Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110223966
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6110223966.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľa R.. R. Y. - Y., s miestnom podnikania L. XXB, F. F., K.: XX XXX XXX, v konaní právne
zastúpený JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, so sídlom Medený Hámor 6541/15, Banská Bystrica
proti odporcovi N. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, F. F., v konaní právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj, s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, o zaplatenie
1585,29 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške súdneho poplatku 95 Eur a trovy
právneho zastúpenia 852,14 Eur na účet právneho zástupcu odporcu, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, a to
v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ navrhol uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť 1585,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo žalovanej sumy od 01. 07. 2010 až do zaplatenia a trovy konania s poukazom na uznanie
dlhu zo dňa 30. 12. 2009.

V skrátenom konaní bol vydaný pod č. k. 7RO/298/2010-16 zo dňa 22. 12. 2010 platobný rozkaz.

Protiplatobnémurozkazuvzákonomstanovenejlehotepodalodporodporca.Vodporenamietolplatnosť
dohody o uznaní dlhu. Zároveň vzniesol započítaciu námietku vo výške nevyplatenej mzdy.

V priebehu konania účastníci zhodne uviedli a nebolo sporné, že suma na započítanie, ktorá predstavuje
nevyplatenú mzdu za december 2009 je 307,23 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov

konania, výsluchom účastníkov konania, uznaním dlhu zo dňa 30. 12. 2010, dohodou o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 27. 05. 2008, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 30. 12. 2009,
upozornením zo dňa 10. 09. 2010, pracovnou zmluvou zo dňa 13. 05. 2008, výpisom zo Živnostenského
registra na navrhovateľa, listom ČVS:ORP-850/OSV-ZH-2008 zo dňa 14. 07. 2008, nesúhlasom E. - L.
poisťovňa,a.s.,listomX.úraduF.F.zodňa14.05.2010,platobnýmrozkazomI.súduN.1Rob/574/2009,
upovedomením o začatí exekúcie Ex/321/2009, zošitom - (č. l. 114), výsluchom svedkyne E. Z., knihou
pohľadávok - rozpisom platieb a (č. l. 136 - 142).

Z návrhu navrhovateľa a výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že medzi účastníkmi bola uzatvorená
pracovná zmluva zo dňa 13. 05. 2008 a dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 27. 05. 2008. Dňa
30. 12. 2009 bola uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru a následne podpísané ,,Uznaniedlhu“ zo dňa 30. 12. 2009 (ďalej len uznanie dlhu), kde sa odporca zaviazal zaplatiť 1585,29 Eur do 30.
06. 2010. Napriek upozorneniu zo dňa 10. 09. 2010 odporca dlžnú sumu nezaplatil. Zároveň
si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania a trovy konania.

Proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor odporca. Z odporu bolo zistené, že namieta platnosť
dohody o uznaní dlhu zo dňa 30. 12. 2009. Uviedol, že navrhovateľ dohodu o skončení pracovného
pomeru podmienil podpísaním dohody o uznaní dlhu, ktorého právny dôvod spočíva v schodku na
zverených hodnotách a škode, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku nesplnenia záväzku tretej

osoby, a to spoločnosti U. zaplatiť kúpnu cenu za tovar dodaný spoločnosti navrhovateľom. Odporca tri
hodiny čelil nátlaku zo strany navrhovateľa, ktorý zotrvával na dohode účinnosťou ktorej by sa založila
desaťročná premlčacia lehota. Napokon pod vplyvom skutočnosti, že dňom 01. 01. 2010 odporca ohlásil
príslušnému úradu prevádzkovanie živnosti, dohodu podpísal. Konanie navrhovateľa možno považovať
zabezprávnuvyhrážku,nakoľkonátlakbolpríčinouuzavretiadohodyouznanídlhuatátovadaspôsobila
absolútnu neplatnosť dohody o uznaní s poukazom na § 37 ods. 1 OZ a § 1 ods. 4 Zákonníka práce.

