Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/172/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108221963
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2108221963.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: PPA

INŽINIERING, s.r.o., IČO: 31 376 045, so sídlom Vajnorská 137, Bratislava, proti žalovanému: DROBEC
- ŽERIAVY, s.r.o., IČO: 36 512 036, so sídlom Komenského 2651/1, Snina, zastúpený JUDr. Ľubomírom
Hudákom, advokátom so sídlom Námestie slobody 1, Humenné, o zaplatenie 590.754,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.072,96 € spolu s 8,0%-ným ročným úrokom z
omeškania od 1.10.2008 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 784,37 €, a to do troch dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom došlým súdu dňa 16.10.2008 žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu
590.754,- Sk s 8,0%-ným úrokom z omeškania od 1.10.2008 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol že
dňa 20.11.2007 vo výrobnej hale S0120 vo Voderadoch na stavenisku spoločnosti SUN JIN TECH, Co.,
s.r.o. došlo k nehode a súčasnému spôsobeniu škody na pojazdnej zdvíhacej pracovnej plošine typu
GENIE GS 3246, ktorá bola zvalená (pád na bok z výšky 8m) počas vykonávania úradnej skúšky iného

zariadenia - elektrického mostového žeriavu obsluhovaného pracovníkom žalovaného. Pri nehode boli
vážne zranené tiež dve osoby vykonávajúce práce na plošine, preto boli okolnosti nehody podrobne
zdokumentované v správe z prešetrenia pracovného úrazu vyhotovenej spoločnosťou BOZPO, s.r.o.
a následne aj Inšpektorátom práce Trnava z ktorých je zrejmé, že zo strany žalovaného došlo okrem
porušenia všeobecných právnych povinností aj k porušeniu príslušných pracovných postupov. Podľa
žalobcu je žalovaný plne zodpovedný za spôsobenú škodu na predmetnej plošine, a to jednak v zmysle
§ 420 Občianskeho zákonníka ako aj porušením § 6, ods. 1, písm. d) zák.č. 124/2006 Z.z. a § 4,

ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. tým, že organizácia nevykonala počas úradnej skúšky
zdvíhacieho zriadenia žeriavu také organizačné opatrenia, ktoré by zabránili ohrozeniu pracovníkov
nachádzajúcich sa v pracovnom dosahu žeriava. Poškodená plošina je majetkom tretej osoby od ktorej
si ju žalobca prenajal a za ktorej poškodenie je zodpovedný prenajímateľovi. Nakoľko poškodená plošina
bola takmer nová a bezchybná, pričom poškodením sa stala úplne nepoužiteľnou a neopraviteľnou,
poveril žalobca znalca (Ing. P., znalec z odboru cestná doprava a strojárstvo) k vypracovaniu znaleckého
posudku vo veci stanovenia výšky škody na plošine; škoda bola vyčíslená na sumu 584.804,- Sk.

Prenajímateľ -spoločnosť maltech Slovakia Prenájom pohyblivých pracovných plošín, s.r.o.- akceptoval
výsledky znaleckého posudku, vo výške zistenej znalcom si uplatnil u žalobcu náhradu škody; žalobca
následneuznalsvojuzodpovednosťvyplývajúcuznájomnejzmluvypodpisomuznaniazáväzkuvovýške
584.804,- Sk. Už pred uplatnením náhrady škody od prenajímateľa poškodenej plošiny sa však žalobcaobrátil listom na žalovaného so žiadosťou o úhradu sumy vyplatenej prenajímateľovi vo výške 584.804,-
Sk a hodnoty nákladov na vypracovanie znaleckého posudku v sume 5.950,- Sk, spolu teda vo výške
590.754,- Sk; žalovaný reagoval na výzvu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý

však poprel zodpovednosť za spôsobenú škodu, bez podstatného odôvodnenia, svoju zodpovednosť za
škodu a náklady vo výške 590.754,- Sk neuznal, ani na ďalšie výzvy nereagoval. Keďže žalobca uhradil
škodu (v zmysle § 440 Občianskeho zákonníka) ktorá vznikla zavinením žalovaného pričom sa nemôže
domôcť svojho práva na úhradu podal návrh na súd.
K návrhu pripojil žalobca ako dôkaz Správu o prešetrení závažných pracovných úrazov

vypracovanú spoločnosťou BOZPO, s.r.o. dňa 22.11.2007, Protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-
INA-256/257-03-2.2/P-J42-07 zo dňa 19.2.2008, 2x stanovisko Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-
INA-256/257-03-2.2/P-J42-07 zo dňa 4.2.2008, vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.2.2008 k protokolu
Inšpektorátu práce Trnava, vyjadrenie U. zo dňa 28.2.2008 k protokolu Inšpektorátu práce Trnava,
záznam z výpovede účastníka nehody - U., kópiu nájomnej zmluvy č. 2005/001 uzavretej dňa
10.10.2005 medzi spoločnosťou maltech Slovakia Prenájom pohyblivých pracovných plošín, s.r.o. (ako

prenajímateľom) a žalobcom (ako nájomcom), znalecký posudok č. 66/2008 vypracovaný dňa 2.4.2008
Ing. P., vyúčtovanie odmeny za znalecký posudok, pokus o zmier zo dňa 27.5.2008, uznanie záväzku
žalobcom zo dňa 23.7.2008, list žalobcu zo dňa 25.4.2008 a 24.9.2008 žalovanému, list žalovaného zo
dňa 17.5.2008, stanovisko poisťovne žalobcu zo dňa 1.2.2008, 2x výpis z účtu žalobcu.

Žalovaný sa vyjadril k návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním došlým na súd dňa
30.4.2009 v ktorom uviedol, že návrh považujú za nedôvodný, nakoľko je rozpore so skutkovým stavom
a je predčasný. Je pravdou že dňa 20.11.2007 na stavenisku spoločnosti SUN JIN TECH, Co, s.r.o.,
došlo k nehode a spôsobeniu škody na pojazdnej zdvíhacej pracovnej plošine, keď plošina bola zvalená
počas vykonávania úradnej skúšky iného zariadenia - elektrického mostového žeriavu obsluhovaného

pracovníkom žalovaného; došlo k zraneniu dvoch osôb vykonávajúcich prácu na plošine, nehoda bola
zdokumentovaná a vyšetrená Inšpektorom práce Trnava. Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu že je
zrejmé, že zo strany žalovaného došlo okrem porušenia všeobecných právnych povinností podľa § 420
Občianskeho zákonníka aj k porušeniu pracovných postupov pri zabezpečení pracoviska. Rozhodnutie
Inšpektorátu práce považuje žalovaný za vecne nesprávne, nakoľko jeho závery a skutočnosti uvedené

v protokole sa nezakladajú na dostatočnom preverení, vyšetrení a objektívnom zistení príčin závažného
pracovného úrazu ku ktorému došlo a kto za neho nesie zodpovednosť; Inšpektorát práce v bode G /
bod č. 2d1/ uviedol že bol porušený § 6, ods. 1 písm. d) zák.č. 124/2006 Z.z. a § 4, ods. 3 nar.vl.
SR č. 392/2006 Z.z. a č1. 3.3 Prílohy č. 2 k nariadeniu, pričom porušenie malo spočívať v tom, že
organizácia nevykonala počas úradnej skúšky zdvíhacieho zariadenia predmetného žeriava, resp. pri

zabezpečovaní odstránenia závady (elektrického kábla prekážajúceho chodu žeriava po žeriavovej
dráhe) také organizačné opatrenia, ktoré by zabránili ohrozeniu pracovníkov nachádzajúcich sa v
pracovnomdosahužeriava-stýmtozáveromastanoviskomžalovanýnesúhlasí,nakoľkojevrozporeso
skutočným stavom veci a v rozpore s uvedenými zákonmi a predpismi (Inšpektorát práce nedostatočne
preveril udalosť a nepreviedol dostatočne preverenia pracovníkov a firiem ktoré sa nachádzali na

pracovisku). Poukázal na ustanovenie § 6, ods. 4 zák.č. 124/2006 Z.z. podľa ktorého zamestnávateľ
je povinný zabezpečiť aby zamestnanci iného zamestnávateľa ktorí budú vykonávať práce na jeho
pracoviskách a v jeho priestoroch dostali potrebné pokyny a informácie na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä podľa § 7, ods. 6, písm. a) až
c), teda najmä nevstupovať do priestorov, čo nevykonal vlastník priestorov a taktiež zamestnávateľ -

firma vykonávajúca práce na plošine. Žalovaný bol dodávateľom mostových žeriavov, na ktorých sa dňa
20.11.2007 vykonávala úradná skúška, ale v zmysle uvedených zákonov a predpisov nebol jediným
kompetentným a povinným v na zabezpečenie pracoviska - ak ním vôbec bol, nakoľko pracovisko má
zabezpečiť majiteľ priestorov resp. preberajúci žeriavov nakoľko úradná skúška je úradné odovzdanie
zdvíhacieho zariadenia. Poukázal ďalej na čl. 2.1 Prílohy č. 2 k nar.vl. SR č. 392/2006 Z.z. kde je

