktorý vrátia a cenou, za ktorú
im predmetný tovar bol fakturovaný a ktorý je predmetom tohto konania.

Súd z prednesu svedka O.. H. E. U. zistil, že on bol zamestnancom firmy navrhovateľa od r. 2001 do
konca júna 2010 a bol riaditeľom pobočky navrhovateľa na Slovensku. K veci uviedol, že z titulu svojej
funkcie prichádzal do kontaktu s rôznymi firmami a ponúkal tovar navrhovateľa na predaj. Spolupráca
medzi firmou navrhovateľa a odporcom začala od septembra 2009 a pokiaľ sa svedok pamätá, prvá

faktúra bola vystavená v októbri 2009. K veci uviedol, že čo sa týka rokovaní medzi navrhovateľom, tak
za túto firmu titulom svojej funkcie vystupoval svedok a za firmu odporcu vystupoval hlavne E. Š. mladší
s tým, že pri úvodnom rokovaní v r. 2009 dohoda medzi nimi bola ústna a odporca zobral na vedomie
ich obchodné podmienky. Obchodná činnosť medzi týmito dvoma firmami prebiehala tým spôsobom,
že odporca si buď objednal konkrétny tovar a následne mu ho dodali, alebo odporcovi dali návrh na

objednanie takého a takého tovar, a keď to odporca potvrdil, tak mu bol dodaný tovar. Ďalej obchodná
zvyklosť medzi nimi aj dohoda medzi nimi bola taká, že sa dávala pomerne dlhá fakturačná doba na
zaplatenie kúpnej ceny predmetného tovaru. Išlo o splatnosť 90 dní. K veci ďalej uviedol, že podľa neho
dohoda medzi navrhovateľom a odporcom bola taká, že on to nazýval fakturácia s možnosťou vratky.
Proste dohoda bola taká, že tovar sa dovezie na predajňu odporcu, odporca predmetný tovar bude

predávať a priebežne, ako jednotlivý tovar sa predá, bude im uhrádzať kúpnu cenu tohto tovaru, pričom
bola lehota splatnosti faktúry 90 dní. Pokiaľ ich vzťah napredoval korektne, t. z. že odporca im priebežne
hradil skutočne predaný tovar, tak po uplynulí lehoty splatnosti predmetnej faktúry, keď sa nejaký tovar
nepredal, tak oni tento tovar prevzali naspäť. Svedok sa pamätá na začiatky obchodných vzťahov medzi
účastníkmi konania, takže prvá faktúra bola vystavená v októbri 2009 a táto faktúra mala byť splatná do

januára 2010 a pokiaľ sa pamätá, tak odporca dokonca ešte v mesiaci december 2009 im uhradil z tejto
faktúry predčasne 8000 € a teda postupovali v rámci ich dohody, t. z. že odporca tovar predával a ako ho
predal,takimhradildohodnutúkúpnucenu.Kveciuviedol,žejepravda,ženapr.keďsapredmetnýtovar
dlhšiu dobu nepredal, tak sa snažili postupovať tým spôsobom, že napríklad bol tovar v hodnote 21 000
€, ktorú sumu by mal zaplatiť odporca, keby predmetný tovar predal. Keďže sa mu ho nepodarilo predať,

snažili sa mu vyjsť v ústrety tým spôsobom, že hodnotu tovaru, ktorú by im mal odporca zaplatiť precenili
a chceli od odporcu za tento tovar napr. sumu 17 000 € s tým, že mu vyšli v ústrety napríklad v tomto
prípade sumou okolo 4000 € a tým mu bol poskytnutý priestor na ďalšie zľavy. Svedok tvrdil, že medzi
účastníkmi konania nebola uzavretá kúpna zmluva, ale bola uzavretá zmluva s možnosťou predaja as možnosťou vratky. Takto postupovali aj naďalej a niekedy v r. 2010 sa začala komunikácia medzi
účastníkmi konania zhoršovať a podľa svedka odporca aj keď nejaký tovar predal, tak im ho neuhradil,
resp. uhrádzal predaj tohto tovaru s meškaním a z toto vznikla medzi nimi horšia komunikácia. Svedok