Odporca vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Pohľadávka 450 Eur vznikla v
dôsledku schodku na zverených hodnotách, ktoré bol povinný odporca vyúčtovať podľa dohody o
hmotnej zodpovednosti. Schodok, ktorý možno považovať za škodu vznikol v dôsledku prečinu krádeže
dňa 14. 07. 2008 v A. nad Q., ktorého sa dopustil neznámy páchateľ, keď odcudzil z vozidla navrhovateľa

zvereného odporcovi tovar v hodnote 1134,62 Eur patriaci navrhovateľovi a veci vo vlastníctve odporcu
v hodnote 282,15 Eur. Odporca podal trestné oznámenie dňa 14. 07. 2008 na UJKPP A. nad Q., ktorý
sa viedol pod ČVS:ORP-850/OSV-ZH-2008. Zároveň telefonicky informoval navrhovateľa o krádeži a
popísal rozsah odcudzených vecí.

Krádežoutovarunavrhovateľovivzniklaškodanakoľkovzniklavdôsledkuschodkunaceninách,zaktoré
hmotne zodpovedal odporca vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu škody podľa § 186 Zákonníka
práce. Náhrada škody je majetkové právo, ktoré podľa § 36 ods. 2 Zákonníka práce
podlieha premlčaniu a použijú sa ustanovenia pre plynutie premlčacej lehoty podľa OZ s poukazom na
§ 106 ods. 1. Navrhovateľ nadobudol vedomosť o subjekte zodpovednom za škodu, a to odporcom ako

aj rozsahu škody telefonickým rozhovorom zo dňa 14. 07. 2008 a za moment, kedy sa bezpochybne
dozvedel o vzniku škody a zodpovednom subjekte je uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci
prečinu krádeže zo dňa 14. 07. 2008, ktoré bolo doručené skrátením vyšetrovaním navrhovateľovi do
30 dní od podania trestného oznámenia, najneskôr dňom doručenia uznesenia začala navrhovateľovi
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota a do dňa 14. 08. 2010 navrhovateľ nepodal návrh, urobil

tak až dňa 19. 11. 2010 a teda márne uplynula subjektívna premlčacia lehota.

Odporca namietal právny dôvod vzniku pohľadávky 877,76 Eur, ako aj náhradu trov Občianskeho a
exekučného konania voči dlžníkovi U. K., s. r. o.. Navrhovateľ v uznaní dlhu argumentuje, že pohľadávka
na náhradu škody voči odporcovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku dlžníka U. K., s. r. o. zaplatiť za

prevzatý tovar. Odporca odmieta argumenty navrhovateľa o poskytnutí tovaru spoločnosti na splatnosť
bez súhlasu zamestnávateľa, kedy postupoval v súlade s pokynmi vedúceho zamestnanca, ktorý takúto
dohodu o čase plnenia vopred odsúhlasil. Odporca uzavrel s uvedeným dlžníkom viaceré kúpne zmluvy
s odkladom splatnosti záväzku pričom omeškania sa vyskytlo až po uzavretí niekoľkej kúpnej zmluvy
v poradí. Navrhovateľ bol povinný niesť podnikateľské riziko, za ktoré v prípade vzniku škody podľa §

181 ods. 3 Zákonníka práce odporca ako zamestnanec nezodpovedal. Ak by odporca prekročil svoje
oprávnenia, ktoré mu vyplývali z plnomocenstva na uzatváraní kúpnych zmlúv a navrhovateľ chcel,
aby účinky takého konania zaväzovali odporcu bol povinný podľa § 33 ods. 1 veta druhá OZ oznámiť
spoločnosti U. K. svoj nesúhlas s dohodou o čase plnenia bez zbytočného odkladu potom ako sa o tom
dozvedel. Nič také neučinil a jeho nekonanie založilo nevyvratiteľnú právnu domnienku dodatočného

schválenia právneho úkonu.

K náhrade trov konania civilného a exekučného odporca uviedol, že povinnosť nahradiť trovy môže byť
uložená súdom iba niektorej zo strán, a to buď uplatnením zodpovednosti za výsledok konania alebo za
zavinenie. Ak teda odporca nebol pasívne vecne legitimovaný v spore iniciovanom navrhovateľom bol

ním U. K. a nemohla vzniknúť povinnosť odporcovi nahradiť trovy.

Zároveň odporca uviedol, že si započítava voči navrhovateľovi pohľadávku, ktorá mu vznikla z pracovnej
zmluvy, a to nevyplatenú mzdu za mesiac december 2009.Odporca navrhol vstup E. - L. poisťovňa, a. s. do konania ako vedľajšieho účastníka.