uvedené, že pracovný prostriedok má byť inštalovaný a umiestený tak, aby sa zmenšilo ohrozenie pre
obsluhu a pre ďalších zamestnancov a ponechá sa dostatok miesta medzi pohybujúcimi sa časťami v
okolí, čo pracovníci žalobcu nevykonali a porušili tým predpisy. Poukázal aj na čl. 3.3 Prílohy č. 3 k nar.vl.
SR č. 392/2006 Z.z. kde je uvedené že zamestnávateľ musí vykonať organizačné opatrenia, aby do
pracovného priestoru mobilného pracovného predmetu (v tomto prípade plošiny) s vlastným pohonom

nevchádzali zamestnanci. príp. vykonať opatrenia aby sa predišlo zraneniu, čo opätovne pracovníci
žalobcu nevykonali a porušili tým predpisy. Pracovníci plošiny ktorí na nej resp. s ňou vykonávali
práce boli povinní zabezpečiť bezpečný stav priestoru v ktorom vykonávali svoju činnosť, čo však
nezabezpečili; taktiež postavili plošinu do prejazdového priestoru žeriavu a nemali vypnutý a uzamknutývypínač trolejového napájania‚ mali vybrať poistky aby zabezpečili svoj pracovný priestor alebo ho mali
ohradiť - všetky tieto povinnosti neboli pracovníkmi plošiny zabezpečené, čím porušili predpisy a došlo k
udalosti (závažnému pracovnému úrazu). Podľa názoru žalovaného šetrenie Inšpektorátu vo veci bolo

neobjektívne a v rozpore s príslušnými predpismi, bolo nedostatočne zdokumentované a nedôkladne
prešetrené a posúdené, nakoľko pri objektívnom posúdení zabezpečenia priestoru pracovníkmi plošiny
by Inšpektorát došiel k záveru že zistené nedostatky boli na strane žalobcu a nie na strane žalovaného -
na základe týchto skutočností bola podaná žaloba o zrušenie rozhodnutia Inšpektorátu práce na Krajský
súd v Prešove, kde vo veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Ďalej žalovaný nesúhlasí s tvrdením

žalobcu že plošina bola zničená, nakoľko odišla po „vlastných“ (bola pojazdná); žalovaný nebol prizvaný
kznaleckémuposudzovaniuahodnoteniu.Všetkyuvádzanéskutočnostisúporušenímzostranyžalobcu
apretožalovanýnemôžeakceptovaťzaplateniežalovanejsumy.Nazáverpožiadaloprerušeniekonania
nakoľko na Krajskom súde Prešov sa vedie konanie v ktorom sa rieši otázka ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu v tejto veci, a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom pred Krajským
súdom Prešov.

Žalobca sa vyjadril k podaniu žalovaného vyjadrením došlým súdu dňa 18.6.2009, v ktorom uviedol, že
prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej pred Krajským súdom Prešov (v ktorom
žalovaný žiada o zrušenie rozhodnutia Inšpektorátu práce Tmava) nie je opodstatnené, nakoľko je
nepochybné že dňa 20.11.2007 vo výrobnej hale S0120 vo Voderadoch na stavenisku spoločnosti SUN

JIN TECH, Co., s.r.o. došlo k nehode a k spôsobeniu škody na pojazdnej zdvíhacej pracovnej plošine
typu GENIE GS 3246 - nehoda bola podrobne zdokumentovaná dvomi nezávislými subjektmi (v správe
z prešetrenia pracovného úrazu vyhotovenej spoločnosťou BOZPO s.r.o. a následne v Protokole o
vyšetrení príčin úrazu vyhotovenom Inšpektorátom práce Trnava) ako aj ďalšími písomnými výpoveďami
svedkov nehody; žalovaný spochybňuje rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava ktoré vyplynulo zo

šetrenia príčin pracovného úrazu ku ktorému pri nehode došlo - v tomto Inšpektorát zistil porušenie
príslušných pracovných postupov ohľadom zabezpečenia pracoviska žalovaným. Žalobca poukázal
na skutočnosť že na uvedený Protokol o vyšetrení príčin úrazu sa odvoláva najmä z dôvodu, že
obsahuje podrobný opis priebehu nehody, ktorý Inšpektorát práce spísal na základe výpovede svedkov a
miestneho šetrenia nehody. Zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu vyplýva (okrem porušenia

pracovných postupov zistených Inšpektorátom práce Tmava) najmä z porušenia jeho všeobecnej
preventívnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka (v spojitosti s § 420 Občianskeho
zákonníka) v zmysle ktorého „Každý je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí”. K nehode a spôsobeniu škody došlo pri obsluhe
špeciálneho zariadenia (priemyse1ného elektrického mostového žeriavu) ktoré v zmysle príslušných

predpisov môžu obsluhovať len osoby s náležitým oprávnením, čo predpokladá zvýšené nároky na
prevenciu a bezpečnosť pri obsluhe zariadenia - napriek tomu pri obsluhe žeriavu došlo k vážnej
nehode a je evidentné, že žalovaný pri práci a manipulácii s týmto zariadením (v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka) nedodržal prevenčnú povinnosť a bola spôsobená škoda; jednoznačne pritom
existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti žalovaného,

a nepochybné je aj zavinenie žalovaného, preto žalovaný zodpovedá za náhradu škody v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka v plnej miere. Žalobca odmieta tvrdenie o spoluvine pri vzniku škody,
t.j. že pracovníci žalobcu ktorí vykonávali práce na plošine porušili napr. ustanovenia nar.vl. SR č.
392/2006 Z.z. (v zmysle ktorého mali umiestniť pracovný prostriedok tak, aby sa zmenšilo ohrozenie
pre obsluhu a že nezabezpečili bezpečný stav priestoru v ktorom vykonávali prácu) a to z dôvodu,

že do pojazdnej dráhy žeriavu bola plošina umiestnená na základe výslovnej žiadosti zamestnancov
žalovaného,ktorínazákladedohodysožeriavnikompožiadalivedúcehomontéražalobcu(KarolPaldan)
o zabezpečenie odstránenia vodiča (kábla) ktorý vo výške cca. 8 m prečnieval do dráhy žeriava, pričom
pracovníci žalobcu v tom čase na stavbe pracovali na úplne inom mieste, avšak v snahe vyhovieť
požiadavke žalovaného zahájili odstránenie kábla pomocou plošiny a to riadne, zodpovedne, a v súlade

s pracovnými postupmi; v priestore mostového žeriava sa teda vôbec nezdržiavali svojvoľne alebo z
nedbanlivosti, ale na výslovnú požiadavku žalovaného. Následne z neznámej príčiny žeriavnik (ktorý o
odstraňovaní vodiča z dráhy žeriava vedel) pohol žeriavom, pričom v čase hýbania ramenom žeriavu
bol žeriavnik dokonca otočený chrbtom k smeru pohybu žeriavu čím plošinu s pracovníkmi žalobcu
zdvihnutými na plošine (ktorá zasahovala do dráhy žeriavu) zvalil. V tejto súvislosti žalobca uviedol

že nehoda je riešená aj formou trestného konania voči žeriavnikovi, pričom predmetný spis obsahuje
podrobné výpovede účastníkov nehody ako aj svedkov, preukazujúce priebeh nehody. Nesúhlasí tiež
s tvrdením žalovaného že zistená výška škody je neadekvátna a že plošina nebola zničená, nakoľko
disponuje fotografiami z miesta nehody, všetci zástupcovia žalovaného ktorí boli prítomní na miestenehody mali možnosť zničenú plošinu prezrieť; plošina bola odvezená (neodišla „po vlastných”) pričom
žalovaný bol aj následne vyzvaný na obhliadku plošiny - nakoľko však žalovaný nejavil záujem o
obhliadku (pričom prenajímateľ naliehal na náhradu škody u žalobcu), pristúpil žalobca k zabezpečeniu

znaleckého posúdenia, znalec bol vybratý zo zoznamu súdnych znalcov v danom odbore, žalobca preto
nevidí dôvod na spochybňovanie výšky škody zistenej predmetným znaleckým posudkom. Poukázal na
tožespoločnosťžalobcuodzačiatkuvyvíjamaximálneúsilieovyriešenieamimosúdneurovnaniesporu,
čo žalovaný však bezdôvodne odmieta. Na záver odmietol vyjadrenia žalovaného ohľadom spoluviny
žalobcu, resp. porušení bezpečnostných predpisov a takéto vyjadrenia žalovaného považujeme za

nesúvisiace s podstatou veci.
K vyjadreniu priložil žalobca záznam výpovede svedka S. zo dňa 21.11.2007, 8 ks fotografií z miesta
nehody, mailovú komunikáciu.

