Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. december 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411206048
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411206048.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01
Bratislava, IČO: 45 869 464, práv. zast. AK Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava,
IČO: 35 940 875 proti povinnej B. F., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XX, o vymoženie 327,15 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom v
Michalovciach, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 10. júla 2012

č. k. 2Er/933/2011-22 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že vo veci sa vymáha
plneniezospotrebiteľskejúverovejformulárovejzmluvynazákladerozhodcovskéhorozsudkuvydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a.s., so
sídlom v Bratislave zo dňa 13.5.2011 sp. zn. IDC0410197, právoplatný 7.6.2011 a vykonateľný
21.7.2011. Rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá v obchodných podmienkach, je podľa názoru
prvostupňového súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nebola osobitne vyjednaná, núti

spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto s odkazom
na ust. § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, keďže takáto podmienka sa navyše prieči aj dobrým mravom a aj výkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, keďže spotrebiteľ takouto podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve nie je viazaný, súd po preskúmaní exekučného titulu podľa § 44 ods. 1, 2
Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. V odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Prvostupňový súd totiž nesprávne právne posúdil vec, súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom
na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, preto je ním exekučný súd viazaný, nemôže posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, jeho

skutkové a právne závery, meniť ho alebo rušiť. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku je možné len
z dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK, ktorý sa vzťahuje na povahu plnenia, nie všeobecne na
obsah zmluvy alebo jednotlivú jej podmienku. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná
na základe plnenia si zákonnej povinnosti banky, preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Oprávnený
v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR 3 M Cdo 11/2010.Sudkyňa prvostupňového súdu podanému odvolaniu nevyhovela a vec predložila v súlade s § 374 ods.
4 O.s.p. na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka dojednaná v obchodných podmienkach bod 10.2 Riešenie sporov Poštovej
banky, resp. v zmysle záverečných ustanovení spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. 3826457208 bod 3.7,
ktorá nebola vzhľadom na typ formulárovej zmluvy individuálne dojednaná a v zmysle ktorej ak bude v
spore žalobcom banka, predloží spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a ak bude

žalobcom klient, môže podať žalobu na rozhodcovskom súde alebo všeobecnom súde, nebola platne
uzavretá.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného uznesenia, ktorý považuje rozhodcovskú
doložku, ktorá vyžaduje od povinného, aby v určitých prípadoch spory riešil v rozhodcovskom konaní,

za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v
neprospech spotrebiteľa.

S účinnosťou od 1. januára 2008 bolo do Občianskeho zákonníka zapracované ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r), ktoré špecifickým spôsobom prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3 ods. 3 bod 1, písm.

q) Smernice, ktorá označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť
spotrebiteľoviprávoalebobránenievuplatňovaníprávapodaťžalobualebopodaťakýkoľvekinýopravný
prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami
výhradne arbitrážou.

Avšak vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 1. mája 2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej
únii, sú považované súdy v Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie,
za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového
práva pre pristupujúce štáty.

Počnúc od 21. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná
je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola
spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti
s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice

„Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza:
„zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na
spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov, alebo bránenie uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov, ktoré
má spotrebiteľ k dispozícii alebo ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných právnych

predpisov malo prislúchať k druhej zmluvnej strane, spotrebiteľovi“.

Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá
horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť
vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlúčiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor

vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho
súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation S.A.
národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo zle uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom rozsahu
interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.Pritom právo Európskej únie, a teda aj Smernicu o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj vykonávajúcu národnú úpravu treba vykladať iba v kontexte Európskej únie a nie práva

národného.

Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je výhradná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zakladá aj výlučnú právomoc rozhodcovského súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto

zmluvné ustanovenie je v rozpore s čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a preto v zmysle článku 6 uvedenej Smernice nie je pre
spotrebiteľa záväzná.

Odvolací súd aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4. júna
2009 je toho názoru, že dojednanie právomoci rozhodcovského súdu vzdialeného od miesta bydliska

povinného takmer 400 km je podľa názoru odvolacieho súdu tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými
právami súdneho konania. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným
súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84 a 84 ods. 1 O.s.p.).

Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa
tvrdeného prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci
vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t. j. oprávnene posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie
práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach založenej spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy nebránia ustanovenia § 21 ods. 2, alebo § 40 ods. 1 písm. c)
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania než spotrebiteľov,

znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľskej veci tomu tak nie je. Aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený bol v
odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.