Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010080
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3812010080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Z. na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2012 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom

Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému J. A. D., takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý: J. nar. 24.12.1964
v Trenčianskych Tepliciach, okres Trenčín, trvale bytom
Z. č. 757/21, t. č. bytom 018 51 Nová
B.j e v i n n ý, že:

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí W. nar. 19.1.2004 a

E.j, nar. 23.4.2007 a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 17P 14/2009-84 zo dňa 14.9.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.
5Cop 78/2009-97 zo dňa 16.12.2009 bol zaviazaný platiť matke detí B.j výživné 110,- eur mesačne,
a to do konca mesiaca, túto povinnosť v Prievidzi úmyselne neplnil od 1.4.2009 do 21.11.2012 hoci
bol živnostníkom a konateľom spoločnosti, výživné neplatil ani v období, keď bol zamestnaný, traja
zamestnávatelia s ním skončili zamestnanie na jeho žiadosť a vlastní 3-izbový byt v Prievidzi, 18.9.2009
zaplatil B. 110,- eur a 14.12.2011 jej exekútor zaslal 660,- eur, dňa 26.1.2012 384,- eur, dňa 7.3.2012

153,- eur, a na výživnom zostal dlhovať 3423,- eur.
t e d a:

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas,

č í m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v
spojení s § 138 písm. b) Tr. zákona a za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zákona k trestu odňatia slobody na 18 (osemnásť)
mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá

na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 psím. d) Tr. zákona sa obžalovanému v skúšobnej dobe p r i k a z u j
e zaplatiť zameškané výživné 3423,- eur.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní potom čo podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaného
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, vypočul obžalovaného, svedkyňu PF., podľa § 269 Tr. poriadku
oboznámil rozsudok čl. 31-46, listinné dôkazy čl. 28, 37-168, register trestov čl. 184, odborné vyjadrenie

čl. 171, správy čl. 172-173, výpis z evidencie priestupkov čl. 174-179, trestný rozkaz čl. 197, odpor čl.
200, listinné dôkazy čl. 222-224.

Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že výživné od 1.4.2009 neplatil, nemal peniaze. Bol
živnostník, nie je pravda, že by bol zamestnaný u troch zamestnávateľov v žalovanom období, len

u jedného v PC., tam mal príjem asi 600,- eur. Z tých peňazí mu exekútor vykonal zrážky, dostával
mesačne 190,- eur. Je pravda, že v žalovanom období vlastnil byt, ten byt už nemá, predal sa v dražbe.
Vo firme J. pracoval asi 8 mesiacov. Na otázku obhajcu uviedol, že je možné, že pracoval v tej firme len
2 mesiace, ako to vyplýva z jeho výsluchu. Vo firme Z.racoval ako dokladač, je možné, že tam zarábal
okolo 400.- eur. Na otázku obhajcu uviedol, že mimo sumy uvedenej v obžalobe mimo exekútora zaplatil
poškodenej 110,- eur. Na zameškané výživné sú uvedené dve exekúcie. Z exekúcií bolo zaplatených

asi 1000,- eur. V súčasnosti žije zo svojej živnosti, je živnostník. V hrubom má príjem okolo 500,- eur.
V súčasnosti nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, býva u rodičov. Cíti ľútosť kvôli tomu, že výživné
neplatil, dosť to zanedbal. Na otázku samosudcu uviedol, že v spoločnosti E.. pracoval ako konateľ, robil
tam v roku 2009, nemal z toho žiaden zisk, mal z toho stratu. Na otázku samosudcu, či má peniaze na
to, aby si na plnú moc platil advokáta, keď nemá peniaze, uviedol, že si požičal peniaze. Na otázku, čo

hovorí na skutočnosť, že bývalí zamestnávatelia hodnotia skončenie pracovného pomeru ako skončenie
pracovného pomeru zo strany obžalovaného, uviedol, že mal tam malé príjmy, snaží si nájsť vhodnú
prácu, z ktorej by vyžil. Na otázku samosudcu uviedol, že hypotéku na byt si bral ešte v roku 2008, keď
bol v lepšej finančnej situácií. So svedkyňou Z. sa rozišiel v roku 2009.

Svedkyňa Z. okrem iného uvidela, že je pravda, že obžalovaný zaplatil na výživné 110,- eur, presný
dátum si už nepamätá, obžalovaný neplatí výživné od vydania rozsudku od 1.4.2009, keď bol
zamestnaný v Liptovskom Hrádku od exekútora jej prišlo dňa 14.12.2011 660,- eur, 26.1.2012 jej prišlo
od exekútora 384,- eur a 7.3. 2012 153,- eur od exekútora, to jej dalo od exekútora dohromady 1197,-
eur, ktoré jej prišli na účet. Nevie, prečo obžalovaný výživné neplatil, vedel, že má vyživovaciu povinnosť

na dve deti, aby bola schopná deti živiť, keď výživné neplatil, mala dve zamestnania.
Na čl. 28 sa nachádza výpis z účtu poškodenej Z. z VÚB banky, z ktorého vyplýva, že dna 14.12.2011
jej od exekútora prišla suma vymoženého výživného 660,- eur, na čl. 34-36 sa nachádza rozsudok
Okresného súdu Prievidza č. 17P 14/2009 z 14.9.2009 na základe ktorého v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín č. 5Cop 78/2009 zo dňa 16.12.2009 je obžalovaný povinný od 1.4.2009 platiť

na ml. W. výživné 60,- eur a na ml. E. výživné vo výške 50,- eur mesačne.

Na čl. 99 sa nachádza správa firmy Z. zo dňa 7.12.2011, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol v ich
agentúre zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti od 20.1.2009 do 31.12.2009, dokladal tovar
v maloobchodnej sieti, prácu vykonával v mesiacoch február až apríl 2009, vyživovaciu povinnosť

nenahlásil.

Na čl. 102 sa nachádza správa U. a.s. Bratislava zo dňa 18.8.2011, z ktorej vyplýva, že o skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe požiadal zamestnanec z dôvodu prijatia inej pracovnej ponuky,
žiadosti bolo vyhovené. Zo správy na čl. 103 vyplýva, že vo firme U., a.s. Bratislava bol obžalovaný

zamestnaný od 14.3.2008 do 12.5.2008.

Na čl. 105 sa nachádza správa L. z 18.12.2011, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný vo
firme od 10.5.2007 do 15.3.2008 ako predajca, pracovný pomer ukončil dohodou bez udania dôvodu.
Vyživovaciu povinnosť nenahlásil.

Na čl. 108 sa nachádza správa U. z 19.5.2011, z ktorej vyplýva, že s obžalovaným bola uzavretá dohoda
v spoločnosti E. Obžalovaný mal ako konateľ poberať odmenu 300,- eur, v prípade, že firma bude
prosperovať, keďže vykazovala stratu už od roku 2008, konateľom spoločnosti nebola od roku 2009
vyplatená žiadna odmena.

Na čl. 114 sa nachádza správa firmy Z., s.r.o., z ktorej vyplýva, že od 15.8.2011 obžalovaný pracuje
ako obchodný zástupca, pracovné povinnosti si plní svedomito, nenahlásil žiadne zrážky zo mzdy. Zosprávy na čl. 115 vyplýva, že v auguste 2011 mal čistý príjem 199,59 eur, v septembri 2011 545,71eur,
v októbri 2011 545,30 eur.

Na čl. 171 sa nachádza odborné vyjadrenie k hodnote bytu v Prievidzi na Ul. Ľ. Ondrejova 21/1, ktorý
bol zakúpený v roku 2007 za 1 mil. Sk, hodnota nehnuteľnosti k 16.1.2012 bola 35 000,- eur.

Na č. 222 sa nachádza potvrdenie o výške príjmu obžalovaného z Pečivární Liptovský Hrádok za
obdobie od augusta 2011 do januára 2012 v prepočte to je 174,64 eur, pričom podľa správy obžalovaný

bol v posledných 3 mesiacoch práceneschopný, správa je z 6.9.2012.

Na čl. 223 sa nachádza listinný dôkaz z ktorého vyplýva, že v rámci exekúcie dňa 14.12.2011 bolo
exekútorom zrazené obžalovanému 660,- eur, 26.1.2012 384,- eur, 7.3.2012 153,- eur.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že

bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zákona, pretože najmenej 3
mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas. Z prevedeného odkazovania je zrejmé,

že hoci obžalovaný mal za obdobie od 1.4.2009 do vyhlásenia rozsudku dna 21.11.2012 uhradiť z
titulu vyživovacej povinnosti na svoje deti W. poškodenej Z. výživné v celkovej výške 4730,- eur zaplatil
len sumu 1307,- eur a zostal tak dlhovať 3423,- eur za žalované obdobie od 1.4.2009 do 21.11.2012.
vykonanými dôkazmi je preukázané, že v rámci exekúcie mu boli zrazené sumy 660,- eur, 384,- eur,
153,- eur čo predstavuje sumu spolu 1197,- eur, okrem toho obžalovaný v žalovanom období 18.9.2009

zaplatil poškodenej Polákovej výživné 110,- eur, čo spolu predstavuje sumu 1307,- eur. Úmysel neplniť
svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného vyplýva z toho, že obžalovaný hoci bol v žalovanom období
živnostníkom, tiež konateľom firmy, pričom v období, keď bol zamestnaný traja zamestnávatelia s ním
skončili zamestnanie na jeho žiadosť a napriek tomu, že v časti žalovaného obdobia bol vlastníkom
3-izbového bytu v hodnote 35 000,- eur (k januáru 2012) obžalovaný si vyživovaciu povinnosť riadne

neplnil. Zostal tak za žalované obdobie dlhovať poškodenej Polákovej 3423,- eur. Skutočnosti, ktoré
uvádzal na svoju obhajobu obžalovaný ako dôvody neplatenia výživného z trestnoprávneho hľadiska
sú irelevantné a obžalovaného nezbavujú trestnej zodpovednosti za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovaný bol celkom 3 krát postihnutý v rámci priestupkového konania, priestupky v oblasti dopravy,
doposiaľ súdne trestaný nebol.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona za použitia ustanovenia § 38
ods. 3, § 36písm. l) Tr. zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 18 mesiacov, ktorý mu

podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov, počas ktorej sa obžalovaný nesmie dopustiť
úmyselnejtrestnejčinnosti,lebovopačnomprípadebymohlobyťrozhodnuté,žepodmienečneodložený
trest v trvaní 18 mesiacov vykoná. Súd zároveň podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona uložil
obžalovanému v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné 3423,- eur. Takto uložený trest považuje
súd za dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a za trest potrebný na

ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.