Súd si pre svoje rozhodnutie ďalej zadovážil faktúru spoločnosti maltech Slovakia, s.r.o. č. 200810201
znejúcu na sumu 584.804,- Sk, výpis z banky žalobcu o zaplatení sumy 192.402,- Sk dňa 4.12.2008,

100.000,- Sk zo dňa 27.8.2008 a 292.402,- Sk zo dňa 15.8.2008 spoločnosti maltech Slovakia,
s.r.o., potvrdenie spoločnosti maltech Slovakia, Prenájom pohyblivých pracovných plošín, s.r.o. zo dňa
17.9.2009, faktúru Ing. P., znalca, č. 66/2008 znejúcu na sumu 5.950,- Sk, výpis z banky žalobcu o
zaplatení sumy 5.950,- Sk dňa 5.5.2008 Ing. P., kópiu spisu Inšpektorátu práce Trnava č. R 68/2008,
R 126/2011, zápisnicu o výsluchu svedka F. zo dňa 23.3.2009, zápisnicu o výsluchu svedka Ing. U. zo

dňa 20.1.2009, 2x náčrtok miesta nehody, 12 x fotografií z miesta nehody, kópiu Rozsudku tunajšieho
súdu sp.zn. 4T/86/2009 zo dňa 13.11.2009.

Predzačatímpojednávaniakonanéhodňa20.1.2010právnyzástupcažalovanéhopožiadaloprerušenie
konania, nakoľko pred Krajským súdom v Prešove sa vedie konanie ohľadom preskúmania rozhodnutia

Inšpektorátu práce Trnava, ktorým bola prešetrovaná nehoda, na základe ktorej žalobca požaduje
zaplatenie škody - v tomto konaní pred Krajským súdom v Prešove sa rieši otázka dôležitá pre
rozhodnutie vo veci vedenej pred OS Trnava 37C/172/2008, nakoľko je možné, že po opätovnom
prešetrovaní priebehu nehody bude inak definované zavinenie žalovaného, resp. môže byť určené spolu
zavinenie žalobcu, resp. vlastníka priestorov spoločnosti SUN JIN TECH, Co., s.r.o.

Pred začatím pojednávania konaného dňa 20.1.2010 splnomocnený zástupca žalobcu uviedol že
v konaní odôvodňuje svoj návrh všeobecným zavinením žalovaného, a prípadné nové rozhodnutie
Inšpektorátu práce sa bude dotýkať pracovno právnych predpisov a ich dodržiavania, resp. zanedbania,
a nie všeobecného zavinenia podľa Občianskeho zákonníka.

Žalobca sa k veci vyjadril ďalším podaním došlým súdu dňa 13.4.2010 v ktorom uviedol že prerušenie
konania do právoplatného skončenia veci vedenej pred Krajským súdom Prešov (v ktorom žalovaný
žiada o zrušenie rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava) nie je z pohľadu konania 37C/172/2008
relevantné, nakoľko nehoda bola podrobne zdokumentovaná dvomi nezávislými subjektami (správa z
prešetrenia pracovného úrazu vyhotovená spoločnosťou BOZPO s.r.o., Protokol o vyšetrení príčin úrazu

vyhotovený Inšpektorátom práce Trnava), ako aj výpoveďami svedkov nehody. Žalovaný spochybňuje
rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava ktoré vyplynulo zo šetrenia príčin pracovného úrazu ku ktorému
prinehodezároveňdošlo,avktoromInšpektorátprácezistilporušeniepríslušnýchpracovnýchpostupov
ohľadom zabezpečenia pracoviska žalovaným, na tento sa však žalobca odvoláva najmä z dôvodu že
obsahuje podrobný opis priebehu nehody, ktorý Inšpektorát práce spísal na základe výpovede svedkov a

miestneho šetrenia nehody. Zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu vyplýva (okrem porušenia
pracovných postupov zistených Inšpektorátom práce Trnava) najmä z porušenia jeho všeobecnej
prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, v spojitosti s § 420 Občianskeho
zákonníka.

Uznesením č. 37C/172/2008-139 zo dňa 8.6.2010 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.
10Co/299/2010-151 zo dňa 27.9.2011 súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.

Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.1.2012 uviedol že na návrhu trvá,
nakoľko dňa 20.11.2007 v objekte stavby Samsung bola spôsobená nehoda, v súvislosti s ktorou bola

žalobcovi spôsobená škoda, a to zvalením pracovnej plošiny žeriavom patriacim žalovanému. Žalobca
mal pracovnú plošinu prenajatú od tretej osoby - plošina bola pri nehode zničená a nepoužiteľná,
pričom škoda bola vyčíslená znaleckým posudkom na sumu 590.754,- Sk; uvedenú sumu uhradil
žalobca spoločnosti maletech (v dvoch splátkach do januára 2008). Za uvedenú nehodu je zodpovednýžalovaný, nakoľko pri vykonávaní skúšky jeho zariadenia (žeriavu) požiadal pracovníkov žalobcu o
pomoc s plošinou pri vyvesení kábla, pričom títo pomoc poskytli - následne žeriav sa z neznámeho
dôvodu pohol a plošinu zvalil, čím bola spôsobená škoda. Vzhľadom ku skutočnosti, že škoda nebola

zavinená žalobcom, poisťovňa ju odmietla preplatiť.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.1.2012 poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove ktorým bolo zrušené rozhodnutie Inšpektorátu práce v Trnave, a vrátené mu
na ďalšie konanie, pričom žalobca sa vo svojich tvrdeniach odvoláva práve na zistenia Inšpektorátu
práce. Poukázal na skutočnosť že neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením

žalovaného, nakoľko práve žalobca porušil bezpečnostné predpisy, keď poškodená plošina sa
nachádzala v dráhe žeriavu žalovaného, pracovníci plošiny neoznámili svoju činnosť na plošine a
nezabezpečili miesto tak, aby nemohlo prísť k stretu plošiny so žeriavom - zo strany žalovaného teda
nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, preto náhrada škody je vylúčená.
Konateľ - štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.1.2012 uviedol že nikto z
pracovníkov žalovaného nespravil žiadnu chybu, nakoľko vykonávanie skúšok žeriavu bolo oznámené

majiteľovi stavby. Poškodená plošina sa v dráhe žeriavu nemala nachádzať, čo mal zabezpečiť majiteľ
stavby (mal zabezpečiť bezproblémový priebeh žeriavovej skúšky). Plošinu vôbec nebolo vidieť (bola
umiestnená „za rohom“) a zrážke nebolo možné sa vyhnúť.

ZospisuInšpektorátupráceTrnavaohľadomudalosti-nehodyktorásastaladňa20.11.2007vovýrobnej

hale SO 120 vo Voderadoch súd zistil, že
- Národný Inšpektorát práce svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava o
uložení pokuty žalovanému za porušenie bezpečnostných predpisov v súvislosti so šetrením príčin
pracovného úrazu F. a S.. Žalovaný vo svojom vyjadrení počas šetrenia uviedol že nebol kompetentný
zabezpečiť pracovisko, nakoľko nešlo o jeho priestory; povinnosť zabezpečiť priestory mali pracovníci

plošiny (žalobcu). Pokuta bola Inšpektorátom práce uložená z dôvodu, že žalovaný nevykonal počas
úradnej skúšky zdvíhacieho zariadenia žeriavu také opatrenia, ktoré by zabránili ohrozeniu pracovníkov
nachádzajúcich sa v dosahu žeriava. Proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trnava sa žalovaný odvolal.
Národný Inšpektorát práce svoje potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný nedodržal
zákonné povinnosti uvedené v § 6, ods. 1, písm. d) zák.č. 124/2006 Z.z. a § 4, ods. 3 a čl. 3.3 Prílohy

č. 2 nar.vl. SR č. 392/2006 Z.z., keď počas úradnej skúšky žeriavu nevykonal organizačné opatrenia,
ktoré by zabránili vzniku nehody,
- Krajský súd v Prešove Rozsudkom č. 3S/11/2009-47 zo dňa 28.5.2010 zrušil rozhodnutie Národného
inšpektorátu práce v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava a vec vrátil na ďalšie konanie,
nakoľko napadnuté rozhodnutia boli nepreskúmateľné,

- Inšpektorát práce Trnava Rozhodnutím č. R126/2011/SE správne konanie voči žalovanému zastavil,
nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, keď v rámci nového prejedania
veci (po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove) nevyšli najavo nové skutočnosti.

Svedok U. na pojednávaní konanom dňa 12.9.2012 uviedol že v čase nehody riadil žeriav ktorý spôsobil

škodu, a to na základe dohody medzi ním ako živnostníkom a žalovaným ako dodávateľom (predmetný
žeriav bol dodávaný žalovaným, svedok na základe zmluvy tento namontoval a spustil do prevádzky).
V októbri 2007 bol odovzdávaný žeriav, pričom pri odovzdávaní je potrebné vykonať skúšky funkčnosti
tohto zariadenia - nakoľko svedok na uvedenú činnosť má oprávnenie, vykonával tieto skúšky pre
spoločnosť žalovaného, a to tým spôsobom, že testovali nosnosť žeriavu nakladaním skúšobného

bremena a manipuláciou s ním. Pri príprave záťaže sa žeriavové zariadenie pohybovalo po stropných
koľajniciach, pripravovali sa jednotlivé bremená, pričom dráha žeriavu bola prejazdná. Pri jednej z ciest
sazrazuvdráhežeriavuobjavilaplošina,naktorejbolidvajaľudia,ktorí-akosasvedokneskôrdozvedel-
údajne opravovali nejaký kábel. Aj napriek upozorneniu ľudí stojacich na plošine nebolo možné žeriav
zastaviť, pretože má dojazd - žeriav narazil na plošinu ktorá sa nahla, a následne pri pokuse o jej znovu

postavenie spadla a poškodila sa.
Na otázky sudcu svedok uviedol že pri začatí aj v priebehu žeriavovej skúšky bol prítomný investor ktorý
vedel o požiadavkách na prejazdnosť dráhy žeriavu, túto mal zabezpečiť. Obsluha žeriavu nedostala
žiadne upozornenie že by v dráhe žeriavu boli vykonávané nejaké práce inými osobami, nebol im
zakázaný do haly alebo jej časti prístup.