Na základe výzvy E. - L. poisťovňa, a. s. listom zo dňa 11. 03. 2011 oznámila, že nevstupuje do konania
akovedľajšíúčastníknastraneodporcuzdôvodu,ženemáprávnyzáujemnavýsledkusúdnehokonania
a z dôvodu absencie poistného krytia ich spoločnosťou. Potvrdila, že odporca mal uzavreté poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania poistnou zmluvou účinnou od 28. 05. 2008
do 28. 06. 2010 avšak poistenie sa nevzťahuje za zodpovednosť za škodu spôsobenú schodkom na

zverených hodnotách najmä škodu spôsobenú chybným zaúčtovaním, cenovým rozdielom, chybou pri
platobnom styku ako aj škody spôsobenej prekročením rozpočtu.
Navrhovateľ k odporu odporcu uviedol, že medzi účastníkmi konania bola vzájomná dohoda nie ani zo
zištných dôvodov ani pod nátlakom, keďže na to nebol žiadny dôvod. Odporca požiadal navrhovateľa v
októbri 2009 o ukončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu, že si našiel lukratívnu prácu vo U. a
z dôvodu, že navrhovateľ nemal náhradu. Dohodli sa, že ukončia pracovný pomer ku dňu 31. 12. 2009,

bola obojstranne prijateľná.

Navrhovateľ uviedol k dohode o uznaní, že dňa 30. 12. 2009 sa uskutočnilo koncoročné posedenie asi
siedmich alebo ôsmich zamestnancov firmy, kde sa odporca spýtal, či končia. Posedenie sa konalo v
sídle firmy. Navrhovateľ uviedol, že odporca mal pripravenú dohodu o rozviazaní pracovného pomeru,

ktorúpodpísali,robilasainventúra,keďžeodporcamalmobilnýsystémpredaja.ZariadeniaT.sapripojilo
k počítaču, urobila sa inventúra, čo mal na stave a čo mal mať. Navrhovateľ uviedol, že on písal uznanie
dlhu v uvedený deň na základe výsledkov inventúry. Vedel, že tam budú resty a že ich bude potrebné
vyrovnať. Odporca po prečítaní uznania dlhu, túto dohodu podpísal bez akýchkoľvek pripomienok.

Pohľadávka voči firme U. K., s. r. o. bola priznaná navrhovateľovi platobným rozkazom, ktorý je
právoplatne vykonateľný a prebieha súdna exekúcia. Nebol zistený majetok spoločnosti a pohľadávka
nie je vymožená.

Odporca uviedol, že podpísaniu dohody o rozviazaní pracovného pomeru predchádzala skutočnosť,

že podpísal dohodu o uznaní dlhu, pretože inak by navrhovateľ nesúhlasil so skončením pracovného
pomeru k uvedenému dňu a on by nemohol začať podnikanie na základe živnosti. Podpísal dohodu z
dôvodu, že potreboval mať skončený pracovný pomer.

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 02. 05. 2012 uviedol, že suma 450

Eur je schodok, ktorý bol zistený inventúrou na tovare zverenom výlučne odporcovi. Inventúra bola
vykonaná za prítomnosti odporcu a pri jej výsledku nemal žiadne pripomienky, pretože nikto iný nemal
prístup k tovaru. Poskytnutím tovaru firme U. K., s. r. o. bez hotovostnej platby a súhlasu nadriadeného
hoci tak ako aj ďalší zamestnanci bol upozornený na neprípustnosť takéhoto konania a na prebratie
zodpovednosti za nezaplatenie tovaru vznikla škoda priama 877,76 Eur navrhovateľovi. Exekučným

konanímvzniklinavrhovateľoviďalšienákladyvovýške274,03Eur.Celkovávýškaškodyje1585,29Eur.
Zároveň uviedol, že súhlasí so započítaním mzdy za mesiac december 2009 vo výške 307,23 Eur, ktorá
už je po odrátaní povinných odvodov a dane z príjmu. Po započítaní je suma 1278,06 Eur. Navrhovateľ
uviedol, že zariadenie T., a to na predaj v hotovosti je prenosná pokladňa, ktorá neumožňuje vystaviť
faktúru, ale vytlačiť doklad o vydaní tovaru a sume za uvedený tovar. Odporca vydal dodací list a tovar

bez zaplatenia a teda neprevzal platbu v hotovosti a neplnil jeho pokyny. Odporca mal dohodu o hmotnej
zodpovednosti, tovar preberal denne. Vždy bolo zistiteľné, aké množstvo tovaru prevzal. Pracoval ako
díler, za akú sumu a po skončení práce aké množstvo predal, za akú hotovosť. Vždy sa po skončení
práce pokladnica alebo zariadenie T. pripojilo k počítaču, stiahlo údaje.