ďalej uviedol, že keď sa bral tovar naspäť, tak on konkrétne chodil na konkrétnu predajňu za konkrétnym
klientomapresnetovarzosumarizovalatentotovarajzbalil.Tosastaloajvtomtoprípadeasvedokzbalil
predmetný tovar aj u odporcu. Podľa svedka odporca porušil svoje povinnosť tým spôsobom, že prestal
komunikovať s navrhovateľom a prestal navrhovateľovi zasielať stavy skladu a neposielal mu aktuálne
predaje. Svedok ďalej uviedol, že podľa neho odporca porušoval aj ich dohody ohľadne predajnej ceny

jednotlivého tovaru a v maloobchode predával predmetný tovar vyššie, ako ho mal. Názor svedka na
túto situáciu, keby on mal rozhodovať o tejto veci aj za firmu navrhovateľa aj za firmu odporcu, tak by to
riešil zmierom, a to tým spôsobom, že tieto vratky by sa zobrali späť. K veci ďalej uviedol, že za daných
okolností aj z jeho skúseností aj pri rokovaniach s odporcom, by sa snažil túto situáciu riešiť nejakým
zmierom, t. z. časť tovaru by sa mala doplatiť a časť tovaru by navrhovateľ mal zobrať späť.

Právna zástupkyňa navrhovateľa k výpovedi vyššie uvedeného svedka uviedla, že podľa nich v
predmetnom prípade boli uzatvárané kúpne zmluvy na odpredaj predmetného tovaru, t. z. že odporca
mal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu za tovar. Je pravda, že bola dohoda medzi účastníkmi taká, že je
možné vrátiť nejaký tovar, avšak maximálne do výšky 20 % z dodaného tovaru. Ďalej k veci uviedla, že
samotné vratky boli dohodnuté za tých podmienok, že odporca musí plniť svoje povinnosti, ako hlásiť

predaj tovaru, musí hlásiť množstvá zostávajúceho tovaru a podobne, a toto odporca neplnil.

Súd z prednesu konateľa navrhovateľa Pavla Selepčinyho zistil, že do prvého kontaktu s firmou odporcu
prišla ich firma niekedy v letných mesiacoch r. 2009, kedy v Prahe prebehla prezentácia ich firmy,
na ktorej sa zúčastnil p. E. Š. mladší aj so svojou priateľkou a videl ich výrobky. Vtedy s ním prišiel

do osobného kontaktu aj konateľ navrhovateľa. Samotný kontakt prebehol asi tým spôsobom, že na
predmetnej akcii bolo 20 - 30 klientov. Išlo o záujemcov o ich tovar, ktorý si vypočuli jeho prednášku
a následne po skončení tejto prednášky, na ktorej boli informovaní o podmienkach predaja, ho E. Š.
navštívil a prejavil záujem o odoberanie ich tovaru, nakoľko sa mu ich tovar páčil. K veci ďalej uviedol,
že popiera, že by bola nejaká dohoda medzi nimi v čase kupovania tovaru, že klient môže tovar nejakým

spôsobom vrátiť. Čo sa týka samotných vratiek, to je ich dobrá vôľa. Zopakoval, že pri každej zmluve,
keď aj odporca odobral od nich tovar, tak bola uzavretá riadne kúpna zmluva, t. z. že tovar dodali v
objednanej hodnote a odporca predmetný tovar zaplatí v lehote splatnosti na základe faktúry. Takto bola
dohoda medzi ním aj odporcom, v tomto prípade p. E. Š. mladším. Je pravda, že vrámci rokovaní padla
dohoda aj o možnosti vratky nepredaného tovaru, avšak za týchto podmienok:

1. maximálna možnosť vratky do výšky 20 % zo sezónneho tovaru, t. z. v tom roku s tým, že sezóna je
zimná a letná. Konateľ navrhovateľa uviedol, že v súčasnosti už majú konkrétne zmluvy s jednotlivými
klientmi, kde majú dokonca dohodnuté, že napríklad pri zimnom tovare zimná sezóna končí 28.2. toho
ktorého roku a dohoda je taká, že do konca januára toho ktorého roku môžu vrátiť tovar v maximálnej
hodnote 20 % zo zimného tovaru;