Na otázky splnomocneného zástupcu žalobcu svedok uviedol že je pravdou, že požiadali pracovníkov
plošiny aby upravili kábel ktorý bol v žeriavovej dráhe, títo to spravili, a následne svedok so žeriavom
približne hodinu manipuloval nakoľko kábel už nezavadzal. Až potom sa v dráhe žeriavu vyskytlaz neznámeho dôvodu plošina a prišlo k nehode. Ak by sa v čase začatia skúšky v dráhe žeriavu
nachádzala plošina, skúšku by nezačali.
Svedok O. na pojednávaní konanom dňa 12.9.2012 uviedol že je zamestnancom žalobcu. V čase

keď žalobca v hale vo Voderadoch robil elektriku (svedok bol vedúci montér), prišli za nimi pracovníci
spoločnosti ktorá skúšala žeriav s tým, že im zavadzia elektrický kábel, ktorý mala na starosti firma
žalobcu. Svedok uvedenú úlohu zadal robotníkom ktorí kábel mali preložiť, následne odišiel na obed,
tzn. že pri nehode osobne nebol, jej priebeh nevidel. Bez toho aby nebol požiadaný pracovníkmi žeriavu,
by robotníci nemali dôvod s káblom manipulovať.

Na otázku sudcu svedok uviedol že odklonenie kábla robili na základe žiadosti žeriavnika (požiadavka
nebola daná písomnou formou), od svojho zamestnávateľa, ani od investora takýto príkaz nedostal.

Žalobca sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 17.10.2012 v ktorom uviedol že dňa 20.11.2007
došlo vo výrobnej hale SO120 (spoločnosti SUN JIN TECH, Co., s.r.o.) vo Voderadoch k nehode
pracovnej plošiny typu GENIE GS 3246 jej zvalením na bok, keď k nehode došlo pri manipulácii s

elektrickým mostovým žeriavom obsluhovaným pracovníkom žalovaného ktorý plošinu zvalil, čím došlo
k poškodeniu plošiny vo výške zistenej znaleckým posudkom v sume 584.804,- Sk / 19.411,94 €;
poškodená plošina je majetkom tretej osoby, od ktorej si ju žalobca prenajal, a za ktorej poškodenie
zodpovedá prenajímateľovi, pričom prenajímateľovi škodu v plnej výške uhradil. Žalovaný je plne
zodpovedný voči poškodenému (žalobcovi) za spôsobenú škodu na plošine, nakoľko nevykonal

počas úradnej skúšky zdvíhacieho zariadenia žeriava také organizačné opatrenia, ktoré by zabránili
ohrozeniu pracovníkov nachádzajúcich sa v pracovnom dosahu žeriava. Porušenie právnej povinnosti
žalovaného spočíva 1/ v porušení odstavca 10), § 215, tretieho oddielu „Žeriavy a iné zdvíhadlá“
vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb. podľa ktorého „Do pracovného priestoru
zdvíhacích zariadení musí byť vstup nepovolaným osobám zakázaný a takisto aj vjazd dopravným

prostriedkom, ktorých činnosť nesúvisí s vykonávanými manipuláciami.“ - toto žalovaný nezabezpečil,
nakoľko nijakým spôsobom neoznačil pracovisko pohybu žeriava, nezakázal vstup kohokoľvek do
pracovného priestoru žeriava (dokonca sám pracovníkov žalobcu do tohto priestoru zavolal), a
nezabránil vjazdu pracovnej plošiny do dráhy žeriava, 2/ v porušení prevenčnej povinnosti v zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka podľa ktorého každý je povinný počínať si tak aby nedochádzalo ku

škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí - túto prevenčnú povinnosť žalovaný
porušil tým, že priestor pojazdu žeriava, v ktorej sa nehoda stala je veľkosti cca. 30m na dĺžku a cca.
15m na šírku, po krajoch sú vo výške cca. 8m vodiace koľajnice po ktorých chodí žeriav (ten preklenuje
uvedený priestor), pričom rameno žeriavu posúva žeriavnik tak, že ovládačom ovláda pohyb ramena zo
zeme a ide spolu s ramenom. V tomto dobre prehľadnom priestore, kde sa okrem žeriava pri skúške

nenachádzalo v jeho pojazdovej dráhe prakticky nič iné stačí, aby sa žeriavnik pozrel či v dráhe žeriava
niečo stojí alebo nie. Mobilná pracovná plošina (so šírkou cca. 1,5m, dĺžkou cca. 2,5m a výškou do
8m) je neprehliadnuteľná, preto stačilo aby sa žeriavnik pozeral pri pohybe ramena žeriavu do smeru
pohybu ramena, a k nehode by nedošlo. Žeriavnik však v dôsledku nepozornosti alebo omylu dal
rameno do pohybu, pričom si následne plošinu stojacu v dráhe žeriava zrejme aj sám všimol, ale až

vtedy keď sa rameno zakliesnilo o plošinu - rameno však ihneď zastaviť nedokázal, a plošinu ramenom
žeriava zvalil. Sám žeriavnik vypovedal že plošinu nevidel, čo sa mohlo stať len tak, že sa do smeru
posúvania plošiny vôbec nepozeral, pričom plošina musela byť na mieste už dlhšiu dobu; žeriavnik teda
hýbal resp. náhle pohol ramenom žeriava v dôsledku hrubej vedomej nedbanlivosti. Žeriavnik vedel o
tom že sa plošina v dráhe žeriava má pohybovať a presne na ktorom mieste, pretože elektrikári išli

plošinou vyvesiť zavadzajúci kábel v dráhe žeriava práve na požiadanie žalovaného. Počínať si tak
aby nedochádzalo ku škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka znamená starať sa aj o to, aby
boli vykonané opatrenia zabraňujúce resp. zamedzujúce vstupu kohokoľvek do nebezpečného priestoru
pracoviska resp. na to upozorniť - žiaden takýto úkon žalovaný nevykonal; žalovaný tvrdí že pracovisko
bolo spoločné a tieto úkony mal vykonať vlastník priestorov, čo však nie je v súlade so skutočnosťou,

nakoľko skúšku žeriava vykonával žalovaný, takže zabezpečenie celého priestoru pojazdu žeriava je v
plnej kompetencii ako aj povinnosti žalovaného (žalobca nemohol v tomto priestore na zabezpečenie
bezpečnosti vykonať nič viac, než vykonal), 3/ v porušení čl. 54 časti D. Obsluha zdvíhacích zariadení a
preprava bremien STN 27 0143 Zdvíhacie zariadenia, Prevádzka, údržba, opravy, v zmysle ktorého pred
zahájením prevádzky zdvíhacieho zariadenia je nutné... prekontrolovať, či nie sú v žeriavovej dráhe, v

prejazdovom profile či dosahu zdvíhacieho zariadenia neoprávnené osoby, alebo nežiaduce predmety
- uvedené žalovaný nezabezpečil, nakoľko neprekontroloval či sa nejaké osoby alebo predmety
nenachádzajú v pohybovej dráhe žeriava, neoznačil pracovisko pohybu žeriava, nezakázal vstup do
pracovnéhopriestoružeriava(dokoncasámpracovníkovžalobcudotohtopriestoruzavolal)anezabránilvjazdu pracovnej plošiny do dráhy žeriava, 4/ v porušení § 6, ods. 1, písm. d) zák.č.124/2006 Z.z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci podľa ktorého zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky,

materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce
neohrozovalibezpečnosťazdraviezamestnancovanatenúčelzabezpečovaťpotrebnúúdržbuaopravy
- uvedené žalovaný nezabezpečil, nijakým spôsobom neoznačil priestor pohybu žeriava, nezakázal
vstup kohokoľvek do pracovného priestoru žeriava (sám pracovníkov žalobcu do tohto priestoru zavolal),
nezabránil vjazdu pracovnej plošiny do dráhy žeriava, 5/ v porušení prílohy č. 2. § 4, ods. 3 nar.vl. SR