Navrhovateľuviedol,žejerazdorokapovinnýurobiťinventúrunafirme,očomexistujúzáznamy.Listinný
doklad k 31. 07. 2008 schodok vo výške 26 343,-- Sk + 1500,-- Sk zo dňa 14. 08. 2008 ku ktorému bola
prirátaná chýbajúca suma v tržbách 2341,-- Sk spolu 30 184,-- Sk, odporca uvedené splácal v splátkach,
čo bolo prefotené zo zošítka na preukázanie ako odporca splácal dlh, vždy v hotovosti k rukám jeho
syna. Vždy sa mu prirátal ďalší schodok, ktorý vznikol a po odchode z firmy mu zostal dlh 450 Eur.

Odporca uviedol, že išlo o schodok za tovar, ktorý bol odcudzený z vozidla a kde podal trestné
oznámenie, konanie bolo zastavené, lebo sa nepodarilo zistiť páchateľa. Suma 1500,-- Sk bola za tovar,
ktorého omylom vydal viac, išlo o cigarety a suma mu v tržbe chýbala.Navrhovateľ uviedol, že neexistuje interný predpis ani pokyn písomný, ale každý zamestnanec pri
nástupe a po podpísaní pracovnej zmluvy je ústne informovaný, čo má robiť, ako má robiť a čo nesmie
robiť. Navrhovateľ uviedol, že nemá inventúrny doklad k vzniku schodku vo výške 450 Eur. Poukázal na

to, že sedemnásť mesiacov platil splátky na schodku a po odchode začal tvrdiť, že schodok neexistuje.
Uviedol, že firmu U. nikto nepoznal iba odporca aj ju našiel odporca. Ich firma mala zákazníkov, ktorý
odoberali tovar za odmenu mohli uhradiť platbu aj na faktúru, takéto firmy majú aj v dnešnej dobe,
ale tak, že si tovar objednajú u nich, vystaví sa im faktúra a nie cez dílera a tovar sa im odvezie už s
vystavenou faktúrou.

Odporca uviedol, že na firmu U. bola nakontaktovaný stálym zákazníkom firmou M., kde získal údaje,
oznámil to na svojho zamestnávateľa, ktorý ho zaregistroval. Prvé dva - tri mesiace platil v hotovosti
a potom po vzájomnom kontakte mohol platiť dodacím listom, čo vlastne zistil v systéme T., keď išiel
ráno na rozvoz.

Súd v konaní vypočul svedkyňu E., zamestnankyňu navrhovateľa. Uviedla, že u navrhovateľa pracuje
päť rokov, má pracovnú zmluvu ako administratívna pracovníčka, robí objednávky, vystavuje faktúry,
obsluhuje zákazníkov. Odporca je jej bývalým kolegom. K inventúram uviedla, že sa vykonávajú dva-
tri aj štyrikrát do roka podľa potreby. Ak navrhovateľ uzná, že je potrebné vykonať inventúru, dostane
príkaz na pripravenie dokladov, dohodne sa s dílerom, zároveň s kolegom, kedy mu je najlepšie pristaviť

auto a urobí sa inventúra. Každé auto má svoj sklad a inventúra sa robí tak, že fyzicky sa pristaví
auto, kde sa skontroluje množstvo tovaru, t. j. tovar v aute, mimo auta sa tovar nenachádza, urobí sa o
tom záznam na listinnom doklade, ako doklad o stave zásob, ak zistí schodok, postúpi to kolegovi na
riešenie. Robila inventúru aj odporcovi, u neho to bolo vždy najzložitejšie, keďže kartón obsahuje 500
kusov cigariet rovnakej značky, tieto boli pomiešané alebo nesedel počet kusov. Bol mu zistený schodok,

