Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Piusová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/152/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609010349
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2012:2609010349.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci proti obv. G. A., rod. P., pre
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici
dňa 25. októbra 2012 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná
G. A. Y. K. Y. H., rod. P.,nar. XX.X.XXXX v Myjave, bytom X., Š.
XXX/XX, t. č. bytom S., S. XX, na slobode,
sa podľa § 285 písm. c/ Tr. por. o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresného prokurátora v Senici sp. zn. XPv XXX/XX, pre trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktorý mala
spáchať na skutkovom základe, že:
1. v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2005 v Senici ako mandatárna zástupkyňa spoločnosti
S.O.S. Financ, s.r.o., Piešťany, vyhľadala manželov Q. P. a Ľ. P., ktorým uviedla, že ich dlžobu vo výške
211.000,-Sk voči veriteľovi S.O.S. Financ, s.r.o., Piešťany je potrebné riešiť predajom ich bytu, čo v
skutočnosti nebola pravda a následne dňa 28.4.2005 v Senici zorganizovala stretnutie spoločne s obv.
Ľ. Č. a obv. P. T., pri ktorom sa obv. P. T. písomným prehlásením zaviazal, že manželom P. zabezpečí
po predaní bytu a pohľadávok voči spoločnosti S.O.S. Financ s.r.o., náhradné ubytovanie a finančné
vyrovnanie, pričom obv. Ľ. Č. dňa 17.5.2005 po vyplatení sumy 211.000,-Sk (7.003,92 €) spoločnosti
S.O.S. Financ s.r.o. dal podpísať ako kupujúci na Notárskom úrade v Senici u notára JUDr. X., manželom
P. kúpnu zmluvu na ich 3-izbový byt č. XX, obytný dom č. XXX na Š. ulici v Senici, pričom pri podpise
zmluvy nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny bytu obvineným Ľ. Č. a taktiež ani k vyplateniu rozdielu ceny
bytuauhradenéhodlhuvočispoločnostiS.O.SFinancs.r.o.,minimálnevovýške539.000,-Sk(17.891,52
€) napriek tomu, že v zmluve bolo uvedené, že kúpna cena bytu bola vyplatená pred podpísaním zmluvy,
čím manželom Q. P., nar. XX.X.XXXX a Ľ. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X., Š. XXX/XX, spôsobili škodu
vo výške 750.000,-Sk (24.895,44 €).
2. v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2005 v Senici vyhľadala osobu F. U., o ktorom vedela, že
disponuje väčšou finančnou hotovosťou za odpredaj 3-izbového bytu a ponúkla mu zabezpečenie 1-
izbového bytu v osobnom vlastníctve, za ktorým účelom zorganizovala stretnutie s obv. Ľ. Č. a obv. P. T. a
pod zámienkou zabezpečenia bytu prevzala v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2005 od F. U. sumu
688.000,-Sk (22.837,42 €), dňa 1.7.2005 sumu 30.000,- Sk (995,82 €) pre právnika a sumu 60.000,-
Sk (1.991,63 €) ako zálohu na kúpu bytu, pričom obv. Ľ. Č. dňa 29.6.2005 zabezpečil na sťahovanie
F. U. bez právneho titulu s dispozíciou k nájmu do bytu č. XX na ulici U.. O. XXX/XX v Senici
nájomcu F. F., kde býval až do 16.9.2005, kedy mu obvinený Ľ. Č. zabezpečil iba pridelenie nájomného
bytu č. XX na M. ulici v Senici od Mesta Senica, za ktorý zaplatil iba dlžné nájomné po neplatičoch v
sume 52.678,-Sk (1.748,59 €), pričom prevzatú finančnú hotovosť na kúpu bytu v osobnom vlastníctvesi ponechali pre svoju potrebu, čím F. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XXX spôsobili škodu vo výške
778.000,-Sk (25.824,87 €).
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodení Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X., F. č. XXX, Ľ. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom X., F. č. XXX, právni nástupcovia poškodeného neb. F. U., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom M. č. XXX, F. P., nar. XXXX, bytom W. - Q., O. XXX, Y., ČR, s nárokom na náhradu
škody odkazujú na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 4.9.2012 bol zrušený prvostupňový
rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XT/XXX/XXXX zo dňa 6.2.2012, ktorým bola obž. G. A. uznaná
vinnou z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní jeden rok, ktorý jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov.
Odvolacísúdvzrušujúcomuznesenízaujalstanovisko,žesúdprvéhostupňavpredmetnejvecirozhodol
predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko doposiaľ vykonané dôkazy
nevytvárajú jednotnú a ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých by bolo možné ustáliť skutkový
stav a jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysloviť vinu obžalovanej. V prvom rade poukázal
na skutočnosť, že nebol vykonaný výsluch svedka Ľ. Č., ktorý sa v čase rozhodovania zdržiaval na
neznámom mieste, pričom bol na neho vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody,
bez ktorého však nie je možné vo veci jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností rozhodnúť,
keďže vykonané dôkazy sami o sebe nepostačujú k tomu, aby vo veci mohlo dôjsť k spoľahlivému
a jednoznačnému záveru o vine alebo nevine obžalovanej, nakoľko počas celého trestného konania
spáchanie trestnej činnosti popierala, pričom v jej prospech hovoria aj viaceré pochybnosti, napríklad
preberanie peňazí u notára JUDr. Q. X.. Hoci bolo znaleckým dokazovaním zistené, že tvrdenia
poškodeného F. U. možno považovať za vierohodné, ich rozpor s tvrdeniami obžalovanej nebolo
možné z objektívnych príčin odstrániť z dôvodu úmrtia poškodeného. Výpoveď obžalovanej však
potvrdili svedkyne X. a W., ktoré boli v čase spáchania skutku zamestnané na notárskom úrade JUDr.