č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných
prostriedkov podľa ktorého zamestnávateľ je povinný zabezpečiť aby sa pracovný prostriedok používal
v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2. Zdvíhacie práce sa musia starostlivo plánovať,
realizovať a musia sa zabezpečiť vhodným dozorom tak, aby bola zaistená bezpečnosť zamestnancov
- uvedené žalovaný nezabezpečil, nijakým spôsobom neoznačil priestor pohybu žeriava, nezakázal
vstup kohokoľvek do pracovného priestoru žeriava (sám pracovníkov žalobcu do tohto priestoru zavolal)

a nezabránil vjazdu pracovnej plošiny do dráhy žeriava. V súvislosti so vznikom škody uviedol že k
nej došlo zničením vysokozdvižnej plošiny GENIE GS 3246, ktorá bola zdokumentovaná a zistená aj
znaleckým posudkom (znalca z odboru cestná doprava a strojárstvo) v sume 584.804,- Sk / 19.411,94 €,
pričom uvedenú sumu žalobca uhradil prenajímateľovi plošiny (spoločnosť maltech Slovakia, Prenájom
pohyblivých pracovných plošín s.r.o.), čím žalobcovi vznikla škoda (a v zmysle § 440 Občianskeho

zákonníka nárok voči žalovanému), ako aj škoda vyplývajúca z vynaložených nákladov na vypracovanie
znaleckého posudku vo výške 5.950,- Sk / 197,50 € (nakoľko žalovaný nejavil záujem o prezretie plošiny
a stanovenie výšky škody dohodou), spolu teda škoda 19.609,44 €. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé že k zvaleniu a poškodeniu vysokozdvižnej plošiny došlo pri manipulácii s mostovým žeriavom,
obsluhovaného pracovníkom žalovaného, ktorý plošinu zvalil svojim protiprávnym konaním, je tiež

zrejmé že zo strany žalovaného došlo okrem porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa §
415 Občianskeho zákonníka aj k porušeniu príslušných pracovných postupov ohľadom zabezpečenia
pracoviska, a to nedbanlivostným zavinením pracovníka žalovaného (žeriavnika) ako aj samotného
žalovaného.PoukázalnaskutočnosťžeOkresnýsúdTrnavadňa13.11.2009schválilsožeriavnikomU.v
súvislostisnehodouplošinyDohoduovineatrestezdôvoduzodpovednostizazdravotnúujmumontérov

ktorí spadli z vysokozdvižnej plošiny v dôsledku protiprávneho konania žeriavnika. V zmysle uvedených
skutočností je žalovaný zodpovedný voči poškodenému žalobcovi za spôsobenú škodu, a to v zmysle
ods. 1 a ods. 2 § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko porušením uvedených predpisov žalovaný
zanedbal povinnosť počínať si tak, aby nebola spôsobená škoda, a súčasne žalovaný nevykonal
počas manipulácie so zdvíhacím zariadením (žeriavom) také organizačné opatrenia, ktoré by zabránili

ohrozeniu pracovníkov a predmetov nachádzajúcich sa v pracovnom dosahu žeriava. Žalovaný sa
bránil že pracovníci vysokozdvižnej plošiny porušili niektoré z bezpečnostných resp. pracovno právnych
predpisov - žalobca však svojim konaním neporušil žiaden bezpečnostný resp. pracovno právny predpis,
žiadna takáto skutočnosť nebola zistená a preukázaná. K nehode a spôsobeniu škody by zrejme vôbec
nebolo prišlo, pokiaľ by pracovníkov žalobcu nezavolali (s prosbou o pomoc s vyvesením kábla z dráhy

žeriava) sami pracovníci žalovaného na miesto, kde sa nehoda stala, na tomto mieste by sa vôbec
pracovníci s plošinou v ten deň nenachádzali, nakoľko v ten deň pracovali v inej časti haly, nachádzajúcej
sa mimo dosahu mostového žeriava. V súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (3S/11/2009)
ktorým bolo zrušené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava o uložení pokuty žalovanému za porušenie
predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci poukázal na skutočnosť, že týmto rozhodnutím

súd nevyslovil žiaden právny názor k meritu veci, iba skonštatoval že rozhodnutie Inšpektorátu práce
je nepreskúmateľné, a preto vec vrátil na ďalšie konanie; Krajský súd v Prešove teda nevyslovil že
by žalovaný nebol zodpovedný za porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia v súvislosti s
nehodou. Na záver uviedol že k nehode a k následnému spôsobeniu škody by zrejme vôbec nebolo
prišlo, pokiaľ by pracovníkov žalobcu neboli nezavolali (s prosbou o pomoc) sami pracovníci žalovaného

na miesto kde sa nehoda stala, preto aj z pohľadu dobrých mravov by bolo nespravodlivé, keby škodu
na plošine mal znášať žalobca a nie žalovaný.
K vyjadreniu priložil žalobca výňatok z ČSN 27 0143.

V záverečnej reči splnomocnený zástupca žalobcu uviedol že škoda bola spôsobená žeriavom za

ktorý bola zodpovedná spoločnosť žalovaného, pričom žeriavnik sám požiadal pracovníkov žalobcu
o odstránenie kábla ktorý zavadzal v pojazdovej dráhe žeriava - v krátkej dobe po tejto požiadavke
pracovníci žalobcu prišli aj s plošinou a začali odstraňovať kábel, tzn. že žeriavnik musel vedieť o
skutočnosti, že plošina sa v žeriavovej dráhe nachádza, musel vidieť jej miesto; výhľad žeriavnika včase nehody bol dobrý, ničím neobmedzený, v hale s rozmermi cca. 30 x 15 m nebol žiadny materiál
ktorý by bránil vo výhľade, plošina stála približne 10 m od žeriava, vzhľadom na jej výšku (asi 8 m)
mal žeriavnik plošinu vidieť. Plošina stála na mieste, aj z dokumentácie je zrejmé že bola zvalená na

mieste, kde bol odstraňovaný kábel, tzn. nepohybovala sa. Žalovaný porušil právnu povinnosť napr.
porušením odstavca 10, § 215, tretí oddiel vyhl. SÚBP č. 59/1982 Zb. podľa ktorej vstup do žeriavovej
dráhy je zakázaný, tiež bola porušená prevenčná povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka,
keď žalovaný nevenoval pozornosť pohybu žeriava v jeho dráhe, pričom vedomou nedbanlivosťou
žeriavnika prišlo k pohybu ramena žeriavu a následnému zvaleniu plošiny, žalovaný tiež nevykonal

preventívne opatrenia zabraňujúce vstupu kohokoľvek do dráhy žeriava, z jeho strany neprišlo ani k
upozorneniu že žeriavová skúška bude vykonávaná, pracovníci plošiny nepredpokladali že by mohlo
prísť k pohybu žeriava, žalovaný tiež porušil právnu povinnosť uvedenú v čl. 54 časti D, STN č. 27 0143
keď neprekontroloval či nie sú v dráhe žeriavu nežiaduce osoby alebo predmety, porušil tiež ustanovenie
§ 6, ods. 1 vyhl.č. 124/2006 Z.z. kde je upravená všeobecná povinnosť zamestnávateľa neohrozovať
bezpečnosť práce a zdravia osôb, tiež porušil ustanovenie § 4, ods. 3 nar.vl. č. 392/2006 Z.z. podľa

ktorého pri zdvíhacích prácach je potrebné plánovať a zabezpečovať bezpečnosť. Čo sa týka existencie
škody, táto je preukázaná znaleckým posudkom znalca z príslušného odvetvia, bola určená na sumu
584.804,- Sk, a bola uhradená spoločnosti ktorá žalobcovi predmetnú plošinu prenajímala. Za znalecký
posudok žalobca zaplatil sumu 5.950,- Sk, ktorá suma bola vyplatená znalcovi. Príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody je zrejmá z toho, že pri manipulácii so žeriavom bola

porušená právna povinnosť, a vznikla uvedená škoda. Čo sa týka zavinenia toto vyplýva z porušenia
uvedených právnych predpisov a platných noriem. Poukázal ďalej na skutočnosť že dňa 13.11.2009 bola
tunajším súdom schválená dohoda o vine a treste so žeriavnikom pánom Y., kde je konštatovaná jeho
zodpovednosť za zdravotnú ujmu robotníkov plošiny, je konštatované že pán Y. nevenoval pozornosť
manipulácii so žeriavom, čím spôsobil pád plošiny. Z uvedeného je zrejmé že žalovaný zodpovedá za

škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko porušením právnych predpisov zanedbal svoje
povinnosti, nevykonal opatrenia ktoré mohli zabrániť vzniku škody. Neboli zistené žiadne porušenia
predpisov ktorých by sa mali dopustiť pracovníci žalobcu. Krajský súd v Prešove, ktorý zrušil rozhodnutie
Inšpektorátu práce Trnava vo svojom rozhodnutí nekonštatoval, ani sa nezaoberal zodpovednosťou za
škodu, rozhodnutie vrátil inšpektorátu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

V záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol že návrh považuje za nedôvodný. Z doterajších
vyjadrení, predložených dôkazov a výpovedí svedkov vyplýva, že zo strany žalovaného neprišlo k
žiadnemu porušeniu právnych predpisov, naopak pracovníci žalobcu porušili § 6, ods. 4 a § 7, ods.
6, písm. a) až c) zák.č. 124/2006 Z.z. podľa ktorého mal žalobca zabezpečiť aby v priestore, kde sa
manipulovalo s plošinou sa nenachádzali žiadne cudzie osoby ani predmety, aby nevstupoval nik do

priestorov kde sa vykonávajú práce s plošinou, a zanedbali právny predpis, napr. čl. 2, ods. 1, prílohy č.
2, a čl. 3.3, prílohy č. 3 nar.vl.č. 392/2006 Z.z. podľa ktorého pracovný prostriedok má byť inštalovaný
tak, aby sa zmenšilo ohrozenie a ponechal sa dostatok miesta medzi pohybujúcimi sa časťami, a tiež
aby sa v pracovnom priestore mobilného zariadenia nenachádzali zamestnanci. Poukázal na skutočnosť
že žalovaný nebol kompetentný zabezpečovať bezpečnosť v priestoroch kde sa vykonávala žeriavová

skúška, toto mal zabezpečovať majiteľ priestorov, pričom dodávku žeriavu od žalovaného objednala
spoločnosť SUN JIN TECH Co, s.r.o. Piešťany (ako dodávateľ stavby pre majiteľa priestorov). Krajský
súd v Prešove zrušením rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava neuviedol, kto bol zodpovedný za
porušenie predpisov práve aj z toho dôvodu, že nedospel k záveru kto mal pracovisko v dobe nehody
bezpečnostne zabezpečovať. Žalovaný neporušil žiaden právny predpis, plošina v dráhe žeriavu nemala

čo robiť, nebol daný žiaden príkaz na to aby plošina sa nachádzala v žeriavovej dráhe, čo je zrejmé
z výpovedí svedkov Y. a F. V uvedenej veci chýba základný predpoklad podľa § 420 Občianskeho
zákonníka, a to existencia porušenia právnej povinností, nakoľko žalovaný ani nikto z jeho pracovníkov
žiadnu právnu povinnosť neporušil, pričom pracovníci plošiny svojvoľne vošli do dráhy žeriava, a práve
oni tým porušili právne povinnosti. Čo sa týka trestného konania voči pánovi Y. poukazuje na skutočnosť,

že v občianskom konaní sa uplatňujú iné princípy ako v trestnom konaní, preto tento rozsudok nemožno
považovať za relevantný dôkaz o zavinení žalovaného. Poukázal na skutočnosť že žalobca riešil škodu,
a ustálil jej výšku bez toho, aby bol priznaný žalovaný, podľa vedomostí žalovaného poškodená plošina
bola funkčná a využiteľná, a teda výška škody nezodpovedá skutočnosti. Keďže v konaní nebolo
preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, nemôže existovať príčinná súvislosť

so vznikom škody, neboli teda naplnené zákonné predpoklady pre jej priznanie; žiada aby súd návrh
zamietol.Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu
žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom svedkov U.
a O., oboznámením sa so spisom Inšpektorátu práce Trnava, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

uvedenými vyššie, ako i s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 20.11.2007 vo výrobnej hale S0120 vo Voderadoch na stavenisku spoločnosti SUN JIN TECH, Co.,
s.r.o. došlo k nehode, pri ktorej bola poškodená zdvíhacia pracovná plošina GENIE GS 3246 (žalobca
ju mal prenajatú od spoločnosti maltech Slovakia Prenájom pohyblivých pracovných plošín, s.r.o.), a to
počas vykonávania úradnej skúšky elektrického mostového žeriavu (dodávaného pre spoločnosť SUN

JIN TECH, Co., s.r.o. žalovaným a obsluhovaného jeho zmluvným pracovníkom).
Žalobca poveril znalca (Ing. P. znalec z odboru cestná doprava a strojárstvo) k vypracovaniu znaleckého
posudku vo veci stanovenia výšky škody na plošine, táto bola vyčíslená na sumu 584.804,- Sk; žalobca
uvedenú sumu uhradil spoločnosti maltech Slovakia Prenájom pohyblivých pracovných plošín, s.r.o. Za
vypracovanie znaleckého posudku zaplatil žalobca znalcovi sumu vo výške 5.950,- Sk.
Nehoda bola vyšetrovaná a zdokumentovaná spoločnosťou BOZPO, s.r.o., a následne Inšpektorátom

práce Trnava. Národný Inšpektorát práce potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava o uložení
pokuty žalovanému za porušenie bezpečnostných predpisov v súvislosti so šetrením príčin pracovného
úrazu; Krajský súd v Prešove Rozsudkom č. 3S/11/2009-47 zo dňa 28.5.2010 zrušil rozhodnutie
Národného inšpektorátu práce v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava a vec vrátil na ďalšie
konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutia boli nepreskúmateľné; Inšpektorát práce Trnava Rozhodnutím

č. R126/2011/SE správne konanie voči žalovanému zastavil, nakoľko odpadol dôvod konania začatého
na podnet správneho orgánu, keď v rámci nového prejedania veci (po rozhodnutí Krajského súdu v
Prešove) nevyšli najavo nové skutočnosti.
Dodávku mostového žeriavu objednala spoločnosť SUN JIN TECH CO., s.r.o. Piešťany od zhotoviteľa
ktorým bol žalovaný na základe ich vzájomnej zmluvy o dielo uzavretej dňa 8.8.2007. Dodávku

objednaných prác (medzi iným aj tých, ktoré sa vykonávali v čase nehody) vykonával pre žalovaného na
základe Zmluvu o dielo zo dňa 11.1.2006 U. na základe živnostenského oprávnenia. Žalovaný oznámil
vykonanie technickej skúšky žeriavu Technickej inšpekcii SR listom zo dňa 15.10.2007 (presný dátum
vykonania skúšky v oznámení uvedený nie je).
V čase nehody sa na jej mieste nachádzalo viacero firiem a spoločností, ktoré tam vykonávali práce,

napr. žalobca, žalovaný, živnostník U., živnostník B.Práce boli vykonávané na pracovisku spoločnosti
SAM JIN LND Slovakia, s.r.o., zmluva o dielo bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou SUN JIN
TECH CO, s.r.o. Piešťany, pričom právny vzťah medzi spoločnosťami SAM JIN LND Slovakia, s.r.o.
Piešťany a SUN JIN TECH CO, s.r.o. Piešťany nie je zrejmý, preto nie je možné zistiť o spoločné
pracovisko akej spoločnosti išlo; v prípade ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov plnia úlohy na

spoločnom pracovisku je potrebné aby podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
týchto zamestnancov boli dohodnuté zmluvne, pričom zmluva určí, kto je povinný vytvoriť podmienky na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v akom rozsahu, čo však preukázané nebolo.
Tunajší súd rozhodol rozsudkom sp.zn. 4T/86/2009 zo dňa 13.11.2009 že obvinený U. (zmluvný
pracovník žalovaného) je vinný, nakoľko dňa 20.11.2007 počas skúšok funkčnosti mostových žeriavov

ako osoba oprávnená na montáž, rekonštrukciu, údržbu a opravy žeriavov a žeriavových dráh porušil
svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 12 ods. 2 písm. a), ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z., a čl. 54
technickej normy STN 270143, keď pri manipulovaní so žeriavom nevenoval dostatočnú pozornosť
okoliu zdvíhacieho zariadenia a neprekontroloval si, či sa na dráhe žeriavu, v prejazdnom profile a
dosahu zdvíhacieho zariadenia nenachádzajú osoby alebo predmety, ktoré by mohli byť prevádzkovo

ohrozené a tak prehliadol zamestnancov spoločnosti žalobcu ktorí na vysunutej pracovnej plošine v
dráhe a dosahu žeriavu vykonávali pracovnú činnosť pri úprave kábla, pričom spustil mostový žeriav do
prevádzky, ktorým naklonil a stlačil pracovnú plošinu, v dôsledku čoho plošina s pracovníkmi spadla na
zem, teda z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157, ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. U. sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 6, ods. 1, písm. d), písm. h), písm. i) a písm. l) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný

zabezpečovať, a) aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,
výrobnépostupy,usporiadaniepracovnýchmiestaorganizáciapráceneohrozovalibezpečnosťazdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, h) v priestoroch, kde sa používajú
alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže
dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu

okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu
bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov 1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia
života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať
opatrenia na ich obmedzenie, 2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov
ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným
zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych

predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, i) určovať
bezpečné pracovné postupy, l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Podľa § 7, ods. 1, písm. b) a písm. c) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého

zamestnanca b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu
spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v
priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.
Podľa § 12, ods. 2, písm. a), písm. d) a písm. g) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
prácizamestnanecjepovinnýa)dodržiavaťprávnepredpisyaostatnépredpisynazaisteniebezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady
bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a
určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, d) obsluhovať pracovné
prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom, ktoré ustanovujú osobitné predpisy, len ak má na ich
obsluhu a vykonávanie osvedčenie alebo preukaz a ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu

alebo vykonávanie činnosti, g) dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a
vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život
alebo zdravie.
Podľa § 215, ods. 10 vyhl. SÚBP č. 59/1982 Zb. ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie
bezpečnosti práce a technických zariadení do pracovného priestoru zdvíhacích zariadení musí byť vstup

nepovolaným osobám zakázaný a takisto aj vjazd dopravným prostriedkom, ktorých činnosť nesúvisí s
vykonávanými manipuláciami.
Podľa STN č. 27 0143, časť D, bod 54. pred zahájením prevádzky zdvíhacieho zariadenia je potrebné
prekontrolovať či nie sú v žeriavovej dráhe, v prejazdnom profile alebo v dosahu zdvíhacieho zariadenia
neoprávnené osoby nebo nežiaduce predmety.