v akej výške sa vyjadriť nevedela. Potvrdila, že u predajcov funguje systém T. a potvrdila, že boli firmy,
ktorým sa vystavil dodací list a následne faktúra a firmy, ktoré platili v hotovosti a bolo to podľa množstva
odobratého tovaru na základe rozhodnutia navrhovateľa. Po kliknutí na konkrétnu firmu vedela a dalo sa
zistiť, aké množstvo firma odobrala a či sa odoberá na hotovosť alebo na faktúry. Všetci vo firme majú
vedomosť, že nemôžu dávať tovar tak, že sa zaň nemusí zaplatiť, ona o tom bola poučená.

Odporca poukázal na nezhodné tvrdenia navrhovateľa, kde z jeho výpovede na pojednávaní dňa 18. 08.
2011 vyplýva, že nárok na zaplatenie sumy 450 Eur je schodok zistený na základe inventúry vykonanej
ku dňu podpisu dohody k 31. 12. 2009. Z listinného dôkazu, ktorý predložil na pojednávaní dňa 07.
06. 2012 vyplýva, že nárok na zaplatenie schodku je zostatok údajného schodku zisteného na základe

inventúr zo dňa 15. 10. 2008 vo výške 930,26 Eur zo dňa 04. 06. 2009, kde mal byť schodok 719,75
Eur zo dňa 10. 07. 2009, kde mal byť schodok 17,20 Eur a zo dňa 22. 09. 2009 kde mal byť zistený
schodok 185 Eur spolu 1852,21 Eur. Zo strany navrhovateľa nebol predložený žiadny relevantný doklad
o vykonaní inventarizácie ani pri uzatvorení dohody ani pri skončení pracovného pomeru. Čo sa týka
náhrady škody je povinnosťou navrhovateľa ako zamestnávateľa preukázať také porušenie pracovnej

povinnosti odporcu, ktorý by mal za následok vznik tvrdenej škody. Zo strany navrhovateľa však nedošlo
k preukázaniu existencie akéhokoľvek pokynu udeleného odporcovi, ktorý by mu zakazoval dodať tovar
spoločnostiU.K.,s.r.o.bezokamžitejhotovostnejplatby,kúpnejcenyzadodanýtovaraporušenietohto
pokynu. K predloženým dokladom zo strany navrhovateľa o preukázanie inventúry odporca uviedol,
že nezodpovedajú inventúrnym záznamom, nemajú všetky náležitosti, nie sú podpísané a teda ako

listiny nepreukazujú existenciu schodku odporcu na tovare v zmysle ZP. Navrhovateľ nepreukázal
zavinenie, nepreukázal predpoklady existencie náhrady škody voči odporcovi, či už podľa OZ alebo
podľa Zákonníka práce, keďže ho zaťažuje dôkazná povinnosť.

Navrhovateľpredloženýmilistinnýmidokladmioznačenéakovýdajkaapríjemkapreukazoval,ževykonal

inventúru v sklade odporcu, ktoré korešpondujú s úhradami v pomocnom zošite, čo sa týka aj sumy 450
Eur, ktorú sumu odporca uznal.

Na základe vykonaného dokazovania v konaní nebolo sporné, že odporca bol zamestnancom
navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13. 05. 2008 s dňom nástupu do zamestnania dňa

15. 05. 2008, druh práce predajca, marketingový pracovník, vodič motorového vozidla, prevádzkovateľ
zvereného vozidla a iné práce podľa pokynov zamestnávateľa. Odporca uzatvoril s navrhovateľom
dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 27. 05. 2008, a to za zverený tovar a finančné prostriedky, ktoréje povinný zúčtovať, a to buď odovzdaním poverenému pracovníkovi zamestnávateľa alebo odberateľovi
proti potvrdeniu.