2. ďalšou podmienkou takejto vratky je skutočnosť, že síce navrhovateľ tento tovar odoberie do výšky
20 % a zároveň je podmienka, že klient zakúpi ďalší tovar, v tomto prípade na letnú sezónu a
3. ďalšou podmienkou je aj zaplatenie faktúry najpozdejšie po lehote splatnosti do 30 dní.
Konateľ navrhovateľ sa snažil situáciu medzi navrhovateľom a odporcom riešiť zmierlivo a chodil aj na
rokovania a dokonca zobrali tovar nad rámec ich dohôd, a to o 5 % s tým, že jednotlivé vratky, ktoré

chce urobiť teraz odporca, boli urobené už po jednotlivých lehotách. Zopakoval, že E. Š. mladšiemu
stále táto skutočnosť bola vysvetlená a on to prijal a považoval to od nich za pomoc, ktorú mu doteraz
poskytli. Zopakoval, že medzi firmou navrhovateľa a firmou odporcu boli vždy dohodnuté kúpne zmluvy,
to znamená, že navrhovateľ dodal odporcovi objednaný tovar a tento objednaný tovar mal odporca
zaplatiť v lehote splatnosti. Čo sa týka vratiek, to bola len ich dobrá vôľa a možnosť urobiť a prevziať

nepredaný tovar maximálne vo výške 20 %. Zopakoval, že muselo ísť o sezónny tovar a táto vratka sa
mohla realizovať ešte v tej sezóne, aby oni predmetný tovar mohli predať cez nejakú inú predajňu a
podobne. V tomto prípade nastali problémy zo strany odporcu, a to v tom zmysle, že odporca prestal
platiť jednotlivé faktúry a následne oni podali návrh na súd. Konateľ navrhovateľa k veci uviedol, že je
pravda, že nebola medzi účastníkmi konania spísaná písomná zmluva, nakoľko v tom čase ešte nemali

takú prax, že písomné zmluvy sa nerobili v takej veľkej miere a aj v tomto prípade bola situácia taká,
že bola urobená len ústna zmluva.Súd z prednesu svedka E. Š. zistil, že on je spoločníkom vo firme AVROPA spol. s r.o., t. z. vo firme
odporcu. K veci uviedol, že on síce nebol konateľom odporcu, avšak E. Š. starší, ktorý je jeho otcom a
zároveň konateľom vo firme odporcu, ho ústne splnomocnil, aby firmu odporcu zastupoval z hľadiska

odoberania tovaru, dodávateľských vzťahov a podobne. Teda mohol uzatvárať ústne zmluvy. Keby sa
jednalo o písomnú zmluvu, tak túto písomnú zmluvu by mohol podpísať len konateľ. V tomto prípade
však došlo k uzavretiu ústnej zmluvy medzi firmou odporcu a navrhovateľom a za firmu odporcu túto
ústnu zmluvu uzatváral svedok. K veci uviedol, že čo sa týka firmy navrhovateľa, tak prvýkrát do kontaktu
s ňou prišiel tým spôsobom, že O.. U. ho vyhľadal v letných mesiacoch r. 2009 a predstavil sa ako

riaditeľ pobočky firmy MSG, ktorá distribuovala výrobky zn. ENVY, t. z. firmy navrhovateľa. Následne sa
dohodli na tom, že firma MSG, s.r.o. im bude dodávať tovar, a to konkrétne výrobky zn. ENVY. Dohoda
medzi nimi bola taká, že odporca si objedná tovar a niektorý tovar objedná aj samotný O.. U. a tento aj
obehával ich prevádzky. Dohoda medzi nimi bola taká, že sa objedná sezónny tovar, ktorý sa, až by sa
vrámci tej sezóny nepredal, tak sa môže vrátiť. Tak sa aj postupovalo, že napr. prebiehala letná sezóna.,
v priebehu letnej sezóny sa tovar nepredal, tak sa vrátil po ukončení tejto sezóny na začiatku zimnej