Q. X.. Zároveň v prospech obžalovanej vyznieva aj výpoveď svedka P. T. týkajúca sa vzájomných
dohôd ohľadom predaja nehnuteľností a deľby peňazí, či prítomnosti obžalovanej pri podpise zmluvy
na notárskom úrade. Uvedené skutočnosti vnášajú jednoznačné pochybnosti do tvrdenia samotného
poškodeného, ktoré tvorí základ pre odsudzujúci rozsudok, a preto sa odvolací súd nestotožnil so
závermi okresného súdu.
Obžalovaná vo svojom odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom obhajcu namietala nesprávne
právne vyhodnotenie veci, nakoľko na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam,
keďže skutok jej kladený za vinu sa nestal. Podľa jej názoru súd nevykonal dôkazy svedčiace o jej
nevine, a to predovšetkým výsluch svedka Ľ. Č., ktorý mal objasniť viacero rozporov, okrem iného aj
skutočnosť, či od nej prevzal sumu 22.837,41 € /688.000 Sk/ na zabezpečenie bytu pre poškodeného
U., ako to poškodený uviedol vo svojej výpovedi dňa 3.10.2005. Zároveň poukázala na vierohodnosť
tvrdení poškodeného týkajúcich sa vyplatenia uvedenej sumy na notárskom úrade JUDr. Q. X., nakoľko
svedkyne X. a W. odmietli, že by prichádzalo k vyplácaniu peňazí spôsobom, ako to uviedol poškodený.
Nevinu obžalovanej preukazuje aj výpoveď svedka P. T. ohľadom neexistencie dohôd týkajúcich sa
predaja nehnuteľností, ako ani deľby peňazí. Podľa jeho vyjadrenia s poškodeným jednal len svedok
Č., o úlohe obžalovanej nič nevedel. Vo vzťahu k znaleckému posudku z odboru písmoznalectvo
obžalovaná uviedla, že uvedený dôkaz v žiadnom prípade nepreukazuje spáchanie skutku, nakoľko
znalec s jednoznačnosťou neurčil, že podpis na pokladničnom doklade vypísala obžalovaná a taktiež s
jednoznačnosťou nevylúčil, že by podpis napísal poškodený U., pričom obžalovaná uvedenú skutočnosť
popiera. Obžalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že žiadala prvostupňový súd o uplatnenie
poľahčujúcej skutočnosti, ktorou je dĺžka konania. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že by sa mala
aplikovať zásada trestného konania in dubbio pro reo, nakoľko vykonané dôkazy v dostatočnej miere
nepreukazujú spáchanie skutku, pričom doposiaľ vykonané dôkazy sú nedostatočné pre vyslovenie
objektívneho záveru. Na základe uvedených skutočností sa preto domáhala zrušenia napadnutého
rozsudku.Po zrušení prvostupňového rozsudku okresný súd v intenciách uznesenia krajského súdu doplnil
dokazovanie výsluchom svedka Ľ. Č., pričom vychádzal z výpovede obžalovanej, z výsluchov svedkov
poškodených Q. P., Ľ. P., F. P., opatrovníka poškodeného F. U. P. O., svedkov Ing. H. H., Q. U., P. H.,
P. T., znalca JUDr. G. A., z listinných dôkazov, z výpovede poškodeného F. U., z výpovedí svedkov
Y. O., B. Č., Ľ. P., U. F., N. Q., O. F., P. T., P. I., M. W., O. X., zo znaleckého posudku JUDr. G. A.
č. XX/XXXX zo dňa 2.7.2007, znaleckého posudku PhDr. S. M. č. XX/XXXX zo dňa 14.9.2006, zo
zápisnice o konfrontácii zo dňa 24.1.2008 medzi obžalovanou a svedkom poškodeným Q. P. a Ľ. P.,
a medzi obžalovanou a poškodeným F. U., zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30.7.1998, z
výpisov z katastra nehnuteľností, z výpisov z obchodného registra, z kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2005,
z prehlásenia P. T., z návrhu na vklad do katastra, zo zmluvy o úvere, zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti, z výzvy na zaplatenie, z dohody o odstúpení od zmluvy o zabezpečení
záväzkov, z kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2005, zo zmluvy o splátkovom úvere, z oznámenia o úmrtí, zo
zápisnice o vydaní veci, z výpisu z účtu poškodeného F. U., zo správy Notárskej komory SR, z dohody
o plnomocenstve, z kúpnej zmluvy zo dňa 7.6.2005, zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 19.9.2005, zo
zápisnice o prevzatí bytu, z dohody o ukončení nájmu bytu, z výpisov z účtu, z príjmového pokladničného
dokladu zo dňa 1.7.2005, z ostatných výdavkových pokladničných dokladov, z rozhodnutia o pridelení
bytu, zo správy od Slovenského hodvábu Senica, Službytu Senica, Mesta Senica, z odpisu z registra
trestov obžalovaného a oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu.
Obžalovaná G. A., rod. P. vo svojich výpovediach poprela spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za
vinu. Poukázala na to, že poškodení manželia P. ju oslovili, aby im sprostredkovala úver (t.j. neoslovila
ich obžalovaná), nakoľko v tom čase pracovala ako sprostredkovateľka úverov v spoločnosti S.O.S.