Podľa prílohy č. 2 k nar.vl. č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
pri používaní pracovných prostriedkov:
bod 2.1. - pracovný prostriedok musí byť inštalovaný, umiestnený a musí sa používať tak, aby sa
zmenšilo ohrozenie pre obsluhu a pre ďalších zamestnancov, napríklad tak, že sa ponechá dostatok
miesta medzi pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku a pevnými alebo pohybujúcimi sa

časťami v jeho okolí, a tak, že všetky používané alebo vyrábané druhy energie a látok sa dajú bezpečne
privádzať a odvádzať.
bod 3.2. - ak sa mobilný pracovný prostriedok pohybuje v pracovnom priestore, musia sa vydať vnútorné
dopravné predpisy a musí sa zabezpečiť ich dodržiavanie.
bod 3.3. - musia sa vykonať organizačné opatrenia, aby do pracovného priestoru mobilného pracovného

prostriedku s vlastným pohonom nevchádzali zamestnanci.
bod 4.2.5. - zdvíhacie práce sa musia starostlivo plánovať, realizovať a musia sa zabezpečiť vhodným
dozorom tak, aby bola zaistená bezpečnosť zamestnancov.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442, ods. 1 a ods. 3Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 517, ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výška základnej / diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska (NBS) v období vzniku dlhu žalovaného
(1.10.2008) bola 4,25%.

Podľa R 12/1986: Porušením právnej povinnosti organizácie (ako predpokladom jej zodpovednosti
za škodu v zmysle ustanovenia § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka) je tiež porušenie povinnosť
organizácie počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám (415 Občianskeho zákonníka).
Podľa R 55/1971 (s. 51): Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá

nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Podľa R 27/1977 (s. 118 ods. 4 a str. 119 ods. 1 a 2): Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy
rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených
v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu.

Účelom ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je (preventívne) zabrániť vzniku škody, pričom je v

ňom subsumovaná požiadavka dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv, ako aj požiadavka takého
konania, ktoré nemá za následok vznik škôd. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní
svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť, treba vyvodiť že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná
protiprávne - zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.
Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu,

a to zo zákona. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu, jeho obsahom je
povinnosť subjektu ktorý škodu spôsobil inému (škodca) ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola
škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody. Všeobecná zodpovednosť fyzickej
a právnickej osoby za spôsobenú škodu vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú
porušením (akejkoľvek) právnej povinnosti, pričom ide o zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon;

ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať aj na prípad porušenia mimozáväzkovej
povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda spôsobená mimo existencie
záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným). Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie
právnejpovinnosti(existenciatakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom,pričomkporušeniu

právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v
súlade s právom vykonané), vznik škody ako majetkovej ujmy (t.j. ujmy ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom - skutočnou
škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to aby sa
dosiahol predchádzajúci stav, keď povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so vznikom

a zisťovaním škody), existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou (to znamená že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku, jej existencia musí byť preukázaná, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí
byť bezprostredný), a zavinenie toho kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (pre splnenie
podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti,

právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá). Predpokladom vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu je úkon, pričom tento úkon je protiprávny - ak došlo k porušeniu
právnej povinnosti, napr. porušenie alebo obchádzanie všeobecne záväzných právnych predpisov,
noriem ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy a pod.), povinnostívyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám
(ktorá vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu), alebo aj porušenia prevenčnej povinnosti
podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne

vzniknutý rozpor medzi tým ako škodca skutočne konal (prípadne opomenul konať) a tým, ako konať
mal. Zodpovednosť za škodu vzniká nielen z protiprávneho konania priamo zaviazaného subjektu, ale
aj v prípade, ak škoda bola spôsobená činnosťou osôb, ktoré zodpovedné subjekty na túto činnosť
použili. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody - stačí že je jednou z príčin, ktorá
sa podieľa na nepriaznivom následku. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná

ujmanamajetkupoškodeného,ktorúmožnovyjadriťpeňažnýmekvivalentom(peniazmi).Predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu
a vzniknutou škodou. Ďalším predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je zavinenie
- musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi; všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti
za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie, pričom dôkazné bremeno o tom že škoda

nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať)
preukázaním toho, že škodu nezavinil. Za spôsobenú škodu zodpovedá právnická osoba v prípade, ak
škoda bola spôsobená tými, ktorí plnili úlohy právnickej osoby, a ku škode došlo v rámci plnenia jej úloh.
Ak škoda bola spôsobená tiež zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená
zodpovednosť škodcu - ide teda o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu

a určenie podielu, ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému následku; predpokladom zníženia
náhrady škody poškodenému je že aj konanie poškodeného napĺňa podmienky zodpovednosti za
škodu uvedené v § 420 Občianskeho zákonníka (v rozsahu v akom sa poškodený svojím protiprávnym
konaním podieľal na spôsobení škody, nie je daná zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá). Aj u
poškodeného je potrebné preukázať, že jeho protiprávne konanie bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku

škody; spoluzodpovednosť poškodeného je teda daná, ak jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so
vznikom škody, t.j. ak škoda vznikla tiež následkom úkonu poškodeného. Zavinenie poškodeného sa
týka buď jeho aktívneho konania, alebo opomenutia. Súd je povinný v súlade s ustanovením § 441
Občianskeho zákonníka v konaní o žalobách na náhradu škody aj bez návrhu skúmať, či sú dané dôvody
pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spolu zavinenia poškodeného.

Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného, jedná sa o ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škoda musí byť reálna (t.j. musí existovať v čase,
keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody), nesmie byť premlčaná; škoda musí byť v prípade
uplatnenia nároku na náhradu vyjadrená konkrétnou sumou.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k názoru, že návrh žalobcu je dôvodný iba čiastočne.
Dňa 20.11.2007 totiž na stavenisku spoločnosti SUN JIN TECH, Co., s.r.o. došlo k nehode, pri ktorej
bola (okrem spôsobenia úrazu pracovníkov žalobcu) poškodená zdvíhacia pracovná plošina GENIE GS
3246, ktorú mal žalobca prenajatú od tretej osoby (spoločnosť maltech Slovakia Prenájom pohyblivých

pracovných plošín, s.r.o.). K nehode prišlo počas vykonávania úradnej skúšky elektrického mostového
žeriavu dodávaného pre spoločnosť SUN JIN TECH, Co., s.r.o. žalovaným, pričom zariadenie (žeriav)
obsluhoval partner / dodávateľ žalovaného na základe ich vzájomnej zmluvy. Poškodením pracovnej
plošiny sa táto stala nepoužiteľnou, čo vo svojom znaleckom posudku konštatoval znalec Ing. P.
(znalec z odboru cestná doprava a strojárstvo), pričom zároveň aj vyčíslil výšku škody na plošine

na sumu 584.804,- Sk - súd nemal žiaden dôvod pochybovať o správnosti záverov znalca (tento ani
nebol relevantným spôsobom spochybnený alebo vyvrátený), a to tak v otázke poškodenia / zničenia
plošiny, ako aj v otázke výšky škody na uvedenom zariadení. Za vypracovanie znaleckého posudku
preukázateľne zaplatil žalobca znalcovi sumu vo výške 5.950,- Sk. Znalcom vyčíslenú škodu žalobca
preukázateľne uhradil vo výške 584.804,- Sk spoločnosti maltech Slovakia Prenájom pohyblivých

pracovných plošín, s.r.o., a to v zmysle ich vzájomnej zmluvy o prenájme. Pri nehode mostového žeriavu
a pohyblivej plošiny teda vznikla škoda vo výške 584.804,- Sk (poškodenie plošiny) a žalobca mal
vynútené ďalšie náklady vo výške 5.950,- Sk (vypracovanie znaleckého posudku), spolu teda suma vo
výške 590.754,- Sk / 19.609,44 €, čím bola vymedzená škoda ako jedna z podmienok pre poskytnutie
jej náhrady.