sezóny. Je pravda, že niektorý tovar, ktorý bol absolútne nepredajný, sa vracal aj počas letnej sezóny a
dohoda medzi nimi bola taká, že tovar, ktorý sa predá ten-ktorý mesiac, sa má zaplatiť do nasledujúceho
mesiaca. Takto sa aj fungovalo. Čo sa týka vratiek tovaru, tak to prebiehalo tým spôsobom, že vždy
prišiel O.. U., tovar sa zapáskoval a predmetný tovar si zobral. Prvé problémy v ich obchodnom vzťahu
nastali niekedy v letných mesiacoch r. 2010, kedy firma navrhovateľa neskoro dodala tovar, a to jarný

tovar, ktorý k nim prišiel niekedy koncom mája - začiatkom júna 2010 a v tomto tovare sa nachádzali
nejaké jarné vetrovky a podobné veci a proste išlo o neskoro dodaný tovar. Tento tovar keď prišiel, tak
automaticky išiel do zliav s tým, že zľava išla z marže odporcu, ale vrámci dobrých vzťahov s p. U.
sa dohodli, že skúsia tento tovar predať. Následne potom prišiel aj letný tovar, ale zase až niekedy v
auguste 2010. K veci chcel uviedol, že oni dodržali všetky podmienky, ktoré boli dohodnuté. Problémy

medzi nimi nastali niekedy v júni 2010, kedy sa s predstihom u p. U. objednal tovar aj na ich obchodnú
prevádzku, ktorú mali v tom čase na Obchodnej ulici v Bratislave a tento tovar im bol dodaný až v júni
2010, kedy zhodou okolností aj zatvárali ich prevádzku na Obchodnej ulici a p. U. ho presvedčil, aby
tento tovar nevracali naspäť, aby si ho nechali a pokúsili sa ho predať na ich druhej prevádzke, ktorú
mali v Bratislave. Vrámci dobrých vzťahov svedok s takýmto postupom súhlasil a tento tovar presunuli

na prevádzku do inej predajne v Bratislave avšak svedkovi U. povedal, že môžu potom vrátiť všetok
tovar, ktorý sa nepredá. Následne toto aj urobili a p. U. zavolali, aby si prišiel zbaliť tovar. Pán U. prišiel,
predmetný tovar zbalil, zapáskoval, očísloval a zistil hodnotu tohto tovaru, avšak odmietol tento tovar
prevziať z toho dôvodu, že Česi prestali súhlasiť s tým, aby sa tento tovar poslal naspäť a potrebujú
peniaze. Keď mu svedok povedal, že dohoda ale medzi nimi bola iná, tak on povedal, že nevie s tým

nič urobiť. Odvtedy predmetný tovar stojí na ich predajni zapáskovaný tak, ako ho zapáskoval O.. U..
Svedokuviedol,žeodporcamalpredajňuajvobchodnomcentreEurópavBanskejBystricianavrhovateľ
otvoril na jeseň r. 2010 svoju špecializovanú predajňu ENVY hneď vedľa ich predajne a tým pádom ich
tovar od firmy ENVY nebol predajný a potom tento tovar stiahli a vyzvali p. U., nech si ho prevezme.
Svedok potvrdil, že rokoval aj s konateľom navrhovateľa p. Selepčinym, avšak rokovali o iných veciach,

o franchisingových podmienkach obchodovania. Čo sa týka týchto zmlúv, ktoré sú predmetom tohto
konania, tak svedok rokoval len s p. U.. Svedok potvrdil, že keď prišiel tovar na konkrétnu predajňu, tak
s týmto tovarom prišla aj faktúra s trojmesačnou splatnosťou a každá sezóna trvá približne 3 mesiace.
Je pravda, že im prišla faktúra a dohoda medzi nimi bola taká, že zaplatia len tovar, ktorý predajú a p. U.
svedkovi vysvetľoval, že to musí byť takýmto spôsobom. Jednotlivé vratky prebiehali tým spôsobom, že

tovar zbalili, prišiel p. U., ktorý tovar prevzal, zapáskoval, odložil na ich predajni, následne prišla firma,
ktorá spolupracovala s navrhovateľom, predmetný tovar si odviezla a zároveň im bol vystavený dobropis
na ten tovar, ktorý bol vzatý späť. Riadne vratka prebehla tak, ako boli dohodnutí len raz. Druhýkrát
išlo o vratku tovaru, ktorý je pripravený a zbalený u odporcu. Podľa svedka tak doteraz nezaplatili
navrhovateľovi, a toto nepopiera, za tovar, ktorý skutočne aj odpredali, približne sumu 11 000 €, v tom

čase to však nevedel presne uviesť.