Financ Piešťany. Následne po vybavení úveru obžalovanú poškodení požiadali o sprostredkovanie
predaja bytu, z ktorého im hrozilo vysťahovanie z dôvodu nesplácania splátok úveru, a kúpu
menšiehobytu.Vzhľadomnavzniknutúsituáciuobžalovanázabezpečila,abyspoločnosťIveroHlohovec
(splnomocnená spoločnosťou S.O.S. Financ na vymáhanie pohľadávky) počkala s vysťahovaním
poškodených z bytu, nakoľko títo mali záujem dlh splatiť, a poškodených odkázala na Ľ. Č. a P. T., o
ktorých vedela, že vedia rýchlo zabezpečiť predaj a kúpu bytu a v tej dobe nemala o ich serióznosti
žiadne pochybnosti. Ďalej sa však o uvedenú záležitosť nezaujímala, pričom odmenu dostala len za
sprostredkovanie úveru, nie z predaja bytu.
Čo sa týka poškodeného F. U., tento mal záujem o kúpu menšieho bytu, nakoľko po predaji svojho
trojizbového bytu bol nútený sa rýchlo vysťahovať. Z tohto dôvodu sa niekedy v roku 2005 nakontaktoval
na obžalovanú so žiadosťou o vyriešenie problému. Vzhľadom na vzniknutú situáciu obžalovaná
poškodeného zoznámila s Ľ. Č. a P. T., ktorí po krátkom čase zohnali jednoizbový byt, pričom všetci
spoločne išli podpísať zmluvy k notárovi, kde zároveň malo prísť aj k odovzdaniu peňazí za kúpu bytu
(poškodený U. si peniaze predtým vybral v banke). Obžalovaná však nebola prítomná na notárskom
úrade, čakala vonku, preto nemá vedomosť o tom, čo presne sa podpisovalo. Rezolútne však odmietla,
že by išla na notársky úrad len s poškodeným za účelom prepočítania peňazí a ich prijatia, ako to tvrdí
poškodený. Vo vzťahu k samotnému vyplateniu sumy vo výške asi 688.000 Sk Ľ. Č. a P. T. obžalovaná
v priebehu trestného konania zmenila výpoveď, keď najprv tvrdila, že pri odovzdaní uvedenej sumy
nebola prítomná, neskôr však uviedla, že k prevzatiu peňazí prišlo pred ňou a poškodeným, ale nie na
notárskom úrade (presné miesto si však nepamätá). Do uvedeného bytu sa mal poškodený nasťahovať
až po nejakom čase, počas ktorého mu Ľ. Č. s P. T. vybavili náhradné bývanie. Za sprostredkovanie jej
poškodený zaplatil 1.000 Sk (inú sumu od poškodeného neprevzala), pričom od Ľ. Č. a P. T. na základe
ústnej dohody obdržala províziu za sprostredkovanie kupca vo výške 50.000 Sk. Až podstatne neskôr
sa mala dozvedieť, že nešlo o byt v osobnom vlastníctve, ale o nájomný byt. Zároveň odmietla, že by
podpísala pokladničný doklad zo dňa 1.7.2005 o prijatí sumy 688.000 Sk.
Svedok P. T. potvrdil, že na základe žiadosti obžalovanej navštívil spolu s Ľ. Č. (najprv sa však svedok
do záležitosti angažoval len s obžalovanou, Ľ. Č.Á. prevzal iniciatívu až neskôr) poškodených manželov
P. (nevedel však s určitosťou potvrdiť, či stretnutie prebehlo v ich byte alebo v kancelárii obžalovanej),
kde sa dohodli na tom, že za predaj bytu im zabezpečia vyplatenie pohľadávky spoločnosti Ivero a
kúpu jednoizbového bytu, pričom zvyšok peňazí sa mal vyplatiť poškodeným, o čom svedok spísal
prehlásenie. Potom sa spolu s Ľ. Č. a poškodenými dostavili na notársky úrad, kde malo prísť k podpisu
kúpnej zmluvy na predmetný byt, nepamätá si však, či boli dať predtým zmluvu napísať u notára, ani
to, či bolo v zmluve napísané, že k vyplateniu sumy 750.000 Sk prišlo ešte pred podpísaním zmluvy.
Priznal však, že pred ním Ľ. Č. poškodeným nevyplatil žiadne peniaze, ako aj skutočnosť, že suma750.000 Sk za predaj predmetného bytu F. P. prišla na jeho účet, o čo ho požiadal Ľ. Č.. Uvedenú sumu
následne na 2-3 krát vybral a odovzdával ich podľa požiadaviek Ľ. Č., ktorý mu časť z peňazí dal. Vo
vzťahu k obžalovanej sa vyjadril, že s ňou nemal žiadne dohody ohľadom predaja nehnuteľnosti ani
deľby peňazí. Bol s ňou v kontakte len do času, pokiaľ nedošlo k vyplateniu pohľadávky poškodených
spoločnosti Ivero, pričom za sprostredkovanie jej podľa odhadu svedka dal Ľ. Č. províziu asi vo výške
10.000 Sk - 15.000 Sk.
Vo vzťahu k skutku týkajúceho sa poškodeného F. U. svedok uviedol, že do prípadu veľmi nevidel,
nakoľko Ľ. Č. mu každý mesiac dával odmenu vo výške 8.000 Sk - 10.000 Sk na svoju réžiu a na
benzínzdôvodu,žezabezpečovaljehoprevozakoajďalšiezáležitostitýkajúcesapoškodeného.Okrem
iného zariadil vymaľovanie bytu po F. F. a samotné nasťahovanie poškodeného F. U. do predmetného
bytu. Zároveň dodal, že s poškodeným jednal len Ľ. Č., viezol ich aj k notárovi, kde podpisovali nejaké
papiereohľadombytu,ovyplatenípeňazívšakničnevie,takistoničbližšienevieanioúloheobžalovanej,
nakoľko táto jednala s Ľ. Č., s ním nebola v kontakte (len spolu sedávali na káve). Na druhej strane
však priznal, že viackrát pomohli ľuďom, ktorí nedokázali splácať úvery, a to predajom bytu, pričom po
vyplatení všetkých nákladov, zrealizovaní predaja a zaplatení dlhu sa prerozdeľovali zvyšné peniaze,
hoci žiadnu priamu dohodu o poskytnutí provízie za sprostredkovanie predaja nemali spolu uzavretú.