Pracovný pomer odporcu u navrhovateľa skončil dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 30.
12. 2009 dňom 31. 12. 2009. Zároveň zo strany odporcu došlo k uznaniu dlhu zo dňa 30. 12. 2010 vo
výške 1601,79 Eur. V uznaní dlhu je konštatované, že suma 450 Eur je schodok na zásobách
zistený pri inventúre a suma 877,76 Eur z titulu, že odberateľ spoločnosti U. K., ktorému poskytol tovar
na splatnosť bez súhlasu zamestnávateľa a ktorý faktúru za dodaný tovar neuhradil, ktorá bola splatná

dňa 02. 07. 2008. Jeho zavinením vznikla navrhovateľovi priama škoda 1327,76 Eur a náklady
súvisiace s vymáhaním 53 Eur trovy konania, 204,53 Eur trovy právneho zastúpenia a 16,50
Eur súdny poplatok za vydanie poverenia na exekúciu. Navrhovateľ sa v dohode o uznaní dlhu zaviazal,
že v prípade úspešného vymoženia pohľadávky aj čiastočného o túto sumu zníži dlh odporcu.

Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, čo do dôvodu aj výšky predpokladá sa,

že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 až 5 Zákonníka práce práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov
možnozabezpečiťdohodouozrážkachzomzdyručenímalebozriadenímzáložnéhopráva.Uspokojenie

nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy,
dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Ak vznikne podľa tohto zákona alebo iného
pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi, alebo ak
vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi môže sa iná fyzická alebo
právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí ak tak neurobí sám dlžník.

Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancove zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
§ 185.

Podľa § 182 ods. 1, 2, 3 ZP ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na
obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať zodpovedá za vzniknutý schodok. Dohoda o hmotnej
zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti
celkom alebo z časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia.

Podľa ustanovenia § 179 ZP je pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu potrebné,
aby boli splnené predpoklady, a to vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s nimi, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie na strane

zamestnanca. Pre zodpovednosť v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých
uvedených predpokladov a ak nie je splnený, čo len jeden predpoklad zamestnanec za škodu podľa
tohto ustanovenia nezodpovedá. Zodpovedá iba za skutočnú škodu. Protiprávnosť konania preukazuje
poškodený zamestnávateľ.

Podľa ustanovenia § 182 ZP je predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok existencia
pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o
hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh
aobrat,zavineniezamestnanca,ktorésapredpokladá.Zamestnávateľjepovinnýpreukázať,žeschodok
vznikol a bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti a zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti

ak preukáže, že schodok nezavinil.

Podľa rozhodnutia R 97/68 (rozhodnutie NS ČR 21Cdo/1060/05) uznanie záväzku na náhradu škody
nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase
uznania. Uznanie záväzku na náhradu škody v požadovanej výške nič nemení na skutočnosti, že

právnymdôvodomvznikutohtozáväzkumôžebyťlenzavinenéprotiprávnekonaniepracovníkasktorým
zákonník práce spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. Ak sa tak stalo písomnom formou má to
ten dôsledok, že pre uplatnenie uznaného peňažného nároku platí desaťročná lehota (§ 110 OZ). Na
základe vyššie uvedeného bolo teda povinnosťou navrhovateľa, aby preukázal zodpovednosť odporcuza vznik škody, a to podľa ustanovenia § 179 Zákonníka práce a zároveň, aby preukázal existenciu
schodku podľa § 182 Zákonníka práce. V konaní nebolo sporné, že mali uzavretú riadnu dohodu o
hmotnej zodpovednosti.

Pokiaľ navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy na základe uznania dlhu zo dňa 30. 12. 2009 a
keďže na pracovnoprávne vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy a
zároveň aj nároky na náhradu škody nebolo možné, aby došlo k uznaniu dlhu v zmysle § 558 OZ. Pokiaľ
bola zo strany odporcu vznesená námietka premlčania vzhľadom na vyššie citovaný judikát pohľadávka

navrhovateľa nie je premlčaná.

Súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že mal za to, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal v zmysle ustanovenia § 179 Zákonníka práce všetky predpoklady pre vznik všeobecnej
zodpovednosti. Navrhovateľ nepreukázal porušenie povinnosti odporcu pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním ani existenciu protiprávneho úkonu a tým ani ďalšie predpoklady,

ktoré musia byť splnené pre vznik zodpovednosti. Navrhovateľ uvádzal, že odporca nerešpektoval
pokyn zamestnávateľa na predaj aj inak ako v hotovosti. Pokiaľ navrhovateľ sám uviedol nedisponuje
písomným pokynom. Zároveň nepreukázal, že by odporca bol ústne oboznámený s pokynom. Takáto
skutočnosť nevyplýva ani z pracovnej zmluvy a navrhovateľ nepredložil listinný dôkaz, a to pracovnú
náplň navrhovateľa pravdepodobne z dôvodu, že s ňou nedisponuje. Navrhovateľ nepredložil žiadny