Súd sa v konaní zaoberal ako ďalšou zásadnou podmienkou pre priznanie náhrady škody porušením
právnej povinnosti, a dospel k záveru, že na strane žalovaného (resp. pracovníka ktorý práce pre neho
vykonával na základe zmluvného vzťahu - dodávku objednaných prác, medzi iným aj tých ktoré sa
vykonával v čase nehody pre žalovaného na základe Zmluvy o dielo zo dňa 11.1.2006 U., na základeživnostenského oprávnenia) k porušeniu právnej povinnosti prišlo. Žalovaný totiž porušil už samotnú
prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na majetku, keď z nevysvetlených dôvodov pohyboval so žeriavom aj napriek tomu, že v

žeriavovej dráhe sa nachádzala práve plošina žalobcu. Obsluhujúci pracovník sa nepresvedčil či je
žeriavová dráha voľná, nevenoval dostatočnú pozornosť manipulácii so žeriavom, a aj napriek následnej
snahe o zastavenie chodu žeriavu (vzhľadom na jeho zotrvačný dojazd) narazil jeho ramenom do
plošiny, ktorá sa následne zrútila a poškodila sa, resp. bola zničená - už samotné porušenie prevenčnej
povinnosti je potrebné považovať za porušenie právnej povinnosti. Na strane žalovaného boli však

zistené aj iné porušenia právnej povinnosti, a to napr. § 6, ods. 1 zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci (napr. zabezpečenie pracoviska, komunikácií, pracovných a výrobných
postupov, usporiadanie organizácie práce tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť, prijatie opatrení na
vylúčenie alebo obmedzenie ohrozenia života a zdravia, umožnenie prístupu do ohrozeného priestoru
len nevyhnutne potrebným zamestnancom), § 7, ods. 1 zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci (napr. oboznamovať s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením,

s dopadmi ktoré môžu spôsobiť škody a s ochranou pred nimi, zakázať vstupovať do priestoru,
zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie
zamestnanca), § 12, ods. 2 zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (napr.
dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti, zásad bezpečnej práce a bezpečného správania
na pracovisku), § 215, ods. 10 vyhl. SÚBP č. 59/1982 Zb. ktorou sa určujú základné požiadavky

na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení (napr. zákaz vstupu nepovolaným osobám
a vjazdu dopravných prostriedkov), STN č. 27 0143, časť D, bod 54. (prekontrolovať či nie sú v
žeriavovej dráhe, v prejazdnom profile alebo v dosahu zdvíhacieho zariadenia neoprávnené osoby nebo
nežiaducepredmety),prílohyč.2knar.vl.č.392/2006Z.z.ominimálnychbezpečnostnýchazdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (napr. pracovný prostriedok musí sa používať tak,

aby sa zmenšilo ohrozenie, vydanie organizačných opatrení, aby do pracovného priestoru pracovného
prostriedku nevchádzali zamestnanci, plánovanie prác) a pod. V tejto súvislosti súd pripomína, že
žalovaný nepreukázal že by vykonal zabezpečenie priestorov proti vstupu cudzích osôb do dráhy
žeriavu (dokonca samotný žalovaný požiadal pracovníkov žalobcu aby odstránili prekážku v žeriavovej
dráhe!), nepreukázal že by o takého opatrenie vôbec niekoho požiadal. Porušenie právnych predpisov

je koniec koncov konštatované aj v rozsudku tunajšieho súdu zn. 4T/86/2009 zo dňa 13.11.2009, kde
je uvedené že obvinený U. (zmluvný pracovník žalovaného) „je vinný, nakoľko dňa 20.11.2007 počas
skúšok funkčnosti mostových žeriavov ako osoba oprávnená na montáž, rekonštrukciu, údržbu a opravy
žeriavov a žeriavových dráh porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 12, ods. 2 písm. a), ods. 4
zákona č. 124/2006 Z.z., a čl. 54 technickej normy STN 270143, keď pri manipulovaní so žeriavom

nevenoval dostatočnú pozornosť okoliu zdvíhacieho zariadenia a neprekontroloval si, či sa na dráhe
žeriavu, v prejazdnom profile a dosahu zdvíhacieho zariadenia nenachádzajú osoby alebo predmety,
ktoré by mohli byť prevádzkovo ohrozené a tak prehliadol zamestnancov spoločnosti žalobcu ktorí na
vysunutej pracovnej plošine v dráhe a dosahu žeriavu vykonávali pracovnú činnosť pri úprave kábla,
pričom spustil mostový žeriav do prevádzky, ktorým naklonil a stlačil pracovnú plošinu, v dôsledku čoho

plošina s pracovníkmi spadla na zem, teda z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157, ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona“, pričom U. sa priznal
a uznal vinu za spáchaný skutok. Z uvedeného je potom aj úplne zrejmá príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a zavinenie žalovaného. Preto súd dospel k záveru, že
žalovaný za spôsobenú škodu nesie zodpovednosť, a má povinnosť jej náhrady.

Súd však nemohol nechať bez povšimnutia ani konanie a správanie sa žalobcu (resp. jeho pracovníkov),
ktoré tiež nie malou mierou malo vplyv na stret mostového žeriavu a pracovnej plošiny, a na nehodu ktorá
bola príčinou vzniknutej škody. Súd aj v prípade žalobcu zistil existenciu porušenia právnej povinnosti.
Žalobca podľa názoru súdu porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, keď jeho pracovníci z bez priameho príkazu

(v konaní bolo preukázané že na žiadosť žalovaného) manipulovali s pracovnou plošinou v dosahu
žeriava, v jeho dráhe, nezabezpečili svoje pracovisko tak, aby nemohlo prísť k stretu, nepresvedčili sa
či je ich prejazdný priestor voľný, s plošinou pracovali aj napriek tomu, že museli vedieť o pohybe a
manipulácii žalovaného so žeriavom - už samotné toto porušenie prevenčnej povinnosti je potrebné
považovať za porušenie právnej povinnosti. Na strane žalobcu súd zistil aj iné porušenia právnej

povinnosti, a to napr. § 6, ods. 1 zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (napr.
potreba zabezpečiť pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, pracovné a výrobné postupy tak
aby nebola ohrozená bezpečnosť, prijať opatrenia na vylúčenie alebo obmedzenie ohrozenia, vykonať
opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia, umožniť prístup do ohrozeného priestoru lennevyhnutne potrebným zamestnancom, určovať bezpečné pracovné postupy, dávať pokyny na zaistenie
bezpečnosti), § 7, ods. 1 zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (napr. zákaz
vstupu a zdržiavania sa v nebezpečných priestoroch), § 12, ods. 2 zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci (napr. povinnosť dodržiavať predpisy na zaistenie bezpečnosti, pokyny
na zaistenie bezpečnosti, zásady bezpečnej práce, zásady bezpečného správania na pracovisku a
určené pracovné postupy, vykonávať činnosti len ak je poverený na túto obsluhu alebo vykonávanie
činnosti, dodržiavať zákaz vstupovať a zdržiavania sa v priestoroch), prílohy č. 2 k nar.vl. č. 392/2006
Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov

(napr. používanie pracovného prostriedku tak aby sa zmenšilo ohrozenie, napríklad tak že sa ponechá
dostatok miesta medzi pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku a pevnými alebo pohybujúcimi
sa časťami v jeho okolí, vydanie vnútorných dopravných predpisov), a pod. V tejto súvislosti súd dospel k
záveru, že pracovníci žalobcu pracovali s plošinou neopatrne, bez riadneho zabezpečenia, zdržiavali sa
v priestoroch kde bolo manipulované s mostovým žeriavom bez priameho príkazu. Z uvedeného dôvodu
súd dospel k záveru, že existuje aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom

škody na strane žalobcu, a teda žalobca je spoluzodpovedný za vznik škody.
Posúdením porušenia právnej povinnosti žalovaného ako škodcu a žalobcu ako poškodeného, a
porovnaním miery ich zavinenia súd dospel k záveru že je spravodlivé, aby vzniknutú škodu znášal spolu
zo žalovaným aj žalobca, a to v pomere 2/3-ny žalovaný a 1/3-nu žalobca. Z tohto dôvodu uložil súd
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 13.072,96 € (ako 2/3-ny zo žalovanej sumy 19.609,44

€), a vo zvyšku návrh zamietol.
Čo sa týka úroku z omeškania žalobca žiadal o jeho priznanie vo výške 8% ročne zo sumy 19.609,44 €
odo dňa 1.10.2008 - jeho návrhu súd čiastočne vyhovel keď priznal úrok z omeškania z prisúdenej sumy
13.072,96 € vo výške 8,0% ročne, a to odo dňa 1.10.2008 (deň nasledujúci po dni splatnosti určenom
v liste zo dňa 24.9.2008 / pokuse o zmier). Tu súd iba poznamenáva, že úrok z omeškania priznal v

požadovanej výške 8,0% ročne, pričom v čase vzniku omeškania je nárok žalobcu na úrok z omeškania
vyšší (8,5%), súd však návrh nemohol prekročiť vzhľadom k tomu, že sa jedná o konanie návrhové.
Súdrozhodolonáhradetrovkonaniavzmysleustanovenia§142,ods.2Občianskehosúdnehoporiadku
tak, že určil pomer úspešnosti žalobcu v časti 66,67% vychádzajúc z toho, že žalobca žiadal celkovo o
priznanie sumy vo výške 19.609,44 €, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 13.072,96 € - žalobca bol

teda úspešný v časti 66,67% uplatneného nároku; nárok na náhradu súdneho poplatku žalobcu potom
určil súd vo výške 784,37 € (t.j. 66,67% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.176,50 €).
Ďalšie trovy konania žalobcom uplatnené neboli

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.