Svedok Ľ.J. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sám poškodený U. ho vyhľadal s tým, či by mu
mohol pomôcť zohnať nejaký byt. Keďže svedok vedel o dvojizbovom byte p. F. na ulici U.. O. v Senici,
po jeho prehliadke poškodeným sa svedok dohodol s p. F. na jeho kúpe, pričom na notárskom úrade
JUDr. Q. X. mu vyplatil sumu 150.000 Sk (pri spisovaní a prepočítaní peňazí bol prítomný notár a jeho
zapisovateľka) ako zálohu s tým, že uvedený byt následne predá poškodenému U.. Bol rozhodnutý daný
byt kúpiť pre seba aj v prípade, ak by nastal akýkoľvek problém, preto s p. F. spísal riadnu kúpnopredajnú
zmluvu. Predávajúci mu však neoznámil, že na byte sú ťarchy a aj preto svedok predpokladá, že napriek
vyplatenej zálohe s ním prestal komunikovať. Svedok však odmietol, že by s obžalovanou mal akúkoľvek
dohodu ohľadom predaja daného bytu, ako aj skutočnosť, že by s ním a s P. T. bola na notárskom úrade.
S P. T. spolupracoval do takej miery, že tento ho vozil na aute, nakoľko sám mal zadržaný vodičský
preukaz, a za to mu platil. Vo vzťahu k prevzatiu peňazí od poškodeného U. však uviedol, že k ničomu
podobnému nedošlo. Podobne nevie ani to, či poškodený peniaze vyplatil obžalovanej a aký bol medzi
nimi vzťah. Následne vzhľadom na problémy s bytom na ulici U.. O. vybavil poškodenému nájomný byt
na M. ulici (najprv vyplatil podlžnosti po neplatičoch) aj napriek skutočnosti, že mu poškodený kúpnu
cenu za byt nezaplatil, a to z dôvodu, že ho o to sám požiadal, nakoľko nemal kde bývať, po tom sa však
o vec prestal zaujímať. Nespomína si však, či zabezpečoval presťahovanie poškodeného do tohto bytu.
Skutočnosť, že od poškodeného U. neprevzal žiadne peniaze, potvrdil aj v konfrontácii s obžalovanou
na hlavnom pojednávaní.
Vo vzťahu k skutku týkajúceho sa poškodených manželov P. uviedol, že na návrh obžalovanej vyrovnal
pohľadávku vo výške cca. 300.000 Sk, ktorú poškodení dlhovali spoločnosti S.O.S. Financ, a zároveň
poškodeným vyplatil sumu 300.000 Sk za predaj bytu, pričom k odovzdaniu peňazí prišlo na notárskom
úrade JUDr. X.. Uvedená skutočnosť o kúpe bytu a vyplatení dlhu vyplýva aj z kúpnopredajnej zmluvy
medzi ním a poškodenými.
Svedok poškodený Q. P.Y. k predmetnej veci vypovedal, že v apríli 2004 uzatvoril spoločne s manželkou
prostredníctvom obžalovanej úverovú zmluvu so spoločnosťou S.O.S. Financ na sumu 60.000 Sk,
pričom zároveň spísali zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva na nehnuteľnosť, a to bytu
č. XX na ulici Š. v Senici v hodnote 834.760 Sk (ohodnotený posudkom spoločnosti S.O.S. Financ).
Vzhľadom na to, že sa poškodení dostali do finančnej tiesne a úver nezvládali splácať, obžalovaná im
navrhla riešenie situácie predajom predmetného bytu s tým, že po zaplatení pohľadávky im obžalovaná
spolu s Ľ. Č. a P. T. sprostredkujú kúpu jednoizbového bytu a zvyšok peňazí im vyplatia. S Ľ. Č. sa
dohodli na predajnej cene bytu 850.000 Sk, hoci v skutočnosti nevedeli, v akej výške je pohľadávka
voči spoločnosti S.O.S. Financ (v mesiaci apríl 2005 im obžalovaná oznámila, že je vo výške 211.000
Sk). Následne išli spolu s Ľ. Č. a P. T. na Notársky úrad JUDr. Q. X., kde spolu s manželkou podpísali
kúpnu zmluvu na predmetný byt, text zmluvy si však riadne neprečítali a až asi po troch dňoch im bola
doručená zmluva od pracovníčky notárskeho úradu, z ktorej zistil, že suma 750.000 Sk, s ktorou pri
podpise zmluvy poškodení súhlasili, mala byť poškodeným vyplatená ešte pred podpisom zmluvy, čo
však nebola pravda. Podotkol, že v zmluve je spomínaný trojizbový byt, jednalo sa však v skutočnosti oštvorizbový byt spolu s kuchyňou. Obžalovaná však podľa jeho vyjadrenia nebola prítomná na ďalších
stretnutiach s Ľ. Č. a P. T..