listinný dôkaz, ktorý by preukazoval ako v jeho firme je upravené vydávanie tovaru, spôsob jeho
vydávania, ani nepredložil ako funguje systém T.. Výpoveďou svedkyne bolo zistené, že funguje tak, že
sú firmy, ktorým sa vystaví dodací list a následne faktúra a firmy, ktoré platia v hotovosti. Bolo to podľa
množstva odobratého tovaru na základe rozhodnutia navrhovateľa. Uviedla, že uvedený systém toto
zobrazoval a bolo z neho zistiteľné, ktorý zákazník je na dodací list a ktorý na platbu v hotovosti. Po

kliknutí na konkrétnu firmu vedela zistiť, aké množstvo firma odobrala a či odoberá na hotovosť alebo na
faktúry. Navrhovateľ taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporca nemohol spoločnosti U. predať
tovar na dodací list a faktúru, ale len v hotovosti ako to tvrdil. Zo žiadneho dôkazu takáto povinnosť
odporcu nevyplynula a pokiaľ bolo v konaní zistené, že uvedenej spoločnosti bol viackrát dodaný tovar
na faktúre, navrhovateľ mal možnosť zistiť, že odporca porušil svoje povinnosti a nedal tovar na platbu

v hotovosti, keďže nejednalo sa len o jeden predaj. Súd potom nemohol uložiť odporcovi povinnosť
zaplatiť škodu, ktorá vznikla tým, že spoločnosť U. nezaplatila za dodaný tovar a náhradu trov, ktorá
vznikla v rámci exekučného konania.

Navrhovateľ sa domáhal od odporcu náhrady škody titulom schodku vo výške 450 Eur. Súd mal

za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu schodku, čo bolo jeho povinnosťou
a potom nebolo povinnosťou odporcu preukazovať, že vznik schodku nezavinil. Pokiaľ navrhovateľ do
konania predložil listiny, ktoré sa nachádzajú v spise (č. l. 136 - 142) uvedené listiny nie sú datované,
podpísané, nenachádza sa na nich pečiatka ani podpis toho, kto prevzal a teda nespĺňajú podľa zákona
o účtovníctve doklady pre riadnu inventarizáciu tovaru, ktorý bol odporcovi zverený. Nie je zrejmé, či sa

takéto listiny nachádzajú v účtovníctve navrhovateľa, keďže má povinnosť vykonávať inventúru podľa
zákona o účtovníctve. Súd potom z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu schodku návrhu
nevyhovel.Pokiaľajnavrhovateľpoukazovalnaexistujúcizošitoplatbáchodporcu,ktorýmipreukazoval,
že uhrádzal vzniknuté schodky, z uvedeného nie je zrejmé, o aký schodok sa jedná, akou inventúrou
bol zistený a neexistuje žiadny protokol o inventúre, ktorý by spĺňal zákonné náležitosti. Navrhovateľ v

konaní žiadnym spôsobom nepreukázal pokiaľ tvrdil, že ide o zostatok schodku, ktorý spôsobil odporca
na tovare, kedy tento schodok vznikol, akým spôsobom bol zistený.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní úspešný, uplatnil si
náhradu trov konania, ktorá mu vznikla úhradou súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 95 Eur a

trovy právneho zastúpenia vo výške 852,14 Eur, ktoré súd priznal v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
a považoval ich za účelne vynaložené. Ide o trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci,
hodnota za jeden úkon 71,37 Eur (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 02. 02.
2011, účasť na pojednávaní dňa 18. 08. 2011, 06. 12. 2011, 10. 05. 2012, 07. 06. 2012, 06. 09. 2012 a

25. 10. 2012 (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), vyjadrenie zo dňa 05. 09. 2012
(§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky). Zároveň súd priznal podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
režijný paušál za každý úkon, a to za úkony v roku 2011 po 7,41 Eur a za úkony v roku 2012 po 7,63
Eur a zároveň 20 % DPH z dôvodu, že právny zástupca odporcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 25. 10. 2012

JUDr. Libuša Záthurecká
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská