Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411208207
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411208207.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01
Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. Advokátska kancelária Máčaj a Novák, Karpatská 18, Bratislava,
proti povinnému S. G., nar. XX.XX.XXXX, N. XX/XX, C. D., o vymoženie 638,03 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/1239/2011-17 zo dňa
10.07.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, §§ 53 ods. 1 až 4; 53

ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Konštatoval, že vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré mal za preukázané vykonaným dokazovaním,
dospel k záveru, že v danom prípade by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava, sp.
zn. ISC0910133 zo dňa 12.08.2011, ktorý je vo veci exekučným titulom, by bolo v rozpore s

právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul, je neprijateľná, lebo nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve, uzavretej medzi predchodcom oprávneného a povinným
je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnenému
sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa oprávneného právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu. Účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom

nakladať ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by poručil zásadu rovnocennosti
a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučnýsúd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva aj z ust. § 159
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku je možné,
len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Z tohto
ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka

spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Oprávnený ďalej namietal, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje
štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v
SlovenskejrepublikevsúladesustanoveniamizákonaobankáchapodliehadohľaduNBS.Nejdetuteda
o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Zákon o bankách v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodovbudúrozhodnutévrozhodcovskomkonanístálymrozhodcovskýmsúdom.Textrozhodcovskej
doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou
„rozhodcovskej zmluvy“. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia

zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovie, resp. aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza záznam zákonného sudcu, že
súhlasí s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, preto nariadil predložiť vec odvolaciemu súdu na
rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je potrebné uviesť,
že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým
mravom.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú

suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku ( rei iudicatae ), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie
je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho

väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( čl. 125 ods. 1

písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej

právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu

takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na

základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať
aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom

konaníjepotrebnénaúčely§45zákonaorozhodcovskomkonanívylúčiťvovzťahukexekučnémusúdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi
povinným a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že výkon práv a povinností z rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Nie každá
zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je

neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka už v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a

rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví ( zamietne návrh na udelenie poverenia o vykonanie exekúcie )
o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto prípade, a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv
v rozpore s dobrými mravmi.

Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, alebo nevydá poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( § 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. t/ ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality bežných

ľudí nezaväzovali.

Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku,
ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje za

neprijateľnú, a preto neplatnú.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že osobitný zákon - zák. č. 483/2001 Z. z. mu ukladal
povinnosť ponúknuť klientom nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súdkonštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože aj splnenie tejto povinnosti sa musí
realizovať v medziach práva na ochranu spotrebiteľa.

Preto odvolací súd v súlade s ustanovením napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.