Poškodená Ľ. P.Á. vypovedala zhodne ako jej manžel Q. P., pričom dodala, že po zaplatení šiestich
splátok z úveru sa dostali do finančných problémov a prostredníctvom obžalovanej sa zoznámili s Ľ. Č. a
P. T., ktorí navrhli riešenie situácie predajom zabezpečeného bytu a vyplatením pohľadávky spoločnosti
S.O.S. Financ (obžalovaná pri tom už nebola prítomná). Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z konfrontácií
medzi obžalovanou a poškodenými zo dňa 24.1.2008.
Svedok F. P. k veci v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že o záležitosť sa
začal zaujímať po tom, ako ho rodičia informovali, že sa majú vysťahovať z bytu. Vzhľadom na to sa
rozhodol kúpiť predmetný byt naspäť od Ľ. Č. za sumu 750.000 Sk s cieľom, aby rodičia mohli ostať v
byte a nemuseli sa sťahovať, a z tohto dôvodu sa im nezmienil o skutočnosti, že rodičom za predaj neboli
vyplatené peniaze. Následne sa s Č. a T. dohodol, že z uvedenej sumy si odrátajú čiastku, ktorú zaplatili
spoločnosti S.O.S. Financ a že zvyšok vrátia rodičom. Medzitým mu volala obžalovaná ohľadom toho,
kedy bude zaplatená podlžnosť rodičov voči spoločnosti S.O.S. Financ. Svedok potom požiadal o úver
nakúpupredmetnéhobytu,pričompredjehoposkytnutímišielspolusĽ.Č.aP.T.naNotárskyúradJUDr.
Q. X., kde aj napriek výhradám k predajnej cene 750.000 Sk podpísal zmluvu na kúpu predmetného
bytu. Po poskytnutí úveru sa s Ľ. Č. a P. T. dohodol, že im vyplatí iba dlh rodičov za vyplatenie dlžoby
voči S.O.S. Financ a zvyšok vloží na účet rodičom. Napriek dohode však pri prevádzaní peňazí na účet
uvedený v kúpnej zmluve (vedeného na meno P. T.) Ľ. Č. s P. T. nástojili, aby previedol celú sumu, t.j.
750.000 Sk, lebo v opačnom prípade chceli odstúpiť od zmluvy. Z tohto dôvodu tak svedok urobil s tým,
že z uvedenej sumy vyplatia odmenu za sprostredkovanie za rodičov, čo však neurobili.
Svedok poškodený F. U. v prípravnom konaní uviedol, že za účelom kúpy menšieho (jednoizbového
bytu) predal svoj trojizbový byt č. XX v činžovom dome č. X/XX na A. E. v Senici kupujúcemu G.. H.
mladšiemu za sumu 850.000 Sk, pričom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.6.2005 sa mal poškodený
vysťahovať do 30.6.2005, ústne však neboli dohodnutí na konkrétnom dátume. Následne v mesiaci jún
2005 prišla za ním obžalovaná s tým, že by mala záujem o kúpu predmetného bytu. Po vysvetlení, že byt
už je predaný, navrhla obžalovaná poškodenému, že mu pomôže zohnať jednoizbový byt v osobnom
vlastníctve, na začiatok by však potrebovala sumu 30.000 Sk pre právnika a sumu 60.000 Sk ako
zálohu na kúpu bytu. Vzhľadom na to, že G.. H. trval na vysťahovaní sa z bytu do 30.6.2005, odovzdal
obžalovanej dohodnutú sumu 90.000 Sk (bez potvrdenia) určených na účel vybavenia kúpy bytu, ktorá
ho po niekoľkých dňoch zoznámila s Ľ. Č. a jeho spoločníkom, ktorí sa špecializovali na realitnú činnosť.
Asi po dvoch dňoch mu obžalovaná oznámila, že menovaní potrebujú na kúpu bytu sumu 688.000 Sk,
ktorúnáslednevybralzosvojhoúčtuvSlovenskejsporiteľniapoprepočítanípeňazínaNotárskomúrade
JUDr. Q. X. a vystavení potvrdenia o prevzatí si uvedenú sumu prevzala obžalovaná. Poškodený však
nedostal žiadny pokladničný doklad od notára, ale len potvrdenie o odovzdaní sumy 688.000 Sk, ktoré
však nikdy predtým nevidel, ani ho nepodpisoval. Následne dňa 29.6.2005 ho obžalovaná za pomoci
cudzích osôb za sumu 24.000 Sk, ktorú jej poškodený vyplatil v hotovosti bez dokladu, presťahovala do
bytu na ulici U.. O. v Senici, kde mal bývať do času, než Ľ. Č. so spoločníkom zoženú jednoizbový byt
na predaj. Po určitom čase poškodený zistil, že uvedený byt patrí F. F.Á., pričom Ľ. Č. sa mu ozval až
po dva a pol mesiaci s tým, že má pre neho byt na M. ulici, pred nasťahovaním sa do neho však bolo
potrebné zaplatiť nedoplatok na Službyte v Senici, nakoľko sa jednalo o nájomný byt. Aj napriek tomu,
že s Ľ. Č. a jeho spoločníkom sa poškodený dohodol na kúpe bytu v osobnom vlastníctve, poškodený
podpísal nájomnú zmluvu, nakoľko bol v časovej tiesni. Zhodne sa vyjadroval poškodený a obžalovaná
aj počas vykonanej konfrontácie, pričom každý zotrval na svojej výpovedi.