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 21.01.2013 právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že
berú svoj návrh čiastočne späť ohľadne sumy 22 393,05 €, čo je hodnota tovaru, ktorý bol vrátený a
ktorý riadnym preberacím protokolom prevzali a súčasťou ich späťvzatia je aj tento preberací protokol

zo dňa 24.10.2012. Následne bol urobený zápočet pohľadávok tak, ako to vyplýva z ich podania zo dňa
10.01.2013. Z tohto dôvodu teda žiadali, aby súd konanie čiastočne zastavil ohľadne sumy 22 393,05
€, trvali však na tom, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zbytku dlžnej sumy v celkovej výške 15
035,45 € s úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené v ich písomnom podaní zo dňa 10.01.2013.Právny zástupca odporcu súhlasil s tým, aby konanie bolo čiastočne zastavené ohľadne sumy 22 393,05
€.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie čiastočne zastavil ohľadne sumy
22 393,05 €.

Právnyzástupcaodporcukveciuviedol,žesapridržiavapísomnéhovyjadreniazodňa14.01.2013,ktoré

bolo krátkou cestou doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa. Súčasťou tohto vyjadrenia je daňový
doklad 1003000167, ako aj daňový doklad 1003000168, ako aj opravný daňový doklad 1203001745 a
opravný daňový doklad 1203001746. K veci uviedol že svedok O.. U. na pojednávaní pred tunajším
súdom, a to na str. 4 a 5 zápisnice potvrdil, že sa stávalo, že im preceňovali tovar a podľa jeho názoru
hovorí práve o tej účtovnej operácii, ku ktorej doložili jednotlivé doklady, a to 1003000167 a 1003000168.
Tvrdil, že aj v tomto prípade, aj z tohto tovaru mal im navrhovateľ poskytnúť zľavu vo výške 17,5 %, a

preto žiadajú, aby ich súd zaviazal na zaplatenie celkovej sumy 5772,59 €, a to s príslušným úrokom z
omeškania a dávajú na zváženie, že podľa nich by mal platiť zákonný úrok z omeškania, avšak je otázne,
že od ktorého dátumu sa dostali do omeškania. V prevyšujúcej časti žiadali návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Ďalej k veci uviedol, že v prípade, až by mali byť zaviazaní, tak mali by byť zaviazaní na
zaplatenie úroku z omeškania až od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko až vtedy sa odporca

dozvedel,akúsumumázaplatiťnavrhovateľovi.Vprípade,žeichsúdzaviaženazaplatenienimiuznanej
sumy, resp. aj vyššej sumy, tak žiadajú, aby im súd povolil splácať vyššie uvedené sumy v mesačných
splátkach a v prípade, že budú zaviazaní na sumu, ktorú požaduje navrhovateľ, tak by požadovali
splátkový kalendár v trvaní 12 mesiacov a v prípade sumy, ktorú uznávajú oni, tak v trvaní 6 mesiacov.

Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení zo dňa
14.01.2013. K veci ďalej uviedol, že by chcel poukázať na nimi produkované listinné dôkazy, a to jednak
na preberací protokol uzatvorený medzi zmluvnými stranami dňa 24.10.2012, ako aj na uznanie záväzku
zo dňa 04.10.2010 s tým, že obidva tieto právne úkony sú dvojstranné právne úkony a chcel by poukázať
aj na oznámenie o vyporiadaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 07.11.2012 a je toho názoru, že keby

sa účastníci konania boli ochotní baviť o nejakej zľave, tak toto by bolo zahrnuté v tomto preberacom
protokole, nakoľko tento priamo vo svojom texte naväzuje na toto konanie a majú za to, že odporca
týmto uznal záväzok a že ho bude platiť bez akýchkoľvek zliav. Čo sa týka obrany odporcu ohľadne toho,
že majú nárok ešte na zľavu vo výške 17,5 %, tak k tomu uviedol, že podľa ich názoru toto v konaní
žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by mal nárok na takúto zľavu v tomto prípade.