Opatrovník poškodeného F. U.Á. P. O. uviedol, že je svokrom poškodeného, ktorý ho z vážnych
zdravotných dôvodov splnomocnil na zastupovanie v konaní o náhradu spôsobenej škody v celkovej
výške 802.000 Sk. O veci vie len z vyjadrenia poškodeného, ktorý mu spomínal, že ho podvodne obrali
o byt G. P. a Ľ. Č., nebol však svedkom udalostí. Podotkol, že poškodený bol inteligentný, pracovitý a
čestný človek.
Svedok Ing. H. H. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že na základe
inzerátu zverejneného v TV-Sen kúpil od svedka poškodeného F. U. 3-izbový byt na A. E. v Senici za
kúpnu cenu 850.000 Sk, ktorú previedol na jeho účet na druhý deň po zápise do katastra nehnuteľností
(16.6.2005), pričom sa dohodli, že poškodený F. U. sa z bytu vysťahuje do 30.6.2005, čo aj splnila daného dňa odovzdal byt rodičom svedka. Medzitým za ním do práce prišla obžalovaná spolu s
poškodeným a žiadala od neho predloženie kúpnej zmluvy na predmetný byt, neuviedla však dôvod
svojej požiadavky. Na záver dodal, že zo stretnutí s poškodeným nemal nikdy pocit, že by bol opitý,
prípadne že by nevedel, čo robí, pôsobil skromne a usporiadane.
Svedok Q. U. potvrdil, že obžalovaná pracovala pre spoločnosť S.O.S Financ Piešťany (ktorej je
riaditeľom) ako externý obchodný zástupca, získavala klientov, ktorí si potrebovali požičať, za čo
dostávala odmenu. Dňa 6.4.2004 poskytla spoločnosť poškodeným Q. P. a Ľ. P. úver vo výške 60.000
Sk, pričom konečná pohľadávka bola vo výške 211.000 Sk, ktorú vymáhala prostredníctvom spoločnosti
Ivero Hlohovec (k vymoženiu celej pohľadávky došlo dňa 2.5.2005). K uvedenému postupu však
nemuselodôjsť,nakoľkovpodobnýchprípadochsasituáciariešinapríkladnavŕšenímúveručiodkladom
splátok. S obžalovanou ukončili spoluprácu z dôvodu pochybností o jej prístupe k ich spoločnosti
(napríklad spolupracovala aj s inými firmami), ako aj vzhľadom na viaceré drobné ohlasy klientov na
jej spôsob výkonu práce. Na záver dodal, že k vysťahovaniu v bežných prípadoch dochádzalo asi po
šiestich mesiacoch od nezaplatenia splátky úveru.
Uvedenú skutočnosť o vymožení pohľadávky od poškodených a odovzdanie uvedenej sumy spoločnosti
S.O.S.FinancpotvrdilajsvedokP.H.,ktorýjezamestnancomspoločnostiIveroHlohovecšpecializujúcej
sa na vymáhanie pohľadávok. K samotnému vyplateniu peňazí malo dôjsť na Notárskom úrade JUDr.
Q. X., kde boli okrem poškodených P. prítomní aj Ľ. Č. a P. T., na obžalovanú si nespomínal.
Svedkyňa O. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2005 pracovala ako administratívna
pracovníčka na Notárskom úrade JUDr. Q. X., nepamätá si však, že by obžalovaná bola prítomná
pri overovaní podpisov na predmetných zmluvách. Vylúčila však, že by v jej prítomnosti priamo po
podpise zmlúv dochádzalo k vyplácaniu peňazí, resp. ich vzatiu do notárskej úschovy. Ak by aj došlo
k vyplateniu peňazí pred notárom JUDr. Q. X., určite neboli peniaze vzaté do notárskej úschovy a
ani nebola spisovaná notárska zápisnica. Zároveň odmietla, že by mala vedomosť o tom, že by notár
vystavoval potvrdenia o vyplatení peňazí medzi zmluvnými stranami.
PodobnesvedkyňaM.W.nahlavnompojednávanívypovedalazhodneakosvedkyňaO.X.vtomzmysle,
že ak by došlo k vyplateniu peňazí priamo pri overovaní podpisov na zmluve, spisovala by sa o tom
notárska zápisnica, k čomu v uvedených prípadoch nedošlo. Tiež sa však nevedela vyjadriť k tvrdeniu
poškodeného F. U., že k vyplateniu peňazí došlo pred notárom JUDr. Q. X., nakoľko pri tom nebola
prítomná.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, JUDr. G. A. č. XX/
XXXX zo dňa 2.7.2007, ako aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že vzhľadom na
dostatočný počet porovnávacieho materiálu, a to rukopisov a pravých podpisov poškodeného F. U. a
obžalovanej, pričom podpisy obžalovanej boli pre určenie záverov znaleckého posudku smerodajné pre
viaceré zhodné znaky (arabské číslice „7,2,5“, písmeno „N“, v spojení „v Senici“, v slove „mes“, a v
slove „máj“, celkovo približne 50 grafických zhodných znakov), znalec určil v 5 stupňovej škále stupeň
I. - jednoznačnosť, že pokladničný doklad zo dňa 1.7.2005 vypísala obžalovaná a stupeň II. - vysoká
pravdepodobnosť, že podpis „U.“ napísala obžalovaná svojím podpisom (akým napísala aj text na
potvrdenke),pričomsvysokoupravdepodobnosťouvylúčil,žebypodpisnapísalpoškodenýF.U..Znalec
nebral do úvahy rukopis a fiktívny podpis vykonaný obžalovanou na skúšku pred políciou z dôvodu, že
text napísala neprirodzeným spôsobom s ľavým sklonom, pričom neprirodzená je aj pomalosť písania
a trasľavosť.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých PhDr. S. M. č. XX/XXXX zo dňa 14.9.2006 vyplýva, že u svedka poškodeného F.
U. neboli zistené známky duševného ochorenia, pričom intelektové funkcie, ako aj pamäťové schopnosti
sú na úrovni podpriemeru, aj napriek tomu však nie je forenzne významne ovplyvnená jeho schopnosť
vnímaťavypovedaťosvojichzážitkoch,pričomnebolizistenékonfabulácieprireprodukciideja,prípadne
tendencia k dopĺňaniu zabudnutých údajov, ani nápadné disproporcie v obsahu výsluchu, resp. vedomé
skreslenia.
Z výpisu z účtu poškodeného F. U. vedeného v Slovenskej sporiteľni, pobočka Senica, mal súd
preukázané, že k výberu sumy 650.000 Sk prišlo dňa 20.6.2005, teda nie 1.7.2005, ako to vyplývaz pokladničného dokladu, podľa ktorého mal poškodený odovzdať 688.000 Sk za kúpu bytu. Dňa
20.6.2005 bolo vykonané na notárskom úrade overenie pravosti podpisu, pričom listina bola označená
ako Vyhlásenie - prehlásenie.
ZhľadiskaosobnýchpomerovamožnostinápravyobžalovanejG.A.bolozistené,žepodnikánazáklade
živnostenského oprávnenia v odbore cestovného ruchu. Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané,
že obžalovaná doteraz nebola súdne trestaná, na základe rozhodnutia Okresnej prokuratúry Senica
zo dňa 21.8.2012 bolo voči obžalovanej zastavené trestné stíhanie na základe schváleného zmieru. V
priestupkovom konaní prejednávaná nebola.
Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým
súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa § 285 ods. 1 písm. c/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s
jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.
Po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, riadiac sa
právnym názorom odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je jednoznačne
dokázané, že obžalovaná spáchala skutky, pre ktoré je trestne stíhaná. Vo vzťahu k skutku v prvom
bode obžaloby týkajúceho sa poškodených Q. a Ľ. P. nemožno preukázať podiel viny na jeho spáchaní
obžalovanouzdôvodu,žezjednotlivýchvýpovedíobžalovanejakoajpoškodenýchnebolzistenýúmysel
obžalovanej uviesť poškodených do omylu do takej miery, aby súd mohol ustáliť, že skutok skutočne
spáchala. Po zoznámení poškodených s Ľ. Č. a P. T. nebola prítomná na ďalších ich stretnutiach
ani pri podpise kúpnej zmluvy pred notárom (túto skutočnosť potvrdili aj samotní poškodení), pričom
zo samotného porušenia postupu pri riešení situácie s neschopnosťou splácať daný úver (nakoľko
poškodeným neponúkla iné, jednoduchšie možnosti riešenia) nemožno ustáliť záver, že obžalovaná
mala v úmysle poškodených uviesť do omylu. Zároveň súd nemal dôvod pochybovať o tvrdení svedka
P. T., ktorý odmietol, že by s obžalovanou mal on alebo Ľ. Č. akékoľvek dohody ohľadom predaja
nehnuteľností a deľby peňazí, pričom uvedenú skutočnosť nepoprel ani svedok Ľ. Č.. Vykonaným
dokazovaním sa nepodarilo preukázať ani to, či mohlo dôjsť k vyplateniu peňazí poškodeným P. na
notárskom úrade JUDr. Q. X. tak, ako to uviedol svedok Ľ. Č.. Súd už v pôvodnom rozsudku vypustil
skutok ohľadom poškodených manželov P. a krajský súd sa s právnym názorom okresného súdu v plnej
miere stotožnil.
Ohľadom skutku druhého bodu obžaloby týkajúceho sa poškodeného F. U. bolo na základe výsluchov
účastníkov trestného konania zistené, že poškodený skutočne predal trojizbový byt na A. E. v Senici a
následne mu obžalovaná spolu s Ľ. Č. a P. T. prisľúbili, že mu pomôžu s kúpou menšieho jednoizbového
bytu a so zabezpečením všetkých potrebných záležitostí s tým súvisiacich. Vykonaným dokazovaním
sa však jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo objasniť rozpor, kde a akým spôsobom
prišlo k odovzdaniu peňazí za kúpu jednoizbového bytu (vo výške 688.000 Sk), resp. či k nemu
vôbec prišlo, nakoľko hoci obžalovaná najprv odmietla, že by bola prítomná pri samotnom odovzdaní
peňazí, neskôr svoje tvrdenie zmenila a uviedla, že danú sumu prevzal Ľ. Č., a to za prítomnosti
jej aj poškodeného, čo je však v rozpore s tvrdením Ľ. Č., ktorý poprel, že by akúkoľvek sumu od
poškodeného, resp. obžalovanej na daný účel prevzal. V tomto smere súd poukazuje na absenciu
svedeckej výpovede notára JUDr. X., ktorý zomrel a nemôže sa vyjadriť k výpovedi poškodeného U.,
ktorý tvrdil, že peniaze vyplatil Č.B. v prítomnosti notára JUDr. X., a ani tvrdenie svedka Ľ. Č., že pred
notárom sa bežne vyplácali peniaze (Č. mal pred notárom vyplatiť aj sumu 150.000 Sk za byt p. F.). Súd
mal však pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka Č. z dôvodu viacerých vzájomne si odporujúcich
tvrdení, ako aj preto, že ním uvádzané skutočnosti týkajúce sa zabezpečovania náhradného bývania v
nájomnom byte a vyplatenia podlžností po predchádzajúcich nájomníkoch bez vyplatenia kúpnej ceny
poškodeným U. za jednoizbový byt sú len málo pravdepodobné. Podobne ako v predchádzajúcom
prípade nebolo možné objasniť, či prichádzalo k preberaniu peňazí na notárskom úrade JUDr. Q.