Súd z listinného dôkazu, a to uznania záväzku založeného v spise na č. l. 86 spisu zistil, že odporca dňa
04.10.2010 uznal záväzok voči navrhovateľovi, ktorý spočíva v zaplatení celkovej čiastky 53 428,50 €
s tým, že v tomto uznaní záväzku sú uvedené presné čísla faktúr aj s dátumom splatnosti, ktorých sa
toto uznanie záväzku týka. Vrámci tohto uznania záväzku je tu vedené, že avšak s možnosťou vrátenia

všetkého nepredaného tovaru. Na tomto uznaní záväzku je pečiatka a podpis konateľa AVROPA spol.
s r.o..

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to mailovej komunikácie medzi odporcom a H. U. zistil, že táto
mailová komunikácia je zo dňa 26.10.2010 a vrámci tejto mailovej komunikácie je uvedené, že E.. E. Š.

by rád vedel, kedy príde pán U. vyzdvihnúť tie vratky a kedy sa vystavia tie dobropisy.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to z listu, ktorý bol adresovaný zo strany odporcu navrhovateľovi dňa
13.07.2011 zistil, že v tomto liste odporca vyzýva navrhovateľa na prevzatie nepredaného tovaru dľa
ich predošlej dohody s tým, že uskutočňujú toto písomne, lebo na telefonické ani e-mailové žiadosti od

10/2010 nereagujú. Z ich pohľadu všetok predaný tovar vyplatili a ostatní sa snažia vrátiť už od 10/2010.
Žiadajú preto o potvrdenie termínu prevzatia hore uvedeného tovaru.

Súd z podacieho lístka zistil, že predmetný list bol podaný na poštovú prepravu dňa 14.07.2011 a
adresovaný bol navrhovateľovi do Českej republiky.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to listu znova adresovaného od konateľa odporcu navrhovateľovi
dňa 08.09.2011 zistil, že v tomto liste odporca vyzýva navrhovateľa na prevzatie opáskovaného tovaru.Súd zistil z pripojeného podacieho lístka, že tento list bol odovzdaný na prepravu na poštu dňa
09.09.2011.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to preberacieho protokolu nachádzajúceho sa na č. l. 184 spisu zistil,
že tento preberací protokol bol uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24.10.2012. V Článku
I. tohto preberacieho protokolu je uvedené v bode 4/, že zoznam odovzdaného a prevzatého tovaru
v počte 43 listov formátu A4 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto preberacieho protokolu. Ďalej v Článku
I. bod 3/ bolo dohodnuté, že fyzická kontrola a následné odovzdanie a prevzatie tovaru sa uskutoční

tak , že podľa priložených zoznamov sa skontroluje obsah jednotlivých krabíc, pričom poškodený tovar
sa v zozname označí a po ukončení kontroly si takto odsúhlasený zoznam zmluvné strany vzájomne
podpíšu. V bode 2/ tohto článku je uvedené, že tovar je uložený v kartónových krabiciach prelepených
originálnou páskou spoločnosti MORAVIA SPORT GROUP spol. s r.o.. Na každej krabici sa dvojmo
nachádza prilepený zoznam tovaru, ktorý je uložený v krabici.

Súd z oznámenia o vyporiadanie pohľadávok a záväzkov zo dňa 01.11.2012 zistil, že navrhovateľ
týmto oznámením započítal odporcovi na základe prebratého tovaru celkovú sumu 22 393,05 €. Toto
oznámenie je podpísané tak navrhovateľom, ako aj odporcom.

Podľa § 577 Obchodného zákonníka, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo

vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť
mu odplatu.

Podľa § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka, k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má
komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam

získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.

Podľa § 585 Obchodného zákonníka, komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previesť na
komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal, a komitent je
povinný ich prevziať.