X., ako to tvrdí poškodený U.. V rozpore s tým totiž vyznievajú výpovede žijúcich svedkýň X. a
W. (v čase spáchania skutku zamestnané na notárskom úrade JUDr. Q. X.), ktoré súd vypočul aobe vyvrátili tvrdenia, že by podobným spôsobom prichádzalo k vyplácaniu peňazí či k vystavovaniu
potvrdení o vyplatených peniazoch medzi zmluvnými stranami. Zo záverov znaleckého posudku z
odboru psychológia síce vyplýva, že výpoveď poškodeného U. možno považovať za vierohodnú, pre
viaceré rozpory s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktoré sa nepodarilo odstrániť, súd nemal dostatočne
preukázanú skutočnú dejovú líniu udalostí. Pochybnosti vyvoláva aj samotný pokladničný doklad, podľa
ktorého k vyplateniu peňazí malo prísť dňa 1.7.2005, pričom podľa výpovede poškodeného U. k
samotnému odovzdaniu sumy 688.000 Sk za kúpu jednoizbového bytu prišlo ihneď po vybratí peňazí z
banky, t. j. 20.6.2005. Navyše výpoveď poškodeného o spôsobe odovzdania peňazí je spochybnená aj
výpoveďousvedkaP.T.,ktorýpoprel,žebynanotárskomúradeJUDr.Q.X.bolaprítomnáajobžalovaná,
nakoľko s poškodeným U. jednal len Ľ. Č..
Podobne ani závery znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo s určitosťou nepreukázali, že by
podpis U. na pokladničnom doklade vypísala obžalovaná (bolo len zistené, že pokladničný doklad
vypísala). Hoci túto skutočnosť znalec označil za vysoko pravdepodobnú, nie je možné z tohto dôkazu
vychádzať pri stanovení jej viny, nakoľko znaleckým skúmaním nebolo s určitosťou vylúčené, že by
podpis vypísal sám poškodený U..
Je pravdou, že obžalovaná vo svojich výpovediach nebola presná, kde, kedy a komu poškodený U.
vyplatil peniaze a nevedela si spomenúť, či peniaze mala v reálnej moci ona alebo poškodený U..
I keď obžalovaná sčasti pozmenila výpoveď ohľadom miesta (pôvodne tvrdila, že pravdepodobne
k odovzdaniu prišlo na notárskom úrade JUDr. Q. X., kde ale nebola prítomná), ale na hlavnom
pojednávaní zotrvala na tom, že Č. s T. peniaze dostali. Zároveň uviedla, že výpoveď svedka Ľ. Č. je
nepravdivá. Čo sa týka vyplatenia peňazí, pretože mu boli vyplatené peniaze ňou a pánom U. a to okolo
600.000,- Sk. Na základe toho začal Ľ. Č. konať s P. T. a začali zháňať byt pre U.. Č. s T. zabezpečili
presťahovanie U.. Myslí, že to bolo na ulici U. O. v Senici. Aký bol ďalší pohyb U., nevie. Zadarmo určite
nikto takéto veci nerobil. Ostatne netvrdí to len ona, ale tvrdil to aj nebohý U. vo svojej výpovedi, kde
uviedol, že v čase, keď ho Č. s T. sťahovali, už mali vyplatené peniaze za jeho byt (výpoveď F. U. z
3.10.2005). K danej záležitosti však poškodeného U. už nemožno vypočuť.
Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že skutky uvedené v obžalobe sa
skutočne stali a vykazujú znaky trestného činu (Ľ. Č. a P. T. už boli v tejto trestnej veci právoplatne
odsúdení), vo vzťahu k obžalovanej však nie je možné vysloviť spoľahlivý a jednoznačný záver o jej
vine, nakoľko neboli odstránené viaceré rozpory vyplývajúce z jednotlivých dôkazov, najmä zo vzájomne
si odporujúcich výpovedí obžalovanej, svedkov a poškodených, pričom tvrdenia poškodených nebolo
možné z dôvodu viacerých nepresností a protichodných faktov považovať za vierohodné, čím vznikli
pochybnosti o vine obžalovanej, preto ju súd spod obžaloby oslobodil s poukazom na § 285 písm. c/
Trestného poriadku, a to v zmysle základnej zásady trestného konania, ktorou je zásada prezumpcie
neviny upravenej v ustanovení § 2 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého každý, proti komu sa vedie
trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom
jeho vinu, z ktorej vychádzajú nasledovné základné pravidlá: in dubbio pro reo, t.j. v pochybnostiach
ohľadom skutkových zistení prípadu je potrebné rozhodnúť v prospech obvineného, a pravidlo, že
obvinenému musí byť vina preukázaná, t.j. nie je jeho úlohou preukazovať svoju nevinu. V danej veci
však nebolo možné objasniť úlohu obžalovanej pri spáchaní trestnej činnosti, nakoľko dôkazy svedčiace
proti nej (výpovede poškodených, výpoveď svedka Ľ. Č.Á.) sú v rozpore s dôkazmi svedčiacej v jej
prospech (výpoveď svedka P. T., výpovede svedkýň X. a W. ohľadom preberania peňazí na notárskom
úrade), pričom vykonaným dokazovaním sa objektívne nepodarilo uvedený rozpor odstrániť.
Vzhľadom na to, že obžalovaná bola spod obžaloby oslobodená, súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal
poškodených s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len vo
svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.).
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným
právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods.
1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.