Súd na základe vykonaného dokazovania po čiastočnom zastavení konania vo výške 22 393,05 €
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa ohľadne zaplatenia zbytku istiny vo výške 15 035,45 € je
dôvodný, nakoľko podľa názoru súdu v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená komisionárska zmluva, čo vyplynulo hlavne z výpovedi svedka O.. H. E. U., ktorý vystupoval

v mene navrhovateľa a ktorý uzatváral predmetnú komisionársku zmluvu s odporcom. Tento svedok
nazval predmetnú zmluvu ako kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá s možnosťou predaja a s možnosťou
vratky. Samotný svedok potvrdil, že takto sa medzi účastníkmi konania aj postupovalo. Súd na základe
takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená práve
komisionárska zmluva, t. z. že odporca mal povinnosť zaplatiť za dodaný tovar navrhovateľovi vtedy,

keď on sám predmetný tovar predal. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporca
uznal záväzok navrhovateľa ku dňu 04.10.2010 za dodaný tovar v celkovej výške 53 428,50 €. Aj v
tomto uznaní je uvedené, avšak s možnosťou vrátenia všetkého nepredaného tovaru. Predmetom tohto
konaniapočiastočnomzastaveníkonaniazostranynavrhovateľaeštepredvydanímplatobnéhorozkazu
bola suma 37 428,50 €. Z preberacieho protokolu vyššie uvedeného vyplynulo, že došlo k započítaniu

vzájomných pohľadávok v celkovej výške 22 393,05 €. Z tohto dôvodu súd ustálil, že odporca je dlžný
navrhovateľovi eštezbytokhodnotytovaru,ktorýbolpredaný,atoprávevpriznanejsume15035,45€.Z
týchtodôvodovsúdzaviazalodporcunazaplatenietejtosumy,nakoľkopodľanázorusúduzvykonaného
dokazovania vyplynulo, že tovar v tejto hodnote odporca predal a napriek tomu hodnotu tohto tovaru
navrhovateľovi v zmysle dohodnutej komisionárskej zmluvy nezaplatil.

Pokiaľ odporca tvrdil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že by mal nárok ešte na ďalšiu zľavu
z predmetného tovaru, toto v konaní podľa názoru súdu hodnoverne nebolo preukázané a podľa názoru
súdu odporca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno a z toho dôvodu považoval túto obranu
odporcu za účelovú.

Súd teda ustálil, že po vrátení tovaru v celkovej hodnote 22 393,05 € zostal odporca dlžný navrhovateľovi
práve priznaná sumu 15 035,45 €.Súd zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka platného a účinného v čase vzniku omeškania, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd preto priznal navrhovateľovi z priznanej sumy i úrok z omeškania v zmysle vyššie uvedených
citovaných ustanovení s tým, že súd zobral do úvahy základnú úrokovú sadzbu ECB ku dňu 02.11.2012
vo výške 0,75 % a ku dňu 20.08.2010 vo výške 1 % a počet percentuálnych bodov stanovených v
citovanom ustanovení nariadenia 8, a preto predstavuje výška úroku z omeškania 8,75 %, resp. 9 %

ročne tak, ako to požadoval navrhovateľ a tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Odporca sa dostal do omeškania vyššie uvedených faktúr odo dňa nasledujúceho od splatnosti týchto
faktúr,apretosúdpriznalpočiatokdobyomeškaniaodtýchtodátumovtak,akotopožadovalnavrhovateľ.

Pokiaľ sa navrhovateľ dožadoval zaplatenia príslušenstva pohľadávky aj úrokov z omeškania aj zo súm
prevyšujúcich priznanú sumu 15 035,45 €, tak súd v tejto časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol, nakoľko podľa názoru súdu odporca v konaní preukázal, že ešte pred podaním návrhu odporca
vyzýval navrhovateľa na prevzatie tovaru s tým, že predmetný tovar bol zabalený zo strany zamestnanca
navrhovateľa - svedka O.. H. E. U., teda podľa názoru súdu, keďže predmetný tovar sa nepredal,

nemohlo dôjsť ani k splatnosti faktúr, z ktorých sa navrhovateľ domáhal zaplatenia príslušenstva
pohľadávky. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa v tejto prevyšujúcej časti zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O. s. p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t. j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).